Keď sme boli s mojim bratom deti, tak sme nenormálne veľa čítali. Rodičia vôbec. Pokiaľ si pamätám, tak moja mamička prečítala za svoj život možno 3 knihy. Viem, že keď bola na liečení v Rajeckých Teplicich, ako mladá žena, tak tam mala knihu Gričská čarodejnica a tú aj čítala. Možno potom čítala aj jej pokračovanie. Bola som dieťa , takže som to nesledovala. Viem, že tatík mal rozčítanú Večnú Ambru a nedovolil mi ju zobrať do ruky. Tak som ju čítala potajomky. Ako 12 ročné dieťa som nevedela pochopiť, prečo ju mám s bratom zakázanú. Tatíka som potom zasledovala a zistila som, že ten čítaval. Môj krstný otec, pracoval v tlačiarňach a nosieval mu knihy rôznych žánrov a tie sme všetky poctivo všetci traja prečítali. Mamička nie. Takto som ako 13 ročná, čítala Hečkovu Drevenú dedinu 🙂 napríklad. Tatíkovi som ešte pred 5 rokmi priniesla celú sadu detektívok a tie prečítal. Aj brat mu nosil knihy na čítanie. Už asi tri roky nečíta. Starecká demencia mu to nedovolí. Milujem ho. V Selciach sme mali dedinskú knižnicu. Keď ju otvorili, tak sme s bratom boli jej najvernejší klienti. Keď sa ma pýtali, čím chcem byť, tak som vždy hovorila, že chcem byť knihovníčkou. Pani Koctúrovej, našej knihovníčke som nesmierne závidela. Vždy keď som tam prišla, tak mala rozčítanú nejakú knihu. Vôbec netuším, čo je s pani Koctúrovou a netuším, či nejaká knižnica v Selciach existuje. Si pamätám, že keď som mala 13 rokov, bola som v pionierskom tábore v Mladých Bukoch pod Snežkou, tak som tam mala knihu Šakal od Forsytha. Vedúci pionierskeho tábora, taký bruchatý plešatý pán, raz videl ako si ju čítam pri kúpalisku a skoro odpadol. A veru si ju odo mňa aj požičal. Moje úplne prvé detektívky boli tie o Troch pátračoch, vystupovala tam aj postava Alfréda Hitchcocka, ale on ich nepísal, písal tie príbehy niekto iný. Tým pádom som samozrejme skočila okamžite po knihách Strašidlá najstrašnejšie, Strašidlá na dobrú noc a Strašidlá, ktoré mám rád. Stále píšem o dobe, keď som mala okolo 13 rokov, naši pravdepodobne netušili , že to čítam a tak som sa potom v noci hrozne bála. Medzi prvé „veľké detektívky“, ktoré som začala čítať, boli Príbehy Sudcu Ti. Ako prvá bola poviedka „Tajomstvo lakovaného paravánu“ , to si pamätám tak jasne , ako by to bolo teraz. Sudcu Ti som milovala a aj jeho príbehy. Autor Robert van Gulik bol Holanďan a bol odborník na starovekú Čínu. V príbehu opisoval aj ako sa tam obliekajú, čo tam jedia, aký mali orientálni predkovia život, a tak. Ako dievča som bola z toho, ako ináč, zmätená. Chudobní ľudia, tam pracovali za misku ryže a misku nakladanej zeleniny. Moja predstava bola taká, že im dali do malej mištičky suchú ryžu a k tomu v kompótovej mištičke dostali , neviem čo. Vôbec som netušila čo je to nakladaná zelenina. Moja predstava bola taká, že kyslé uhorky to asi budú. Takže tí chudáci, dostali na konci dňa svoje jediné jedlo a to suchú ryžu a kyslú uhorku. A keď boli veľmi dobrí, tak aj solenú rybu. Čo je solená ryba? Myslela som, že niečo nepredstaviteľne slané a hnusné. A keď chodil Sudca Ti na inšpekciu po kadejakých chrámoch a prefektúrach, tak tam dostával jesť také čudné veci, ako napríklad rybie koláčiky. Jediné koláčiky, ktoré som poznala , boli tie sladké, čo pekávala moja mamička, napríklad. Raz som nevedela pochopiť, ako je to myslené , tie rybie koláčiky. Ryba na sladko? Rozumiete, príbeh vraha a obete som chápala, ale nechápala som čo sú to rybie koláčiky. Neviem kedy som prišla na to, že sú to rybie fašírky. Alebo rybacie karbonátky? Aký je rozdiel medzi fašírkami a karbonátkami!!!!! Človeče to sú starosti. V tejto hroznej dobe. No a na záver: veľa šťastia Ukrajine a jej ľuďom. V tento deň zvlášť ukrajinským ženám, matkám a dcéram.
Suroviny:
Na 12 kúskov , čo sú asi 4 porcie budeme potrebovať :
700 g biele rybie filé, ja používam to v kockách 1 vajce 6 cm dlhý kúsok čerstvého ďumbiera 3 veľké cesnakové strúčiky 1 červená dlhá chilli paprička 4 jarné cibuľky aj s vňaťou veľká kytička čerstvá koriandrová vňať 1 čajová lyžička hnedého cukru 1 polievková lyžica rybacej omáčky (ak nemáte, tak svetlú sójovú) 1 limetka 1 malá čajová lyžička soľ hladká múka na poprášenie olej
Postup
Rybie filé necháme úplne rozmraziť. Ďumbier pomocou hrany lyžičky ošúpeme, cibuľke odstránime poškodené listy, cesnak ošúpeme. Ďumbier nasekáme Cesnak nasekáme. Umytú chilli papričku a jarnú cibuľku nakrájame na prúžky. Koriandrovú vňať umyjeme a potrháme. Rozmrazené kocky rybieho filé v ruke vyžmýkame. Kocky sa nám pochopiteľne rozpadnú. Z limety nastrúhame na malej slzičke, zelenú kôru a šťavu vytlačíme. Do mixéra, alebo robota, vložíme rozbité vajce a všetky suroviny, okrem múky a oleja.
Zmixujeme do pasty.
Rukami vytvoríme 12 fašírok. Z každej strany ich poprášime múkou.
Ideme opekať. Na panvici rozohrejeme 3 polievkové lyžice oleja. Fašírky nech sa nekúpu v oleji, radšej podľa potreby , olej po lyžiciach, pridávajte postupne. Fašírky podľa pôvodného receptu, bolo treba opekať z každej strany po dve minúty. Po troch minútach na každej strane vyzerali takto.
To sa mi nepáčilo, takže som ich ešte podopekala, podľa vizuálnej kontroly, aby boli chrumkavé. Neviem či som pridala minútu, alebo dve na každú stranu.
Keď som išla tejto noci spať, zabudla som na jednu vec. Dobrý Manžel mi spomenul, že o druhej po polnoci, bude mať konferenčný hovor a prezentáciu s niekým v Číne, alebo na Taiwane, alebo tam niekde, v tej ďalekej tramtárií. Ako mi to povedal, tak som v ten moment na to aj zabudla. A aby ste vedeli. DM nemá v našom dvojizbovom byte, 50 m štvorcovom, svoju vlastnú pracovňu. To jedine na povale , keby si ju v našej povalovej kobke urobil 🙂 A hádam, že už aj tam, by nemal veľmi kde. Dosť na tom. Svoj pracovný priestor má v našej spálni. Má tam pracovný stôl po celej dĺžke steny. Svoj pracovný nábytok a všetko čo k tomu patrí. Akurát keď máva online konferencie, tak nemôže mať zapnutú kameru, pretože všetci tí ľudia, by videli našu manželskú posteľ. Keď som tú spáleň zariaďovala, tak som vedela, že to nebude taká tá miestnosť, kde sú len šatníkové skrine, veľká posteľ, prikrytá, napufkanou prikrývkou a na nej uprostred sedí bábika, s rozloženou sukňou okolo seba. 🙂 Žartujem. To som si teraz akurát spomenula, že takto to mávali moje strynky Anička a Želka. Tatíkove najstaršie sestry. Anička je už roky mŕtva a Želka má 96 rokov a je v ústave. Želka mala, ako keby, brokátový posteľný prehoz a uprostred tá bábika, so širokou sukňou, sedela Moja mamička mala prehoz z Ameriky. Mamička je z Podkoníc a tam mali všetci svojich príbuzných v Amerike, čo poodchádzali za veľkej krízy. A jej tam odišli všetci ujci a svákovia a ujčiné a tetky. My sme mali hocičo potom z Ameriky. A okrem iného aj ten prehoz na posteľ. Bolo to svetlomodré a na sebe to malo našité ružové kvety a zelené listy a biele ornamenty z takého mäkkého materiálu. A spolu s tou dekou, mamičke poslali aj župan. Hodiny som sa s tým županom vedela hrať. Boli na ňom černoškovia v černoškovských oblekoch a turbanoch a mali v rukách veľké ovievače z pštrosích perí a všade ešte aj pávie perá boli. Ten župan bol z takého, mäkkého diftínu a tí černoškovia a perá boli v krásnych petrólových farbách. A v páse sa zakladal a mal skrytú stuhu, čo župan stiahla okolo pásu, a to viazanie bolo skryté, zaväzovalo sa na mašľu vzadu na chrbte a župan vytvaroval k telu a dolu sa rozširoval ako šaty a bol až po zem. Moja mamička keď si ho obliekla, tak vyzerala ako z hollywoodskeho filmu. A jej snom bolo, aby mala župan svetlomodrý , z česaného silonu, lebo ten diftínový bol taký americký a nehodil sa do Seliec. Vážne to takto odôvodnila. A tak, dostala na nejaký sviatok taký, ten penový župan, neforemný a umelý. Trieskam si hlavu o múr. Ach keby som ten župan teraz mohla mať…..myslím ten americký. Nie ten umelý, čo asi vymysleli súdruhovia z NDR. Raz tú americkú prikrývku dala do práčky. Roky rokúce ju vždy prala vo vani ručne. No tá deka to už za tie desaťročia nevydržala a tie našité kudrlinky z toho povypadávali a deka sa niekde pretrhla. Podozrievam, že mamička to urobila naschvál, lebo ona zase mne závidela taký prehoz, ktorý mi kúpila moja prvá svokra, pani Chmelová, na moje manželské postele s jej synom. Prehoz bol silonový, navrchu cikcakovo poprešívaný a po bokoch mal silonové volány až po zem. Tak som jej ju dala, lebo mne sa nehodila do koncepcie 🙂 a do roka som sa aj rozviedla a moja svokra, pani Chmelová, nevidela, čo sa stalo s jej posteľnou prikrývkou. A po pár rokoch som ju úplne zlikvidovala a kúpila mamičke takú bavlnenú Periny u mojej mamky vážia tonu a pre mňa a DM sú krátke. Ja nechápem čo je to za rozmer, ale mne sa zdá, že sú štvorcové. Dobrý Brat Jožko s manželkou Jankou, hovoria, že keď pod nimi spia, tak majú pokrčené nohy a nevedia, že sú krátke. Rodičia už pod nimi vôbec nespávajú, pretože to by sa kľudne mohli prikrývať aj s reťazami…ja neviem koľko peria tam v nich je, ale vážne sú neskutočné ťažké. Vlastne oni už ani v spálni nespávajú, pretože tam bol nejaký problém s TV signálom a tak spávajú v našej bývalej detskej izbe. Ale teplé tie periny sú, nieže nie. Všimli ste si, že keď prídete do rodičovského domu, tak existuje takzvaná vykúrená časť a nevykúrená časť? No, a rodičovská spáleň, je teraz v tej nevykúrenej časti. Naposledy som tam spala koncom októbra a v spálni bolo neviem koľko málo stupňov, tipujem niečo medzi 10 a 15, ale okrem omrznutého nosa a uší, mi pod tými ťažkými perinami, zima nebola. Postlať tie periny je nadľudský výkon. Tomu ja vážne nerozumiem ako toto mamička dokázala a dokáže. Celý svoj život si pamätám, že jej postele, boli pod tou prikrývkou rovné ako stôl. Tá sa ich dohladkala kým bola spokojná. Rohy boli vždy pravé, nikde nič nevyčnievalo. Nechápem. Vážne nechápem. A toto isté aj jej sestra Monika. Toto umenie umrie spolu s nimi. Ja to nedokážem. Dobrá Cerka to nedokáže, Dobrá Švagriná to nedokáže. Ešte sa musím opýtať Monikinej dcéry Zuzanky, že ako je na tom s postielaním páperových perín. A čo je neuveriteľné, tak ešte aj teraz s tými skľavenými rukami, mamička dokáže tie periny a vankúše, plnené železom, vyhládzať a vystrieť ako stôl. Je pravda, že sa okolo tých postelí pritom dochodí, dobreže nie v podrepe, ale sú neuveriteľné. A bábiku na ne nedáva. No a, v Mníchove a v BB , moja spáleň, taká nie je. Manželské postele som dala urobiť na mieru a podľa vlastného návrhu látok a farieb, tak, aby vyzerala skôr ako denná pohovka. Periny zastielam do úložného priestoru a cez deň sa po nej váľame, čítame, spíme , všetci štyria. Dobrý Manžel, ja a dve mačky. Pri online rozhovoroch a konferenciách a prezentáciách, DM vypína kameru, pretože miesto seriózneho pozadia, by tam tí ľudia videli ako si Noel líže súkromné veci pod chvostom, alebo mňa ako skladám ponožky a našu spodnú bielizeň. Alebo ako Barbora spí hore nohami. A dnes v noci sa náhle zobudím a priamo z monitoru na mňa pozerá akási aziatka a niečo mi hovorí. Priatelia, krvi by ste sa vo mne nedozerali. Posadila som sa a v polospánku som premýšľala, že by som ju asi mala pozdraviť a zakývať jej. A vtedy sa ozval Dobrý Manžel a niečo jej povedal. V tej tme som si DM vôbec nevšimla, že sedel, trošku ďalej od monitoru a zanietene na mobile zvádzal nejakú, tankovú bitku. Zašepkala som mu polomŕtva, že prečo sa na nás tá žena s desiatimi ľuďmi za stolom , na nás o pol tretej ráno pozerajú. A on mi povedal, že vypol kameru, ale nechal si tú ich, aby ich videl. A tak som spala ďalej. Ráno som si na túto nočnú príhodu spomenula a inšpirovalo ma to k vareniu nejakej ázijskej „váry“ Rozhodla som sa pre vietnamské pho. Samozrejme to vietnamské pho nie je a ani nebolo, keď ho uverejnili v nemeckom časopise. My, čo žijeme mimo Ázie a varíme ich jedlá, si len myslíme, že varíme tak ako oni. Nemáme autentické koreniny, ani zeleninu. Naviac ja, som z tohto receptu vyhodila aj to vietnamské čo tam bolo. Napríklad zeleninu Pak choi. Ja som to s ňou skúšala veľakrát, vážne som sa snažila. Skrátka nám nechutí. Nemáme ju radi. Ale mala som kel. Tak som dala kel. A s veľkou pravdepodobnosťou v tom recepte nebolo hocičo iné, na čo by pravý Vietnamec prisahal, že tam musí a musí ísť. Nech. Táto verzia mi chutí hádam najviac zo všetkých Pho, ktoré som kedy skúšala. Je absolútne božia a skvelá a mňam. Ma pobavilo, že v časopise píše, že je jej 6 porcií. My sme ju zjedli do večera. A DM povedal, žeby ju jedol aj zajtra aj pozajtra. No možno ju vážne v sobotu uvarím znovu. Ak Vás nahovorím na túto polievku, musíte si uvedomiť jednu vec. Táto polievka supluje aj hlavné jedlo. Je veľmi hustá a veľmi výdatná. Nekonzumuje sa tak, ako naše vývary. Vážne Vás zasýti .
Suroviny:
Na 4 porcie budeme potrebovať 700 g pekné hovädzie mäso na polievku s kosťou špikové kosti cca 7 cm dlhý ďumbier 4 strúčiky cesnaku 1 cibuľa 50 ml sójová omáčka kikkoman 2 badiánové hviezdičky 1 malé škoricové drievko 6 klinčekov 1 čajová lyžička bobuľky čierneho korenia 5 guličiek nové korenie štvrťka malej kelovej hlávky malé ružičky brokolice – primerané množstvo ak máte pár listov čínskej kapusty – ja som nemala 3 zelené čerstvé chilli papriky 50 ml ryžový ocot – ja som mala vínny sezamové semienka sezamový olej 300 g ryžové dlhé rezance 3 vajcia
Postup
Do hlbokého hrnca vložíme pekné mäso na polievku s kosťou a špikové kosti. Výber mäsa je dôležitý, pretože bude tvoriť vložku do polievky a ak by bolo veľmi mastné, tak z neho veľa nenaoberáte. Ja kupujem niečo, ako môčing, ale krájané tak, že sa reže krížom cez špikovú kosť. Takže mám aj mäso a aj kosti.
K mäsu pridáme bobuľky korenia, olúpaný cesnak a olúpanú prekrojenú cibuľu. Pridáme ešte škoricové drievko, badián, klinčeky a ošúpaný ďumbier. Vlejeme pol deci sójovej omáčky a pridáme lyžičku soli. Zalejeme 2 litrami studenej vody. Vodu privedieme k varu, úplne stiahneme zdroj tepla a necháme pomaličky tiahnuť dve a pol hodiny. Ja som to dala pod pokrievku, aj keď som kdesi čítala, že sa to nemá. Neviem prečo. Vy urobte ako chcete. Kým varíme vývar, umyjeme chilli papriky a nakrájame na prúžky a tie zalejeme ryžovým octom. Ja som mala len trošku, tak som doplnila vínnym. Po uvarení vývaru, tento prelejeme cez sito do čistého hrnca a vlejeme do neho ocot, v ktorom sa lúhujú chilli kolieska. Pridáme aj chilli, ale ja by som radila, pridať len jednu tretinu a ostatné položiť na stôl pri konzumácii, nech si ten, čo chce ešte pálivejšie , pridá už do svojej porcie. Vajcia vložíme do studenej vody a keď začnú vrieť, tak ich varíme presne 3,5 minúty. Vyberieme a necháme ich vychladnúť v studenej vode Mäso vytriedime na čistú svalovinu a nakrájame ho na kúsky vhodné na lyžicu. Kel rozoberieme na listy a brokolicu na maličké ružičky, ktoré sa tiež zmestia na lyžicu. Kelové listy a brokolicu ponoríme do vriacej osolenej vody a necháme ju tam 3 minúty. Vyberieme a ihneď ochladíme pod veľmi studenou vodu. Necháme odkvapkať. Ryžové rezance uvaríme podľa návodu na obale. Tie moje som mala ponoriť do horúcej, ale nie vriacej , slanej vody na 5 minút. Po piatich minútach som pridala ešte jednu, lebo som usúdila, že to ešte potrebujú. Vyberieme a opláchneme. Obielime vajcia a prerežeme pozdĺžne na polovice. Polievku , ak treba ešte dosolíme a privedieme k varu a hneď vypneme. Kelové listy nakrájame na prúžky a ak treba, tak odstránime stredové hrubé žily. Na dno misiek položíme nakrájané mäso, kúsky kelu a brokolice a veľké množstvo rezancov. Zalejeme horúcou polievkou, vložíme polovičky vajíčok. Posypeme sezamovými zrnkami, pokvapkáme sezamovým olejom. Na stôl položíme k miskám ešte marinované kolieska chilli, čerstvé koriandrové lístky.
Pri varení tohto kari, som premýšľala nad jedným skľučujúcim rozhovorom, ktorý som viedla s Petrom , našim dvorným prepravcom do Jihlavy. O tom rozhovore napíšem inokedy. Počas toho ako som na to myslela, som plynule prešla na tému, o nič menej skľučujúcejšiu. Nad tým, ako hrabivosť dokáže zničiť všetko, čo je dobré, čo funguje, čo pomáha a podobne. Keď som sa presťahovala do Mníchova, tak približne v tom čase, bola založená webová stránka, ktorá sa týkala života Slovákov v Mníchove. Neviem ako som sa o nej dozvedela. Vôbec si na to nespomínam, čo ma štve, lebo ja si pamätám hocičo. Najskôr to bolo tak, že mi to povedal, nejaký študent, alebo opatrovateľka, s ktorou som cestovala, v linkovom autobuse zo Slovenska do Mníchova. Bola založená, tesne potom, ako bolo Slovensko prijaté do Európskej Únie. Založil ju nejaký ajťák ako súkromná osoba a aj financoval zo svojho. Neskôr, asi našiel nejaký finančný sponzoring a nejako sa to tam aj právne upravilo . Aspoň si to myslím. Ja som zase do zákulisia tej domény nevidela. Spočiatku tam nebolo tak veľa užívateľov, ale potom ako začali Slováci húfne chodiť do Mníchova za prácou, za štúdiom, na výlety, tak tam bol fakt pekný cvrkot. Bol tam online chat. Boli tam kategórie rôznych pomocí, pri vybavovaní povolení, pri hľadaní ubytovania. Pomocou tejto stránky sa organizovali stretnutia slovenskej komunity, dokonca candrbály , boli tam adresy slovenských lekárov, slovenskej reštaurácie a tak. Bolo tam hocičo. Ja som si tam našla slovenskú kamošku, tuším v minulom blogovom príspevku som o tom písala. A okrem iného tam boli aj ponuky na zvezenie Mníchov – Slovensko, alebo naopak.
Čo sa týka prepravy, dávali tam ponuky normálni ľudia, ktorí mali cestu hore, alebo dolu a mali voľné miesto. Vtedy to ešte nebolo tak, žeby sa sem presťahovali hneď celé rodiny. Väčšinou prišiel otec rodiny, ktorý tu v Mníchove býval v podnájme v jednej izbe , zarábal , v Nemecku nič nemíňal a každý víkend cestoval domov za rodinou. Aby sa mu cesta vykryla, tak si rád zobral spolucestujúcich. Nedávno som našla svoj starý zápisník, kde som si písala mená vodičov, s ktorými som cestovala a čím bola ich jazda špecifická, aby som si vedela hneď na nich spomenúť a prípadne sa vyvarovať cestovať s nimi znovu. Bolo to ohromné čítanie a aj teraz po tých rokoch, aj keď som si ich osobne absolútne nevybavila, ale podľa tej poznámky som si spomenula. Napríklad Janko Mrkvička – strašne mu smrdelo z úst a ukazoval pri predchádzaní fakera. Táto cesta bola pre mňa tak otrasnou a takým mementom, že toho chlapa si dokonca pamätám aj ako vyzeral a kde ma neberal. A to je už hádam aj 15 rokov dozadu. Alebo Jožko Fifík – nemali sme si kde dať batožinu, lebo niesol tri bedničky piva. Alebo Ďurko Bagetka – skvelá a rýchla jazda, mal ísť len po Nitru, ale za 10 naviac ma zaviezol až do BB. Alebo Arnold Švarzceneger – povedal, že musí ísť cez Viedeň – skvelá poznávačka mesta Viedeň. Na túto cestu tiež radi spomíname. Išli sme na Slovensko spolu s DM a nikde sme sa neponáhľali. Nevadilo nám, že sme tri hodiny chodili po Viedni a videli ju zblízka. Ponúk bolo veľa a rozmanité, tak sa tá samotná kategória ponúk na zvezenie, vyčlenila zo základnej domény a vznikla samostatná www stránka. Nemala som problém uprostred týždňa sa rozhodnúť, že idem na víkend na Slovensko a nájsť si odvoz. Našla som si tam takého mladého chalana, ktorý býval asi 100 metrov od nás a býval v BA asi 100 metrov do podnájmu Dobrej Cerky. Po tomto človeku som jej posiela celé kufre vecí, čo som jej tu kupovala, nemala som jej problém poslať aj hotové uvarené jedlo v škatuľkách a pohároch, aby mala na večeru kyslú fazuľu a fašírku s pečenými zemiakmi od maminky 🙂 Potom došlo na fenomén, že otcovia rodín prestali chodiť hore-dolu a doviezli si celú rodinu do Mníchova. Tých ponúk do osobných áut už nebolo tak veľa. A nastúpili prepravcovia, ktorí sa tým živili. Kúpili si veľké 7 miestne auto, odchody mali pevne stanovené a pravidelné. Bolo ich tak strašne veľa, že som si ich tiež začala postupne zapisovať a vylučovať s ktorými by som nešla ani za nič. Napríklad mala som napísane : XY – auto smrdelo , nemal klímu a celú cestu púšťal dychovky. XZ – každú hodinu sme stáli kvôli fajčeniu XŽ – na predné sedadlo posadil dvoch Selekciou, som si vybrala, troch vodičov za svojich dvorných. Jeden bol, skoro som odpadla keď som to zistila, priamo zo Seliec. Býval za hornou krčmou a keď som si zabudla v BB hocijakú somarinu, tak nebolo mysliteľné, čakať na tú somarinu, až kým pôjdem nabudúce. Tatko sa milerád prešiel k chalanovi, odovzdal mu somarinu a dal si čapáka za odmenu. Ten chodil pre mňa priamo pred panelák. Tí ďalší dvaja boli z Považskej a chodila som s nimi len do BA. Boli to parťáci. Boli rýchli, bezpeční, spoľahliví. Keď sa jednému pokazilo auto, ten druhý prišiel pre nás a pokračovali sme ako keby nič. Fakt boli skvelí. Potom si na týchto prepravcov posvietili ministerstvá financií. Aj nemecké, aj slovenské. Týmto chlapom sa platilo na ruku a bol to ich čistý zisk. Nepriznávali príjem, neplatili z neho daň. Autobusové spoločnosti to nejako napadli, že im kradnú zákazníkov. A bola to klientela početná. Plné autá operiek. Nepamätám si, žeby chodili nejaké opatrovateľky starých ľudí, vtedy chodievali mladé dievčatá opatrovať deti a učiť sa nemčinu a ešte študenti na vysokých školách. Začali prepravcov kontrolovať. Na diaľnici nás bežne zastavovali civilné autá a skontrolovali nás, kto sme a čo sme. Začal systém udavačstva a prepravcovia sa museli nejako registrovať a platiť poplatky. Potom začali chodiť opatrovateľky a operky nejako prestali. To bolo tiež slušné eldorádo, ale už čiastočne zdanené štátom. Na tej stránke, kde sa ponúkal odvoz, už by ste ponuku na zvezenie súkromným autom nenašli. Ani jednu. Len tých prepravcov. No a potom si povedali agentúry pre opatrovateľky, že prečo by mal niekto zarábať na preprave ich zamestnankýň, keď môžu na tom zarobiť oni. Kúpili si sedemmiestne autá a dali ľúbivý slogan „odvezieme Vás od dverí k dverám“ A zazmluvnili milé opatrovateľky, že budú využívať agentúrnu prepravu. Viete čo to znamenalo? Že auto náhle odbočilo z diaľnice a išlo 150 kilometrov po okreskách ,odviezť jednu z pasažierok k tetke na lazy. A potom, ďalšiu pasažierku iným smerom, ďalších 100 km po okreskách k ujčokovi do dediny. A tá čo mala svojho dôchodcu najďalej od hraníc, tak k nemu cestovala kľudne aj 14 hodín, hoci keby išla priamo k nemu, cesta by trvala maximálne 5 hodín. Cestujúcich ktoré hľadali odvoz, náhle markantne ubudlo. Otcovia rodín mali svoje rodiny so sebou, operky dooperkovali, študenti chodili domov miesto každé dva týždne, raz za pol roka, opatrovateľky si museli devastovať kolená v agentúrnych autách, robotníci sa odviezli v aute jedného z partie. Prepravcov bolo veľa, sedemmiestnych áut tiež, konkurencia veľká. A tak si jeden z nich povedal, že sa zbaví konkurencie. Len tak z ničoho nič, kúpil roky fungujúcu doménu ponúk na zvezenie a zablokoval vstup ostatných kolegov na stránku. Ostal tam sám a mal vždy plno. Aj keď klientely podstatne ubudlo, stále sa našli ľudia, ktorí sa potrebovali odviezť. Raz som si tak uprostred týždňa, tak ako to bývavalo kedysi dávno, zmyslela, že idem pozrieť vnúčatká. A tak som pozrela na moju stránku….a tam len jeden prepravca. Skoro som odpadla. Tak som dúfala, že tá pôvodná stránka, združujúca Slovákov v Mníchove, si ich vzala naspäť k sebe. Tá už neexistovala. Našťastie som mala telefónne čísla tých mojich troch. A tak som ich obvolala. Bolo to hrozné počúvanie. Z jedného dňa na druhý, prišli o klientov, o zárobok, o svoju prácu. Ten človek, čo si kúpil za 500 eur, fungujúcu doménu, zlikvidoval stránku, ktorú poznal každý, čo mal niečo spoločné s Mníchovom. Bola známa, bola populárna, bola funkčná. Ten človek, nielenže zlikvidoval konkurenciu, ktorá chodila z jeho mesta a na trase jeho auta, on zlikvidoval aj prepravcov, ktorí nemali s jeho štrekou nič spoločné a chodili úplne inou trasou. A keď mu chlapi volali, nastavil im také podmienky, aby mohli na „jeho “ stránke inzerovať svoje ponuky, že sa nedali prijať. Chvíľu sa fungujúci prepravcovia potulovali po rôznych stránkach. Raz som chcela poslať nejaký súrny balík Dobrej Cerke a zavolala som jednému z „mojich“ Už to zanechal a našiel si nejakú prácu v Považskej. O tom druhom nič neviem možno jazdí a nejako si to inzeruje cez FB nevedeno. A ten môj Selčan. Tak som pozerala a videla, že dom v Selciach predal a už tam nežije. Kde je, čo je netuším. Možno to stále robí a tiež si to inzeruje cez svoj FB. Stránka ktorá združovala vyslovene spolujazdu na trase Slovensko – Mníchov, neexistuje. Neviem kedy zanikla. Takže gratulujem chlapíkovi. Títo pôvodní prepravcovia by tam už asi neinzerovali…veď je to 15 rokov, ale našli by sa ďalší. Určite existujú stránky zaoberajúcu sa týmito ponukami, ale toto bolo fakt jedinečné a spomínam na to s nostalgiou a s ľútosťou. Že niekto chcel zarobiť viac ako ten druhý. Najprv busové spoločnosti, ktoré sa cítili poškodené. Potom agentúry, ktoré boli nenažraté a na úkor rýchlej a bezpečnej jazdy, vytvorili tramtáriu po nekonečných okreskách. A posledný klinec tomu vtĺkol pán prepravca, ktorí sa chcel zbaviť ďalších a získal aj toho jedného cestujúceho, ktorý by musel nastúpiť k nemu v Bratislave. A tak bola zlikvidovaná jedna užitočná stránka. Teraz sa všetko odohráva na fb a je možné, žeby som si tam našla nejaký odvoz, keby som chcela. Ale myslím, že chápete čo všetko som týmto elaborátom chcela povedať. Toľko k tomu.
No a k samotnému karí. Už som asi otravná, pretože karí varím často a mám tu množstvo rôznych receptov na tento pokrm. Neustále opakujem, že je to vynikajúce a rýchle jedlo. Akurát si treba kupovať do zásob koreniny. Vo veľkých supermarketoch ich majú určite. Ja si ich na Slovensku kupujem celkom bežne. No a je možné si kúpiť miesto korenín , už hotovú curry pastu, ktorá sa použije presne tak ako sušené korenie, akurát na olej dáte lyžicu hotovej z pohára, alebo téglika, neviem ako sa predáva na Slovensku. Karí , keď mám veľmi málo času, tak varím tak ako v tomto recepte. Keď ho mám viac, tak cibuľu zmixujem, aby bola z nej len kašička. A používam miesto oleja ghee, prepustené maslo. To čo som si myslela, že je ghee, ale nebolo ghee, bolo to niečo celkom iné. Takže preto olej.
Suroviny:
Na štyri porcie budeme potrebovať :
1 naozaj veľký sladký zemiak 1 menší pór 1 konzerva cícer 400 gramová 1 konzerva nakrájaných paradajok 400 g 1 konzerva kokosové mlieko 400 g 2 veľké polievkové lyžice červená šošovica 3 polievkové lyžice olej 1 malá červená cibuľa 10 cm kúsok ďumbieru 1 pálivá chilli paprika 1 polievková lyžica korenie garam masala 1čajová lyžička kumín (mletá rímska rasca) 1 čajová lyžička kurkuma 1 čajová lyžička soľ 1 zväzok koriandrová vňať 120 g špenátové listy šťava z 1 limety
Postup
Zemiak ošúpeme a nakrájame na trošku väčšie kocky. Očistený pór nakrájame na kolieska Očistenú červenú cibuľu nakrájame na maličké kocky. Očistený ďumbier nakrájame na maličké kocky. Umytú chilli papričku nakrájame na prúžky. Do hlbokého kastróla dáme rozohriať rastlinný olej (nie olivový!) Do oleja dáme všetky koreniny a premiešame. Pridáme asi tri lyžice vody.
Do hustej kašičky z korenia, vložíme cibuľu , chilli , ďumbier a pór. Premiešame. Pridáme umyté batátové kocky a všetko premiešame.
No a nakoniec doložíme zliaty cícer, nakrájané konzervované paradajky a červenú šošovicu.
Znovu premiešame a vsypeme soľ. Vmiešame plechovku kokosového mlieka (Ak sa vám oddelila voda od bielej časti, tak to nevadí, vlejte všetko do hrnca) Privedieme k varu, dáme pod pokrievku a stíšime plameň. Varíme približne 20 minút, respektíve kým nie je uvarená šošovica. Určite by to nemalo trvať viac ako 25 minút. Do hotového karí vmiešame špenátové lístky. Ja som špenát nemala, a tak som nakrájala kel. Viem, že je to nezvyčajné, ale vyskúšala som. No nebol by to zlý nápad, ale som ho nakrájala ako keby som varila kelovú polievku. A tie listy potrebovali dlhší čas na uvarenie a som sa bála, že sa mi rozvaria zemiaky na kašu. Skrátka nerobte to. A keď už, tak na krátke , tenké rezančeky a aspoň 10 minút pred dovarením. Nie na záver ako špenátové listy. Karí necháme prevrieť na jednu bublinu a vypneme. Pridáme limetovú šťavu a nasekané koriandrové lístky. Ochutnáme, prípadne dosolíme a podávame s uvarenou ryžou basmati. Dokonalosť sama.
Pravda je taká, že ja varím len to, čo mi ponúkne môj európsky časopis a môj západný internet a osobné skúsenosti.
V Číne a nikde v Ázii som nikdy nebola a môj kulinársky svet čínskej kuchyne je obmedzený na čínske restaurácie v Mníchove. A keď už sme pri tom, v takej som bola naposledy niekedy pred desiatimi rokmi.
Ale čo môžem povedať, že namôjdušu som v čínskej kuchyni, jakživ nevidela používať kečup.
Je celkom možné, že sa v ázijskej kuchyni používa nejaká paradajková pasta, fakt to netuším
Dosť na tom, práveže ten kečup ma prinútil uvariť toto jedlo. Pri tej príležitosti som si ho musila ísť kúpiť: Správnejšie povedané, kupoval ho Dobrý Manžel.
DM, čo sa týka nakupovania kečupov, je v úplnej extáze. Založí si okuliare, kľukne k regálu a ja sa odoberiem vybaviť ostatné nákupy. DM vyberie spoľahlivo ten najlepší, s čo najväčším podielom paradajok, s čo najmenším počtom umelých prísad a konzervantov. Dáva to na pána.
Dobrá Švagriná varí kečup domáci. Neviem ako ho robieva teraz, ale keď som ho varievala pred x rokmi ja, tak to bola pekná šupa. Hlavne pasírovanie cez také kotlíkovité sito, pomocou dreveného nástroja. Musím sa jej opýtať, či sa ten proces nejako nezjednodušil. Doma sme mávali strašne veľa receptov nazvaných „kečup od Božky“, alebo „kečup Vicianka“, alebo „kečup z roboty“. Potom keď sme ho jedli, tak sme si vraveli, „tento má v sebe veľa škorice“, alebo „tá cvikla to zafarbila veľmi“ musíme si to do budúceho roku zapamätať. A nezapamätali.
Dosť na tom, ten kečup v tomto recepte, ma prinútil toto jedlo vyskúšať. Moji drahí, nenormálne dobré to je. Vážne. „Čína“ s kečupom, je falošná ako moje tmavomodré pramene vlasov. Ale je fantastická. A zhodli sme sa na tom aj ja, aj DM a zaraďujem do repertoáru rodinného menu.
Čas prípravy: 30 min
Počet porcií (kusov): 4 porcie
Suroviny:
400 g kuracie prsia bez kože a kosti
4 cesnakové strúčiky
300 g mrkva (dve naozaj veľké)
1 veľká hrubostenná žltá, alebo červená paprika
hrnček mrazený hrášok
2 hrste baby špenátove listy
hrsť kešu orechy (ja som dala vlašské)
3 cm ďumbier
150 ml dobrý kečup
4 polievkové lyžice sójová omáčka kikkoman
1 veľká limeta
olej na opekanie (nie olivový)
2 polievkové lyžice pražený sezamový olej (viac v texte receptu)
kytica petržlenová vňať (ja som dala koriandrovú)
250 g čínske kučeravé rezance
Postup
Do vriacej osolenej vody dáme variť čínske rezance na päť minút. Vyberieme, necháme odtiecť a hrnček vody zachytíme. Rezance odložíme bokom.
Mrkvu, cesnak, a papriku očistíme. Mrkvu narežeme na úzke zápalkové hranolčeky, papriku na prúžky. Cesnak naplátkujeme.
Ďumbier očistíme hranou lyžičky a nasekáme na malé kocôčky.
Kuracie prsia nakrájame na 1 hlt.
Vo veľkom woku, alebo podobnej nádobe s hrubým dnom, rozohrejeme 5 PL oleja.
Pridáme kuracie prsia a opekáme ich zo všetkých strán 6 minút.
Pridáme naplátkovaný cesnak, mrkvu a papriku. Premiešame a ešte pridáme ďumbier a hrášok.
Všetko restujeme 5 minút.
Pridáme varešku zachytenej vody a všetko premiešame.
Vmiešame kečup a sójovú omáčku. Premiešame. Nakoniec vytlačíme do pokrmu limetovú šťavu.
Ak sa Vám to zdá suché, môžeme ešte pridať zachytenú vodu.
Osolíme a okoreníme čerstvo drveným korením. Ja som použila sečuánske, ale to len preto, že som ho mala, keby som ho nemala, tak použijem normálne. To sečuánske má takú citrónovú príchuť.
Na veľkej panvici rozohrejeme 3 polievkove lyžice oleja a vložíme do nej odkvapkané čínske rezance. Necháme ich opekať z jednej strany dve minúty. Opatrne ich preložíme na druhú stranu a opekáme ďaľšie dve minúty.
Opečené rezance vmiešame do kuracej zmesi.
Na panvici po opekaní rezancov , opečieme orechy. Ako som písala, ja som pužila celé vlašské jadrá, ale podľa rcp tam majú ísť kešu orechy.
Petržlenovú vňať, tiež som písala, že ja som použíla koriandrovú, nasekáme.
Vňať a orechy zamiešame.
Na záver máme vmiešať 2 polievkové lyžice praženého sézamového oleja.
Tento olej je hnedý a dodáva všetkým čínskym jedlám tú chuť, na ktorú ste zvyknutí z ázijských bistier. Je nezameniteľná a dá sa dosiahnuť len týmto olejom. Akurát ja ho nemôžem niekedy ani cítiť a práve keď som varila toto jedlo bolo to „niekedy“ . Otvorila som fľaštičku a skrútilo mi z tej arómy celý žalúdok. Mala som doma aj sezamový klasický, žltý, tak som vykropila jedlo s tým.
Na večeru som do porcie DM vmiešala naviac aj ten pražený, ale do práce som mu už dala bez a povedal, že to bolo iné, ale na výbornej chutí to nič nezmenilo. Takže na budúce sa vykašlem na celý pražený oelj.
Pokiaľ Vám Tá chuť nevadí, mali by ste ho tam dávať.
Pred podávaním na tanier pridajte umyté listy baby špenátu.
Moja Dobrá Švagriná v Jihlave má rodinu, ktorá predstavuje bežný modelový typ. Dve maličké deti, hypotéka, škôlka na jednom konci, škola na druhom konci, jej práca tam, Dobrý Švagor onam. Tak netrú biedu…to ani náhodou, ale výdavky mimo rozpočet, si musia doma pred spaním, poriadne predebatovať. Aj keď ide o taký výdavok, ako je predplatné časopisu. Dobrá Švagriná je ako Dobrá Svokra….variť ich neteší, ale varia a varia skvelo. A tak si DŠ strašne chcela predplatiť časpis Apetit…taká obdoba slovenského Dobrého Jedla. Dobrý Švagor sa vôbec voči tomu neoštiepkoval, ale mal jednu podmienku. Z každého čísla musí uvariť aspon dve jedlá. Tak neviem, či to platí stále, ale keď sme sa o tom pred pár mesiacmi bavili, tak to platilo. A toto je jedno z nich.Takto pripravené tofu, nám raz uvarila a ja som sa toho nešla dojesť…ja som jedla tofu, Dobrý Manžel omáčku. A tak mi ten rcp prefotila….Toľko som sa na to chystala a chystala…toľkokrát som si nakúpila komponenty a furt som ich minula na niečo iné. A keď už celkom reálne začalo hroziť, že ten rcp stratím a že ho Barča roztrhá na franforce, tak som sa k tomu dokopala. Je to japonský recept a bála som, že na toto teplo bude príliš pálivý….tak ano, on je pálivý, ale tak inak…….Dobrý Manžel nemal ani plešku orosenú, ako zvykne mávať pri rôznych mexických a indických pokrmoch. V každom prípade …..deťom bý som to nedávala….. 😀
Čas prípravy:
Počet porcií (kusov): 3 porcie
Suroviny:
300 g pevné, biele neochutené (!) Tofu
kuchynský škrob na obalenie (maizena, solamyl a pod)
rastlinný olej (nie olivový!)
hruda masla (80g)
6 šalotiek ..cca 180 g
4 čerstvé chilli papričky
6 strúčikov cesnaku
2 PL nasekaný čerstvý ďumbier (zázvor)
2 PL sladká sójová omáčka
2 ČL tmavá omáčka kikkoman
2 PL svetlá sójová omáčka (ja som nemala, tak som tam naliala svetlé portské)
1 PL cukor
2 plné PL nahrubo drvené korenie
8 tenkých jarných cibuliek
Postup
Tofu pokrájame na 3 cm kocky. Ja som použila údené tofu a nebol to dobrý nápad, lepší bude ten normálny , neochutený.
Kocky zo všetkých strán zľahka obalíme v solamyle, alebo podobnom kuchynskom škrobe. V malom hrnčeku rozohrejeme rastlinný olej, ja som ho rozohriala na najmenšej platničke. Tofu kocky opekáme zo všetkých strán, tak 3 minúty. Opekáme v dávkach, aby boli ponorené a dali sa miešať.
Po opečení ich kladieme na pijavý papier.
Šalotky a cesnak ošúpeme a nakrájame na tenké prúzky. Ak máte pochynosti, tak chilli papričky zbavte jadierok a tak ich nakrájajte na prúžky…..ja som ich dávala s jadierkami.
Celé korenie podrvíme v mažiary..ak nemáte mažiar, poraďte si ako viete, čo už.
Vo woku roztopíme maslo a pridáme šalotky, cesnak, chilli papričky a nasekaný ďumbier. Ten je veľmi dôležitý..
Všetko restujeme nejakých 15 minút .
Pridáme cukor, sladkú a tmavu sójovú omáčku. Nemala som svetlú …..a aj tej sladkej som mala málo, tak som doliala svetlé portské. No…..nie je to japonské, ale pomôž si človeče ako vieš. Všetko premiešame.
Ja keď varím ázijské rcp, tak som sa nikde nestretla, žeby tam dolievali vodu…u nás doma máme áziju radi, ale už máme aj evrópske zvyky….omáčku potrebujeme, takže vždy dolejem prijateľné množstvo …nie aby to bolo úplné omáčkovité, ale skrátka, aby sme nejedli suchú ryzu. Takže som to urobila aj teraz, doliala som trochu horúcej vody a nechala minútku, aby sa všetko prepojilo.
Do omáčky pridáme opečené kocky a jarnú cibuľku, ktorú sme nakrájali na 3 cm kúsky.
Uvaríme ryžu, do ktorej zamiešame nasekanú koriandrovú vňať.
Ako som písala v úvode….ja som vyjedla tofu a DM si urobil fajné fajné fajné japonské rizoto. Tak 😀
Bola som opatrovať úbohú chorú Dorku….a medzitým opatroval úbohý Dobrý manžel sám seba a dve čierne mačky. DM neschudol a mne na privítanie uvaril tradičný bájecný wurstový guláš. Mačky…respektíve Noel došiel k úhone…Barča na neho zhodila ťažkú liatinovu panvicu, zamastila mu kožúšok a dorantala nôžku…musel ísť k pani Dr a bol veľmi veľmi statočný…pri meraní teploty v ritke síce zaznamenal isté znepokojenie…ale naozaj bol statočný, injekciu zniesol ako nič. Za odmenu dostal veľmi, veľmi fajnové granulky a Barče sme vyhladkali bruško.
No a DM bol tiež veľmi statočný a vždy keď sa vrátim domov, uvarím mu niečo o čom som si veľmi, veľmi istá, že mu bude chutiť. A to idem vždy na istotu…do kufríčku, kde sú rcp, ktoré mi poslal on. A toto je jeden z nich a urobila som dobre….a chutilo aj mne.
Čas prípravy: 40 min + priprava
Počet porcií (kusov): 4 porcie
Suroviny:
4 kuracie stehná s kĺbom
400 ml kokosové mlieko
1 červená cibuľa
4 cesnakové strúčiky
1 veľká PL nasekaný čerstvý ďumbier
2 badyánové hviezdičky
hrsť nesolených arašíd
sťava a strúhaná kôra z 1 limety
2 čerstvé štipľavé papričky
mletá škorica, cayanské korenie, soľ
1 čl kurkuma
kurací vývar na dolievanie
2 PL rastlinný olej (nie olivový) + lyžica ghee
Postup
Cibuľu a cesnak očistíme. Ďumbier hranou lyžičky olúpeme. Štipľavé papričky nakrájame na prúžky….u nas jedávame pikantne, takže nechávam aj semienka.
V hlbokej rajnici rozohrejeme olej a stehná opečieme do tmavozlata z obidvoch strán. Odložíme ich bokom.
Do výpeku pridáme ghee, kto nemá ghee stačí aj maslo…čo už. Nasekanú cibuľu a plátky cesnaku vhodíme do výpeku, pridáme neslané arašidy, chilli a nasekaný ďumbier. Všetko orestujeme do voňava cca 5 minút. Čo sa týka arašid….ja som ich nemala, myslela som, ze mám, ale mýlila som sa. A nemala som ani kešu, ani mandle…tak som tam dala normálne lieskove orechy…ani som ich nešúpala….a bolo to celkom v pohode..
Opečené stehná dôkladne osolíme, posypeme cayanským korením a mletou škoricou. Rukou koreniny votrieme do povrchu.
Na cibuľový základ vhodíme badyánové hviezdičky, kurkumu, strúhanú limetovú kôru a limetovú šťavu. Orestujeme 2 minúty a vlejeme kokosové mlieko. Premiešame aby stuhnuté mlieko, dostalo krémovú konzistenciu.
Vložíme ochutené stehná a dolejeme vývar tak, aby boli takmer ponorené.
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla. Dusíme približne 40 minút, respektíve kým nie je mäso mäkké.
Ja som počas dusenia, ešte raz pridala naberačku vývaru.
Pokiaľ mäso dôkladne nakoreníte hneď na začiatku, omáčku už nebudete musieť dochucovať. Pokiaľ myslíte, že by ste zniesli aj viacej chuti, tak pridajte lyžičku rybej omáčky.
Ako prílohu som uvarila ryžu s bobkovým listom a novým korenim. Po uvarení som do nej zamiešala nasekaný koriander.
Podávame s narezanou limetkou.
Vsetky azijske rcp z woku , tie ktore sa u nas tak pospolite nazyvaju *cina* 🙂 mam z kucharskej knizocky Wok, kniznica sefkuchara z r. 1999. S hrozou zistujem, ze je uz viac ako 15 rokov stara. Obcas sa mi zda, ze uz su tie rcp prekonane…postupom, surovinami, skladbou potravin etc etc. Akokeby sa tie rcp robili za cias, ked este neboli dostupne suroviny, ktore su dostupne uz teraz celkom bezne…No…pravda je taka, ze ja nie som odbornik na azijsku kuchynu a znalcovi som na smiech. Dnes som si tak zauvazovala o tom vsetkom, prave pri tomto rcp. Pouziva sa v nom mandarinkovy dzem….ja som ho nahradila pomarancovym…..fakt som sa dzemom v cinskej kuchyni nestretla…Ale ako pisem..ja nie som odbornik a rozhlad mam vyrazne obmedzeny. Dost na tom…Dobry Manzel si prave toto jedlo nesmierne pochvaloval…jednak preto, ze je to hovadzie a jednak prave pre tu celkovu skladbu surovin, ktore mu nesmierne ulahodili. Ale ja som to vedela, ze mu pochuti…chlapovi, co si sype do kazdeho , nim vareneho jedla ,hrozienka….neexistuje, zeby jedlo s pomarancovym dzemom nechutilo…A zase na druhej strane….ten dzem bajecne vyvazila paliva papricka, pikantny dumbier (zazvor) a koriandrova zemitost. No a na zaver som mu este posypala porciu , drvenym secuanskym korenim…ktore si iniciativne, bohvie preco, objednal. A namojdu…ked som to vsetko o 15 minut dokoncila a ochutnala…bolo to skvele….lutujem, ze som urobila len jednu porciu…
Čas prípravy: 15 minut
Počet porcií (kusov): 2 porcie
Suroviny:
300g hovadzi filet na minutky
2 PL olej (nie olivovy)
5 cm kusok cerstveho dumbiera
1 paliva papricka
5 salotiek
4 cesnakove struciky
100 g mrkva
2 pl citrusovy dzem
2 pl sojova omacka kikkoman
zvazok koriandrovych listkov
Postup
Zeleninu ocistime….ten dumbier sa najlepsie osupe hranou cajovej lyzicky…..ide to uplne super a cisto.
Mrkvu nakrajame na velkost a hrubku zapalky, dumbier nasekame na uplne malicke kocky a salotky na tenke kolieska. Dva struciky cesnaku naplatkujeme a stiplavu papricku krajana na pruzky.
Maso nakrajame na tenke platky.
Vo woku rozpalime olej, vhodime do neho maso a opekame ho cca 5 minut.
Pridame salotky, papricku, mrkvu, dumbier a cesnak.
Opekame dalsie 3 minuty.
Pridame sojovu omacku, citrusovy dzem, premiesame a nechame este 2 minuty.
Ak sa Vam to zda suche, podlejte par lyzicami vody.
Na uplny zaver prelisujeme cesnak co nam ostal a ak treba posolime.
Uvarime nejaku vhodnu cestoviny, premiesame s masovu zmesou a posypeme koriandrovymi listkami.
Bola som na MRT chrbtice….s mojimi, zlahka klaustrofobickym, prejavmi, som mala trochu obavy, ale predstavte si to….nebolo to vobec nic strasne…a viete co sa mi stalo??????? Ja som tam v tej rure regulerne zaspala. So sluchatkami na usiach, ktore utlmili to klepotanie, ma ten monotonny zvuk uspal. Ked som prisla domov, tak som bola cela taka vlacna a ubolena, ze som mala sto chuti, ale do varenia ani jednu. A tak som sa rozhodla pre nejaku sikmoockovu azijsku kuchynu. Vdakabohu za nu. Bola to rychlovkovita rychlovka. Hotove jedlo mame za 12 minut. Kym este priratame cas na nakrajanie zeleniny a uvarenie cestoviny….o 20 minut mame pariacu porciu na taniery.
Čas prípravy: 20 minut
Počet porcií (kusov): 2 porcie
Suroviny:
400 g vykostenych kuracich prs bez koze
3 strucky cesnaku
1 biela paprika
hrst mladych hraskovych strucikov
6 salotiek (alebo cervena, alebo biela)
200 g postruhanej kapusty
3 PL fazulova omacka
hrst prazenych nesolenych orieskov kesu
2 pl slnecnicoveho oleja
sol
Postup
Kuracie maso pokrajame na tenke rezanceky.
Papriku, kapustu a salotku ocistime a nakrajame na tenke pruzky.
Vo velkom woku naplno rozohrejeme slnecnicovy olej.
Vlozime maso a opekame ho, za staleho miesania, cca 5 minut, alebo kym maso nie je zlate a makke.
Pridame hraskove struciky, salotku, rezanceky zelenej papriky a kapustu. Ja som este podliala horucou vodou ( cca 100 ml )
Miesame dalsich 5 minut, alebo kym zelenina neomakne…ale nie uplne..musi byt makka a pritom chrumkava.
Pridame fazulovu omacku a prehrejeme este 2 minuty.
Chcela som vyhladat fazulovu omacku na nejakych slovenskych e shopoch, ale nikde som nijaku nenasla…len zo soje…myslim, ze toutu by sa dala nahradit. Prinajhorsom mozno ta klasicka riedka sojova omacka. Mozno by som v tom pripade, este posypala porciu pred pridanim sojovovky (pouzite kikkoman) lyzicku solamylu.
Nakoniec prelisujeme do zmesi cesnak a podla chuti dosolime.
Kesu orechy, opecieme nasucho.
Ja som pouzila kucerave azijske rezance…v balicky su 3 tehlicky zlisovanych rezancov a na tuto porciu stacila ta jedna tehlicka. vazila asi 100g v suchom stave.
Ponorime ju do vriacej slanej vody, vidlickou porozdelujeme jednotlive rezance od seba a vodu vypneme. Nechame postat v horucej vode, tak 5 minut a precedime ich.
Rezance zamiesame do cinskej zmesi, rozdelime na dve porcie a tie posypeme oprazenymi kesu orieskami.
Prislo mi nesmierne vtipne , ked som videla v tomto magazine, masove gulky ako sucast kari. Nestretla som sa s tym, ale ja som napriklad nevidela ani ziveho thajcana a pritom viem, ze existuju. Kari som nerobila uz strasne davno a kedze som minuly mesiac varila len selcianske jedla a Dobry Manzel z toho, namojdusu radost nemal, tak teraz…ked som znovu na odchode do slovenskeho kraja, mu varim len jeho oblubene….(akokeby som inokedy varila inac:D) No mali ste vidiet ako sa rozziaril…kolko radosti dokaze cloveku urobit jedno kokosove kari 😀
Čas prípravy: 60 minut
Počet porcií (kusov): 3 porcie
Suroviny:
Na masove gulky :
500 g mlete miesane maso
1 salotka (alebo 3 jarne cibulky aj s vnatou)
1 vajce
1 kytica cerstva koriandrova vnat
1 CL s kopcekom susena citronova trava (alebo stonka cerstvej)
kusok cerstvy dumbier
1 CL paliva mleta paprika ( podla seba)
1/2 CL sol
2 nasekane cesnakove strucky
olej na opekanie
Na omacku
2 PL olej (nie olivovy) + 1 lyzica maslo
po 1 CL garam masala, kumin (rimska rasca), koriander, kajanske korenie,
1 CL susena citronova trava
1 salotka
3 cesnakove strucky
1 paliva cerstva paprika
1 cervena + 1 zelena hrubostenna paprika
1 velka plechovka kokosoveho mlieka …400 ml
sol
2 velke PL mlete mandle
ak mate tak kytica thajskej bazalky…ak nie tak kyticia koriandrovej vnate
stava a struhana kora z velkej limety
Postup
Do mleteho masa pridame vsetky prisady….vajce, nasekanu salotku a cesnak, nasekany ocisteny dumbier, susenau citronovu travu, sol, mletu palivu papriku a nasekanu koriandrovu vnat.
Co sa tyka tej citronovej travy…..lepsia by bola samozrejme cerstva, ale mne sa strasne nechcelo ist k azijcom, tak som si kupila normalnu, susenu v beznej samoske. Viem, ze v slovenskej, beznej samoske ju urcite mat nebudu, ale v bille som videla aj susenu, aj cerstvu.
Mlete maso poriadne vymiesame,a by sa nam vsetky prisady spojili a urobime z nich gulky, podla velkosti, aku chcete.
V rajnicke rozohrejeme tuk a a v davkach opekame gulky zo vsetkych stran .
Vo woku, alebo rajnici rozohrejeme olej s maslom….alebo dve PL ghee.
Do rozohriateho tuku vhodime vsetky sypke koreniny (okrem soli), zlahka premiesame, aby nam koreniny pobrali vsetok tuk.
Po spravnosti by sa mala pouzit kari pasta, ale ako som spominala vyssie….azijsky market bol na moj bolavy chrbat, prilis daleko….tak som to vyriesila takto.
Do korenin vlejeme trochu horucej vody aby sa nam vytvorila riedka kasicka.
Do kasicky dame vsetko ostatne…..pruzky nakrajanej ocistenej papriky, palivu papricku, susenu citronovu travu, nasekanu salotku a cesnak. Premiesame a este dolejeme malom horucej vody.
Pridame trochu soli, vlozime opecene, thajske , masove gulky a dolejeme horucou vodou, tak, aby boli takmer prikryte.
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a dusime, kym nie su gulky makke….co ja viem…mozno 45 minut.
Na zaver vlejeme do omacky kokosove mlieko, premiesame….pridame mlete mandle. Ja som ich nepomlela (neosupane) na uplne hladko , mam to strasne rada, ked ich v tej omacke aj citim).
Privedieme k varu a vypneme. Na uplny zaver, do omacky zamiesame stavu a koru z limety a nasekanu bazalku /koriander.
Kari nechame postat aspon hodinu…a az potom este ochutime podla seba.
Ako prilohu so urobila cesnakovy chlieb…ale na druhy den bola dusena ryza.
Tak zodpovedne mozem povedat, ze o azerbajdzanskej kuchyni neviem zhola, ale zhola nic. Dokonca neviem zhola nic ani o Azerbajdzane ako takom. Jedine co viem, ze v Baku (hlavne mesto )budu Europske sportove hry, co neviem, celkom dobre pochopit, kedze som sa vcera pozrela na mapu, kdeze ten Azerbajdzan vlastne lezi a je to jednoznacne azijisky stat. To, ze Velka cena europy F1 v roku 2016 bude v Baku, pochopit viem, pretoze Bernie Eccleston je najpredajnejsia devka proradna, na tomto bozom svete. Ale to som odbocila, pretoze som si nemohla pomoct.
Takze naspat do kuchyne…kde , ako sa zda , je moje miesto 😀 Objavila som tento blog, kde je autorka azerbajdzanka …je samozrejme americky spravne naturalizovana, ale ako pise, tak vari vela jej povodnu kuchynu. Prezerala som ten blog a velmi ma laka vyskusat strasne vela veci odtial a hadam, ze budem emisarom azer kuchyne na Slovenku, lebo namojdusu nepoznam nikoho ineho, ak sa niekto este ozve, ze aj on, budem velmi rada, pretoze potrebujem skonzultovat viacero veci.
Ako som pochopila ..tento chlieb Shorgoghal, je sucastou jarnych oslav Novruz v Azerb. Nieco ako nasa Velka Noc…. si myslim.
Pecivo ma predstovat slnecny kotuc a sklada sa z 9 az 12 vrstiev…ked je to z 12 vrstiev, tak to predstavuje 12 mesiacov do roka. Povodny recept ma vrstiev 9…to netusim co znamena a moj ma vrstiev, prosim pekne 8. Cele pecivo je ladene do zlta…aj plnka, aj jeho celkovy vzhlad. Mne taky cerstvy chutil , ale Dobry Manzel , tomuto typu chleba neholduje. No s karfiolovou polievkou, ako sa zdalo, mu chutil naramne 😀
Ked som skusila hladat nieco o tomto chlebe, tak som nasla nejake odkazy vo Francuzstine a ten fr. chlieb nebol plneny, takze vzhladovo vyzeral inak, ako tento. Raz ho skusim aj po francuzsky.
Čas prípravy:
Počet porcií (kusov):
Suroviny:
Na cesto :
500 g hladka muka + na podsypavanie
2 CL suche drozdie + 150 ml voda
1 vajce
100 ml voda + voda na spravnu hustotu cesta
100 ml roztopene maslo do cesta
1 CL sol
roztopene maslo na potieranie jednotlivych platov
na potretie zltok + mak
Do teplej vody dame susene drozdie a pockame kym nespeni.
Ja som na vypracovanie cesta pouzila domacu pekaren, takze na dno nadoby som vyliala drozdovu vodu, vajce, roztopene maslo a 100 ml vody. Nasypeme muku.
Pridame lyzicku cukru a lyzicku soli. Zapneme program cesto.
Pocas miesania som cesta kontrolovala a podla potreby som dosypala trochu muky a potom zase vodu.
Cesto nie je velmi huste, musime mysliet na to, ze ho musime rozvalkat na velmi tenko a pri hustom ceste by to islo velmi tazko.
Dokladne vykysnute cesto rozdelime na 9 rovnakych gulocok….moje cesto vazilo 800 gramov a tak som ho rozdelila na 8, lebo sa mi to dobre vazilo 😀
Pracovnu plochu si musime dobre rozvazit, pretoze na jednej casti budeme valkat a na druhej casti skladat cesto.
Cesto som si pri valkani podsypavala trochou muky a valkala som do velmi tenka.
/Najlepsie sa mi urobilo tak, ze som to cesto v rukach zdvihla a vo vzduchu sa mi prijemne natiahlo az do priesvitna.
Hotovy plat cesta potrieme roztopenym maslom a prikryjeme dalsim platom rozvalkaneho cesta. A takto naskladame vsetky platy…ten posledny uz maslom nepotierame.
/Naskladany plat rozdelime radielkom na cca 3 cm pasy. Pasy skrutime do slimakov.
/Na olejom vytretu panvicu, dame opiect feniklove a koriandrove semena. V povodnom recepte bol miesto koriandru, pouzity aniz…ale do toho som nemala najmensiu chut ist.
Opecene semena v maziary potlcieme.
/V mise zmiesame potlcene semena s kurkumou, solou a cerstvo namletym korenim. Pridame 5 kopcovitych PL hladkej muky a premiesame.
/Do korenenej muky pridame dva orechy velmi makkeho masla a prstami spojime do mrvenicky.
/Ja som musela este dosypat muku, aby som mala tu spravnu konzistenciu.
/Slimaka vezmeme do dlane a koniec slimaka prehodime do stredu, prstami zatlacime a roztahujeme cesto do hlbky a do stran, aby sme vytvorili taku misticku, vyzera to ako vydlabany sampinonovy klobucik.
/ Do misticky dame 2 PL naplne
/ uzatvorime ako buchticku.
/Uzatvoreneho slimaka, tlakom medzi dlanami splostime ako disk…..pozor aby sa neroztrhol.
Polozime na plech . Mne ostalo este trosicku naplne, tak som do stredu kazdeho disku, urobila malu jamku a tam ju pomrvila. Disky potrieme rozslahanym zltkom a posypeme hojne makom….ako vidite, ja som mala len mlety, ale nicomu to nevadilo 😀
Pecieme vo vyhriatej rure na 180 stupnov.. Ja som piekla 40 minut.
Hotove pecivo nechame vychladnut a odlozime ich tak, aby boli prikryte.
Kym boli cerstve, tak sa dali jest normalne, len tak bez nicoho, boli chrumkave a velmi zvlastne.
Na druhy den uz boli tvrdsie a holymi ustami by som ich uz nejedla. S cajom alebo polievkou budu skvele a dnes urobim zemiakovu.
Pravdupovediac….toto pecivo je pre mna trochu sklamanim a nie som si ista, ci ho budem opakovat..ta chut mi nesadla. Ale raz urcite urobim tu francuzsku verziu bez plnky.
