V našej rodine potravinové alergie nie sú. Vlastne Môj Dobrý Zať tvrdí, že nemôže jesť surové jablká.
Rada by som zvalila moju nechuť ku kravskému mlieku na nejakú laktózovú intoleranciu, ale čo si budeme hovoriť. Aj keby som mala bezlaktózové mlieko, tak by som ho nevypila, čo by čo bolo. Tu musím samozrejme podotknúť, že tieto nechute sú jednoducho dôsledkom ľudskej rozmaznanosti, súvisiacou s prebytkom, v ktorom žijeme. Akonáhle by sme sa museli potýkať s akútnym nedostatkom, tak som si istá, že po troch týždňoch hladomoru, by som s veľkou chuťou zjedla aj konské mäso a zapila to mliekom. V časoch hladomoru, asi všetko funguje len na princípoch. Napríklad nekanibalizovať, alebo nedotknuteľnosť domácich miláčikov. Hoci , preživší členovia rugbyového tímu z Uruguaja , po havárii lietadla v Andách, by nám o tom mohli čo to povedať.
Kožné alergie v našej rodine, je vec iná. O tom by som Vám vedela zase ja a náš Kubko Caban, povykladať. Ale o tom inokedy.
Keď prídem do Bratislavy, tak si vždy, vždy objednáme s Dobrou Cerkou Radkou , vegetariánsku pečenú hus s dusenou červenou kapustou a knedľou.
A aj ja, aj Dobrá Cerka , rodine robievame strukovinové fašírky…či šošovicové, či cícerové.
A keď sa opýta Moja Dobrá Svokra Akyna, čo má uvariť pre mňa a jej syna, tak jednohlasne obaja povieme…sójové plátky s omáčkou a ryžou.
A v chladničke mávam vždy nejaké tofu.
A Dobrý Manžel neskutočne túži, po obilninových fašírkach, ktoré robievala Akyna v časoch jeho, mládeneckého života.
Nie sme vegetariáni.
Tieto jedlá jeme preto, lebo nám jednoducho chutia.
V živote adolescentov asi príde nejako k obdobiu, keď im prestane chutiť mäso. Postretlo to Moju Dobrú Cerku Radku a postretlo to aj Moju Dobrú Vnučku Dorku. Radka milovala sviečkovú bez mäsa, vyprážaný rezeň so zemiakovou kašou bez rezňa a podobne. Svojho času jedávala len prílohy a bezmäsité jedlá. Ale neštylizovala sa do postoja vegetariána, proste mala obdobie, že jej to nechutilo. U Dorky som si nie istá, pretože už som s ňou nie tak často, aby som to vedela presne definovať. Ona si spokojne dá žemličku so šunkou, ale keď som jej dala napríklad na výber pečivo a k tomu nakrájanú veľkú misu zeleniny alebo ovocíčka, tak s prehľadom zjedla najprv zeleninu, potom ovocie a rožtekom sa len dopchala a dala dolu šunku. A milovala taliansku kuchyňu, kde si dávala špagety, ktoré nemali mäsovú zložku. Všetky druhy mäsa opisuje , ako „žužľavé“. A tá žužľavosť nedefinuje, žeby to mäso bolo tvrdé, alebo žuvavé, alebo také niečo. Nevie to popísať a ja by som to nazvala, nechuť k mäsu. Skrátka, môže spokojne existovať bez mäsa.
Dobrá česká švagriná Kačenka, ona je iný prípad, o nej by som aj mohla napísať, že je alergická na živočíšnu bielkovinu, že jej spôsobuje kožné problémy. Nestala sa vegetariánkou, ale dáva si pozor.
Takže áno, existujú ľudia, čo vylúčili určité potraviny, pretože im spôsobujú zdravotné problémy. Nevybrali si túto voľbu, bola im nadelená a musia s tým existovať. Oni si svoj jedálny lístok prispôsobili a žijú šťastne.
Potom existujú ľudia, čo sa stali vegetariánmi, alebo rôznymi inými -iánmi z presvedčenia. Nemajú žiadne intolerancie, na určité látky v potravinách , ale skrátka, ich životný názor im nedovolí zobrať do úst, to k čomu majú odpor. Oni tiež žijú svoj šťastný život.
Nám, čo jeme všetko, sa zdá ich skladba jedla zúfalo obmedzená a oni sa zúfalo pýtajú, ako môžeme jesť to čo jeme. Nepoznám žiadneho pravého – iána osobne a nemám sa koho opýtať, ako to majú títo presvedčení odmietači v prípade, keď by trpeli nedostatkom. Či taký vegetarián z presvedčenia, by dokázal zjesť mäso.
Za podskupinu odmietačov z presvedčenia, považujem niekoho, kto odmietne niečo konzumovať, ak majú možnosť odmietnutia.
Napríklad ja.

Kupujem zásadne vajcia od sliepok z voľného chovu, aj keď sú aj trikrát drahšie ako bežné vajcia. Nie je to preto, že sú… bla bla bla zdravšie a chutnejšie a ..bla bla bla. Je to preto, lebo mi je tých sliepok v klietkach a halách ľúto. Darmo mi Karel, čo je macher cez poľnohospodárstvo živočíšne aj rastlinné , vysvetľoval, ako to tie sliepky v hlavách majú a ako to s nimi je. Darmo mi hovoril, že na prilepovanie pierok do každého kartónového obalu s vajciami z voľného chovu, majú chovatelia sliepok, vlastného človeka, aby sme verili, že tie sliepky ozaj znášajú niekde šťastné a voľné, na zelenej lúke, že je to len čistá stratégia a marketing. Jediné čo dosiahol, bolo to, že som si všimla, že ozaj v každom kartóne s vajciami z voľného chovu, je nenápadne pohodené pierko. DM si už zvykol, koľko stoja tieto vajíčka a už prestal upadať do kómy z tej ceny. Ale. Zase to neznamená, že keď by dosiahli tieto vajíčka určitý horný limit, nezáleží či finančný, alebo nejaký iný, nekúpim aj vajcia nie z voľného chovu.
Alebo naša Maťka Cabanová. Ona nejedáva mäso zo zvierat, ktoré majú „nos“. Takže jedáva len hydinu a ryby. A nejedáva z „nosatých“, ani ich produkty. Takže keď som urobila pagáče bez škvariek, tak mi bola nesmierne vďačná a zjedla ich za misu. Takto aj varí pre svoju rodinu, ale zase im nič nezakazuje jesť niekde inde a som presvedčená, že v prípade nejakej vážnej udalosti, by vedela ustúpiť trochu stranou, aj čo sa týka jej osobného stravovania.
No a potom existujú ľudia, čo sa nesmierne radi štylizujú do postavy nejakého odmietača. Záleží od ich hrania tohto postoja na ich okolie, či odmietajú z presvedčenia, alebo odmietajú kvôli zdraviu.
Napríklad jeden ľudko, ktorého poznám z „počutia“. Tvrdí o sebe, že prestal jesť mäso a stravuje sa podľa zásad ajurvédy. Tak v poriadku ajurvéda , aspoň si myslím, nezakazuje jesť mäso, ale on tvrdí, že jemu už mäso ani vôbec nechutí a prestal ho jesť. No hej, ale na pracovnej akcii sa zavrel do kuchynky a zjedol tam sám krabičku škvarkovej nátierky tak, že si ju vytieral rožkom a potom sa dorazil misou klobásových chuťoviek. Veď áno, ja mu doprajem, nieže nie, ale nech potom svoje tvrdenia doplní…..ale stáva sa, že to poruším, lebo dostanem na to mäso predsa len chuť a žeriem to ako pravý Slovák.
Teraz pred Veľkou Nocou som sa výborne pobavila . V nejakom článku sa písalo o tradícii pečenia veľkonočných barančekov. A rôzny známi ľudia z československého bulváru tam hovorili akých pečú. Nejaká operná speváčka nám tvrdila, že ona musí piecť barančekov dvoch. Jedného normálneho a jedného bezlepkového, pretože má veľkú intoleranciu na lepok (možno nie ona, ale niekto z rodiny) No a hovorila práve o tom bezlepkovom, že ako ho pečie. …….. „no a predtým ako cesto nalejem do formy, tak ju poriadne vymažem a dôkladne vysypem, aby sa vyklopil pekne vcelku. Je jedno či použijem hladkú, alebo polohrubú, alebo hrubú múku“. Toľko k bezlepkovému barančekovi.
Niekto môže na nás hrať dokonca dvojitú formu. Tento pochádza zo šuplíka „upečieme si zdravý korpus z maku a mandlí“. Ak si niekto myslí, že keď niekto nahradí múku, mandľami a makom, a ten cukor, maslo a rum ostáva, stane sa to zdravým jedlom, tak to je potom človek veľmi, veľmi nerozumný. Asi ako každý, kto upečie jablkový koláč a nahradí hladkú múku celozrnnou a nazve to „zdravý“ jablkový koláč. Zdravé by to bolo v prípade, žeby všetky suroviny nechal v skrini a zjedol by len to jablko…nepostrúhané a neobielené.
Takže kvôli tomu, že tam nemáme múku, ale mak a mleté mandle, tento korpus zdravý rozhodne nie je, je to kalorická zbytočnosť, ktorou si trávime naše organizmy a chutia nám. Ďalšia vec, že to niekto nielenže nazve „zdravé“, ale aj, že je to „bezlepkové“. A nafotil tam suroviny, ktoré idú do cesta. Prášok do pečiva, ktorý odfotil rozhodne bezlepkový nie je.
Autor tohto receptu nám vysvetlil, prečo nepoužíva želatiny, ale agar.
To preto, lebo je vegetarián a prieči sa mu v zákuskoch používať niečo v čom sú zvyšky zvierat (želatína) a preto používa agar, ktorý sa vyrába z morskej riasy. Je také zvláštne, že sa mu ako vegetariánovi nepriečila použiť v tom istom zákusku , želatína , ktorú použil na vrchnú zrkadlovú žltú polevu. (edit : ospravedlňujem sa autorovi. Želé, ktoré použil na prípravu polevy, je na rastlinnej báze, takže v tomto smere som ho veľmi nepekne očiernila. )
Ohliadnuc od somarín, ktoré by sa dali popísať pri tomto recepte, tak tento zákusok upiekol autor náramne dobre a veľmi dobre popisne. A možno len bla bla bla reči nechápem, pretože ja som absolútny všežravec a nedokážem pochopiť rozdiely , medzi rôznymi parametrami odmietačov.
Vybrala som si ten zákusok hlavne kvôli tomu, že tam používal práve ten agar.
Doteraz som robila len so želatínou a mám k tomu veľký rešpekt a toto bolo prvýkrát, čo som robila s agarom a podľa postupu, to išlo veľmi dobre. Mamička používala celý svoj cukrárenský život agar a chcela som si to vyskúšať, s rešpektom aký cítim aj ku agaru.
Dopadlo to skvele, až na ozdoby, ale to tiež dopadlo nakoniec dobre. Viac o tom napíšem priamo v recepte.
Takže to zhrniem.
Tento zákusok nie je zdravý, nie je bezlepkový a nie je pravdepodobne ani -ánsky, ale v tom som si nie celkom istá.
Ale čo môžem povedať a to dokonca aj z mojej vlastnej emperickej skúsenosti, je skvelý a na odporučenie Dobrého Manžela, mám ho bezpodmienečne zaradiť do nášho rodinného repertoáru zákuskov.

Suroviny:

Na tortovú formu v priemere 20 až 22 cm budeme potrebovať

Na korpus :

Postup

Maslo a vajcia a krémový syr,  vyberte z chladničky aspoň 1 hodinu pred pečením.
Tortovú formu s odnímateľným dnom s priemerom 20 cm vysteľte papierom na pečenie a boky formy vymastite maslom.
Ja som nemala takúto formu s daným priemerom, tak som použila len formu bez dna s priemerom 22 cm a urobila som provizórne dno s papiera na pečenie. Pokiaľ mi pamäť siaha, moja mamička piekla všetky tortové základy takto.
Papier na pečenie položíme na plech, do jeho stredu postavíme formu a z vonkajšej strany  dookola papier zdvihneme a zabezpečíme pokrčením a pritesnením,  dookola celej formy.
Predhrejte rúru na 175 stupňov
Oddelíme žĺtky od bielkov a bielky vyšľaháme s polovicou naváženého cukru do tuha.
V ďalšej miske vyšľaháme maslo s cukrom  čo ostal a vanilkovým cukrom do penista.
Vmiešame žĺtky jeden po druhom.
Pridáme mak, mandle, voňavý alkohol (ja som mala rum)  a prášok do pečiva a krátko premiešame. 
Stierkou jemne a postupne, zapracujeme  do tohto cesta, sneh z vyšľahaných bielkov.
Cesto nalejeme  do pripravenej  formy a uhladíme povrch.
Kto používa len tortovú obruč, tak na to nezabudnime a nehýbeme ňou, aby sa nám cesto nedajbože neuvoľnilo z formy , alebo ten papier na pečenie sa nerozbalil. 
Pečieme približne 25 minút.
Urobte si test pomocou špajdle.
Nechajte vychladnúť.

Korpus uvoľníme od formy. Kto používa formu s odnímateľným dnom, tak odstráni aj to dno.
Korpus položíme na podnos a vrátime na ten základ tortový kruh, v ktorom sa piekol. Ja som dookola celého vnútra, vložila pevnú cukrárenskú fóliu. 
Dá sa veľmi ľahko odstrániť a nepoškodí krémovú vrstvu. Samozrejme je to len pomôcka a ak ju nemáte, tak si pri odstraňovaní obruče od krému,  pomôžete nožom.
Povrch tortového základu potrieme džemom. Ja som použila citrónový.

Ideme si pripraviť krém.
Vyšľaháme pevnú šľahačku a odložíme bokom.
Vezmeme krémový syr. Ja som použila pol na pol aj phila aj mascar. Tak mi ostali z predošlých pečení a ozaj som si nerobila ťažkú hlavu z toho, že nie je to rovnaký druh.
Krémový syr, vymiešame s cukrom,  nastrúhanou, žltou citrónovou kôrou a citrónovou šťavou, kým nevznikne krémová konzistencia.
V hrnci zmiešajte mlieko s agar-agarom a zohrejte na strednom ohni na bod varu. 
Za stáleho miešania jemne povarte pol minúty a potom odstavte z ohňa. 
Agar-agar musí prejsť varom inak netuhne.
Autor receptu písal, že zvarený agar s mliekom ihneď vlial do krému, ale ja som predsa len počkala, kým som aspoň trošku udržala v tom mlieku prst. 
Takže máme mlieko s agarom v kréme a premiešame do hladka metličkou.
A znovu urobíme test prstom. Zmes by mala byť len mierne teplá, ak nie je počkajte kým trochu vychladne, na tú požadovanú, miernu, teplotu.
Potom rýchlo vmiešajte šľahačku a ihneď ju natrite na makový koláč a uhlaďte.
Agar-agar tuhne VEĽMI rýchlo. Takže nečakajte príliš dlho.

Dajte do chladničky aspoň na 1 hodinu.
Recept je robený so 100 percentným agar-agarom. V Mníchove ho je dostať normálne v potravinách a aj sa tak volá. Neviem ako je to na Slovensku, či ho majú normálne v supermarketoch. Je možné, že by takto isto fungoval aj nejaký želé prípravok od Dr. Oetkera (želatínu nepoužívajte, tá ma iný technologický postup , tá nesmie v žiadnom prípade prejsť varom. V tom je rozdiel medzi želé a želatínou) Ja s týmto bojujem a tak sa vždy držím toho čo je v recepte a použila som priamo Agar-agar. Keď som si dala do vyhľadávača slovenského,  kde ho možno kúpiť, tak v cukrárenských potrebách cez internet,  alebo ho inzeruje aj lekáreň Dr. Max. 
No a na koniec príde poleva.
Nalejte citrónový sirup a cukor do odmerky, premiešajte a doplňte vodou po značku 220 ml.
Ak nemáte sirup, tak dajte citrónovú šťavu a cukor podľa chuti.
Skrátka cukor je podľa vášho jazyka. Vmiešame balíček želé od Dr.Oetkera.

Teraz pridajte potravinárske farbivo v požadovanej intenzite.
Ak Vám sirup zafarbí tekutinu pekne do žlta, tak to farbivo samozrejme dávať nemusíte. Ja som piekla tento zákusok na Veľkú Noc a chcela som aby bol naozaj intenzívne žltý, preto som tú kvapku farbiva dala. 
Raz priveďte do varu a odstavíme.
Minútku som nechala schladnúť a natrieme na citrónovo-makový koláč základnú, tenkú vrstvičku po lyžiciach a potom som to smelo vyliala.
Ak Vám poleva veľmi stuhne, možno ju nahriať znovu, ale už nie do varu. 
Znovu nahrievanie želatíny, nie je možné, toto sa dá robiť len s agarom.
Inak som celkom nepochopila, prečo autor receptu používal túto želatínu, keď mal agar-agar a zostalo mu dostatočne veľké množstvo prášku na jeho prípravu. Ja by som to aj urobila, ale netuším, aký pomer by som mala použiť, tak som si kúpila to vrecúško, tak ako mi kázal v svojom recepte. Časom na to možno prídem. 

 Hotovú tortu necháme vychladnúť aspoň 1 hodinu.
Po vychladnutí, odstránime tortový kovový kruh a pevnú fóliu. Kto nepoužil fóliu, tak nezabudnite oddeliť krémovú vrstvu od formy dookola ostrým nožom. 
Nazdobíme ako sa Vám to hodí.
Mne sa hodila cukríková posýpka s veľkonočnou tematikou. 
A v takýchto momentoch sa prejavuje moja neskúsenosť a nepredvídateľnosť. 
Bolo to strašne krásne do momentu, kým som nepochopila, že tá poleva, po tom ako ju vyberiem z chladničky do tepla, vždy akokeby trošičku zvlhne. Tie cukríky sa v tej vlhkosti rozpúšťali, takže zo zeleného posypu som mala zelené machule. Po cukrových perličkách mi ostali cukrové kvapky.

V konečnom dôsledku to zas až tak nevadilo, ale predtým to bolo krajšie. 

Krájame ostrý nožom.
Písala som to dosť podrobne, kvôli takým ako som ja. Mne ten podrobný postup autora z blogu Zungen Zirkus, ozaj veľmi pomohol. 

Moji milí, ja sa nejdem s tým vyrovnať.
Myslím s tým ukradnutím môjho blogu.
Ja viem, že to je bežná prax, ale takto surovo, bez akýchkoľvek okolkov, bezohľadne, chrapúnsky. Tak to nejdem prežrieť.
Je to 15 rokov mojej práce, ktorú si niekto privlastnil a vydáva ju za svoju. Normálne si pod MOJE recepty, MOJE texty, MOJE fotografie, tie osoby dali svoj copyright, že je to ich vlastníctvo.
A keď som sa snažila ešte zachrániť čo sa dá a začala dobrovoľne hyzdiť moje fotky vodoznakom, tak dnes ráno som zistila, že je to úplne zbytočné, pretože tá banda majú môj blog komplet stiahnutý a pridávajú recept už z ich databázy a ja sa môžem aj rozkrájať. Hneď keby som teraz celý blog zamkla a stiahla z internetu. Oni ho majú a budú ho používať dovtedy kým ho nevycicajú do posledného písmena. Pokiaľ by som to nedala na súd za ukradnutie môjho duševného vlastníctva.
Čo sa mi vážne nechce , hoci DM mi dal v tomto smere voľnú ruku. Príde mi to také ničotné aj keď viem, že títo bezcharakterní zmrdi, presne s týmto rátajú. Že sa to ľuďom nebude chcieť riešiť, pretože im to príde pri kauzách, ktoré sa v súčasnosti dejú, smiešne.
A tak niečo čo mi prinášalo a malo by prinášať radosť, je zdrojom, že sa po nociach žuhrím a cítim sa strašne bezmocná .
Ja viem, že to ide na nervy toto moje vyplakávanie, odpustite, možno to ešte raz spomeniem, ale budem sa už snažiť od toho oprostiť, aj keď to pôjde teda prekliato ťažko.
Nové recepty budú už vychádzať s vodoznakom, čo ma strašne mrzí.
No a k tomu receptu.
Kedysi som na internete videla zákusok, kde bol použitý prášok zeleného matcha čaju a prišlo mi to ohromne zaujímavé. Bolo to v čase keď prebehol boom piškótového cesta tzv. machového, kde sa na zafarbenie používal špenát.
Tortu so špenátovým korpusom priniesla raz Moja Dobrá Česká Švagriná na detskú oslavu na chate a bola úžasná. Ohromne chutná.
Kačenka ju priniesla v chladiacom prenosnom boxe a hovorila, že pani, ktorá jej ju piekla povedala, aby sme ju čo najskôr zjedli.
Nebála som sa, žeby mal zvýšiť čo len jeden kúsok do druhého dňa, lebo sme sa na ňu vrhli a snažili sa uchmatnúť čo najväčší kúsok. Skvelá a ešte raz skvelá.
No a po nejakom čase prišli na záhradu aj susedovci a tak sme chceli ponúknuť z tej špenátovej torty aj im…posledné dva kúsky.
Nedali sa vôbec nabrať a rozpadali sa. Tak sme im dali niečo iné, všetkého bolo dosť. A tie dva kúsky sme zjedli lyžicou, priamo z podnosu.
I chcela som si to vyskúšať aj ja upiecť, keďže to je taký skvelý múčnik.
Tortu som upiekla.
Upiekla som ju podľa jedného receptu, podľa druhého receptu, podľa tretieho receptu a sľubovala som si, že skúsim aj podľa štvrtého. Neupiekla.
A ani nebudem. Teda skúsim ju v prípade, že si ju bude niekto pre mňa dôležitý, výslovne želať. Všetky trampoty som popísala pri tej machovej torte v odkaze. A dovolím si tvrdiť, že každý amatér, ako som ja, po upečení jednej machovej, ju už druhýkrát nepiekol. Jesť ju môžem hocikedy, ale piecť…ee.
Keď som videla tie matcha múčniky, tak mi srdce zaplesalo. Nádherne zelené eko korpusy, bez umelých farbív a dúfala som, že nebudú mať žiadnu pachuť.
Nemajú.
Akurát nie sú také zelené, ako sú prezentované na fotkách.
Piekla som podľa tohto receptu, teda cesto. Krém som si urobila vlastný.
Keďže som to piekla prvýkrát a nepoznala som, ako sa matcha prášok chová, držala som sa receptu na cesto, do bodky.
Máte pocit, že moje cesto, je rovnako zelené, ako na fotke v časopise ??????

Veľký makový trt!!!!!!!!!!!!!!!
Keď som pozerala na pintereste fotky matcha múčnikov, našla som jeden jediný, ktorý má reálnu farbu, tak ako ten môj.
Priatelia, svet je zlý. Chce nás oklamať, ešte aj na takej hovadine, ako je farba korpusu 🙂
Múčnik je ale chuťovo fajn. Robila som ho podľa chuti DM, takže si ho pochvaľuje a ani nevečeral a radšej zjedol pol rolády na posedenie.
Pôvodne som ho chcela upiecť pri príležitosti Dňa Sv. Patrika, ktorý bol včera, ale nedostala som žiadne čokoládové štvorlístky na ozdobovanie, ktoré som mala v hlave. Tak som z nej urobila miesto írskej, jarnú.

Suroviny:

(C) 2025 Milena Chalupníková

Na jeden kus rolády, kde môžeme nakrájať približne 12 kúskov,  budeme potrebovať :

Na piškótový plát o rozmeroch 35 x 25 cm :
4 vajcia
2 čajové lyžičky Matcha prášok
100 g cukor
110 g hladká múka
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
žltá strúhaná kôra z 1 bio citróna
štipka soli
citrónový likér Limoncello

Citrónový krém – lemon curd :
Vylisovaná šťava z 1 citróna
50 g krupicový cukor
25 g maslo
1 vajce

Na krém :
Lemon curd
250 g mascarpone
150 ml sladká smotana 
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
1 balíček stužovač šľahačky

Postup

Zapneme rúru na 200 stupňov.
Z umytého citróna ostrúhame žltú kôru.
Zmiešame naváženú múku s matcha práškom
Oddelíme žĺtky od bielkov.
Absolútne čistými metličkami, začneme šľahať bielky. Do spenených pridáme tretinu odváženého cukru a štipku soli a vyšľaháme pevný sneh.
K prešľahaným žĺtkom pridáme ostatok cukru a citrónovú kôru. Šľaháme do krémovej hustej konzistencie, keď hmota naberie na objeme a zmení farbu na bledú. 

Do žĺtkového krému zapracujeme sneh a presitujeme do hmoty sypkú zmes z múky a matcha. 
Na rovný plech položíme papier na pečenie a rozotrieme rovnomerne krém.
Plocha by mala mať rozmery približne 35 x 25 cm. 

Vložíme do rúry a pečieme približne 12 až 15 minút.
Pri mojej plynovej rúre som piekla 12 minút a mohla som o minútku menej. Okraj piškótu som už mala presušený a lámal sa. Dávajte si na cesto pozor a pečte podľa svojej rúry. Pri teplovzduchu, pečte na na nižšej teplote.
Upečený plát hneď stiahneme z plechu.
Položte ho na čistý papier na pečenie, tak aby bol papier, na ktorom sa piekol hore a opatrne ho stiahnite. Pokiaľ by ste mali so sťahovaním problém, tak ho najprv navlhčite vodou.

Papier, ktorý ste stiahli, nechajte položený na ceste. Pomocou spodného papiera začneme roládu zamotávať aj spolu s vrchným papierom a pevne ju zamotáme a necháme vychladnúť.

Idem uvariť lemon curd.
Do ohňovzdornej misy dáme šťavu, cukor a maslo.
Túto misu položíme na hrniec v ktorom sa parí neustále voda.
Nad parou všetko miešame kým sa nám neroztopí cukor, potom do tejto zmesi zapracujeme vajce a miešame, pokiaľ nám obsah nezhustne na redší puding. Trvá to možno nejakých 10 minút. Po vychladnutí ešte trochu zatuhne. Presne tak ako puding.
Máme hotový lemon curd , odložíme  ho bokom a necháme úplne vychladnúť.
Po vychladnutí lemon curdu, si urobíme krém.
Studenú šľahačkovú smotanu vyšľaháme s balíčkom stužovača do šľahačky.
Mascarpone a lemon curd a 1 balíček vanilkového cukru  prešľaháme do penista

a zašľaháme do neho šľahačku.
Máme hotový krém.
Piškótové cesto opatrne rozbalíme. Cesto som vykropila citrónovým likérom, ale dobre poslúži aj citrónový sirup. A keď už sme pritom, aj obyčajný tuzemský um rum.
Ako som spomenula, na jednom kraji som ho mala presušený a zlomený. 

To sa stalo preto, pretože som nemala rovnomerne rozotreté surové cesto pred pečením a na tom mieste bola tenšia  vrstva. A zároveň som to mala piecť o minútu menej. Zníženie teploty nič nevyrieši. Akurát sa to bude piecť pomalšie a dlhšie a bude to ešte vysušenejšie. Platí zásada, že keď je cesto tenšie, tak pečieme na vyššej teplote a krátko. Musíme dávať na to pozor.
Z krému odoberieme dve polievkové lyžice a dáme bokom. 
Krém začneme nanášať od kraja, ktorý je nepoškodený, ten bude tvoriť vnútro slimáka a bude najviditeľnejší v roláde, takže musí byť bezchybný.
Krém rozotrieme po celej ploche.

Zarolujeme pomocou papiera a upevníme. Poškodenú zlomenú časť som odrezala.

Zarolovanú roládu preložíme na tácku a potiahneme ju krémom, čo sme mali odložený.
Nazdobíme podľa vlastnej fantázie, ja som si kúpila tieto jedlé kvietky a podľa mňa sú rozkošné. 

Dáme do chladu aspoň na dve tri hodiny a plátky krájame ostrým nožom. 

Písala som dosť podrobne postup pri roláde, pretože chcem dať tento recept aj ku začiatočníkom. 
Je to jednoduchý a efektívny múčnik, ako stvorený na Veľkonočný stôl.

Dnes som kupovala Velkonocne vysluzky a citila som sa ohromne nabudena 😀 Zastavila som sa pri casopisoch a zopar som ich prelistovala. Uvidela som v jednom tieto ovecky, ohromne sa mi zapacili a  ked uz som bolo tak sviatocne naladena, tak som ich aj hned upiekla. 😀 O dva dni odchadzame na Slovensko a tak budem mat co strcit tomu nasmu , malemu chlapovi do rucicky….on je totiz nase velke zlatko.

	Čas prípravy: 30 min + priprava
	Počet porcií (kusov):  12 oveciek

Suroviny:

Na cesto :
1 zltok
50 g praskovy cukor
100 g maslo
130 g hladka muka
plytka lyzicka skoricovy prasok

Na dokoncenie :
na kazdu ovecku 2 osupane mandle
tycinky , poliate cokoladou …na nozicky

Na polevu :
1 bielok
250 g praskovy cukor
par kvapiek citronova stava

po mojej skusenosti ja osobne dam nabuduce len
1/2 bielka
200g  praskovy cukor + citr. stava
vyskusane to nemam, takze je to zatial len alternativa

Postup

No hned na zaciatok musim povedat, ze recept bol zmateny, tak som obcas improvizovala. V celom rozpise bolo pisane, ze potrebujeme 1 vajce. Pri priprave cesta, kazalo dat cele vajce. Cesto bol strasne riedke, musela som dosypat muku…a netusim kolko to bolo gramov naviac.
Ked som isla robit bielkovu polevu, tak som nahle nemala na nu bielok.  Som si teda popremyslala, ze do cesta mal ist len zltok a chybne uviedli, ze cele vajce. Vychadzala som z toho, ze do takychto keksov sa dava  vacsinou len zltok, tak som tak upravila aj moj rozpis receptu a pridala o nieco viac muky, ako udavali oni.
No a co sa tyka noziciek…tak v recepte davali skoricove drievka..tie tvrde….no uznajte…co s tym…jest sa to neda, lame sa to tazko …tak som to zamenila za cokoladove tycinky.
No a podme robit cesto.
Na pracovnu dosku presitujeme hladku muku. Do muky vklepneme zltok , pridame rozkrajane maslo, praskovy cukor a skoricovy prasok. Vsetko rychle vymiesame. Cesto je urcite redsie ako linecke, ale ak sa Vam to naozaj nezda, tak po lyziciach este pridavajte muku a zapracujte.
Dame ho do folie a nechame v chlade odpocinut 30 minut.
Medzitym si osupte , ak nemate…..mandle. Mandle vhodte do vriacej vody, nechajte ich v tej vode minutku a prelejte na sitko. Oplachnite studenou vodou a koza Vam bez problemov pojde dolu.
Vyberieme cesto.  Aj ked je redsie, ako tie vianocne, ked si ho podsypete mukou da sa pohodlne vyvalkat.
Vyvalkame ho na 5 az 6 mm hrubku. Z tohoto mnozstva cesta malo vyjst 8 oveciek, ja som ich urobila bistubohu 12. Ale neuvadzali aku velku formu pouzili, takze mozno je tam pes zakopany.
Ja som vykrojila 12 velkych koliesok o priemere 7 cm.
Kolieska som hned prekladala na plech s papierom na pecenie.
Potom som vykrojila 12 malych koliesok o priemere 3 cm.
Male kolieska naaranzujeme na velke koliesko, akoze hlavka. A po bokoch hlavy, do cesta zatlacime mandle, ako usi.

Ja som pomocou ceruzky, este  zatlacila na miesto, kde som chcela mat nozky, ale pocas pecenia sa ten valovcek vyrovnal, takze tento ukon je celkom zbytocny.

Dame piect do vyhriatej rury na 200 stupnov. Piekla som 10 minut a potom som este pridala dve minuty. Vy si to strazte podla svojej rury.
Keksy nechame vychladnut.
Ja som kupila na nozky take cokoladove tycinky…je to cista cokolada, ale keby mali nejake trubicky s coko polevou, tak by boli tiez dobre. Nalamala som ich na dlzku nozok, zobrala zapalovac a na sekundu som nahriala tycinku…cokolada povolila a krasne sa prilepila na keks. Takto som prilepila aj dve usi, co mi odpadli..sekundu som zapalovacom nahriala tycinku, obtrela povolenu coko o mandlu a ta sa krasne prilepila. Nesmierne rychla a cista zalezitost boli tieto nohy. 😀
Urobime si polevu. Bielok vymiesame do hladka s praskovym cukrom a dame par kvapiek citronovej stavy. Poleva by mala byt naozaj husta. Ja som to robila prvykrat a dohresila som sa ako pohan, pretoze ked som zacala dubkovat kozusok, tak sa mi vsetko zacalo zlievat….no a ked som pridala este cukor, aby som to dohustila, mala som tej polevy strasne velke mnozstvo. Asi ma vsetky skusene gazdinky prizabiju, ale netusila som, co mam s nou robit, tak som ju vyhodila :/ A spinava a lepkava som bola uplne vsade.
Este ma napadlo, ze skuste si dat na polevu len pol bielka a 200g praskoveho cukru + tie kvapky citr. stavy…dopisem to aj do rozpisu surovin.
Polevu naberieme do sacku s velmi tenkou spickou, sadneme si, vezmeme do ruky polotovar a dubkujeme a dubkujeme.
Este dokreslime oci, usta, nos a nechame vsetko uschnut.
Jednu ovku sme zarezali na obetny oltar, aby sme vedeli ako chuti….keks je makky, vobec nie krehky a krasne vonavy po skorici. Mandle zachrumkaju v ustach a ta coko…to som vobec netusila, ta mala pomarancovu prichut, takze ta to vsetko chutove zavrsila.

Muffinky s pomarancovou chutou mozu byt podavane v akomkolvek obdobi, ked som tam dala velkonocne motivy, tak okamzite nabrali atmosferu jari a kupacov. Pri ich peceni som prekonavala rozne prekazky a tak som casto improvizovala, nie som velmi spokojna ako vyzeraju, ale na chut su bajecne a ta pomarancova aroma sa neda ani popisat.

	Čas prípravy:  12 min + priprava
	Počet porcií (kusov): 24 kusov mini muffiniek

Suroviny:

180 g hladka muka
1 zarovnana lyzicka kypriaci prasok do peciva
Nastruhana kora z 1 velkeho pomaranca
120 g maslo
170 g cukor
2 vajcia
125 ml sladke mlieko
Na krem :
120 g mascarpone
2 orechy maslo
60 az 80 g cukor
vanilkovy extrakt

Postup

Zmaknute maslo vyslahame do penista s cukrom, pridame k nemu vajca a mlieko.
Muku prekyprime cez sitko a zmiesame ju s praskom do peciva.
Muku zapracujeme k tekutej mase a vmiesame do nej aj pomarancovu koru.
V povodnom recepte pisalo, ze sa do cesta ma zapracovat aj nadrobno nakrajana pomarancova duzina, ktoru vypreparujeme  z blanitych obalov.
Ked som to piekla prvykrat tak som to aj tak urobila, ale konzumenti mi povedali, zeby to bolo lepsie bez nej. Ja ked som to ochutnala, tak mi to chutilo s tym uzasne. Takze taketo su dva nazory. Vy sa rozhodnite podla seba.
Teraz som by som ich tam dala, ale ako pisem v uvode, tak som prechadzala roznymi komplikaciami…Prva bola, ze ten pomaranc co som chcela pouzit, nebol pomaranc, ale grapefruit. Tie mame radi, ale naskutku som si nevedela predstavit, muffinky s grapefruitovou chutou…naviac, tieto su robene pre moje vnucata a taku horcinu by asi nepredychali… takze  som pouzila citronovu koru…no nie su zle..ale pomaranc je pomaranc.
Pripravime si male kosicky a povkladame ich do  muffinkovej formy…ja mam formu, priamo na tieto male, ale videla som  u mojej dcery v tomto recepte, ze ona ich kladla do velkej formy.

Ja som si cesto vlozila do cukrarenskeho sacku a plnila som nim kosicky. Naplnime ich nie celkom do plna…..ja som ich plnila do plna a nemala som to tak urobit.
Tu som  natrafila na dalsiu komplikaciu….z pecenia minuleho kolaca mi ostala muka a tu som pouzila do tohto cesta. Samozrejme som zabudla, ze v tej muke uz bol zapracovany prasok do peciva a tak mi tieto muffinky vybehli do homoly….no co uz.
Takze naplnene kosicky vo forme polozime este do jedneho plechu a vlozime do vyhriatej rury na 180 stupov. Pecieme cca 10 minut…ja som piekla 12…..

Pripravime si krem.
No a tu doslo k dalsej komplikacii.  Mascarpone, ktore som mala v chladnicke, bolo v tej chladnicke dlhsie, ako som predpokladala a uz bolo po zaruke. Vyzeralo normalne, ale nechcela som uz riskovat..kedze je to pre deticky. Tak som pouzila tvaroh.
Tvaroh som teda vymiesala so zmaknutym maslom, osladila som vanilinovym cukrom, pretoze moj vanilkovy extrakt  sa zahadne stratil. Do kremu som este nastruhala trochu citronovej kory. Tolko k tomu.
Nastastie ostatne uz prebehlo bez komplikacii.
Tvarohovy kremom som robila ciapocku na muffinkach a nazdobila som ich velkonocnym motivom