Archív kategorií: Mucniky

Krehký rebarbový koláč zo škoricových slimáčikov

O rebarborovom rauši Môjho Dobrého Manžela som už písala. A písala som aj o kosiacom rauši Dobrej Tety Pavly. A čo sa týka toho kosenia, tak som sa mýlila. Veru vlani zasadená rebarbora na chate , ostala vcelku!


Na naplnenie závinu je jej ešte málo a tak ju nadstavím buď jablkami, alebo jahodami.
No ale o tom som nechcela.
Hľadala som nejaké koláče s rebarborou čo sú nie také otrepané. Zase, s ňou sa nedá bohvieako čarovať, ale aspoň vizuálne, keby to bolo také iné.
Pinterest ma sklamal a na Instagrame som ešte nie taká pečená-varená a musím sa viac s ním naučiť pracovať.
Úplne náhodou , v nič nedúfajúc, som sa pozrela aj na nemecký blog Zungen Zirkus a tam som našla hocijaké poklady.
Ja som teda absolútne netušila, že raz budem s otvorenými ústami a nadšením sledovať nejakého nemeckého blogera, pretože s mojimi skúsenosťami som od Nemcov očakávala samé kapkejky a bežné kucheny, ktoré ma nijako neoslovujú. No a tento som si vyhliadla a aj som sa obávala a aj to dopadlo výborne. Ten blog je fakt skvelý.
Musela som si niečo prispôsobiť a som rada, že mám aspoň akú takú povedomosť, pretože improvizácia je pri pečení väčšinou potrebná.
Ja budem možno opisovať prípravu obšírnejšie, aby nebol koláč problematický, ani pre začínajúcich.

No a pochopiteľne, nie je problém nahradiť rebarboru jablkami…napríklad. Ale ak by ste teda pristúpili k jablkám, učíte ich poduste a až tak spracujte do plnky.

 

Suroviny:

Na formu veľkosti  26 cm budeme potrebovať

Na rebarborovú náplň:

700 g rebarbory
250 g jahôd
150 g cukru
30 g potravinársky škrob ( ja som použila maizenu)
1 balíček vanilkového cukru

Na krehké cesto:

550 g hladkej múky
230 g masla
1 vajce
1 štipka soli
3 polievkové lyžice cukru
10  polievkových lyžíc studenej vody
okrem toho:
5 lyžíc hnedého  hnedého cukru
1 polievková lyžica mletej škorice

Na dokončenie :

1 vaječný žĺtok
1 polievková lyžica mlieka
2 lyžice pomarančového džemu (alebo nejakého žltého)I

 

Postup

 

Ako prvé , očistíme rebarboru od zdrevnatených a poškodených častí. Nakrájame ju na veľmi malé kocôčky tak 1×1 cm. Ja som na to použila kolískový krájač na bylinky a veľká spokojnosť.
Rebarboru zasypeme obidvoma cukrami, premiešame a necháme lúhovať dve hodiny. 
Po tomto čase, zmixujeme jahody na pyré a rebarboru úplne zlejeme zo šťavy.
Do odmerky vlejeme jahodové pyré a rebarborovou šťavou dolejeme tak, aby sme mali aspoň 370 ml tekutiny. Ak nemáte, tak dolejte do tejto miery vodou. Ochutnala som a malo by to byť výrazne sladké. Ja som sa držala pôvodného receptu, kde autor dával 120 g cukru a bolo mi to vážne málo sladké. Zvážte podľa seba, akú sladkosť preferujete.

Oznam pre portál Snadné varení : kradnete naďalej moje fotky a recepty, bez môjho súhlasu.  Originál je na chalupnikovi.com/recepty
Z odmerky všetko preložíme do kastrólika a metličkou vmiešame maizenu, alebo gustin, alebo solamyl, skrátka jedlý škrob, ktorý máte doma. Varíme za stáleho miešania, kým nám to nezhustne na kašu.
Kašu vmiešame do nakrájaných kúskov rebarbory,

 

prikryjeme a necháme vychladnúť.


Kým sa nám lúhuje v cukre rebarbora, pripravíme si krehké cesto.
Navážime si múku, najskôr 500 g a tých 50 si necháme bokom na podsypávanie a tak.
Do 500 g vklepneme vajíčko, pridáme cukor, štvrť lyžičky soľ a na kocky nakrájané studené maslo.
Pripravíme si pohár veľmi studenej vody s polievkovou lyžicou.

 

Ja používam na tento účel, tieto pomôcky a výrazne mi pritom pomáhajú.

 

Skúsené gazdiné sa mi smejú, ale ja prácu z krehkým cestom neznášam a tak si pomáham ako viem
Spočiatku to spracovávanie surovín vyzerá zúfalo a je to v mojom podaní strašný bordel. 
Takmer pri všetkých receptoch na rôzne krehké cestá, píše, že vodu len tak dve tri lyžice a najlepšie ľadovú.
To nech si nechajú.
Stále sa mi to mrvilo, nedalo sa mi to dobre vyvaľkať, v paneláku na 10 poschodí som ľadovú vodu z vodovodu nevymámila. Takže som sa na to vykašľala.
Nemusím mať krehké cesto dokonalé a akurátne. Ja pečiem len pre nás a nie pre vyberané cukrárne. Možno sa raz k tomu prepracujem, ale neverím tomu a už vonkoncom nemám ambíciu, byť dokonalá cukrárka.
Skrátka si naberiem studenú vodu a pridávam ju po lyžiciach dovtedy, kým sa mi nedá spracovať normálna guľa cesta. Zásada je pracovať rýchle, aby sa maslo úplne nerozplynulo do cesta. Ak ostanú v ceste malé kúsky masla, je to  absolútnom poriadku.
Do tohto múčneho bordelu som pridala približne 10 polievkových lyžíc. Viac nie, ale zase ani menej.
Potom sa mi zdalo príliš klzké tak prišiel čas na mojich odložených 50 gramov múky, ktoré som zapracovala a mala som takéto cesto.

Rozdelila som ho na dve časti. 
Prvú guľu som vložila medzi dva hárky papiera na pečenie a druhú dala do sáčku a dala do chladničky.
Dá sa vaľkať aj pod potravinárskou fóliou, moja mamička, čo bola frajerka cukrárka (božtek do nebíčka), vaľkala bez známky ťažkostí priamo. 
Mne sa najlepšie osvedčili tie hárky papiera na pečenie, pretože to mám aj mierku. Rozumieme papier na pečenie, ktorý je už nastrihaný na hárky priamo v rolke.
Cesto rozvaľkáme takmer na celú plochu. Vaľkáme najprv po diagonále a cesto sa nám bude pekne tvarovať do rohov.


V miske zmiešame mletú škoricu a jemný hnedý cukor. Hnedý je dôležitý aj preto, aby bolo poriadne vidieť slimáčikový skrúcanec.
Poriadne si namočíme dlane a zvlhčíme povrch vyvaľkaného cesta, aj dvakrát si tie dlane navlhčite.
Polovičku škoricového posypu nanesieme na povrch cesta

a z dlhšej strany, pevne zarolujeme roládičku.  Kľudne ju aj popritískajte.
A takto pokračujeme aj pri spracovaní tej druhej časti cesta.
Takže máme dve naplnené roládičky a dáme ich do chladničky zachladiť. Je to preto, aby sa Vám dali krájať plátky. Ja mám fakt dobrý a ostrý nôž a dali sa mi krájať hneď bez chladnutia. Takže si to vyskúšajte a uvidíte.
Formu na koláč vymažeme maslom a vysypeme hrubou múkou, alebo strúhankou.
Rolády nakrájame na tenké,  max. centimetrové plátky.
Dno rolády pekne dookola vyložíme slimáčikmi a cesto dobre zatlačíme otvorenými dlaňami aby sa spľaštili, vyrovnali a akokeby sa zjednotili do jedného plátu.


Ak máte rozdrobené piškóty, alebo strúhanku, tak posypte povrch. Ja som mala, ale som načisto zabudla, takže som to mala bez posypu.
Na slimáčikov navrstvíme plnku a uhladíme.
Na papier si obkreslím formu  a na ten vzor pokladieme ďalšiu vrstvu slimáčikov.

A teraz nám vznikne taký menší problém.
Jeden je ten, že napríklad ja, som mala málo tých slimáčikov na pokrytie celého povrchu.

Neskôr sa ukázalo, že to problémom nie je.
Totiž tie slimáčiky ste na spodnej časti koláča , mohli smelo rozťapkať a zjednotiť dlaňou ruky, priamo v tej forme.
V hornej časti sa to urobiť nedá, keďže už tam máme plnku, ktorú by sme tým tlakom vytlačili, musíme to urobiť na tom papieri valčekom
Ja som tie slimáčiky rozvaľkala a zjednotila, tak, že to, že som ich mala málo, bola skôr výhoda, ako nevýhoda. Vaľkala som znovu cez papier na pečenie.

Ale problém nastal, ako to preniesť na koláč.
Na váľok sa to nedalo navinúť, lebo sa to rozpadalo.

Takže som si podobrala cesto zľava a sprava takými malými doštičkami  na krájanie,

a rýchlym pohybom som to prehodila na povrch koláča.
Čo sa pokazilo, to som napravila a bola som spokojná.


V poháriku rozšľaháme žĺtok a mlieko a nejaký žltý džem, bez kúskov ovocia. 
Štetcom potrieme povrch.


Ostalo mi tej pomády strašne veľa a s ťažkým srdcom som to vyhodila, lebo som vážne netušila čo s tým.
Rúru máme vyhriatu na 180 stupňov, vložíme do nej koláč a pečieme približne 45 minút. 


Necháme vyhladnúť minimálne dve hodiny. 

Na reze v tej spodnej časti pekne vynikne tá škorica s cukrom.

Úplne geniálne to chutí s vanilkovou zmrzlinou. Ako všetky krehké koláče. K nim sa zmrzlina priam pýta.
Dobrý Manžel koláč jedol na raňajky, na večeru, uprostred dňa a najviac mu chutil ten, čo sme viezli zavretý v dózičke na chatu do Čiech a jedol ho na tretí deň. Vraj bol vláčny, rozležaný, plný chuti a nežiadala sa mu k nemu, žiadna zmrzlina.

 

Rebarborové rožteky

Plnka pri tomto pečive bola pôvodne jablková, ale o rebarborovej extáze Môjho Dobrého Manžela som už spomínala.
Rebarboru zasadil aj na chate na Okrouhlíku. Vlani.
Tento rok by sme už možno z nej upiekli aj jeden koláč.
Ale človek mieni Pán Boh mení.
Tento rok Okrouhlík vynechávame.
Teda nieže tam naša noha nevkročí, ale prehodili sme si to s Tetou Pavlou.
Doteraz sme tam bývali tých …bisťu…osem mesiacov do roka my a TP tam chodievala na krátke návštevy, no a odteraz je to naopak. Teta Pavla sa tam nasťahovala natrvalo a my tam budeme chodiť na krátke návštevy.
Aby sme tam bývali všetci je nemysliteľné.
Teta Pavla a Dobrá Svorka sú tam doma, my sme boli návšteva a tak je to takto spravodlivé.
A teraz došlo k nedorobkom v našom mníchovskom bytíku.
Keby sme sa presťahovali aj tento rok na chatu, tak sme tam už dobré dva týždne. A až do konca októbra by sme hovorili o tom, ako budeme musieť, po návrate do Mníchova urobiť to a to a hento. A nikdy nič neurobíme.
A tento rok, už Dobrý Manžel opravil dlážku v chodbe.
Vyzeralo to na strašne veľký projekt.
Pred 15 rokmi sme odkúpili náš bytík a hneď sme ho aj prezariaďovali.
Vtedy DM ešte nebol taký kutil a gazda, ako je teraz. Takým sa stal len na chate.
Takže sa stalo to, že áno, dali sme vyrobiť komplet na mieru kuchyňu, chodbu aj obývačku.
Ale že sa začína takpovediac od podlahy , nás absolútne nenapadlo.
Taká elektrika.
Nemáme problém, asi je elektrika v poriadku. Mám aj dostatok elektrických zásuviek a sú tam, kde by mali byť a kde ich potrebujem. Ale nemám urobený, nejaký samostatný okruh či čo , na elektrickú rúru a keďže náš byt je v okruhu , asi desiatich percent mníchovských bytov, kde je zavedený plyn na varenie, tak sme len tak, lusknutím prstov, kúpili plynovú rúru. Tu treba povedať, že ani ja som vtedy ešte nebola taká kuchárka a pekárka, žeby som vedela aký je rozdiel v pečení zákuskov a pečiva v plyne, alebo v elektrike. Keby sme to robili teraz, tak trvám na elektrickej rúre.
Čože by nie…laskonky upečiem len tak – šmírom šmárom valaštička- , tie sa nepečú, ale vlastne len sušia. Ale upiecť všetko ostatné bez toho, aby som spodok nemala tmavý a vrch biely, je umenie. Laskonky nie sú rodinným favoritom a kto by sa s tým prtil, len pre DM.
Alebo podlahy.
V hlavných miestnostiach a chodbe sú drevené. Čože sme my tušili, že by bolo fajn to skontrolovať?
A tak prišli Pokošovi Chlapi z BB na kamióne s nábytkom. My sme odišli a nechali sme ich tu, nech to všetko urobia.
A po rokoch sme sa na na jednom mieste v chodbe, začali hojdať a prepadať. Pred piatimi rokmi tam DM položil novú krytinu a tá sa na tom mieste aj zlomila.
DM bol zúfalý.
Na podlahe bol zmontovaný nábytok, ktorý sa nedal rozobrať, bol lepený a bol od podlahy až po strop.
No ale nejako rozobral to, čo sa rozobrať dalo. Naštudoval, ako sa opravuje drevená podlaha v prípade, že nie je zhnitá a netušíme, aký je pod ňou podklad. A opravil to.!!!!!!!!!!!!!!!!!
Položil znovu krytinu na tie dosky a my nemáme pocit, že sa prepadneme do susedy pod nami a keď tadiaľ prejde mačka, alebo dve mačky, alebo ja, alebo DM, že to vŕzganie zobudí všetkých duchov bývalých majiteľov tohto bytu.
A toto ho čaká aj v spálni.
Teraz DM pracuje na balkóne.
Priznám sa, že o balkóne som mala úplne iné predstavy, ale z okrasného balkónu, sa pre nás stáva balkón zeleninový.
Tým, že prestávame chodiť na Okrouhlík, stratila som mať vlastnú cibuľku, vlastnú ačokču, vlastné paradajky a papriku a rôzne iné.
Dlho dlho sme premýšľali a DM to nejako vymyslel.
A teraz na tom pracuje. Takže budem mať naďalej…dúfam…vlastnú jarnú cibuľku a vlastnú žeruchu a vlastnú ačokču a vlastné paradajky a bylinky.
DM povedal, že teraz keď pôjde na Okrouhlík, tak tam predsa len zasadí aj indickú uhorku, aj patizóny a ostáva nám dúfať, že DT Pavla nám to nepokosí a popri tých svojich zeleninkách, poleje aj tú našu .
DT Pavla má kosiacu mániu.
Ona má takú starodávnu predstavu, že to je pekné, čo netrčí vyššie ako 5 milimetrov. Naša lúka pred chatou, je presne taká, ako trávnik pred podnikateľským barokom igelitkových podnikateľov. 🙂 V časoch keď vlani pršalo a rástla lúka, tak kosila každé dva tri týždne. Boli sme zúfalí.
Neviem ako tento rok, ale tipujem, že už možno zo dvakrát kosila a som si istá, že pokosila aj Kubíkovu rebarboru.
Veď uvidíme, možno sa mýlim.
Dosť na tom, okrouhlícku rebarboru nemám a našťastie v obchodoch sú jej vagóny. Neustále ju dokupujem a niečo z nej varím a pečiem.
Toto pečivo bolo v pôvodnom recepte plnené jablkovou náplňou a mne to prišlo všedné a tak som tam urobila, na veľkú Kubíkovu radosť, rebarborovú.


 

Suroviny:

Na 14 kúskov pečiva budeme potrebovať :


Na cesto:
250 g hladkej múky 
125 g masla, nakrájaného na kocky 
50 g práškového cukru
1 malé vajce
50 g jogurtu 
1 čajová lyžička prášku do pečiva
1 čajová lyžička vanilkového extraktu


Na plnku:

Ja som pôvodne robila z 3 troch veľkých stopiek , ale náplne by mohlo byť viac, tak upravím oproti tomu, ako som to robila,  rozpis na väčšie množstvo

5 stoniek rebarbory
4 polievkové lyžice práškový cukor
1 čajová lyžička plytká mletá škorica
hrsť orechov

Postup

Na doske, alebo v mise, končekmi prstov zmiešajte múku, maslo, práškový cukor, prášok do pečiva a vanilkový extrakt. Zmes rozotrieme rukami, kým nevznikne drobivé cesto.
Mne ako vynikajúca pomôcka pri týchto drobivých, krehkých cestách, pomáha tento nástroj.



 

 

 

 

Pridajte vajce a jogurt a rýchlo vymiešajte hladké cesto. Cesto zabaľte do potravinárskej fólie a nechajte ho 30 minút odpočívať.
Ideme urobiť plnku
Stopky rebarbory očistíme a odstránime poškodené a nezdravé časti. Svojho času, keď som začala s rebarborou, tak som ako bláznivá, tie stopky aj šúpala. Toto nerobte, len ju dôkladne umyte, kľudne aj kefkou, ale nešúpte ju. 
Toto pečivo je malé a potrebujem  do plnky naozaj veľmi malé kúsočky. Ja som to nožom absolútne nebola schopná a tak som tu zase použila hojdací sekáč na bylinky. Absolútne bezkonkurenčný na túto príležitosť.
Nasekala som spolu s rebarboru aj orechy a získala som dokonalý produkt na plnenie.


Dobrý Manžel podotkol, že škoda, že tam nie je viac plnky a áno, o štvrť lyžičky viac by mohlo byť. Niekomu by to mohlo takto vyhovovať, niekom nie…rozhodnite sa ako to chcete mať naplnené. Ak sa rozhodnete pre to, ako som to robila pôvodne, tak tam išli 3 stopky a 3 polievkové lyžice hnedého cukru. 
Rebarboru s orechmi zasypeme cukrom a škoricou a necháme postáť.
Cesto vyberieme a rozdelíme ho na 14 rovnakých guliek. Každá guľka by mohla vážiť približne 40 gramov, nie viac. 
Guľku rozvaľkáme do mierneho vajcovitého tvaru.
Ak sa nám vytvorila v náplni tekutina, tak ju zlejeme. Náplň musí byť suchá.
Položíme na dolnú časť valček náplne (plná čajová lyžička cca) a radielkom, alebo ostrým nožom  v hornej časti , od náplne smerom nahor, režeme pásiky.  Radielkujte, až po uložení náplne. 


Ak máte dostatok miesta, môžete najprv rozvaľkať všetky guľky do tvaru, aby ste vedeli, ako máte hospodáriť s náplňou a rovnomerne ju spotrebovali.
Zamotáme do valčeka smerom od náplne.


Valčeky poukladáme na plech s papierom na pečenie.


Pečieme vo vyhriatej rúre na 180 stupňov približne 20 minút.


Pocukrujeme práškovým cukrom.
Sú prudko jedlé ešte teplé a aj na druhý deň.



Oplatí sa robiť z dvojitej dávky. 
Inšpiráciu som našla na blogu Food with style. 

Dostala som spätnú väzbu od nejakých mojich sledovateľov, že sa im nepáči, že robím reklamu na nejaké výrobky, ktoré používam ako pomocníkov. Tu Vám chcem napísať, že nerobím  nikomu reklamu, nedostávam od nikoho príspevok na propagáciu a všetko čo spomeniem na blogu, je preto, lebo to prešlo mojou empirickou skúsenosťou a ak niečo propagujem, tak preto, lebo mne to veľmi pomáha a preto robím tomu osvetu, žeby to mohlo pomôcť aj Vám. Je jasné, že mladé a zdravé gazdiné pri plnej sile, zvládnu to cesto rozmrviť prstami bez nejakých problémov, ale ja už som dôchodkyňa a mám boľavé kĺby a prsty neohybné, takže si pomáham ako viem. Keď mi prvýkrát ostali prsty v kŕči zlepené jeden o druhý a musela som ich rozliepať a ohýbať pomocou druhej ruky, tak som si povedala, že dosť a kašlem na predsudky.  Takže odpustite starej žene, ale je mi jedno čo si kto myslí a hneď aj keby som dostávala  nejakú províziu za propagáciu, tak by som nepropagovala niečo, o čom si myslím, že je zbytočnosť. 

Svieža citrónová torta s makovo-mandľovým korpusom

V našej rodine potravinové alergie nie sú. Vlastne Môj Dobrý Zať tvrdí, že nemôže jesť surové jablká.
Rada by som zvalila moju nechuť ku kravskému mlieku na nejakú laktózovú intoleranciu, ale čo si budeme hovoriť. Aj keby som mala bezlaktózové mlieko, tak by som ho nevypila, čo by čo bolo. Tu musím samozrejme podotknúť, že tieto nechute sú jednoducho dôsledkom ľudskej rozmaznanosti, súvisiacou s prebytkom, v ktorom žijeme. Akonáhle by sme sa museli potýkať s akútnym nedostatkom, tak som si istá, že po troch týždňoch hladomoru, by som s veľkou chuťou zjedla aj konské mäso a zapila to mliekom. V časoch hladomoru, asi všetko funguje len na princípoch. Napríklad nekanibalizovať, alebo nedotknuteľnosť domácich miláčikov. Hoci , preživší členovia rugbyového tímu z Uruguaja , po havárii lietadla v Andách, by nám o tom mohli čo to povedať.
Kožné alergie v našej rodine, je vec iná. O tom by som Vám vedela zase ja a náš Kubko Caban, povykladať. Ale o tom inokedy.
Keď prídem do Bratislavy, tak si vždy, vždy objednáme s Dobrou Cerkou Radkou , vegetariánsku pečenú hus s dusenou červenou kapustou a knedľou.
A aj ja, aj Dobrá Cerka , rodine robievame strukovinové fašírky…či šošovicové, či cícerové.
A keď sa opýta Moja Dobrá Svokra Akyna, čo má uvariť pre mňa a jej syna, tak jednohlasne obaja povieme…sójové plátky s omáčkou a ryžou.
A v chladničke mávam vždy nejaké tofu.
A Dobrý Manžel neskutočne túži, po obilninových fašírkach, ktoré robievala Akyna v časoch jeho, mládeneckého života.
Nie sme vegetariáni.
Tieto jedlá jeme preto, lebo nám jednoducho chutia.
V živote adolescentov asi príde nejako k obdobiu, keď im prestane chutiť mäso. Postretlo to Moju Dobrú Cerku Radku a postretlo to aj Moju Dobrú Vnučku Dorku. Radka milovala sviečkovú bez mäsa, vyprážaný rezeň so zemiakovou kašou bez rezňa a podobne. Svojho času jedávala len prílohy a bezmäsité jedlá. Ale neštylizovala sa do postoja vegetariána, proste mala obdobie, že jej to nechutilo. U Dorky som si nie istá, pretože už som s ňou nie tak často, aby som to vedela presne definovať. Ona si spokojne dá žemličku so šunkou, ale keď som jej dala napríklad na výber pečivo a k tomu nakrájanú veľkú misu zeleniny alebo ovocíčka, tak s prehľadom zjedla najprv zeleninu, potom ovocie a rožtekom sa len dopchala a dala dolu šunku. A milovala taliansku kuchyňu, kde si dávala špagety, ktoré nemali mäsovú zložku. Všetky druhy mäsa opisuje , ako „žužľavé“. A tá žužľavosť nedefinuje, žeby to mäso bolo tvrdé, alebo žuvavé, alebo také niečo. Nevie to popísať a ja by som to nazvala, nechuť k mäsu. Skrátka, môže spokojne existovať bez mäsa.
Dobrá česká švagriná Kačenka, ona je iný prípad, o nej by som aj mohla napísať, že je alergická na živočíšnu bielkovinu, že jej spôsobuje kožné problémy. Nestala sa vegetariánkou, ale dáva si pozor.
Takže áno, existujú ľudia, čo vylúčili určité potraviny, pretože im spôsobujú zdravotné problémy. Nevybrali si túto voľbu, bola im nadelená a musia s tým existovať. Oni si svoj jedálny lístok prispôsobili a žijú šťastne.
Potom existujú ľudia, čo sa stali vegetariánmi, alebo rôznymi inými -iánmi z presvedčenia. Nemajú žiadne intolerancie, na určité látky v potravinách , ale skrátka, ich životný názor im nedovolí zobrať do úst, to k čomu majú odpor. Oni tiež žijú svoj šťastný život.
Nám, čo jeme všetko, sa zdá ich skladba jedla zúfalo obmedzená a oni sa zúfalo pýtajú, ako môžeme jesť to čo jeme. Nepoznám žiadneho pravého – iána osobne a nemám sa koho opýtať, ako to majú títo presvedčení odmietači v prípade, keď by trpeli nedostatkom. Či taký vegetarián z presvedčenia, by dokázal zjesť mäso.
Za podskupinu odmietačov z presvedčenia, považujem niekoho, kto odmietne niečo konzumovať, ak majú možnosť odmietnutia.
Napríklad ja.

Kupujem zásadne vajcia od sliepok z voľného chovu, aj keď sú aj trikrát drahšie ako bežné vajcia. Nie je to preto, že sú… bla bla bla zdravšie a chutnejšie a ..bla bla bla. Je to preto, lebo mi je tých sliepok v klietkach a halách ľúto. Darmo mi Karel, čo je macher cez poľnohospodárstvo živočíšne aj rastlinné , vysvetľoval, ako to tie sliepky v hlavách majú a ako to s nimi je. Darmo mi hovoril, že na prilepovanie pierok do každého kartónového obalu s vajciami z voľného chovu, majú chovatelia sliepok, vlastného človeka, aby sme verili, že tie sliepky ozaj znášajú niekde šťastné a voľné, na zelenej lúke, že je to len čistá stratégia a marketing. Jediné čo dosiahol, bolo to, že som si všimla, že ozaj v každom kartóne s vajciami z voľného chovu, je nenápadne pohodené pierko. DM si už zvykol, koľko stoja tieto vajíčka a už prestal upadať do kómy z tej ceny. Ale. Zase to neznamená, že keď by dosiahli tieto vajíčka určitý horný limit, nezáleží či finančný, alebo nejaký iný, nekúpim aj vajcia nie z voľného chovu.
Alebo naša Maťka Cabanová. Ona nejedáva mäso zo zvierat, ktoré majú „nos“. Takže jedáva len hydinu a ryby. A nejedáva z „nosatých“, ani ich produkty. Takže keď som urobila pagáče bez škvariek, tak mi bola nesmierne vďačná a zjedla ich za misu. Takto aj varí pre svoju rodinu, ale zase im nič nezakazuje jesť niekde inde a som presvedčená, že v prípade nejakej vážnej udalosti, by vedela ustúpiť trochu stranou, aj čo sa týka jej osobného stravovania.
No a potom existujú ľudia, čo sa nesmierne radi štylizujú do postavy nejakého odmietača. Záleží od ich hrania tohto postoja na ich okolie, či odmietajú z presvedčenia, alebo odmietajú kvôli zdraviu.
Napríklad jeden ľudko, ktorého poznám z „počutia“. Tvrdí o sebe, že prestal jesť mäso a stravuje sa podľa zásad ajurvédy. Tak v poriadku ajurvéda , aspoň si myslím, nezakazuje jesť mäso, ale on tvrdí, že jemu už mäso ani vôbec nechutí a prestal ho jesť. No hej, ale na pracovnej akcii sa zavrel do kuchynky a zjedol tam sám krabičku škvarkovej nátierky tak, že si ju vytieral rožkom a potom sa dorazil misou klobásových chuťoviek. Veď áno, ja mu doprajem, nieže nie, ale nech potom svoje tvrdenia doplní…..ale stáva sa, že to poruším, lebo dostanem na to mäso predsa len chuť a žeriem to ako pravý Slovák.
Teraz pred Veľkou Nocou som sa výborne pobavila . V nejakom článku sa písalo o tradícii pečenia veľkonočných barančekov. A rôzny známi ľudia z československého bulváru tam hovorili akých pečú. Nejaká operná speváčka nám tvrdila, že ona musí piecť barančekov dvoch. Jedného normálneho a jedného bezlepkového, pretože má veľkú intoleranciu na lepok (možno nie ona, ale niekto z rodiny) No a hovorila práve o tom bezlepkovom, že ako ho pečie. …….. „no a predtým ako cesto nalejem do formy, tak ju poriadne vymažem a dôkladne vysypem, aby sa vyklopil pekne vcelku. Je jedno či použijem hladkú, alebo polohrubú, alebo hrubú múku“. Toľko k bezlepkovému barančekovi.
Niekto môže na nás hrať dokonca dvojitú formu. Tento pochádza zo šuplíka „upečieme si zdravý korpus z maku a mandlí“. Ak si niekto myslí, že keď niekto nahradí múku, mandľami a makom, a ten cukor, maslo a rum ostáva, stane sa to zdravým jedlom, tak to je potom človek veľmi, veľmi nerozumný. Asi ako každý, kto upečie jablkový koláč a nahradí hladkú múku celozrnnou a nazve to „zdravý“ jablkový koláč. Zdravé by to bolo v prípade, žeby všetky suroviny nechal v skrini a zjedol by len to jablko…nepostrúhané a neobielené.
Takže kvôli tomu, že tam nemáme múku, ale mak a mleté mandle, tento korpus zdravý rozhodne nie je, je to kalorická zbytočnosť, ktorou si trávime naše organizmy a chutia nám. Ďalšia vec, že to niekto nielenže nazve „zdravé“, ale aj, že je to „bezlepkové“. A nafotil tam suroviny, ktoré idú do cesta. Prášok do pečiva, ktorý odfotil rozhodne bezlepkový nie je.
Autor tohto receptu nám vysvetlil, prečo nepoužíva želatiny, ale agar.
To preto, lebo je vegetarián a prieči sa mu v zákuskoch používať niečo v čom sú zvyšky zvierat (želatína) a preto používa agar, ktorý sa vyrába z morskej riasy. Je také zvláštne, že sa mu ako vegetariánovi nepriečila použiť v tom istom zákusku , želatína , ktorú použil na vrchnú zrkadlovú žltú polevu. (edit : ospravedlňujem sa autorovi. Želé, ktoré použil na prípravu polevy, je na rastlinnej báze, takže v tomto smere som ho veľmi nepekne očiernila. )
Ohliadnuc od somarín, ktoré by sa dali popísať pri tomto recepte, tak tento zákusok upiekol autor náramne dobre a veľmi dobre popisne. A možno len bla bla bla reči nechápem, pretože ja som absolútny všežravec a nedokážem pochopiť rozdiely , medzi rôznymi parametrami odmietačov.
Vybrala som si ten zákusok hlavne kvôli tomu, že tam používal práve ten agar.
Doteraz som robila len so želatínou a mám k tomu veľký rešpekt a toto bolo prvýkrát, čo som robila s agarom a podľa postupu, to išlo veľmi dobre. Mamička používala celý svoj cukrárenský život agar a chcela som si to vyskúšať, s rešpektom aký cítim aj ku agaru.
Dopadlo to skvele, až na ozdoby, ale to tiež dopadlo nakoniec dobre. Viac o tom napíšem priamo v recepte.
Takže to zhrniem.
Tento zákusok nie je zdravý, nie je bezlepkový a nie je pravdepodobne ani -ánsky, ale v tom som si nie celkom istá.
Ale čo môžem povedať a to dokonca aj z mojej vlastnej emperickej skúsenosti, je skvelý a na odporučenie Dobrého Manžela, mám ho bezpodmienečne zaradiť do nášho rodinného repertoáru zákuskov.

Suroviny:

Na tortovú formu v priemere 20 až 22 cm budeme potrebovať

Na korpus :

75 g maslo
3 vajíčka M
70 g cukor pieskový
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
120 g mletý mak
50 g mleté mandle
1 polievková lyžica voňavý alkohol
1 čajová lyžička prášok do pečiva

Na krém :

300 g smotanový syr biely neochutený (philadelphia, mascarpone, 
80 g cukor pieskový
1 citrón strúhaná žltá kôra a vylisovaná šťava
200 ml mlieko
250 ml šľahačková smotana
1 plnšia čajová lyžička pravý agar-agar
džem na potretie

Na  polevu :

50 ml citrónový sirup (ja som dala o niečo viac, je to podľa chuti)
1 polievková lyžica cukor (tiež podľa chuti)
1vrecúško číre tortové želé Dr.Oetker
dve kvapky žlté potravinové farbivo

Postup

Maslo a vajcia a krémový syr,  vyberte z chladničky aspoň 1 hodinu pred pečením.
Tortovú formu s odnímateľným dnom s priemerom 20 cm vysteľte papierom na pečenie a boky formy vymastite maslom.
Ja som nemala takúto formu s daným priemerom, tak som použila len formu bez dna s priemerom 22 cm a urobila som provizórne dno s papiera na pečenie. Pokiaľ mi pamäť siaha, moja mamička piekla všetky tortové základy takto.
Papier na pečenie položíme na plech, do jeho stredu postavíme formu a z vonkajšej strany  dookola papier zdvihneme a zabezpečíme pokrčením a pritesnením,  dookola celej formy.
Predhrejte rúru na 175 stupňov
Oddelíme žĺtky od bielkov a bielky vyšľaháme s polovicou naváženého cukru do tuha.
V ďalšej miske vyšľaháme maslo s cukrom  čo ostal a vanilkovým cukrom do penista.
Vmiešame žĺtky jeden po druhom.
Pridáme mak, mandle, voňavý alkohol (ja som mala rum)  a prášok do pečiva a krátko premiešame. 
Stierkou jemne a postupne, zapracujeme  do tohto cesta, sneh z vyšľahaných bielkov.
Cesto nalejeme  do pripravenej  formy a uhladíme povrch.
Kto používa len tortovú obruč, tak na to nezabudnime a nehýbeme ňou, aby sa nám cesto nedajbože neuvoľnilo z formy , alebo ten papier na pečenie sa nerozbalil. 
Pečieme približne 25 minút.
Urobte si test pomocou špajdle.
Nechajte vychladnúť.


Korpus uvoľníme od formy. Kto používa formu s odnímateľným dnom, tak odstráni aj to dno.
Korpus položíme na podnos a vrátime na ten základ tortový kruh, v ktorom sa piekol. Ja som dookola celého vnútra, vložila pevnú cukrárenskú fóliu. 
Dá sa veľmi ľahko odstrániť a nepoškodí krémovú vrstvu. Samozrejme je to len pomôcka a ak ju nemáte, tak si pri odstraňovaní obruče od krému,  pomôžete nožom.
Povrch tortového základu potrieme džemom. Ja som použila citrónový.

Ideme si pripraviť krém.
Vyšľaháme pevnú šľahačku a odložíme bokom.
Vezmeme krémový syr. Ja som použila pol na pol aj phila aj mascar. Tak mi ostali z predošlých pečení a ozaj som si nerobila ťažkú hlavu z toho, že nie je to rovnaký druh.
Krémový syr, vymiešame s cukrom,  nastrúhanou, žltou citrónovou kôrou a citrónovou šťavou, kým nevznikne krémová konzistencia.
V hrnci zmiešajte mlieko s agar-agarom a zohrejte na strednom ohni na bod varu. 
Za stáleho miešania jemne povarte pol minúty a potom odstavte z ohňa. 
Agar-agar musí prejsť varom inak netuhne.
Autor receptu písal, že zvarený agar s mliekom ihneď vlial do krému, ale ja som predsa len počkala, kým som aspoň trošku udržala v tom mlieku prst. 
Takže máme mlieko s agarom v kréme a premiešame do hladka metličkou.
A znovu urobíme test prstom. Zmes by mala byť len mierne teplá, ak nie je počkajte kým trochu vychladne, na tú požadovanú, miernu, teplotu.
Potom rýchlo vmiešajte šľahačku a ihneď ju natrite na makový koláč a uhlaďte.
Agar-agar tuhne VEĽMI rýchlo. Takže nečakajte príliš dlho.


Dajte do chladničky aspoň na 1 hodinu.
Recept je robený so 100 percentným agar-agarom. V Mníchove ho je dostať normálne v potravinách a aj sa tak volá. Neviem ako je to na Slovensku, či ho majú normálne v supermarketoch. Je možné, že by takto isto fungoval aj nejaký želé prípravok od Dr. Oetkera (želatínu nepoužívajte, tá ma iný technologický postup , tá nesmie v žiadnom prípade prejsť varom. V tom je rozdiel medzi želé a želatínou) Ja s týmto bojujem a tak sa vždy držím toho čo je v recepte a použila som priamo Agar-agar. Keď som si dala do vyhľadávača slovenského,  kde ho možno kúpiť, tak v cukrárenských potrebách cez internet,  alebo ho inzeruje aj lekáreň Dr. Max. 
No a na koniec príde poleva.
Nalejte citrónový sirup a cukor do odmerky, premiešajte a doplňte vodou po značku 220 ml.
Ak nemáte sirup, tak dajte citrónovú šťavu a cukor podľa chuti.
Skrátka cukor je podľa vášho jazyka. Vmiešame balíček želé od Dr.Oetkera.

Teraz pridajte potravinárske farbivo v požadovanej intenzite.
Ak Vám sirup zafarbí tekutinu pekne do žlta, tak to farbivo samozrejme dávať nemusíte. Ja som piekla tento zákusok na Veľkú Noc a chcela som aby bol naozaj intenzívne žltý, preto som tú kvapku farbiva dala. 
Raz priveďte do varu a odstavíme.
Minútku som nechala schladnúť a natrieme na citrónovo-makový koláč základnú, tenkú vrstvičku po lyžiciach a potom som to smelo vyliala.
Ak Vám poleva veľmi stuhne, možno ju nahriať znovu, ale už nie do varu. 
Znovu nahrievanie želatíny, nie je možné, toto sa dá robiť len s agarom.
Inak som celkom nepochopila, prečo autor receptu používal túto želatínu, keď mal agar-agar a zostalo mu dostatočne veľké množstvo prášku na jeho prípravu. Ja by som to aj urobila, ale netuším, aký pomer by som mala použiť, tak som si kúpila to vrecúško, tak ako mi kázal v svojom recepte. Časom na to možno prídem. 

 Hotovú tortu necháme vychladnúť aspoň 1 hodinu.
Po vychladnutí, odstránime tortový kovový kruh a pevnú fóliu. Kto nepoužil fóliu, tak nezabudnite oddeliť krémovú vrstvu od formy dookola ostrým nožom. 
Nazdobíme ako sa Vám to hodí.
Mne sa hodila cukríková posýpka s veľkonočnou tematikou. 
A v takýchto momentoch sa prejavuje moja neskúsenosť a nepredvídateľnosť. 
Bolo to strašne krásne do momentu, kým som nepochopila, že tá poleva, po tom ako ju vyberiem z chladničky do tepla, vždy akokeby trošičku zvlhne. Tie cukríky sa v tej vlhkosti rozpúšťali, takže zo zeleného posypu som mala zelené machule. Po cukrových perličkách mi ostali cukrové kvapky.

V konečnom dôsledku to zas až tak nevadilo, ale predtým to bolo krajšie. 

Krájame ostrý nožom.
Písala som to dosť podrobne, kvôli takým ako som ja. Mne ten podrobný postup autora z blogu Zungen Zirkus, ozaj veľmi pomohol. 

Rebarborový koláč na raňajky


Rebarbora je milovaná zelenina Môjho Dobrého Manžela.
Ja som sa s ňou stretla, až po tom, ako som ho pojala za Dobrého Manžela.
Vôbec si nepamätám, žeby za mojich mladých čias , bola rebarbora niekde dostať kúpiť. A Babička Anička ju mala v Jihlave plnú záhradu. Takže u nich bývali ozaj rebarborové hody.
Na jar sme obidvaja v extáze. Ja zo špargle a on z rebarbory. Aj včera nám trčali z každej tašky.
Čo z rebarbory upečiem sa rozhodujem, vždy až keď ju mám doma. Rebarborové knedlíky musia byť vždy, ale z tejto som sa rozhodla pre tento koláč. Javí sa Vám ako závin, štrúdľa, ale ja to cez to všetko nazvem, koláč. Z tohto množstva cesta robievam zvyčajne dva záviny.
Také stredne veľké, vyvaľkané na tenšie.
Toto cesto moja mamička volá miesené a koláče z tohto cesta sú teda , miesené. Teda volávala, božtek do nebíčka.
Na miesené koláče sa dávala nejaká plnka, buď jablková, alebo tvarohová a plnka sa prikryla druhým plátom cesta. Alebo sa jednoducho potrelo cesto lekvárom a urobila sa na vrch mriežka.
Z rebarbory som tento druh koláča nikdy nerobila a ani závin a ja som sa rozhodla že urobím, akokeby závin, ale s hrubšou vrstvou cesta. Aby bol taký festovný. Dal sa pohodlne chytiť aj do ruky a a aby bol na raňajky miesto vianočky, alebo českého mazanca. Kysnuté koláče DM prestal úplne jesť, takže toto je taká naša, rodinná obdoba.
Klasický závin s tenšou vrstvou cesta je taký sviatočnejší a hodí sa ku káve aj na nedeľné popoludnie. A tiež takto beriem aj nakrájané koláče.
Toto som chcela vnímať, ako niečo čo sa nakrája a zje sa s kakaom, čajom a tak.
Teda celú dávku cesta som použila na jeden veľký závin. Rozvaľkala som ho približne na 40 x 35, plus mínus.
Koláč vyšiel presne tak, ako som chcela.

Suroviny

Na závin cca 40 x 35 budeme potrebovať

Na náplň :
8  dlhých stopiek rebarbora
3 polievkové lyžice  cukor (ja som dávala trstinový)
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
10  veľkých jahôd
2 polievkové lyžice sekané mandle
citrónová šťava niekoľko kvapiek
vanilková pasta Dr. Oetker
2 polievkové lyžice s kopčekom práškový puding vanilkovej príchuti.
strúhaný kokos, alebo rozdrvené piškóty, alebo nasucho opečená strúhanka

Na cesto :
400 g hladká múka
1 vajce
150 g biely nesladký jogurt
250 g maslo
štvrť čajovej lyžičky soľ

Postup

Rebarboru zbavím poškodených častí, listov a ak je veľmi hrubá šupka, tak tam ju aj obielim, ale skutočne len tú prvú šupku. Do živého nejdem. 
Dôkladne ju umyjeme a pokrájame na tenké plátky. Ja som ju chcela posekať v piestovom sekáčiku, ale nebol to dobrý nápad, pretože ju veľmi vlasovalo a fúzy trčali kade-tade. Takže som ju pokorne skrájala nožom.


Zasypala som rebarboru cukrom a vanilkovým cukrom.
Odložíme ju bokom.
Ideme urobiť cesto.
Navážime múku a do múky nastrúhame na veľkej slzičke, maslo. Ide to veľmi rýchle. Pridáme jogurt, vajce, štipku soli.
Suroviny na cesto zmiešame dokopy a vypracujeme hladké cesto. Je mäkké a trošičku lepivé. 
Na dosku si dáme papier na pečenie, ktorý zľahka poprášime múkou a preklopíme tam cesto.
Cesto rozvaľkáme. Nebojte sa ho podsýpať aj po povrchu.
Ideme dokončiť plnku.
K rebarbore nakrájame umyté, zdravé jahody. 
Premiešame.
Keď som ochutnala ,zdalo sa mi to príšerne sladké, tak som tam vyžmýkala citrónovú šťavu a už som to viac neochutnala a v konečnom dôsledku to nieže bolo kyslé. Ono to bolo akokeby málo sladké.
Citrónová šťava áno, ale len pár kvapiek na zvýraznenie. Ja som jej dala priveľa.
DM má veľmi rád v takejto náplni orechy, tak som tam pridala aj sekané mandle. 
V tejto fáze odporučujem zliať tekutinu cez sitko. Do náplne zamiešame vanilkový pudingový prášok.
Ja som si bola istá, že ten prášok tekutinu pohltí, pretože sa mi jej nezdalo veľa, ale ako vidíte na fotke, veľmi veľmi som sa mýlila. 
Šťava tiekla ako hlúpa a ja som zachraňovala celý koláč pijavými utierkami.
Na miesto kde budeme dávať náplň , vysypeme strúhaný kokos, alebo drvené piškóty. V zásade stačí aj strúhanka.
Pokladieme na cesto náplň. 


Keďže sme veľmi múdro, rozvaľkali cesto priamo na papier na pečenie, tak ním veľmi ľahko závin zarolujeme.
A preniesť celý závin pomocou tohto papiera je tiež veľmi jednoduché.
Takže všetko máme na poriadku , uložené na plechu.
Povrch popicháme vidličkou, okraje zaistíme. Mne dokonca tá šťava vytiekla aj cez jeden koniec a nechcite vedieť, čo to narobilo za bordel pri pečení.


Vložíme do vyhriatej rúry na 200 stupňov, stíšime zdroj tepla na 180 a pečieme približne pol hodinu.
Ja som piekla asi 40 minút. Povrch nie je taký zlatý, ako by som si predstavovala , ale to je tým, že v plynovej rúre nie je horný ohrev a zvyšovať teplotu som nechcela, aby som nemala zase spodok čierny ako uhoľ. Cesto sa Vám bude zdať stále mäkké a nedopečené, ale ono už bude naozaj hotové. Dôverujte mi. 
Koláč vyberieme a je nevyhnutne nutné, aby chladol aspoň hodinu.
Náplň aj cesto musia spevnieť. Najlepší je ten závin na druhý deň. 
Ten môj som tiež upiekla včera večer o desiatej a dnes ráno , v tento pôstny deň na Veľký Piatok, ho DM raňajkoval. 
Skoro ani dospať nevedel a nemala som to srdce mu povedať, že je pôst a basta. 
Cesto nie je sladké a náplň určuje chuť.  Preto si dajte záležať na tom, aby tá náplň bola výrazná. Užijú si to tí, čo milujú hlavne tú rebarboru. 

 

Palacinková torta

Keď som mala 12 rokov bola som v pionierskom tábore kdesi v Mladých Bukoch pod Sněžkou. A tak som si sedela pred chatkou a čítala som a odbehla som niekde do víru táborových úloh a keď som sa vrátila, tak tam sedel mladý vedúci so starým vedúcim, čo bol vedúcim toho celého tábora. A pýtali sa ma, že kto je u mňa na návšteve a ako sa tam dostal. A nemám klamať.
A vyvalila som oči na nich ako puk.
Ja si ten výsluch celkom už nepamätám, ale išlo o to, že našli moju knihu čo som čítala a predpokladali, že si ju priniesla moja „návšteva“, pretože si nevedeli predstaviť, žeby som ju mohla čítať ja.
Tá kniha sa volala Šakal a napísal ju Frederick Forsyth. Tá kniha je o atentáte na francúzskeho prezidenta de Gaulla.
Aj som im musela porozprávať o tej knihe niečo a potom si ju prišiel požičať ten vedúci tábora.
Tak ja som samozrejme čítala v tom veku aj Annu zo Zeleného domu, alebo Violu, ale aj takéto knihy.
No a tento pán Forsyth písal takým štýlom, ako som dovtedy nepoznala.
Napríklad.
Šakal zašiel do prímestského, obchodného centra a kúpil si pol tucta najjemnejších, bielych košieľ z bavlneného batistu a tucet hladkých luxusných ponožiek. Po nákupe zašiel do vidieckeho hostinca a ako chuťovku si dal hrubý krajec bieleho, bretónskeho chleba s chrumkavou, vypečenou kôrou, ktorá pri krájaní praskala. K nemu si mohol vybrať domáce, smotanovo-žltkasté maslo od čiernych, tunajších kráv, alebo domáci, zaparený syr, ktorý sa chladil vo veľkých, voňavých hrudách. Šakal sa rozhodol len pre chlieb, ktorý poprášil soľou, ktorá voňala morom.
Etc. etc.
Rozumiete. V Priore si kúpil 6 bielych košieľ a 12 párov ponožiek, lebo nemal v čom chodiť oblečený a v krčme si dal chlieb s maslom. Ale opísal to tak, ako keby kupoval a jedol to najluxusnejšie čo si dokážeme predstaviť.
A presne keď som robila túto tortu, tak som si spomenula na tento štýl písania pána Forsytha v Šakalovi.
Už keď nejaký pokrm, alebo múčnik pripravujem a plánujem ho dať na blog, tak si v hlave režírujem, ako nazvem to a ono. A tu mi išlo o tie dva krémy, ktoré sa používajú na naplnenie palaciniek.
Ešte keď sme pozerávali televízor a nezúžil sa náš rozsah čiste len na platené, streamovacie služby, sledovala som k smrti, rada kanál Paprika a tam tie súťaže v pečení. Jedna bola s Mary Berry a Paulom Hollywoodom. Tí zastrešovali súťaž medzi amatérmi v pečení.
A tá druhá bola nejaká a už si vôbec nepamätám, ako sa to volalo. Tam už išlo o vyššiu ligu. Tam súťažili cukrárske kolektívy a jedna z porotkýň bola taká pekná, malá aziatka s dobre vyvinutou hruďou. Tam sa plnili už také, zložité úlohy.
Tieto súťaže so mnou dokonca sledoval aj Môj Dobrý Manžel a keď boli vnúčatá malé a ja som im robila opérku, tak som do tohto sledovania vtiahla aj Dobrú Cerku s Dobrým Zaťom.
A ja som popri sledovaní, neustále gúglila o čom to hovoria, lebo som jakživ nepočula o kréme Chantilly a čokoládovým ganache a podobne.
Neviem ani popísať aké bolo moje prekvapenie.
Créme Chantilly je úplne obyčajná , dotuha vyšľahaná šľahačka, ochutená vanilkou. V súčasnosti „krém šantily“ prešiel inováciou a šľahá sa s mascarpone.
No a čokoládová ganáž, je obyčajná parížska šľahačka.
To bolo asi pred desiatimi rokmi a žila aj mamička a keď sme sa o tom rozprávali a ona s takou bázňou chcela vedieť, že to čo je to ten šantily a ganáž, tak som ju upokojila, že je to niečo, čo ona robila celý svoj cukrárenský život a môže s fleku upiecť to čo oni, s prstom v nose.
A odvtedy sa na všetky tie honosné názvy pozerám nieže s dešpektom, ale skrátka ….nepadám z nich na zadok.
Táto palacinková torta prebehla asi pred rokom celým internetom a ja ju poznám od Sofie Metzler, neviem či je to autorka a či čo.
Je skvelá!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Vážne.
Určite ju budem robievať.
Spĺňa mnohé a mnohé kritéria, ktoré zjednocujú moju famíliu, naprieč jednotlivými rodinami a som si istá, že kdekoľvek ju prinesiem tak každý člen si z nej rád a s láskou dá, bez tých rečí : “ ja nejedávam kysnuté, ja nemám rád kokos, ja nemám rád laskonky, ja nemám rád ťažké krémy, ja nemám rád ovocné…….“ a bla bla bla
A zároveň je jednoduchá a myslím, že aj začiatočník, ktorý bude postupovať obozretne, ju urobí a šplhne si u rodiny. Takže smelo do nej priatelia.

 

Suroviny:

Na palacinkové cesto :

125 g hladká múka (ja som dala  asi o dve lyžice viac )
40 g cukor pieskový
20 g kakao
4 vajcia 
300 ml sladké mlieko
40 g olej
štipka soli
 
Na parížsku šľahačku budeme potrebovať

100 g horkej čokolády
300 g smotana na šľahanie 33 percentná
1 polievková lyžica pieskový cukor

Na mascarponový krém budeme potrebovať

125 g mascarpone
300 g smotana na šľahanie 33 percentná
40 g pieskový cukor
2 balíčky vanilkový cukor Dr.Oetker

Postup

Najprv si uvaríme základ na parížsku šľahačku.
100 g šľahačkovej smotany a 1 polievkovú lyžicu cukru,  privedieme tesne pod bod varu. Odložíme zo zdroja tepla a  nalámeme do nej čokoládu. Znovu dáme na mierny plameň a miešame dovtedy, pokiaľ sa čokoláda úplne neroztopí a môžeme vymiešať hladkú, hustú, čokoládovo-smotanovú hmotu. Odložíme zo zdroja tepla a vmiešame 200 g studenej, šľahačkovej smotany.
Dôkladne vymiešame, aby sme získali úplne hladkú,  tekutú zmes.
Túto vložíme do chladničky, minimálne na 4 hodiny.
Ideálne uvaríme šľahačku s čokoládou,  večer pred samotnou výrobou krému.
Ideme upiecť palacinky.
Skyprenú múku, cukor a kakao zmiešame.
V studenom mlieku rozšľaháme  štyri vajcia, prilejeme do mlieka olej a takto pripravenou, tekutou zmesou zalejeme sypkú zmes.  Dôkladne premiešame, aby sme nemali žiadne hrudky.
Tu musím napísať, že som sa  riadila pomermi, ktoré uvádzal pôvodný recept, ale mne sa zdala zmes na palacinky,  veľmi riedka.
Vyskúšala som upiecť jednu a aj keď mám špeciálnu panvicu na lievance a palacinky, trvalo veľmi dlho , kým spevnela a mohla som ju obrátiť bez toho, aby sa mi palacinka pretrhla.
Rezignovala som na množstvo danej múky a prisypala som jej tak, aby mi to vyhovovalo.
Urobte to buď, podľa pôvodného receptu, alebo zahustite ešte cesto múkou,  ako som si to urobila ja.
Skúste najprv, ako sa Vám bude dariť s pôvodným  množstvom a uvidíte.
Vyšlo mi osem pekných pevných palaciniek , plus jedna čo sa mi na začiatku pretrhla a dva malé nedorobky.


Palacinky necháme vychladnúť.
Po vychladnutí ich orežeme na rovnako veľké kruhy.
Pripravila som si aj nôž, aj nožnice, ale bolo to úplne zbytočné, pretože keď som pritisla pokrievku na palacinku,

dal sa okraj nádherne oddeliť od kruhu a vyšli mi krásne rovnaké .


No a ideme vyšľahať teda našu ganache a  chantilly  🙂
Čokoládový základ preložíme do misy a začneme šľahať na nízkych obrátkach, až keď bude krém rozbitý, tak môžeme pridať rýchlosť a vyšľaháme pevnú, ale pritom nadýchanú, čokoládovú šľahačku.
Mascarpone s cukrom poriadne prešľaháme a vlejeme studenú,  šľahačkovú smotanu. Vyšľaháme pevný a  vzdušný krém.
Krémy preložíme do cukrárenského vrecka

a odstrihneme im špičku.
Na prvú palacinku striekame biele pásy v malých rozostupoch.


Krém priklopíme palacinkou a pomocou špajdle vytvoríme priehlbiny, podľa pásov pod palacinkou.


Ja som neskôr špajdľu úplne odložila a tie priehlbiny som robila pomocou končekov prstov.
Do priehlbiny nastriekame hnedé pásy.


Takto vrstvíme vežu (palacinka, priehlbiny, krém) dovtedy kým nemáme poslednú palacinku.


Celú palacinkovú vežu potrieme hnedým krémom.  Mala som hnedého viac, takže preto som zvolila hnedý.
Ostal mi biely krém, ale ostali mi aj odrezky z palaciniek a dve malé. Urobila som z toho trhanec s krémom a Dm si výborne na tom pochutil, kým celá torta nestuhla.
Tortu ozdobíme ako sa nám páči.


Ja som tú tortu robila z príležitosti narodením DM a preto som ju chcela mať v takom, pánskom duchu.
Z vlaňajších dušičiek mi ostala posýpka, ktorá bola čierno strieborná a tak som ju použila, aj keď sa mi tam , sem tam mihla aj postavička ducha 🙂
No a na vrchu, ako vidíte,  sú zrnká granátového jablka.
Pri krájaní som mala malú dušičku, ale všetko vyšlo ako malo.


Ešte niečo.
Ja som krájala  tak, že polovicu som rozkrájala na 4 kúsky a nevyhnutne som sa dostala nožom, súbežne s krémovými pásmi, takže mozaika nebola vlnitá, ale rovná.


Ak sa chcete tomu vyhnúť, nejako si zapamätajte, ako idú tie pásy a nekrájajte tortu tým istým smerom.
A keď ju prerežete, tak polovicu rozkrájajte skôr na tri diely. Ale zase keď sa to tak vezme, keď bude jeden kúsok len s rovnou mozaikou, tak to hádam, až tak vadiť nemusí.
Určite sa Vám to podarí a uvidíte, že Vám bude chutiť. Dokonca aj ja som zjedla jeden celý kus, napriek môjmu stravovaciemu plánu. A to je už čo povedať. 



Jarná roláda s citrónovým krémom

Moji milí, ja sa nejdem s tým vyrovnať.
Myslím s tým ukradnutím môjho blogu.
Ja viem, že to je bežná prax, ale takto surovo, bez akýchkoľvek okolkov, bezohľadne, chrapúnsky. Tak to nejdem prežrieť.
Je to 15 rokov mojej práce, ktorú si niekto privlastnil a vydáva ju za svoju. Normálne si pod MOJE recepty, MOJE texty, MOJE fotografie, tie osoby dali svoj copyright, že je to ich vlastníctvo.
A keď som sa snažila ešte zachrániť čo sa dá a začala dobrovoľne hyzdiť moje fotky vodoznakom, tak dnes ráno som zistila, že je to úplne zbytočné, pretože tá banda majú môj blog komplet stiahnutý a pridávajú recept už z ich databázy a ja sa môžem aj rozkrájať. Hneď keby som teraz celý blog zamkla a stiahla z internetu. Oni ho majú a budú ho používať dovtedy kým ho nevycicajú do posledného písmena. Pokiaľ by som to nedala na súd za ukradnutie môjho duševného vlastníctva.
Čo sa mi vážne nechce , hoci DM mi dal v tomto smere voľnú ruku. Príde mi to také ničotné aj keď viem, že títo bezcharakterní zmrdi, presne s týmto rátajú. Že sa to ľuďom nebude chcieť riešiť, pretože im to príde pri kauzách, ktoré sa v súčasnosti dejú, smiešne.
A tak niečo čo mi prinášalo a malo by prinášať radosť, je zdrojom, že sa po nociach žuhrím a cítim sa strašne bezmocná .
Ja viem, že to ide na nervy toto moje vyplakávanie, odpustite, možno to ešte raz spomeniem, ale budem sa už snažiť od toho oprostiť, aj keď to pôjde teda prekliato ťažko.
Nové recepty budú už vychádzať s vodoznakom, čo ma strašne mrzí.
No a k tomu receptu.
Kedysi som na internete videla zákusok, kde bol použitý prášok zeleného matcha čaju a prišlo mi to ohromne zaujímavé. Bolo to v čase keď prebehol boom piškótového cesta tzv. machového, kde sa na zafarbenie používal špenát.
Tortu so špenátovým korpusom priniesla raz Moja Dobrá Česká Švagriná na detskú oslavu na chate a bola úžasná. Ohromne chutná.
Kačenka ju priniesla v chladiacom prenosnom boxe a hovorila, že pani, ktorá jej ju piekla povedala, aby sme ju čo najskôr zjedli.
Nebála som sa, žeby mal zvýšiť čo len jeden kúsok do druhého dňa, lebo sme sa na ňu vrhli a snažili sa uchmatnúť čo najväčší kúsok. Skvelá a ešte raz skvelá.
No a po nejakom čase prišli na záhradu aj susedovci a tak sme chceli ponúknuť z tej špenátovej torty aj im…posledné dva kúsky.
Nedali sa vôbec nabrať a rozpadali sa. Tak sme im dali niečo iné, všetkého bolo dosť. A tie dva kúsky sme zjedli lyžicou, priamo z podnosu.
I chcela som si to vyskúšať aj ja upiecť, keďže to je taký skvelý múčnik.
Tortu som upiekla.
Upiekla som ju podľa jedného receptu, podľa druhého receptu, podľa tretieho receptu a sľubovala som si, že skúsim aj podľa štvrtého. Neupiekla.
A ani nebudem. Teda skúsim ju v prípade, že si ju bude niekto pre mňa dôležitý, výslovne želať. Všetky trampoty som popísala pri tej machovej torte v odkaze. A dovolím si tvrdiť, že každý amatér, ako som ja, po upečení jednej machovej, ju už druhýkrát nepiekol. Jesť ju môžem hocikedy, ale piecť…ee.
Keď som videla tie matcha múčniky, tak mi srdce zaplesalo. Nádherne zelené eko korpusy, bez umelých farbív a dúfala som, že nebudú mať žiadnu pachuť.
Nemajú.
Akurát nie sú také zelené, ako sú prezentované na fotkách.
Piekla som podľa tohto receptu, teda cesto. Krém som si urobila vlastný.
Keďže som to piekla prvýkrát a nepoznala som, ako sa matcha prášok chová, držala som sa receptu na cesto, do bodky.
Máte pocit, že moje cesto, je rovnako zelené, ako na fotke v časopise ??????


Veľký makový trt!!!!!!!!!!!!!!!
Keď som pozerala na pintereste fotky matcha múčnikov, našla som jeden jediný, ktorý má reálnu farbu, tak ako ten môj.
Priatelia, svet je zlý. Chce nás oklamať, ešte aj na takej hovadine, ako je farba korpusu 🙂
Múčnik je ale chuťovo fajn. Robila som ho podľa chuti DM, takže si ho pochvaľuje a ani nevečeral a radšej zjedol pol rolády na posedenie.
Pôvodne som ho chcela upiecť pri príležitosti Dňa Sv. Patrika, ktorý bol včera, ale nedostala som žiadne čokoládové štvorlístky na ozdobovanie, ktoré som mala v hlave. Tak som z nej urobila miesto írskej, jarnú.


 

 

Suroviny:

(C) 2025 Milena Chalupníková

Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.

Na jeden kus rolády, kde môžeme nakrájať približne 12 kúskov,  budeme potrebovať :


Na piškótový plát o rozmeroch 35 x 25 cm :
4 vajcia
2 čajové lyžičky Matcha prášok
100 g cukor
110 g hladká múka
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
žltá strúhaná kôra z 1 bio citróna
štipka soli
citrónový likér Limoncello


Citrónový krém – lemon curd :
Vylisovaná šťava z 1 citróna
50 g krupicový cukor
25 g maslo
1 vajce

Na krém :
Lemon curd
250 g mascarpone
150 ml sladká smotana 
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
1 balíček stužovač šľahačky

 

Postup

 

Zapneme rúru na 200 stupňov.
Z umytého citróna ostrúhame žltú kôru.
Zmiešame naváženú múku s matcha práškom
Oddelíme žĺtky od bielkov.
Absolútne čistými metličkami, začneme šľahať bielky. Do spenených pridáme tretinu odváženého cukru a štipku soli a vyšľaháme pevný sneh.
K prešľahaným žĺtkom pridáme ostatok cukru a citrónovú kôru. Šľaháme do krémovej hustej konzistencie, keď hmota naberie na objeme a zmení farbu na bledú. 


Do žĺtkového krému zapracujeme sneh a presitujeme do hmoty sypkú zmes z múky a matcha. 
Na rovný plech položíme papier na pečenie a rozotrieme rovnomerne krém.
Plocha by mala mať rozmery približne 35 x 25 cm. 


Vložíme do rúry a pečieme približne 12 až 15 minút.
Pri mojej plynovej rúre som piekla 12 minút a mohla som o minútku menej. Okraj piškótu som už mala presušený a lámal sa. Dávajte si na cesto pozor a pečte podľa svojej rúry. Pri teplovzduchu, pečte na na nižšej teplote.
Upečený plát hneď stiahneme z plechu.
Položte ho na čistý papier na pečenie, tak aby bol papier, na ktorom sa piekol hore a opatrne ho stiahnite. Pokiaľ by ste mali so sťahovaním problém, tak ho najprv navlhčite vodou.


Papier, ktorý ste stiahli, nechajte položený na ceste. Pomocou spodného papiera začneme roládu zamotávať aj spolu s vrchným papierom a pevne ju zamotáme a necháme vychladnúť.


Idem uvariť lemon curd.
Do ohňovzdornej misy dáme šťavu, cukor a maslo.
Túto misu položíme na hrniec v ktorom sa parí neustále voda.
Nad parou všetko miešame kým sa nám neroztopí cukor, potom do tejto zmesi zapracujeme vajce a miešame, pokiaľ nám obsah nezhustne na redší puding. Trvá to možno nejakých 10 minút. Po vychladnutí ešte trochu zatuhne. Presne tak ako puding.
Máme hotový lemon curd , odložíme  ho bokom a necháme úplne vychladnúť.
Po vychladnutí lemon curdu, si urobíme krém.
Studenú šľahačkovú smotanu vyšľaháme s balíčkom stužovača do šľahačky.
Mascarpone a lemon curd a 1 balíček vanilkového cukru  prešľaháme do penista

a zašľaháme do neho šľahačku.
Máme hotový krém.
Piškótové cesto opatrne rozbalíme. Cesto som vykropila citrónovým likérom, ale dobre poslúži aj citrónový sirup. A keď už sme pritom, aj obyčajný tuzemský um rum.
Ako som spomenula, na jednom kraji som ho mala presušený a zlomený. 

To sa stalo preto, pretože som nemala rovnomerne rozotreté surové cesto pred pečením a na tom mieste bola tenšia  vrstva. A zároveň som to mala piecť o minútu menej. Zníženie teploty nič nevyrieši. Akurát sa to bude piecť pomalšie a dlhšie a bude to ešte vysušenejšie. Platí zásada, že keď je cesto tenšie, tak pečieme na vyššej teplote a krátko. Musíme dávať na to pozor.
Z krému odoberieme dve polievkové lyžice a dáme bokom. 
Krém začneme nanášať od kraja, ktorý je nepoškodený, ten bude tvoriť vnútro slimáka a bude najviditeľnejší v roláde, takže musí byť bezchybný.
Krém rozotrieme po celej ploche.


Zarolujeme pomocou papiera a upevníme. Poškodenú zlomenú časť som odrezala.


Zarolovanú roládu preložíme na tácku a potiahneme ju krémom, čo sme mali odložený.
Nazdobíme podľa vlastnej fantázie, ja som si kúpila tieto jedlé kvietky a podľa mňa sú rozkošné. 


Dáme do chladu aspoň na dve tri hodiny a plátky krájame ostrým nožom. 

 


Písala som dosť podrobne postup pri roláde, pretože chcem dať tento recept aj ku začiatočníkom. 
Je to jednoduchý a efektívny múčnik, ako stvorený na Veľkonočný stôl.

 

Citrónovo makový koláč s tučnou kyslou smotanou – créme fraiche

Tento koláč je ten najlepší, ktorý som kedy jedla. Myslím tým, koláč takéhoto bábovkovitého typu s citrónovou chuťou. Som veľmi neskromná keď to píšem práve o mojom koláči, ale nemôžem si pomôcť.
A zároveň musím napísať, že ho neviem upiecť tak, ako by mal vyzerať a už vôbec ho neviem nafotiť tak, aby nevyzeral, ako vystrúhaný z dreva.
Prvý pokus pri jeho pečení som vzdala, lebo som zistila, že nemám créme fraiche a ani kyslú smotanu a tak som upiekla klasickú bábovku na plech z celého masla.
Druhý krát som mala všetko čo som potrebovala, akurát som upiekla úplne prepadnutý bochník . Tú lepšiu polovicu DM zjedol normálne, akokeby sa nič nestalo a tú zničenú druhú polovicu som nakrájala a urobila som citrónový trifle.
Z pokusov o jednoduchý citrónový koláč bez krému, mám tri nové recepty na blogu, lebo nie som schopná ho upiecť tak ako sa patrí, do frasa.
Pripadala som si ako mamička (božtek do nebíčka), ktorá sa každý týždeň pokúšala o žemľovku s penou, tak ,aby jej tá pena po upečení nespľasla na palacinku. Tatík sa mi vtedy zdôveril, že žemľovku už nemôže ani vidieť.
Takže tretí krát toto.
Povedala som si, že to nie je možné, že to musí byť zlý recept.
A tak som sa nedržala otrocky receptu, ale intuitívne som menila to, čo som považovala za potrebné zmeniť.
Aj tak to nevyšlo ako som si predstavovala. Ja som si predstavovala, že to nebude klasický bochník v tvare kvádra,  ale že vrch toho koláča bude zodvihnutý nad formou a povrch bude presne v strede prasknutý.  Tak ako to býva na plagátoch, reklamách a na internete predsa. Toto bola moja predstava, žeby to tak malo byť. Nie je. Je to tehla.
Aj som si myslela, že to vôbec nevložím na blog, do momentu kým som ho neochutnala  a potom som si pozrela mnohé a mnohé obrázky a videla som 80 percent tehiel a 20 percent zdvihnutého povrchu s prasklinou. A tie mali o niečo inú technológiu a úplne iné množstvá surovín.
Chuť som si upravila podľa chute našej rodiny, ktorá sa riadi tým, že citrónový koláč má po tých citrónoch aj chutiť a nielen sa po nich volať.
Rôzne príchute do  koláčov obyčajne predimenzujem a neriadim sa rozpisu.
Samozrejme len do momentu, aby to neuškodilo výslednému produktu. Ja viem, že krém do  odpaľovaných venčekov by bol skvelý, keby v ňom bolo viac rumu, ale ten krém by to neuniesol a zredol by. Skrátka niekedy to ide a niekedy sa to robiť nemôže.
A tento koláč to navýšenie množstva surovín zniesol a podľa môjho názoru mu to absolútne neuškodilo. Budem rada ak ho vyskúšate a podelíte sa, ako to dopadlo.
Čo sa týka créme fraiche. Je to vlastne veľmi tučná  kyslá smotana, ktorá má viac ako 30 percent.
Chcela som upiecť tento koláč aj teraz na Slovensku, ale nemohli sme nikde nájsť kúpiť créme fraiche. Tak neprešli sme všetky reťazce, ale skrátka v ten deň sme hľadali a nenašli. Neviem si predstaviť, žeby sa na Slovensku nepredávala táto vysokotučná smotana, musím len zistiť, kde .
Edit : práve som zistila, že v Tescu predávajú tučnú smotanu 30 percentnú, ale nevolá sa créme fraiche, ale takto

No a fotenie.
Mám asi 50 fotiek  jedného koláča a všetky vyzerajú príšerne.
Vážne to vyzerá ako z dreva. Naviac dreva v zelenom opare.
Celý instagram sa hemží fotkami, kde je na koláčoch citrónová poleva, biela ako padlý sneh, rovná ako stôl a bez jednej chybičky. Nech si to strčia a nechajú si ju….však. A to nehovorím o tom, že tie koláče s takouto polevou, sú aj bezchybne nakrájané, bez jednej jedinej prasklinky, omrvinky a hrubého rezu…..nech si to strčia druhýkrát. Však.
A cesto je žlté, ako púpava. Tretíkrát.
A tie pistáciové orechy!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!. Vlastnoručne som ich vylúpala a podrvila.
Čo z toho, že s tým citrónovým koláčom tvoria dokonalé harmonické kombo.
Dobrý Manžel netušiac, že sype do rán soľ, povedal, že to vyzerá, ako keby som ten koláč posypala hoblinami zo strúhania  ceruziek.  A že či som upiekla citrónový suk….ešte mi to aj po česky nazval. Keby som bola Erika z Hornej Dolnej, tak by som mu na to povedala : „Hovado“. 🙂
No nie som a tak som mu uvarila Earl  Grey a tíško ho sledovala ako mu chutí.
A budem opakovať, tak veru.

Suroviny:

Na 8 cm hlbokú formu 26 x 11, budeme potrebovať

3 vajcia
230 g cukru
120 g crème fraîche (kyslá smotana, min.30 percentná)
75 g masla
2 plné polievkové lyžice nemletý mak
strúhaná kôra a šťava z celého citróna
210 g múky
1 čajová lyžička prášku do pečiva

Na polevu
110 g práškový cukor
2 polievkové lyžice citrónová šťava

Postup

Zapneme rúru na 180 stupňov.
Do menšieho  hrnčeka dáme roztopiť na malom plameni maslo.
Do masla nasypeme mak a  nastrúhanú žltú kôru z citróna. Strúhajte len po bielu vrstvu, tá už býva horká.
Hrnček dáme bokom.
Formu vyložíme papierom na pečenie, tak aby nikde neodstával a nekrčil sa.
Do misy rozbijeme tri vajcia a zľahka našľaháme, pridáme cukor a vyšľaháme do zhustnutia. Masa naberie na objeme a zbelie.
Pridáme hustú kyslú smotanu a zašľaháme. Mne tá vaječná zmes zredla, zredla mi aj prvýkrát, takže to asi tak má byť. Autorka receptu píše, že po pridaní smotany máme ešte šľahať dve minúty. Ak malo ísť o to, že tá  zmes znovu zhustne, tak nezhustla.
Do vaječného cesta zapracujeme maslovú zmes a nakoniec do hmoty pridáme nakyprenú múku, prášok do pečiva a štipku soli. Sypké veci už nezašľahúvame, len ich zapracujeme vareškou.
Cesto prelejeme do formy.
Dáme piecť a pečieme minimálne 40 minút. Ak Vám to rúra upečie za tú dobu, dobre. Ak nie, tak pečte dlhšie. Ja som piekla asi hodinu.
Po upečení vyberieme a necháme nejakých 5 minút postáť.
Po tejto dobe bochník vyklopíme a necháme vychladnúť na mriežke.
Práškový cukor vymiešame s citrónovou šťavou a polejeme polevou povrch koláča, tak, aby stekala aj na boky.

Nazdobíme teda nejakými drevenými hoblinami (žartujem 🙂 ), alebo makom, alebo hocičím, čo máte doma. Teraz keď pozerám na to zdobenie, tak to vyzerá, ako keby som miesto orechov, dala na tú polevu škrupiny z tých orechov 🙂

Citrónový trifle

Tak Vám poviem, že k tomuto trifle som prišla absolútne netuším ani ako. Teda tuším.
Nie tuším.
Viem.
Upiekla som nepodarok. Ušiak.
Mal to byť citrónový koláč s makom. Do neho mali ísť 3 polievkové lyžice citrónovej šťavy. Keďže poznám svojho Dobrého Manžela, pre neho by boli tri polievkové lyžice ako taký malý žblnk,  do mláky. Poznám jeho chute a čo sa týka citrónov, tak tie chute musia byť výrazné. Do každého citrónového oného dávam viac všetkého a tak som dala šťavu z dvoch citrónov. Ale tarajka som. Zabudla som pridať naviac múku. Vždy dosypem, keď pridám naviac šťavu nejakú, ale teraz som nie. Vôbec, aleže vôbec mi to nedoplo, aj keď som videla, že cesto je dosť riedke. Neviem v čo som dúfala. Veľa tekutiny sa rovná – ušiačisko ušatý. Tak prepadnutý koláč sa mi nepodaril nikdy.
Keď som ho ukázala DM, výborne sa na tom pobavil.
Ale bol vraj skvelý, urobila som aj polevu citrónovú a tak si krájal plátky a mazal si ten cukrový,  ľadový, citrónový poťah na to a spokojne zaspal aj bez večere.
Som si spomenula na iných manželov a chlapov, ktorí si takto zvyčajne krájajú na doštičke slaninu, potierajú horčicou a nožom vkladajú do úst.
U nás nie…u nás sa krája citrónový koláč a potiera sa cukrom.
Stále mi ostala polovica bochníka.
A tak som ešte zvrtla aj ten trifle. Poslal som fotky hotového produktu a DM mi povedal, že sa bude mimoriadne ponáhľať domov.
Čo sa týka surovín, tak to bola naozaj improvizácia a tak improvizovane budem písať recept.
Je nezmysel, aby som tu dávala recept na citrónový koláč, ktorý je v tomto prípade z núdze cnosť a preto do receptu napíšem nejaké náhradné riešenie.

Suroviny:

Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.

Toto množstvo bude stačiť na 1,5 litrový široký sklenený pohár

Citrónový krém – lemon curd :
1 citrón
50 g krupicový cukor
25 g maslo
1 vajce

Na krém :
lemon curd
250 g mascarpone
4 vajcia
120 g práškový cukor

Na dokončenie :
mrazené, alebo čerstvé bobuľové ovocie
citrónový likér, ja som dala citrónový sirup a rum
citrónový koláč
ozdoby

Postup

Pokiaľ pracujeme z citrusmi, tak základným pravidlom je, že musia byť vždy dokonale umyté pod tečúcou vodou.
Druhým pravidlom je, že pokiaľ strúhame kôru, tak vždy len po spodnú bielu vrstvu šupky, ktorá Vám môže znehodnotiť, celú Vašu prácu, pretože býva horká.

Lemon curd je koncentrovanejší citrónový krém. Po vychladnutí zhustne a preto je vhodný aj ako nátierka na  linecké kolieska, pridáva sa ako príchuť do zmrzlín, ako ochucovadlo do maslových a pudingových krémov a kto ho má veľmi rád, tak robí z neho vrstvu na koláč v tej jeho ,  v koláčoch.
Zvyčajne sa robieva z viacerých citrónov a vajec, ale ja, keďže som potrebovala len ochutiť mascarpone, som urobila len z jedného a bohate stačilo.
Citrón nastrúhame na jemnom strúhadle a odšťavíme ho.
Ak máte ovocie mrazené, teraz je čas ho vybrať z mrazničky a položiť voľne na tanier.
Do ohňovzdornej misy dáme šťavu, kôru, cukor a maslo.
Túto misu položíme na hrniec v ktorom sa parí neustále voda.
Nad parou všetko miešame kým sa nám neroztopí cukor, potom do tejto zmesi zapracujeme vajce a miešame, pokiaľ nám obsah nezhustne na redší puding. Trvá to možno nejakých 10 až 15 minút. Po vychladnutí ešte trochu zatuhne. Presne tak ako puding.
Máme hotový lemon curd , odložíme  ho bokom a necháme úplne vychladnúť.
Po vychladnutí lemon curdu, si urobíme krém.
Vezmeme štyri vajcia a oddelíme žĺtky od bielkov.
Do žĺtkov dáme 120 g práškového cukru a šľahačom prešľaháme do hustej bledej hmoty. Pridáme lemon curd a znovu šľaháme do hladka.
Pridáme mascarpone a znovu krátko prešľaháme do hladka.
Nakoniec dôkladne umyjeme metličky v horúcej vode, utrieme ich a z bielkov ušľaháme sneh. Sneh zapracujeme stierkou do mascarponovej hmoty.

Máme hotový krém.
Máme povolené mrazené ovocie. Ja som použila maliny.
Samozrejme môžete použiť aj čerstvé drobné ovocie.
Citrónový koláč pokrájame na primerané kocky.


Pozerala som teraz do ponuky Tesca a majú v ponuke citrónový koláč, ktorý je na tento pohár ako stvorený.  Konkrétne tento, ale určite budú aj nejaké iné stačí si vybrať.

Prosím piškóty nepoužívajte, je to také….ako keby dehonestujúce trifle, ktorý je o pár levelov vyššie ako pudingový pohár s piškótami. Ak Vás už núdza priprie a musíte sa zaobísť s piškótami, tak ich potrite vrstvičkou nejakého citrusového džemu.
Na spodok pohára dáme kocky koláča a na kocky vrstvu ovocia aj so šťavou, ktorú pustilo.
Ja som celkom dôstojne pokropila  túto vrstvu domácim,  citrónovým sirupom, ktorý vlastnoručne robila Moja Dobrá Svokra, z vlastnoručne spracovaných citrónov a z vlastnoručne nazbieraných zo stromu v Chorvátsku, ktorý rastie v záhrade jedného rodinného, malého hotelíka.
A ešte som frkla aj rum. Mám aj citrónový likér limoncello, tiež domáci, ale bol tak zaštupľovaný a zaplombovaný, že som ho nedokázala otvoriť. Ako píšem celý trifle je jedna veľká improvizácia.
Na túto vrstvu,  dáme vrstvu krému.
Je zvykom, že sa pri skladaní trifle vrstiev používa aj vyšľahaná šľahačka. DM nemá šľahačku rád a keďže som mala krému až až, tak som túto vrstvu úplne vynechala.
A znovu vrstvíme kocky koláča, ovocie, vykropíme a prikryjeme krémom.
Podľa toho aký veľký pohár na stopke budete mať, tak si rozdeľte vrstvy.
Poslednú vrstvu krému uhladíme a povrch nazdobíte ako len chcete.
A nie, ja tam nemám nastrúhaný syr, ale citrónovú kôru 🙂


Pri podávaní rozdajte malé misky a každému nabagrujte servírovacou lyžicou.
Každý kto má rád krémovo citrusové chute si príde na svoje.
Tento môj trifle som tým krémom poriadne predimenzovala, ale DM bude spokojný.

Jablkový závin z krehkého cesta – recept z Južného Tirolska


V každom prarodičovskom, rodičovskom dome, alebo byte sa dá nájsť stará kuchárska knižka. V dome v Selciach bola a stále je jedna taká stará v hnedej, poškodenej väzbe. Bože, čo som sa v nej ako dieťa, nalistovala v tej časti, kde boli farebné obrázky. Najviac ma fascinovala séria zo studenej kuchyne, kde som videla ruské vajcia, preliate majonézou. Toto bol môj detský grál jedla. Niky som to nejedla a videla som to len na tých obrázkoch.
Domŕzala som mamičku, kedy mi to urobí, prečo mi to neurobí, ako sa to robí . Nie a nie mi to urobiť a odbila ma napríklad takým, že „v chladničke máš zákusky“. Koho bavia ananásové rezy, alebo kokosový kmeň, keď túži po ruskom vajci. A predstavte si, že ako sa mi to v tom detskom mozgu vyliahlo. Raz keď bol Medzinárodný deň detí, som sa postavila pred mamičku a povedala jej….keď je MDŽ tak mi Ti dávame tiež darčeky, prečo nedáš aj Ty mne darček, napríklad ruské vajce. A keď som sa vrátila, teraz už neviem, či zo škôlky, alebo školy, tak som skutočne dostala , pravé, domáce ruské vajce. Až sa vidím, ako som z vytreštenými očami pozerala na ten zázrak v mištičke.
Presne viem, že to bol pondelok, pretože v pondelok mamička nechodila do práce a keď som sa vracala v pondelky domov, tak tam vždy bola. A v pondelok bol v Selciach u nás návštevný deň, pretože všetci vedeli, že pondelky sú voľné. Poobede k nám prišla Vierka Vicianka aj s nejakými kamoškami z práce a ako pohostenie boli zákusky a obložené tanieriky s ruskými vajciami 🙂
Veľké šťastie, že MDD toho roku vyšiel na pondelkový návštevný deň a spojilo sa príjemné s užitočným. Túto časovú konšteláciu som si musela zaslúžiť, lebo toho vajca by som sa asi nedočkala nikdy. 🙂
Na druhý deň sa nás súdružka učiteľka pýtala, ako sme oslávili MDD a ja som s bázňou v hlase riekla: „Dostala som ruské vajce“. Medzi spolužiakmi som bola hrdinkou veľkou.
Po čase k tej jednej knižke pribudli rôzne písanky, písané mamičkiným písmom, podľa ktorých by som asi neupiekla nič, lebo ona to brávala len ako poznámky a napríklad je tam napísané
„londínske rezy“ (aj s tým mäkkým i)
linzert, alebo miesené cesto
A keď si teraz listujem v týchto knihách a písankách, tak na mňa vypadúvajú rôzne lístky, kde je „Božkin kečup“, alebo „fajná bábovka“, alebo „Jožo angorské zajace a za tým Jožova adresa“ Nikdy, nikdy to nevyhodím a považujem to za svoje dedičstvo. A kto to vyhodí po mojej smrti, tak nech mu ruka odpadne.
Aj u mňa v byte je plno kuchárskych kníh, jedna z nich je nesmierne obchytaná. Je to veľká medzinárodná kuchárka. Dostala som ju od môjho prvého svokra, pána Chmela, ako darček na MDŽ. Bola veľmi cenená a bol to veľký úzky profil v tom čase. Neviem, či som z nej niekedy varila, ale bolo v nej strašne veľa obrázkov, takže je viac vypozeraná ako vyvarená.
Veľa kuchárskych kníh som povyhrávala za rôzne recepty, ktoré som posielala na rôzne internetové stránky o varení. Databázy ešte neboli zaplnené a tak kadejaké domény nešetrili, aby im tam ľudia posielali recepty, ktoré mali pri sebe aj fotku. Občas som z nich aj niečo uvarila, nieže nie.
Teraz už neposielam nikde nič, nikde nesúťažím a kuchárske knihy nekupujem, pokiaľ ich nedostanem ako darček, ktorý vždy s veľkým potešením prijmem a som mu veľmi rada.
Ale kupujem si kuchárske časopisy.
A to je ešte len nešťastie.
Je mi strašne ľúto ich vyhadzovať, lebo ich kupujem každé dva týždne a tvoria sa mi z nich kopy. Keď si sadnem k nejakej a začnem v nej listovať, tak vidím, že som z toho vlastne nič neuvarila a znovu to len položím na tú kopu. A tak sa mi tvoria kopy v mníchovskom, v bystrickom a už aj okrouhlickom bývaní.
Na chate som to začala riešiť tak, že som s nimi začala podpaľovať ohen v piecke a kým tak urobím prelistujem a ak niečo vidím ako nápad, len vytrhnem. Kompozičný vrchol bol, keď som začala už podpaľovať vytrhnutými receptami, lebo už aj tých bola pekná kopa. Vyložila som jednu kopu na chodník v Mníchove…nikto, aleže nikto o to nemal záujem. V bystrickom vchode tiež nič, akurát mi pripísali na oznam o darovaní „slovenské nemáš?“
Internetové predplatné ignorujem. Raz som tak urobila a keď som ho po roku neobnovila, tak som stratila prístup aj k tým číslam, za ktoré som za ne zaplatila. To ma tak najedovalo, že som s týmto spôsobom skončila a pouvažujem o nom, až keď sa toto vyrieši.
A takto som raz tak nadávala pred pár rokmi u Dobrej Švagrinej Kačenky na systém internetového predplatného a ona mi povedala, že ona si zaplatila ročné predplatné na normálne tlačené čísla Apetita. Vzhľadom na ich vtedajší napätý rozpočet, pretože bola na materskej, to bol s Martinom Dobrým Švagrom, celkom boj a musela mu sľúbiť, že z každého čísla musí uvariť aspoň dva recepty.
Keď som vhadzovala do kontajneru na triedený odpad v Bystrici jednu z kôp variacich časopisov, spomenula som si na tú podmienku a tak som si sama pre seba dala tú istú . Nekúpim ďalšie číslo, ak z predošlého neuvarím aspoň dve jedlá.
A toto je prvý recept po tomto záväzku.
Ide o Südtirol Apfelstrudel mit Mürbeteig.

Jablková štrúdľa. Keď ja neviem. Ja to mám v hlave nastavené takto.
Štrúdľa sa robí z veľmi tenkého, ťahaného cesta, ktoré voláme štrúdľové a je špecifické. A môžeme použiť aj fillo cesto. Cesto je posypané náplňou po celej ploche a cesto sa roluje. Na reze je vidieť, náplň a cesto ako sa zavíňa po celom reze.
Toto pre mňa splňuje parametre štrúdle.
Keď sa robí týmto spôsobom zákusok z piškótovitého cesta, plneného krémom, tak je to roláda.
Ostatné zakrúcance sú záviny.
Pokiaľ nahrniem náplň, len na jednu stranu, po celej jej dĺžke a nejako ju utesním cestom, tým, že ju možno trochu zarolujem, tak to považujem za závin.
Môžeme namietať, že formou štrúdle sa dá robiť aj kysnuté cesto. Pokiaľ ho rozvaľkám natenko, tak skutočne , môžeme náplne rozostrieť po celej ploche a zarolovať od maličkej závitky, až po tú najväčšiu. Cez to všetko , tomuto pomenovaniu „kysnutá štrúdľa“ sa striktne vyhýbam a použijem radšej „kysnutý závin“ A to isté sa týka pri ceste lístkovom. Volám to „závin z lístkového cesta“
Jasne, že niekedy pri písaní receptu použijem výraz „štrúdľa“ aj pri závine, ale musím sa Vám priznať.
Robím to cielene.
Mohla by som teraz vojsť do každého môjho receptu a opraviť si to podľa definície, ktorú som Vám teraz popísala, aby som si sama sebe neodporovala.
Ibaže ja viem, že drvivá väčšina užívateľov a hľadačov na internete, to nemá takto v hlave určené a pri vyhľadávaní receptov cez prehliadače, ktoré majú nainštalované, zadajú výraz „štrúdľa“. A takto hľadajú užívatelia aj na mojom blogu, kde do vyhľadávača zadajú toto slovo. A preto vsúvam do receptov obidva výrazy, aby im našlo čo najviac možností. Ale pri zadávaní názvov daného receptu sa držím mojej zásady.
A teraz k samotnému receptu.
Mojim dvom nemeckým variacim časopisom absolútne dôverujem a preto sa málokedy pozriem na internet na nejaké ukážky. Urobím to len vtedy keď narazím na nejaké výrazivo, ktoré nie som schopná preloziť a tak idem do vyhľadávača, alebo na jutub pre ukážku.
S týmto receptom som nemala problém pri čítaní, takže som išla do neho na prvú dobrú.
Chyba.
Nepreložila som si nadpis a netušila som, že ten Mürbeteig je krehké cesto a pri samotnom pečení mi to nedošlo.
Po upečení som ostala vážne zmätená a uvedomila som si, že ako mi chýba mamička, ktorej by som zatelefonovala a poradila sa. Nemala som sa s kým poradiť, hoci tak nejako som vedela, že aj keby som mala tú možnosť konzultácie, ona v týchto domácich koláčoch nebola majstrom sveta.
Cesto mi chutilo ako maslové keksy. Vážne. Hlavne ako ešte teplé.
Ani konzistencia nebola zvyčajná. Prišlo mi, že je tam málo múky a už som premýšľala, či to vôbec dať na blog. Nevedela som či je možné, aby trochu zmenená technológia spracovania cesta, urobí takúto zmenu.
A tak som išla na konzultáciu s jutubom.
A skutočne je všetko správne a má to takto byť.
Dokonca sa mi zdá, že tá moja bola pri robení hádam najvymaznanejšia. Tí profesionálni kuchári sa s tým absolútne nepárali a prásk prásk prásk, ak sa im nebodaj urobila trhlina, tak urezal pásik a zalepil.
Takže áno, je iná, ako by som očakávala.
DM ju zjedol takmer na posedenie. A to som plánovala, že polovičku odnesiem susede.
Rozhodne budem opakovať.
A Vám doporučujem vyskúšať.

 

Suroviny:

(C) 2025 Milena Chalupníková

Kopírovanie a rozširovanie textov, receptov a fotografií z tejto domény je možné jedine s výslovným písomným súhlasom majiteľa týchto stránok.

All rights reserved.

 

 

Na závin s rozmermi cca 40 x 20 budeme potrebovať :

1 citrón 
280 g + podsypávania hladká múka
150 g povolené maslo izbovej teploty
170 g jemný cukor
1 malé vajce M
1 balíček vanilkový cukor
1 čajová lyžička prášok do pečiva
2 polievkové lyžice mlieko
štipka soli

Na jablkovú náplň
časť citrónovej kôry a celú šťavu 
900 g jablká 
1 balíček vanilkový cukor
3 polievkové lyžice hrozienka + rum
plytká lyžička mletá škorica
4 lyžice podrvené vlašské orechy
zahusťovadlo (v texte)

 

Postup

 

Večer namočíme prepláchnuté hrozienka do rumu a vyložíme maslo z chladničky. Citrón dôkladne umyjeme kefkou pod tečúcou vodou.
Ráno nastrúhame žltú citrónovú kôru na jemno a vylisujeme šťavu bez jadierok.
Do  veľkej misy vložíme odvážené maslo, cukor a vanilkový cukor. Šľahačom vyšľaháme do penista. Pridáme štvrtku lyžičky citrónovej kôry, štipku soli , dve polievkové lyžice mlieka ( alebo s mliekom počkajte až po zamiešaní múky, aby ste videli, či Vám treba cesto nariediť, inú funkciu tu mlieko nemá) a malé vajce. Ak nemáte malé vajíčka, len veľké, tak veľké vajce rozšľahajte a do masla vlejte dve tretiny a ostatok si nechajte na potretie závinu. Ešte pridáme štipku soli a malú lyžičku prášku do pečiva. Znovu prešľaháme.
O tomto som písala v rozprávaní, že som si myslela, že cesto je iné kvôli technológii. Ešte nikdy som nerobila cesto na závin tak, aby som ho šľahala metličkami.
Nakoniec ručne zapracujeme múku a rýchlymi ťahmi vypracujeme cesto. Strašne sa mi lepilo a pridala som ešte asi lyžicu múky.
Cesto prikryjeme a odložíme na 30 minút odpočívať.
Ideme robiť náplň.
V recepte písalo, že máme použiť nejakú Sudtirolskú odrodu jabĺk a hneď aj napísalo akú. Práve som objednávala nákup a v ponuke som namojdušu našla aj tú odrodu – Braeburn. Tak som ju objednala, ak by nemali, tak by som objednala hocičo, toto len považujem za takú srandičku, ktorú som Vám chcela napísať.
Tieto jablká by som si dobrovoľne nikdy nekúpila, pretože vzhľadovo ma vôbec, aleže vôbec neoslovili.

Ale boli vážne dobré, na tú náplň ako stvorené a normálne ich aj jem. Dokonca aj s bubákom. Už sme ich zjedli.
V recepte písalo 600 g, ale som pridala, vždy pridávam.
Jablká očistíme a nastrúhame na uhorkovom strúhadle na tenučké plátky. 
V pôvodnom recepte jablká tepelne neupravovali, ale ja to už nerobievam, vždy ich nejako preddusím a teraz som to urobila tiež. 
Keďže boli plátky tenučké, dusila som ich len 5 minút. Vážne len päť. Boli veľmi šťavnaté a bála som sa, že pustia veľa šťavy, ktorú nebudem môcť použiť, lebo by som mala náplň úplne mokrú a riedku. 
Preložila som ich do misy.
K jablkám vsypeme vanilkový cukor, škoricu, citrónovú kôru, ktorá nám ostala, citrónovú šťavu, hrozienka aj s rumom a postrúhané orechy.
Ja ako zahusťovadlo používam vanilkový pudingový prášok, dala som kopcovitú polievkovú lyžicu. 
V pôvodnom recepte dali na sucho orestovanú strúhanku – 60 g. 
Ak Vám nevadí náplň zo surových jabĺk, tak dusenie vynechajte.
Takže máme odpočinuté cesto , pripravenú náplň.
Pripravíme si dlhý plech na pečenie a papier na pečenie a zapneme rúru na 180 stupňov.
Balík cesta dôkladne pomúčime z obidvoch strán a prevaľkáme ho do menšieho obdĺžnika tak, aby sme ho bez ťažkostí vedeli preložiť buď pomocou valčeka na cesto, alebo rukami, na pripravený papier na pečenie.
Tam na tom papieri ho dovaľkajte na približnú veľkosť 40 x 20.


Ten papier aj s cestom prenesieme na plech.
Na dlhšiu stranu cesta rozmiestnime náplň. Rukami ju poupravujte do valca.


Pomocou papiera na ktorom je cesta, závin zarolujeme najprv z jednej strany a potom z druhej strany prehodíme voľnú časť cesta.
Nebojte sa rukami poupchávať všetko čo pretŕča, a závin jemne postláčať z všetkých strán. 


Keby ste videli ako to robili v tých tirolských hoteloch , tak by ste stratili všetok boj a rešpekt 🙂
Povrch nezabudnite popichať vidličkou, ja som zabudla a na jednom konci mi povrch praskol – aspoň skôr vychladol a DM nevadilo mať na tanieri 4 kúsky bez estetického cítenia 🙂 Krájala som ešte celkom teplé – nekrájajte za tepla.

Ak ste použili veľké vajce, teraz je čas použiť to, čo z neho ostalo. Zmiešajte ten kúsok s lyžicou, dvoma mlieka a potrite povrch. Ak nemáte tak znovu budete potrebovať malé vajce, rozšľaháme ho, zmiešame s lyžicou mlieka a potrieme povrch závinu. Z toho čo ostalo som urobila mini omeletku a mala som na chlebík. 
Pečieme asi 35 minút, strážte si to. 
Po upečení necháme úplne, aleže úplne vychladnúť, to je pravidlo každého múčnika. 
Pocukrujeme a podávame. 
Máme nakrájať asi 12 kúskov, ja som ich mala viac, takže nabudúce budú širšie.


Keby to bol závin bavorský, tak urobím aj vanilkovú omáčku, ale takto som sa vykašlala.

 

Jednoduchý citrónový koláč


V Banskej Bystrici sme boli mesiac.
Za ten mesiac sa udialo veľmi veľa vecí , že ani by som nevedela kde začať.
Čo viem ale určite ako by som vedieť začala, je táto veta : „tohtoročné Vianoce pokazilo všetko, čo ich pokaziť mohlo“.
A z hľadiska mojej rodiny, nestáli za nič.
Som z toho veľmi nešťastná a veci začali fungovať, tak ako sme si predstavovali, deň pred našim odchodom.
Celá situácia sa dá zhrnúť do pár bodov
1- nadobro pokazený plynový kotol 18. decembra
2 – všetky choroby, ktoré si viete predstaviť z dôvodu strašnej zimy
3 – traumatizujúca smrť v rodine
4 – prerábka bytu
Moja Dobrá Švagriná mi dnes povedala, že musím hľadať vo všetkom tom, niečo pozitívne, aby to malo svoj zmysel.
Nuž tak áno.
V Selciach sme museli kúriť do piecky na drevo, ktorá je v kuchyni.  Tatík mal v svojej izbe olejový elektrický radiátor a ja v rodičovskej spálni elektrický ohrievač.  V kuchyni zo mňa lial pot a keď som vyšla na chodbu, nebodaj na wc, tak mi ten pot medzi lopatkami zamrzol a ja som si dobreže nedúchala na dosku na toalete, aby som si ju zahriala. Ráno keď som vstávala spod dvoch perín, tak ma takmer seklo, kým som sa obliekla.  Každé dve – tri hodiny som prikladala do piecky , vrátane noci. A tak som bola ako mátoha. Nemali sme pochopiteľne ani teplú vodu a prisahám, že som očakávala, že mi z vodovodu začnú vypadávať kocky ľadu.  A tak som prechladla zhora, zdola, odpredu, dozadu. Stále som nevidela nič pozitívne v tomto.
Ale DŠ mi to  všetko objasnila.
Tým , že som bola chorá, tak som musela ostať v byte a keď sa vrátila bratova rodina zo Žiliny, tak ma Jožko prestriedal. Ten si postielal v kuchyni na „šezlóne“ a cítil sa ohromne dobre. Ja som bola v teplučkom sásovskom bytíku, s teplou vodou a umývačkou riadu a tak. No a veľa vecí som konzultovala pri rekonštrukcii s DM a tým sme sa vyhli veľa chybám.
Alebo Julka. Začalo ju bolieť veľmi, veľmi ucho. Až tak veľmi, že išla na urgent a tam pani recepčná usúdila, že nepotrebuje ušiara, lebo to aj tak má od nádchy a poslala ju na bežnú pohotovosť, kde ju prijala pani doktorka, ktorá nemala s ušami absolútne nič spoločné, ale aspoň jej predpísala atb.
V noci, keď bola od bolesti v agónii (nie je nič horšie, ako keď dospelého človeka začnú bolieť uši, viem z vlastnej skúsenosti. Deti to tak nejako vedia ustáť, ale hotový človek sa ide zbesnieť) Zrazu jej z obidvoch uší začala tiecť krv. Takže išli znovu na urgent, kde iná pani recepčná zavolala ušiara a ten zistil, že jej praskli ušné bubienky a má obojstranný zápal stredného ucha.
Ani na tomto nevidím nič pozitívne, ale DŠ mi aj toto objasnila.
Julkin Roman bol v nemocnici na  menšej operácii a tým, že boli obaja doma, tak sa mohli jeden o druhého starať.
To že moje vnúčatá sa potýkali, s Vašim dovolením, s mrľami, nevidím pozitívneho nič. Keďže sme nemali teplú vodu, ktorá pri boji s týmto parazitom hrá nemalú rolu, tak nemohli prísť. A nielen preto, aj preto, že bola okrem kuchyni všade zima. A tak miesto rodinnej Štedrej Večere a slávnostného štefanského obeda, v nádherne vyzdobenej jedálni, s prestretým vianočným porcelánom, stromčekom a všetkými tými vianočnými rekvizitami, sme ja a DM a tatík večerali v kuchyni. Možno som si ani zásteru nedala dolu. Už si ani nepamätám.
Bratova rodina sa na Štedrý Večer bola rozlúčiť s Božkou do Žiliny. Prežili s ňou posledné Vianoce .
Je pravda, že Božka nás opustila, ale sa už nebude viac trápiť a trpieť a rodina získala ďalšieho anjela, ktorý bude na všetkých dohliadať a dávať pozor. Možno je to pozitívne, ale verte mi, že Janka , Hanka a Ján v tom momente stratu sestry,  nevnímali nijako kladne.
Je pravda, že som nemala v bytíku ani postavený vianočný stromček a vytiahnutú ani jednu sviečku a vetvičku. V každej izbe bol ponk a po miestnosti rozložené dosky, farby, náradie, vŕtačky, kartóny a rôzne kusy a časti nábytkov, bez ladu a skladu.
Ale DM sa prekonal a vyrobil mi na kolene v dvojizbovom byte knižnicu, presne podľa mojich predstáv, omaľoval a presúval nábytok a koberce, demontoval staré nábytky, robil elektriku,   každú chvíľu riešil niečo, podľa toho, či sa mi to páčilo,  alebo nie.

Izby sú úspešne vymenené a zmenili svoj účel.  Ešte tam treba dorobiť veľa vecí a musela som sa s veľa vecami tak nejako vyrovnať. Napríklad konferenčný stolík našiel pri kontajneroch Roman a priniesol nám ho ako dočasný ponk v jednej z izieb a neviem ako je to možné, ale tak nejako sa už počíta s tým, že mi aj ostane. Mimochodom je otrasný.
Ja vážne neviem pochopiť, ako to Môj Dobrý Manžel, aka programátor, inžinier a ajťácky špecialista vie urobiť. Priniesol z Obi čisté dosky, len povrchovo upravené. Nakúpil si ďalšie sady mužských riadikov a preratúval, maľoval, kreslil, pílil, vŕtal diery na garniže, konzoly a rôzne skoby a nové obrazy.  A čo som v absolútnom úžase, dierky na kolíčky pre to množstvo dosiek na police,

vymeral tak dokonale, že keď dával dokopy všetky tie policové diely, dierky nasadli na kolíčky na prvú dobrú, ako keby ich umiestnenie vypočítal počítač. A nebojoval so žiadnymi nehodami, okrem tejto jednej.

On to potom zatrel, čo považujem za škodu, pretože mi to prišlo veľmi milé. Noelko si vraj potom nechal veľmi trpezlivo umyť labky.
Robil to všetko, všetučko sám podľa mustru, ktorý som zadala. Jediná pomoc, ktorú prijal, bola, že mu Roman prišiel pomôcť nasadiť vrchnú časť knižnice na svoje miesto.
Jožko medzitým v Selciach obháňal plynára s kotlom, krásne upratal našu kotolňu a kládol dlažbu a kachličky v letnej kuchyni.
Pán s kotlom prišiel až 8. januára. Tak ja viem, že aj kotlári chcú mať sviatky , čo už.
Kúriť sme začali presne 10. januára. Vôbec som tomu nechcela ani veriť, myslela som, že takto mrznúť už budeme navždy.
Večer sme boli na  akcii  s vlajkami v Banskej Bystrici a keď sme prišli do Seliec, tak nás privítali horúce radiátory a ruky som si umyla pod horúcou vodou.
V ten večer sme sa ako jediný raz, počas týchto sviatkov,  posadili okolo stola a zahrali sme si dominion a desiatku. Julke sme kvapkali do ucha, ja som pila asi ďalší hektoliter urologického čaju, tatík likvidoval balíky vianočných oblátok, ktoré mi z láskou napiekla spolužiačka Jarka,  Dobrá Cerka s rodinou nás pozdravila so závisťou z Bratislavy. V sobotu som celý deň balila a upratovala bytík. DM išiel do Seliec demontovať kompletnú vonkajšiu vianočnú výzdobu, Janka zlikvidovala kompletnú vnútornú vianočnú výzdobu a Jožko pokládol ďalší rad kachličiek už v teple.
V nedeľu ráno o deviatej , 12. januára,  sme nasadli do auta a odcestovali domov do Mníchova.
Dorazili sme šťastne.
Tento koláč bol prvý, ktorý som piekla tohto roku. Bolo to ešte v Selciach za zimy. To asi sa začne tradovať u nás nová méta “ to bolo pred tým keď sa nám pokazil na Vianoce kotol, to bolo po tom ako sa nám pokazil na Vianoce kotol“ 🙂
Pri tejto príležitosti som zistila, že v BB nedostať nikde créme fraiche. Ja neviem, že či to bolo tým, že bolo po Vianociach a obchody nemali ešte dostatočne zásobené, alebo tým, že to fakt nedostať.
Chcela som pôvodne upiecť bábovku citrónovú lebo som mala veľa citrónov a keď som sa preberala rôznymi receptami, tak mi nazrel cez plece DM a uvidel obrázok citrónového koláča s makom. A povedal, že tak ako vyzerá ten koláč, tak vyzerá jeho mozog, keby mu  niekto pozrel do hlavy. Že nemôže ani rozprávať, čo má také sliny v ústach, že to je momentálne jediné po čom túži, po citróne a maku. A ak mu chcem vynahradiť to, že som nenašla , kde som schovala jeho dva darčeky, tak chce aby som mu upiekla tento koláč.
Ozaj, dva darčeky, ktoré mal Ježiško priniesť Dobrému Manželovi, som v bytíku schovala tak, že som ich nenašla. Vypratala som celý šatník, upratala som kompletne špajzu, čiernu skriňu, poličky a police v kúpeľni, všetky schovky som prekutrala….nič. Mne neostáva nič iné, len veriť, že pri tej kucapace pri prerábke, sme ich nejako vyhodili.
No a tak som mu upiekla tento koláč.
On je celkom tradičný v Nemecku a recepty používajú práve Créme Fraiche, ktorý som nedostala a nemali ani náhradné riešenie. Tak som pristúpila k tomuto maslovému,  bábovkovitému.
A keď prídem do Mníchova, tak skúsim aj ten Nemecký a uvidím aký je medzi nimi rozdiel.

Suroviny:

Do hlbokého malého plechu cca 35 x 20, alebo tortová malá forma s priemerom 16 cm, budeme potrebovať

280 g hladká múka
250 g maslo a z neho odoberieme plátok masla na vymazanie formy
4 vajcia
200 g krupicový cukor
lyžička vanilková pasta (alebo balíček vanilkový cukor)
3 citróny
1 čajová lyžička s kopčekom prášok do pečiva
štipka soli
3 polievkové lyžice nepomletý mak
200 g práškový cukor

Postup

Večer vyložíme na linku maslo a vajcia. Citróny dôkladne umyjeme kefkou a pod tečúcou vodou.
Ráno zapneme rúru na 180 stupňov.
Formu vytrieme maslom a vysypeme strúhaným kokosom, alebo múkou.
Dvom citrónom ostrúhame žltú kôru a odšťavíme.
Maslo s cukrom vyšľaháme do penista.
Do masla postupne zapracujeme po jednom vajcia.
Pridáme šťavu z citrónov a aj citrónovú kôru. Pridáme vanilkovú pastu, štipku soli.
Prešľaháme a nakoniec pridám múku, prášok do pečiva a dve lyžice maku.
Prešľaháme.
Cesto vlejeme do formy, uhladíme a vložíme do vyhriatej rúry.
Pečieme približne 35 minút. Strážte si to podľa svojej rúry a urobte kontrolu špajdľou.
Múčnik necháme vychladnúť.
Tretí citrón znovu ostrúhame a odšťavíme.
Do práškového cukru zapracujeme šťavu.
Polevou polejeme múčnik.
Po pár minútach posypeme makom a žltou kôrou.