Keď som mala 12 rokov bola som v pionierskom tábore kdesi v Mladých Bukoch pod Sněžkou. A tak som si sedela pred chatkou a čítala som a odbehla som niekde do víru táborových úloh a keď som sa vrátila, tak tam sedel mladý vedúci so starým vedúcim, čo bol vedúcim toho celého tábora. A pýtali sa ma, že kto je u mňa na návšteve a ako sa tam dostal. A nemám klamať.
A vyvalila som oči na nich ako puk.
Ja si ten výsluch celkom už nepamätám, ale išlo o to, že našli moju knihu čo som čítala a predpokladali, že si ju priniesla moja „návšteva“, pretože si nevedeli predstaviť, žeby som ju mohla čítať ja.
Tá kniha sa volala Šakal a napísal ju Frederick Forsyth. Tá kniha je o atentáte na francúzskeho prezidenta de Gaulla.
Aj som im musela porozprávať o tej knihe niečo a potom si ju prišiel požičať ten vedúci tábora.
Tak ja som samozrejme čítala v tom veku aj Annu zo Zeleného domu, alebo Violu, ale aj takéto knihy.
No a tento pán Forsyth písal takým štýlom, ako som dovtedy nepoznala.
Napríklad.
Šakal zašiel do prímestského, obchodného centra a kúpil si pol tucta najjemnejších, bielych košieľ z bavlneného batistu a tucet hladkých luxusných ponožiek. Po nákupe zašiel do vidieckeho hostinca a ako chuťovku si dal hrubý krajec bieleho, bretónskeho chleba s chrumkavou, vypečenou kôrou, ktorá pri krájaní praskala. K nemu si mohol vybrať domáce, smotanovo-žltkasté maslo od čiernych, tunajších kráv, alebo domáci, zaparený syr, ktorý sa chladil vo veľkých, voňavých hrudách. Šakal sa rozhodol len pre chlieb, ktorý poprášil soľou, ktorá voňala morom.
Etc. etc.
Rozumiete. V Priore si kúpil 6 bielych košieľ a 12 párov ponožiek, lebo nemal v čom chodiť oblečený a v krčme si dal chlieb s maslom. Ale opísal to tak, ako keby kupoval a jedol to najluxusnejšie čo si dokážeme predstaviť.
A presne keď som robila túto tortu, tak som si spomenula na tento štýl písania pána Forsytha v Šakalovi.
Už keď nejaký pokrm, alebo múčnik pripravujem a plánujem ho dať na blog, tak si v hlave režírujem, ako nazvem to a ono. A tu mi išlo o tie dva krémy, ktoré sa používajú na naplnenie palaciniek.
Ešte keď sme pozerávali televízor a nezúžil sa náš rozsah čiste len na platené, streamovacie služby, sledovala som k smrti, rada kanál Paprika a tam tie súťaže v pečení. Jedna bola s Mary Berry a Paulom Hollywoodom. Tí zastrešovali súťaž medzi amatérmi v pečení.
A tá druhá bola nejaká a už si vôbec nepamätám, ako sa to volalo. Tam už išlo o vyššiu ligu. Tam súťažili cukrárske kolektívy a jedna z porotkýň bola taká pekná, malá aziatka s dobre vyvinutou hruďou. Tam sa plnili už také, zložité úlohy.
Tieto súťaže so mnou dokonca sledoval aj Môj Dobrý Manžel a keď boli vnúčatá malé a ja som im robila opérku, tak som do tohto sledovania vtiahla aj Dobrú Cerku s Dobrým Zaťom.
A ja som popri sledovaní, neustále gúglila o čom to hovoria, lebo som jakživ nepočula o kréme Chantilly a čokoládovým ganache a podobne.
Neviem ani popísať aké bolo moje prekvapenie.
Créme Chantilly je úplne obyčajná , dotuha vyšľahaná šľahačka, ochutená vanilkou. V súčasnosti „krém šantily“ prešiel inováciou a šľahá sa s mascarpone.
No a čokoládová ganáž, je obyčajná parížska šľahačka.
To bolo asi pred desiatimi rokmi a žila aj mamička a keď sme sa o tom rozprávali a ona s takou bázňou chcela vedieť, že to čo je to ten šantily a ganáž, tak som ju upokojila, že je to niečo, čo ona robila celý svoj cukrárenský život a môže s fleku upiecť to čo oni, s prstom v nose.
A odvtedy sa na všetky tie honosné názvy pozerám nieže s dešpektom, ale skrátka ….nepadám z nich na zadok.
Táto palacinková torta prebehla asi pred rokom celým internetom a ja ju poznám od Sofie Metzler, neviem či je to autorka a či čo.
Je skvelá!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Vážne.
Určite ju budem robievať.
Spĺňa mnohé a mnohé kritéria, ktoré zjednocujú moju famíliu, naprieč jednotlivými rodinami a som si istá, že kdekoľvek ju prinesiem tak každý člen si z nej rád a s láskou dá, bez tých rečí : “ ja nejedávam kysnuté, ja nemám rád kokos, ja nemám rád laskonky, ja nemám rád ťažké krémy, ja nemám rád ovocné…….“ a bla bla bla
A zároveň je jednoduchá a myslím, že aj začiatočník, ktorý bude postupovať obozretne, ju urobí a šplhne si u rodiny. Takže smelo do nej priatelia.

 

Suroviny:

Na palacinkové cesto :

125 g hladká múka (ja som dala  asi o dve lyžice viac )
40 g cukor pieskový
20 g kakao
4 vajcia 
300 ml sladké mlieko
40 g olej
štipka soli
 
Na parížsku šľahačku budeme potrebovať

100 g horkej čokolády
300 g smotana na šľahanie 33 percentná
1 polievková lyžica pieskový cukor

Na mascarponový krém budeme potrebovať

125 g mascarpone
300 g smotana na šľahanie 33 percentná
40 g pieskový cukor
2 balíčky vanilkový cukor Dr.Oetker

Postup

Najprv si uvaríme základ na parížsku šľahačku.
100 g šľahačkovej smotany a 1 polievkovú lyžicu cukru,  privedieme tesne pod bod varu. Odložíme zo zdroja tepla a  nalámeme do nej čokoládu. Znovu dáme na mierny plameň a miešame dovtedy, pokiaľ sa čokoláda úplne neroztopí a môžeme vymiešať hladkú, hustú, čokoládovo-smotanovú hmotu. Odložíme zo zdroja tepla a vmiešame 200 g studenej, šľahačkovej smotany.
Dôkladne vymiešame, aby sme získali úplne hladkú,  tekutú zmes.
Túto vložíme do chladničky, minimálne na 4 hodiny.
Ideálne uvaríme šľahačku s čokoládou,  večer pred samotnou výrobou krému.
Ideme upiecť palacinky.
Skyprenú múku, cukor a kakao zmiešame.
V studenom mlieku rozšľaháme  štyri vajcia, prilejeme do mlieka olej a takto pripravenou, tekutou zmesou zalejeme sypkú zmes.  Dôkladne premiešame, aby sme nemali žiadne hrudky.
Tu musím napísať, že som sa  riadila pomermi, ktoré uvádzal pôvodný recept, ale mne sa zdala zmes na palacinky,  veľmi riedka.
Vyskúšala som upiecť jednu a aj keď mám špeciálnu panvicu na lievance a palacinky, trvalo veľmi dlho , kým spevnela a mohla som ju obrátiť bez toho, aby sa mi palacinka pretrhla.
Rezignovala som na množstvo danej múky a prisypala som jej tak, aby mi to vyhovovalo.
Urobte to buď, podľa pôvodného receptu, alebo zahustite ešte cesto múkou,  ako som si to urobila ja.
Skúste najprv, ako sa Vám bude dariť s pôvodným  množstvom a uvidíte.
Vyšlo mi osem pekných pevných palaciniek , plus jedna čo sa mi na začiatku pretrhla a dva malé nedorobky.

Palacinky necháme vychladnúť.
Po vychladnutí ich orežeme na rovnako veľké kruhy.
Pripravila som si aj nôž, aj nožnice, ale bolo to úplne zbytočné, pretože keď som pritisla pokrievku na palacinku,

dal sa okraj nádherne oddeliť od kruhu a vyšli mi krásne rovnaké .

No a ideme vyšľahať teda našu ganache a  chantilly  🙂
Čokoládový základ preložíme do misy a začneme šľahať na nízkych obrátkach, až keď bude krém rozbitý, tak môžeme pridať rýchlosť a vyšľaháme pevnú, ale pritom nadýchanú, čokoládovú šľahačku.
Mascarpone s cukrom poriadne prešľaháme a vlejeme studenú,  šľahačkovú smotanu. Vyšľaháme pevný a  vzdušný krém.
Krémy preložíme do cukrárenského vrecka

a odstrihneme im špičku.
Na prvú palacinku striekame biele pásy v malých rozostupoch.

Krém priklopíme palacinkou a pomocou špajdle vytvoríme priehlbiny, podľa pásov pod palacinkou.


Ja som neskôr špajdľu úplne odložila a tie priehlbiny som robila pomocou končekov prstov.
Do priehlbiny nastriekame hnedé pásy.

Takto vrstvíme vežu (palacinka, priehlbiny, krém) dovtedy kým nemáme poslednú palacinku.

Celú palacinkovú vežu potrieme hnedým krémom.  Mala som hnedého viac, takže preto som zvolila hnedý.
Ostal mi biely krém, ale ostali mi aj odrezky z palaciniek a dve malé. Urobila som z toho trhanec s krémom a Dm si výborne na tom pochutil, kým celá torta nestuhla.
Tortu ozdobíme ako sa nám páči.

Ja som tú tortu robila z príležitosti narodením DM a preto som ju chcela mať v takom, pánskom duchu.
Z vlaňajších dušičiek mi ostala posýpka, ktorá bola čierno strieborná a tak som ju použila, aj keď sa mi tam , sem tam mihla aj postavička ducha 🙂
No a na vrchu, ako vidíte,  sú zrnká granátového jablka.
Pri krájaní som mala malú dušičku, ale všetko vyšlo ako malo.

Ešte niečo.
Ja som krájala  tak, že polovicu som rozkrájala na 4 kúsky a nevyhnutne som sa dostala nožom, súbežne s krémovými pásmi, takže mozaika nebola vlnitá, ale rovná.

Ak sa chcete tomu vyhnúť, nejako si zapamätajte, ako idú tie pásy a nekrájajte tortu tým istým smerom.
A keď ju prerežete, tak polovicu rozkrájajte skôr na tri diely. Ale zase keď sa to tak vezme, keď bude jeden kúsok len s rovnou mozaikou, tak to hádam, až tak vadiť nemusí.
Určite sa Vám to podarí a uvidíte, že Vám bude chutiť. Dokonca aj ja som zjedla jeden celý kus, napriek môjmu stravovaciemu plánu. A to je už čo povedať.