Tento typ múčnika môžete nájsť aj pod menom „machová torta“
Machovú tortu som robila už niekoľkokrát a zakaždým som použila iný recept.
Viete je napísaný recept a „napísaný recept“.
Ja mám veľké problémy s upečením zákuskov, dezertov, koláčov.
Nemám v sebe tú zručnosť, originalitu, precíznosť a chýba mi  pri nových druhoch, empirická skúsenosť. 
Neviem hotový výrobok dokončiť, pekne nazdobiť a nakrájať.
Toto v sebe jednoducho nemám.
Spolieham teda na to, že „fajn, nevyzerá to úhľadne, nafotené je to mizerne, vyzerá to celkove hrozne, ale ručím za to, že to bude chutné, dobré a niekto, kto je šikovnejší, tak z toho urobí doma obrovskú parádu.
A na to,  aby som za to ručila, tak potrebujem naozaj dobrý recept a pár rád k tomu.
Pri varení sa dokážem vyznať aj v zmrvenom rozpise a v pohode sa v tom vyznám,  aj keď sú tam fakticky zlé gramáže a popletené postupy.

Ale nedokážem si poradiť pri pečení. 
Neviem a priznám sa,  že ani ma to tak do hĺbky nezaujíma ako fungujú chemické procesy v potravinách,  pri rôznych technikách. 
Ja by som len potrebovala rozpis, kde mi povedia, urob to a to,  za týchto podmienok.
Na veľkých variacich webových portáloch, kde užívatelia vkladajú svoje recepty, alebo v tlačených receptových časopisoch a kuchárskych knihách, mi absolútne chýba taká nejaká komunikácia o problémoch, ktoré sa môžu vyskytnúť. Tak nejako sa tam ráta s tým, že človek čo ide piecť, má už akú takú gramotnosť a upiekla už aspoň bublaninu.
Pokiaľ je recept na blogu a blogerka uvažuje o tom , že recept čítajú aj úplní začiatočníci, tak občas opíše problém , ktorý môže nastať, ale je to skôr výnimka. 
Ja priznávam, je to strašná práca, vypisovať donekonečna, že pre vyšľahanie bielkového snehu, je nutné mať dokonalé čisté metličky, ale existujú začiatočníčky, ktoré o tom netušia, že čo sa môže stať. Zdržuje ma to, nechce sa mi, ale vždy to píšem.

Machovú tortu, ako som spomínala, som piekla viackrát.
Rôzne pomery surovín, rôzne náplne.
Krém bol pre mňa celkom nepodstatný, ale išlo mi hlavne o korpus.
Ja som hľadala korpus z troch vajec a drvivá väčšina receptov bola práve z troch.
Vôbec to neviem pochopiť. Niekde sa má dať necelých 200 g múky, niekde takmer 400. Niekde 100 ml oleja, niekde 200 ml oleja.
V čom sa líšili , bolo a v  množstve špenátu. Stretla som sa aj so 400 gramovým množstvom.
A nebola to priama úmera, že ako sa zvyšujú množstvá niečoho ,  tak sa zvyšuje alebo znižuje niektorá z iných položiek receptu.
To ani náhodou. 
Ak sa Vám bude chcieť, tak schválne prejdite si pár receptov,  na tento typ múčnika.
Fakt mi to hlava neberie.
Prvú machovú, ktorú som piekla,  bola z  250 g  množstva, čerstvého špenátu. Nakoniec som nedala všetok zmixovaný pretlak, lebo sa mi toho zdalo strašne veľa.
Postupne som toto množstvo znižovala.
Čím je viac špenátu, tým je korpus mokrejší a zle sa s ním manipuluje. 
A čím je ho viac, tým je šokujúco zelenší.
Po naplnení krémom, je torta súdržná, ale pri krájaní, už nedržia špice nakrájaných trojuholníkov a klesajú.
A garantujem Vám, že posledné dva kúsky sa na tanieriku rozpadnú.
Oni chutia skvele, nieže nie, ale skrátka tie posledné dva kúsky , budete jesť v kuchyni, aby nikto nevidel ten bordel…..a nesmierne si to užijete.
To Vám tiež garantujem.
Líšili sa aj gramážou múky a cukru.
Tým, že špenátu je veľa, tak našľahané vajíčka zrednú a treba pridať viac múky.
No a v čom je môj hlavný problém
Pečenie.
Každý recept sa zjednotil na dĺžke pečenia, plus mínus 45 minút na 180 stupňoch
No ja som piekla hodinu a stále bola torta nespevnená.
Po vychladnutí, stuhla. Ale kôra korpusu už bola tvrdá. 
Neviem, či je pravidlom, že tuhnutím spevnie, alebo to bola náhoda.
V každom prípade,  mne bolo tých 45 minút málo a to zakaždým. 
Mám plynovú rúru.
O špajdľovej skúške mi je zbytočné písať v tomto prípade. Keď som ju tam strčila prvýkrát, tak bola krásne suchá, korpus bol vratký a po rozrezaní sa s ním nedalo manipulovať. Nemohla som ani odstrániť papier napečenie zo spodku, pretože som ju nemohla zdvihnúť. Bála som sa, že sa roztrhne.
No a toto som sa nedočítala, absolútne nikde. Ani pod jedným receptom .
O krémoch sa rozpisovali do milej chuti,  ale o korpuse, každá cudne mlčala.
Z tých všetkých receptov,  sa mi tento páči tak najviac.
Je poľský a zdá sa mi zatiaľ najlepší. 
Ale neverím, že je všetkým machovým tortám koniec.
Určite budem skúšať aj ďalšie a ďalšie.
Mám nafotenú ešte jednu. Je veľkonočná. Mám k nej dokonca aj dlhý dlhý predslov napísaný. Len vôbec netuším, či sa hodí vkladať teraz v lete veľkonočnú tortu he he he.
Ja len dúfam, že som Vás nevydesila a pôjdete do toho. Nebyť toho, že sa nemám s kým o o tom pečení porozprávať, tak by som ju kľudne piekla aj každý týždeň.

Suroviny:

Budeme potrebovať  tortovú formu s roztvoriteľným obvodom, veľkosti 24 cm a ešte som použila,  jednoduchú,  tortovú formu bez dna,  veľkosti 22 cm. 

Na korpus

120 g mladé špenátové čerstvé listy
3 veľké vajcia
200 g jemný kryštálový cukor
170 g hladká múka
1 balíček prášok do pečiva Dr. Oetker
130 g olej (nie olivový)
strúhaná zelená kôra z celej limety
Tuk a strúhaný kokos na vytretie tortovej formy

Na biely krém

500 ml plnotučná sladká smotana – ja som mala 32 percentnú
1 balíček prášková želatína Dr. Oetker (foto v recepte)
1 plná polievková lyžica práškový cukor

Na jahodové želé

500 g čerstvé jahody
3 plné polievkové lyžice práškový cukor 
vyžmýkaná šťava z limety
2 balíčky prášková žalatína do jahôd Dr. Oetker 

Postup

Urobíme si špenátový pretlak.
Čerstvé baby lístky umyjeme, odstránime poškodené a ak majú niektoré ozaj veľmi hrubé stopky, tak ich odtrhnite. 
Odvážime si olej potrebný na pečenie.
Do mixéra, dáme špenátové lístky a začneme mixovať. Z odváženého  množstva oleja,  odoberieme tri polievkové lyžice a pridáme ku špenátu. 
Výrazne to uľahčí mixovanie. 
Ak nemáte mixér, tak skúste ponorným mixérom, a doporučujem najprv tie lístky potrhať na menšie a vložte ich do užšej nádoby.

Zapneme rúru na 180 stupňov.
Do misy rozbijeme tri veľké vajcia, napeníme  ich a pridáme cukor. 
Začneme šľahať a robíme to dovtedy, kým zmes nezbelie a výrazne nenaberie na objeme. 
Pridáme olej, zašľaháme.
Pridáme múku a prášok do pečiva, zašľaháme a hneď vmiešame aj špenátový pretlak.
Na dno tortovej formy zacvikneme papier na pečenie. Boky formy potrieme kúskom masla,  alebo prejdeme po nich naolejovanou rukou.
Vysypeme strúhaným kokosom, alebo múkou.
Do formy prelejeme cesto a dáme piecť.

Ja som piekla dobrých 50 minút a stále bol stred  zľahučka nespevnený. Vybrala som, lebo už som sa bála, že to bude prepečené.
Korpus necháme vo forme vychladnúť.

Smotanu vyšľaháme do pevnej šľahačky.
Na úplný záver do nej zašľaháme 1 preplnenú lyžicu práškového cukru a hneď prestaneme.
Cukor sa pridáva na úplný záver, aby šľahačka nespadla.
Do kastrólika vsypeme práškovú želatínu. Ja som použila túto.

Pridáme k nej 6 plných polievkových lyžíc vody. Necháme minútu postáť a zahrejeme ju, kým sa pasta nerozpustí. Dáme hneď mimo zdroj tepla a necháme trošku prechladnúť.
Do hrnčeka pridávame po lyžiciach ušľahanú šľahačku a zmiešame, aby sa šľahačka spojila so želatínou. Ja som použila asi 3 lyžice. 
Nakoniec želatínovú zmes preložíme do šľahačky a rýchle zapracujeme.
Nikdy nerobte naopak. Vždy najprv malé množstvo krému zapracovať do želatíny a až potom preložiť k celej mase. 
Vyhnete sa tým zhrčkaveniu želatíny. 
Dáme misu do chladničky.
Vychladnutý korpus vyberieme.

Nahnedastú kôru z vrchu zrežeme, aby nám ostal čistý zelený korpus.
Tento odrezok už nebudeme potrebovať a urobte si s ním čo chcete. 
Korpus prerežeme na dva pláty.
Spodný dáme na servírovací podnos a druhý položíme bokom.
Aby machová torta reprezentovala svoj názov, tak by sme nemali zakrývať to, že je zelená  a nemusíme ju poťahovať krémom.
Aby sme tú zelenú farbu ukázali, tak by bolo fajn odstrániť hnedú kôrku aj z bokov.
Ja som na to použila jednoduchú formu na tortu, ktorá mala menší priemer ako korpus a vyrezala som ho.

Formu som neodstraňovala.
Na korpus natrieme a uhladíme polovičné množstvo krému a dáme na polhodinu do chladničky.

Plát ktorý nám ostal, tiež obrežeme z bokov, aby ostala len zelená masa.
Rozdrobíme ho na väčšie odrobinky a odložíme bokom.

Urobíme želé.
Očistené a umyté jahody dáme do kastróla.
Popučila som ich tlačidlom na zemiaky, ktorým robíme zemiakovú kašu.
Ponorným mixérom som ich zmixovala.
Pridáme 4 plné lyžice práškového cukru, limetovú šťavu a dva balíčky želatínového stužovača.
Použila som tento.

Jahodový pretlak privedieme k varu a hneď po prvej bublinke, vypneme.
Odložíme bokom a necháme šľahaním trošku vychladnúť.
Vyberieme tortu a želé vylejeme na šľahačku.
Poľská pani písala, že máme tortu dať na 15 minút do mrazničky.
No ozaj som nemala na to miesto v mrazničke, ale nabudúce si ho asi nejako urobím.
Dala som to len do chladničky.
Po 15 minútach som natrela na želé,  druhú časť šľahačky.
Krém uhladíme a pokryjeme celý povrch torty,  zelenými omrvinkami. Minieme úplne všetky.

Tortu vrátime do chladničky  a prestaneme si ju všímať minimálne na 5 hodín. Najlepšie do druhého dňa.
Pred podávaním,  uvoľníme nožom boky torty po celom obvode a odstránime formu.

Ľubovoľne ozdobíme.

Mamička začala pekávať na svadby, najprv v rámci dedín. Neviem,  ako v tom období,  robili svadby,  ľudia z mesta. 
Bola som malá.
Ja si pamätám od roku,  povedzme 1975, že keď sa pieklo niekomu na svadbu, tak mamka chodievala po práci do svadobného domu, kde si ju objednali. 
My sme Selčania a tak to bolo v Selciach, ale mamka chodievala aj do svojich rodných Podkoníc, pretože tam mala kopu rodiny s deťmi na vydaj a ženenie.
Raz,  si pamätám, že išla aj kdesi na úplne inú dedinu v okrese. To ju chodili vyzdvihnúť rovno do práce a večer ju doviezli autom domov.
Ženil sa jediný syn,  starý mládenec, hádam tridsiatnik a  vidím pred sebou jeho mamku ako teraz keby to bolo. Taká milá, usmievavá tetuška.
Raz nebola spokojná s nastávajúcou nevestou, netušíme prečo.  A keď chodila ku nám, tak stále hovorila, že keby si len táto Vaša Milenka vzala tohto nášho Janka. Hlavne tri mesiace, pred chystanou svadbou , to bolo výborné prianie svadobnej mamky 🙂
Ako som písala, bol tak asi ku tridsiatke a ja som mala 16 rokov a chodila na strednú.  Keby som ho stretla niekde v meste, tak by som ho asi volala ujo a vykala mu.
Asi mali nejakého strýka v Amerike, alebo , čo, lebo milý syn mal auto značky Chrysler a malo metalízu.
Povážte,  v roku povedzme 1978,  mať na Slovensku Chryslera s metalízou.
A keď sme túto rodinu aj po dlhých rokoch spomínali, tak sme ju nijako inak už nevolali,  len tí od Janka chryslera. Chodievali celkom často, aby im mamka upiekla nejaké torty na rôzne príležitosti, ale ani jedna nebola rozvodová, tak to asi dopadlo dobre s tým manželstvom.
Na dedinských svadbách bol kedysi taký zvyk, že susedia a ľudia, nejako spriaznení so ženíchovou, alebo nevestinou rodinou, nosili do tohto domu “ do svadby“.
Nosilo sa to víkend pred svadobným týždňom a bol to materiál na pečenie.
Hrudy domáceho tvarohu, cukor, múka, olej, maslo, čokoláda, kakao a vajcia. Všetko v rozličných množstvách.
Niekto zodpovedný bol poverený tým, aby zapisoval, kto a čo priniesol. 
Druhý zodpovedný to odoberal a nosil do chladnej komory a tretí zodpovedný to triedil..
Tento zoznam sa starostlivo odkladal a dával sa naň pozor ako oko v hlave. A svadobná mamka, alebo jej dieťa, museli sledovať, kedy má svadbu, niekto z tej rodiny, čo priniesli materiál, aby presne to isté, mohla ísť do tej svadby „vrátiť“
Tento recipročný systém bol úžasný.
Keď som sa  v roku 1980 vydávala, boli také lastovičky, že k nám nepriniesli materiál, ale peniaze. A keď sa o pár rokov ženil môj brat, tak sa nosili už len peniaze.
Keď sa vydávala moja dcéra ,  peňažná tradícia, ešte stále žila. 
Netuším, vôbec netuším, ako je to teraz.
A potom začala pekávať mamka tak, že si urobila na to miesto v letnej kuchyni a chodili jej pomáhať členovia svadobnej rodiny, a keď som na to dorástla, tak sme boli už len my dve s mamkou. 
A svadby už nie sú tými, čo bývali kedysi a začali sa nové tradície. 
A tak je to asi aj v poriadku.
No a prečo som zvolila toto svadobné entrée?  🙂
 Pred hlavným svadobný týždňom sa muselo upiecť zopár druhov koláčikov,  aby bolo „čím ponúknuť“ ľuďom čo nosili „do svadby“ a aj ostatných, čo v tom období prišli do domu.
Koláčiky neboli nejako veľké a už v žiadnom prípade neboli krémové. Hlavne museli byť trvácne.
Patrili tam hlavne  jarné rezy, ľadovky, punčové rezy a možno ešte nejaké orechové košíčky a zlepované linecké.
Jarné rezy milujem a vôbec som ich doteraz nepiekla. 
Nie sú krémové, čo je zásadná požiadavka Dobrého Manžela a je ich veľa. 
Ich množstvo ani nie je problémom. Oni sú ako stvorené do mrazničky. Lenže prečo by som ich dávala do mrazničky, keď ich môžem zjesť. Však?
Na internete ich volajú väčšinou orechové rezy so žĺtkovou polevou. Neviem pod akým menom ich poznáte Vy.
Tieto tu som piekla na Vianoce, keby som ich piekla teraz, tak zvolím nejakú inú posýpku.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):    plech 37 x 40

Suroviny:

Na veľký plech 37 x 40 potrebujeme :

Na orechové cesto

300 g maslo
300 g práškový cukor
2 balíčky vanilkový cukor
7 bielkov
300 g mleté vlašské orechy
100 g hladká + 100 g polohrubá múka

Na žĺtkovú polevu

7 žĺtkov
300 práškový cukor

Postup

Najprv vyšľaháme sneh.
Sedem bielkov prešľaháme do penista. Z navážených tristo gramov cukru odoberieme štyri lyžice, vsypeme ich k penistým bielkom a vyšľaháme pevný, tuhý sneh.
Na nič nečakáme a v druhej veľkej mise, začneme šľahať úplne mäkké maslo s cukrom, čo ostal po odobratí štyroch lyžíc.
Do maslového sladkého krému, vsypeme orechy a múku. 
Premiešame. 
Masu odľahčíme tým, že ju zmiešame s tuhým snehom.
Veľký, rovný plech vymažeme kúskom tuku a vysypeme buď kokosom, alebo hrubou múkou. 
Do plechu vložíme cesto a povrch uhladíme.

Vložíme do predhriatej rúry na 180 stupňov a pečieme cca polhodinu.
Ja mám plynovú rúru, takže mi viac vysušuje, ako povedzme elektrická, preto len 30 minút. Vy budete možno potrebovať viac. 
Strážte si to prosím podľa svojej rúry.
Kým pečieme koláč, pripravíme žĺtkovú polevu.
Žĺtky,  metličkou prešľaháme poriadne do penista a prisypávame cukor.
Musela som pridať asi dve lyžice vody na zriedenie.
Hotová poleva má hustú konzistenciu a je bez hrudiek.

Upečený koláč, hneď ako vytiahneme z rúry, potrieme polevou.
Moja mamka ju kľudne dávala aj na studený , ale ja som usúdila, že je lepšie na taký horúci. Sú to surové žĺtky a ja som si tak popremýšľala, že ten horúci koláč ich ako keby tepelne upravil. Možno to tak nie je, ale som s tým tak nejako uspokojená.
Necháme polevu vyschnúť. Ak chcete posýpku, tak to urobte, ešte kým je poleva vlhká.

Krájame super ostrým nožom a máčame ho pred každým zárezom do horúcej vody.
Ja sa môžem aj rozliať na kolomaž, aj tak mám okraje strapaté.

Tvarohový koláč sa mi vždy spájal s kysnutým cestom. A kysnuté cesto u nás nejde. Dobrý Manžel ho nemá rád a ja mám z neho príšernú kyselinu. 
Iné je to, keď som na Slovensku, alebo na chate na Okrouhlíku.  Do Seliec môžem nosiť tvarohové buchty aj každý deň a o moravských koláčoch ani nehovorím. Ale v Selciach som bola naposledy v septembri.
Janíčko a Dorka sa musia zaobísť bez tvarohových koláčikov. Je mi strašne smutno. 
Dušičky,  mamičkine narodeniny, Vianoce. Spoločná hromadná rodinná fotka. Nič z toho nebolo. 
Február bude o to smutnejší.
Celá rodina oslavuje vo februári narodeniny, alebo majú sviatok. Dobrá Cerka bude vo februári oslavovať okrúhle narodeniny, ktorých sa asi nebudeme môcť zúčastniť.
Situácia je taká aká je, všetci musíme držať spolu a v rámci spoločenskej pospolitosti priniesť nejakú obetu.
Na Okrouhlíku  som mala obrovského stravníka na buchty v Ľubomírovi. Ľubomír nás náhle opustil a my sa doposiaľ nevieme z toho náhleho odchodu spamätať a nechcem o tom písať.
Chcela som urobiť žemľovku, ale nakoniec z toho zišlo a tvarohu som mala veľa. 
A tak som sa rozhodla pre tento múčnik. 
Príliš som si neverila, lebo sa pečie na trikrát.
A nebola som pri ňom ani veľmi sústredená, pretože som s Klinčekom premýšľali nad jej budúcou novou kuchyňou.
Myslela som, že jej ju idú robiť budúci mesiac a ona mi na záver povedala, že v septembri 🙂
Hlavne, že sme už vyberali aj silikónové podložky do drezu 🙂
Koláč je skvelý .
Cesto je krehké a maslové, tvarohová časť je penová a veľmi jemná, sneh je sneh.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov): hlboký plech vnútorný rozmer 20 x 30

Suroviny:

Robila som z polovičnej dávky, ak robíte pre celú rodinu, zdvojnásobte si suroviny

Na spodné krehké cesto :

2 vajcia
250 g hladká múka + štipka soli
75 g práškový cukor
150 g mäkké maslo + maslo na vytretie plechu
kokos na vysypanie plechu

Na smotanovo tvarohovú masu:
1 veľký citrón
75 g mäkké maslo
125 g práškový cukor
3 vajcia
380 g tučný tvaroh
300 g kyslá tučná smotana
1 vrecúško vanilkový pudingový prášok
1 kopcovitá lyžička kuchynský škrob (gustin, maizena, solamyl)
200 g šľahačková smotana

Na snehovú penu :
bielky podľa popisu v recepte
štipka soli
125 g práškový cukor

Postup

Zapnememe rúru a nastavíme180 stupňov, pri teplovzdušnej s ventilátorom160.
Ideme upiecť krehké cesto.
Vezmeme dve vajcia a oddelíme ich. 
Bielky dáme bokom a  nevšímame si ich.
Žĺtky dáme do misy a pridáme maslo. Prešľaháme do penista.
Pridáme práškový cukor a zapracujeme ho k mase.
Nakoniec zapracujeme múku a štipku soli.
Cesto je mäkké a veľmi tvárne, Drží tvar.

Hlboký plech vytrieme maslom a vysypeme.
Ja na to používam kokos, ale môže byť aj múka.
Cesto sa dosť nešikovne rozkladá na dno plechu, aby bolo rovnomerne hrubé.
Skúste si ho rozdeliť na päť guliek a roztľapkať ich na čo najviac a položiť ich rovnomerne do plechu a na plechu to prstami nejako dokončiť.

Na záver zarovnajte povrch do hladka, valčekom alebo čím sa Vám bude dať. Ja som si myslela, že to cesto sa nejako zarovná teplom.
Nezarovnalo a potom bolo na reze koláča vidieť aké bolo jamkavé.

Cesto vložíme do predhriatej rúry a pečieme 15 minút.
Cesto sa Vám bude zdať nedopečené, ale je to tak v poriadku.
Pekáč vyberieme a dáme bokom.
Teplotu v rúre stiahneme, ale nevypíname.
Ideme urobiť smotanovo-tvarový krém.
Umytému a osušenému citrónu, najemno ostrúhame žltú kôru a vytlačíme z neho šťavu.
Mäkké maslo s práškovým cukrom, nastrúhanou kôrou a šťavou, vyšľaháme do penista.
Na prípravu krému máme pripravené tri vajcia. 
Jedno vajce rozdelíme a jeho bielok pridáme k tým, čo máme odložené bokom, keď sme pripravovali krehké základné cesto. Jeho žĺtok  pridáme do vyšľahaného citrónového masla.
No a nakoniec do toho masla rozbijeme obidve vajíčka, tak ako sú. Tie neoddeľujeme.
(Ak budete tento koláč piecť z celej dávky a nie polovičnej ako ja, budete potrebovať na smotanovú masu 6 vajec, 1 vajce rozdelíme. Jeho bielok, dáme do bielok odložených bokom, žĺtok do masla + 5 neoddelených vajec..)
Maslovú zmes dobre prešľaháme aby sa nám vajcia do nej zapracovali do hladka.
No a pridáme aj tvaroh, kyslú smotanu, pudingový prášok a škrob. Znovu prešľaháme.
Zo sladkej smotany vyšľaháme pevnú šľahačku a zapracujeme ju do masy.
Krém rovnomerne rozotrieme na krehký základ.

Vložíme do vyhriatej rúry , nastavíme teplotu na 160 stupňov, teplovzdušnú s ventilátorom na 140 a pomaly pečieme päťdesiat minúť.
Po tomto čase vyberieme a položíme bokom.
Znovu sa mi zdalo, že ten krém nie je celkom upečený, hlavne v strede, bol tam, akoby lepkavý, ale som to nepredlžovala.
Teplotu v rúre zvýšime na 200 stupňov, teplovzdušnú s ventilátorom na 180.
No a prišiel čas na snehový krém .
Vezmeme odložené bielky, máme ich konkrétne tri. 
Pridáme k nim štipku soli a vyšľaháme ich do zahustenej peny, pridáme polovicu práškového cukru a šľaháme do mäkkého snehu. Nakoniec dáme druhú polovicu snehu a šľaháme do tuhého lesklého snehu.
Sneh rovnomerne navrstvíme na predpečený citrónový tvaroh. Povrch môžeme uhladiť, alebo krížom krážom urobiť vidličkou ryhy.

Dáme piecť na 15 minút.

Hotový koláč by mal mať snehovú vrstvu tmavo zlatú.
Vyberieme a necháme vychladnúť.

So stupňami na ktorých budete piecť, je to ošemetné. Ja mám rúru plynovú a tá pečie úplne inak ako elektrické a teplovzdušné s ventilátorom. Berte tie informácie ako orientačné, musíte sa riadiť ako pečie práve tá Vaša rúra.
Pri chladnutí koláča došlo k zaujímavému javu, s ktorým som sa jakživ nestretla.
Ten sneh sa rozdelil a stiahol sa. 

So snehom robím často, ale toto sa mi vonkoncom ešte nestalo.
Mamička je už popletená, nevedela mi celkom dobre vysvetliť o čo išlo. Tvrdila mi, že som to dala asi do horúcej rúry, ale tak nejako sa mi to nezdá.
Možno to súviselo s tým, že ten tvaroh bol akoby lepkavý po upečení.
Ak mi napíšete, čo si o tom myslíte a či ste sa s tým už stretli, budem rada.
A mimochodom na druhý deň bola snehová vrstva rovnako vysoká, neklesla a ani sa nezrazila a ani nezgumovateľa.
Múčnik je výrazne citrónový, tvarohová vrstva nie je ubitá, ale vláčna a ľahká. Krehké cesto tomu dodáva iný rozmer. 

Mám veľký problém. Nedaria sa mi pekné fotky.  A nielen to. Mne sa nedaria ani prijateľné fotky.
Všetky foťáky, ktorými som doteraz dokumentovala recepty na mojom blogu, boli také, že Dobrý Manžel usúdil, že naša rodina si zaslúži nejaký lepšejší a ten čo nám dosiaľ slúžil, tak som zdedila ja.
Nikdy som si nesťažovala a všetky, ktorými som fotila, som doslova vypotrebovala a keď prišla ich posledná chvíľa, tak už neboli na opravu, ale do zberu.
Spočiatku keď mi DM dal do ruky ďalší a ďalší aparát, tak som vždy frflala, že je taký a onaký, ale vždy som nakoniec prišla na grif a keď som nacvakala fotky jedla, tak som vyraďovala nie preto, žeby boli zlé kvalitou, farebnosťou a podobne.
Nie.
Vyraďovala som ich preto, lebo boli neostré mojou vinou. Že som zvolila zlú kompozíciu. Že v nádhernom naaranžovanom zábere šľahačkových zákuskov , bola cibuľa. Že som mala v zábere palec a za nechtom špinu.  Že som nejako prepla funkciu na nastavení aparátu a ja som fotila miesto jedla, ohňostroj, alebo vzdialené vrcholky hôr, alebo niečo podobné. Farby som väčšinou upravovala len vtedy, keď som fotila pri zapálenom svetle.
Niekedy som cvakla a záber bol doslova na prvú bez akejkoľvek úpravy a mohla som ho vložiť.
Keďže náš posledný rodinný fotoaparát , ako sa zdá bezchybne funguje k spokojnosti DM a ja som načisto dotrončila ten môj, tak mi  DM kúpil dočasný na ebay za celých dvadsať eur.
Tento mi „dočasne“ slúži už tretím, alebo štvrtým rokom. Aby som neklamala.
Nie nie je zlý a pri zlom svetle fotil vážne dobre. Ale pri takom ostrom, no nepáči sa mi.
A čo sa nestalo.
Ježiško mi priniesol nový.
Ozajstný!!!!!!
A je celkom môj. Po prvýkrát za tie roky mám funglovku.
Prvé nevydarené fotky silvestrovských špecialitiek a kokosového zákuska som prisúdila tomu, že som to ešte nemala „v ruke“.
Bohužiaľ fotky som robila tak, že návšteva už stepovala pred dverami a ja som špecialitky a zákusky podávala na stôl . A fotky pozrela až na nejaký tretí deň. Boli katastrofálne. Nepoužiteľné.
A tak som na blog nepridala kokosový zákusok, drobnosti k vínu a na  údenú polievku som vyfotila asi pol karty.  Bolo skvelé svetlo, všetky podmienky na vytvorenie krásnej ostrej fotky, hrajúca živými farbami, ako stvorené.
Verte mi, že som ten recept takmer nevložila, čo som bola tak veľmi sklamaná.
A potom som vkladala recept na Oreo dezert. Ten som vložila len preto, že som nechcela stratiť ten recept. Rodine veľmi chutil a tak som ho zaradila do mojej ponuky. Rátala som, že nabudúce ho nafotím znovu a prehodím fotky.
Nafotila raz, potom znovu a ešte raz. Neprehodila.
Fotky hrozné zakaždým a tie čo sú tam,  sú bohužiaľ  najlepšie.
Tak fotogenický zákusok to je a mne tam trčí toto. Som nešťastná.
Pozrite napríklad na makový koláč. Fotila som dvadsaťeurovým. Postup som fotila večer pri osvetlení. Pohoda.  Hlavnú fotku za denného svetla. Pohoda.
V novom roku som začala fotiť novým. Entuziazmus obrovský.
A tak som prišla o fotky k receptu na kuracie srdcia, na indické zemiaky, na ryžový šalát a čo ma najviac štve, tak to sú čínske kuracie krídelka nejakého generála, tuším Tso.  S tým bola taká piplačka, celú kuchyňu som mala tým zaprtenú .Pri recepte bol skvelý komentár a vysvetľoval prečo a ako sa majú vyprážať aby boli naozaj chrumkavé a tak.
Som taká znechutená, že sa mi to nechce variť znovu.  Respektíve chce, ale pri tých srdciach a indických zemiakoch sa používa kari a výsledné fotky s indickými koreninami sú všetky do zelena.
Už som to vyskúšala.
Tie fotky boli skrátka nepoužiteľné.  Jeden záber som fotila všetkými možnými funkciami, aby som zistila, že ako to urobiť najlepšie. Nič.
Za denného svetla pri funkcii kvietka, alebo jedla, pri bežnom dennom osvetlení, pri mrakoch, pri slniečku, pri žiarivke, všetko bolo buď do zelena, buď do červena, alebo do oranžova. Bielu vyvážiť je umenie. ˇUpravovať farby ručne katastrofa.
A tak som sa vrátila k starému dvadsaťáku. A fotím duo aj s tým aj s tým.
Kým nafotím tak ako chcem, ubehne hodina a jedlo už nemá tú správnu sviežu a vlhkú visáž.
A čo je najhoršie, že ten starý už odchádza . Už sa nedá dobre fotiť ani  za denného svetla.
Takže všetko pri žiarivke.
Hlavné fotky k tomuto receptu som pôvodne fotila za bieleho dňa. No nič.
A tak som fotila aj starým aj novým pri žiarivke. Pena z espressa úplne opadla.
Vložila som nakoniec fotky toho nového, zdali sa mi lepšie ako tie od starého. Ale o starom viem, že má radšej denné svetlo. Ale on sa urazil, že som ho zavrhla a tak veľmi som sa tešila tomu novému a kašle už na mňa.

Takže nie priatelia, neprestala som variť a piecť.
Akurát musím zatínať zuby a dať si čas, aby som robila také fotky ako kedysi. Neverím, žeby som sa s tým novým neskamarátila a neprišla na to ako s ním pracovať. Zatiaľ sa mi to nedarí.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):  okrúhla forma premer 24 cm, ale môže byť kľudne aj vačšia 26, alebo 26

Suroviny:

4 vajcia
230 g kryštálový cukor
250 ml smotana na šľahanie
300 g polohrubá múka
1 balíček prášok do pečiva Dr. Oetker
50 g biela nastrúhaná čokoláda
malá kávová lyžička vanilkový extrakt
hrnček strúhaného kokosu
200 g rebarbora
jahody (?)
plátky mandlí, alebo lieskových orechov
maslo na vymazanie

Postup

Rebarboru očistíme od poškodených koncov a stiahneme poškodenú šupku. Nakrájame ju na malé kocky.
Jahodám odstránime stopky, poškodené časti  a prekrojíme ich na väčšie kúsky. Neviem koľko ich bolo presne, pretože som mala veľmi veľký odpad.
Vajcia prešľaháme vo veľkej mise a pridávame k nim počas šľahania cukor.
Pridáme smotanu, vanilkový extrakt a nastrúhame bielu čokoládu.
Vsypeme prevzdušnenú múku, prášok do pečiva  a vymiešame hladké cesto.
Formu na tortu , vymažeme maslom a vysypeme časťou kokosovej múky.

Preložíme do formy cesto.
Cesto bohato posypeme kokosovou múčkou.

Po celom povrchu nahusto poukladáme rebarboru a jahody. Nebojte sa ich dávať fakt nahusto.
Kúsky mierne zatlačíme do povrchu.

Dáme piecť do vyhriatej trúby na dvesto stupňov a stiahneme teplotu na stoosemdesiat.
Podľa receptu sa má piecť štyridsať minút, ale ja som mala po tejto dobe ešte stále celkom nespevnený stred.  Pridala som ešte dobrých desať minút naviac. Stred bol po tej dobe len tak tak spevnený, ale už som to vybrala.
Po vychladnutí bol ale koláč úplne v poriadku.

Strážte si to prosím podľa svojej rúry.
Na posyp som nepoužila mandľové, ale lupienky z lieskových orieškov.
Nedávala som ich hneď , ale po 40 minútach pečenia, keď som si myslela, že koláč už bude hotový. Piekli sa teda ešte nejakých 15 minút a keby boli o minútu viac, tak by už boli upečené veľmi.
Za žiadnu cenu nedávajte túto posýpku hneď, ale až pred dopečením.

Necháme vychladnúť.
Ja nejako zvlášť k týmto druhom koláčov neinklinujem a Dobrý Manžel naopak áno. Robila som ho len preto, lebo som už potrebovala minúť rebarboru a zdal sa mi tak trošku iný, ako tie,  večne sa opakujúce,  variácie na bublaninu. 

Bol skutočne dobrý a myslím, že pri tomto recepte aj ostanem.

Čo si budeme čo hovoriť. Toto nie je koláč na nedeľu.
Toto je koláč, ktorý sa pečie na zabíjačky, alebo keď sa robí drevo, alebo keď  v jeseň ukladáme záhradu na zimu, alebo keď ho budeme ponúkať chlapovi, ktorý nám na dvore kope studňu.
Ak ho nakrájate na malé kocky, tak chlap ho dá naraz do úst a žena na dva zhryzy.
Nič z neho nepadá, nič z neho nevyteká. Drží tvar a neroztápa sa. Netreba ho dávať na tanierik, alebo papierovú servítku. Neumaže Vás.
Pripravovať krémové koláče k vonkajšej práci v plnom nasadení, je absolútna blbosť.
Kysnuté koláče sú najlepšie v ten deň. Na druhý deň ešte ako tak, a na tretí deň ho dojedá jedine gazdiná s čajom, lebo ich už nikto nechce a všetci majú z neho kyselinu.
Tento koláč nie.
Na druhý deň Vám v ústach spieva, lebo sa správne rozležal a jablká mu dali tú správnu chuť a konzistenciu.
O treťom dni nič neviem, lebo som ho piekla prvý krát a dnes je deň druhý a bezpečne bude dnes aj zjedený.
Je to jeho obrovská výhoda, že ho môžete upiecť  bez strachu o jeho kvalitu už deň dopredu.
A druhá najväčšia výhoda je tá, že sa ho urobíte raz dva. Takpovediac medzi zápražkou a zátrepkou.
Moja kamarátka a bývala spolužiačka Zrubôčka ho nazdieľala na svoj FB.
Ona nezdieľa recepty skoro vôbec, teda okrem tých mojich. Ona je správna kamoška a propaguje ma kde môže.
Raz,  okrem mojich receptov,  sa u nej objavilo videjko s týmito rožtekmi. Hneď v ten deň som ich upiekla a boli báječné.
Pekáva ich podľa môjho blogového príspevku  aj jedna japonská pani v Tokiu a doma ich tiež volajú,  že sú Zrubkine a jedine čo o ňom vedia, je to, že Zrubka je meno.
Tak som si povedala, že Zrubôčka má istú ruku v tých správnych receptoch a  tento koláč tiež upečiem.
No. Poviem Vám pravdu.
Čo sa týka mňa, bolo to sklamanie.
Vôbec, ale vôbec ma neoslovil a vyslovene som váhala, či ho sem vôbec vložím.
Na môj vkus bol dusivý, mak bol ako keby pichľavý, čokoládová poleva mi k tej chuti nesedela. Bol málo výrazný. No dodrlala som sa, dodrdlala.
Dobrý manžel ten bol spokojným, ale on je spokojný s každým sladkým. V tomto smere sa na neho až tak spoliehať  nemôžem. A večer s kakaom zjedol polovicu pekáča.
Ráno sa ho pýtam, či ho teda mám vložiť, či nie. A vraj určite áno. To, že nechutí mne, neznamená, že nie je dobrý.
Keby som si nebola istá, že Dobrému Vnúčikovi Janíčkovi by tento koláčik pravdepodobne chutil tiež a Dobrá Cerka by s ním mala minimum práce, tak by som asi neváhala a poslala ho do zabudnutia.
Keď som doobeda  išla s triedeným odpadom a na obchôdzky, celý čas som premýšľala, aký úvod k nemu napíšem, aby som zmierila moju nechuť k nemu.
No a s takou nechuťou som ho aj aranžovala, aj fotila aj všetky tie veci okolo.
A keď som to všetko balila, tak som nejako pozabudla a celý kus som normálne zjedla.
A to už bola iná káva, to Vám poviem.
Ten koláč sa rozležal, jablká ho zvlhčili a čokoláda už bola pekne stuhnutá.
Nesmierne sa mi uľavilo, vážne. A hneď som si dala aj druhý kus. To aby som sa ubezpečila, že som nemala halucinácie :-).
A teraz mám práve pri čaji aj tretí kus. Tak.
Zrubôčka, vďaka. Mala si znovu šťastnú ruku.
Oproti pôvodnému receptu som pridala múku, cesto sa mi videlo veľmi riedke. Dala som o jedno jablko viac a pridala aj mandle.  Ešte nejaké drobnosti som zmenila a všetko popíšem v surovinách. So zmenami som spokojná.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):   Hlboký plech 30 x 20 cm

Suroviny:

4 vajcia
250 g hustá kyslá smotana
150 g polohrubá múka
150 g mletý mak
150 g práškový cukor
1 čajová lyžička prášok do pečiva
malá lyžička vanilkový extrakt
3 jablká
3 polievkové lyžice nahrubo nasekané ošúpané mandle
Na polevu :
200 g čokoláda na varenie
3e polievkové lyžice olej

maslo a kokos na vymazanie a vysypanie plechu

Postup

Vajcia rozbijeme do misy a pridáme k nim kyslú smotanu. Metličkou poriadne prešľaháme.
Postupne pridávame všetky sypké prísady. Múku, cukor a mak.
Znovu prešľaháme.
Jablká umyjeme a ošúpeme.  Postrúhame ich nahrubo na veľkej slzičke.
Ja jablká pred strúhaním nechávam v celku, nerozkrajujem ich. Len ich  ošúpem dookola  a také
celé ich strúham až na ohryzok. Je to rýchle a efektívne, bez zbytočných úkonov naviac.
Do cesta zamiešam vanilkový extrakt, strúhané jablká a tenké hranolčeky olúpaných mandlí. Mala som mandle, tak som dala tie, keby som ich nemala tak tam dám drvené orechy.
Hlboký plech vymažeme maslom a vysypeme kokosom. Nemusí byť priamo kokosová múčka , môže byť pokojne aj polohrubá, alebo hrubá múka, alebo detská krupica.
Cesto prelejeme do pripraveného pekáča.

Vložíme do predhriatej rúry na 180  stupňov a pečieme 30 až 35 minút.

Strážte si to prosím, podľa svojej rúry.
Upečený koláč necháme vychladnúť.

Polámanú čokoládu a olej,  v hrnčeku nad parou,  roztopíme a vylejeme na koláč.

Rovnomerne rozotrieme a dáme do chladu, aby čokoláda dôkladne stuhla.

(Žiadna mačka sa nepriznala k tomu, čia labka je otlačená v čokoláde )

Krájame nožom, ktorý ponárame do horúcej vody.

Koláč je vynikajúci hlavne na druhý deň.

Pred Veľkou Nocou sme zahájili okrouhlícku sezónu. Ako obyčajne sme plánovali najprv len tri týždne a ako obyčajne sme tam ostali šesť. A pravdepodobne by sme tam na jeden záťah ostali, až dovtedy, kým by nám nezačalo chýbať letné oblečenie.  Pravdupovediac, rátala som, že nám začne chýbať už po tých troch a to nás prinúti aby sme sa vrátili do Mníchova. Lenže ja som umyla 29. apríla na chate okná a na druhý deň začalo pršať a pršalo až kým sme neodišli 26. mája. Medzitým prišli traja zamrznutí, uzimená Žofia a k lejaku sa pridali teploty do 10 stupňov.
Na letné oblečenie sme ani nepomysleli a každý deň sme si kúrili.
A prečo sme neodišli?
Pretože sme si to užívali. Doslova a do písmena.
Klepot dažďa na plechovú strechu, hlučný odkvap priamo za mojim oknom kde spávam, praskot ohňa v piecke.
Dobrý Manžel ma musel opustiť a odísť na týždeň do Mníchova, kvôli pracovným povinnostiam a ja som tam ostala sama s mačkami. Aj keby som nemala  zdravotné problémy, ktoré mi to cestovanie znemožnili, aj tak by som tam asi ostala.
Naučila som sa rozkladať v piecke oheň, vyhopkať do dažďa a nabrať si zo šichtúňa drevo.
Zatvárať nepadnúce okno, ktorým tvrdohlavo chodia naše mačky von a dnu z chaty..
Raz,  keď ma v noci zobudila zima, prikryla som sa  ešte jednou perinou a pohladila som Noela, ktorý okamžite začal priasť ako traktor, zabudla som, že som sama, že ma bolí strašne noha a nemám uvarený urologický čaj.
Bolo to skrátka skvelé.
Keď sa DM vrátil a celý šťastný bol zmoknúť do lesa,  mne sa už uľavilo , predsa mi len noha neodpadla a mohla som miesto uroložáku piť už normálny čaj, tak sme odišli na jeden víkend pozrieť do Bratisky naše drahé detičky,
Dobrú Cerku sme presvedčili aby nám v jeden deň  navarila obed u Strýka Burgera, kde sme si nesmierne pochutili.

S Dobrým Zaťom sme si posedeli na detskom ihrisku, kým DC s DM odišli do mesta ako ocko s cerkou.
Strašne krásny víkend to bol.
Keď sme sa vrátili na Okrouhlík, tak začalo ako inak, pršať.  Vraj celý víkend čo sme boli preč, tak síce slnko nesvietilo, kraťasy sa nenosili, ale nepršalo.
No a došlo k nevyhnutnému, došla nám zásoba liekov a jubilujúca Dobrá Teta Pavla dostala zápal okostice a k žiadnej oslave teda nedošlo, usúdili sme, že je čas ísť domov.
Potajomky sme zabalili a upratali, aby mačky nič nezbadali a nezmizli na celý deň pod Nahodilovu chatu.
Ráno o ôsmej sme azda ešte nikdy neodchádzali.
A áno nesklamala som sa, v opare na lúke stál Srnec Lojzo aj s pani Lojzovou aj s harantom .
A keď sme prišli do Mníchova, tak sme vybaľovali v daždi a pršalo celý týždeň.  A to som tu tie okná neumývala.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):

Suroviny:

4 vajcia
80 gramov kryštálový cukor
80 gramov polohrubá múka
1 čajová lyžička kuchynský škrob (maizena, solamyl, gustin a pod)
1 polievková lyžica dobré tmavé kakao
Na jahodový rozvar :
250 g jahody
3 polievkové lyžice cukor
podľa chuti nejaký voňavý alkohol
Na krém :
500 ml sladké mlieko
2 polievkové lyžice cukor
1 vanilkový puding
250 g  maslo
3 polievkové lyžice cukor
limetová šťava

Postup

Ako prvé vyberieme z chladničky maslo a rozkrájame ho na malé kúsky.
Ako druhé uvaríme puding v mlieku a s dvoma lyžicami cukru podľa návodu na obale.
Ja som nemala vanilkový puding, len malinový a tak som uvarila teda malinový.  Na chuti  a farbe krému to bolo poznať veľmi nepatrne.
Uvarený puding necháme úplne vychladnúť. Občas je nutné ho premiešať, aby sa nevytvorila na ňom zhrubnutá vrstva.
Do veľkej misky rozbijeme celé vajcia a pridáme cukor.
Šľaháme ich kým nebudú svetlé , a výrazne nenaberú na objeme.
Pridáme nejaký kuchynský škrob, ktorý máte otvorený.
Pridáme nakyprenú múku, do ktorej vmiešame kakaový prášok.
To,  že kakao vmiešame do múky, nemá žiadny cukrárenský efekt. Je to preto, aby sa vám to kakao neprášilo.
Mne ten kakaový poprašok vadí a tak som si to takto zaužívala.
Sypké suroviny zapracujeme do vyšľahaných vajec.
Na plech dáme papier na pečenie a rovnomerne po ňom roztrieme cesto.
Vložíme do dôkladne predhriatej rúry na 220 stupňov, stiahneme na 200 stupňov a upečieme.
Platí zásada, že pri pečení takých tenkých korpusov, sa vyhýbame pozvoľnému pečeniu, pretože cestu hrozí vysušenie.
Moja rúra upiekla cesto za sedem minút, Vy si to strážte podľa svojej rúry.
Hneď po upečení preložíme cesto z plechu  na  dosku, kde je položený papier na pečenie.
Cesto prevrátime a opatrne stiahneme z neho papier a ten potom voľne položíme na to cesto.
Máme teda cesto medzi dvoma papiermi na pečenie a to poriadne zarolujeme aj s tými papiermi a necháme v rolke poriadne vychladnúť.
Kúsky zmäknutého masla vyšľaháme s troma lyžicami cukru do penista a po lyžiciach pridávame vychladnutý puding, ktorý postupne zašľahávame k maslu.
Táto postupnosť zašľahávania pudingu po malých častiach do masla je veľmi dôležitá.
Len takto máte zaručené, že krém bude hladký a kompaktný.
Keď do masla zapracujeme všetok puding, šľaháme krém na stredných obrátkach minimálne 10 minút.
Krém je nadýchaný a zväčší svoj objem.
Tento krém je  chuťovo nevýrazný, je akurát sladký.
Tento som ochutila limetovou šťavou. Vyžmýkala som celú polovicu limetky a zapracovala do krému. Keby som jej mala viac, ešte by som možno pridala.
Vy si to upravte podľa svojej chute.
Takže máme hotový krém a vychladnuté cesto.
Ak robím ovocnú roládu, tak som prestala dávať do krému a na piškótové cesto, čerstvé ovocie.
Čerstvé ovocie radšej pridám pri servírovaní hotového múčnika.
Čerstvé drobné ovocie je síce efektnejšie, ale v krémových zákuskoch je zúfalo nevýrazné.
To je jedna vec.
A druhá vec je tá, že pokiaľ múčnik nezjete maximálne do druhého dňa, riskujete, že také jahody, alebo čučoriedky Vám pokojne môžu v tom kréme splesnivieť.
Ja keď robím ovocné rolády, pripravujem si radšej rozvar.
250 g jahôd očistíme, umyjeme a nakrájame na kúsky.
Do panvice dáme cukor a jahody a rozvaríme tak, aby bol cukor rozpustený, jahody  stratili tvrdosť, pustili šťavu a kúsky boli obalené v sirupe.
Rozvar môžeme ochutiť lyžicou nejakého voňavého alkoholu. Ja som nemala, tak som nedala.
Cesto na roládu rozbalíme a necháme stále na tom papieri.
Na cesto rozprestrieme rovnomerne ten rozvar aj s kúskami ovocia.
Dve tretiny krému rozotrieme po ceste a pomocou papiera zarolujeme roládu.
Nakoniec ju celú potrieme krémom, ktorý sme si dali bokom a uhladíme.
Teraz sa musíte rozhodnúť, ako chcete roládu dokončiť.
Buď ju zosypete strúhanou čokoládou, alebo mletými orechmi, alebo kokosom.
Ja som ju jednoducho poliala čokoládou.
Roládu necháme dôkladne vychladnúť a krém zatuhnúť.
Čokoládu  na varenie  s kúskom stuženého tuku  roztopíme nad parou a roládu vytiahnutú práve z chladničky, touto polejeme a nožom s okrúhlou špičkou hneď uhladíme. Bohužiaľ som pomery nezapisovala a urobím tak nabudúce.
Znovu dáme do chladu a po zatuhnutí môžeme krájať a podávať.
Mala som nové nože a také ostré, že som nemusela vôbec nôž nahrievať vo vriacej vode. Krájal ako čert.

Rýchly je preto, pretože na tento účel používam vyvaľkané lístkové cesto, ktoré jednoducho kúpim. V mojej chladničke ho mám neustále, jedno miniem a druhé hneď dokúpim. Robievam záviny často a rada. Dobrý Manžel je spokojný a ja som rada , že mi to tak rýchle od ruky odpadne.
Ale minule sa tá plynulosť zasekla, čo sa týka maku.
Kedysi nebolo dostať jednoduchý mletý mak. Len mak osladený. Akože áno, dalo sa ním plniť, posýpať bez problémov, akurát všetko do čoho som použila tento kúpený osladený mletý mak, chutilo tak, ako keby som to kúpila. Malo to takú špecifickú chuť, ako mávali kúpené lúpačky, kúpený makovník a iné makové vecičky. Neznášala som to a ani rodina mi to nechcela jesť.
Tak som si kúpila mlynček na mak. Klasický, ten trieštivý.
Moja mamička má taký , čo používa hádam už 40 rokov, možno aj viac.
Je napevno pripevnený na najspodnejší regál v špajze. Keď treba mletý mak, tak tatík si tam prinesie stolček, misu, sadne si a melie.
Ja tatka doma nemám a tak som si ten mak musela mlieť sama.  O rozum som išla pri tom prísť, kým som si zvykla. A zabehala som sa tak, že namletá kopa bola raz dva.
A čo sa nestalo. Náhle sa začal predávať mletý mak nesladený. Ohromná vec.
V Tescu nevedno prečo, je nesladený mletý mak drahší od sladeného o 20 centov. Stojí 1,99 a sladený 1,79.  Pre úplnosť, v Mníchove  v Real stojí 2,29. Nesladený.
U mňa tým začali makové hody. Niežeby som ho zbožňovala ako  môj Dobrý Synovec Kubko, ale sú jednoducho koláče a jedlá, ktorým charakter určuje práve ten mak  a bez neho by to nebolo ono.
V lete na Okrouhlíku, nám občas priniesla Dobrá Svokra závin. Ja som piekla iné a ona pekávala záviny.
Ten dotyčný, bol naplnený makom a jablkami. Bože ten bol úžasný.
S DM sme ho zjedli postojačky, nešli sme sa od toho odtrhnúť. Ja som robievala doma kombináciu s čerešňami a nejako som na jablká v tomto smere zabudla.
Strašne som rada, že mi to pripomenula. Mala som vystarané u DM, ktorý si práve túto kombináciu zamiloval.
No a minule, ako som písala , sa niečo stalo. Zmizol mletý mak. Minimálne vo všetkých obchodoch, ktoré mi boli dostupné po vlastných nohách.  Celkom v piatich. Nebol ani v jednom.
A tak som vytiahla mlynček a trpko som pri tom mletí nadávala, že som už po rokoch, zabudla na grif a mlela som dlho a únavne.
Tak som pracovala s tým závinom, ako s okom v hlave.
Keď sme boli teraz v Čechách, tak som mala vo všetkých debilníkoch napísané veľkým „kúpiť mletý mak“.
No a kúpila som veľký makový trt a nie mletý. Zabudla som.
Našťastie ten mak nevymizol úplne a zrejme to bola nejaká lokálna kalamita , kúpila som ho pri objednávaní online potravín.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):

Suroviny:

1 šúľok vyvaľkané lístkové cesto
4 až 5 jabĺk
mletý mak
krupicový cukor
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
hrozienka, mletá škorica
100 gramov maslo

Postup

Každý závin, ktorý upečiete , sa Vám jedenkrát upečie taký a druhý krát onaký. Ukážem Vám moje dva . pečené v rozmedzí troch týždňov.

Zapálime rúru na 250 stupňov.
Na rovný plech dáme papier na pečenie a rozbalíme naň plát lístkového cesta.
Cesto opatrne uvoľníme od papiera v ktorom je zabalené, ale neodstraňujeme ho.
Na plochu cesta rozsypeme mletý mak v cca hrúbke 2 milimetre.

Na veľkej slzičke nastrúhame maslo z chladničky a rozložíme po maku.
Celú plochu riadne pocukrujeme. Cukor ktorý je na obrázku, nie je všetok, ešte som tam po krajoch pridala nejaké  tri veľké polievkové lyžice.
Jablká ošúpeme a postrúhame na veľkej slzičke.  (ja tie jablká nerozkrajujem, strúham ich rovno  v celku).
Jablká rovnomerne rozložíme.

Posypeme po nich vanilkový cukor a môžeme ich ochutiť mletou škoricou, alebo hrozienkami. Aj tu som pridala o jedno jablko viac ako je na obrázku.
Ešte raz pripomeniem. že fotky s cukrom a jablkami korešpondujú so spodnou štrúdľou .  Táto, ktorú s receptom publikujem obsahuje viac jablkovej plnky, viac cukru a miesto oleja som použila maslo.

Dlaňami náplň pritlačíme k cestu a pomaly, pomocou papiera, ktorým bolo cesto predtým zrolované, točíme a zarolujeme do rolády.
Spoj cesta štipkaním uzatvorím a dám ho na spodok.

Vidličkou štrúdľu popichám.
Vložíme do vyhriatej rúry, teplotu stiahneme na 220 stupňov.

Prvých 10 minút za žiadnu cenu rúru neotvárajte, možno aj prvých 15.
No a potom už dopečiete podľa potreby kým nebude povrch zlatistý.
Trvá to nejakých 30 minút.

Hotový závin necháme vychladnúť, posypeme práškovým cukrom a najlepšie tenkým pílkovitým nožom krájame.

Pri  tejto štrúdli,

ktorú som piekla predtým, som dávala hrubšiu vrstvu maku a nestrúhala som maslo, ale kropila som olejom.
A dala som len 4 menšie jablká.
Bola skvelá, ale bola málo sladká a nebola až tak šťavnatá.
Jablká, ktoré používam sú z Ľubomírovej záhrady a už nemajú tú krehkosť a šťavnatosť, ale stále sú skvelé. Preto som dala do už do tejto ďalšej, čo publikujem o jedno jablko viac a aj viac cukru a miesto oleja som použila maslo.
Možno keby som používala jablká čerstvé, tak by stačili aj tie štyri a bolo by všetko v úplnom poriadku.
Nevedno.

Dnes bol deň plný prekvapení.
Tá veľká plátenná taška, o ktorej som si myslela, že je plná jadier vlašských orechov, ktoré mi natĺkol tatík a bolo ich dobrých 5 litrov, tak tá taška bola plná jonatániek z rodičovskej záhrady. Takže od debničky jabĺk od Ľubomíra, pribudli červené jablká zo Seliec.
A to čo som si myslela, že je taška plná neviem čoho, tak to sú orechy , čo sme zbierali  minulú sobotu v Selciach.
Keď som Dobrého Manžela poinformovala o tejto zámene všetkého so všetkým a zabudnutými nalúpanými orechami , výborne sa na tom pobavil a priniesol mi teraz večer darček a to luskáčik na orechy .
Boli síce časy, keď mi nosil napríklad zmrzlinu, ale teraz som sa tomu luskáčiku potešila prenesmierne.
Hoci aj tak si myslím, že ich budem tĺcť kladivom.
Keď som z tej plátennej tašky vybrala červené jabĺčka, tak nesmierne mi pripomenuli Vianoce, ale tak veľmi, že to snáď ani nebolo možné. Ak zarodia na strome čo len tri jablká, tak tatík ich vždy odložil , tak aby vydržali do Štedrého Večera a tam sme ich prekrojili a hľadali hviezdu, alebo kríž.
Dobrá Cerka, tá proti tomuto zvyku brojí roky rokúce, Strašne sa bojí, že tam raz bude kríž, alebo bude poškodené jadro. A bojím sa aj ja a tak sme už dve, čo proti tomu drdleme. Minulý rok sme už už s tým prestali, ale potom potajomky mamička to jablko prekrojila a potom nám víťazoslavne  ukázala dokonalú hviezdu.
Zatiaľ bola naša rodina požehnaná tým, že sme sa len rozrastali a ja dúfam, že to tak bude ešte roky.

No a tým, že mi pribudli ďalšie jablká, ďalší múčnik bude zase len jablkový.
Minule som pridávala na pinterest môj posledný jablčník  a pinťák mi ponúkol rôzne tematické recepty.  Tam som videla tento, ktorý pridávala na Varechu Tajka06. Ohromne ma oslovil.
Urobila som v ňom zmeny podľa mojich potrieb a surovín, technológiu som ponechala pôvodnú.
Taštičky chutia ako vianočné pečivo,  ozvláštnené jablkami. Naozaj nesmierne pôvabná chuťová kombinácia.
DM ani nevečeral normálne jedlo, Urobila som mu kanvicu čaju Earl Grey s plátkou limety a medom. A pomaly ich likviduje. Svieti nám dušičkový veniec a vo vzduchu cítiť chryzantémy vo váze.
Nádherný jesenný večer s vianočnou chuťou.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):  cca 40 kusov

Suroviny:

Na cesto :
400 g hladká múka
130 g práškový cukor
150 g maslo
2 žĺtky
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
1 plná čajová lyžička prášok do pečiva
2 plné polievkové lyžice hustá kyslá smotana
Na náplň :
jablká, šťava z polovice limetky
1 čajová lyžička škorica
práškový cukor na posyp

Postup

Zo všetkých surovín uvedené v rozpise rýchle vypracujeme cesto. Cesto je dosť lepivé, vydržte to.
Maslo , ktoré som požila som vytiahla z mrazničky a nastrúhala som ho na strúhadle. Išlo to veľmi rýchle a tým, že bolo také studené, som nemusela cesto nechať odpočívať v chlade.
Jablká ošúpeme a zbavíme jadrincov.  Nakrájame ich na pol centimetrové mesiačiky. Dáme ich do nádoby, pokvapkáme šťavou a zasypeme mletou škoricou.  Premiešame a odložíme bokom
Cesto rozvaľkáme na tenko, na nejaké dva milimetre. Ja som vaľkala na nejaké tri mm a znieslo by to menej.
Vykrojíme kolieska , ja som robila pohárom s priemerom osem centimetrov.
Na polovicu každého kolieska položíme mesiačik ochuteného jablka a preložíme.
Ja som to nerobila, ale nabudúce pod jablkový mesiačik rozotriem buď trošičku jablkovej detskej výživy, alebo ríbezľový lekvár.
Do receptu som to nepísala, pretože som to tak nerobila, ale Vy to určite vyskúšajte na pár kúskoch.

Cesto nezatláčame ani taštičku neuzatvárame. Len cesto prehneme
Hotovú taštičku preložíme na plech s papierom na pečenie.
Dáme piecť do predhriatej rúry na 200 stupňov.
Ja som potom stiahla na 180 a piekla cca 30 minút do tmavozlata.
Ja mám rúru plynovú a tá pečie inak ako elektrické, strážte si to.
Taštičky budú po vytiahnutí z rúry mäkké, ale po vychladnutí ztuhnú.

Nakoniec ich pocukrujeme.

Dobrá Teta Pavla má dlhoročného priateľa Ľubomíra. A moja Dobrá Svokra mala pred rokmi nadriadeného, ktorý sa volal Jaromír.  Môj Dobrý Manžel si vtedy dôsledne mýlil ich mená. To bolo niečo neskutočné. On bol schopný zmiasť komplet celú rodinu . Moja DS, ktorá Ľubomíra poznala od svojho pubertálneho obdobia a istý čas nosila v peňaženke jeho hlavičku, vystrihnutú zo spoločnej táborovej fotky, kde im robil vedúceho, tak ešte aj ona úbohá, sa raz zamyslela, pri vyslovení jeho mena. Dobrá Švagriná Kačenka, ho istý čas volala Jaromír, nevediac, že on je vlastne Ľubomír.  Raz sa opýtala DT, že kto je ten Jaromír a kedy sa rozišla s Ľubomírom.
Toto obobie je pradávno za nami a nutné je k tomu dodať, že to bolo obdobie, kedy sme, okrem DS, nikto nepoznali Ľubomíra osobne , pretože sa nás všetkých bál.
Ktovie prečo, pretože keď prekonal svoju sociálnu plachosť z našej utáranej rodiny, tak do nej okamžite zapadol ako ritka na šerblík.
Dokonca, teraz keď som písala toto intro, tak som si už vôbec nevedela spomenúť akéže to bolo meno, s ktorým si ho DM zamieňal.
Ľubomír miluje koláče a nesmierne dokáže vychváliť toho, kto mu ich predloží na stôl. Na chate som to bola ja a bol mojim najmilším koláčovým stravníkom, pretože toľko chvály mi jakživ nikto nepovedal.
A to ja milujem. Milujem keď niekto chváli moje koláče. Taká som ja.
Keď mal prísť, tak čo by som mala otvorenú zlomeninu nohy a k tomu akútny zápal slepého čreva, tak kým by som si zavolala sanitku, tak som mu najprv narýchlo niečo upiekla. Na tácku dôsledne naložila, všetky okrajové a rohové kusy a až potom umrela. Taký je to chválič.
Ľubomír nikdy nechodí s prázdnymi rukami a vždy, takpovediac klope čelom. Takú archívnu hruškovicu z roku 2005 ste ešte nepili, akú mi priniesol. Tak ani ja som ju nepila, ale dokonca aj moja mamička, čo je trvale polepená opiátovými náplasťami proti bolesti,  oblizla a keďže poznala za celý svoj život,  len  tú najlepšiu domácu pálenku, tak vedela oceniť kvalitu toho  moku.
No a on ma tento celý rok zásoboval aj  ovocím zo svojej záhrady.
Tak čerešne som mu zakázala nosiť, lebo čerešňu som mala priamo na dvore.
Ale sliviek mi priniesol za kýbel s tým, že si mám zavariť. Pche, vraj zavariť!
Týždeň som chodila dehydrovaná, lebo som sa bála napiť vody, aby ma nerozdrapilo, alebo niečo podobné. Bola som doslova živá na tých slivkách. Asi 2x som urobila slivkový kysnutý a asi 2x slivkové gule, zvyšok som zjedla.
Potom mi priniesol hrušky, tie som tiež zjedla.
Jablká ktoré mi priniesol by som nemohla zjesť, tých mi priniesol dve debničky.

Z tých som piekla a piekla a piekla a priniesla som si ich aj do Mníchova.
Tento múčnik bol posledný, ktorý som piekla na chate. Je dokonalý. Piekla som ho asi trikrát po sebe a vždy sa zjedol v ten deň.
Recept som našla úplnou náhodou v starom čísle časopisu Dobré Jedlo. Potrebovala som nutne spotrebovať tvaroh a tento klenot ma oslovil.
Teraz ma napadlo, že to nebol vlastne posledný múčnik. Posledné čo som na chate piekla boli cestovné rožteky.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):    hlboký plech 27 x 32 cm vnútorné rozmery

Suroviny:

Na cesto :
350 g polohrubá múka + múka na podsypávanie pri vaľkaní
250 g maslo
250 g tvaroh
1 vajce
3 lyžice práškový cukor
1 balíček prášok do pečiva Dr.Oetker
štipka soli
Na náplň :
8 veľkých jabĺk
1 balíček vanilkový puding Olé bez varenia
4 polievkové lyžice kryštálový cukor
2 balíčky vanilkový cukor Dr. Oetker
veľká hrsť hrozienka

tuk na vytretie plechu
múka, alebo kokosová múčka na vysypanie plechu
práškový cukor na posyp hotového koláča

Postup

Ako prvé pripravíme plnku. Jablká ošúpeme a postrúhame na veľkej slzičke.
Pridáme vanilkový a obyčajný cukor a hrozienka. Čo sa týka cukru , tak ho pridávajte postupne, niekedy je toho cukru príliš, niekedy málo.  Keby som piekla koláč do Seliec tak hrozienka nedávam, pretože tam sú nehrozienkový stravníci.
Nakoniec posypem pudingovým práškom a všetko premiešame.
Tvaroh na cesto som použila nehrudkový a tučný. Na doske zo všetkých surovín vymiesime hladké cesto. Ide to rýchle a miesi sa ľahko.
Znovu, je možné, že múku budete musieť pridávať, pretože závisí od veľkosti vajca, mokrosti tvarohu a podobne.
Cesto rozdelíme na dve rovnaké polovice.
Plech vytrieme tukom a vysypeme kokosovou múčkou, alebo jednoducho múkou.
Presne podľa veľkosti plechu upravíme papier na pečenie.
Papier poprášime múkou a cesto na ňom rozvaľkáme. Pomáhame si pri tom podsypávaním múkou.
Okraje, ktoré prečnievajú odrežeme a doplníme  kúsky cesta tam, kde zase naopak cesto chýba.
Cesto preklopíme  do plechu a papier stiahneme.
Takto isto rozvaľkáme aj druhý plát cesta.

Plnku v mise premiešame. Podľa šťavnatosti jabĺk je zmes buď mokrá, alebo veľmi mokrá.
Nežmýkame ju, ale zase ani nenaberáme tak, aby nám z nej čurčala šťava.
Ja som ju premiešala a potom normálne rukou prenášala na cesto. Keď som piekla prvýkrát, tak mi v mise neostala žiadna šťava, ale druhýkrát som mala inú odrodu jabĺk a ostalo mi veru šťavy dosť veľa.
Plnku uhladíme opakom lyžice a na plnku preložíme druhý plát cesta.
Preložíme presne tak ako ten prvý. Preklopíme a stiahneme papier.

Plech vložíme do predhriatej rúry na 200 stupňov a stiahneme teplotu na 180 .
Pečieme nejakých 35 až 40 minút, tak aby bol koláč odspodu a aj zvrchu tmavozlatý.
Minutáž si strážte podľa svojej rúry.
Koláč necháme úplne vychladnúť a pocukrujeme

Dúfam, že Vám bude chutiť tak ako našej rodine.