Moja, Dobrá Vnučka Dorka, kým sa nedostala do toho, povedzme, „komplikovaného“ desaťročného veku, bola u mňa a deduška, pečená , varená. Potom dorástla a radšej bývala s kamarátkami ako s Deduškom a Omkou. A tak som začala chodievať ja k nim, aby som dávala na nich pozor.
Milovala som tie časy a milujem aj tie spomienky na tie časy. No a samozrejme milujem aj jej prítomnosť a milovať budem aj jej budúcnosť.
Ona a jej braček Janíčko sú moje namilovanejšie detičky a detičkami ostanú až do mojej smrti. Ako vnúčatá každých prarodičov.
Chodievala aj ku nám do Mníchova, nielen do BB.
Všetky detské ihriská v Mníchove sme obrážali. Najviac chcela chodiť, na detské ihrisko, ktoré je súčasťou veľmi starého cintorína, v ktorom sa naposledy pochovávalo niekedy po II. svetovej. Nádherné, rozhľahlé miesto, ktoré je v tieni obrovských gaštanových stromov. Nie, tiché nie je ani náhodou.
Všadiaľ na cestičkách je veľa lavičiek, ktoré sú obsadené hlavne študentami, mládežou, mamičkami s malými detičkami. A tých bežcov, čo si tam idú zabehať, a dôchodcov čo sa tam prechádzajú. Nikto nikomu nezavadzia, nikto nerobí bordel, nikto sa nehnevá na detské hlasné hlásky , na smiech mladých. Aspoň pred pár rokmi to bolo.
A priamo v tom areáli bolo detské velikánske ihrisko.
Na tom ihrisku bola Dorka vo svojom živle. Také atrakcie nepoznala a tak sa tam vždy tešila.
Na jej nôžky to bolo asi trošku ďalej a tak sme sa zviezli jednu zastávku metrom.
(omka, prečo je tu cez deň tma)
Raz si tam našla kamošku . Dievčatko v jej veku z Japonska. Normálna malá, zlatá Japonka.
Ona vedela japonsky a Dorka slovensky. Výborná kombinácia.
Jej maminka vedela 50 slov nemecky a anglicky a ja tiež.
Výborne sme sa svorne porozprávali, aj sme sa dohodli na druhý deň. Potom odišli naspäť do Japonska.
Niekedy chcela ísť na zmrzlinu.
(omka ale tam kde je zmrzlina na nôžkach)
Zmrzlina na nôžkach bývala vo veľkej zmrzlinárni, kde sa dalo ísť pohodlne aj na kolobežke. Poháre od výmyslu sveta. Vysoké poháre. Mala chudiatko problém to jesť. Bol vyšší ako ona, keď tam tak sedela. Zmrzlina na nôžkach. ako ju to len mohlo napadnúť, také prirovnanie.
Zmrzlináreň v zime funguje ako cukráreň a predávajú sa tam perníkové špeciality.
Raz prišla za mnou kamarátka Erika a išli sme si tam posedieť. Práve v ten deň sa ženil princ William s Catherine.
Na stene tam majú velikánsky televízor a išiel na ňom prenos z toho weddingu a keď zabrali detailne Williamovu tvár, tak sme mohli vidieť aj jeho rozšírené póry na nose, namojdušu.
A priamo pod tou obrazovkou, sedela na stoličke nejaká anglická pani a zbožne sa na to pozerala. Nesedela v boxe, ale si preniesla stoličku priamo pod obrazovku. Tie tváre jej mohli aj oči vybiť.
Sedeli sme v tej veľkej miestnosti len ona a my dve s Erikou.
A my sme sa rozprávali a pani na nás neustále robila psst.
A išla sa aj sťažovať personálu, že ju rušíme. Tak jej pán majiteľ povedal, že to nie je tam kino, ale kaviareň.
A potom nasrdená odišla a pred odchodom nám prišla po anglicky vynadať. Kľudne nám mohla vynadať aj po senegalsky, výsledok bol rovnaký.
Keď chcela, mala nám vynadať po slovensky. No nie?
Teraz ma napadlo, že ako Janíčko reaguje inak, ako Dorka.
Prišli nás pozrieť aj s rodičmi do Jihlavy a išli sme do cukrárne U Ignáca. Skvelá cukráreň, spojená aj s raňajkárňou, nie raz nás tam nachovali.
No a objednávali sme si zmrzlinové poháre. Janíčko nám strašne chcel niečo vysvetliť, ako autista s tým mal ohromný problém, ale nakoniec sme to preložili tak, že on nechce a nechce zmrzlinu vo vysokom pohári. Vravel nám, že nechce dlhú zmrzlinu. objednali sme mu teda na tanieriku takú, čo mala tvar ako pinocchio a aj sa tak volala.
A keď prišla slečna a Janíčko videl na tácke, všetky tie obrovské, nožičkové , dlhé poháre…..to ste mali vidieť. Zhasla mu tvárička, bradička sa roztriasla a slzy, ako hrachy….schoval si tváričku do ocka a tam mu dôstojne zasoplil celé tričko. Darmo sme mu vysvetľovali, že to sú naše a jemu ešte len príde…..ten žiaľ a krivda sa dali krájať nožíkom. Slečnu to veľmi mrzelo, že keby to tušila, tak prinesie jemu ako prvému. A tak dostal o kopček viac a viac lentiliek a viac trubičiek a viac keksíkov v mištičke. Dorka uprela na slečnu zrak a preriekla….“aj ja sa rozplačem“. 🙂
No a v Mníchove sme chodievali s Dorkou, veľmi radi aj do nákupného centra Hertie. Vtedy ešte fungoval, teraz je to obyčajný kauhof, alebo čo. Nebola som tam odvtedy, ako Hertie skončilo.
Hertie mal noblesu, šmrnc a invenciu v predvádzaní.
O Hertie pohovorím inokedy.
Ona to volala, že „poďme na obedík“
Po obedíku si mohla vybrať koláčik.
Doviedla som ju k vitrínam, kde stáli dievčatá, oblečené v takých tých uniformách, ako v takých predvojnových, luxusných, dámskych kluboch.
Úžasné to bolo.
Ponúkala som jej, od výmyslu sveta , všetky tie jahôdkové, šľahačkové a neviem aké , zákusky,. Ona si tvrdohlavo trvala na svojom, že chce kúsok z Frankfurter Kranz. Mne to prišlo strašne obyčajné.
Slečna, striebornou lopatkou nabrala to, na čo ukázala.
Bola som si istá, že jej to nebude chutiť, tak som objednala ešte jahodový a neviem ešte aký.
Priniesli nám to na servírovacom vozíčku, spolu s mojou kávou, jej kakavkom, a vodou a džúsikom a všetkými tými serepetičkami. Som sa normálne bála, že či nám neprinesú aj lavórik s vodou, pokrytou ružovými lupeňami, aby sme si mohli ponoriť do nej prsty.
Okolo nás rozložili tanieriky a začali sme degustovať.
Verte či nie, ale Dorka vyhrala. Jej výber bol najchutnejší.
Strašne dlho som sa prehovárala, aby som to upiekla, aj špeciálnu formu som si na to kúpila.
Aj som to na jar upiekla a nenormálne sa mi sekol krém. Ale tak hrozne. Kamuflovala som to, ako som mohla, aby to nebolo na fotkách vidieť.
A potom som vytiahla z rúry maslový korpus a vyklopila ho z formy.
Bože. Upiecť niečo v plynovej rúre je niekedy o hubu.
Vrch, ktorý po vyklopení ide na spodok, dokonale zlatohnedý. Spodok, ktorý príde navrch, dokonale čiernohnedý.
A to všetko som mala naplniť a pomazať tým zrazeným krémom.
Tak som tmavé obrezala, krém nahriala a pokúsila sa ho prešľahať, ale aj tak to pomohlo len trochu.
Dokončila som to, ale na ukazovanie to nebolo, len na jedenie. Tak sme dali polovicu susedom a druhú zjedol DM.
Takú nechuť som k tomuto zákusku dostala, že som sa dokopala k repete , až tu na chate.
Vlastne aj preto na chate, lebo tu mám na to stravníkov.
Zákuskov sa dá upiecť aj menšie množstvo, ale toto sa menšie upiecť nedá.
Je to tradičný zákusok, neviem, či to nemá aj nejaký patent, ako napríklad naše Bratislavské rožky.
A na druhýkrát sa podarilo všetko ako má byť.
Je to taká, povedzme vylepšená, bábovka. Samozrejme to nie je bábovka. Ani do registra pre rýchlejšie hľadanie, ho nezaradím ani náhodou medzi bábovky. Toto nie je bábovka.
Cesto je hutné a tak sa toho nedá zjesť naraz veľa. Len ten jeden kúsok.
Ale každý si po hodinke dal znovu a potom znovu. A tak sa zjedol ešte v ten istý deň.
Akurát Dorka nemala nič.
Ale upečiem jej. Či si spomenie.

No a teraz taká praktická vec.
Formu na pečenie Frankfurter Kranz dostať aj u nás.


Neviem či ju majú fyzicky v každej predajni Tescoma , to si môžete skontrolovať priamo na ich stránkach, ale majú ju aj online.
https://www.tescoma.sk/forma-frankfurtsky-veniec-delicia-o-26-cm
Ja keď som veniec piekla prvýkrát, tak som si myslela, že tú formu mám doma. Nemala som, ale som si pomohla.
Dá sa určite použiť aj veľká, bábovková torta, ale ja mám len malú. Tak som vzala formu na tortu a do stredu som položila porcelánovú, zapekaciu misku z Ikei. Nebolo to také šikovné, ako pravá forma, ale s trochou úsilia som to cesto tam pohodlne vpravila a upiekla.

 

Suroviny:

 

Budeme potrebovať formu na veniec s priemerom 26 cm

Cesto :
270 g maslo
200 g cukor
1 balíček vanilkového cukru (ja používam vanilkovú pastu Dr.Oetker)
2 štipky soli
5 vajec normálnej veľkosti M
270 g polohrubá múka
2 čajové lyžičky prášok do pečiva
3 polievkové lyžice mlieko

Krém :
1,5 balíčka prášku na vanilkový puding
80 g cukor
700 ml mlieko sladké
250 g maslo
+ ríbezľový džem na potretie cesta
+ trošku rumu na vykropenie korupusov

Krokant na obsypanie :
1 orech maslo
80 g cukor
150 g nasekané mandle

Na dokončenie :
koktailové čerešne

Postup

 

Uvaríme puding.
Zo 700 ml mlieka odoberieme jednu tretinu a v tej tretine poriadne metličkou rozšľaháme 1,5 sáčku vanilkového pudingu, tak aby neboli hrčky. Mlieko čo ostalo po odobratí, dáme variť s 80 g cukru. Cukru je veľké množstvo, ale je to preto, pretože do masla už nebudeme pridávať žiaden cukor. Dáme variť a uvaríme puding podľa návodu na obale.
Aby sa Vám nestalo, žeby sa Vám krém zrazil, je bezpodmienečne nutné, aby malo maslo a puding rovnakú teplotu. Takže nie tak, ako ja, najprv upečiem korpus a potom idem variť puding. Potom ho rýchlo vyložiť von, aby vychladol a tak……..Tento múčnik je množstvom masla, ktorý tam ide, dosť drahý a bola by škoda, keby sa niečo  nepodarilo.
Radšej si uvarte puding večer, nechajte ho prikrytý fóliou do druhého dňa , normálne stáť na kuchynskej linke. Ráno vyložte maslo, ktoré pôjde na výrobu krému a pokrájajte ho na kocky,  v miestnosti kde je aj puding.
Horúci puding prikryjeme pokrievkou, alebo kuchynskou fóliou a necháme ho čakať na svoj čas.
Rúru zapneme na 180 stupňov.
Formu na veniec vytrieme trochou masla a vysypeme polohrubou múkou.
Do veľkej misy nakrájame maslo v izbovej teplote, pridáme 80 g cukru a vytlačíme lyžičku vanilkovej pasty. Ak nemáte pastu, pridajte balíček vanilkového cukru.
Prešľaháme  do penista a začneme pridávať jedno vajce, po druhom. Všetko prešľaháme.
Pridáme prášok do pečiva a trošku mlieka. Znovu prešľaháme.
Nakoniec zamiešame múku a premiešame.
Cesto preložíme do formy a dáme piecť.
Záleží od Vašej rúry, ale taký orientačný čas pečenia je 45 minúť.
Skontrolujte si to pomocou špajdli.
Po upečení nechajte postáť 60 minút a vyklopte.

Čo robí tento múčnik takým jedinečným, je aj krokant.  
V Mníchove predávajú priamo nasekané mandle, ak si ho robíte doma.
Na Slovensku dostať zatiaľ len mandle nasekané na maličké hranolčeky. Mandle nasekané na plátky nie sú vhodné.
Ja som použila ručný sekáčik na zeleninu

a posekala som ich na potrebnú veľkosť.

Iný spôsob sekania som neskúšala.
Do panvice dáme maslo a cukor a nasekané mandle. 
Niekto urobí najprv karamel, ale ja som dala všetko naraz a nesťažujem si.

Necháme teda všetko rozohriať,  na roztopenom masle necháme roztaviť cukor, miešame drevenou vareškou a opekáme v tejto sladkosti,  nadrvené mandle, tak, aby sme ich opiekli do zlatohneda.
Používajte výhradne drevenú varešku.
Akonáhle máme mandle zlatohnedé, preložíme ich na pripravený papier na pečenie a necháme úplne vychladnúť. 

Po vychladnutí, ak ich máte zlepené, tak hrčky porozbíjajte. Neochutnávajte, lebo Vám nebude viac pomoci a budete ujedať a ujedať. 🙂
Po úplnom vychladnutí pudingu na izbovú teplotu, vložíme kocky masla, ktoré sú tiež v izbovej teplote,  do veľkej misy a na vysokých obrátkach ho šľaháme, kým nie je napenené a biele.
Po lyžiciach začneme pridávať puding a zakaždým zašľahávame, už na nižších obrátkach dovtedy, kým nemáme zapracovaný všetok puding. Ja som do krému ešte pridala za lyžičku vanilkovej pasty.
Do sáčku na krém s malou hviezdičkovou trubičkou, odoberieme z hotového krému , 3 polievkové lyžice a dáme bokom.
Ríbezľový džem vymiešame dohladka.
Vychladnutý korpus, vodorovne 2x prerežeme zúbkovaným nožom.

Spodnú základňu položte na tanier a povrch natrieme rumom a 3 lyžicami džemu a na džem natrieme tretinu krému. Uhladíme.

Priklopíme druhou základňou a zopakujeme.
Rum, 3 lyžice džemu, na to tretinu krému a uhladíme. 
Priklopíme poslednou základňou.
Zľahučka zatlačíme, vyrovnáme a dáme zachladiť na 30 minút.
Poslednou tretinou krému , potrieme celý povrch, vrátane stien v strede kruhu.
Krokant po častiach odoberajte a posýpajte ním celý povrch, vrátane stien v strede. 

Dlaňou posyp ľahko zatlačte do krému.
Povrch ozdobíme pomocou krému v sáčku s hviezdičkovou trubičkou a pokladieme ovocie.

Ja som dala koktailové čerešne, neviem ako vo Frankfurte, ale v Mníchove sa skôr dávajú čerstvé ríbezle.

No a tu je ukážka môjho prvého, neslávneho pokusu.