Archív kategorií: Ked chudneme

Bravčové na cesnaku s karfiolovou ryžou – diétne

Toto je posledný recept zo série karfiolovej ryže.  Pripravovala som ho na štyri spôsoby a každý si môže vybrať. Sú nesmierne efektívne, pre tých čo zhadzujú kilá a sú dostatočne osvietení , že vedia, že hladovkou nikam cesta nevedie.
Sú  to normálne jedlá, ktoré spĺňajú všetky očakávania aj ľudí, čo nezhadzujú kilá a chcú sa len jednoducho najesť.
Je to úplne bežné, ako keby slovenské rizoto. Akurát tam nie je ryža a ten karfiol ju tam  zastupuje.
Viem, že jediným problémom všetkých tých, čo tieto recepty zamietnú, nie kvôli tomu, že nemajú radi karfiol, je ten, že sa im zdá prácne ten karfiol pomlieť.
Nuž tu sa Vám nijako poradiť nedá. Bez toho to skrátka nejde . Ako som písala aj v samotných receptoch možnosťou pre tých, čo nemajú  robot so sekacími nožmi, je ten karfiol nastrúhať na strúhadle.
Toto som ja ale nerobila a netuším či to bude fungovať.
karfiol musí byť naozaj jemný a neviem, či pri strúhaní nebudú odpadávať veľké kusy.
Ja len dúfam, že tí, čo ten robot majú a proti karfiolu nič nemajú, tomu jedlu šancu dajú. Aspoň jednému z nich.
http://chalupnikovi.com/recepty/?p=7709
http://chalupnikovi.com/recepty/?p=7566
http://chalupnikovi.com/recepty/?p=8224

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Dva väčšie rezne z karé,  bez kosti a tuku
3 vajcia
polovica menšej karfiolovej hlávky
5 strúčikov cesnaku
pol bielej cibule
4 polievkové lyžice sójová omáčka kikkoman
1 polievková lyžica med
4 jarné cibuľky aj s vňaťou
2 polievkové lyžice olej
soľ, čerstvo drvené korenie, chilli vločky
štipka mletej rasci

Postup

Karfiol dáme do robota a nasekáme ho na perličkovú konzistenciu, aby mal textúru ako uvarená ryža.


Mäso nakrájame na prúžky, očistenú cibuľu a cesnak nasekáme.
Jarnú cibuľku aj so zeleným nakrájame na jemné kolieska.


Do veľkej hlbokej panvice, alebo kastróla, dáme rozohriať olej
Pridáme prúžky chudého mäsa a dobre opečieme zo všetkých strán do hneda.
Pridáme cibuľu a cesnak.
Všetko osolíme , okoreníme.
Pridáme sójovú omáčku kikkoman a med a ja som pridala ešte asi 4 lyžice vriacej vody.
Všetko premiešame a minútku necháme podusiť. Stále miešame.
Nakoniec pridáme karfiolovú ryžu a miešame štyri minúty.
Po tejto dobe rozhrnieme všetko do strán a v strede urobíme miesto.
Do stredu vlejeme rozšľahané vajcia, tie posypeme chilli vločkami a mletou rascou.


Miešame kým vajíčka nestuhnú a zamiešame ich do karfiolového mäsa.
Nakoniec do celého pokrmu vmiešame nasekanú jarnú cibuľku.
Podávame so šalátom. Ja som si ho posypala parmezánom, pretože ho mám rada.

Dusená zelenina s karfiolovou ryžou – diétne

 

Je nám všetkým teplo. Strašne teplo. Horúčava atakuje 40 stupňov a teploty v noci neklesnú pod 25 stupňov.
Je hrozné pomyslieť, že sa možno dožije ešte aj moja generácia, že tento druh horúčav bude pravidlom a nie 10 dní, ale tri mesiace.
Nechcem na to ani pomyslieť.
Pred tridsiatimi rokmi som bola na bytovom družstve, kde som si mala vybrať byt v našom paneláku.
Mala som pred sebou obrovský plán domu , kde som videla veľkosti izieb v byte, rozmiestnenie podľa svetových strán, poschodie a tak.
Ja som si mohla ukázať, ktorý byt chcem, zaplatiť zálohu a do polroka sa sťahovať.
Tí čo prišli poslední, tak tí brali to, čo ostalo. Ostalo celé prízemie a druhé poschodie.
Ja som mala dvadsať rokov, celý dvadsaťročný život som bývala na dedine v rodinnom dome a dovtedy som nebola v žiadnom panelákovom byte, pretože celý môj život býval v rodinných domoch na dedinách.  Pardon, moja Dobrá Teta Monika sa vydala do Spišskej Novej Vsi a bývala na panelákovom sídlisku, Takže to bol jediný byt, v ktorom som bola dlhšie ako hodinu.
Nemala som poňatie aký chcem byt, na ktorú svetovú stranu otočený a na ktorom poschodí.
A tak mi ho vybrali rodičia podľa vzorca : musí byť vysoko aby bol teplý a musí byť slnečný aby bol teplý a musí mat čo najmenšie balkóny aby bol čo najmenší únik tepla.
Vybrali mi dvojizbový byt na desiatom poschodí z dvanástich možných.
Nevybrali zle, na tú dobu ani náhodou. Vybrali byt, ktorý nemal priechodné izby, a ktorý mal najväčšie radiátory. Kuchyňu a jednu izbu mám na východ a druhú izbu na juh.

V tom čase sme žili v posledných závanoch malej doby ľadovej, nepoznali sme palmový olej,  pralesy neubúdali, stromy sa nerúbali na kšeft, okolo domov rástli lúky a nie  burina a centimetrové trávniky.  Hron a potoky v zime zamŕzali na hrúbku, že sme sa mohli na nich bezpečne korčuľovať, , december, január bol pod snehom aj v Lučenci a tridsať stupňov bolo v júli asi tri dni a my sme všetci išli z toho tepla umrieť, netušiac čo nás čaká v budúcnosti.
Spomínaná DT Monika, mala kuchyňu  a jednu izbu na západ. Ja som bola dieťa, takže som to nevedela vyhodnotiť, ale už ako staršia, som ďakovala rodičom, že mi nevybrali byt, ktorý je situovaný na západ, tak ako ten jej.
Plastové okná a žalúzie neexistovali, existovali len látkové hnusné rolety, ktoré si ľudia dávali rovno dolu. DT Monika mala v kuchyni balkón a šnúry na prádlo. To prádlo keď po opratí vyvešala, tak ho do dvoch hodín mohla suché dávať dolu. Keď tam neviselo prádlo, tak tam visela nejaká látka, asi deka, už si fakt nepamätám. Bez tej deky by na ňu počas varenia celý čas svietilo slnko. O nejakom dramatickom teple v byte pod Tatrami nemohla byť ani reč, ale v tej dobe, pred tými 40 rokmi to muselo byť pre nich strašné.
S týmito poznatkami , mi teda rodičia vybrali môj byt.
Kým som nevymenila okná za plastové, tak mi v ňom bývala zima a v lete normálne.
Doba sa zmenila a všetko je inak.
Nechodím v lete do Banskej Bystrice. V mojom byte je na umretie. Poobede tam mávam 30 stupňov a to tam už nesvieti slnko pár hodín. Nechcem vedieť, ako je v kuchyni DT Moniky.
Keď som pred piatimi rokmi v ošiali, prišla s Dorkou do BB, tak som varila o piatej ráno, alebo desiatej večer. Dorka si našla v paneláku kamarátku, ktorá bývala na prízemí. Keď som ju tam priviedla a pani otvorila dvere bytu, v tej saune ma z toho bytu osviežil chladnejší vzduch. Pani hovorila, že áno, majú tam chládok a normálne tam môžu v tých teplách existovať. Dokonca spávajú v pyžame a nosia normálne domáce oblečenie. To my sme spávali s Dorkou v ničom a chodili sme oblečené v nevyhnutnom minime.  Ako sa tá doba zmenila.
Prízemné byty, na ktoré sme sa kedysi pozerali s dešpektom, že je tam tma a chladno, tak tie sa stali lukratívnymi.

Keď sme boli bez Dorky, tak sme žili na donáškach, alebo nás živili reštaurácie. Jedine kde sa dalo prežiť, bol môj rodičovský dom v Selciach. Má hrubé tehlové múry, je prízemný, miesto  rozpálených žalúzii, má vonkajšie rolety, kuchyňu bez slnka a záhradu plnú ovocných stromov. Pod stromami je záhradná hojdačka a posedenie,  keďže sa už rodičia vzdali sliepok, tak môžeme chodiť po záhrade bosou nohou. Dvor je bez stromov, tieň robí, len plátenný pavilón a susedovie vysoký dom, asi tri hodiny  poobede je tam na umretie.
Janíčko s Dorkou sa kúpu v bazéne a ten čo dáva na nich pozor to tam pretrpí. Marhuľa ktorá tam rástla, padla za obeť nejakému dôvodu.  Terasa je vydláždená, našťastie je tam strašne veľa veľkých črepníkov a kvetov a dvor je plný trávy.
Do Banskej v lete už nechodíme. Ja to neviem tam teplotne zvládnuť.

Dosť na tom, že žalúdok, aj keď nechce jesť tak veľa ako inokedy, ale jesť chce.
Ako to prežiť, aby kuchárka v kuchyni neupadla do kómy.
Buď zapneme klímu, alebo  budeme variť jedlá, ktoré máte hotové za pár minút.
Iné je to v našom byte v Mníchove.  Okno mojej mníchovskej kuchyne, ústi do ulice. Sme na druhom poschodí a okolo  stoja šesťposchodové činžiaky. Slnko tam nesvieti a ulica von nie je rozpálená. Okno mávam otvorené aj v horúčavách a robí mi to prievan. Mačka Barbora v lete leží na kuchynskom okne a prespí tam celý deň. Je tam veľmi príjemne, vážne.
Ale aj tak varím málo a rýchle jedlá.
Toto je jedno z nich.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   2 porcie

Suroviny:

3 menšie papriky, každá v inej farbe
200 g čerstvé huby
1 tretina karfiolovej hlávky
1 červená cibuľa
2 vajíčka
1 veľká polievková lyžica olej

Postup

Zeleninu a huby očistíme, zbavíme poškodených častí a zrniečok.
Nakrájame na primerané kúsky, cibuľu na jemnučko.


Karfiol v robote posekáme, kým nemá textúru ako drobná ryža.


Kto nemá robot, tak nech skúsi karfiol postrúhať. Ja som to nerobila, tak neviem ako to funguje.


Do hlbokej panvice rozfŕkame veľkú lyžicu oleja.


Pridáme paprikové kocky, huby a cibuľu. Dusíme kým nie je zelenina mäkká na hryz. Nesmie byť úplne mäkká.
Osolíme, okoreníme čerstvo drveným korením.
Pridáme karfiolovú ryžu a miešame nejakých 5 minút.


Zeleninu rozprestrieme do strán a do panvice pridáme dve rozšľahané vajíčka.


Vajíčka zľahka ochutíme soľou a paprikou,  miešame kým nestuhnú a potom ich vmiešame do zeleniny.
Pred podávaním ešte ochutíme, podľa svojej chuti a posypeme nejakými čerstvými bylinkami.
So studeným zeleninovým šalátom, nesmierne príjemné, nekalorické, letné jedlo.
Ja som si zľahka moju porciu posypala parmezánom, pretože ho mám rada.

Hovädzie prúžky s karfiolovou ryžou – diétne

 

Keď sme koncom mája odchádzali na chatu a plán bol tam byť 2 týždne, tak som bola v diétnom móde. Vtedy si pripravujem porcie 5x denne, všetko starostlivo vážim a zapisujem. Mám presný plán nákupu, na ktorý chodím každý deň, každý deň si varím niečo iné. Mením zeleninu, ovocie, šaláty od výmyslu sveta. Plánovala som toto všetko robiť aj na chate.
Svätá prostota.
Z dvoch týždňov boli takmer 4 mesiace a mne úmysel vydržal možno celý týždeň.
Tak uznajte, v júni boli čerešne. Celý týždeň mi chodil deda Oldřich oberať čerešňu na dvore. Každý deň som odkôstkovala kýble čerešní, každý deň som upiekla iný typ čerešňového koláča a každý deň večer poobede,  tie čerešne spracovávala. Keď sa mal Dobrý Manžel vrátiť z práce domov, tak som bežala rýchlo uvariť nejakú večeru, tak aby mal aj zajtrajší obed.
Týždeň som mala neustále zalepené fialové ruky a neustále som bola ofŕkaná čerešňovou šťavou.
Večer som bola rada, že môžem umývať poháre, a tie ruky sa mi trochu vrátia do pôvodnej farby.
Po týždňových,  čerešňových orgiách, deda Oldřich v lese pílil drevo a začal ho vo fúriku nosiť a ukladať si ho do šichtúňa  (ani len netuším, ako sa to povie spisovne).  No nemala som to srdce, aby tento 82 ročný človek, bol na to sám. A keďže on mi oberal čerešne, tak ja som jemu vozila vo fúriku drevo do dvora a ukladala .
Táto práca nemá u Oldřicha konca kraja. On sa len zrazu vychytí do lesa za hájnikom a dohodne sa s ním, že si pôjde do lesa pozbierať popadané drevo. A  na jeho miestečku za chatou v lese sa objaví  náhle, nová kopa dreva. A keď už počujem, kvíliť pílu, tak to si rovno idem zobrať rukavice a fúrik. No dochodila som sa dačo.
A uznajte, len zrazu odbehnúť od Oldřichovho dreva k sebe do chaty, zvážiť si jablko a jogurt, zapísať a v kľude ho zjesť. No dalo by sa, ale už to vidím, ako to opisuje Oldřich susedovcom a tí sa váľajú od smiechu.
A ja som už od roboty odvykla, čo si budeme hovoriť. Keď sme skončili, dala som si sprchu, otvorila chladničku a zjedla čo tam bolo a zvalila sa do záhradnej hojdačky s knihou.
A v chladničke je všetko.
Na Okrouhlíku si nemám kde chodiť kupovať každý deň potraviny, aby som nemala plnú chladničku, ktorá by ma lákala. Tu sa urobí obrovský nákup, napchá sa to chladničky, do mrazničky a do komory a žijeme.
Po dvoch týždňoch zmaru som sa na to s prehľadom vykašľala a ani ma netrápilo svedomie.
To ma začalo trápiť, až minulý týždeň, keď mi pán doktor nameral tlak 195/125 a mne začalo ísť o život.
A tak som sa pokorne vrátila k tomu diétnemu módu.
Toto jedlo som varila ešte pred odchodom na chatu a bolo skvelé. Patrí do skupiny, ktorú som opisovala pri tomto recepte
No varila a jedla som to takmer pred pol rokom, nemám zachované presne ani ako som to varila, ani ako to chutilo, ale bezpochyby báječne. Pozrela som si video ako som to robila a pokúsim sa to z neho nejako opísať. Čo sa týka množstva surovín , tak tie som našla v svojom kalorickom denníku…tie mám napísane celkom presne 🙂

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  1 porcia

Suroviny:

190 g hovädzie na minútky
190 g karfiol
180 g brokolica
1 polievková lyžica sójová omáčka Kikkoman
1 lyžička trstinový cukor
2 polievkové lyžice olej
soľ, čerstvo mleté korenie

 

Postup

Karfiol v robote rozsekáme na konzistenciu ryže. Bude to veľmi rýchle, dávajte pozor , aby ste nemali kašu.

 

 

 

Sviečkovú, alebo dobrý roštenec, alebo stehno nakrájame na veľmi tenké plátky a tie na prúžky.
Brokolicu rozoberieme na maličké ružičky.
Do panvice s hrubým dnom dáme olej a rozohrejeme ho.
Pridáme prúžky mäsa a dôkladne opečieme, pridáme brokolicové ružičky, zamiešame a opekáme nejakých 10 minút.
Ja som to mala už dosť suché, tak som dala asi 1 polievkovú lyžicu horúcej vody, sójovú omáčku, cukor, posolíme, okoreníme a opekáme kým sa ten cukor úplne nerozpustí.
Pridáme perličkový karfiol

 

 

 

a dodusíme nejakých 6 minút. Počas dusenia som ešte pridala horúcu vodu.
Pripravíme si zeleninový šalát a máme skvelý, sýty, nekalorický obed.

Celá porcia aj s veľkou misou zeleninového šalátu mala 2389 kJ.

Kuracie prsia s jemným perličkovým karfiolom

V Selciach  máme  pole, kde mamička, ešte ako mladá žena, pestovali všetku zeleninu, vrátane sezónnej. Máme  veľký skleník, kde vtedy  rástli papriky a na poli,  ak nebolo vysadených 60 koreňov paradajok, tak sa to mamičke ani nerátalo.
Ako rodina sme boli sebestačný so zemiakmi, cibuľou, cesnakom, fazuľou, kalerábom,  zelerom zvyčajne úplne až do jari.
Zemiaky trvali až do prvých nových.  Mrkvu  a petržlen sme nechávali  na zimu v piesku v pivnici  , ale tie sme už na jar tiež dokupovali.
Repa sa pestovala pre sliepky, kvaka do fazule.  Tekvica, neskôr aj patizón Skúšali sme raz ružičkový kel, inokedy normálny kel, zelený šalát.
Zavárali sme zo svojej úrody  lečo, zelenú fazuľku, uhorky, čalamádu.
A samozrejme čerešne a jablká.  A egreše, ktoré nikto nemal rád.
A zopár rokov sme zakladali víno z čierneho ríbezlia.
A lekváre. Ríbezle sme mali svoje a na maliny a černice sme chodili do  bánu.  Mali sme vlastný ríbezľový,  malinový lekvár, malinový sirup. Bazový sirup sme robili  z bazového kvetu, čo sme natrhali v Jelšinách pri zemiakovom poli.
Jahodový kompót z vlastnej úrody nám posielala Dobrá Teta Monika .
Ja vôbec nechápem, že sme to stíhali všetko obrábať.
Doma sme mali všetko bio, mamička mala ako 40 ročná prvýkrát rakovinový nález a prvýkrát je zliezli vlasy po chemoterapii. U nás sa nič nemohlo práškovať, hnojilo sa vážne pravým hnojom. Ani nejdem písať, akým hnusom sa polievali paradajky.  Mandelinky sa zo zemiakových rastlín  zbierali ručne  a ich vajíčka sa ručne pučili.  Naše ovocné stromy nepoznali postrek, jediné čo sa striekalo boli papriky v skleníku, ale až potom, ako sme cítili na rukách, že nás šteklia mušky.
Jedlá ktoré sa u nás varili boli skvelé, vážne na to rada spomínam a mamičkinu kuchyňu som milovala.
Teraz keď sa na to pozriem spätne, dedina bola vtedy taká, že šaláty sa nerobili.
Toľko možností, ktoré sme mali ….. a nič.
Nepamätám si ani jedno jedlo, pri ktorom bol čerstvý zeleninový šalát.  Tak v žiadnom prípade  to nebolo tak, žeby nám ich rodičia nechceli dopriať.  Mohli sme si zobrať a zjesť, čo sme chceli. Ale nikto nás k tomu neviedol. U nás sa jedli kompóty.
Ak sme chceli papriku, alebo paradajku, alebo uhorku.  Skrátka čokoľvek, mohli sme ich mať v sezóne toľko čo len hrdlo ráči. Poznáte dieťa, alebo pubertiaka, alebo skorého adolescenta, ktorý si sám ide zobrať nejakú zeleninu k rizotu? Ani reďkovky sme nemali…na poli nám ich vždy zlikvidovali mravce a do skleníka sa nezasadili, ktovie prečo, asi by vytlačili 4 paprikové korene, z ktorých sa robilo lečo.
Hrášok sa sadil, až keď sa narodila moja Dobrá Cerka. Keď sme boli na poli , tak sa  nimi toľko dokŕmila, že až.  Raz si aj pamätám, že sme ho mali zasadený, keď som bola dieťa ja, ale išiel na sušenie, mamička z neho uvarila hrachovú polievku.
Zo zeleného šalátu sa robila len šalátová polievka.
Keď sme pretrhávali mrkvu, tak tie mladé sladké mrkvičky sa sušili a išli do domácej vegety. Tak ja nemám mrkvu rada, ja by som ju aj tak nejedla, ale rozumiete mi čo chcem napísať.
Keď som sa rozprávala s mojimi kamarátkami, už keď som bola dospelá , tak u nich to vraj bolo presne to isté.
Ich mamky tiež neboli naučené jesť nič čerstvé, šalátové, všetko sa spracovávalo na zimu a jar.
Moja Starká Betka z Podkoníc. Tak tá nejedla absolútne žiadne ovocie, čo mala na záhrade. Panovala taká povera, že do určitého časového obdobia nemohla zjesť ani jednu jahôdku, ani jednu čerešnu, alebo malinu, alebo jablko, ani slivku , pretože jej umrelo maličké dieťatko. A  takéto mamky nemôžu jesť ovocie, pretože ich dieťatku v nebi Panna Mária nemá čo dať, pretože na zemi mu všetko zjedla mamka.
No hrozné.
Moja Dobrá Švagriná a Dobrý Brat sú už roky šéfovia na našom poli a teraz sa všetko už aj za čerstva konzumuje.  Robievajú sa šaláty,  pestujú aj bazalku, aj rukolu a iné bylinky.
V skleníku sú stále papriky, ale sú tam aj reďkovky, lesné jahody, aby zosladli čo najskôr, bylinky, ľadový šalát.
A rodičia to majú veľmi radi, som zato veľmi vďačná. Tatík miluje paradajky, mamička šaláty.
Ja im to nevyčítam, že to bolo kedysi takto. Obchody neboli tak zásobené a robili sa skrátka zásoby na čas, keď to už nebude.
Ako píšem, teraz všetko dostať v obchodoch a nikomu sa nechce už toľko pracovať na poli. Aj to naše sa zmenšilo minimálne o jednu tretiu a Jelšiny sme vypustili už pred rokmi rokúcimi.  Ale ja tak nejako očakávam, že sa to znovu všetko vráti. Z nejakého dôvodu. Buď z dobrého dôvodu , alebo z núdze.
V budúcnosti si myslím, že bude ten človek, čo vlastní dobrú pôdu,  v obrovskej výhode, Záleží len od ľudí, či to bude nejakou katastrofou, alebo zvyšovaním povedomia.
No prečo som sa tak rozpísala.
Ide práve o tento recept.
Moja mamička keď varila, všetko muselo byť úplne mäkké, mrkva bola vždy na blato, z paprík a paradajok ostávali len skrútené šupky, všetko ostatné bolo rozvarené.
Keď som jej hovorila, že karfiol pred vyprážaním nepredváram, tak ho nechcela ani ochutnať. Že to určite nebude dobré.
Keďže sme spracovávali všetko do konzerv, fliaš, zaváranín, tak všetko bolo úplne mäkké.
Mrkva sa dávala len do polievok a do sviečkovej.
Takto na prudko, no neviem skrátka toto jedlo by ona nejedla, pretože by jej prišlo ako nedovarené.
Tatík by zjedol, ale okomentoval by to dôstojne.
Mrkva je al dente a nestratila nič zo svojej chuti, hrášok taktiež, cítim chuť všetkého a všetko je jedna symfónia.
Vlastne som si istá, že toto jedlo by jedla iba moja Dobrá Cerka, Dobrá Neterka Julka a Dobrá Švagriná. O niektorých členoch rodiny mám svoje pochybnosti a u niektorých mám istotu, žeby to nejedli.
A pritom je to báječné jedlo, chutí úplne fantasticky.
O stránkach Tasty si tiež myslím svoje.
Sú to americké stránky a jedlá  sú  občas nesmierne prekombinované,  s prepáčením gebuziny s obrovskou a pritom,  úplne zbytočnou kalorickou hodnotou.
Ale občas Tasty prinesie tak geniálny recept, že sa idem z toho zblázniť. A toto je jeden z nich. Sú to štyri kombinácie s  mletým karfiolom  pre hydinu, bravčové, hovädzie a vege. Urobím všetky a toto je prvý.
Keďže držím diétu…zase, porátala som aj jeho kalorickú hodnotu a na drženie redukčnej diéty je to ako stvorené.
Dobrú chuť.

Cas pripravy Čas prípravy:   15 minút + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):     1 porcia

Suroviny:

230 g kuracie prsia bez kože a kosti
120 g karfiol
1 menšia mrkva
2 polievkové lyžice mrazený hrášok
2 polievkové lyžice kikkoman sójová omáčka
1 vajce
1 čajová lyžička sezamové zrniečka
1 polievková lyžica olej
čerstvo drevené korenie
čerstvá zelenina

Postup

Karfiol v robote rozsekáme na konzistenciu ryže. Bude to veľmi rýchle, dávajte pozor , aby ste nemali kašu.

 

 

 

 

 

Kuracie prsia nakrájame na malé kúsku.
0čistenú mrkvu na maličké kocky.
Dno panvice s hrubým dnom, potrieme olejom a necháme rozohriať.
Pridáme kocky kuraťa, mrkvu a hrášok. Zalejeme sójovou omáčkou
Dusíme cca 10 minút a občas premiešame.
Pridáme postrúhaný karfiol a sezamové semienka. Dusíme ešte nejakých 5 minút, respektívne kým nie je všetko správne uvarené.
V tejto fáze sa mi to zdalo suché, tak som pridala trošku horúcej vody.
Zmes rozhrnieme do bokov a do stredu vklepneme vajce. Premiešame ho aby stuhlo a vmiešame do jedla.

 

Preložíme do misky, ozdobíme bylinkami a pridáme čerstvú zeleninu.
Inú prílohu som nepotrebovala.
Dve tretiny som jedla na obed a na večeru mi ostala jedna tretina, ku ktorej si urobím zeleninový šalát.
kalorická hodnota  približne 2544 kJ.

Kuracie prsia so špenátovým pestom a cuketovými „rezancami“

kuracie prsia

Tak toto jedlo je jedna fantázia. Je vyslovene predurčené na rýchlu, ľahkú večeru v horúcom lete. S vínnym strikom, kockami ľadu….niekde na garden párty a podobne.  Ja by som teda to víno nepila, ale takto opísané to znie tak…luxusne však ?
No a vidíte,  ja som si ho urobila vo februári, von je mínus jedna a na teplom kryte od sálajúceho radiátora vedľa mňa, pradie jeden spokojný kocúr a v kožušinkovom peliešku jedna spokojná mačička. Oblečené mám teplé ponožky a hrubú mikinu a vonkoncom mi nevadí, že jem takéto letné jedlo. Takéto skvelé jedlo

 

Cas pripravy Čas prípravy:  10 min + priprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

Na špenátové pesto :
150 g baby špenátové listy
2 strúčiky cesnaku
30 g parmezán, alebo Grana Padano
35 g vlašské orechy
100 ml olivový olej
šťava z polovičky citróna
1/4 lyžičky soľ, čerstvo mleté korenie
Ďalej potrebujeme :
350 g kuracie prsia vykostené a odkožené
200 g čerešňové paradajky
2 mladé cukety
3 PL olivový olej
soľ

Postup

Najprv si povedzme niečo o peste.
To pravé talianske pesto sa robí z bazalkových lístkov a píniových orieškov. Mala som v úmysle také aj urobiť, ale bolo nutné spotrebovať baby špenát a bazalky som mala málo. No a píniové oriešky som zabudla kúpiť, mohla som ich nahradiť mandľami, ale som sa rozhodla pre  vlašské orechy . Keď to už nebude klasické pesto, tak nech je to pesto úplne iné.

kuraice prsia suroviny na pesto
Nech sa už rozhodnete akokoľvek, hlavne si ho urobte doma a nekupujte ho ako polotovar zasterilizované v sklenenom poháriku. Tomu doma urobenému sa nevyrovná v žiadnom prípade..
Nie je také hladké, je štruktúrovitejšie a zrnitejšie, ale je rovnako skvelé ako to bazalkovo-píniové.
Takže pesto.
Umyté a odkvapkané lístky vložíme do mixéra, je ich dosť a do mojej nádoby som ich vkladala na dvakrát.
Pridáme orechy, očisený cesnak, strúhaný parmezán, alebo granu, citrónovú šťavu a olej. Všetko premixujeme. Osolíme podľa chuti a pridáme čerstvo mleté korenie.
Hotové pesto dáme zatiaľ bokom.

kuracie prsia pesto

 
Kuracie prsia bez kože a kostí, pokrájame na kocky.
Cuketu dôkladne kefkou umyjeme pod tečúcou vodou.
Cuketu pomocou škrabky narežeme na veľmi tenké plátky, musia byť naozaj tenké.   Doporučujem  mladú cuketu, ktorá ma veľmi malé semiačkové lôžko, toto vyrežte .Mimochodom, plátkovenie cukety trvalo zo všetkých úkonov najdlhšie.

kuracie prsia platkovanie

kuracie prsia cuketa
Paradajky prerežeme na polovičky.
Do kastróla dáme rozohriať olej a vložíme do neho kuracie kocky. Opekáme ich zo všetkých strán, tak aby boli tmavozlaté.
Ja som opekala 10 minút.
Odložíme kastról zo zdroja tepla a ihneď vmiešame pesto. Ja som dala len 2/3 z množstva, ostatok som odložila do chladničky, urobím si ho so špagetami napríklad.
Miešame veľmi kratučko a ihneď vmiešame cuketu a paradajky. Vrátime na minútku  na slabý plameň a premiešavame, aby sa všetko prehrialo.
Len prehrialo! Už nedusíme a preto je dôležité, aby cuketové plátky boli veľmi tenké.
Podľa chuti , ak treba , dosolíme.
Podávame.
Neskutočne dobre som sa najedla…bolo to skvelé a ešte raz skvelé.

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Špagetová tekvica s červenou omáčkou

tekvica omacka hlavna

Šiška špagetovej tekvice so mnou precestovala stovky kilometrov. Kúpila som ju od bystrických farmárov niekedy v septembri. Akosi som sa ju neodhodlala  pripraviť. Ja a DM konzumujeme  maximálne hokkaido a chvíľu som si aj hlavu o múr trieskala, že čo ma to vlastne napadlo kupovať takúto vec.
Potom sme išli  na chatu do Jihlavy a vediac, že Dobrá Svokra a Dobrá Švagriná sú vegetriánky…previezla som ju tam, že tam to bude mať úspech. S Dobrou Švagrinou som sa stretla akurát deň pred odchodom , doma prežívali také mierne chlastma a tak nejako zvlášť nejedla ani ona, ani Dobrý Švagor a nalievali sa akurát minerálkou. Dobrá Svokra si zaumienila, že nám musí urobiť sviečkovú a čo sa týka sviečkovej od DS, vtedy sa nepoznám a keby to bolo podmienené tým, že ano, uvarím sviečkovú, ale roztrieskame tú tekvicu, tak si sama naostrím sekeru a roztrieskam ju.
A nakoniec…DM našiel ešte koše hríbov a uznajte, tie sa skrátka museli zjesť. A ja som upiekla ešte parížsku tortu a tým som sa úplne vyčerpala.
Suma sumárum, pri balení som sa na tú tekvicu zahľadela a mala dilemu, že či ju vrátiť do potravinovej prepravky a previezť ju do Mníchova, alebo rovno vyhodiť. V prepravke bolo miesto a tak pricestovala do Mníchova.
V Mníchove čakala na svoju chvíľu…a nedočkala sa. S rešpektom som ju obchádzala a stále premýšľala, prečo…prečo….čo ma viedlo k tomu, aby som ju kúpila.
No a vracali sme sa pred pár dňami na Slovensko.

Už som to vzdala a vložila ju do vecí, ktoré sa vyhadzovali počas zazimovávania mníchovského bytu.

A keď sme vybaľovali už v BB, tak sa mi milá tekvica vygúľala z tašky priamo k nohám. DM jej našiel v kufri miestečko.
Dobrá Neter Julka,  o ktorej som tak trochu dúfala, že by mohla jedlo z tej tekvice oceniť, bola v škole a tak som ju zase len odložila.  Tekvica čakala na Julku.
Ten deň prišiel, ja som si naštudovala ako tú tekvicu pripraviť a vymyslela som si omáčku.
Všetko klaplo.

Julka sa s chuťou najedla, ja som sa báječne najedla, Dobrá Švagriná sa dobre najedla. O Dobrom Bratovi nič neviem. Dobrí rodičia ju nejedli. Tí sa celý boží deň ládovali zabíjačkovou kapustou.
DM sa jej vyhol …jeho škoda…vyhol sa tej tekvici a pre správnosť aj tej zabíjačkovej kapusty.
Skrátka špagetová tekvica nechutila ako tekvice zvyknú a mne jej chuť vonkoncom neprekážala. S tou omáčkou bola skvelá a viem si ju predstaviť ako prílohu k špenátu, k mäsu…skrátka k hocičomu…akurát sa treba odhodlať a kúpiť ju a pripraviť.
Vďaka tekvica, že si sa napriek toľkému cestovaniu, neofučala a vydala si zo seba všetky tie perfektné chute.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

Na tekvicu :
śpagetová tekvica
olej
soľ, čerstvo mleté korenie, čili vločky

Na omáčku :
400 g mrkva
3 stopky stopkatého zeleru
300 g čerešňové paradajky
1 čerstvá kápia
500 g pasírované paradajky
1 veľká cibuľa
6 cesnakových strúčikov
100 ml sladké mlieko
soľ, cukor, balzamikový ocot
olej

pokiaľ si myslíte, že silou mocou potrebujete aj mäso k tomu, tak tieto guľky by boli super

500 g mleté mäso
1 vajce
1 červená cibuľa
2 veľké polievkové lyžice strúhaný parmazán
1 polievková lyžica sušená majoránka
1 čajová lyžička sladká mletá paprika
1 čajová lyžička soľ
2 cesnakové strúčiky

Postup

Tekvicu prerežeme na dve pozdĺžne polovice. Jadierka a pavučiny lyžicou odstránime.
Dužinu dôkladne pokropíme olivovým olejom, posolíme, pokoreníme, ja som pridala aj sušený cesnak a sušený tymián.
Na dno pekáča vylejeme hrnček vody a tekvicu položíme reznou stranou do pekáča.
Vložíme do vyhriatej rúry na 180 stupňov. Tie stupne sú orientačné, piekla som u mamky a tá má už číselník úplne vyšúchaný…možno to bolo 200.
Piekla som 45 minút a raz som doliala vodu.

Tekvicu necháme vychladnúť, dužinu podoberieme vidličkami od šupky a začneme vidličkami ťahať po celej dužine a oddeľovať rezance.
Sú aj iné spôsoby oddeľovania a vznikajú tým dlhšie rezance, ale chcela som najprv vyskúšať tento základný a potom budem riešiť aj iné finty.

tekvica po upeceni tekvica cupovanie

 

 

 

 

Tekvicové nite som musela ešte trochu posoliť a posypala som aj čili vločkami.

tekvica rezance

Kým sa piekla tekvica, pripravila som omáčku.

Všetku zeleninu očistíme. Mrkvu nakrájame na tenké polmesiačiky, cibuľu na kocky, cesnak na plátky a stopky na primerané kúsky.
Kápiu tiež na kocky a paradajky prekrojíme na polovice.

V hrnci rozohrejeme olej a orestujeme cibuľu a cesnak. Pridáme mkrvu a restujeme nejakých 10 minút.
Potom pridáme všetko ostatné.  Premiešame a necháme dôkladne prehriať nejakých ďaľších 10 minút.
Vlejeme pasírované paradajky, 100 ml horúcu vodu  a privedieme k varu. Stíšime zdroj tepla, prikryjeme pokrievkou a necháme bublať, kým nemáme mrkvu mäkkú na skus. Nemala by byť mäkká ako keď sa varí napríklad v polievke, ale presne ako som písala…na skus.
Možno mi takto omáčka bublala pol hodinu. Dĺžka závisí aj od kvality a hrúbky mrkvových mesiačikov.
Na záver som ešte vliala mlieko.
Necháme prevrieť a dochutíme. Ja som dosolila, dokorenila a u mamky som našla jej domácu vegetu, tak tej som dala za lyžičku.
Od mrkvy bola omáčka dostatočne sladká  a pikantná od paradajok. Ale pokial máte chuť mdlú, tak  lyžička balzamikového octu a trošku cukru urobí zázrak.

 

tekvica omacka detail

Pokiaľ varíte pre ľudí, ktorí musia mať aj mäso, tak pripravte mäsové guľky .
K mäsu pridáme vajce, nasekanú cibuľu, prelisujeme cesnak, vhodíme strúhaný syr, majoránku a koreniny.
Dôkladne vymiešame a urobíme guľky vačšie ako vajce, asi ako tenisáky.
Na plech dáme papier na pečenie, ten vytrieme olejom a poukladáme guľky.
Vložíme do vyhriatej rúry na 200 stupňov.
Po dvadsiatich minútach guľky otočíme a dopekáme ďaľších 15 minút.
Pokiaľ nevaríte pre vegetariánov, tak výpek môžete primiešať do omáčky, alebo nimi pofŕkať tekvicové rezance.

U nás som tie guľky dala so zemiakovou kašou a šalátom DM a ja som svoje jedla ako vegoš….neskutočne dobre som sa najedla.
Omáčka je s kúskami mrkvy dobre znateľná, nie je to zmixovaná tekutina a mne to takto báječne vyhovovalo.

Rozhodne som nerobila posledný krát. Tekvicové rezance sa dajú pohodlne prihriať v mikrovlne bez zlepenia a ja sa teším na ďaľšie kombinácie.
Najviac ma mrzí, že som suroviny nevážila a nevyrátala kolko energie má jedna porcia, je to určite zaujívame jedlo pre tých čo chcú chudnúť.

 

Polievka z tekvice hokkaido, červenej šošovice a paradajok

sosovicova s hokkaido hlavna

Keď som pred rokmi zakladala blog o varení,  mojím veľkým vzorom boli balkánske blogerky…srbské, slovinské, černohorky a podobne. To bolo niečo úžasné, toľko nových netradičných receptov, čo som tam našla, rôzne techniky aranžovania, ako písať články,  všímala som si ich blogerskú etiku, navštevovala ich rôzne komunity, sledovala som ich internetové časopisy, pravidelne som navštevovala moje obľúbené blogerky….Časom niektoré prestali…môj najobľúbenejší internetový mesačník mezze skončil, skončila palachinka, skončila kuvarica, skončila tortelina a mnohé ďaľšie. Niekedy mám pokušenie nechať to už tak aj ja….akokeby som už uvarila všetko čo som chcela a mám pocit, že všetko sa už opakuje, len to má nejaký fresh formát, aby sa nepovedalo. Skrátka ten foodblogerský boom akokeby opadol…minimálne v kruhoch, kam som chodievala. Ale potom, po čase takej nejakej straty inšpirácie, sa nejako vždy naštartujem..skontrolujem ešte blogerky, ktoré fungujú, kúpim si pár časopisov a nájdem si niečo, čo obohatí našu rodinnú kuchyňu.

Už pred niekoľkými mesiacmi som našla na blogu tejto dámy  recept na túto polievku. Dlho čakala, kým prišiel na ňu čas. Uvarila som ju s mojimi zmenami a je vynikajúca….uvarila som len polovičnú dávku, pretože ja tekvici neverím a jedávam jedine občas hokkaido…netušila som ako mi bude chutiť táto kombinácia. Polievka ..aj keď pôsobí tak jesenne, mi výborne pochutila práve teraz v lete…tým, že som si tam položila avokádo s citrónovou šťavou, pôsobila ohromne sviežo. Je veľmi ľahká, vhodná keď sa snažíme zhadzovať kilá no a príde mi absolútne dokonalá pre malé detičky a rozhodne to odskúšam na Dobrej Vnučke…čo sa týka Dobrého Vnúčika tak tam človek nikdy nevie…jeho autistický jedálniček je len v jeho hlávke a nevedno, ako prijme túto novinku
Určite som nevarila posledný raz.

Cas pripravy Čas prípravy: 30 min + priprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

200g  tekvica hokkaido
500 g krájané sterilizované paradajky so šťavou
200 g červená šošovica
1  červená cibuľa
3 cesnakové strúčiky
6 veľké PL olej
1 čl  s kopčekom soľ
1 čl  s kopčekom údená mletá paprika
mesiačiky avokáda
citrónová šťava

Postup

Hokkaido nastrúhame na veľkej slzičke…až neskôr ma napadlo, že som tekvicu mohla aj zmixovať v robote..takže urobte, ako sa Vám bude páčiť. Šupky som nestrúhala.
V hrnci rozohrejeme olej  a pridáme nasekanú očistenú cibuľu a cesnak. Chvíľu restujeme.
Pridáme nastrúhané hokkaido, premiešame, posolíme, okoreníme čerstvo mletým korením a opaprikujeme.  Podlejeme asi 150 ml horúcou vodou a necháme dusiť 10 minúť. Občas skontrolujeme a prípadne podlejeme. Pridáme krájané sterilizované paradajky aj so šťavou a znovu dusíme nejakých 10 minút.
Pridáme premytú šošovicu a zalejeme 750 ml horúcej vody….ak máte dobrý vývar, tak môžete časť vody, nahradiť vývarom.  Privedieme k varu a pod pokrievkou varíme 10 minút….Po tomto čase by už mala byť šošovica uvarená, viac nevarte, pretože sa úplne celá rozvarí a budete mať z šošovicovej polievky, šošovicový krém. Ja som ešte doliala vodou….Vy sa rozhodnite podľa seba, ako hustú chcete mať polievku.
Na záver som ešte dosolila.
Zrelé avokádo nakrájame na mesiačiky a poukladáme na jednotlivé porcie…mesiačiky posolíme, zakvapkáme citrónovou šťavou a ja som posypala aj chilli vločkami….
Autorka receptu ešte pridala kopček kyslej smotany, ale túto kombináciu ja nemusím, tak som vynechala.

 

 

Letné kari

kari hlavna

Veľakrát som už deklarovala, že indickú kuchyňu u nás doma máme veľmi radi. Hlavne tie recepty…ktoré, akokeby , boli trochu poangličtené….India bola anglickou kolóniou a tak sa ich kuchyne navzájom preplietli podľa potrieb obyvateľov. Napr. kura tikka je vlastne pečené kura na špíze, ale angličani  majú radi omáčkovité jedlá a tak k tikke pridali masalu. Čo sa týka kari….robím ho v rámci možností celkom často, pretože Dobrý Manžel ho zbožňuje. Tentokrát požiadal o kari, čo varí táto krásna dáma https://www.youtube.com/watch?v=CIhpnXu-EzQ&list=PLwS_wSxAYveQZtaS4EpSNXcUg2VbMsWFp&index=15

Priznám sa, že ma najprv zaujala kuchárka a až potom si všimla celý rcp. Ona hovorí, že ju mamka naučila, aby žiadne kari, za žiadnu cenu neuponáhľala, že kari potrebuje svoj čas.  Ja som pri indických jedlách zvyknutá na rýchlosť, tak som chcela vyskúšať aj pomalosť. A vskutku..kari je báječné. Viem, že veľa ohlasov na rcp  mať nebudem, ale ako pri každom indickom rcp , tak aj pri tomto….vyskúšajte aspoň raz, teraz už dostať v Tescu veľkú škálu korenín v exotickom kútiku a tak by to nemal byť problém.
Naviac zaraďujem recept aj medzi jedlá, ktoré by sa mohli konzumovať pri redukčných diétach.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   4 porcie

Suroviny:

Pol hlávky karfiolu…cca 450 g
320 g plechovka cíceru
150 g zelená fazuľka
dve hrste mrazeného hrášku
1 veľká mrkva
4 stredné paradajky
250 ml pasírované paradajky
1 červená cibuľa
3 cesnakové strúčiky
5 cm kúsok ďumbiera
5 PL olej, alebo ak máte veľká lyžica ghee
200 ml sladká smotana
1 štipľavá paprička
po 1 čl kumín, mletý koriander, kurkuma
1 PL garam masala
1 čl soľ
veľká hrsť nasekaná koriandrová vňať

Postup

Všetku zeleninu očistíme a nasekáme na vhodné kúsky.
Vo väčšom hrnci, alebo woku rozohrejeme olej, alebo ghee a pridáme lyžičku rímskej rasce (kumín) a nasekanú štipľavú papričku.. miešame asi 2 minúty a pridáme nasekanú cibuľu, cesnak, ďumbier. Ďumbier najlepšie očistíte od šupky, pomocou hrany lyžičky…to len tak pre zaujímavosť. Restujeme na slabom ohni 10 minút. Pridáme nakrájané paradajky….tie dusíme , stále na slabom zdroji tepla,  nejakých 10 minút. Po tejto dobe pridajte pasírované paradajky, zvýšime zdroj tepla a pridáme všetky koreniny…garam masalu, mletý koriander, kurkumu…ak chcete veľmi pálivé kari, tak pridajte este pol lyžičky mletú štipľavú papriku. osolíme.
Privedieme k varu a postupne pridávame cícer aj s nálevom, mrazený hrášok, zelenú fazuľku, mrkvu. Všetko premiešame a nakoniec pridáme menšie ružičky karfiolu.

kari zelenina kari karfiol kari pred varenim

 

 
Podlejeme cca 200 ml vriacou vodou, privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla.
Varíme cca 25 minút, resp. dovtedy kým nie je zelenina mäkká, ale nie prevarená.
Pridáme smotanu, necháme prevrieť na jednu bublinu…a nakoniec vmiešame veľkú hrsť nasekanej koriandrovej vňate.

kari koriander
Keďže u nás doma máme radi, keď je kari mokrejšie, tak som ešte doliala trochou vriacej vody a dosolila.
Podávame s ryžou basmati, ktorú varíme s novým korením a bobkovým listom.

kari hotove

Porcia kari s ryžou….350 g + 100g

1407 + 543 kJ (336 kcal + 130 kcal)

Špargľové carpaccio

spargla hlavna

Pri tejto príležitosti Vám musím povedať takú perličku z našej rodiny. Dobrý Manžel hovorí slovensky celkom bežne a dobre. Raz sme cestovali s nejakým pánom do Bratislavy a ten až v Bratislave zistil, že DM je rodný Čech. DM svoju slovenčinu vyšperkoval do nebývalých rozmerov…začal rozprávať po selčiansky…presne ako moji rodičia, selčiansky hovorí lepšie ako ja , môj Dobrý Manžel je totižto veľký Sid.  Ja česky semotamo, hlavne keď som v Jihlave, alebo na chate s mojimi Dobrými Českými Kamarátkami.. ale sú to len také odpovedacie slová. No existujú dve slová, ktoré viem len česky, musím sa veľmi veľmi zamyslieť, aby som si spomenula na slovenský ekvivalent. Vtedy je našťastie,  môj Dobrý Český Manžel, vždy poruke. Tie slová su chřest a libeček. 🙂
V Bavorsku je špargľová sezóna v plnom prúde.  Milujem toto obdobie, neverila som tomu, že dokážem prepadnúť tejto zelenine až tak veľmi. Bavori kupujú špargle na kilá a na každom rohu stojí nejaký ujčok, čo má rozložený stôl, ktorý sa prehýba tou, najkrehkejšou špargľou, akú si viete len predstaviť. V tomto období sa nebojím kupovať aj bielu, pretože mám istotu, že je rovnako krehká a dobrá ako zelená. Mimo špargľovej sezóny kupujem len zelenú.

Cas pripravy Čas prípravy:  7 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

Biela špargľa
parmezánové hoblinky
olivový olej, citrónová šťava
čerstvo drvené korenie, soľ

 

Postup

Na tento šalát použijeme čerstvú chrumkavú špargľu. Ošúpeme ju a odstránime poškodené časti.
Ja mám superostrý nôž, takže môžem na doske nakrájať zo stonky, plátky tenké na milimeter. Ale kto si netrúfa, tak môže použit plátkovaciu škrabku. Plátkovať začínajte vždy od hlavičky.
Plátky rozložíme, pokvapkáme olejom, a ľahučko aj citrónovou šťavou….ja som ju vynechala, pretože som použila žeruchové bylinky a tie dodali pikantnosť.
Posypeme hoblinkami parmezánu,posolíme, pokoreníme.
Ja som jedla s bavorským čiernym tvrdým chlebom, ale s ciabattou to môže byť úžasné.
Chcela som vyskúšať, či by sa to dalo urobiť aj s varenou špargľou. Nemôžem povedať že to bolo na vyhodenie, aj mi to chutilo, ale stratila svoju krehkosť a konzumácia už nebola jednoduchá, na vidličku…už som musela použit aj nôž. No a to najdôležitejšie…už by to nebolo carpaccio.

spargla aj varena
Odporúčam…za mňa to bolo vynikajúce…..

Pizza morčacie rezne s cestovinovým šalátom

morcacia pizza hlavna

Povodne som si toto jedlo uvarila pre seba ako dietny obed, ale s roznymi druhmi masa na rezne, to moze byt uplne bezna rychlovka aj pre nedietarov. Je to lahke , efektne  a vyskusam to aj na mojich vnucatkach…tak nejako si myslim, ze zaberu 🙂

Cas pripravy Čas prípravy:  15 min + priprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  1 porcia

Suroviny:

Platok morcacich prs bez koze (ten moj vazil 143 g)
100 g ceresnove paradajky
20 g mozzarela v naleve
120 g uvarene celozrnne cestoviny
2 cesnakove struciky
drvene oregano, cerstve bazalkove listy
sol, cerstvo mlete korenie
1 PL (cca 10 g)  olivovy olej
cerstvo nasekana petrzlenova vnatka

cela porcia ma 2160 kJ

Postup

Do osolenej vody dame varit celozrnne penne cestoviny.
Morcaci platok rozrezeme na mensie rezniky….tak vo velkosti detskej dlanicky.  Osolime, okorenime .

Panvicku vytrieme olejom , rozohrejeme ju a rezne opecieme z obidvoch stran….tak cca 3 minuty, na kazdu stranu. Pokial  budete robit rezne z bravcoveho, alebo telacieho…tak si cas podla potreby upravte.
Rezne prelozime na tanier do mikrovlnky. Na kazdy polozime platok paradajky a cez paradajku , platok mozzarely.. Vsetko zlahka posypeme,  drvenym oreganom.
Tanier vlozime do mikrovlnky a vlnime nejake 2 minuty. Moja mozarella bola uz krasne roztecena, Vy si to sledujte podla svojej vlnky.  Mozeme samozrejme dat zapiect aj pod gril v rure.
Do vypeku po opekani reznov, kvapneme este trochu oleja. Dame orestovat platky ocisteneho cesnaku a platky rozkrajanych paradajok. Moje penne boli akurat  al dente,  ako som ich z vody vyberala, kladla som ich priamo do panvice k cesnaku a paradajkam, len tak nahrubo odkvapkane.
Bohuzial som si nevsimla, ze plyn pod panvicou stale horel odvtedy, ako som odtial vybrala opecene rezne a dno bolo teda slusne vypecene. Az ked sa zmiesalo s vodou z penne, tak som zistila, ze vypek je uz na *cigansky sposob*  Aj som myslela, ze cestoviny urobim komplet nanovo, ale ked som ochutnala, tak vypek chutovo bol absolutne v poriadku, takze tie cestoviny len vyzeraju, ako zmiesane s uhlovym praskom…..Nakoniec do nich zamiesame bazalkove listky.
Pizza rezne este  posypeme nadrobno nasekanymi cerstvymi bylinkami.