Kura na masle – starosvetské

 

Moja úplne úplne najstaršia spomienka, ktorú mám, je že som bola v izbe s mojím pradedom „Amerikánom Bulíkom“ a dal mi horkú čokoládu.  Ja som ročník narodenia 1963 a on umrel v roku 1966.
A ja si ho pamätám ešte živého.
A pamätám si aj jeho pohreb.
Stála som na gangu pri  podkonickej príbuznej v dave čiernych sukní. Bola som taká malá, že som nevidela nič iné len tie sukne a čierne filcové kapce.  A potom ma stryná Ula, alebo tetka Kováčeje – to už si tak celkom dobre nepamätám, ktorá z nich to bola,  zdvihla na ruky a ja som videla zase húf čiernych hláv v šatkách a baraniciach. A padal sneh.
Ďalšia spomienka bola tá,  ako ma mamka kúpala v kuchyni v detskej vaničke a postavila ma na stôl kde bola prestretá deka  . Ako ma zabalila do osušky, vzala ma na ruky so slovami “ no poď kuriatko“.
No a jednu spomienku mám tak jasnú, ako keby bola teraz.
Tatík vchádza do spálne, kde som mala postieľku. Postieľka bola s tými sieťovanými okami  ako zábrana a mala som v jednom oku  prestrčenú nôžku.
Tatík držal v ruke mixérovú nádobu  a bolo v nej  kakao s hustou, hustou našľahanou penou a nahlas spieval pesničku Don don don. Ako dieťaťu sa mi vraj nesmierne páčila. Strašne som sa potešila, keď som ju dnes našla na jutube.
Šľahané kakao, bol sobotný rituál, kým sme bývali v Slovenskej Ľupči. Keď sme sa presťahovali do Seliec, tak sme ho ešte mávali, ale už to nebola taký rituál. Mamička začala pracovať v cukrárni, ktorá bývala otvorená aj v sobotu a nedeľu a chodievala piecť, pretože tá cukráreň bola spojená aj s výrobňou.  Rodinné raňajky už nebývali. Brat vstával strašne neskoro, mamka nebola doma a tatík niečo robil, neviem čo. Šľahané kakao bývalo stále menej a menej .
A prišiel čas keď nám ho rodičia prestali robiť úplne.  Nepamätám sa kedy to prišlo, asi sme ho už tak nechceli, ako keď sme boli malé deti.
Keď bola Dobrá Cerka ešte malé dievčatko, tak som jej ho tiež urobila párkrát, ale nejako sa to neuchytilo.
Spomienka na to kakao je veľmi hrejivá.
Čo je zvláštne, čo sa týka jedla, tak si ako dieťa pamätám veľmi málo. Keď som už bola väčšia to áno, ale tie spomienky na rodinné víkendové obedy a večere nemám zachované.
V týždni sme mali obedy v škole a  na večeru sa  varila kyslá , alebo sladká fazuľa. Haruľa na plechu, palacinky a také bežné  bezmäsité jedlá.   Často bývali pečené zemiaky s kyslým mliekom
Bože to som neznášala. Stále som si pýtala k tomu čaj . A stále ma presviedčali, že s kyslým mliekom je to lepšie. A ja som si stále nechcela dať povedať.
Mlieko ako také som neznášala čo mi pamäť siaha. Už ani v  malej škôlke som ho nepila. Raz ma teta kuchárka nútila vypiť hrnček a ja som sa do  neho povracala. Odvtedy ma nikto už do toho nenútil.
A keď som prešla do škôlky v Selciach, rodičia vraj hneď povedali, aby ma nenútili piť mlieko a jesť mliečnu mrvenicu.
Brrr, keby ste videli ako mi v tomto momente na tele stojí všetka srsť, pri spomienke na mliečnu mrvenicu, tak by ste verili, že môj odpor k  mlieku je vážne vážny.
Jedine čo si pamätám z mäsa, tak je kura na masle s ryžou a kompótom. Myslím, si, že je to preto, že mi to jedlo chutilo.
Strašne som to mala rada. A najradšej som mala, keď som mala len ryžu zmiešanú s tým maslovým výpekom a zamiešanými kompótovými čerešňami.  Celá rodina keď videla ten bordel, čo som mala na tanieri, žasla.
Robila som to ako dieťatko, ako dieťa, ako puboška, ako dospelá.
Tu ide estetické cítenie bokom.
Keď sme sa prisťahovali do Mníchova, zistila som, že Dobrý Manžel má k tomuto jedlu asi taký vzťah, ako ja k tekvicovému prívarku.
Nové prostredie, nový život, nová rodina, skrátka, bolo toho tak veľa , že som toto jedlo prestala variť.
Niežeby som naň zabudla, ale tak nejako mi  nechýbalo.
Pred dvoma rokmi keď sme boli na chate, tak nenormálne zarodila čerešňa, čo máme na dvore.
Čerešne som odkôstkovávala každý deň od rána niekoľko hodín a potom som ich spracovávala.
Urobila som si aj kompóty a vtedy som si na moje maslové kura spomenula tak intenzívne, že ma až v boku pichlo.
Minulý týždeň som uvažovala, že urobím nejaké indické kura, ale som nemala kokosové mlieko a premýšľala, že teda na aký spôsob ho zvrtnem.
Ja som taký debil, robím kura na viacero indických spôsobov, kura toskánske, kura na spôsob každého amerického štátu, kura na spôsob každého ázijského štátu, francúzske kura, maďarské kura  a keby existoval recept na kura v tube, ktorým sa živia astronauti, tak ja ho bezpečne uvarím.
Ale to MOJE, to čo mám rada, to čo si pamätám ako som ho jedla a mala podbradník, čo si pamätám ako som ho jedávala v Podkoniciach, v Slovenskej Ľupči, v Selciach, v Sásovej, tak to si neuvarím, pretože ho nemá rád Dobrý Manžel.
A sa mi nelenilo ísť do obchodu kúpiť si čerešňový kompót, pretože bez toho by to nebolo to pravé maslové kura.
Dobrý Manžel ohrnul nos a tak mu treba.
A dnes som si ho uvarila znovu, pretože som zistila, že ja som ho nedala ani len na ten blog.
Ja som sa tak dobre najedla, že si to neviete ani predstaviť,  To čo vidíte na fotke je, len kašírovaná porcia. Akonáhle som to nafotila, kura som vykostila a nakrájala lyžicou na malé kúsky, ryžu som zmiešala s výpekom a kuraťom a do toho som zamiešala čerešne.
A nech!!!!!
A Dobrý Manžel mal na večeru párky.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

Kuracie časti
Hladká múka na obalenie
soľ, čerstvo drvené korenie, mletá paprika
3 polievkové lyžice olej
Hrubšie pásy masla na každý kurací kus.

Postup

Kúsky kuraťa umyjeme, osušíme a dobre nasolíme, okoreníme a popaprikujeme. Ja si dávam ešte aj chilli vločky. Zaprášime hladkou múkou.
V hlbokej panvici  rozohrejeme olej a kura dôkladne opečieme zo všetkých strán do tmavozlata.


Podlejeme horúcou vodou, aby bolo ponorené do viac ako polovičky.
Na každý kus dáme hrubý plátok masla,


Privedieme k varu a prikryjeme pokrievkou.
Znížime zdroj tepla a dusíme.
Po polhodine som kúsky kuraťa obrátila na druhú stranu a podliala troškou horúcej vody.
O nejakých dvadsať minút bolo už kura mäkké.
Do omáčky som vsypala zvyšok múky, ktorý ostal po obaľovaní kuraťa.
Doliala som ešte trošku horúcej vody a nechala prevrieť.
Keď sa mi zdá, že omáčka je málo výrazná, tak tam dám ešte jeden plátok masla a dosolím.

Prevrieme , vypneme.
A koniec už poznáte.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.