Moji milí. Ani netušíte koľko receptov na pečené buchty som už ja vyskúšala, koľko sklamania som zažila pri ich upečení. Na tie rozpisy, ktoré mali názov Pravé babičkine buchty, Buchty čo sa vždy vydaria, Buchty ako páper, tak na tie som už taká alergická, že ich automaticky prehliadam ako Apač prériu. Niekedy tie recepty nieže boli zlé, ale skrátka som si nevedela nejako s nimi rady a to som si o sebe ja bláznivá myslela, že kysnuté cesto mi až také ťažkosti nerobí.
Mala som jeden cieľ, upiecť buchty ako ich piekla moja prvá svokra .Boli vysoké a natlačené jedna na druhú, v strede boli akokeby stiahnuté opaskom a v tej časti bol lekvár, ktorý presvital cez tenkú stenu cesta, hore a dolu boli dva vankúše cesta. . Buchty sa od seba oddeľovali a boli ako pavučina. Je pravda, že si ich možno idealizujem, pretože som ich jedla ako mladá 18 ročná nevesta a o rok som už nevestou nebola a tieto buchty sa pre mňa stali fatamorgánou.
Kým som sa mohla opýtať na technológiu a recept, tak vo mne pretrvával striktný nezáujem z pocitu žiaľu, krivdy a hnevu a keď už vyprchal a cesta bola ďaleko schodnejšia, tak už nebolo koho sa opýtať. Takže ostala len 35 ročná spomienka. Ktovie čo by som na tie buchty povedala teraz. Nevedno.
Moja mamička, aká bola báječná cukrárka, tak buchty a kysnuté cesto, tak vo všeobecnosti, upiekla hravo dravo, ale boli dobré, len ten prvý deň a jej buchty ma vskutku neoslovovali.
Dobrý Manžel koláče z kysnutého cesta nemusí. A jedine na čo sa vždy teší je Loucký koláč Dobrej Tety Pavly, ten zbožňuje. Ale buchty sú mu celkom jedno a naviac, tie moje boli vždy také….no, boli ako keby premastené, mali málo striedky, len veľa plnky a potom zrazu kôrka a na druhý deň boli všetko iné, len nie mäkkučké. Ani sa mu nečudujem, že ich nevyžaduje.,
Tento recept mi prišiel vcelku obyčajný, taký ako všetky ostatné, ale technológia bola taká s akou som sa ja osobne ešte nestretla a chcela som to veľmi vyskúšať.
Veľmi sa mi páči, že mi v recepte napísalo, koľko presne buchiet mám urobiť, mne to ako malému dieťatu treba povedat. No a páčilo sa mi aj to, že ich je len 9. Aj tak ešte polovicu dám do mrazničky.
Buchty nie sú ako tie od pani Chmelovej, ale som s nimi spokojná, najviac ako so všetkými babičkinmi, pavučinkovými, páperovými, jedinečnými a ešte neviem akými. Sú nenormálne ľahké, plné cesta a mäkkučké. Keby som mala menší pekáč, tak by možno boli aj vyššie, nevedeno. Som zvedavá čo na ne povie DM.
Čas prípravy: | |
Počet porcií (kusov): 9 buchiet |
Suroviny:
300 g hladká múka + múka na podsypanie
7 g sušené droždie Dr. Oetker
1 vajce
150 g biely jogurt
3 plné polievkové lyžice cukor
2 polievkové lyžice roztopené maslo + maslo na potretie buchiet
Olej na vytretie pekáča
práškový cukor na posyp
slivkový lekvár na plnenie
Postup
Múku preosejeme cez sitko a zmiešame ju s balíčkom sušeného droždia.
K múke pridáme vajce, tri polievkové lyžice cukru, biely jogurt a dve plné polievkové lyžice roztopeného masla. Vymiešame hladké cesto. Cesto je mäkké a nelepivé. Ja som ho dala vymiešať pekárni.
Cesto preložíme na dosku a rozdelíme ho na 9 rovnakých guliek.
Guľku roztľapkáme v ruke na povedzme šírku dlane a naplníme lyžičkou lekváru. Dôkladne uzatvoríme a vytvoríme guľku.
Malý pekáč vytrieme štedro olejom a v rozostupe položíme do neho buchty.
Pekáč prikryjeme a necháme buchty kysnúť aspoň hodinu, kým nezdvojnásobia svoj objem.
Ja som ich najprv prikryla fóliou, ale potom som ju dala dolu a radšej prikryla hustou kuchynskou utierkou.
Vykysnuté buchty, ako vidíte na obrázku, skutočne zväčšili svoj objem tak, že sú tesne vedľa seba, preto dbajte na počiatočný odstup od seba.
Buchty potrieme roztopeným maslom a vložíme do rúry, vyhriatej na 180 stupňov.
Pečieme 35 až 40 minút, kým sú nie buchty zlaté. Strážte si to podľa svojej rúry.
Hneď ako ich vytiahneme môžeme ich potrieť mliekom s trochou rumu.
Nakoniec posypeme práškovým cukrom.
Ste vilmi vtipna zena.
Vsetko co pisete som prezivala/prezivam aj ja.