Kedysi som cestovala autobusmi veľmi často. Dobrý Manžel, ešte nebol Dobrým Manželom, ale Dobrým Frajerom a žil v Brne. Potom dostal pracovnú ponuku z Mníchova, ktorá sa neodmieta . My sme sa stali Dobrými Manželmi a kým som si uzatvorila aktívne veci v Banskej Bystrici a definitívne sa presťahovala, trvalo to rok. Celý ten čas som aktívne za DM dochádzala, aby sme si tam pripravili všetko na to, aby sme mohli začať žiť spoločný život.
Cestovanie mi nevadilo, mala som o 22 rokov menej a tešila som sa na DM. Spočiatku som chodila košickou linkou a to bolo dosť , no, košický vodiči mali pocit, že my sme tam pre nich a nie oni pre nás. Boli to arogantní bulovia, ospravedlňujem sa za výraz, ale iné ma pri spomienke na nich, nenapadá. Neboli takí všetci samozrejme, len táto jedna posádka, bola teda štepená.
V tom čase, cestovali skôr študenti , čo študovali na univerzite v Mníchove, operkovský boom nastal až o trochu neskôr. To neboli pripité typy, s taškami plnými piva a borovičky, ktoré na Slovensku brali podporu a chodili na čierno umývať stavebným partiám, špachtle. To boli múdre deti, ktoré mali jednu chybu, cestovali za svojim snom, bez rodičov.
A páni vodiči sa k nim správali, ako ….no ešte aj po tých desaťročiach som sa naštartovala, keď si na to spomeniem. Raz mi jeden šofér, začal tykať, tak ako tykal aj tým študentom a začal ma cvičiť. Ty bláááho. Na ten moment som čakala a ani som o tom nevedela.
Pekne nahlas, nie nekričala som ani nič podobné, ale vravela som nahlas a pomaly, že si poprosím jeho meno a že si vyprosím, aby sa k nám správal, ako k stádu oviec, . A ako sa my správame k nemu s rešpektom, tak vyžadujem aby sa s takým rešpektom správal aj on k cestujúcim. My za neho plat nedostávame , ale on za nás áno a nech si uvedomí, že „jeb…..ý k…..t“ ktorého práve tak otituloval, preto, lebo zabudol, že si nechal pas v batožine v kufri autobusu a chcel si ho ísť zobrať (ešte pred odchodom zo zastávky), mu môže kľudne raz pozerať do očí, keď ho bude uspávať na operačnom stole.
Kolega toho dotyčného, sa naježil a ohromne odvážne mi povedal, že „mladá, klídek“ .
Už som sa s nimi nedohadovala.
Obišla som pár tých študentov, zobrala som si na nich kontakty a oznámila im čo chcem urobiť.
Po celú cestu bol už kľud a keď sme prišli na konečnú do Mníchova, tak som sa za tými pánmi vodičmi prišla a povedala, že som dala na jeho skvele mienenú radu, aby som sa ukľudnila, ale že ten pokoj, ktorý vo mne zavládne, keď sa zoznámim s ich nadriadeným, mi môžu len závidieť.
Aj som napísala sťažnosť, s pripojením kontaktov na spolucestujúcich s tým, že trvám na tom, aby som bola informovaná, ako moju konkrétnu sťažnosť na týchto mužov, budú riešiť.
Odpísali, mi, že to neboli ich zamestnanci, ale nejakí prenajatí či čo, a že už neuvažujú o tom, že budú využívať ich služby, pretože mali na nich už viaceré sťažnosti a ich konanie nie je v súlade s ich firemnou politikou a ospravedlňujú sa.
Bla bla, netuším či je to pravda, či nie, ale ja som s tým košičanom prestala chodiť. Pribudla nová busová linka s východziou stanicou v BB.
Mala jednu chybu.
Šesť hodín chodila po Slovensku!!!!!!!
Vážne.
V BB mala odchod o 15, 00 a na hranici v Bratislave sme boli o 21.00.
Táto linka chodila vrchom, išla do Martina, Žiliny, zbierala celé Považie, aj v Trnave sme stáli.
A viete čo?
Mne to nevadilo.
Ja som to brala ako taký výlet.
Chápete, nechcela som sa čo najrýchlejšie dostať z bodu A do bodu B, ale užívala som si to.
Bože aká som bola hlúpa.
Však mi to ani netrvalo dlho.
Asi na piaty krát, som už bola z toho na mŕtvicu.
Keď sme vyšli z BB a miesto na Zvolen, Nitru Bratislavu, kde by sme boli za dve, tri hodiny, sme to zvrtli na opačnú stranu, tak mi stislo už žalúdok.
Našťastie sa to vyriešilo ….ale to nechcem teraz opisovať.
Takto som v autobuse necestovala hádam aj 15 rokov.
Minule som si to vyskúšala po takto dlhom čase.
DM nemohol pre mňa prísť do Seliec a tak sme sa dohodli, že však pôjdem busom
Tri krát som presadala.
Ale bolo to rýchle, všetko na seba nadväzovalo. Autobusy nemeškali, boli klimatizované, vodiči a cestujúci nekonfliktní, v Bratislave ma dokonca prišiel odprevadiť na busík do Brna , Janíčko s ockom, takže to bolo aj s milou vsuvkou.
Do Jihlavy som prišla, len o necelú hodinu naviac, ako keby som išla autom
Keď som sa dnes vracala z Okrouhlíku naspäť do Seliec, som si dokonca našla autobus, ktorý išiel z Prahy, cez Brno, priamo do BB.
Výborný busík, sedela som na neslnečnej strane, klíma klímovala, cesta ubiehala.
Po prvú zastávku, a druhú , a tretiu, štvrtú, piatu………zase sme cestovali celým Považím a Handlovou a Prievidzou a neviem čím všetkým.
Už som to nebrala ako pred dvadsiatimi rokmi, ako výlet. Už som sa len chcela čo najskôr dostať z bodu A do bodu B. Nevšimla som si, že na Slovensku je povolená preprava medzi mestami a tak nado mnou stále viselo nejaké prepotené podpazušie a ….Cesta trvala toľko, ako keby som išla do Mníchova. S takýmto cestovaním som znovu skončila na niekoľko rokov, kým na to nezabudnem.
Celý týžden s DM na chate som si to nesmierne užívala a aby som DM vykompenzovala môj odchod, piekla som aj bublaninu, aj závin a teraz na záver aj mrkvové rezy, ktoré už boli takým darčekom na jeho sviatok, ktoré bohužiaľ spoločne neoslávime.

.

 

Suroviny:

 

 

Na hlboký plech o veľkosti 30 x 34 cm (vnútorný rozmer, nie vonkajší)
budeme potrebovať

Na cesto :

400 g mrkva očistená nastrúhaná
dve hrste orechov podrvených
4 vajíčka
230 g trstinový cukor
2 polievkové lyžice javorový sirup (ja som mala agávový)
230 ml olej
200 g polohrubá múka
1 balíček prášok do pečiva
1 čajová lyžička jedlá sóda
2 čajové lyžičky mletá škorica
štipka soli
trochu vanilkovej pasty Dr. Oetker

 Na krém
3x 175 g philadelphia syr
110 g práškový cukor
šťava z jedného citróna
3 polievkové lyžice roztopené maslo
1 polievková lyžica javorový (agávový) sirup

Postup 

 

 

Rúru zapneme na 180 stupňov.
Nastrúhame očistenú mrkvu. 
Môžeme to urobiť na veľkej slzičke, ale ja som ju zmixovala nahrubo v robote a tam som zmixovala aj orechy.

Do veľkej misy rozbijeme 4 vajíčka a vsypeme cukor.
Prešľaháme do penista.
Pridáme olej, sirup, sódu, prášok do pečiva, škoricu a soľ.
Premiešame.
Pridáme múku a prešľaháme.
Na záver pridáme mrkvu a orechy.

Cesto s mrkvou sa Vám bude zdať také strapaté a hrboľaté.

Budete si myslieť, že to nebude pekné po upečení. Nerobte si starosti, Všetko dobre dopadne.
Plech vystelieme papierom na pečenie a cesto vylejeme do plechu a rovnomerne rozotrieme.

 

Dáme piecť do vyhriatej rúry a pečieme cca 40 minút.
Po tejto dobe sa zdalo, že cesto mám upečené, aj drievko zapichnuté do cesta, bolo po vybratí suché, ale mne sa to cesto stále zdalo, také nepevné.
Pridala som na 200 stupňov a piekla ešte asi 10 minút.
To som sa už len sústredila na to pečenie, lebo som nechcela touto záverečnou fázou , niečo pokaziť, napríklad prihorením.
Upečené cesto necháme voľne vychladnúť.

Kým cesto chladne, pripravíme krém
Do misy presunieme krémový syr Philadelphia. Viem, že je dosť drahý a ak máte skúsenosť s nejakým, čo dokáže túto značku nahradiť, tak si spravte po svojom.
K syru pridáme javorový, v mojom prípade agávový sirup, práškový cukor a premiešame.
Pridáme citrónovú šťavu, a roztopené, vychladnuté maslo.
Vymiešame do hladka.

Cesto som rozdelila na tri rovnako široké pásy.
Manipulovalo sa s ním komplikovane.

Myslím, žeby bolo lepšie, keby som cesto dala do trošku väčšieho plechu.
Manipulovalo sa teda s ním komplikovane, ale s trochou šikovnosti a opatrnosti, sa Vám nepretrhne. A ak áno, tak ho jednoducho poskladajte ako puzzle.
Spodný pás položte na servírovaciu tácku, s ktorou môže ísť do chladničky.
Potrieme o trošičku menej , ako tretinou, krému.
Priklopíme druhým pásom.
Znovu potrieme o trošičku menej, ako tretinou , krému.
Priklopíme tretím pásom (mne sa pretrhol a nikto nič v konečnom dôsledku nezbadal)
Povrch a boky potrieme krémom čo ostal.
Dáme do chladničky, necháme dôkladne schladiť aspoň na dve, tri hodiny.
Najlepšie sa mi rezy krájali malým, pilkovým, stejkovým nožom z príboru.
Vedeli sa vysporiadať aj s orechmi.
Rez nenechávajte von a zakaždým keď nakrájate porcie, uložte ho znovu do chladu.
Cesto môžete pokrájať aj na 4 pásy, krém si rozdelíte a naplníte dva nízke kusy. . Tie môžete krájať na trojuholníčky. Budú to menšie rezy a jednoduduchšie na manipuláciu.
Jedla som veľa veľa mrkvových toriet, zákuskov, rezov ale tento mi chutí vážne hádam najviac.
No je to na Vás.

Už som si na to zvykla, ale spočiatku som , z niektorých označení múčnikov u mojej českej časti rodiny, zostávala trochu zmätená.
Prišla som predstaviť Mojej Dobrej Svokre, jej nastávajúcu 19 ročnú vnučku Radku :-).
Radka je moje dievčatko. Tiež je pripravená jesť v ktorúkoľvek dennú, či nočnú hodinu a rozdeľuje raňajkové, obedové, večerové jedlo a jedlo, ktoré môžeme nazvať „niečo medzi tým“. A pod raňajkami sme si vždy predstavovali, že bude chlebík, rožtek, čaj a hocičo k tomu.
Na rozdiel od Dobrého Manžela a ako som zistila, aj jeho Dobrej Maminky. DM si kľudne dá na raňajky pol plechu bublaniny, alebo tanier venčekov a keď má v chladničke k dispozícii zmes zákuskov, niet šťastnejšieho manžela, na celom tomto šírom svete. A toto on v pohode raňajkuje.
No a naspäť k tej zoznamovacej akcii.
Nastávajúca Dobrá Svokra, sťaby akčná žena, chodila každé ráno na nejaké športové aktivity do cviločnice, alebo do sauny, alebo rýchlu chôdzu po okolí mesta a tak.
A večer nám vraví, že ráno odíde na spining, či čo, a odtiaľ pôjde kdesi. A že na stole nám nechá na raňajky buchtu.
Nuž dobre.
Ráno vstaneme a na stole jablkový závin z lístkového cesta.
Pre mňa a Radku, niečo, čo si dáme po príjemných raňajkách, o hodinku, dve, ku káve 🙂
Tak hľadám teda tie buchty. Vedela som, že večer jej nič nekyslo, tak som myslela, že trebárs kúpila také tie, kúpenské buchty. Všetko som prehľadala.
A nič. Len ten jablkový závin z lístkového cesta.
DM zasvietili oči a nám dvom s Radkou, spadla čeľusť, keď nám vysvetlil, že toto je tá „buchta“
Tak nás zobral na raňajky do mesta.
No dlho, dlho som nešla pochopiť, že buchta je aj závin, aj ríbezľový koláč s posýpkou, aj tvarohový koláč aj bábovka a vlastne všetko. Aj ananásová roláda s pudingovým krémom a nazdobená kudrlinkami, bola buchta. Buchty, ako ich poznáme u nás, moja česká rodina vôbec nerobí. Aleže vôbec. Také tie na plechu, kysnuté a plnené tvarohom a slivkovým lekvárom a podobne, tak to u nich len v rozprávkach vidia. Neviem, či to nemajú radi, alebo to nie je u nich tradícia.
A potom tu máme „dort“.
Ja , čo pochádzam z cukrárenskej rodiny, považujem za tortu, múčnik, ktorý pozostáva z minimálne dvoch okrúhlych piškótových korpusov a naplnené nejakým jemný krémom. A táto torta býva potiahnutá buď čokoládovou polevou, alebo krémom, Povrch torty , býva niečím nazdobená. Dokonca nemusí byť ani okrúhla, skrátka na torte sú viditeľné korpusové vrstvy, striedané s krémom.
Tak som bola zmätená, že prečo chce Moja Dobrá Svokra, piecť na grilovaciu, rodinnú akciu, tortu a nestačí niečo jednoduchšie.
A potom upiekla mrkvový koláč v okrúhlej, tortovej forme. Taký ten , čo má piškót kombinovaný so strúhanou mrkvou a na ňom je vrstva mascarpónového krému s tvarohom. Čo o to, ten múčnik ona vie urobiť skvele a je fajný, fajný. Ako tortu, by sme ale v Selciach, tento múčnik, nazvali len v najbujnejšej fantázii, alebo keby sme chceli oklamať nejaké dieťa, ktoré má sviatok, a že sme mu upiekli „tortu“.
Tu musím spomenúť takú milú vecičku, vlastne dve milé vecičky.
Náš Janíčko autík, si uvedomil, že keď má nejaké narodeniny, alebo meniny, tak by mal dostať tortu. A bolo Janíčka a jeho rodičia aj sestrička aj on, prišli ku nám na víkend , na chatu na Okrouhlíku. Dobrá Teta Pavla upiekla jej povestný Loucký koláč. http://chalupnikovi.com/recepty/?p=6420. A keď ho už priniesla na stôl, ešte nepokrájaný, tak Janíčko znezdajky vykríkol „to je torta na meniny“. Ohromne sa nám uľavilo, lebo mu chudáčikovi, nikto tú tortu neupiekol. A tak môžeme považovať aj Loucký koláč, ktorý upečie DT Pavla, za povestný „dort“. Oklamaný Janíčko.
No a druhá vec, že ako sa dajú detičky oklamať.
Susedovci na chate, majú malého vnuka, ktorý oslavuje narodeniny, uprostred leta. A ten deň oslavoval svoje päťdesiatiny aj hospodský Milan, ktorý je veľmi populárny na Okrouhlíku s celou jeho rodinou. A na jeho oslavu , mu prišla hrať nejaká cimbálovka, potom aj nejaká miestna country kapelka. A na ten deň bol vyhlásený aj lampiónový, letný sprievod a vztyčovala sa vlajka a púšťali sa balóny a bublinky a všetky tie veci okolo. Bola to skrátka veľká sláva.
Celý víkend nám vyhrávala ponad rybník hudba, boli púšťané svetelné lodičky po rybníku, bol sprievod a výkriky „všetko najlepšie k narodeninám“ , a „živio živio živio“ a dokonca bol aj ohňostroj.
A na druhý deň nám malý susedko s rozžiarenými očkami vykladal, že mal včera narodeniny a na jeho oslave mu hrala aj hudba, aj svetielka boli, aj balóniky a všetci okolo oslavovali a dokonca mal aj narodeninový ohňostroj.
Keď na svojej oslave povedal, že má málo darčekov, tak mu jeho rodičia a prarodiča a teta, povedali, že to nemyslí vážne, veď aha akú krásnu oslavu aj s hudbou a atrakciami mu vystrojili.
Hádam, že tento rok už tá vlaňajšia oslava, prekonaná nebude. 🙂
No a naspäť k téme.
„Dortíky“ neviem zaradiť. To sa až tak v jihlavskej famílii nepoužíva, ale mám zato, že dortíky, bývajú nejaké šľahačkovo, krémové , veľké zákusky, ktoré sme u nás doma v Selciach, volali, zákusky a oficiálne sa majú volať dezerty.
Závin volajú, že je to štrúdľa.
Aj som sa chvíľu od toho vymedzovala, ale som s tým prestala, lebo mi to môže byť vážne jedno.
A nakoniec môj názor nemusí byť správny a ten závin sa zje, či je to závin, alebo štrúdľa.
Za mňa, štrúdľa je to, čo sa zaroluje a je to zo štrúdľového cesta, ktoré sa ťahá, alebo vyvaľkáva na tenko, alebo si kúpime hotové štrúdľové. Jedine nad čím váham, je tzv. filo cesto, či sa aj to počíta.
Do štrúdľového cesta nejde vajíčko.
Ale ako píšem, nechcem o tom polemizovať, pretože každá rodina má svoj jazyk a názvy a označenia .
Cieľom mojich rodín, ako slovenskej, tak aj českej , nie je aby sa niečo volalo správne, ale hlavne aby to chutilo skvele a zakaždým si na tom pochutíme.
Hlavne, že som pochopila konečne, že čo je čo.
Cesto na záviny , ktoré by mi vyhovovalo, som hľadala strašne dlho a keď som objavila tento recept, na topreceptoch u Mirči75, tak som ho vyskúšala, už len tak , zo zvyku, bez nádeje, že to bude niečo s čím budem spokojná.
Naviac, pokiaľ som si pamätala, táto dáma, vedela dobre variť a bola nápomocná dobrou radou, pretože vedela, čo robí.
Je to také zvláštne, ako Vám prejdú časťou života, ľudia s ktorými komunikujete na dennej báze, pár rokov a potom zrazu, zmiznú z nejakého dôvodu.
Bola to vtedy mladá mamička a mala dvojičky chlapčekov. Bola na materskej a všetko čo varila a piekla, fotila a vkladala ako recept na toprecepty, kde som sa veľmi angažovala, po istú dobu.
Bola to naozaj veľmi milá, mladá pani.
Po odchode z topreceptov som za sebou zanechala veľké množstvo takýchto internetových kamarátok. Za mnohými mi je ľúto, že to skončilo, ale človek ako starne, tak prestáva mať toľké kapacity na to, aby udržiaval všetky tie kamarátstva, akokoľvek som si myslela, že nikdy neskončia.
Dosť na to, cesto som vyskúšala a bolo to ono!!!!!!!!
Je fantastické, skvele sa s ním pracuje, a je chutné.
Už nerobím žiadne iné a ani raz ma nesklamalo.
Vďaka Mirča, nech si už kdekoľvek, verím, že sa Ti dobre darí a ostala si takou skvelou ženou, ako si Ťa pamätám.
Tento konkrétny závin považujem za takú letnú obdobu. Do náplne pridávam v lete k jablkám aj čerešne. Naše čerešne z dvora na Okrúhliku, nebývajú každý rok, čo je veľká škoda. Sú pevné a keď sú už naozaj na hranici prezretia, sú tmavočervené, až čierne. Keď ich vykôstkovúvam, alebo teraz keď ich zbieram po dvore, tak mám ruky, ako keby som si ich máčala v krvi. Sú fantastické.

 

Suroviny:

Na cesto :
400 g hladká múka
250 g maslo
1 vajce
150 g biely nesladký jogurt
štipka soli

Na náplň :
8 až 10 väčších jabĺk
v sezóne pridávam aj za mištičku čerešní
3 polievkové lyžice hrozienka (ak dávam čerešne, tak vynechávam)
2 alebo 3 polievkové lyžice trstinový cukor
pol balíčka vanilkového pudingu
citrónová šťava z celého plodu
hrsť orechov
kokos na podsypanie

Postup

Najprv si urobíme náplň, pretože budeme potrebovať, aby nám schladla.
Jablká ošúpeme, zbavíme ich jadrincov a bubákov.

Nakrájame na malé kocky a dáme ich do hrnca.
Ak máme čerešne, tak ich vykôstkujeme a pridáme. Ak nemáme, tak dajme hrozienka.

Čo sa týka cukru.
Najlepší recept na cukor,  Vám dá Váš jazyk. Dajte spočiatku povedzme dve lyžice a po udusení , si podľa seba pridajte. 
Ja som dala tri lyžice  trstinového a bolo to veľa. Čerešne už boli prezreté a neskutočne sladké, naviac som sa pomýlila a dala aj hrozienka. A jablká boli tiež sladké. Pridala som limetovú šťavu, ale príde mi to málo výrazné a tak som napísala do rozpisu skôr citrónovú.
No a dáme ešte šálku vody.
A ideme dusiť. Dusíme kým sa Vám zdá, že tie plody sú tak akurát. 
Nerobte ich na blato, pretože je lepšie keď je náplň definovaná tými kúskami ovocia.


Hlavne nenapĺňajte záviny surovými jablkami, aj  keby boli nastrúhané. Neušetríte tým nijaký čas, keby ste ich nechali surové.  Ušetríte si akurát nervy pri krájaní a potom pri podávaní, kedy náplň bude držať.
Ak budete robiť náplň s čerešňami, tak sa Vám logicky zafarbí.. Po tých tmavých čerešniach vyzeral závin, ako keby bol plnený dusenou, červenou kapustou 🙂

Ovocie púšťa šťavu, takže ja ju zahusťujem pol balíčkom vanilkového pudingu.  S prídavkom čerešní, musíme dusiť asi 20 minút a je pustené tej šťavy viac a   dala som teda celý sáčok.
Premiešame, necháme ešte asi minútu. Nakoniec dochutíme , ak treba ešte cukrom. 
Citrónovú šťavu pridajte vždy, pretože náplň ostane pikantná.
Nakoniec do náplne pridajte nahrubo podrvené orechy.
Do letného závinu, škoricu vôbec nepridávam.
Náplň odložíme a necháme ju vychladnúť.


Pripravíme si cesto.

V hlbokej mise, do skyprenej múky , pridáme maslo. Ak je mäkké stačí nadrobno pokrájať, ale ja ho nastrúham na hrubej slzičke. Časovo je to presne toľko isto, ako keby som ho mala krájať.
Pridáme jogurt a celé vajce a štipku soli. 
Nahrubo to premiešam, aby sa múka neprášila a preložím všetko na podložku, kde cesto rýchle spracujeme. Nehráme sa s ním.
Môžete ho začať vaľkať, hneď po spracovaní.
Rozdelíme ho na tri rovnaké časti.
Podsypeme múkou a postupne rozvaľkáme na plát.  Ten prvý som aj zmerala. Mal 32 x 27 a zdal sa mi tak akurát.
Plech vystelieme papierom na pečenie a pomocou valčeka, prenesieme plát na plech.

Plát posypeme trochou kokosovej múčky.
Tretinu plnky rozložíme neďaleko dlhšieho kraja plátu


a zavinieme, pomocou papiera, ktorý je na plechu.


Okraje zlepíme a zatočíme pod spodok závinu.
Takto postupujeme pri všetkých plátoch.

Povrch plátov zľahka potrieme olejom a vidličkou popicháme po celej dĺžke. 
Dáme piecť do vyhriatej rúry na 180 stupňov a pečieme nejakých 30 minút, kým nie je povrch závinov zapečený. Strážte si to podľa svojej rúry. 
Môže sa Vám zdať, že sú stále mäkké, ale oni pri chladnutí tuhnú .
Upečené záviny necháme vychladnúť!!!!!!!
Najlepšie sa mi krájajú malým,  príborovým,  pilkovým nožom na stejky

 

Dnes som si prečítala odkaz na mojom blogu od Aničky z Nitry.
Veľmi ma potešil aj keď sa netýkal mojich receptov, ale príbehov, ktoré píšem pred receptom.
Písala, že prečo viac nepublikujem a dávam si dlhé prestávky.
Viete, ja mám pocit, že už nemám čo sem dávať.
Všetko je už akoby, uvarené a upečené.
Generácia blogeriek, ktoré prišli po mne, sú iné.
Varia tak, ako im káže zrýchlený životný štýl.
Snažia sa predchádzať civilizačných ochoreniam, zmenou stravy.
Snažia sa variť tak, aby sa prispôsobili svojmu ekologickému presvedčeniu.
Uberajú na klasických surovinách, ktoré robia jedlo síce chutným, ale naskrze nezdravým.
Snažia sa vyhýbať lepku, cukru, alergénom, éčkam.
Ja sa im nečudujem.
To, ako sme varievali odnepamäti, zanechalo na nových generáciách ,katastrofálne následky.
Darmo si budeme nahovárať, že my sme jedli takto a takto a tu sme. Nie to nie je pravda.
A po starom sa už nebude nikdy variť.
Vidím to aj na mojej Dobrej Cerke, na ktorej je stále vidieť vplyv, že sa učila variť odo mňa. Ale už je to iné.
Prestala napríklad používať ocot.
Poviete si…no Bóže, je tam toho. Ale, viete si predstaviť šošovicovú polievku na kyslo, bez octu? A nie, žiadna citrónová šťava šošovicovú polievku nevylepší!
Jej syn, náš drahý autík Janíčko, má rozšírený ekzém a v stravovaní DC , vylučuje všetky agresívne príchute, čo ocot, bezpochyby je. A tak ho nepoužíva. Na evokovanie kyselkavej chuti, používa výhradne bobkový list, Keď som u nich varila, jemu som odliala bokom a pre nás som to ochutila po starom. A rodina už od toho odvykla, nechutilo to ani Dobrej Vnučke, ani Dobrému Zaťovi a Dobrá Cerka mala kyselinu, čo jej išla až hore krkom.
Je predpoklad, že Dobrá Vnučka Dorka, doopatruje Janíčka , keď už budú rodičia na pravde božej a ona v starom veku. Dorka už nikdy nebude variť šošovicu inak, ako bez octu. A naučí to aj svoje deti a vnúčatá.
Posunuli sa iným smerom, ako som ja.
Takže ak si my, staré gazdiné myslíme, aké sme úžasné kuchárky a všetci sa idú za našimi sviečkovými a pečenou krkovičkou a vyprážanými rezňami zabiť a keď sa pominieme, tak budú za našimi jedlami všetci plakať.
Zabudnime na to.
Neukájajme sa spomienkovými optimistom.
A je to tak správne, každá generácia žije svoj život, nie ten náš. A hlavne nevyčítajme im to. Ani my, už na zápražky a pečenie, nepoužívame bravčovú masť z vedra a nerozprážame pod praženicu, údenú slaninu. To bývali bežné raňajky u mojej starej mamy Betky (božtek do nebíčka).
A moje rozprávania a spomienky?

Božechráň, nechcem sa v žiadnom prípade prirovnávať k umelcom, ktorí niekedy hovoria o svojom bloku a darmo čakajú na nejakú tú múzu. To by bola arogancia. Ale vážne, niekedy stojí recept, len preto, pretože nemám práve inšpiráciu na rozprávanie.
Niekedy mám pocit, že už všetko bolo nieže dovarené, ale aj povedané.
A mám tiež svoje starosti, ktoré sa nejako kopia a napínam sily aby som to zvládla tak, ako sa patrí.
No a k blogu ako takému.
Pred viac ako desiatimi rokmi, mi boli obrovskou inšpiráciou, balkánske blogerky. Sledovala som ich dobrých tridsať.
Dobrá polovica z nich, už nevarí a dokonca už nie je možné nájsť ani ich blogy. Prestali platiť „nájomné“ majiteľovi internetového miesta, kde ho mali umiestnený .
A tie čo ostali, už tiež len tak „dobiehajú“.
Niekedy sa pozriem na nové footblogy, na nové blogerky a tento môj, mi príde oproti tých ich, zúfalo nemoderný, zastaralý.
A tie ich fotky, bože to je krása.
Tie moje sú hrozné proti tomu.
Ale je veľmi zaujímavé sledovať, ak sa mení štýl fotenia hotových jedál.
To čo bolo fakt veľmi veľmi cool, ešte pred troma rokmi, je už teraz také..no pekné, ale vidieť, že to už tak nejako…..nemá tú modernú agresivitu, ten šmrnc a esprit modernosti.
Takže tak je to.
Som vyhorená 🙂
V piatok som prišla zo Seliec na chatu na Okrouhlík. Prišla som naozaj len na pár dní, pretože aj po tých 22 rokoch manželstva, sme s Dobrým Manželom, veľmi neradi od seba odlúčení a využila som okno, keď som sa mohla zo Seliec uvoľniť. Tú ďalšiu nedeľu sa vraciam.
Keď som bola teraz v Selciach, priniesol z trhu Dobrý Brat Jožko, asi kilo čerešní.
Vlastne netuším koľko ich bolo, boli v takej tej veľkej, umelohmotnej krabici, čo používajú trhovníci.
Umyl ich a položil na stôl. Bola medzi nami a začali sme sa rozprávať a celú tú nádobu sme na posedenie zjedli.
Nikomu sme nedali.
Boli sme tam len my dvaja a čerešne a potom už len kôstky. Ani jedna nebola poškodená, ani jednu sme nevyhodili. Fakt ostali len čisté kôstky a pár stopiek.
V ten deň, ostal náš obed nedotknutý 🙂
A keby sme mali ešte jednu krabicu, možno zjeme aj tú.
Naša čerešňa na dvore chaty, tento rok zarodila.
Premeškala som dobu oberačky a tak nemám tohto roku zavarené nič.
Dobrá Teta Pavla mi písala, že mi zavarí a s veľkou obavou sa ma opýtala, že či vážne chcem, aby ich vykôstkovala.
Tak som jej povedala, že nemusí a tie kompóty nechám na chate.
Vôbec si neviem predstaviť, ako si dám nevykôstkovaný kompót k jedlu, Predstavte si, že oni aj pečú z nevykôstkovaných čerešní.
Za mňa, je to barbarstvo 🙂
Ale tie posledné čerešne, z tých najvyšších konárov, ktoré musel prísť obrať Michal, ktorý váži asi toľko, ako škorec a nepreborí sa na streche do chaty,
tak tie čerešne ma čakali v chladničke.
Keď som otvorila chladničku na chate a uvidela čerešne v dvoch hrncoch, vedela, som že ten jeden padne do môjho brucha. I stalo sa tak.
A dnes ochladilo natoľko, že som sa cítila na to, žeby som z tých čerešní
niečo upiekla.
Sú čierne a nenormálne sladké. Neboli prezreté a neboli na blato. Keď som ich odkôstkovávala, tak striekala z nich šťava, tmavá ako krv.
Dobrý Manžel si kázal urobiť bublaninu.
Ja bublaninu nemusím, a keď tak , len z červených ríbezlí. Ostatné ovocie, mi príde v bublanine veľmi mdlé. Ale čo DM chce, to DM dostane.
A predstavte si, že na blogu bublaninu nemám.
Začala som prezerať mnohé a mnohé recepty. Vyselektovala som, čo sa mi pozdávalo a dala dokopy vlastný recept, podľa toho, ako si myslím, žeby chutilo nám.
Tie recepty boli vložené hádam aj pred 10 rokmi na internet a bolo vidieť, že to boli recepty podedené. Viete podľa čoho som to vedela? Strašne veľké množstvo cukru tam išlo. Naozaj veľmi veľa. Dala som ho takmer o tretinu menej .
A som si istá, že mladá, moderná gazdinka, by na túto moju, už upravenú bublaninu, povedala….“dala by som tam menej cukru“! A mňa by trafil šľak.
Tak ja som uznanlivá a vôbec sa nečudujem, že sa varí už úplne inak. Ale niekedy sa pýtam, či nejaké frázy sa nehovoria len preto, lebo sa to už hovorí zo zvyku.
Ja vôbec nechápem človeka, čo mi povie, že ešte nemôže raňajkovať, lebo je na neho priskoro. Toto tiež beriem ako frázu.
Ja som pripravená začať jesť v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu, akonáhle otvorím oči. 🙂
No a potom si ten človek, čo mi tvrdí, že je priskoro na raňajky (konkrétne môj DM), vezme tanier mrveničkového koláča, alebo bábovky, alebo punčových rezov, alebo venčekov, alebo narodeninovej torty a toto raňajkuje.
Hlavne že je to princeznička s delikátnym žalúdočkom, čo skutočne musí nechať svoje telo prebudiť a precítiť a dopriať mu čas na to, aby sa naraňajkoval. A vzápätí na to, zje pol ananásovej rolády.
To nech si nechá. Ja sa kľudne zobudím o piatej ráno a urobím si obložený rožok s čajom a nechávajú ma tieto žalúdočkové starosti DM úplne chladnou. 🙂
Alebo. Príde nejaká manca k stolu s raňajkami, dá si pol rožku s bielym jogurtom, ktorý nedoje, pretože je „úplne plná“. Za mňa – fráza.
Tak ja netvrdím, že pre niekoho je táto bublanina veľmi sladká a netvrdím, že niekto nedokáže jesť hneď ako sa prebudí a už vôbec netvrdím, že niekto zje pol rožka a pol bieleho jogurtu a má pocit, že zjedol polku pečeného prasaťa..to ani náhodou, len si myslím, že niekedy sa to jednoducho povie len tak, zo zvyku.
Takže toľko k novému receptu.
Stará nemoderná bublanina.

Suroviny:

Na hlboký plech s vnútorným rozmerom 30 x 34
budeme potrebovať

6 vajíčok
280 g cukor krupicový
370 g polohrubá múka
pol balíčka prášok do pečiva
8 veľkých polievkových lyžíc teplá voda
10 veľkých polievkových lyžíc olej
strúhaná žltá kôra z jedného citróna
vanilková príchuť, ja používam pasta dr. oetker
tuk na vymazanie plechu
kokos, alebo múka na vysypanie plechu

Postup

Vykôstkujeme čerešne. Čím je ich viac, tým lepšie. V chladničke okrem našich bola mištička čerešní, ktoré nám dali susedovci. Boli svetlé a tak som ich zamiešala, aby boli pekne rôznofarebné. Po odkôstkovaní som mala plný hlboký tanier.
Rúru zapneme na 180 stupňov.
Vajíčka oddelíme na žĺtky a bielky do väčších misiek.
Bielky napeníme a pridáme k nim 80 g cukru. Vyšľaháme pevný sneh.
Ja preto začínam so šľahaním bielkov, pretože mi odpadne práca, umývať metličky. Ak by som najprv šľahala žĺtkovú masu, tak kým by som išla vyšľahať sneh, musela by som tie metličky dôkladne umyť v horúcej saponátovej vode, aby sa dôkladne odmastili.
Takto strčím zabielkované metličky do žĺtkov a nič sa nedeje. Naopak to nejde.
Žĺtka napeníme a pridáme k nim dvesto gramov cukru (všetko čo ostalo), prešľaháme do penista a pridáme teplú vodu.
Znovu dôkladne prešľaháme a pridáme olej.
Šľaháme  a pridáme napokon múku s práškom do pečiva.
Zmes zhustne.
Do masy nastrúhame žltú citrónovú kôru

Ja som pôvodne dala limetovú, ale prišla mi málo výrazná, takže do receptu píšem citrónovú. Nakoniec ochutíme vanilkovou pastou.
Premiešame a do cesta,  krátkymi rezavými pohybmi zapracujeme sneh.
Masa sa odľahčí.
Plech vymažeme tenučkou vrstvičkou masla a posypeme kokosom.
Zmes vylejeme do plechu a ľahkou rukou ju rozotrieme.
Po povrchu pokladieme čerešne.

Dáme piecť do vyhriatej rúry na 180 stupňov a pečieme cca 30 minút.
Strážte si to podľa svojej rúry.
Cesto je spevnené, oddeľuje sa od bokov a je po povrchu zapečené.

Múčnik vytiahneme a necháme vychladnúť, zľahka posypeme práškovým cukrom.

Keď sme začali chodievať  pred pár rokmi na chatu na letný pobyt,  Dobrému Manželovi a mne sa ušla izbička po Babičke. 
Bola zariadená chatársky a babičkovsky.
Váľanda a starý gauč do elka a na protiľahlej stene tretia váľanda.
Ako konferenčný stôl,  slúžil pevný kempingový ,a pod oknom ako solitér,  nádherný starodávny stolík so stoličkou.  Je síce krásny, ale po praktickej stránke neuveriteľne zavadzal a mohol slúžiť jedine tak tak na sedenie a písanie pozvánok na letné večierky pri šichtúni dreva,  respektíve na lepenie známok na obálky tých pozvánok, ktoré by som radšej išla písať do kuchyne na kuchynský stôl. 
Pravda…keby nejaké letné večierky a pozvánky, v našom svete,  existovali.
Tak som na tom stolíku mala naukladané všetky dámske, kozmetické potrebnosti. 
Neviem síce načo, ale  každý rok sem vláčim krém ranný, denný, nočný a výživný.  Odličovacie mlieko, odličovacie tonikum, revitalizačné tonikum a asi 10 ampuliek rôznych sér.
Aj tak si na ten ksicht dávam len to čo mi zostane na rukách, keď si krémujem ramená a nohy, lebo sa mi strašne vysušujú. Dedovi Oldrichovi a Vilme som úplne jedno ako vyzerám . Do tohto všetkého pribudli ešte naše kufre, tašky a všetky tie zbytočnosti okolo toho, ako sú napríklad 3 rôzne druhy kabeliek, 5 dizajnových šatiek, 3 klobúky. 
Nemám rozum.
Chodím tu v jednej letnej sukni, kraťasoch a teplákoch a točím dookola 3 tričká.
DM, napriek tomu, že je to ajťák, tak má šikovné ruky a kreatívneho ducha. Zhotovil nám hlboké šuplíky na kolieskach, ktoré sme zasúvali pod tie všetky postele a tam sme mali poskrývané, oblečenie, kufre a topánky a všetky tie zbytočnosti.
Gauč kde som spávala ja,  bol ako inak, po babičke.
Aj moji rodičia v svojej prvej obývačke, keď boli mladý manželia v roku 1958, mali taký.
Strašne, strašne ťažký, s dyhovanými doskami po bokoch. Keď sa dali dolu štyri , asi dvesto ton vážiace,  epedá, tak tam bol aj úložný priestor.  Tie epedá už na tom „mojom“ gauči neboli a babička mala kvalitný zdravotný matrac a zmäkčujúcu prikrývku z pamäťovej peny z Dormea.
Spalo sa na ňom vskutku dobre. 
DM obišiel horšie.
Váľanda, na ktorej musel každý rok uťahovať nízke nôžky. Tri jednoduché,  staré molitánové matrace s tou obyčajnou pokrývkou. 
Na tej tretej váľande spávala Dorka s Barborou.
Dorka je vnučka a Barborka je mačka.
 Dorka vyrástla a prázdniny už chce tráviť len s kamarátkami, tak tam už spávala len Barborka a boli tam naukladané všetky veci, ktoré inde miesto nemali. 



Chodievali sme sem len na pár týždňov a to sme takto vydržali niekoľko rokov. 
Ale ako sa náš pobyt z pár týždňov, predĺžil na pár mesiacov,  napriek tomu, že je naše manželstvo už dlhé viac ako dve desaťročia, stále sme pociťovali túžbu zdieľa spoločnú posteľ, nehovoriac o tom, že naše chrbtice už zostarli a vyžadujú šetrnejšie zaobchádzanie. 
A padlo rozhodnutie.
Babičkovská izbička už nebude „tá po babičke“ ale urobíme z nej našu. 
Urobili sme si nákres a umiestnili sme na ňom  čo najoptimálnejšie našu novú manželskú posteľ, úložné priestory, pracovný stôl a zdravé stoličky.
Všetko klaplo.
Máme našu izbičku.
Manželská postel je nevídaná.
Objednali sme si do nej vysoké matrace,  jeden stredne tvrdý a druhý stredne mäkký.
Obidva sa nám zdajú rovnako tvrdé  ako skala a zdalo sa nám na začiatku, že to môžeme už kľudne spať aj na stole a nezbadáme rozdiel. 
A tá výška. Bože môj.
Keď si sadnem na posteľ, tak si môžem hompáľať nohami a z postele normálne zoskočím.
Chvíľu sme uvažovali, že na tie tvrdé matrace, dáme prikrývky z pamäťovej peny, ale sme sa obávali, že už si nebudeme môcť na tej posteli sadnúť, lebo by sme sa búchali hlavami do plafóna.
Po prvej noci, keď sme nadšene na tú posteľ vyliezli, sme sa neveriacky držali za ruky, že to je hotovo a dedo Oldrich s Vilmou a Dobrou Tetou Pavlou na nás  medzi dvermi pozerali.
Ráno sme prišli do kuchyne,  ja v predklone do pravekého uhla a DM v záklone, obidvoma rukami sa podopierajúc v krížoch.
Ako to len s nami a s tou posteľou dopadne?
Dobrá Teta Pavla tu má svoju izbičku v podkroví.  
A keď sme prišli s tým, že si ideme prerobiť tú našu, tak si popremýšľala, že sa pridá a zmení aj ona tú svoju.
Zmena spočívala v tom, že na chatu priviezla svoj starý nábytok z mestského bytu, kde si zaobstarala nový.
Tak je to jej izbička, keď to chcela, mala to mať.
DM , so susedom,  vyvláčil  všetko do podkrovia, kde si to pekne usporiadala a nevyzerá to vôbec tak zle, ako som si predstavovala.
Vyzeralo to  všetko fajn do momentu, keď si popremýšľala, že ten babičkin gauč je dobrý,  aj ten matrac je dobrý, aj perín má a vankúšov má dosť a aj miesto, kde by ho vedela umiestniť. 
Ľudia moji, 
Viete si predstaviť vyniesť takú opachu a ťarchu do podkrovia úzkym schodiskom pre jedného, kde sa nedá bohvieako vykrútiť?
A potom vyniesť do podkrovia celú dolnú knižnicu. 
Nemyslite si, že išlo o pár knižiek.
Čítala Babička, číta Dedo Oldrich, číta DTP, číta DM, čítam ja, čítame celá,  úplne celá rodina. Knihy sa tu hromadia a sú naukladané všade a tým, že DTP priniesla so svojou starou obývačkou aj obrovskú knižnicu, vyriešil sa náš problém kde dať knihy.  Veľa kníh. 
Veľa kníh vyniesť po schodoch do podkrovia.
Večer sme skončili všetci unavení na smrť, s rukami vyťahanými až po zem a s dvorom ako starým vetešníctvom. Tam boli nahromadené staré postele, tam staré matrace, tam 5 starých vankúšov, tam to, tam ono.
Tak sme ráno taký poohýbaný nevedeli, či sa nevieme vystrieť kvôli posteli, alebo kvôli ťahaniu všetkého možného.
Upratali sme dvor a bez slova sme sedeli na záhrade a každý čítal svoju knihu s tým, že sme museli sami sebe odprisahať, že každý tú svoju potom sám vynesie hore do knižnice. 
Spíme na novej posteli už piatu noc a môžeme povedať, že každou nocou je to lepšie a lepšie.
Mňa prestalo tak bolieť koleno. Netuším aký môže mať vplyv nová posteľ na koleno. 
DM sa vyjadril, že je to skrátka lepšie, ale netuší, či ho bolia kríže z novej postele, alebo novej stoličky, alebo starého stolíka na ktorom sa dajú len lepiť známka na obálky a on tam má dočasne umiestnený pracovný kút, kým nám sused vyhobľuje do hladka dosky, z ktorých DM urobí nový pracovný stôl. 
Nevie sa ho dočkať.
Dobrá Teta Pavla, ako jej umrel  Ľubomír (božtek do nebíčka), tak v čase svojho voľna chodieva na chatu a spoločne si tu žijeme. 
Včera priniesla asi dve kilá jahôd červených a sladkých ako sen.
A vraj na džem. Tak jej vravím, že to teda ani náhodou.
Budú jahodové guľky s tvarohom a ostatné zjeme.
A ona že to teda ani náhodou.
Budú jahodové guľky sypané perníkom a jahodová bublanina a ostatné zjeme.
K jahodovej bublanine nemám dobrý vzťah. Mám dobrý vzťah k ríbezľovej, pretože mdlému piškótu, dá chuť jedine pikantná ríbezľa. 
Robila som už bublaninu z čoho sa len bublanina robiť dá, ale ríbezle sú jediné, ktoré dokážu ten múčnik oživiť.
A tak som išla do tohto jahodového koláča. 
Keby som sa držala striktne receptu, ktorý som našla v časopise Apetit, tak by som nebola vôbec spokojná, pre rôzne čudné veci. 
Napríklad celý plech bol robený z 300 g jahôd. To fakt nechápem. Mne to prišlo strašne málo. 
Ale zato posýpka bola robená z 250 g múky a 250 g cukru a 100 g masla. To mi prišlo strašne sladké, strašne múčne, málo maslové a strašne veľká masa.
A nemala som cmar, ale mala som kyslú smotanu.  A dala som viacej toho a menej onoho. 
No, ale základ je teda ten z Apetita.
Koláč nám vážne chutí a zjedli sme ho všetok všetúci…akurát nám na jedenie jahôd,  ako takých , nič neostalo.

 

Suroviny:

Použila som plech o veľkosti 35 x 30

 

Na cesto :
220 g polohrubá múka
220 g hrubá múka
2 malé vajcia, alebo 1 naozaj veľké
250 ml cmar (viď text v postupe)
180 g jemný krupicový cukor
1 balíček kypriaci prášok do pečiva Dr.Oetker
150 ml olej

Na jahodovú náplň:

1 kg jahody
5 polievkových lyžíc cukor
1 balíček vanilkový puding Dr.Oetker

Na posýpku :

150 g polohrubá múka
130 g práškový cukor
120 g studené maslo

Na dokončenie :

maslo na vytretie plechu
kokosová múčka, alebo múka na vysypanie plechu

 

 

Postup

Zapneme rúru na 200 stupňov.

• Jahody očistíme od stopiek a poškodených častí a umyjeme.
• Do veľkej misy rozbijeme dve malé vajcia a spolu s cukrom ich dôkladne prešľaháme, až kým nám zmes nezbelie a cukor sa nerozpustí.
  V rozpise surovín som síce napísala jedno veľké, alebo dve malé, ale radšej dajte tie dve malé, ako jedno veľké.
• Prilejeme cmar.
  Cmar sa v českej kuchyni volá podmáslí a čo som zasledovala tak sa používa veľmi často. S cmarom som sa v našej slovenskej kuchyni až tak nestretla. Neviem či sa za ekvivalent podmáslí môže rátať aj zakysanka.
  Neviem to posúdiť ani chuťove ani nijako inak. Ani jedno som nemala v ústach nikdy v živote.
  Ja som to podmáslí nemala a tak som použila kyslú smotanu.
  Mala som len pol kelimka, tak som ju doliala na 150 ml  mliekom a prešľahala.
• Pridáme olej.
  Všetko vymiešame do hladka.
• Do tejto tekutej zmesi, presitujeme obidve múky a prášok do pečiva.
  Spracujeme mäkké cesto.
• Jahody vo veľkej mise nakrájame na malé kúsky. Posypeme ich piatimi lyžicami cukru a vsypeme celý sáčok vanilkového pudingu Dr.Oetker. Premiešame a odložíme bokom.
• Do misy pridáme suroviny na posýpku a medzi prstami ich rozžmolíme, aby sa nám suroviny spojili a vytvorili žmolenky.
• Plech vytrieme kúskom masla a dôkladne vysypeme strúhaným kokosom. Pokiaľ nemáte kokos, tak stačí aj polohrubá múka.
• Cesto premiestnime do plechu a opatrne rozostrieme cesto. Možno budete mať s tým trochu problém, ale dá sa to zvládnuť.
• Jahody nám pustili šťavu a premiešame ich.
  Tu by som sa chcela trochu pristaviť. Ten vanilkový prášok má za úlohu, tú šťavu zahustiť, aby sme na to cesto nedávali len riedku tekutinu. Ak je tej mokrej šťavy príliš veľa, možno pridať ešte lyžicu buď pudingového prášku, alebo akéhokoľvek kuchynského škrobu (maizena, solamyl, gustin, zlatý klas). Tá šťava by nemala odkvapkávať. Ja som mala tú šťavu veľmi riedku a tak som sa ju bála dávať a potom sa mi zdalo, že som to mala trošku suché. Keď budem robiť nabudúce, tak tú šťavu podľa uváženia vykropim na jahody. 
  Takto pripravené jahody rozložíme rovnomerne na cesto, snažíme sa aby boli šťavnaté.
• Nakoniec všetko zasypeme posýpkou.

Pripravený plech vložíme do rúry a pečieme približne 30 až 40 minúť. Ak pečiete s vrtuľou, tak buď znižte teplotu, alebo čas pečenia. Strážte si to podľa svojej rúry.
Vyberieme a necháme vychladnúť.
Až potom krájame. Ak budete krájať horúci, koláč nebude spevnený a môže sa sklznuť náplň. Skrátka vydržte to.

Do názvu som napísala dôvod, pre ktorý som sa rozhodla tento zákusok vložiť aj na blog. Chcem ho vedieť okamžite nájsť, pretože ten krém sa mi zdá tak skvelý, že som prestala hľadať a budem na tento typ múčnikov používať iba tento. To že je zákusok jahodový, je len jeho bonus.
Recept som našla na internete a bol vložený ako nepečený, s hŕbou keksíkov miesto piškótu a ja som si ho upravila takto.
Po upečení a zjedení som zvážila, prečo recept napíšem inak, ako som ho pôvodne robila.
Pôvodne som hrubší piškót prerezala stredom. Na jeden plát som natrela polovicu krému, priklopila druhým plátom, natrela som druhú polovicu krému, pokládla jahody a zaliala želatínou.
Tento postup má v sebe veci, ktoré mi vadia.
– Rozrezaný piškót sa drobí.
Tomuto sa dá zamedziť asi tým, že pred natretím krému, by sme piškót potreli nejakým džemom, ale ja som sa rozhodla inak.
Neupečiem jeden hrubý, ale radšej upečiem dva tenké piškóty.
– Vrchná časť krému, pod jahodami pôsobí pri krájaní „bordel“ . Aj keď stuhne, tak želé, ktoré chcem, aby bolo krásne čisté, aj pri najväčšej opatrnosti, vždy zašpiním od krému. Jahody sú členené a vychyľujú nôž z čistého priameho rezu a tak je táto úloha nemožná.
Nebudem krém rozdeľovať na dve časti, ale použijem všetok, ako strednú vrstvu koláča.

Na fotografii vidíte zákusok v pôvodnej technológii a časom, keď ho upečiem po novom, tak ju zmením.
Zatiaľ je to tak ako je a uvidím, či to nové riešenie, bude lepšie.

Samozrejme nič Vám nebráni ho upiecť tak, ako som piekla pôvodne. Teda piškot + polovica krém + piškot + polovica krém + jahody + želé

 

Suroviny:

Na úplne malý hlboký plech s vnútorným rozmerom 21 x 21 cm potrebujeme
Ak Vám bude takýto malý plech málo, tak zdvojnásobte suroviny a použite väčší hlboký plech 

Na korpus :
3 vajcia
150 g kryštálový cukor
150 g hladká múka
1 polievková lyžica voda
1 polievková lyžica olej

Na krém :
500 g plnotučný tvaroh
80 g maslo
80 g práškový cukor
1 kopcovitá čajová lyžička kuchynský škrob ako napríklad  maizena, gustin, krémový prášok, solamyl a podobne
2 vajcia
100 ml sladké mlieko
1 balenie prášku na vanilkový puding
citrónová kôra

Na dokončenie :
vanička čerstvých jahôd
1 balenie červeného želé dr.Oetker  – viac  v postupe
červený ovocný džem

Postup

Upečieme piškót:
Z vajec oddelíme žĺtky od bielkov.
Bielka našľaháme do peny a z naváženého množstva cukru , odoberieme tretinu a pridáme k tejto pene. Vyšľaháme do pevného snehu.
Ak robíme najskôr sneh, tak metličky umývať nemusíme a môžeme s nimi rovno začať šľahať žĺtky.  Ale ak robíte najskôr žĺtkovú zmes a potom sneh, pred tým ako metličky ponoríte do bielkov, musia byť absolútne čisté, umyté v horúcej saponátovej vode a opláchnuté. 
Takže máme sneh a hneď začneme šľahať žĺtkovú zmes.
Žĺtka tiež našľaháme do peny a pridáme cukor, šľaháme kým sa cukor neroztopí a zmes nezbelie. 
Pridáme vodu a olej, prešľaháme.
Vareškou,  zapracujeme dôkladne múku a nakoniec zapracujeme vareškou,  sneh.
Piecť môžeme dvojako. 
1- Hlboký malý plech vystelieme papierom na pečenie.
Z cesta na piškót,  odoberieme polovicu a navrstvíme ju na tento papier .
Pečieme v predhriatej rúre na 200 stupňov.
Takto tenké cesto,  vystavujeme radšej okamžitému upečeniu a nie pozvoľnému na nízkej teplote. Ak by sme ho piekli pomaly, úplne  by vyschlo a lámalo sa. Neviem koľko sa pečie ale hádam, že nie viac ako pár minút. V mojej rúre maximálne 6. Strážte si to. Správne upečené je pružné a nerobia sa v ňom,  po zatlačení prstom,  jamky. 
Cesto po upečení ihneď stiahneme z plechu.
A takto upečieme aj druhú časť cesta.
No, je to prácnejšie ako tá,  druhá možnosť. Tá je jednoduchšia
2 – Upečieme naraz  na malom plechu , celý piškót tak, aby sme ho mohli po upečení rozdeliť na dve rovnaké časti, ktoré sa zmestia do malého hlbokého plechu, kde budeme skladať celý zákusok.
Môžete rozmer vyznačiť na papieri na pečenie a rozotrieť do toho rozmeru,  cesto na piškót.  Nebude vám stekať. Prstom obídete okraje cesta, aby boli pekné rovné a položíte tento papier na veľký plech a upečiete.
Keď piškót trošku schladne, stiahneme z neho opatrne papier na pečenie. Ak by Vám to nešlo, tak ten papier odspodu navlhčite .

Ideme uvariť krém.
Do hrnca,  vložíme maslo s práškovým cukrom a miešame kým sa všetko neroztopí. Robíme to na miernom zdroji tepla, maslo nemá zozlatnúť, len sa roztopiť.
Do tejto hmoty, ktorá bude stále na miernom plameni, pridámeplnotučný tvaroh a miešame kým sa všetko nespojí do kompaktnej hladkej hmoty.


Hrniec odstavíme. 
V miske šľaháme celé vajíčka do penista.
Tieto vajcia,  pomaly vlejeme do tvarohového krému v hrnci a zapracujeme.


Hrniec vrátime na mierny zdroj tepla a privedieme k varu.
Kým sa tvarohová zmes zohrieva, rýchle v mlieku rozmiešame pudingový prášok a kuchynský škrob.
Hneď ako privedieme k varu tvarohový krém v hrnci, vlejeme k nemu pudingovú zmes a varíme 5 minút.
Nakoniec vmiešame strúhanú žltú citrónovú kôru a ja som dala aj pár kvapiek vanilkovej príchute.

Na dno hlbokého plechu s vnútorným rozmerom 20 x 20 dáme prvú časť piškótového cesta. 
Vlejeme tvarohový krém a priklopíme druhým plátom piškótového cesta.
Vložíme na hodinu do chladničky aby ztuhol.
Vytiahneme a vrch koláča potrieme tenkou vrstvou ríbezľového džemu.
Umyté a odstopkované čerstvé jahody nakrájame na menšie kúsky a pokladieme po koláči. Sami sa rozhodnite ako nahusto to chcete. 
Uvaríme si želé.
V Mníchove predávajú priamo aj jahodové želé, ale ako som pozerala na stránky Dr. Oetkera na Slovensku, tam ho nevidím v ponuke. Takže máte dve možnosti.

Použiť tento. 

Toto,  tortové červené želé, sa vmieša do 250 ml tekutiny a pridajú sa 2 polievkové lyžice cukru. Môžete použiť na ochutenie aj jahodový sirup. Do odmerky nalejte jahodový sirup, koľko Vám chutí  dolejte ho na 250 ml vodou. Ak treba tak doslaďte, ale už by som dala asi len jednu lyžicu cukru. Je jedno, či časť tej tekutiny,  budete nahrádzať šťavou, alebo sirupom, alebo to bude čistá voda, vždy jej musí byť len 250 ml. 
Tekutinu privedieme  takmer k varu a necháme na zdroji tepla maximálne minútu. Odložíme bokom a necháme trošičku vychladnúť. 
Toto želé slúži na to,  aby to ovocie, akoby oblialo a dalo mu lesk. Je mäkšie ako cukrárenské želé, červené, ktoré môže byť vašou druhou voľbou.
Cukrárenské želé červené

 

je pevnejšie ako to tortové, používa sa na jeho výrobu aj prímes agaru, ktorý mu tú pevnosť zaručuje.
Jedno vrecúško sa zmieša s 500 ml tekutiny. Tiež môžete tekutinu doplniť o šťavu z kompótu, alebo sirupu, tak, že dáte najprv tieto dochucujúce tekutiny a potom dolejete vodou na 500 ml. Dáme na zdroj tepla a keď je takmer vriace, povaríme ešte minútu a odložíme.
Ako vidíte, tekutiny je viac a dosiahnete ním vysokú hladkú vrstvu, ktorá je číra.  
Je na Vás ktorú možnosť si vyberiete. Ja som použila to nemecké jahodové a je to ekvivalent toho prvého . Tortové želé, červené.
Ak použijete to agarové, treba pamätať na jeho množstvo a plech musí byť naozaj hlboký.
Takže máme uvarené želé a lyžicou ho pomaly lejeme na jahody. 
Ak by Vám medzi časom veľmi stuhlo, stačí ho nad plameňom nahriať.
Vložíme do chladničky a necháme tuhnúť niekoľko hodín.
Krájame a podávame

 

 

Túto štrúdľu som upiekla na deň Svätého Valentína a odvtedy premýšľam a premýšľam čo s tým.
Uverejniť – Neuverejniť.
Možno to všetko spíšem, aj fotky pridám a nakoniec ho odložím medzi koncepty, kde zapadne prachom.
Mňa totiž to cesto nejako neoslovilo.
Niežeby bolo zlé, ale skrátka mi nechutilo a a neviem, či tento recept ešte niekedy použijem.
Neviem, kto prišiel s týmto receptom ako prvý, ale prehnal sa celým českým a slovenským internetom.
V zdrojoch v ktorých som ho našla, nebola na ňom zmenená ani čiarka, hoci autorky tvrdili také srandy, akože
– toto je recept, ktorý mám po babke
– toto je recept, ktorý má mamička v zošite už 40 rokov
– tento recept sa používa v našej rodine už 100 rokov
bla bla bla bla
Tak ja to poviem normálne.
Našla som ho na internete asi na tisícich stránkach, ktoré sa zaoberajú varením, u blogeriek, u užívateľkách a kade tade. Pôvodný zdroj nie je možné dohľadať, pretože niektoré domény, veľmi fikane podotýkam, neudávajú verejne dátum vloženia.
To cesto mi príde nejaké bez chuti a je také…neviem to popísať. No ako som uviedla, neoslovilo ma.
Jeho chyba bola asi len v chuti, pretože inak k nemu nemám ani jednu výhradu.
Veľmi rýchle je hotové.
Výborne sa s ním pracuje.
Netrhá sa.
Ľahko sa s ním manipuluje.
Nenechajte sa mnou odradiť. Keď ho chváli slovenský a český internet, tak predpokladám, že chyba je len vo mne a Vám príde naopak absolútne v poriadku.
Možno ho dochutím ešte nejakými vecami, niečo pridám, niečo uberiem….a bude pre mňa tiež také.
No a čo sa týka náplne.
Kým som sa nevydala za Dobrého Manžela , záviny som absolútne nerobila.
U nás v Selciach sa robievali zákusky, a maximálne makové podkovy z kysnutého cesta.
Jablká sa nikdy, nikde nedávali v surovom stave, vždy sa používali kompóty.
Na záhrade máme staručkú jabloň „strúdľovku“ a z tej môžeme zavariť aj sto pohárov jablkového kompótu.
A aj sa u nás zavárali .
Nejedli sa. Len sa používali do pečenia.
Aj keď bola jablková sezóna, tak aj vtedy sa používali kompóty.
Mamička už nepečie a tak sa zavarí asi len tak 10 pohárov. Ostatné jablká, sa buď zjedia, alebo rozdajú.
Pred dvoma rokmi mi dala Dobrá Švagriná, plnú debničku a dve tašky.
A tak som na chate zavárala.
Tam ma prehovárali, aby som to nerobila ako kompót. Že keď babička, alebo obidve jej dcéry (Dobrá Svokra a Dobrá Teta Pavla) mali dostatok jabĺk odniekiaľ, tak oni ich len nakrájali a nahusto, nahusto natlačili do pohára a zasterilizovali.
Bez cukru, bez vody.
No nevedela som si to predstaviť, lebo som to vôbec nepoznala a tak som robila po svojom.
To bolo prvýkrát čo som zavárala ja, sama od seba, jablká. Urobila som to len preto, aby nevyšli navnivoč.
Keď som začala robiť záviny z lístkového cesta, alebo žemľovku, alebo jablčníky a páje, tak som si kúpila normálne v obchode jablká a tie som buď postrúhala, alebo nakrájala a použila ich také surové na náplň.
Dobrá Svokra to tak robieva a DM jej záviny chutia. Začala som ich robiť tak aj ja.
No..čo Vám budem čo hovoriť, bola som zúfala, lebo ani raz! Ani jeden jediný raz sa mi nestalo, aby mi tá náplň z toho závinu , alebo žemľovky , nevypadúvala a nerozpadúvala sa.
Mohla som robiť , čo som chcela, furt furt to tak bolo.
A tak som si zvykla.
Minulý rok mala mamka pankreasový záchvat a aj sa jej zapálil, takže bola chvíľu v nemocnici a potom musela mať doma diétu.
Tak sme sa s Dobrou Švagrinou u nej striedali.
Po nejakých pár týždňoch, keď už nemala zápal a už začala jesť aj normálne veci, tak som urobila jablkový závin.
Aj som jej ho priniesla a aj sa tešila. Trochu odjedla a nechala tak.
Potom som urobila žemľovku.
Ani tú.
A chodila ako sto čertov, okolo mňa.
A keď už sa dosť natrucovala a ja som sa , nevediac, čo je jej, opýtala, že prečo to nezjedla.
Vraj chorá , stará, úbohá žena.
To ste mali vidieť a počuť .
„To že si akú tú plnku urobila. To kto Ťa takto naučil robiť, to si kde videla, to ako taká haranbaša lenivá robíš, to vyzerá ten koláč ako seno“
„To sa takto nerobí!!!!!!!!“
“ To je tvrdô, ťie jablká. A nedrží Ti to pokope. Daj to het, to sa nedá jesť“
“ A ani otec to nebude chcieť“
No on by chudák aj jedol, ale Zlatka povedala, že nemá, tak sa bál. 🙂
Moja mamička nie je rozhodne, ako babička Boženy Nemcovej 🙂
Dobrý Brat s Dobrou Švagrinou zjedli všetko, ako sa patrí , lyžicou z plechu 🙂 a Dobrý Manžel mi napísal, že on by si veru tiež s láskou a vďakou dal.
Tak som sa nechala učičíkať. 🙂
Potom sa mamka odfučala a popremýšľala a prišla sama za mnou, že prečo som tie jablká nepodusila.
Tak som jej povedala, že neviem, žeby som to mala dusiť, lebo v Jihlave to DS nedusí a my sme v Selciach tieto jablkové koláče nerobievali.
A keď sa pozriete na rôzne jablkové koláče, tak tam tiež píše, že jablká postrúhame, pokrájame a podobne, ale nikde ani slovo o tom, že ich treba podusiť.
A tak mi aj vysvetlila, že to preto mi tá plnka nedrží pokope, a aby som ich určite vždy aspoň 10 minút podusila.
A tak neviem, či mala pravdu, či nemala, ale odvtedy dusím jablká.
A Panebože odpusť, ale plnka mi už aj drží.
Nevypadúva a nesype sa.
Takže odteraz budem teda tie jablká naozaj všetky zavárať, aby som mala vždy pripravené k ruke.
A skúsim urobiť aj tie , čo sú dusené, len vo vlastnej šťave. Hlavne nastrúhané takto skúsim.
No a čo ešte vyčítam tomuto závinu.
Je totálne nefotogenický.
Nechcite……nechcite vedieť, koľko fotiek som vymazala, koľko som menila scénu, koľko som sa doupravovala, aby to bolo čo len trošku publikovateľné.
Z postupu nemám fotky, pretože neboli v takom stave, aby som ich sem vložila. Do plnky som dávala miesto slivkového, džem z čiernych ríbezlí. Farba bola tak ohavná, že sa nedalo na to pozerať. Vyzeralo to ako zo surrealistického filmu.
Ak sa rozhodnem rcp nakoniec nevložiť, tak veľkú veľkú mieru na tom budú mať , práve fotografie.

(pozn. takže po štyroch dňoch je recept tu. Dobrý Manžel povedal, že čo mi šibe, že ten závin bol výborný, len trochu suchý)

Suroviny:

Na cesto :

500 g hladká múka
2 vajcia
1 plnšia čajová lyžička prášok do pečiva
220 ml smotana na šľahanie
pol lyžičky soľ
2 polievkové lyžice ocot

Na náplň :

7 veľkých šťavnatých jabĺk
100 g maslo
100 g mletý mak
2 polievkové lyžice  slivkový lekvár
2 polievkové lyžice práškový cukor
2 polievkové lyžice hrozienka
1 polievková lyžica limetová šťava

Na dokončenie :
vajíčko na potretie
maslo + rum

Postup

Múku, vo veľkej mise, skypríme spolu s práškom do pečiva
Pridáme štipku soli, dve vajcia a začneme k vajíčkam priberať a domiešavať múku len tak prstami.
Smotanu pomaly prilievame a neustále prstami zapracovávame ďalšiu a ďalšiu múku.
Pridáme ešte ocot.
To cesto som mala ešte veľmi tuhé, tak som vyliala nádobu, kde som mala smotanu, asi troma lyžicami vody a vyliala do neho.
Všetku múku už zapracujeme.
Spracujeme rýchle cesto , prikryjeme a necháme odpočinúť. 
Jablká nastrúhame na veľkej slzičke.
Nebolo v nich veľa šťavy a ak by aj bola, tak by som ju neodstraňovala.
Jablká dáme do kastróla a pridáme k nim veľký kus masla. 

Dusíme 10 minút.
Nasypem k nim mletý mak.
* Dala som 125 gramov, ale plnka sa mi v koláči zadala suchá, takže v recepte uvádzam už len 100 g. Musíte sa riadiť intuíciou, pretože jablká sú rôzne šťavnaté a rôzne sladké*
Nakoniec vmiešame lekvár.
* tu znovu musím zmeniť recept, proti tomu, ako som robila . Obyčajne dávam slivkový, ale som ho nemala a tak som použila , džem z čiernych ríbezlí. Vizuálne to je katastrofa a ani nám to veľmi nepasovalo. Snažte sa výhradne o ten slivkový*
Ochutíme práškovým cukrom.
Slivkový džem skvele plnku ochutí, takže aj ten cukor v rozpise je orientačný.
Mala som polovicu limety, tak som vytlačila nakoniec do plnky aj šťavu.

Cesto rozdelíme na dve rovnaké polovice.
Ak chcete nejako ozdobovať tak si s každej polovice oddeľte rovnaký kúsok cesta.
Na plech položíme papier na pečenie
Každú´´ polovicu cesta rozvaľkáme na tenko do obdĺžnika.
Cesto posypeme rozmrvenými piškótami.  Ja som nemala , tak som posypala strúhaným kokosom.

Polovicu náplne rozložíme po celej ploche, ale na bokoch necháme tak centimeter voľný a na vzdialenejšom konci, ku ktorému budeme rolovať,  päť centimetrov. 

Voľné strany cesta po bokoch založíme na plnku.
No a zarolujeme.
Preložíme roládu na plech .
Prekladalo sa mi dobre, bez problémov.
A takto urobíme aj s druhou polovicou.
Ak chcete robiť ozdoby, tak teraz prišiel na ne čas.
Rozšľahajte vajíčko a štetcom ponatierajte obidva záviny.
Popriliepajte ozdoby a znovu pretrite všetko vajíčkom

Dáme piecť do vyhriatej rúry na 200 stupňov a piekla som približne pol hodinu.
Ja mám plynovú rúru a tá mi nepekne zapeká z vrchu.

 
Všetky tie recepty, ktoré sú na internete s týmto cestom, píšu, že sa má potrieť roztopeným maslom , zmiešaný s rumom. Ja som radšej zvolila to vajíčko, lebo som vedela, že aby som mala akú takú farbu, musím tomu pomôcť. Naviac som chcela tie ozdoby  a tie sa musia prilepiť na cesto,  tým vajíčkom. 

Keď pečiem kysnuté koláče, tak ich vždy hneď po upečení, keď ich vytiahnem z rúry, potieram roztopeným maslom , zmiešaným s rumom.
Pri tomto koláči som to urobila tiež. Netuším či to pomohlo, ja som mala pocit že nie, ale neviem to odhadnúť. Čestne sa priznávam.
Necháme vychladnúť a až potom krájame. 

Tento typ múčnika môžete nájsť aj pod menom „machová torta“
Machovú tortu som robila už niekoľkokrát a zakaždým som použila iný recept.
Viete je napísaný recept a „napísaný recept“.
Ja mám veľké problémy s upečením zákuskov, dezertov, koláčov.
Nemám v sebe tú zručnosť, originalitu, precíznosť a chýba mi  pri nových druhoch, empirická skúsenosť. 
Neviem hotový výrobok dokončiť, pekne nazdobiť a nakrájať.
Toto v sebe jednoducho nemám.
Spolieham teda na to, že „fajn, nevyzerá to úhľadne, nafotené je to mizerne, vyzerá to celkove hrozne, ale ručím za to, že to bude chutné, dobré a niekto, kto je šikovnejší, tak z toho urobí doma obrovskú parádu.
A na to,  aby som za to ručila, tak potrebujem naozaj dobrý recept a pár rád k tomu.
Pri varení sa dokážem vyznať aj v zmrvenom rozpise a v pohode sa v tom vyznám,  aj keď sú tam fakticky zlé gramáže a popletené postupy.

Ale nedokážem si poradiť pri pečení. 
Neviem a priznám sa,  že ani ma to tak do hĺbky nezaujíma ako fungujú chemické procesy v potravinách,  pri rôznych technikách. 
Ja by som len potrebovala rozpis, kde mi povedia, urob to a to,  za týchto podmienok.
Na veľkých variacich webových portáloch, kde užívatelia vkladajú svoje recepty, alebo v tlačených receptových časopisoch a kuchárskych knihách, mi absolútne chýba taká nejaká komunikácia o problémoch, ktoré sa môžu vyskytnúť. Tak nejako sa tam ráta s tým, že človek čo ide piecť, má už akú takú gramotnosť a upiekla už aspoň bublaninu.
Pokiaľ je recept na blogu a blogerka uvažuje o tom , že recept čítajú aj úplní začiatočníci, tak občas opíše problém , ktorý môže nastať, ale je to skôr výnimka. 
Ja priznávam, je to strašná práca, vypisovať donekonečna, že pre vyšľahanie bielkového snehu, je nutné mať dokonalé čisté metličky, ale existujú začiatočníčky, ktoré o tom netušia, že čo sa môže stať. Zdržuje ma to, nechce sa mi, ale vždy to píšem.

Machovú tortu, ako som spomínala, som piekla viackrát.
Rôzne pomery surovín, rôzne náplne.
Krém bol pre mňa celkom nepodstatný, ale išlo mi hlavne o korpus.
Ja som hľadala korpus z troch vajec a drvivá väčšina receptov bola práve z troch.
Vôbec to neviem pochopiť. Niekde sa má dať necelých 200 g múky, niekde takmer 400. Niekde 100 ml oleja, niekde 200 ml oleja.
V čom sa líšili , bolo a v  množstve špenátu. Stretla som sa aj so 400 gramovým množstvom.
A nebola to priama úmera, že ako sa zvyšujú množstvá niečoho ,  tak sa zvyšuje alebo znižuje niektorá z iných položiek receptu.
To ani náhodou. 
Ak sa Vám bude chcieť, tak schválne prejdite si pár receptov,  na tento typ múčnika.
Fakt mi to hlava neberie.
Prvú machovú, ktorú som piekla,  bola z  250 g  množstva, čerstvého špenátu. Nakoniec som nedala všetok zmixovaný pretlak, lebo sa mi toho zdalo strašne veľa.
Postupne som toto množstvo znižovala.
Čím je viac špenátu, tým je korpus mokrejší a zle sa s ním manipuluje. 
A čím je ho viac, tým je šokujúco zelenší.
Po naplnení krémom, je torta súdržná, ale pri krájaní, už nedržia špice nakrájaných trojuholníkov a klesajú.
A garantujem Vám, že posledné dva kúsky sa na tanieriku rozpadnú.
Oni chutia skvele, nieže nie, ale skrátka tie posledné dva kúsky , budete jesť v kuchyni, aby nikto nevidel ten bordel…..a nesmierne si to užijete.
To Vám tiež garantujem.
Líšili sa aj gramážou múky a cukru.
Tým, že špenátu je veľa, tak našľahané vajíčka zrednú a treba pridať viac múky.
No a v čom je môj hlavný problém
Pečenie.
Každý recept sa zjednotil na dĺžke pečenia, plus mínus 45 minút na 180 stupňoch
No ja som piekla hodinu a stále bola torta nespevnená.
Po vychladnutí, stuhla. Ale kôra korpusu už bola tvrdá. 
Neviem, či je pravidlom, že tuhnutím spevnie, alebo to bola náhoda.
V každom prípade,  mne bolo tých 45 minút málo a to zakaždým. 
Mám plynovú rúru.
O špajdľovej skúške mi je zbytočné písať v tomto prípade. Keď som ju tam strčila prvýkrát, tak bola krásne suchá, korpus bol vratký a po rozrezaní sa s ním nedalo manipulovať. Nemohla som ani odstrániť papier napečenie zo spodku, pretože som ju nemohla zdvihnúť. Bála som sa, že sa roztrhne.
No a toto som sa nedočítala, absolútne nikde. Ani pod jedným receptom .
O krémoch sa rozpisovali do milej chuti,  ale o korpuse, každá cudne mlčala.
Z tých všetkých receptov,  sa mi tento páči tak najviac.
Je poľský a zdá sa mi zatiaľ najlepší. 
Ale neverím, že je všetkým machovým tortám koniec.
Určite budem skúšať aj ďalšie a ďalšie.
Mám nafotenú ešte jednu. Je veľkonočná. Mám k nej dokonca aj dlhý dlhý predslov napísaný. Len vôbec netuším, či sa hodí vkladať teraz v lete veľkonočnú tortu he he he.
Ja len dúfam, že som Vás nevydesila a pôjdete do toho. Nebyť toho, že sa nemám s kým o o tom pečení porozprávať, tak by som ju kľudne piekla aj každý týždeň.

 

Suroviny:

Budeme potrebovať  tortovú formu s roztvoriteľným obvodom, veľkosti 24 cm a ešte som použila,  jednoduchú,  tortovú formu bez dna,  veľkosti 22 cm. 

Na korpus

120 g mladé špenátové čerstvé listy
3 veľké vajcia
200 g jemný kryštálový cukor
170 g hladká múka
1 balíček prášok do pečiva Dr. Oetker
130 g olej (nie olivový)
strúhaná zelená kôra z celej limety
Tuk a strúhaný kokos na vytretie tortovej formy

Na biely krém

500 ml plnotučná sladká smotana – ja som mala 32 percentnú
1 balíček prášková želatína Dr. Oetker (foto v recepte)
1 plná polievková lyžica práškový cukor

Na jahodové želé

500 g čerstvé jahody
3 plné polievkové lyžice práškový cukor 
vyžmýkaná šťava z limety
2 balíčky prášková žalatína do jahôd Dr. Oetker 

 

Postup

Urobíme si špenátový pretlak.
Čerstvé baby lístky umyjeme, odstránime poškodené a ak majú niektoré ozaj veľmi hrubé stopky, tak ich odtrhnite. 
Odvážime si olej potrebný na pečenie.
Do mixéra, dáme špenátové lístky a začneme mixovať. Z odváženého  množstva oleja,  odoberieme tri polievkové lyžice a pridáme ku špenátu. 
Výrazne to uľahčí mixovanie. 
Ak nemáte mixér, tak skúste ponorným mixérom, a doporučujem najprv tie lístky potrhať na menšie a vložte ich do užšej nádoby.

Zapneme rúru na 180 stupňov.
Do misy rozbijeme tri veľké vajcia, napeníme  ich a pridáme cukor. 
Začneme šľahať a robíme to dovtedy, kým zmes nezbelie a výrazne nenaberie na objeme. 
Pridáme olej, zašľaháme.
Pridáme múku a prášok do pečiva, zašľaháme a hneď vmiešame aj špenátový pretlak.
Na dno tortovej formy zacvikneme papier na pečenie. Boky formy potrieme kúskom masla,  alebo prejdeme po nich naolejovanou rukou.
Vysypeme strúhaným kokosom, alebo múkou.
Do formy prelejeme cesto a dáme piecť.

 

Ja som piekla dobrých 50 minút a stále bol stred  zľahučka nespevnený. Vybrala som, lebo už som sa bála, že to bude prepečené.
Korpus necháme vo forme vychladnúť.

 

Smotanu vyšľaháme do pevnej šľahačky.
Na úplný záver do nej zašľaháme 1 preplnenú lyžicu práškového cukru a hneď prestaneme.
Cukor sa pridáva na úplný záver, aby šľahačka nespadla.
Do kastrólika vsypeme práškovú želatínu. Ja som použila túto.

Pridáme k nej 6 plných polievkových lyžíc vody. Necháme minútu postáť a zahrejeme ju, kým sa pasta nerozpustí. Dáme hneď mimo zdroj tepla a necháme trošku prechladnúť.
Do hrnčeka pridávame po lyžiciach ušľahanú šľahačku a zmiešame, aby sa šľahačka spojila so želatínou. Ja som použila asi 3 lyžice. 
Nakoniec želatínovú zmes preložíme do šľahačky a rýchle zapracujeme.
Nikdy nerobte naopak. Vždy najprv malé množstvo krému zapracovať do želatíny a až potom preložiť k celej mase. 
Vyhnete sa tým zhrčkaveniu želatíny. 
Dáme misu do chladničky.
Vychladnutý korpus vyberieme.

Nahnedastú kôru z vrchu zrežeme, aby nám ostal čistý zelený korpus.
Tento odrezok už nebudeme potrebovať a urobte si s ním čo chcete. 
Korpus prerežeme na dva pláty.
Spodný dáme na servírovací podnos a druhý položíme bokom.
Aby machová torta reprezentovala svoj názov, tak by sme nemali zakrývať to, že je zelená  a nemusíme ju poťahovať krémom.
Aby sme tú zelenú farbu ukázali, tak by bolo fajn odstrániť hnedú kôrku aj z bokov.
Ja som na to použila jednoduchú formu na tortu, ktorá mala menší priemer ako korpus a vyrezala som ho.

Formu som neodstraňovala.
Na korpus natrieme a uhladíme polovičné množstvo krému a dáme na polhodinu do chladničky.

Plát ktorý nám ostal, tiež obrežeme z bokov, aby ostala len zelená masa.
Rozdrobíme ho na väčšie odrobinky a odložíme bokom.

Urobíme želé.
Očistené a umyté jahody dáme do kastróla.
Popučila som ich tlačidlom na zemiaky, ktorým robíme zemiakovú kašu.
Ponorným mixérom som ich zmixovala.
Pridáme 4 plné lyžice práškového cukru, limetovú šťavu a dva balíčky želatínového stužovača.
Použila som tento.

Jahodový pretlak privedieme k varu a hneď po prvej bublinke, vypneme.
Odložíme bokom a necháme šľahaním trošku vychladnúť.
Vyberieme tortu a želé vylejeme na šľahačku.
Poľská pani písala, že máme tortu dať na 15 minút do mrazničky.
No ozaj som nemala na to miesto v mrazničke, ale nabudúce si ho asi nejako urobím.
Dala som to len do chladničky.
Po 15 minútach som natrela na želé,  druhú časť šľahačky.
Krém uhladíme a pokryjeme celý povrch torty,  zelenými omrvinkami. Minieme úplne všetky.

Tortu vrátime do chladničky  a prestaneme si ju všímať minimálne na 5 hodín. Najlepšie do druhého dňa.
Pred podávaním,  uvoľníme nožom boky torty po celom obvode a odstránime formu.

Ľubovoľne ozdobíme.

 

Mamička začala pekávať na svadby, najprv v rámci dedín. Neviem,  ako v tom období,  robili svadby,  ľudia z mesta. 
Bola som malá.
Ja si pamätám od roku,  povedzme 1975, že keď sa pieklo niekomu na svadbu, tak mamka chodievala po práci do svadobného domu, kde si ju objednali. 
My sme Selčania a tak to bolo v Selciach, ale mamka chodievala aj do svojich rodných Podkoníc, pretože tam mala kopu rodiny s deťmi na vydaj a ženenie.
Raz,  si pamätám, že išla aj kdesi na úplne inú dedinu v okrese. To ju chodili vyzdvihnúť rovno do práce a večer ju doviezli autom domov.
Ženil sa jediný syn,  starý mládenec, hádam tridsiatnik a  vidím pred sebou jeho mamku ako teraz keby to bolo. Taká milá, usmievavá tetuška.
Raz nebola spokojná s nastávajúcou nevestou, netušíme prečo.  A keď chodila ku nám, tak stále hovorila, že keby si len táto Vaša Milenka vzala tohto nášho Janka. Hlavne tri mesiace, pred chystanou svadbou , to bolo výborné prianie svadobnej mamky 🙂
Ako som písala, bol tak asi ku tridsiatke a ja som mala 16 rokov a chodila na strednú.  Keby som ho stretla niekde v meste, tak by som ho asi volala ujo a vykala mu.
Asi mali nejakého strýka v Amerike, alebo , čo, lebo milý syn mal auto značky Chrysler a malo metalízu.
Povážte,  v roku povedzme 1978,  mať na Slovensku Chryslera s metalízou.
A keď sme túto rodinu aj po dlhých rokoch spomínali, tak sme ju nijako inak už nevolali,  len tí od Janka chryslera. Chodievali celkom často, aby im mamka upiekla nejaké torty na rôzne príležitosti, ale ani jedna nebola rozvodová, tak to asi dopadlo dobre s tým manželstvom.
Na dedinských svadbách bol kedysi taký zvyk, že susedia a ľudia, nejako spriaznení so ženíchovou, alebo nevestinou rodinou, nosili do tohto domu “ do svadby“.
Nosilo sa to víkend pred svadobným týždňom a bol to materiál na pečenie.
Hrudy domáceho tvarohu, cukor, múka, olej, maslo, čokoláda, kakao a vajcia. Všetko v rozličných množstvách.
Niekto zodpovedný bol poverený tým, aby zapisoval, kto a čo priniesol. 
Druhý zodpovedný to odoberal a nosil do chladnej komory a tretí zodpovedný to triedil..
Tento zoznam sa starostlivo odkladal a dával sa naň pozor ako oko v hlave. A svadobná mamka, alebo jej dieťa, museli sledovať, kedy má svadbu, niekto z tej rodiny, čo priniesli materiál, aby presne to isté, mohla ísť do tej svadby „vrátiť“
Tento recipročný systém bol úžasný.
Keď som sa  v roku 1980 vydávala, boli také lastovičky, že k nám nepriniesli materiál, ale peniaze. A keď sa o pár rokov ženil môj brat, tak sa nosili už len peniaze.
Keď sa vydávala moja dcéra ,  peňažná tradícia, ešte stále žila. 
Netuším, vôbec netuším, ako je to teraz.
A potom začala pekávať mamka tak, že si urobila na to miesto v letnej kuchyni a chodili jej pomáhať členovia svadobnej rodiny, a keď som na to dorástla, tak sme boli už len my dve s mamkou. 
A svadby už nie sú tými, čo bývali kedysi a začali sa nové tradície. 
A tak je to asi aj v poriadku.
No a prečo som zvolila toto svadobné entrée?  🙂
 Pred hlavným svadobný týždňom sa muselo upiecť zopár druhov koláčikov,  aby bolo „čím ponúknuť“ ľuďom čo nosili „do svadby“ a aj ostatných, čo v tom období prišli do domu.
Koláčiky neboli nejako veľké a už v žiadnom prípade neboli krémové. Hlavne museli byť trvácne.
Patrili tam hlavne  jarné rezy, ľadovky, punčové rezy a možno ešte nejaké orechové košíčky a zlepované linecké.
Jarné rezy milujem a vôbec som ich doteraz nepiekla. 
Nie sú krémové, čo je zásadná požiadavka Dobrého Manžela a je ich veľa. 
Ich množstvo ani nie je problémom. Oni sú ako stvorené do mrazničky. Lenže prečo by som ich dávala do mrazničky, keď ich môžem zjesť. Však?
Na internete ich volajú väčšinou orechové rezy so žĺtkovou polevou. Neviem pod akým menom ich poznáte Vy.
Tieto tu som piekla na Vianoce, keby som ich piekla teraz, tak zvolím nejakú inú posýpku.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):    plech 37 x 40

Suroviny:

Na veľký plech 37 x 40 potrebujeme :

Na orechové cesto

300 g maslo
300 g práškový cukor
2 balíčky vanilkový cukor
7 bielkov
300 g mleté vlašské orechy
100 g hladká + 100 g polohrubá múka

Na žĺtkovú polevu

7 žĺtkov
300 práškový cukor

Postup

Najprv vyšľaháme sneh.
Sedem bielkov prešľaháme do penista. Z navážených tristo gramov cukru odoberieme štyri lyžice, vsypeme ich k penistým bielkom a vyšľaháme pevný, tuhý sneh.
Na nič nečakáme a v druhej veľkej mise, začneme šľahať úplne mäkké maslo s cukrom, čo ostal po odobratí štyroch lyžíc.
Do maslového sladkého krému, vsypeme orechy a múku. 
Premiešame. 
Masu odľahčíme tým, že ju zmiešame s tuhým snehom.
Veľký, rovný plech vymažeme kúskom tuku a vysypeme buď kokosom, alebo hrubou múkou. 
Do plechu vložíme cesto a povrch uhladíme.

Vložíme do predhriatej rúry na 180 stupňov a pečieme cca polhodinu.
Ja mám plynovú rúru, takže mi viac vysušuje, ako povedzme elektrická, preto len 30 minút. Vy budete možno potrebovať viac. 
Strážte si to prosím podľa svojej rúry.
Kým pečieme koláč, pripravíme žĺtkovú polevu.
Žĺtky,  metličkou prešľaháme poriadne do penista a prisypávame cukor.
Musela som pridať asi dve lyžice vody na zriedenie.
Hotová poleva má hustú konzistenciu a je bez hrudiek.

Upečený koláč, hneď ako vytiahneme z rúry, potrieme polevou.
Moja mamka ju kľudne dávala aj na studený , ale ja som usúdila, že je lepšie na taký horúci. Sú to surové žĺtky a ja som si tak popremýšľala, že ten horúci koláč ich ako keby tepelne upravil. Možno to tak nie je, ale som s tým tak nejako uspokojená.
Necháme polevu vyschnúť. Ak chcete posýpku, tak to urobte, ešte kým je poleva vlhká.

Krájame super ostrým nožom a máčame ho pred každým zárezom do horúcej vody.
Ja sa môžem aj rozliať na kolomaž, aj tak mám okraje strapaté.

Tvarohový koláč sa mi vždy spájal s kysnutým cestom. A kysnuté cesto u nás nejde. Dobrý Manžel ho nemá rád a ja mám z neho príšernú kyselinu. 
Iné je to, keď som na Slovensku, alebo na chate na Okrouhlíku.  Do Seliec môžem nosiť tvarohové buchty aj každý deň a o moravských koláčoch ani nehovorím. Ale v Selciach som bola naposledy v septembri.
Janíčko a Dorka sa musia zaobísť bez tvarohových koláčikov. Je mi strašne smutno. 
Dušičky,  mamičkine narodeniny, Vianoce. Spoločná hromadná rodinná fotka. Nič z toho nebolo. 
Február bude o to smutnejší.
Celá rodina oslavuje vo februári narodeniny, alebo majú sviatok. Dobrá Cerka bude vo februári oslavovať okrúhle narodeniny, ktorých sa asi nebudeme môcť zúčastniť.
Situácia je taká aká je, všetci musíme držať spolu a v rámci spoločenskej pospolitosti priniesť nejakú obetu.
Na Okrouhlíku  som mala obrovského stravníka na buchty v Ľubomírovi. Ľubomír nás náhle opustil a my sa doposiaľ nevieme z toho náhleho odchodu spamätať a nechcem o tom písať.
Chcela som urobiť žemľovku, ale nakoniec z toho zišlo a tvarohu som mala veľa. 
A tak som sa rozhodla pre tento múčnik. 
Príliš som si neverila, lebo sa pečie na trikrát.
A nebola som pri ňom ani veľmi sústredená, pretože som s Klinčekom premýšľali nad jej budúcou novou kuchyňou.
Myslela som, že jej ju idú robiť budúci mesiac a ona mi na záver povedala, že v septembri 🙂
Hlavne, že sme už vyberali aj silikónové podložky do drezu 🙂
Koláč je skvelý .
Cesto je krehké a maslové, tvarohová časť je penová a veľmi jemná, sneh je sneh.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov): hlboký plech vnútorný rozmer 20 x 30

Suroviny:

Robila som z polovičnej dávky, ak robíte pre celú rodinu, zdvojnásobte si suroviny

Na spodné krehké cesto :

2 vajcia
250 g hladká múka + štipka soli
75 g práškový cukor
150 g mäkké maslo + maslo na vytretie plechu
kokos na vysypanie plechu

Na smotanovo tvarohovú masu:
1 veľký citrón
75 g mäkké maslo
125 g práškový cukor
3 vajcia
380 g tučný tvaroh
300 g kyslá tučná smotana
1 vrecúško vanilkový pudingový prášok
1 kopcovitá lyžička kuchynský škrob (gustin, maizena, solamyl)
200 g šľahačková smotana

Na snehovú penu :
bielky podľa popisu v recepte
štipka soli
125 g práškový cukor

Postup

Zapnememe rúru a nastavíme180 stupňov, pri teplovzdušnej s ventilátorom160.
Ideme upiecť krehké cesto.
Vezmeme dve vajcia a oddelíme ich. 
Bielky dáme bokom a  nevšímame si ich.
Žĺtky dáme do misy a pridáme maslo. Prešľaháme do penista.
Pridáme práškový cukor a zapracujeme ho k mase.
Nakoniec zapracujeme múku a štipku soli.
Cesto je mäkké a veľmi tvárne, Drží tvar.

Hlboký plech vytrieme maslom a vysypeme.
Ja na to používam kokos, ale môže byť aj múka.
Cesto sa dosť nešikovne rozkladá na dno plechu, aby bolo rovnomerne hrubé.
Skúste si ho rozdeliť na päť guliek a roztľapkať ich na čo najviac a položiť ich rovnomerne do plechu a na plechu to prstami nejako dokončiť.

Na záver zarovnajte povrch do hladka, valčekom alebo čím sa Vám bude dať. Ja som si myslela, že to cesto sa nejako zarovná teplom.
Nezarovnalo a potom bolo na reze koláča vidieť aké bolo jamkavé.

Cesto vložíme do predhriatej rúry a pečieme 15 minút.
Cesto sa Vám bude zdať nedopečené, ale je to tak v poriadku.
Pekáč vyberieme a dáme bokom.
Teplotu v rúre stiahneme, ale nevypíname.
Ideme urobiť smotanovo-tvarový krém.
Umytému a osušenému citrónu, najemno ostrúhame žltú kôru a vytlačíme z neho šťavu.
Mäkké maslo s práškovým cukrom, nastrúhanou kôrou a šťavou, vyšľaháme do penista.
Na prípravu krému máme pripravené tri vajcia. 
Jedno vajce rozdelíme a jeho bielok pridáme k tým, čo máme odložené bokom, keď sme pripravovali krehké základné cesto. Jeho žĺtok  pridáme do vyšľahaného citrónového masla.
No a nakoniec do toho masla rozbijeme obidve vajíčka, tak ako sú. Tie neoddeľujeme.
(Ak budete tento koláč piecť z celej dávky a nie polovičnej ako ja, budete potrebovať na smotanovú masu 6 vajec, 1 vajce rozdelíme. Jeho bielok, dáme do bielok odložených bokom, žĺtok do masla + 5 neoddelených vajec..)
Maslovú zmes dobre prešľaháme aby sa nám vajcia do nej zapracovali do hladka.
No a pridáme aj tvaroh, kyslú smotanu, pudingový prášok a škrob. Znovu prešľaháme.
Zo sladkej smotany vyšľaháme pevnú šľahačku a zapracujeme ju do masy.
Krém rovnomerne rozotrieme na krehký základ.

Vložíme do vyhriatej rúry , nastavíme teplotu na 160 stupňov, teplovzdušnú s ventilátorom na 140 a pomaly pečieme päťdesiat minúť.
Po tomto čase vyberieme a položíme bokom.
Znovu sa mi zdalo, že ten krém nie je celkom upečený, hlavne v strede, bol tam, akoby lepkavý, ale som to nepredlžovala.
Teplotu v rúre zvýšime na 200 stupňov, teplovzdušnú s ventilátorom na 180.
No a prišiel čas na snehový krém .
Vezmeme odložené bielky, máme ich konkrétne tri. 
Pridáme k nim štipku soli a vyšľaháme ich do zahustenej peny, pridáme polovicu práškového cukru a šľaháme do mäkkého snehu. Nakoniec dáme druhú polovicu snehu a šľaháme do tuhého lesklého snehu.
Sneh rovnomerne navrstvíme na predpečený citrónový tvaroh. Povrch môžeme uhladiť, alebo krížom krážom urobiť vidličkou ryhy.

Dáme piecť na 15 minút.

Hotový koláč by mal mať snehovú vrstvu tmavo zlatú.
Vyberieme a necháme vychladnúť.

So stupňami na ktorých budete piecť, je to ošemetné. Ja mám rúru plynovú a tá pečie úplne inak ako elektrické a teplovzdušné s ventilátorom. Berte tie informácie ako orientačné, musíte sa riadiť ako pečie práve tá Vaša rúra.
Pri chladnutí koláča došlo k zaujímavému javu, s ktorým som sa jakživ nestretla.
Ten sneh sa rozdelil a stiahol sa. 

So snehom robím často, ale toto sa mi vonkoncom ešte nestalo.
Mamička je už popletená, nevedela mi celkom dobre vysvetliť o čo išlo. Tvrdila mi, že som to dala asi do horúcej rúry, ale tak nejako sa mi to nezdá.
Možno to súviselo s tým, že ten tvaroh bol akoby lepkavý po upečení.
Ak mi napíšete, čo si o tom myslíte a či ste sa s tým už stretli, budem rada.
A mimochodom na druhý deň bola snehová vrstva rovnako vysoká, neklesla a ani sa nezrazila a ani nezgumovateľa.
Múčnik je výrazne citrónový, tvarohová vrstva nie je ubitá, ale vláčna a ľahká. Krehké cesto tomu dodáva iný rozmer.