O rebarborovom rauši Môjho Dobrého Manžela som už písala. A písala som aj o kosiacom rauši Dobrej Tety Pavly. A čo sa týka toho kosenia, tak som sa mýlila. Veru vlani zasadená rebarbora na chate , ostala vcelku!

Na naplnenie závinu je jej ešte málo a tak ju nadstavím buď jablkami, alebo jahodami.
No ale o tom som nechcela.
Hľadala som nejaké koláče s rebarborou čo sú nie také otrepané. Zase, s ňou sa nedá bohvieako čarovať, ale aspoň vizuálne, keby to bolo také iné.
Pinterest ma sklamal a na Instagrame som ešte nie taká pečená-varená a musím sa viac s ním naučiť pracovať.
Úplne náhodou , v nič nedúfajúc, som sa pozrela aj na nemecký blog Zungen Zirkus a tam som našla hocijaké poklady.
Ja som teda absolútne netušila, že raz budem s otvorenými ústami a nadšením sledovať nejakého nemeckého blogera, pretože s mojimi skúsenosťami som od Nemcov očakávala samé kapkejky a bežné kucheny, ktoré ma nijako neoslovujú. No a tento som si vyhliadla a aj som sa obávala a aj to dopadlo výborne. Ten blog je fakt skvelý.
Musela som si niečo prispôsobiť a som rada, že mám aspoň akú takú povedomosť, pretože improvizácia je pri pečení väčšinou potrebná.
Ja budem možno opisovať prípravu obšírnejšie, aby nebol koláč problematický, ani pre začínajúcich.

No a pochopiteľne, nie je problém nahradiť rebarboru jablkami…napríklad. Ale ak by ste teda pristúpili k jablkám, učíte ich poduste a až tak spracujte do plnky.

Suroviny:

Na formu veľkosti  26 cm budeme potrebovať

Na rebarborovú náplň:

700 g rebarbory
250 g jahôd
150 g cukru
30 g potravinársky škrob ( ja som použila maizenu)
1 balíček vanilkového cukru

Na krehké cesto:

550 g hladkej múky
230 g masla
1 vajce
1 štipka soli
3 polievkové lyžice cukru
10  polievkových lyžíc studenej vody
okrem toho:
5 lyžíc hnedého  hnedého cukru
1 polievková lyžica mletej škorice

Na dokončenie :

1 vaječný žĺtok
1 polievková lyžica mlieka
2 lyžice pomarančového džemu (alebo nejakého žltého)I

Postup

Ako prvé , očistíme rebarboru od zdrevnatených a poškodených častí. Nakrájame ju na veľmi malé kocôčky tak 1×1 cm. Ja som na to použila kolískový krájač na bylinky a veľká spokojnosť.
Rebarboru zasypeme obidvoma cukrami, premiešame a necháme lúhovať dve hodiny. 
Po tomto čase, zmixujeme jahody na pyré a rebarboru úplne zlejeme zo šťavy.
Do odmerky vlejeme jahodové pyré a rebarborovou šťavou dolejeme tak, aby sme mali aspoň 370 ml tekutiny. Ak nemáte, tak dolejte do tejto miery vodou. Ochutnala som a malo by to byť výrazne sladké. Ja som sa držala pôvodného receptu, kde autor dával 120 g cukru a bolo mi to vážne málo sladké. Zvážte podľa seba, akú sladkosť preferujete.

Oznam pre portál Snadné varení : kradnete naďalej moje fotky a recepty, bez môjho súhlasu.  Originál je na chalupnikovi.com/recepty
Z odmerky všetko preložíme do kastrólika a metličkou vmiešame maizenu, alebo gustin, alebo solamyl, skrátka jedlý škrob, ktorý máte doma. Varíme za stáleho miešania, kým nám to nezhustne na kašu.
Kašu vmiešame do nakrájaných kúskov rebarbory,

prikryjeme a necháme vychladnúť.

Kým sa nám lúhuje v cukre rebarbora, pripravíme si krehké cesto.
Navážime si múku, najskôr 500 g a tých 50 si necháme bokom na podsypávanie a tak.
Do 500 g vklepneme vajíčko, pridáme cukor, štvrť lyžičky soľ a na kocky nakrájané studené maslo.
Pripravíme si pohár veľmi studenej vody s polievkovou lyžicou.

Ja používam na tento účel, tieto pomôcky a výrazne mi pritom pomáhajú.

Skúsené gazdiné sa mi smejú, ale ja prácu z krehkým cestom neznášam a tak si pomáham ako viem
Spočiatku to spracovávanie surovín vyzerá zúfalo a je to v mojom podaní strašný bordel. 
Takmer pri všetkých receptoch na rôzne krehké cestá, píše, že vodu len tak dve tri lyžice a najlepšie ľadovú.
To nech si nechajú.
Stále sa mi to mrvilo, nedalo sa mi to dobre vyvaľkať, v paneláku na 10 poschodí som ľadovú vodu z vodovodu nevymámila. Takže som sa na to vykašľala.
Nemusím mať krehké cesto dokonalé a akurátne. Ja pečiem len pre nás a nie pre vyberané cukrárne. Možno sa raz k tomu prepracujem, ale neverím tomu a už vonkoncom nemám ambíciu, byť dokonalá cukrárka.
Skrátka si naberiem studenú vodu a pridávam ju po lyžiciach dovtedy, kým sa mi nedá spracovať normálna guľa cesta. Zásada je pracovať rýchle, aby sa maslo úplne nerozplynulo do cesta. Ak ostanú v ceste malé kúsky masla, je to  absolútnom poriadku.
Do tohto múčneho bordelu som pridala približne 10 polievkových lyžíc. Viac nie, ale zase ani menej.
Potom sa mi zdalo príliš klzké tak prišiel čas na mojich odložených 50 gramov múky, ktoré som zapracovala a mala som takéto cesto.

Rozdelila som ho na dve časti. 
Prvú guľu som vložila medzi dva hárky papiera na pečenie a druhú dala do sáčku a dala do chladničky.
Dá sa vaľkať aj pod potravinárskou fóliou, moja mamička, čo bola frajerka cukrárka (božtek do nebíčka), vaľkala bez známky ťažkostí priamo. 
Mne sa najlepšie osvedčili tie hárky papiera na pečenie, pretože to mám aj mierku. Rozumieme papier na pečenie, ktorý je už nastrihaný na hárky priamo v rolke.
Cesto rozvaľkáme takmer na celú plochu. Vaľkáme najprv po diagonále a cesto sa nám bude pekne tvarovať do rohov.

V miske zmiešame mletú škoricu a jemný hnedý cukor. Hnedý je dôležitý aj preto, aby bolo poriadne vidieť slimáčikový skrúcanec.
Poriadne si namočíme dlane a zvlhčíme povrch vyvaľkaného cesta, aj dvakrát si tie dlane navlhčite.
Polovičku škoricového posypu nanesieme na povrch cesta

a z dlhšej strany, pevne zarolujeme roládičku.  Kľudne ju aj popritískajte.
A takto pokračujeme aj pri spracovaní tej druhej časti cesta.
Takže máme dve naplnené roládičky a dáme ich do chladničky zachladiť. Je to preto, aby sa Vám dali krájať plátky. Ja mám fakt dobrý a ostrý nôž a dali sa mi krájať hneď bez chladnutia. Takže si to vyskúšajte a uvidíte.
Formu na koláč vymažeme maslom a vysypeme hrubou múkou, alebo strúhankou.
Rolády nakrájame na tenké,  max. centimetrové plátky.
Dno rolády pekne dookola vyložíme slimáčikmi a cesto dobre zatlačíme otvorenými dlaňami aby sa spľaštili, vyrovnali a akokeby sa zjednotili do jedného plátu.

Ak máte rozdrobené piškóty, alebo strúhanku, tak posypte povrch. Ja som mala, ale som načisto zabudla, takže som to mala bez posypu.
Na slimáčikov navrstvíme plnku a uhladíme.
Na papier si obkreslím formu  a na ten vzor pokladieme ďalšiu vrstvu slimáčikov.

A teraz nám vznikne taký menší problém.
Jeden je ten, že napríklad ja, som mala málo tých slimáčikov na pokrytie celého povrchu.

Neskôr sa ukázalo, že to problémom nie je.
Totiž tie slimáčiky ste na spodnej časti koláča , mohli smelo rozťapkať a zjednotiť dlaňou ruky, priamo v tej forme.
V hornej časti sa to urobiť nedá, keďže už tam máme plnku, ktorú by sme tým tlakom vytlačili, musíme to urobiť na tom papieri valčekom
Ja som tie slimáčiky rozvaľkala a zjednotila, tak, že to, že som ich mala málo, bola skôr výhoda, ako nevýhoda. Vaľkala som znovu cez papier na pečenie.

Ale problém nastal, ako to preniesť na koláč.
Na váľok sa to nedalo navinúť, lebo sa to rozpadalo.

Takže som si podobrala cesto zľava a sprava takými malými doštičkami  na krájanie,

a rýchlym pohybom som to prehodila na povrch koláča.
Čo sa pokazilo, to som napravila a bola som spokojná.

V poháriku rozšľaháme žĺtok a mlieko a nejaký žltý džem, bez kúskov ovocia. 
Štetcom potrieme povrch.

Ostalo mi tej pomády strašne veľa a s ťažkým srdcom som to vyhodila, lebo som vážne netušila čo s tým.
Rúru máme vyhriatu na 180 stupňov, vložíme do nej koláč a pečieme približne 45 minút. 

Necháme vyhladnúť minimálne dve hodiny. 

Na reze v tej spodnej časti pekne vynikne tá škorica s cukrom.

Úplne geniálne to chutí s vanilkovou zmrzlinou. Ako všetky krehké koláče. K nim sa zmrzlina priam pýta.
Dobrý Manžel koláč jedol na raňajky, na večeru, uprostred dňa a najviac mu chutil ten, čo sme viezli zavretý v dózičke na chatu do Čiech a jedol ho na tretí deň. Vraj bol vláčny, rozležaný, plný chuti a nežiadala sa mu k nemu, žiadna zmrzlina.

Plnka pri tomto pečive bola pôvodne jablková, ale o rebarborovej extáze Môjho Dobrého Manžela som už spomínala.
Rebarboru zasadil aj na chate na Okrouhlíku. Vlani.
Tento rok by sme už možno z nej upiekli aj jeden koláč.
Ale človek mieni Pán Boh mení.
Tento rok Okrouhlík vynechávame.
Teda nieže tam naša noha nevkročí, ale prehodili sme si to s Tetou Pavlou.
Doteraz sme tam bývali tých …bisťu…osem mesiacov do roka my a TP tam chodievala na krátke návštevy, no a odteraz je to naopak. Teta Pavla sa tam nasťahovala natrvalo a my tam budeme chodiť na krátke návštevy.
Aby sme tam bývali všetci je nemysliteľné.
Teta Pavla a Dobrá Svorka sú tam doma, my sme boli návšteva a tak je to takto spravodlivé.
A teraz došlo k nedorobkom v našom mníchovskom bytíku.
Keby sme sa presťahovali aj tento rok na chatu, tak sme tam už dobré dva týždne. A až do konca októbra by sme hovorili o tom, ako budeme musieť, po návrate do Mníchova urobiť to a to a hento. A nikdy nič neurobíme.
A tento rok, už Dobrý Manžel opravil dlážku v chodbe.
Vyzeralo to na strašne veľký projekt.
Pred 15 rokmi sme odkúpili náš bytík a hneď sme ho aj prezariaďovali.
Vtedy DM ešte nebol taký kutil a gazda, ako je teraz. Takým sa stal len na chate.
Takže sa stalo to, že áno, dali sme vyrobiť komplet na mieru kuchyňu, chodbu aj obývačku.
Ale že sa začína takpovediac od podlahy , nás absolútne nenapadlo.
Taká elektrika.
Nemáme problém, asi je elektrika v poriadku. Mám aj dostatok elektrických zásuviek a sú tam, kde by mali byť a kde ich potrebujem. Ale nemám urobený, nejaký samostatný okruh či čo , na elektrickú rúru a keďže náš byt je v okruhu , asi desiatich percent mníchovských bytov, kde je zavedený plyn na varenie, tak sme len tak, lusknutím prstov, kúpili plynovú rúru. Tu treba povedať, že ani ja som vtedy ešte nebola taká kuchárka a pekárka, žeby som vedela aký je rozdiel v pečení zákuskov a pečiva v plyne, alebo v elektrike. Keby sme to robili teraz, tak trvám na elektrickej rúre.
Čože by nie…laskonky upečiem len tak – šmírom šmárom valaštička- , tie sa nepečú, ale vlastne len sušia. Ale upiecť všetko ostatné bez toho, aby som spodok nemala tmavý a vrch biely, je umenie. Laskonky nie sú rodinným favoritom a kto by sa s tým prtil, len pre DM.
Alebo podlahy.
V hlavných miestnostiach a chodbe sú drevené. Čože sme my tušili, že by bolo fajn to skontrolovať?
A tak prišli Pokošovi Chlapi z BB na kamióne s nábytkom. My sme odišli a nechali sme ich tu, nech to všetko urobia.
A po rokoch sme sa na na jednom mieste v chodbe, začali hojdať a prepadať. Pred piatimi rokmi tam DM položil novú krytinu a tá sa na tom mieste aj zlomila.
DM bol zúfalý.
Na podlahe bol zmontovaný nábytok, ktorý sa nedal rozobrať, bol lepený a bol od podlahy až po strop.
No ale nejako rozobral to, čo sa rozobrať dalo. Naštudoval, ako sa opravuje drevená podlaha v prípade, že nie je zhnitá a netušíme, aký je pod ňou podklad. A opravil to.!!!!!!!!!!!!!!!!!
Položil znovu krytinu na tie dosky a my nemáme pocit, že sa prepadneme do susedy pod nami a keď tadiaľ prejde mačka, alebo dve mačky, alebo ja, alebo DM, že to vŕzganie zobudí všetkých duchov bývalých majiteľov tohto bytu.
A toto ho čaká aj v spálni.
Teraz DM pracuje na balkóne.
Priznám sa, že o balkóne som mala úplne iné predstavy, ale z okrasného balkónu, sa pre nás stáva balkón zeleninový.
Tým, že prestávame chodiť na Okrouhlík, stratila som mať vlastnú cibuľku, vlastnú ačokču, vlastné paradajky a papriku a rôzne iné.
Dlho dlho sme premýšľali a DM to nejako vymyslel.
A teraz na tom pracuje. Takže budem mať naďalej…dúfam…vlastnú jarnú cibuľku a vlastnú žeruchu a vlastnú ačokču a vlastné paradajky a bylinky.
DM povedal, že teraz keď pôjde na Okrouhlík, tak tam predsa len zasadí aj indickú uhorku, aj patizóny a ostáva nám dúfať, že DT Pavla nám to nepokosí a popri tých svojich zeleninkách, poleje aj tú našu .
DT Pavla má kosiacu mániu.
Ona má takú starodávnu predstavu, že to je pekné, čo netrčí vyššie ako 5 milimetrov. Naša lúka pred chatou, je presne taká, ako trávnik pred podnikateľským barokom igelitkových podnikateľov. 🙂 V časoch keď vlani pršalo a rástla lúka, tak kosila každé dva tri týždne. Boli sme zúfalí.
Neviem ako tento rok, ale tipujem, že už možno zo dvakrát kosila a som si istá, že pokosila aj Kubíkovu rebarboru.
Veď uvidíme, možno sa mýlim.
Dosť na tom, okrouhlícku rebarboru nemám a našťastie v obchodoch sú jej vagóny. Neustále ju dokupujem a niečo z nej varím a pečiem.
Toto pečivo bolo v pôvodnom recepte plnené jablkovou náplňou a mne to prišlo všedné a tak som tam urobila, na veľkú Kubíkovu radosť, rebarborovú.

Suroviny:

Na 14 kúskov pečiva budeme potrebovať :

Na cesto:
250 g hladkej múky 
125 g masla, nakrájaného na kocky 
50 g práškového cukru
1 malé vajce
50 g jogurtu 
1 čajová lyžička prášku do pečiva
1 čajová lyžička vanilkového extraktu

Na plnku:

Ja som pôvodne robila z 3 troch veľkých stopiek , ale náplne by mohlo byť viac, tak upravím oproti tomu, ako som to robila,  rozpis na väčšie množstvo

5 stoniek rebarbory
4 polievkové lyžice práškový cukor
1 čajová lyžička plytká mletá škorica
hrsť orechov

Postup

Na doske, alebo v mise, končekmi prstov zmiešajte múku, maslo, práškový cukor, prášok do pečiva a vanilkový extrakt. Zmes rozotrieme rukami, kým nevznikne drobivé cesto.
Mne ako vynikajúca pomôcka pri týchto drobivých, krehkých cestách, pomáha tento nástroj.

Pridajte vajce a jogurt a rýchlo vymiešajte hladké cesto. Cesto zabaľte do potravinárskej fólie a nechajte ho 30 minút odpočívať.
Ideme urobiť plnku
Stopky rebarbory očistíme a odstránime poškodené a nezdravé časti. Svojho času, keď som začala s rebarborou, tak som ako bláznivá, tie stopky aj šúpala. Toto nerobte, len ju dôkladne umyte, kľudne aj kefkou, ale nešúpte ju. 
Toto pečivo je malé a potrebujem  do plnky naozaj veľmi malé kúsočky. Ja som to nožom absolútne nebola schopná a tak som tu zase použila hojdací sekáč na bylinky. Absolútne bezkonkurenčný na túto príležitosť.
Nasekala som spolu s rebarboru aj orechy a získala som dokonalý produkt na plnenie.

Dobrý Manžel podotkol, že škoda, že tam nie je viac plnky a áno, o štvrť lyžičky viac by mohlo byť. Niekomu by to mohlo takto vyhovovať, niekom nie…rozhodnite sa ako to chcete mať naplnené. Ak sa rozhodnete pre to, ako som to robila pôvodne, tak tam išli 3 stopky a 3 polievkové lyžice hnedého cukru. 
Rebarboru s orechmi zasypeme cukrom a škoricou a necháme postáť.
Cesto vyberieme a rozdelíme ho na 14 rovnakých guliek. Každá guľka by mohla vážiť približne 40 gramov, nie viac. 
Guľku rozvaľkáme do mierneho vajcovitého tvaru.
Ak sa nám vytvorila v náplni tekutina, tak ju zlejeme. Náplň musí byť suchá.
Položíme na dolnú časť valček náplne (plná čajová lyžička cca) a radielkom, alebo ostrým nožom  v hornej časti , od náplne smerom nahor, režeme pásiky.  Radielkujte, až po uložení náplne. 

Ak máte dostatok miesta, môžete najprv rozvaľkať všetky guľky do tvaru, aby ste vedeli, ako máte hospodáriť s náplňou a rovnomerne ju spotrebovali.
Zamotáme do valčeka smerom od náplne.

Valčeky poukladáme na plech s papierom na pečenie.

Pečieme vo vyhriatej rúre na 180 stupňov približne 20 minút.

Pocukrujeme práškovým cukrom.
Sú prudko jedlé ešte teplé a aj na druhý deň.

Oplatí sa robiť z dvojitej dávky. 
Inšpiráciu som našla na blogu Food with style. 

Dostala som spätnú väzbu od nejakých mojich sledovateľov, že sa im nepáči, že robím reklamu na nejaké výrobky, ktoré používam ako pomocníkov. Tu Vám chcem napísať, že nerobím  nikomu reklamu, nedostávam od nikoho príspevok na propagáciu a všetko čo spomeniem na blogu, je preto, lebo to prešlo mojou empirickou skúsenosťou a ak niečo propagujem, tak preto, lebo mne to veľmi pomáha a preto robím tomu osvetu, žeby to mohlo pomôcť aj Vám. Je jasné, že mladé a zdravé gazdiné pri plnej sile, zvládnu to cesto rozmrviť prstami bez nejakých problémov, ale ja už som dôchodkyňa a mám boľavé kĺby a prsty neohybné, takže si pomáham ako viem. Keď mi prvýkrát ostali prsty v kŕči zlepené jeden o druhý a musela som ich rozliepať a ohýbať pomocou druhej ruky, tak som si povedala, že dosť a kašlem na predsudky.  Takže odpustite starej žene, ale je mi jedno čo si kto myslí a hneď aj keby som dostávala  nejakú províziu za propagáciu, tak by som nepropagovala niečo, o čom si myslím, že je zbytočnosť. 

Keď som mala 12 rokov bola som v pionierskom tábore kdesi v Mladých Bukoch pod Sněžkou. A tak som si sedela pred chatkou a čítala som a odbehla som niekde do víru táborových úloh a keď som sa vrátila, tak tam sedel mladý vedúci so starým vedúcim, čo bol vedúcim toho celého tábora. A pýtali sa ma, že kto je u mňa na návšteve a ako sa tam dostal. A nemám klamať.
A vyvalila som oči na nich ako puk.
Ja si ten výsluch celkom už nepamätám, ale išlo o to, že našli moju knihu čo som čítala a predpokladali, že si ju priniesla moja „návšteva“, pretože si nevedeli predstaviť, žeby som ju mohla čítať ja.
Tá kniha sa volala Šakal a napísal ju Frederick Forsyth. Tá kniha je o atentáte na francúzskeho prezidenta de Gaulla.
Aj som im musela porozprávať o tej knihe niečo a potom si ju prišiel požičať ten vedúci tábora.
Tak ja som samozrejme čítala v tom veku aj Annu zo Zeleného domu, alebo Violu, ale aj takéto knihy.
No a tento pán Forsyth písal takým štýlom, ako som dovtedy nepoznala.
Napríklad.
Šakal zašiel do prímestského, obchodného centra a kúpil si pol tucta najjemnejších, bielych košieľ z bavlneného batistu a tucet hladkých luxusných ponožiek. Po nákupe zašiel do vidieckeho hostinca a ako chuťovku si dal hrubý krajec bieleho, bretónskeho chleba s chrumkavou, vypečenou kôrou, ktorá pri krájaní praskala. K nemu si mohol vybrať domáce, smotanovo-žltkasté maslo od čiernych, tunajších kráv, alebo domáci, zaparený syr, ktorý sa chladil vo veľkých, voňavých hrudách. Šakal sa rozhodol len pre chlieb, ktorý poprášil soľou, ktorá voňala morom.
Etc. etc.
Rozumiete. V Priore si kúpil 6 bielych košieľ a 12 párov ponožiek, lebo nemal v čom chodiť oblečený a v krčme si dal chlieb s maslom. Ale opísal to tak, ako keby kupoval a jedol to najluxusnejšie čo si dokážeme predstaviť.
A presne keď som robila túto tortu, tak som si spomenula na tento štýl písania pána Forsytha v Šakalovi.
Už keď nejaký pokrm, alebo múčnik pripravujem a plánujem ho dať na blog, tak si v hlave režírujem, ako nazvem to a ono. A tu mi išlo o tie dva krémy, ktoré sa používajú na naplnenie palaciniek.
Ešte keď sme pozerávali televízor a nezúžil sa náš rozsah čiste len na platené, streamovacie služby, sledovala som k smrti, rada kanál Paprika a tam tie súťaže v pečení. Jedna bola s Mary Berry a Paulom Hollywoodom. Tí zastrešovali súťaž medzi amatérmi v pečení.
A tá druhá bola nejaká a už si vôbec nepamätám, ako sa to volalo. Tam už išlo o vyššiu ligu. Tam súťažili cukrárske kolektívy a jedna z porotkýň bola taká pekná, malá aziatka s dobre vyvinutou hruďou. Tam sa plnili už také, zložité úlohy.
Tieto súťaže so mnou dokonca sledoval aj Môj Dobrý Manžel a keď boli vnúčatá malé a ja som im robila opérku, tak som do tohto sledovania vtiahla aj Dobrú Cerku s Dobrým Zaťom.
A ja som popri sledovaní, neustále gúglila o čom to hovoria, lebo som jakživ nepočula o kréme Chantilly a čokoládovým ganache a podobne.
Neviem ani popísať aké bolo moje prekvapenie.
Créme Chantilly je úplne obyčajná , dotuha vyšľahaná šľahačka, ochutená vanilkou. V súčasnosti „krém šantily“ prešiel inováciou a šľahá sa s mascarpone.
No a čokoládová ganáž, je obyčajná parížska šľahačka.
To bolo asi pred desiatimi rokmi a žila aj mamička a keď sme sa o tom rozprávali a ona s takou bázňou chcela vedieť, že to čo je to ten šantily a ganáž, tak som ju upokojila, že je to niečo, čo ona robila celý svoj cukrárenský život a môže s fleku upiecť to čo oni, s prstom v nose.
A odvtedy sa na všetky tie honosné názvy pozerám nieže s dešpektom, ale skrátka ….nepadám z nich na zadok.
Táto palacinková torta prebehla asi pred rokom celým internetom a ja ju poznám od Sofie Metzler, neviem či je to autorka a či čo.
Je skvelá!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Vážne.
Určite ju budem robievať.
Spĺňa mnohé a mnohé kritéria, ktoré zjednocujú moju famíliu, naprieč jednotlivými rodinami a som si istá, že kdekoľvek ju prinesiem tak každý člen si z nej rád a s láskou dá, bez tých rečí : “ ja nejedávam kysnuté, ja nemám rád kokos, ja nemám rád laskonky, ja nemám rád ťažké krémy, ja nemám rád ovocné…….“ a bla bla bla
A zároveň je jednoduchá a myslím, že aj začiatočník, ktorý bude postupovať obozretne, ju urobí a šplhne si u rodiny. Takže smelo do nej priatelia.

Suroviny:

Na palacinkové cesto :

125 g hladká múka (ja som dala  asi o dve lyžice viac )
40 g cukor pieskový
20 g kakao
4 vajcia 
300 ml sladké mlieko
40 g olej
štipka soli
 
Na parížsku šľahačku budeme potrebovať

100 g horkej čokolády
300 g smotana na šľahanie 33 percentná
1 polievková lyžica pieskový cukor

Na mascarponový krém budeme potrebovať

125 g mascarpone
300 g smotana na šľahanie 33 percentná
40 g pieskový cukor
2 balíčky vanilkový cukor Dr.Oetker

Postup

Najprv si uvaríme základ na parížsku šľahačku.
100 g šľahačkovej smotany a 1 polievkovú lyžicu cukru,  privedieme tesne pod bod varu. Odložíme zo zdroja tepla a  nalámeme do nej čokoládu. Znovu dáme na mierny plameň a miešame dovtedy, pokiaľ sa čokoláda úplne neroztopí a môžeme vymiešať hladkú, hustú, čokoládovo-smotanovú hmotu. Odložíme zo zdroja tepla a vmiešame 200 g studenej, šľahačkovej smotany.
Dôkladne vymiešame, aby sme získali úplne hladkú,  tekutú zmes.
Túto vložíme do chladničky, minimálne na 4 hodiny.
Ideálne uvaríme šľahačku s čokoládou,  večer pred samotnou výrobou krému.
Ideme upiecť palacinky.
Skyprenú múku, cukor a kakao zmiešame.
V studenom mlieku rozšľaháme  štyri vajcia, prilejeme do mlieka olej a takto pripravenou, tekutou zmesou zalejeme sypkú zmes.  Dôkladne premiešame, aby sme nemali žiadne hrudky.
Tu musím napísať, že som sa  riadila pomermi, ktoré uvádzal pôvodný recept, ale mne sa zdala zmes na palacinky,  veľmi riedka.
Vyskúšala som upiecť jednu a aj keď mám špeciálnu panvicu na lievance a palacinky, trvalo veľmi dlho , kým spevnela a mohla som ju obrátiť bez toho, aby sa mi palacinka pretrhla.
Rezignovala som na množstvo danej múky a prisypala som jej tak, aby mi to vyhovovalo.
Urobte to buď, podľa pôvodného receptu, alebo zahustite ešte cesto múkou,  ako som si to urobila ja.
Skúste najprv, ako sa Vám bude dariť s pôvodným  množstvom a uvidíte.
Vyšlo mi osem pekných pevných palaciniek , plus jedna čo sa mi na začiatku pretrhla a dva malé nedorobky.

Palacinky necháme vychladnúť.
Po vychladnutí ich orežeme na rovnako veľké kruhy.
Pripravila som si aj nôž, aj nožnice, ale bolo to úplne zbytočné, pretože keď som pritisla pokrievku na palacinku,

dal sa okraj nádherne oddeliť od kruhu a vyšli mi krásne rovnaké .

No a ideme vyšľahať teda našu ganache a  chantilly  🙂
Čokoládový základ preložíme do misy a začneme šľahať na nízkych obrátkach, až keď bude krém rozbitý, tak môžeme pridať rýchlosť a vyšľaháme pevnú, ale pritom nadýchanú, čokoládovú šľahačku.
Mascarpone s cukrom poriadne prešľaháme a vlejeme studenú,  šľahačkovú smotanu. Vyšľaháme pevný a  vzdušný krém.
Krémy preložíme do cukrárenského vrecka

a odstrihneme im špičku.
Na prvú palacinku striekame biele pásy v malých rozostupoch.

Krém priklopíme palacinkou a pomocou špajdle vytvoríme priehlbiny, podľa pásov pod palacinkou.


Ja som neskôr špajdľu úplne odložila a tie priehlbiny som robila pomocou končekov prstov.
Do priehlbiny nastriekame hnedé pásy.

Takto vrstvíme vežu (palacinka, priehlbiny, krém) dovtedy kým nemáme poslednú palacinku.

Celú palacinkovú vežu potrieme hnedým krémom.  Mala som hnedého viac, takže preto som zvolila hnedý.
Ostal mi biely krém, ale ostali mi aj odrezky z palaciniek a dve malé. Urobila som z toho trhanec s krémom a Dm si výborne na tom pochutil, kým celá torta nestuhla.
Tortu ozdobíme ako sa nám páči.

Ja som tú tortu robila z príležitosti narodením DM a preto som ju chcela mať v takom, pánskom duchu.
Z vlaňajších dušičiek mi ostala posýpka, ktorá bola čierno strieborná a tak som ju použila, aj keď sa mi tam , sem tam mihla aj postavička ducha 🙂
No a na vrchu, ako vidíte,  sú zrnká granátového jablka.
Pri krájaní som mala malú dušičku, ale všetko vyšlo ako malo.

Ešte niečo.
Ja som krájala  tak, že polovicu som rozkrájala na 4 kúsky a nevyhnutne som sa dostala nožom, súbežne s krémovými pásmi, takže mozaika nebola vlnitá, ale rovná.

Ak sa chcete tomu vyhnúť, nejako si zapamätajte, ako idú tie pásy a nekrájajte tortu tým istým smerom.
A keď ju prerežete, tak polovicu rozkrájajte skôr na tri diely. Ale zase keď sa to tak vezme, keď bude jeden kúsok len s rovnou mozaikou, tak to hádam, až tak vadiť nemusí.
Určite sa Vám to podarí a uvidíte, že Vám bude chutiť. Dokonca aj ja som zjedla jeden celý kus, napriek môjmu stravovaciemu plánu. A to je už čo povedať. 

Tento koláč je ten najlepší, ktorý som kedy jedla. Myslím tým, koláč takéhoto bábovkovitého typu s citrónovou chuťou. Som veľmi neskromná keď to píšem práve o mojom koláči, ale nemôžem si pomôcť.
A zároveň musím napísať, že ho neviem upiecť tak, ako by mal vyzerať a už vôbec ho neviem nafotiť tak, aby nevyzeral, ako vystrúhaný z dreva.
Prvý pokus pri jeho pečení som vzdala, lebo som zistila, že nemám créme fraiche a ani kyslú smotanu a tak som upiekla klasickú bábovku na plech z celého masla.
Druhý krát som mala všetko čo som potrebovala, akurát som upiekla úplne prepadnutý bochník . Tú lepšiu polovicu DM zjedol normálne, akokeby sa nič nestalo a tú zničenú druhú polovicu som nakrájala a urobila som citrónový trifle.
Z pokusov o jednoduchý citrónový koláč bez krému, mám tri nové recepty na blogu, lebo nie som schopná ho upiecť tak ako sa patrí, do frasa.
Pripadala som si ako mamička (božtek do nebíčka), ktorá sa každý týždeň pokúšala o žemľovku s penou, tak ,aby jej tá pena po upečení nespľasla na palacinku. Tatík sa mi vtedy zdôveril, že žemľovku už nemôže ani vidieť.
Takže tretí krát toto.
Povedala som si, že to nie je možné, že to musí byť zlý recept.
A tak som sa nedržala otrocky receptu, ale intuitívne som menila to, čo som považovala za potrebné zmeniť.
Aj tak to nevyšlo ako som si predstavovala. Ja som si predstavovala, že to nebude klasický bochník v tvare kvádra,  ale že vrch toho koláča bude zodvihnutý nad formou a povrch bude presne v strede prasknutý.  Tak ako to býva na plagátoch, reklamách a na internete predsa. Toto bola moja predstava, žeby to tak malo byť. Nie je. Je to tehla.
Aj som si myslela, že to vôbec nevložím na blog, do momentu kým som ho neochutnala  a potom som si pozrela mnohé a mnohé obrázky a videla som 80 percent tehiel a 20 percent zdvihnutého povrchu s prasklinou. A tie mali o niečo inú technológiu a úplne iné množstvá surovín.
Chuť som si upravila podľa chute našej rodiny, ktorá sa riadi tým, že citrónový koláč má po tých citrónoch aj chutiť a nielen sa po nich volať.
Rôzne príchute do  koláčov obyčajne predimenzujem a neriadim sa rozpisu.
Samozrejme len do momentu, aby to neuškodilo výslednému produktu. Ja viem, že krém do  odpaľovaných venčekov by bol skvelý, keby v ňom bolo viac rumu, ale ten krém by to neuniesol a zredol by. Skrátka niekedy to ide a niekedy sa to robiť nemôže.
A tento koláč to navýšenie množstva surovín zniesol a podľa môjho názoru mu to absolútne neuškodilo. Budem rada ak ho vyskúšate a podelíte sa, ako to dopadlo.
Čo sa týka créme fraiche. Je to vlastne veľmi tučná  kyslá smotana, ktorá má viac ako 30 percent.
Chcela som upiecť tento koláč aj teraz na Slovensku, ale nemohli sme nikde nájsť kúpiť créme fraiche. Tak neprešli sme všetky reťazce, ale skrátka v ten deň sme hľadali a nenašli. Neviem si predstaviť, žeby sa na Slovensku nepredávala táto vysokotučná smotana, musím len zistiť, kde .
Edit : práve som zistila, že v Tescu predávajú tučnú smotanu 30 percentnú, ale nevolá sa créme fraiche, ale takto

No a fotenie.
Mám asi 50 fotiek  jedného koláča a všetky vyzerajú príšerne.
Vážne to vyzerá ako z dreva. Naviac dreva v zelenom opare.
Celý instagram sa hemží fotkami, kde je na koláčoch citrónová poleva, biela ako padlý sneh, rovná ako stôl a bez jednej chybičky. Nech si to strčia a nechajú si ju….však. A to nehovorím o tom, že tie koláče s takouto polevou, sú aj bezchybne nakrájané, bez jednej jedinej prasklinky, omrvinky a hrubého rezu…..nech si to strčia druhýkrát. Však.
A cesto je žlté, ako púpava. Tretíkrát.
A tie pistáciové orechy!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!. Vlastnoručne som ich vylúpala a podrvila.
Čo z toho, že s tým citrónovým koláčom tvoria dokonalé harmonické kombo.
Dobrý Manžel netušiac, že sype do rán soľ, povedal, že to vyzerá, ako keby som ten koláč posypala hoblinami zo strúhania  ceruziek.  A že či som upiekla citrónový suk….ešte mi to aj po česky nazval. Keby som bola Erika z Hornej Dolnej, tak by som mu na to povedala : „Hovado“. 🙂
No nie som a tak som mu uvarila Earl  Grey a tíško ho sledovala ako mu chutí.
A budem opakovať, tak veru.

Suroviny:

Na 8 cm hlbokú formu 26 x 11, budeme potrebovať

3 vajcia
230 g cukru
120 g crème fraîche (kyslá smotana, min.30 percentná)
75 g masla
2 plné polievkové lyžice nemletý mak
strúhaná kôra a šťava z celého citróna
210 g múky
1 čajová lyžička prášku do pečiva

Na polevu
110 g práškový cukor
2 polievkové lyžice citrónová šťava

Postup

Zapneme rúru na 180 stupňov.
Do menšieho  hrnčeka dáme roztopiť na malom plameni maslo.
Do masla nasypeme mak a  nastrúhanú žltú kôru z citróna. Strúhajte len po bielu vrstvu, tá už býva horká.
Hrnček dáme bokom.
Formu vyložíme papierom na pečenie, tak aby nikde neodstával a nekrčil sa.
Do misy rozbijeme tri vajcia a zľahka našľaháme, pridáme cukor a vyšľaháme do zhustnutia. Masa naberie na objeme a zbelie.
Pridáme hustú kyslú smotanu a zašľaháme. Mne tá vaječná zmes zredla, zredla mi aj prvýkrát, takže to asi tak má byť. Autorka receptu píše, že po pridaní smotany máme ešte šľahať dve minúty. Ak malo ísť o to, že tá  zmes znovu zhustne, tak nezhustla.
Do vaječného cesta zapracujeme maslovú zmes a nakoniec do hmoty pridáme nakyprenú múku, prášok do pečiva a štipku soli. Sypké veci už nezašľahúvame, len ich zapracujeme vareškou.
Cesto prelejeme do formy.
Dáme piecť a pečieme minimálne 40 minút. Ak Vám to rúra upečie za tú dobu, dobre. Ak nie, tak pečte dlhšie. Ja som piekla asi hodinu.
Po upečení vyberieme a necháme nejakých 5 minút postáť.
Po tejto dobe bochník vyklopíme a necháme vychladnúť na mriežke.
Práškový cukor vymiešame s citrónovou šťavou a polejeme polevou povrch koláča, tak, aby stekala aj na boky.

Nazdobíme teda nejakými drevenými hoblinami (žartujem 🙂 ), alebo makom, alebo hocičím, čo máte doma. Teraz keď pozerám na to zdobenie, tak to vyzerá, ako keby som miesto orechov, dala na tú polevu škrupiny z tých orechov 🙂

V každom prarodičovskom, rodičovskom dome, alebo byte sa dá nájsť stará kuchárska knižka. V dome v Selciach bola a stále je jedna taká stará v hnedej, poškodenej väzbe. Bože, čo som sa v nej ako dieťa, nalistovala v tej časti, kde boli farebné obrázky. Najviac ma fascinovala séria zo studenej kuchyne, kde som videla ruské vajcia, preliate majonézou. Toto bol môj detský grál jedla. Niky som to nejedla a videla som to len na tých obrázkoch.
Domŕzala som mamičku, kedy mi to urobí, prečo mi to neurobí, ako sa to robí . Nie a nie mi to urobiť a odbila ma napríklad takým, že „v chladničke máš zákusky“. Koho bavia ananásové rezy, alebo kokosový kmeň, keď túži po ruskom vajci. A predstavte si, že ako sa mi to v tom detskom mozgu vyliahlo. Raz keď bol Medzinárodný deň detí, som sa postavila pred mamičku a povedala jej….keď je MDŽ tak mi Ti dávame tiež darčeky, prečo nedáš aj Ty mne darček, napríklad ruské vajce. A keď som sa vrátila, teraz už neviem, či zo škôlky, alebo školy, tak som skutočne dostala , pravé, domáce ruské vajce. Až sa vidím, ako som z vytreštenými očami pozerala na ten zázrak v mištičke.
Presne viem, že to bol pondelok, pretože v pondelok mamička nechodila do práce a keď som sa vracala v pondelky domov, tak tam vždy bola. A v pondelok bol v Selciach u nás návštevný deň, pretože všetci vedeli, že pondelky sú voľné. Poobede k nám prišla Vierka Vicianka aj s nejakými kamoškami z práce a ako pohostenie boli zákusky a obložené tanieriky s ruskými vajciami 🙂
Veľké šťastie, že MDD toho roku vyšiel na pondelkový návštevný deň a spojilo sa príjemné s užitočným. Túto časovú konšteláciu som si musela zaslúžiť, lebo toho vajca by som sa asi nedočkala nikdy. 🙂
Na druhý deň sa nás súdružka učiteľka pýtala, ako sme oslávili MDD a ja som s bázňou v hlase riekla: „Dostala som ruské vajce“. Medzi spolužiakmi som bola hrdinkou veľkou.
Po čase k tej jednej knižke pribudli rôzne písanky, písané mamičkiným písmom, podľa ktorých by som asi neupiekla nič, lebo ona to brávala len ako poznámky a napríklad je tam napísané
„londínske rezy“ (aj s tým mäkkým i)
linzert, alebo miesené cesto
A keď si teraz listujem v týchto knihách a písankách, tak na mňa vypadúvajú rôzne lístky, kde je „Božkin kečup“, alebo „fajná bábovka“, alebo „Jožo angorské zajace a za tým Jožova adresa“ Nikdy, nikdy to nevyhodím a považujem to za svoje dedičstvo. A kto to vyhodí po mojej smrti, tak nech mu ruka odpadne.
Aj u mňa v byte je plno kuchárskych kníh, jedna z nich je nesmierne obchytaná. Je to veľká medzinárodná kuchárka. Dostala som ju od môjho prvého svokra, pána Chmela, ako darček na MDŽ. Bola veľmi cenená a bol to veľký úzky profil v tom čase. Neviem, či som z nej niekedy varila, ale bolo v nej strašne veľa obrázkov, takže je viac vypozeraná ako vyvarená.
Veľa kuchárskych kníh som povyhrávala za rôzne recepty, ktoré som posielala na rôzne internetové stránky o varení. Databázy ešte neboli zaplnené a tak kadejaké domény nešetrili, aby im tam ľudia posielali recepty, ktoré mali pri sebe aj fotku. Občas som z nich aj niečo uvarila, nieže nie.
Teraz už neposielam nikde nič, nikde nesúťažím a kuchárske knihy nekupujem, pokiaľ ich nedostanem ako darček, ktorý vždy s veľkým potešením prijmem a som mu veľmi rada.
Ale kupujem si kuchárske časopisy.
A to je ešte len nešťastie.
Je mi strašne ľúto ich vyhadzovať, lebo ich kupujem každé dva týždne a tvoria sa mi z nich kopy. Keď si sadnem k nejakej a začnem v nej listovať, tak vidím, že som z toho vlastne nič neuvarila a znovu to len položím na tú kopu. A tak sa mi tvoria kopy v mníchovskom, v bystrickom a už aj okrouhlickom bývaní.
Na chate som to začala riešiť tak, že som s nimi začala podpaľovať ohen v piecke a kým tak urobím prelistujem a ak niečo vidím ako nápad, len vytrhnem. Kompozičný vrchol bol, keď som začala už podpaľovať vytrhnutými receptami, lebo už aj tých bola pekná kopa. Vyložila som jednu kopu na chodník v Mníchove…nikto, aleže nikto o to nemal záujem. V bystrickom vchode tiež nič, akurát mi pripísali na oznam o darovaní „slovenské nemáš?“
Internetové predplatné ignorujem. Raz som tak urobila a keď som ho po roku neobnovila, tak som stratila prístup aj k tým číslam, za ktoré som za ne zaplatila. To ma tak najedovalo, že som s týmto spôsobom skončila a pouvažujem o nom, až keď sa toto vyrieši.
A takto som raz tak nadávala pred pár rokmi u Dobrej Švagrinej Kačenky na systém internetového predplatného a ona mi povedala, že ona si zaplatila ročné predplatné na normálne tlačené čísla Apetita. Vzhľadom na ich vtedajší napätý rozpočet, pretože bola na materskej, to bol s Martinom Dobrým Švagrom, celkom boj a musela mu sľúbiť, že z každého čísla musí uvariť aspoň dva recepty.
Keď som vhadzovala do kontajneru na triedený odpad v Bystrici jednu z kôp variacich časopisov, spomenula som si na tú podmienku a tak som si sama pre seba dala tú istú . Nekúpim ďalšie číslo, ak z predošlého neuvarím aspoň dve jedlá.
A toto je prvý recept po tomto záväzku.
Ide o Südtirol Apfelstrudel mit Mürbeteig.

Jablková štrúdľa. Keď ja neviem. Ja to mám v hlave nastavené takto.
Štrúdľa sa robí z veľmi tenkého, ťahaného cesta, ktoré voláme štrúdľové a je špecifické. A môžeme použiť aj fillo cesto. Cesto je posypané náplňou po celej ploche a cesto sa roluje. Na reze je vidieť, náplň a cesto ako sa zavíňa po celom reze.
Toto pre mňa splňuje parametre štrúdle.
Keď sa robí týmto spôsobom zákusok z piškótovitého cesta, plneného krémom, tak je to roláda.
Ostatné zakrúcance sú záviny.
Pokiaľ nahrniem náplň, len na jednu stranu, po celej jej dĺžke a nejako ju utesním cestom, tým, že ju možno trochu zarolujem, tak to považujem za závin.
Môžeme namietať, že formou štrúdle sa dá robiť aj kysnuté cesto. Pokiaľ ho rozvaľkám natenko, tak skutočne , môžeme náplne rozostrieť po celej ploche a zarolovať od maličkej závitky, až po tú najväčšiu. Cez to všetko , tomuto pomenovaniu „kysnutá štrúdľa“ sa striktne vyhýbam a použijem radšej „kysnutý závin“ A to isté sa týka pri ceste lístkovom. Volám to „závin z lístkového cesta“
Jasne, že niekedy pri písaní receptu použijem výraz „štrúdľa“ aj pri závine, ale musím sa Vám priznať.
Robím to cielene.
Mohla by som teraz vojsť do každého môjho receptu a opraviť si to podľa definície, ktorú som Vám teraz popísala, aby som si sama sebe neodporovala.
Ibaže ja viem, že drvivá väčšina užívateľov a hľadačov na internete, to nemá takto v hlave určené a pri vyhľadávaní receptov cez prehliadače, ktoré majú nainštalované, zadajú výraz „štrúdľa“. A takto hľadajú užívatelia aj na mojom blogu, kde do vyhľadávača zadajú toto slovo. A preto vsúvam do receptov obidva výrazy, aby im našlo čo najviac možností. Ale pri zadávaní názvov daného receptu sa držím mojej zásady.
A teraz k samotnému receptu.
Mojim dvom nemeckým variacim časopisom absolútne dôverujem a preto sa málokedy pozriem na internet na nejaké ukážky. Urobím to len vtedy keď narazím na nejaké výrazivo, ktoré nie som schopná preloziť a tak idem do vyhľadávača, alebo na jutub pre ukážku.
S týmto receptom som nemala problém pri čítaní, takže som išla do neho na prvú dobrú.
Chyba.
Nepreložila som si nadpis a netušila som, že ten Mürbeteig je krehké cesto a pri samotnom pečení mi to nedošlo.
Po upečení som ostala vážne zmätená a uvedomila som si, že ako mi chýba mamička, ktorej by som zatelefonovala a poradila sa. Nemala som sa s kým poradiť, hoci tak nejako som vedela, že aj keby som mala tú možnosť konzultácie, ona v týchto domácich koláčoch nebola majstrom sveta.
Cesto mi chutilo ako maslové keksy. Vážne. Hlavne ako ešte teplé.
Ani konzistencia nebola zvyčajná. Prišlo mi, že je tam málo múky a už som premýšľala, či to vôbec dať na blog. Nevedela som či je možné, aby trochu zmenená technológia spracovania cesta, urobí takúto zmenu.
A tak som išla na konzultáciu s jutubom.
A skutočne je všetko správne a má to takto byť.
Dokonca sa mi zdá, že tá moja bola pri robení hádam najvymaznanejšia. Tí profesionálni kuchári sa s tým absolútne nepárali a prásk prásk prásk, ak sa im nebodaj urobila trhlina, tak urezal pásik a zalepil.
Takže áno, je iná, ako by som očakávala.
DM ju zjedol takmer na posedenie. A to som plánovala, že polovičku odnesiem susede.
Rozhodne budem opakovať.
A Vám doporučujem vyskúšať.

Suroviny:

(C) 2025 Milena Chalupníková

Na závin s rozmermi cca 40 x 20 budeme potrebovať :

1 citrón 
280 g + podsypávania hladká múka
150 g povolené maslo izbovej teploty
170 g jemný cukor
1 malé vajce M
1 balíček vanilkový cukor
1 čajová lyžička prášok do pečiva
2 polievkové lyžice mlieko
štipka soli

Na jablkovú náplň
časť citrónovej kôry a celú šťavu 
900 g jablká 
1 balíček vanilkový cukor
3 polievkové lyžice hrozienka + rum
plytká lyžička mletá škorica
4 lyžice podrvené vlašské orechy
zahusťovadlo (v texte)

Postup

Večer namočíme prepláchnuté hrozienka do rumu a vyložíme maslo z chladničky. Citrón dôkladne umyjeme kefkou pod tečúcou vodou.
Ráno nastrúhame žltú citrónovú kôru na jemno a vylisujeme šťavu bez jadierok.
Do  veľkej misy vložíme odvážené maslo, cukor a vanilkový cukor. Šľahačom vyšľaháme do penista. Pridáme štvrtku lyžičky citrónovej kôry, štipku soli , dve polievkové lyžice mlieka ( alebo s mliekom počkajte až po zamiešaní múky, aby ste videli, či Vám treba cesto nariediť, inú funkciu tu mlieko nemá) a malé vajce. Ak nemáte malé vajíčka, len veľké, tak veľké vajce rozšľahajte a do masla vlejte dve tretiny a ostatok si nechajte na potretie závinu. Ešte pridáme štipku soli a malú lyžičku prášku do pečiva. Znovu prešľaháme.
O tomto som písala v rozprávaní, že som si myslela, že cesto je iné kvôli technológii. Ešte nikdy som nerobila cesto na závin tak, aby som ho šľahala metličkami.
Nakoniec ručne zapracujeme múku a rýchlymi ťahmi vypracujeme cesto. Strašne sa mi lepilo a pridala som ešte asi lyžicu múky.
Cesto prikryjeme a odložíme na 30 minút odpočívať.
Ideme robiť náplň.
V recepte písalo, že máme použiť nejakú Sudtirolskú odrodu jabĺk a hneď aj napísalo akú. Práve som objednávala nákup a v ponuke som namojdušu našla aj tú odrodu – Braeburn. Tak som ju objednala, ak by nemali, tak by som objednala hocičo, toto len považujem za takú srandičku, ktorú som Vám chcela napísať.
Tieto jablká by som si dobrovoľne nikdy nekúpila, pretože vzhľadovo ma vôbec, aleže vôbec neoslovili.

Ale boli vážne dobré, na tú náplň ako stvorené a normálne ich aj jem. Dokonca aj s bubákom. Už sme ich zjedli.
V recepte písalo 600 g, ale som pridala, vždy pridávam.
Jablká očistíme a nastrúhame na uhorkovom strúhadle na tenučké plátky. 
V pôvodnom recepte jablká tepelne neupravovali, ale ja to už nerobievam, vždy ich nejako preddusím a teraz som to urobila tiež. 
Keďže boli plátky tenučké, dusila som ich len 5 minút. Vážne len päť. Boli veľmi šťavnaté a bála som sa, že pustia veľa šťavy, ktorú nebudem môcť použiť, lebo by som mala náplň úplne mokrú a riedku. 
Preložila som ich do misy.
K jablkám vsypeme vanilkový cukor, škoricu, citrónovú kôru, ktorá nám ostala, citrónovú šťavu, hrozienka aj s rumom a postrúhané orechy.
Ja ako zahusťovadlo používam vanilkový pudingový prášok, dala som kopcovitú polievkovú lyžicu. 
V pôvodnom recepte dali na sucho orestovanú strúhanku – 60 g. 
Ak Vám nevadí náplň zo surových jabĺk, tak dusenie vynechajte.
Takže máme odpočinuté cesto , pripravenú náplň.
Pripravíme si dlhý plech na pečenie a papier na pečenie a zapneme rúru na 180 stupňov.
Balík cesta dôkladne pomúčime z obidvoch strán a prevaľkáme ho do menšieho obdĺžnika tak, aby sme ho bez ťažkostí vedeli preložiť buď pomocou valčeka na cesto, alebo rukami, na pripravený papier na pečenie.
Tam na tom papieri ho dovaľkajte na približnú veľkosť 40 x 20.

Ten papier aj s cestom prenesieme na plech.
Na dlhšiu stranu cesta rozmiestnime náplň. Rukami ju poupravujte do valca.

Pomocou papiera na ktorom je cesta, závin zarolujeme najprv z jednej strany a potom z druhej strany prehodíme voľnú časť cesta.
Nebojte sa rukami poupchávať všetko čo pretŕča, a závin jemne postláčať z všetkých strán. 

Keby ste videli ako to robili v tých tirolských hoteloch , tak by ste stratili všetok boj a rešpekt 🙂
Povrch nezabudnite popichať vidličkou, ja som zabudla a na jednom konci mi povrch praskol – aspoň skôr vychladol a DM nevadilo mať na tanieri 4 kúsky bez estetického cítenia 🙂 Krájala som ešte celkom teplé – nekrájajte za tepla.

Ak ste použili veľké vajce, teraz je čas použiť to, čo z neho ostalo. Zmiešajte ten kúsok s lyžicou, dvoma mlieka a potrite povrch. Ak nemáte tak znovu budete potrebovať malé vajce, rozšľaháme ho, zmiešame s lyžicou mlieka a potrieme povrch závinu. Z toho čo ostalo som urobila mini omeletku a mala som na chlebík. 
Pečieme asi 35 minút, strážte si to. 
Po upečení necháme úplne, aleže úplne vychladnúť, to je pravidlo každého múčnika. 
Pocukrujeme a podávame. 
Máme nakrájať asi 12 kúskov, ja som ich mala viac, takže nabudúce budú širšie.

Keby to bol závin bavorský, tak urobím aj vanilkovú omáčku, ale takto som sa vykašlala.

V Banskej Bystrici sme boli mesiac.
Za ten mesiac sa udialo veľmi veľa vecí , že ani by som nevedela kde začať.
Čo viem ale určite ako by som vedieť začala, je táto veta : „tohtoročné Vianoce pokazilo všetko, čo ich pokaziť mohlo“.
A z hľadiska mojej rodiny, nestáli za nič.
Som z toho veľmi nešťastná a veci začali fungovať, tak ako sme si predstavovali, deň pred našim odchodom.
Celá situácia sa dá zhrnúť do pár bodov
1- nadobro pokazený plynový kotol 18. decembra
2 – všetky choroby, ktoré si viete predstaviť z dôvodu strašnej zimy
3 – traumatizujúca smrť v rodine
4 – prerábka bytu
Moja Dobrá Švagriná mi dnes povedala, že musím hľadať vo všetkom tom, niečo pozitívne, aby to malo svoj zmysel.
Nuž tak áno.
V Selciach sme museli kúriť do piecky na drevo, ktorá je v kuchyni.  Tatík mal v svojej izbe olejový elektrický radiátor a ja v rodičovskej spálni elektrický ohrievač.  V kuchyni zo mňa lial pot a keď som vyšla na chodbu, nebodaj na wc, tak mi ten pot medzi lopatkami zamrzol a ja som si dobreže nedúchala na dosku na toalete, aby som si ju zahriala. Ráno keď som vstávala spod dvoch perín, tak ma takmer seklo, kým som sa obliekla.  Každé dve – tri hodiny som prikladala do piecky , vrátane noci. A tak som bola ako mátoha. Nemali sme pochopiteľne ani teplú vodu a prisahám, že som očakávala, že mi z vodovodu začnú vypadávať kocky ľadu.  A tak som prechladla zhora, zdola, odpredu, dozadu. Stále som nevidela nič pozitívne v tomto.
Ale DŠ mi to  všetko objasnila.
Tým , že som bola chorá, tak som musela ostať v byte a keď sa vrátila bratova rodina zo Žiliny, tak ma Jožko prestriedal. Ten si postielal v kuchyni na „šezlóne“ a cítil sa ohromne dobre. Ja som bola v teplučkom sásovskom bytíku, s teplou vodou a umývačkou riadu a tak. No a veľa vecí som konzultovala pri rekonštrukcii s DM a tým sme sa vyhli veľa chybám.
Alebo Julka. Začalo ju bolieť veľmi, veľmi ucho. Až tak veľmi, že išla na urgent a tam pani recepčná usúdila, že nepotrebuje ušiara, lebo to aj tak má od nádchy a poslala ju na bežnú pohotovosť, kde ju prijala pani doktorka, ktorá nemala s ušami absolútne nič spoločné, ale aspoň jej predpísala atb.
V noci, keď bola od bolesti v agónii (nie je nič horšie, ako keď dospelého človeka začnú bolieť uši, viem z vlastnej skúsenosti. Deti to tak nejako vedia ustáť, ale hotový človek sa ide zbesnieť) Zrazu jej z obidvoch uší začala tiecť krv. Takže išli znovu na urgent, kde iná pani recepčná zavolala ušiara a ten zistil, že jej praskli ušné bubienky a má obojstranný zápal stredného ucha.
Ani na tomto nevidím nič pozitívne, ale DŠ mi aj toto objasnila.
Julkin Roman bol v nemocnici na  menšej operácii a tým, že boli obaja doma, tak sa mohli jeden o druhého starať.
To že moje vnúčatá sa potýkali, s Vašim dovolením, s mrľami, nevidím pozitívneho nič. Keďže sme nemali teplú vodu, ktorá pri boji s týmto parazitom hrá nemalú rolu, tak nemohli prísť. A nielen preto, aj preto, že bola okrem kuchyni všade zima. A tak miesto rodinnej Štedrej Večere a slávnostného štefanského obeda, v nádherne vyzdobenej jedálni, s prestretým vianočným porcelánom, stromčekom a všetkými tými vianočnými rekvizitami, sme ja a DM a tatík večerali v kuchyni. Možno som si ani zásteru nedala dolu. Už si ani nepamätám.
Bratova rodina sa na Štedrý Večer bola rozlúčiť s Božkou do Žiliny. Prežili s ňou posledné Vianoce .
Je pravda, že Božka nás opustila, ale sa už nebude viac trápiť a trpieť a rodina získala ďalšieho anjela, ktorý bude na všetkých dohliadať a dávať pozor. Možno je to pozitívne, ale verte mi, že Janka , Hanka a Ján v tom momente stratu sestry,  nevnímali nijako kladne.
Je pravda, že som nemala v bytíku ani postavený vianočný stromček a vytiahnutú ani jednu sviečku a vetvičku. V každej izbe bol ponk a po miestnosti rozložené dosky, farby, náradie, vŕtačky, kartóny a rôzne kusy a časti nábytkov, bez ladu a skladu.
Ale DM sa prekonal a vyrobil mi na kolene v dvojizbovom byte knižnicu, presne podľa mojich predstáv, omaľoval a presúval nábytok a koberce, demontoval staré nábytky, robil elektriku,   každú chvíľu riešil niečo, podľa toho, či sa mi to páčilo,  alebo nie.

Izby sú úspešne vymenené a zmenili svoj účel.  Ešte tam treba dorobiť veľa vecí a musela som sa s veľa vecami tak nejako vyrovnať. Napríklad konferenčný stolík našiel pri kontajneroch Roman a priniesol nám ho ako dočasný ponk v jednej z izieb a neviem ako je to možné, ale tak nejako sa už počíta s tým, že mi aj ostane. Mimochodom je otrasný.
Ja vážne neviem pochopiť, ako to Môj Dobrý Manžel, aka programátor, inžinier a ajťácky špecialista vie urobiť. Priniesol z Obi čisté dosky, len povrchovo upravené. Nakúpil si ďalšie sady mužských riadikov a preratúval, maľoval, kreslil, pílil, vŕtal diery na garniže, konzoly a rôzne skoby a nové obrazy.  A čo som v absolútnom úžase, dierky na kolíčky pre to množstvo dosiek na police,

vymeral tak dokonale, že keď dával dokopy všetky tie policové diely, dierky nasadli na kolíčky na prvú dobrú, ako keby ich umiestnenie vypočítal počítač. A nebojoval so žiadnymi nehodami, okrem tejto jednej.

On to potom zatrel, čo považujem za škodu, pretože mi to prišlo veľmi milé. Noelko si vraj potom nechal veľmi trpezlivo umyť labky.
Robil to všetko, všetučko sám podľa mustru, ktorý som zadala. Jediná pomoc, ktorú prijal, bola, že mu Roman prišiel pomôcť nasadiť vrchnú časť knižnice na svoje miesto.
Jožko medzitým v Selciach obháňal plynára s kotlom, krásne upratal našu kotolňu a kládol dlažbu a kachličky v letnej kuchyni.
Pán s kotlom prišiel až 8. januára. Tak ja viem, že aj kotlári chcú mať sviatky , čo už.
Kúriť sme začali presne 10. januára. Vôbec som tomu nechcela ani veriť, myslela som, že takto mrznúť už budeme navždy.
Večer sme boli na  akcii  s vlajkami v Banskej Bystrici a keď sme prišli do Seliec, tak nás privítali horúce radiátory a ruky som si umyla pod horúcou vodou.
V ten večer sme sa ako jediný raz, počas týchto sviatkov,  posadili okolo stola a zahrali sme si dominion a desiatku. Julke sme kvapkali do ucha, ja som pila asi ďalší hektoliter urologického čaju, tatík likvidoval balíky vianočných oblátok, ktoré mi z láskou napiekla spolužiačka Jarka,  Dobrá Cerka s rodinou nás pozdravila so závisťou z Bratislavy. V sobotu som celý deň balila a upratovala bytík. DM išiel do Seliec demontovať kompletnú vonkajšiu vianočnú výzdobu, Janka zlikvidovala kompletnú vnútornú vianočnú výzdobu a Jožko pokládol ďalší rad kachličiek už v teple.
V nedeľu ráno o deviatej , 12. januára,  sme nasadli do auta a odcestovali domov do Mníchova.
Dorazili sme šťastne.
Tento koláč bol prvý, ktorý som piekla tohto roku. Bolo to ešte v Selciach za zimy. To asi sa začne tradovať u nás nová méta “ to bolo pred tým keď sa nám pokazil na Vianoce kotol, to bolo po tom ako sa nám pokazil na Vianoce kotol“ 🙂
Pri tejto príležitosti som zistila, že v BB nedostať nikde créme fraiche. Ja neviem, že či to bolo tým, že bolo po Vianociach a obchody nemali ešte dostatočne zásobené, alebo tým, že to fakt nedostať.
Chcela som pôvodne upiecť bábovku citrónovú lebo som mala veľa citrónov a keď som sa preberala rôznymi receptami, tak mi nazrel cez plece DM a uvidel obrázok citrónového koláča s makom. A povedal, že tak ako vyzerá ten koláč, tak vyzerá jeho mozog, keby mu  niekto pozrel do hlavy. Že nemôže ani rozprávať, čo má také sliny v ústach, že to je momentálne jediné po čom túži, po citróne a maku. A ak mu chcem vynahradiť to, že som nenašla , kde som schovala jeho dva darčeky, tak chce aby som mu upiekla tento koláč.
Ozaj, dva darčeky, ktoré mal Ježiško priniesť Dobrému Manželovi, som v bytíku schovala tak, že som ich nenašla. Vypratala som celý šatník, upratala som kompletne špajzu, čiernu skriňu, poličky a police v kúpeľni, všetky schovky som prekutrala….nič. Mne neostáva nič iné, len veriť, že pri tej kucapace pri prerábke, sme ich nejako vyhodili.
No a tak som mu upiekla tento koláč.
On je celkom tradičný v Nemecku a recepty používajú práve Créme Fraiche, ktorý som nedostala a nemali ani náhradné riešenie. Tak som pristúpila k tomuto maslovému,  bábovkovitému.
A keď prídem do Mníchova, tak skúsim aj ten Nemecký a uvidím aký je medzi nimi rozdiel.

Suroviny:

Do hlbokého malého plechu cca 35 x 20, alebo tortová malá forma s priemerom 16 cm, budeme potrebovať

280 g hladká múka
250 g maslo a z neho odoberieme plátok masla na vymazanie formy
4 vajcia
200 g krupicový cukor
lyžička vanilková pasta (alebo balíček vanilkový cukor)
3 citróny
1 čajová lyžička s kopčekom prášok do pečiva
štipka soli
3 polievkové lyžice nepomletý mak
200 g práškový cukor

Postup

Večer vyložíme na linku maslo a vajcia. Citróny dôkladne umyjeme kefkou a pod tečúcou vodou.
Ráno zapneme rúru na 180 stupňov.
Formu vytrieme maslom a vysypeme strúhaným kokosom, alebo múkou.
Dvom citrónom ostrúhame žltú kôru a odšťavíme.
Maslo s cukrom vyšľaháme do penista.
Do masla postupne zapracujeme po jednom vajcia.
Pridáme šťavu z citrónov a aj citrónovú kôru. Pridáme vanilkovú pastu, štipku soli.
Prešľaháme a nakoniec pridám múku, prášok do pečiva a dve lyžice maku.
Prešľaháme.
Cesto vlejeme do formy, uhladíme a vložíme do vyhriatej rúry.
Pečieme približne 35 minút. Strážte si to podľa svojej rúry a urobte kontrolu špajdľou.
Múčnik necháme vychladnúť.
Tretí citrón znovu ostrúhame a odšťavíme.
Do práškového cukru zapracujeme šťavu.
Polevou polejeme múčnik.
Po pár minútach posypeme makom a žltou kôrou.