V Selciach máme pole, kde mamička, ešte ako mladá žena, pestovali všetku zeleninu, vrátane sezónnej. Máme veľký skleník, kde vtedy rástli papriky a na poli, ak nebolo vysadených 60 koreňov paradajok, tak sa to mamičke ani nerátalo.
Ako rodina sme boli sebestačný so zemiakmi, cibuľou, cesnakom, fazuľou, kalerábom, zelerom zvyčajne úplne až do jari.
Zemiaky trvali až do prvých nových. Mrkvu a petržlen sme nechávali na zimu v piesku v pivnici , ale tie sme už na jar tiež dokupovali.
Repa sa pestovala pre sliepky, kvaka do fazule. Tekvica, neskôr aj patizón Skúšali sme raz ružičkový kel, inokedy normálny kel, zelený šalát.
Zavárali sme zo svojej úrody lečo, zelenú fazuľku, uhorky, čalamádu.
A samozrejme čerešne a jablká. A egreše, ktoré nikto nemal rád.
A zopár rokov sme zakladali víno z čierneho ríbezlia.
A lekváre. Ríbezle sme mali svoje a na maliny a černice sme chodili do bánu. Mali sme vlastný ríbezľový, malinový lekvár, malinový sirup. Bazový sirup sme robili z bazového kvetu, čo sme natrhali v Jelšinách pri zemiakovom poli.
Jahodový kompót z vlastnej úrody nám posielala Dobrá Teta Monika .
Ja vôbec nechápem, že sme to stíhali všetko obrábať.
Doma sme mali všetko bio, mamička mala ako 40 ročná prvýkrát rakovinový nález a prvýkrát je zliezli vlasy po chemoterapii. U nás sa nič nemohlo práškovať, hnojilo sa vážne pravým hnojom. Ani nejdem písať, akým hnusom sa polievali paradajky. Mandelinky sa zo zemiakových rastlín zbierali ručne a ich vajíčka sa ručne pučili. Naše ovocné stromy nepoznali postrek, jediné čo sa striekalo boli papriky v skleníku, ale až potom, ako sme cítili na rukách, že nás šteklia mušky.
Jedlá ktoré sa u nás varili boli skvelé, vážne na to rada spomínam a mamičkinu kuchyňu som milovala.
Teraz keď sa na to pozriem spätne, dedina bola vtedy taká, že šaláty sa nerobili.
Toľko možností, ktoré sme mali ….. a nič.
Nepamätám si ani jedno jedlo, pri ktorom bol čerstvý zeleninový šalát. Tak v žiadnom prípade to nebolo tak, žeby nám ich rodičia nechceli dopriať. Mohli sme si zobrať a zjesť, čo sme chceli. Ale nikto nás k tomu neviedol. U nás sa jedli kompóty.
Ak sme chceli papriku, alebo paradajku, alebo uhorku. Skrátka čokoľvek, mohli sme ich mať v sezóne toľko čo len hrdlo ráči. Poznáte dieťa, alebo pubertiaka, alebo skorého adolescenta, ktorý si sám ide zobrať nejakú zeleninu k rizotu? Ani reďkovky sme nemali…na poli nám ich vždy zlikvidovali mravce a do skleníka sa nezasadili, ktovie prečo, asi by vytlačili 4 paprikové korene, z ktorých sa robilo lečo.
Hrášok sa sadil, až keď sa narodila moja Dobrá Cerka. Keď sme boli na poli , tak sa nimi toľko dokŕmila, že až. Raz si aj pamätám, že sme ho mali zasadený, keď som bola dieťa ja, ale išiel na sušenie, mamička z neho uvarila hrachovú polievku.
Zo zeleného šalátu sa robila len šalátová polievka.
Keď sme pretrhávali mrkvu, tak tie mladé sladké mrkvičky sa sušili a išli do domácej vegety. Tak ja nemám mrkvu rada, ja by som ju aj tak nejedla, ale rozumiete mi čo chcem napísať.
Keď som sa rozprávala s mojimi kamarátkami, už keď som bola dospelá , tak u nich to vraj bolo presne to isté.
Ich mamky tiež neboli naučené jesť nič čerstvé, šalátové, všetko sa spracovávalo na zimu a jar.
Moja Starká Betka z Podkoníc. Tak tá nejedla absolútne žiadne ovocie, čo mala na záhrade. Panovala taká povera, že do určitého časového obdobia nemohla zjesť ani jednu jahôdku, ani jednu čerešnu, alebo malinu, alebo jablko, ani slivku , pretože jej umrelo maličké dieťatko. A takéto mamky nemôžu jesť ovocie, pretože ich dieťatku v nebi Panna Mária nemá čo dať, pretože na zemi mu všetko zjedla mamka.
No hrozné.
Moja Dobrá Švagriná a Dobrý Brat sú už roky šéfovia na našom poli a teraz sa všetko už aj za čerstva konzumuje. Robievajú sa šaláty, pestujú aj bazalku, aj rukolu a iné bylinky.
V skleníku sú stále papriky, ale sú tam aj reďkovky, lesné jahody, aby zosladli čo najskôr, bylinky, ľadový šalát.
A rodičia to majú veľmi radi, som zato veľmi vďačná. Tatík miluje paradajky, mamička šaláty.
Ja im to nevyčítam, že to bolo kedysi takto. Obchody neboli tak zásobené a robili sa skrátka zásoby na čas, keď to už nebude.
Ako píšem, teraz všetko dostať v obchodoch a nikomu sa nechce už toľko pracovať na poli. Aj to naše sa zmenšilo minimálne o jednu tretiu a Jelšiny sme vypustili už pred rokmi rokúcimi. Ale ja tak nejako očakávam, že sa to znovu všetko vráti. Z nejakého dôvodu. Buď z dobrého dôvodu , alebo z núdze.
V budúcnosti si myslím, že bude ten človek, čo vlastní dobrú pôdu, v obrovskej výhode, Záleží len od ľudí, či to bude nejakou katastrofou, alebo zvyšovaním povedomia.
No prečo som sa tak rozpísala.
Ide práve o tento recept.
Moja mamička keď varila, všetko muselo byť úplne mäkké, mrkva bola vždy na blato, z paprík a paradajok ostávali len skrútené šupky, všetko ostatné bolo rozvarené.
Keď som jej hovorila, že karfiol pred vyprážaním nepredváram, tak ho nechcela ani ochutnať. Že to určite nebude dobré.
Keďže sme spracovávali všetko do konzerv, fliaš, zaváranín, tak všetko bolo úplne mäkké.
Mrkva sa dávala len do polievok a do sviečkovej.
Takto na prudko, no neviem skrátka toto jedlo by ona nejedla, pretože by jej prišlo ako nedovarené.
Tatík by zjedol, ale okomentoval by to dôstojne.
Mrkva je al dente a nestratila nič zo svojej chuti, hrášok taktiež, cítim chuť všetkého a všetko je jedna symfónia.
Vlastne som si istá, že toto jedlo by jedla iba moja Dobrá Cerka, Dobrá Neterka Julka a Dobrá Švagriná. O niektorých členoch rodiny mám svoje pochybnosti a u niektorých mám istotu, žeby to nejedli.
A pritom je to báječné jedlo, chutí úplne fantasticky.
O stránkach Tasty si tiež myslím svoje.
Sú to americké stránky a jedlá sú občas nesmierne prekombinované, s prepáčením gebuziny s obrovskou a pritom, úplne zbytočnou kalorickou hodnotou.
Ale občas Tasty prinesie tak geniálny recept, že sa idem z toho zblázniť. A toto je jeden z nich. Sú to štyri kombinácie s mletým karfiolom pre hydinu, bravčové, hovädzie a vege. Urobím všetky a toto je prvý.
Keďže držím diétu…zase, porátala som aj jeho kalorickú hodnotu a na drženie redukčnej diéty je to ako stvorené.
Dobrú chuť.
Čas prípravy: 15 minút + príprava | |
Počet porcií (kusov): 1 porcia |
Suroviny:
230 g kuracie prsia bez kože a kosti
120 g karfiol
1 menšia mrkva
2 polievkové lyžice mrazený hrášok
2 polievkové lyžice kikkoman sójová omáčka
1 vajce
1 čajová lyžička sezamové zrniečka
1 polievková lyžica olej
čerstvo drevené korenie
čerstvá zelenina
Postup
Karfiol v robote rozsekáme na konzistenciu ryže. Bude to veľmi rýchle, dávajte pozor , aby ste nemali kašu.
Kuracie prsia nakrájame na malé kúsku.
0čistenú mrkvu na maličké kocky.
Dno panvice s hrubým dnom, potrieme olejom a necháme rozohriať.
Pridáme kocky kuraťa, mrkvu a hrášok. Zalejeme sójovou omáčkou
Dusíme cca 10 minút a občas premiešame.
Pridáme postrúhaný karfiol a sezamové semienka. Dusíme ešte nejakých 5 minút, respektívne kým nie je všetko správne uvarené.
V tejto fáze sa mi to zdalo suché, tak som pridala trošku horúcej vody.
Zmes rozhrnieme do bokov a do stredu vklepneme vajce. Premiešame ho aby stuhlo a vmiešame do jedla.
Preložíme do misky, ozdobíme bylinkami a pridáme čerstvú zeleninu.
Inú prílohu som nepotrebovala.
Dve tretiny som jedla na obed a na večeru mi ostala jedna tretina, ku ktorej si urobím zeleninový šalát.
kalorická hodnota približne 2544 kJ.
Mina velmi vyborne si to napisala a velmi pravdivo…presne ako u nas 🙂