Tak sme v nedeľu prišli na chatu. Prvé ráno v tomto roku , nás privítalo vskutku rezko.
Zobudila ma, ako každé ráno , o pol piatej Barbora aby som sa s ňou dôkladne vytuľkala. Keď sme po tuľbe vyliezli von, spod páperovej periny, tak ma skoro seklo. A to nám deda Oldřich, v deň príchodu, vykúril kuchyňu a izbičku na dôstojných 30 stupňov.
Tak rýchle som nezakúrila asi nikdy.
A keď to začalo pukotať v piecke. To Vám poviem, to je vec!!!
Noelko je úbohý. Ako mestský kocúr, mestský bitkár a mestský indián, sa prestal s nami rozprávať už v aute.
Keď skočil von z auta, do snehu a mokrej pôdy, tak to ste mali vidieť to sklamanie. A rovno vbehol do chaty.
Už tretí deň na nás nenávistne gáni, vidíme z neho len otočený zadok a chvost, nekomunikuje, nebaví sa s nikým. Von chodí, len kvôli nevyhnutným veciam a aj to, jedine s Dobrým Manželom. Tam sa spoločne, niekde pod mokrým stromom , vycikajú, on urobí aj ďalšie veci (Noel, DM si tieto veci necháva na doma) a trtúli zase do sucha.
Dnes prvýkrát, keď som ho začala v spánku hladkať, tak aj zapriadol. Ale ako sa zobudil, tak znovu sa pozerá na mňa vražedným pohľadom.
To Barbora!!!!!
Tak to je iná káva. Tá princeznička, čo sa bojí v byte vyjsť aj na prah, aby ju nedajbože niekto neukradol, tak tá, v prvý deň vyzliekla princezničkové šatôčky a obliekla sa do zbojníckych.
Jej jediným zmyslom života v tento deň, bolo von-dnu-von-dnu-von-dnu-von-dnu. Ako keby sa chcela uistiť, že skutočne môže kedykoľvek vyjsť von a kedykoľvek zase dnu a nikam sme jej neutiekli. Prišla vždy mokrá ako žoch a chvost mala asi trojnásobne naježený.
No a večer si našla miesto, kde bude chcieť spávať (netuší, že to nie je brlôžtek, ale veci, ktoré musíme odložiť) a vytuhla takto, ako to drevo.
Po prekonaní mojej pocestovnej , pravidelnej migrény, som sa nevediac, čo bude nasledovať, opýtala DM, že čo mám uvariť.
A on mi na to…..no také jednoduché jedlo nejaké, napríklad ryžový nákyp.
Okamžite som si spomenula, ako Ľubomír (božtek do nebíčka) od Dobrej Tety Pavly, hovoril, ako na skazu chorej, maminke, keď bol malý chlapček navrhol : “ tak keď si taká chorá, tak uvar len také niečo jednoduché, ako je ryžový nákyp“ A úbohá maminka šla z toho do kolien. A vždy, keď celý svoj život túto príhodu hovoril, tak poslucháči sa výborne pobavili na tom.
Prácu okolo ryžového nákypu so´m nepoznala, pretože si pamätám, že toto jedlo v školskej jedálni sa mi , Bože odpusť, hnusilo. Radím ho do radu, vedľa mliečnej mrvenici a tekvicového prívarku.
Raz, pred rokmi , ma už nalámal na toto jedlo DM a tak som si našla nejaký recept na Vareche.
To bolo strašné fiasko. Pamätala som si, že nákyp má byť našuchorený a kyprý a to čo mi vtedy vyšlo, bola len taká hutná placka. DM zjedol….on zje všetko čo je sladké, ale nepamätala som si, či mu to chutilo, či nie.
Tentokrát som na jutubkovi pohľadala nejaké recepty, kde budem aj reálne vidieť ako na to.
A viete čo som zistila?
Že Slováci to robia inak ako Česi. Samozrejme nie všetci, každý ma svoj recept a tým sa riadi, bez ohľadu na štátnu príslušnosť. 🙂
Slovenské recepty sa vyznačovali tým, že v danej fáze výroby , maslo so žĺtkami šľahajú kuchárky do penista a tak to vmiešajú do tej ryže. Prečítala som si aj pár receptov na blogoch a tam na nejakom bolo napísané že ryžový nákyp je rýchlovka. Tak to mi hlava teda neberie, ako sa dá rýchle urobiť ryžový nákyp.
No a tie české, tie to maslo buď roztopia a pridajú na vrch, alebo ho pridajú k vareniu ryže, samozrejme niekde to maslo šľahajú tak ako na Slovensku..
Tak som si za svoj zobrala recept od Kubíčka.
Kubíček , Kubíčkovi, sa mi to zdalo vtipné.
Niečo som si upravila a tak.
Ja neviem či sa ten nákyp podaril, alebo nie.
Stále sa neviem prinútiť to dať do úst a ochutnávanie ryže, bolo pre mňa skúškou velikou.
Ale všetci zúčastnení si pridali a na dnešné fotenie som uchovala dva kúsky, ktoré sa už tiež okamžite po fotení zjedli.
A k tej prácnosti.
No. Je to zdĺhavé, ale ten čo je zvyknutý piecť, tak si to nejako ani neuvedomuje.
Dobrý Manžel odkazuje, že budem opakovať 🙂
Suroviny:
Na hlboký pekáč 23 x 32 cm budeme potrebovať :
300 g ryže – tej najlacnejšej a najobyčajnejšej guľatej
130 g maslo + plátky masla na povrchr
1,2 litra sladké mlieko
3 vajcia
2 balíčky vanilkový cukor
2 polievkové lyžice jemný cukor
práškový cukor na posypanie
pol lyžičky soli
1 veľká plechovka polené marhule
žltá kôra nastrúhaná z 1 citróna
2 kopcovité lyžice hrozienka
kokos na vysapanie plechu
Postup
Tú úplne najlacnejšiu guľatú ryžu (pretože sa najskôr rozvarí) musíme dôkladne premyť. Robíme to dovtedy kým nie je voda číra.
K premytej ryži pridáme polovicu masla a zalejeme celým litrom mlieka.
Dáme variť veľmi, veľmi pozvoľna. Ryža má obrovskú chuť prichyti´ť sa na dno hrnca a prihorieť. Musíte skutočne na toto dbať a často premiešavať a kontrolovať.
Varíme asi hodinu, záleží od ryže, ale ja som varila dokonca viac ako hodinu. Niekedy okolo 50 minúty varenia som usúdila, že toho mlieka je málo a vliala som ešte 200 ml.
Hotová mliečna ryža, musí byť úplne mäkká a v žiadnom prípade nesmie byť suchá. Moja hotová uvarená kaša vyzerala asi takto .
Kašu necháme vychladiť.
Budeme do nej pridávať sneh a tak musí byť naozaj studená.
Kým kaša chladne, vymažeme pekáč nahrubo, druhou polovicou masla. Dôkladne potrieme aj boky pekáča.
Vysypeme kokosom
Ja všetko sypem kokosom, pretože ten môj to má tak rád.
Kľudne môžete použiť strúhanku.
Marhule, necháme dôkladne odkvapkať a šťavu zachytíme.
Kašu máme chladnú a zamiešame do nej hrozienka a strúhanú žltú kôru z citróna.
Kašu dôkladne prepracujeme, aby sme ju čo najmenej miešali keď už bude v nej sneh.
Vajíčka rozdelíme na žĺtky a bielky.
Bielka našľaháme do peny, pridáme k nemu vanilkový cukor , štipku soli a došľaháme do tvrdého snehu.
Sneh preložíme na ryžovú kašu a ešte ho nevmiešame.
Nádobu kde sa šľahal sneh neumývame a dáme do nej žĺtky a našľaháme do penista. Pridáme 2 lyžice pieskového cukru a vyšľaháme do hustého krému.
Ak by ste postupovali v opačnom garde…najprv šťahať žĺtky a potom sneh, tak kým začneme so snehom, nádoba v ktorej budeme šľahať a metličky, musia byť dokonale čisté , umyté v horúcej vode zo saponátom a opláchnuté. Preto radím ten môj postup. Ušetríte jednu nádobu a umývanie metličiek.
Máme všetko pripravené a teraz už musíme pracovať veľmi rýchle, aby nám neklesol sneh.
Do kaše pomocou stierky vlejeme žĺtkový krém.
Všetko posypeme zvyšnou troškou soli.
Kašu premiešame aby sa nám spojila so surovinami.
Robíme to rozvážne, pomalými pohybmi, obaľujeme navzájom jednotlivé komponenty.
Väčšiu polovice kaše rozložíme do pekáča.
Navrch rozložíme polovičky marhúľ a prikryjeme druhou časťou kaše.
Po povrchu rozložíme plátky masla a prikryjeme pekáč.
Vložíme do vyhriatej rúry, teplotu dáme na 160 stupňov a pečieme približne hodinu. Po 30 minútach som pekáč odokryla a piekla nezakryté.
Posypeme práškovým cukrom a polievame sirupom z marhúľ.
Dedo Oldrich spomínal, že oni to jedávali v hlbokom tanieri, aby tam mali veľa sirupu. Tak som mu to tak aj priniesla.