Moji milí, musím sa Vám pochváliť.
Schudla som 30 kíl.
Vážne 30 kíl.
A pritom stále vážim cez metrák, takže holá holá, ďalšia tridsiatka volá.
Máte asi predstavu, aký život som mala.
Jedna chodiaca civilizačná choroba.
A nemyslite si, že to má na svedomí ozempic a saxenda a bandáž žalúdka a podobné. Ani  náhodou. Úplne sama svojou vôľou a úpravou jedálnička.
Moje telo zhumpľované celoživotným hladovaním, prejedaním sa a nespočetnými joj efektami sa nejako naštartovalo.
Vlani na konci októbra, som dostala stimul.
Potrebovala som sa dohodnúť s osudom . Nebol to jednoduchý deal. Niečo za niečo. A ja som stavila svoju pevnú vôľu. 
Takže bojujem.
Jedna z obetí, ktorú som osudu ponúkla, bola vzdanie sa všetkého sladkého. 
Sladkosti, koláče, zákusky, čokoláda a dala som na ten oltár aj sladké jedlá.
Takže ani milovaná vianočka s maslom a medom a skvelé perníčky DT Pavly a vianočných makových opekancov bolo len za lyžicu.
A cestovné , gumové medvedíky, tiež skončili.
Aj zmrzlina.
Aj milka čokoláda s príchuťou jahodového čískejku.
Piecť je umenie a tak som sa nejako dohodla s osudom, že pokiaľ naozaj len ochutnám, tak to sa nehrá.
Ja veľmi na sladké nie som, toto čo som vymenovala, mi nerobilo vôbec nijaké problémy vylúčiť.
Horšie bolo s prvým a hlavným bodom zmluvy.
Začala som držať prerušovaný pôst.
Jedávam len od desiatej doobeda , do sedemnástej popoludní. Čiže sedem hodín do dňa.
A samozrejme je aj dôležité čo jedávam. To zas striktne obmedzené nemám, ale to dá rozum, že pečený bôčik , zaliaty vo výpeku s pecňom chleba, predsa len nie.
A tak skončili moja chladničkové orgie od desiatej večer až do polnoci. Skončili moje dni, keď som si na raňajky nakrájala nádhernú údenú, orascovanú slaninu, voňajúcu dymom, ako keby bola práve vytiahnutá z kochu. Keď ju krájam do nejakého jedla si samozrejme jeden malý kúštiček  do úst dám, ale len ak je medzi desiatou a sedemnástou.
Skončili dni, keď som raňajkovala, obedovala a večerala zmrzlinu. Toto všetko bolo preč.
Teda je preč.
Nebudem klamať, je to ťažké. 
Ale osud svoje slovo zatiaľ drží, tak ho musím aj ja. 
A verte tomu, že je to stále také ťažké ako na začiatku. Telo vie, telo si pamätá čo má rado.
Naozaj si neodopieram úplne všetko.
Ja mám Dobrého Manžela a ten diétu nedrží, takže varím a pečiem ako vždy.
A z každého ochutnám, takže našťastie telo nie je až také chytré ako si namýšľa a nechá sa oklamať.
Ale len od desiatej do sedemnástej.
Je pravda, že osud mi trochu pomáha.
Napríklad v januári.
Po troch mesiacoch som si dala haruľu. Jednu.
A potom som zjedla jeden knedlik so sviečkovou omáčkou. Jeden jediný.
Medzi desiatou a sedemnástou.
Bože.
O desiatej večer ma odviezla rýchla sanitka s akútnym žlčníkovým záchvatom.
Keď ma pán sanitkár dotlačil na invalidnom vozíku na recepciu urgentu, tak zakričal na celú chodbu….“tu je tá haruľa so sviečkovou!!!!!!!!!“
Výborne sa na tom bavil nočný personál.
Keď ma vozil pán na tom invalidnom vozíku po tichých tmavých nemocničných chodbách tam na röntgen, tam na sono, tak som mala chuť, tomu pánovi, čo vážil asi o polovicu menej ako ja, že či si to nechce vymeniť aby som ho tlačila ja. Chudák, ľutovala som ho, ale bolesti boli tak úmorné, že na žartíky som nemala ani pomyslenie. 
Dva týždne mi osud pomáhal tým, že som  jedla sucháre a ryžu a kura na vode.
Osud je kamoš.
Mimochodom, aj keď som odvtedy haruľu a sviečkovú varila párkrát, tak ich stále nemôžem dať do úst.
A osud mi doprial aj žlčníkovú operáciu, kde mi vyoperovali kameň. Jeden.
Ale veľký ako malé, kuracie vajce.  No to preháňam, bol veľký ako ten najväčší vlašský orech, ktorý ste kedy videli.
A posledný týždeň mi osud doprial, že sa moje vnúčatá mohli so mnou podeliť o ťažkú črevnú virózu.
Ja som bola posledná a stále bojujem. Dnes som zjedla jeden banán. Bože to bola pochúťka. 
Dorka Vnučka : „ako to Omka robíš, že aj tú suchú ryžku vieš tak uvariť, že je chutná, ako keby bola nediétna“ (veľa čerstvých byliniek a nevysušená).
Takže aj vďaka osudnej pomoci,  môžem povedať,  že je to vážne 30 živých, ťažkých kíl.
Predstavte si pred sebou na stole 120 kociek masla.
A viete čo je čudné? Ja normálne nosím  pár niektorých vecí, ktoré som nosila pred 30 kilami.
No áno, sú mi voľné, tričko občas spadne z pleca….. a hlavne všetko sa mi nejako predĺžilo. Moje  háremové nohavice si pristupujem a predtým mi boli pod lýtko. Dnes som sa s nimi rozlúčila definitívne, tak som na ne stupila, že som ich roztrhla. 
A toto aj sukne. Dlhé, dlhé a boli mi normálne do pol lýtok.
A dve som vyhodila, lebo jedna mi spadla uprostred umývania riadu a druhú som si tiež pristúpila, keď som vešala bielizeň na sušiak a ten sušiak stojí uprostred záhrady s veľa, veľa susedmi na okolo. 
A začala som nosiť opasky!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Normálne mám definovaný pás. !!!!!!!!!!
Také srandičky to sú.
A teraz k samotným koláčom
Čo je veľmi zvláštne, práve v období môjho najepickejšieho zhadzovania kíl, som sa naučila moje najlepšie kysnuté cesto. 
Naučila som sa to od Dobrej Tety Pavly. Samozrejme jej úroveň asi nedosiahnem nikdy,  ale skutočne môžem povedať, že všetky tie recepty na kysnuté cesto, ktoré tu mám, by som najradšej prerobila, pretože to cesto som robila zle.
Tak nie je zlé, zase si nemyslite, ale proste až teraz som spokojná.
V prvom rade – pokazila sa mi pekáreň a už som vážne nemala miesto, kde by som takú veľkú rárohu umiestnila. 
A tak som šla do ručného miesenia. Ja na ručné miesenie neprisahám, to ani náhodou. Len aby ste vedeli, že to robím už v rukách.
Kysnuté cesto, ktoré teraz robím je omnoho redšie. Ani zďaleka nie je také husté ako som ho robievala kedysi . DT Pavla tvrdí, že Zdena, od ktorej sa naučila kysnuté cesto ona, robila svoje cesto ešte redšie ako ona a teraz aj ja.  Takže som sa naučila ubrať múky.
A naviac,  na približne pol kila múky dávam celú kocku droždia.
Predtým by som asi upadla do mdlôb, keby mi niekto povedal, aby som na pol kila múky dala celú kocku. 
Nie, nie je ho cítiť. Počas mesiaca v Banskej Bystrici som tieto koláče robila približne , a to vážne nepreháňam, asi 15 krát.  V jeden týždeň som ich robila každý boží deň. NIKTO ani raz, ani slovíčkom, nepovedal, že cíti droždie. A to som ich robila skutočne ľudom, ktorí by sa ani raz nerozpakovali mi to povedať. 
To, že ja som zarábala cesto vodou, bola taká moja obsesia. Tej som sa zbavila a používam už len mlieko, samozrejme , mliekom zarábať je klasika, akurát ja som nejako rebelovala či čo.
Medzi nami. Ja vážne netuším, či je rozdiel medzi mliekom a vodou. 
DT tvrdí, že áno, ale ja ten rozdiel nie som schopná vidieť, ale keď už robím podľa nej, tak dávam už len mlieko.
Tvaroh, ktorý sa používa na plnku je mimoriadne dôležitý.
Najlepší je český,  kauflandovský,  tučný v kocke, ale ten majú len v českom Kauflande.  Plus tvaroh v kelímku, tiež len túto značku treba hľadať.

 

 

 

 

 

Ja do Kauflandu nechodím a v Čechách tieto koláče nepečiem.
Na Slovensku som hľadala a našla som Babičku, ktorá mi tak najviac vyhovuje. Je to tento , plus k nemu tento.

 

 

 

 

Je hrudkovitý, to s tým nič nenarobím a hladkú náplň jednoducho nemám. 
Raz som skúšala z tučného tvarohu, už si nepamätám aká značka to bola, ktorý som mala pripravený na tvarohový krém do jahodovej torty.  Bol to príjemný , hladký, termizovaný tvaroh.
Ale tento druh tvarohov už úplne vylučujem do plnky na uzatváranie v kysnutom ceste.
To bolo strašné. Kým som tú náplň stužila , tak aby som mohla koláč uzavrieť, minula som asi tri balíčky pudingového škrobu a aj tak to bolo tristné. No na veľa sa podarilo, ale v koláči sa po upečení, úplne akoby  vsiakol do cesta, skrátka sa stratil. 
Je extrémne dôležité, aby ste tú náplň ochutili dostatočne  výrazne, práve kvôli tomu, že koľko chcete dáte  náplne, vždy je jej menej ako by ste chceli. 
Možno by som mohla ešte nejaké moje osobné skúsenosti, ktoré vyšli z mojej praxe, ale už ma nič nenapadá, takže hádam poďme na to.

 

Suroviny:

Na drožďový kvások :
200 ml sladké mlieko
1 polievková lyžica cukor
1 celá kocka droždia (42g)

Na cesto :
470 g hladká múka
spenený kvások
2 žĺtky
2 polievkové lyžice práškový cukor
75 ml  až 100 ml roztopené maslo

Na náplň :
250 g tvaroh Babička mäkký hrudkovitý (ten v kocke a zaliaty vo fólii)
250 g tvaroh Babička tučný hrudkovitý – tiež kocka zatvorená vo fólii
1 balenie práškového vanilkového pudingu  cca 38 g 
3 polievkové lyžice práškový cukor  – potom pridávam podľa svojej chuti
strúhaná žltá kôra z celého citróna
malá lyžička vanilková pasta Dr.Oetker
1 malé vajce

Na mrveničkovú posýpku:
100 g polohrubá múka
50 g maslo
50 g práškový cukor

Na potretie po upečení
100 ml sladké mlieko
50 ml voňavý alkohol

 

 

Postup

 

 

 

Mlieko nahrejeme , tak aby ste v ňom pohodlne udržali prst. No nie je to  veľmi výpovedný ukazovateľ , lebo prah teploty má každý iný, ale skrátka aby bolo o niečo  viac teplejšie ako letné. Viac nie, pretože droždie sa Vám uvarí a môžete to všetko vyhodiť.
Do teplého mlieka rozdrobíme celú kocku droždia a pridáme zarovnanú lyžicu cukru.
Kvások necháme napeniť tak, aby nám vyšiel hore hrnčekom. 
Necháme roztopiť maslo.  Z kocky odoberiem asi toľkoto

 

 

 

 

aj som to dala do odmerky, aby som vedela, koľko je to po roztopení. Pri tomto ceste som ešte doliala trochu oleja, takže hádam, že celkove je to asi 100 ml tuku. 
Do veľkej  misy navážime múku, do stredu vložíme dva žĺtky, prisypeme za hrsť práškového cukru – možno sú to dve polievkové lyžice.
Vlejeme tuk a vylejeme drožďové mlieko.
Mamička ma naučila, že nemám hneď začať miesiť všetko naraz a  len pomaly,  od stredu zamiešavať a  len prstami,  mokré zložky so suchými.
To máme takú mokru gebuľku (to ona tak nazývala) a pomaly pridávať okolitú múku, kým ju všetku nezapracujeme do cesta.
A potom už smelo rukou miesime, vyťahujeme cesto dohora a neustále ho miesime.
Niekto si preklopí cesto na váľ a tam pomocou oboch rúk miesi. Ja to robím len v tej mise. 
DT Pavla dokonca cesto miesi v mise len varechou drevenou.
No miesiť v ruke som ešte nezvyknutá, takže ja si občas vstanem, občas preložím do druhej ruky, občas tak, občas onak.
Robím to do momentu, kým nie je misa čistá.
Niekedy keď sa mi uleje viac mlieka, alebo tuku, alebo žĺtky sú väčšie, tak musím to cesto poprášiť jednou, alebo dvoma lyžicami múky.
A vtedy už načisto všetko dobre dopadne.
Ak máte pocit, že máte to cesto príliš riedke a nedokážete ho stužiť, prisypávajte múku , ale tak, ako keby ste prisypávali zlatý prášok 🙂 len po lyžiciach.
Dôkladne prepracované cesto by malo držať tvar do akého ho uložíte, ale stále by nemalo byť príliš husté.
Cesto prikryjeme čistou utierkou a uložíme ho na teplé miesto.
Kysnúť by malo minimálne hodinu a správne vykysnuté utvorí pologuľu a keď do nej zľahka vtlačíme päsť, tak vyfučí. Ak nemáte pologuľu, tak sa nič nedeje. Skúste ešte pridať 15 minút.  Ak aj tak nebude, tak nebude.
Raz sme cestovali z Mníchova do Čiech a na cestu som chcela kysnuté buchty. Ráno o piatej som zarobila na cesto a to nie a nie vykysnúť. Nemala som čas sa s ním párať, tak som ho vyhodila a robila som posledné veci pred cestou. A keď sme už na úplný záver,  vyhadzovali smeti do kontajnera, tak krásne vykysnuté cesto v ňom bolo. Tri hodiny si žilo kým sa prebudilo.
Kým cesto kysne pripravíme si náplň.
Dve kocky tvarohu dáme do misy, pridáme jedno malé vajce, tri polievkové lyžice  s minimálnym kopčekom, práškového cukru, lyžičku vanilkovej pasty Dr. Oetker a strúhanú žltú kôru  z veľkého citróna. Tú vanilkovú pastu môžete nahradiť aj obyčajnou vanilkovou príchuťou.  Zahustíme vanilkovým pudingovým práškom. Ja používam výhradne Dr Oetker.  Ak použijem Créme Olé, tak toho dávam len polovicu. Záleží od toho, ako sa mi ten tvaroh zahustí. Ak vidím, že je riedky a nerobí na lyžičke pevný kopček, tak vsypem aj ten Olé úplne celý.
Vymiešame a ešte dochutíme podľa Vášho jazyka,  buď cukrom, alebo môžete kvapnúť aj pár kvapiek citrónovej šťavy.
No a pripravíme si aj posýpku.
Na posýpku je nevyhnutné studené maslo..
Navážené suroviny dáme do misky a ja normálnym ostrým nožom, začnem zapracúvať maslo do sypkých surovín. Alebo dám do mixéra s ostrými nožmi. 
Hotovú mrveničku dám do chladničky.
Takže máme vykysnuté cesto, pripravenú náplň aj mrveničku.
Treba nám slivkový lekvár. Ten nejako nerozlišujem, kupujem ten v tom veľkom umelohmotnom tégliku, od akéhokoľvek výrobcu.
Vykysnuté cesto preložíme na pomúčenú dosku a prepracujeme ho pár ťahmi.
Rozdelím ho na dve polovice.
Prvú prikryjem a druhú rozvaľkám na hrúbku 1 cm. 

Kolieska vykrajujem pohárom ktorý má priemer takmer 9 cm. V Selciach mám zase pohár ktorý má priemer 8 cm. Väčšie vyzerajú krajšie , ale tie menšie sa omnoho lepšie jedia. Vyberte si.
Najprv vždy spracujem cesto na kolieska. Potom kolieska od seba poodťahujem a ešte ich malým valčekom,  ako keby rozvaľkám, aby sa zväčšili.  Stenčujem skôr ich okraje, ako stred. Ak nemáte ten malý valček, tak stačí ak rozťapkáte aj rukou. Ale valčekom je to rýchlejšie. 

 

 

 

 

Aj náplň si rozdeľte na dve polovice.
Bude sa Vám to omnoho lepšie deliť , keď budete mať predstavu, aké množstvo dáte na jedno koliesko.
Polovičku náplne rozdelíme lyžičkou na kolieska.
Pamätajte na jedno pravidlo, Akékoľvek veľké množstvo tvarohu dáte, budete si myslieť, že tie buchtičky aj prasknú, pri jedení zistíte, že toho tvarohu ostane neporovnateľne menej.

 

 

 

 

Niekto by mal o tomto jave napísať pojednanie, aby sa to vysvetlilo. 
Urobíme batôžtek, aby nám nič nevytieklo.
Budeme potrebovať tri plechy, na ktoré dáme papier na pečenie.
Dva budú úplne plné a ten tretí tak do polovice.
Buchtičku kladieme na plech uzáverom dolu a poriadne ju opatrne roztlačíme, tak aby cesto neprasklo a tvaroh nevykukol.
Snažte sa roztlačiť naplnenú buchtu na plocho.

 

Ak Vám cesto praskne, tak si nerobte z toho ťažkú hlavu, po upečení to bude vyzerať takto.

 

 

 

 

Moja Dobrá Švagriná , keď videla jeden plech takto naskladaných buchtičiek,  si myslela, že idem klásť tvarohovú náplň navrch, nepochopila, že tvaroh je už vo vnútri.


A takto spracujeme aj druhú polovicu cesta a druhú časť náplne.
Podľa veľkosti koliesok takto urobím od 33 až po 38 koláčov. 
 Dve  bielky, ktoré nám ostali, rozšľaháme vidličkou a pridáme malú lyžičku vody. 
Do stredu každej naplnenej placky, urobíme pomocou opaku lyžice, jamku.
Štetcom potrieme koláčiky bielkami.


Do stredu každej jamky položíme lyžičkou slivkový lekvár.
Vyberieme mrveničku z chladničky a na lekvár nasypeme posýpku.



Robte to poriadnejšie ako ja, sypala som kade tade.
Rúru máme vyhriatu na 180 stupňov
Vložíme plech a zvýšime na 200 a pečieme povedzme 20 minút.
Ja musím plech, bohvieprečo vždy otočiť spredu do zadu, lebo sa pečie nerovnomerne  a tak to po tomto čase urobím  a skontrolujem, ako sú upečené koláčiky odspodu.  (podvihneme príborovým nožom)
Spodky musia byť zlatohnedé , ak nie sú,  tak pridám podľa potreby ešte minúty na pečenie.
Mojej rúre stačí 5 až desať minút.


Prišiel čas na poslednú fázu.
Do hrnčeka nalejeme 100 ml mlieka 50 ml voňavý alkohol. Na túto príležitosť mám normálny tuzemák, keď mi tuzemák vypil bratranček Dušan Kubina, tak som veru použila aj  drahý venezuelský Diplomatico.  Čo už.
Tento krok nevynechám nikdy….Erika Vlčková, toto je ten fígeľ.
Akonáhle vyberiem upečené koláče z rúry, tak okraje,  hojne potieram štetcom,  touto mliečnou zmesou, fakt hojne, hojne. Na tie tri plechy vždy miniem všetko.
Takže máme minutú náplň,  mrveničku , zvlhčujúcu tekutinu. 
Ostal nám len slivkový lekvár na dva krajce chleba.
Koláče necháme vychladnúť .
Sú ľahučké, voňavé a mäkké aj na druhý deň.
Samozrejme nemusíte dávať len lekvár, môžete urobiť aj makový vrch. Nabudúce keď budem mať besiedku s drahými spolužiačkami, budem musieť polovicu urobiť práve s tým makom, pretože to má rada Osa.
Dobrá Teta Pavla robieva svoje koláče s uvareným jablkovým lekvárom , na ktorý ona prisahá. Na Slovensku je to nezvyčajná, skôr taká moravská frgálovská tradícia a tak ostávam pri tom slivkovom.


Snažila som sa recept napísať dosť podrobne, aby som ho mohla zaradiť aj medzi začiatočnícke recepty a tak sa skúseným pekárkam ospravedlňujem, ale naučiť sa to musia aj naše mladučké gazdinky.
Dúfam, že to bolo zrozumiteľné a nájdu odvahu. A nech im je útechou, že ja som sa to naučila až v mojom dôchodcovskom veku. 
Ozaj!!!!!!! Bisťubohu ja som dôchodkyňa. !!!!!!!!!!