V Banskej Bystrici sme boli mesiac.
Za ten mesiac sa udialo veľmi veľa vecí , že ani by som nevedela kde začať.
Čo viem ale určite ako by som vedieť začala, je táto veta : „tohtoročné Vianoce pokazilo všetko, čo ich pokaziť mohlo“.
A z hľadiska mojej rodiny, nestáli za nič.
Som z toho veľmi nešťastná a veci začali fungovať, tak ako sme si predstavovali, deň pred našim odchodom.
Celá situácia sa dá zhrnúť do pár bodov
1- nadobro pokazený plynový kotol 18. decembra
2 – všetky choroby, ktoré si viete predstaviť z dôvodu strašnej zimy
3 – traumatizujúca smrť v rodine
4 – prerábka bytu
Moja Dobrá Švagriná mi dnes povedala, že musím hľadať vo všetkom tom, niečo pozitívne, aby to malo svoj zmysel.
Nuž tak áno.
V Selciach sme museli kúriť do piecky na drevo, ktorá je v kuchyni. Tatík mal v svojej izbe olejový elektrický radiátor a ja v rodičovskej spálni elektrický ohrievač. V kuchyni zo mňa lial pot a keď som vyšla na chodbu, nebodaj na wc, tak mi ten pot medzi lopatkami zamrzol a ja som si dobreže nedúchala na dosku na toalete, aby som si ju zahriala. Ráno keď som vstávala spod dvoch perín, tak ma takmer seklo, kým som sa obliekla. Každé dve – tri hodiny som prikladala do piecky , vrátane noci. A tak som bola ako mátoha. Nemali sme pochopiteľne ani teplú vodu a prisahám, že som očakávala, že mi z vodovodu začnú vypadávať kocky ľadu. A tak som prechladla zhora, zdola, odpredu, dozadu. Stále som nevidela nič pozitívne v tomto.
Ale DŠ mi to všetko objasnila.
Tým , že som bola chorá, tak som musela ostať v byte a keď sa vrátila bratova rodina zo Žiliny, tak ma Jožko prestriedal. Ten si postielal v kuchyni na „šezlóne“ a cítil sa ohromne dobre. Ja som bola v teplučkom sásovskom bytíku, s teplou vodou a umývačkou riadu a tak. No a veľa vecí som konzultovala pri rekonštrukcii s DM a tým sme sa vyhli veľa chybám.
Alebo Julka. Začalo ju bolieť veľmi, veľmi ucho. Až tak veľmi, že išla na urgent a tam pani recepčná usúdila, že nepotrebuje ušiara, lebo to aj tak má od nádchy a poslala ju na bežnú pohotovosť, kde ju prijala pani doktorka, ktorá nemala s ušami absolútne nič spoločné, ale aspoň jej predpísala atb.
V noci, keď bola od bolesti v agónii (nie je nič horšie, ako keď dospelého človeka začnú bolieť uši, viem z vlastnej skúsenosti. Deti to tak nejako vedia ustáť, ale hotový človek sa ide zbesnieť) Zrazu jej z obidvoch uší začala tiecť krv. Takže išli znovu na urgent, kde iná pani recepčná zavolala ušiara a ten zistil, že jej praskli ušné bubienky a má obojstranný zápal stredného ucha.
Ani na tomto nevidím nič pozitívne, ale DŠ mi aj toto objasnila.
Julkin Roman bol v nemocnici na menšej operácii a tým, že boli obaja doma, tak sa mohli jeden o druhého starať.
To že moje vnúčatá sa potýkali, s Vašim dovolením, s mrľami, nevidím pozitívneho nič. Keďže sme nemali teplú vodu, ktorá pri boji s týmto parazitom hrá nemalú rolu, tak nemohli prísť. A nielen preto, aj preto, že bola okrem kuchyni všade zima. A tak miesto rodinnej Štedrej Večere a slávnostného štefanského obeda, v nádherne vyzdobenej jedálni, s prestretým vianočným porcelánom, stromčekom a všetkými tými vianočnými rekvizitami, sme ja a DM a tatík večerali v kuchyni. Možno som si ani zásteru nedala dolu. Už si ani nepamätám.
Bratova rodina sa na Štedrý Večer bola rozlúčiť s Božkou do Žiliny. Prežili s ňou posledné Vianoce .
Je pravda, že Božka nás opustila, ale sa už nebude viac trápiť a trpieť a rodina získala ďalšieho anjela, ktorý bude na všetkých dohliadať a dávať pozor. Možno je to pozitívne, ale verte mi, že Janka , Hanka a Ján v tom momente stratu sestry, nevnímali nijako kladne.
Je pravda, že som nemala v bytíku ani postavený vianočný stromček a vytiahnutú ani jednu sviečku a vetvičku. V každej izbe bol ponk a po miestnosti rozložené dosky, farby, náradie, vŕtačky, kartóny a rôzne kusy a časti nábytkov, bez ladu a skladu.
Ale DM sa prekonal a vyrobil mi na kolene v dvojizbovom byte knižnicu, presne podľa mojich predstáv, omaľoval a presúval nábytok a koberce, demontoval staré nábytky, robil elektriku, každú chvíľu riešil niečo, podľa toho, či sa mi to páčilo, alebo nie.
Izby sú úspešne vymenené a zmenili svoj účel. Ešte tam treba dorobiť veľa vecí a musela som sa s veľa vecami tak nejako vyrovnať. Napríklad konferenčný stolík našiel pri kontajneroch Roman a priniesol nám ho ako dočasný ponk v jednej z izieb a neviem ako je to možné, ale tak nejako sa už počíta s tým, že mi aj ostane. Mimochodom je otrasný.
Ja vážne neviem pochopiť, ako to Môj Dobrý Manžel, aka programátor, inžinier a ajťácky špecialista vie urobiť. Priniesol z Obi čisté dosky, len povrchovo upravené. Nakúpil si ďalšie sady mužských riadikov a preratúval, maľoval, kreslil, pílil, vŕtal diery na garniže, konzoly a rôzne skoby a nové obrazy. A čo som v absolútnom úžase, dierky na kolíčky pre to množstvo dosiek na police,
vymeral tak dokonale, že keď dával dokopy všetky tie policové diely, dierky nasadli na kolíčky na prvú dobrú, ako keby ich umiestnenie vypočítal počítač. A nebojoval so žiadnymi nehodami, okrem tejto jednej.
On to potom zatrel, čo považujem za škodu, pretože mi to prišlo veľmi milé. Noelko si vraj potom nechal veľmi trpezlivo umyť labky.
Robil to všetko, všetučko sám podľa mustru, ktorý som zadala. Jediná pomoc, ktorú prijal, bola, že mu Roman prišiel pomôcť nasadiť vrchnú časť knižnice na svoje miesto.
Jožko medzitým v Selciach obháňal plynára s kotlom, krásne upratal našu kotolňu a kládol dlažbu a kachličky v letnej kuchyni.
Pán s kotlom prišiel až 8. januára. Tak ja viem, že aj kotlári chcú mať sviatky , čo už.
Kúriť sme začali presne 10. januára. Vôbec som tomu nechcela ani veriť, myslela som, že takto mrznúť už budeme navždy.
Večer sme boli na akcii s vlajkami v Banskej Bystrici a keď sme prišli do Seliec, tak nás privítali horúce radiátory a ruky som si umyla pod horúcou vodou.
V ten večer sme sa ako jediný raz, počas týchto sviatkov, posadili okolo stola a zahrali sme si dominion a desiatku. Julke sme kvapkali do ucha, ja som pila asi ďalší hektoliter urologického čaju, tatík likvidoval balíky vianočných oblátok, ktoré mi z láskou napiekla spolužiačka Jarka, Dobrá Cerka s rodinou nás pozdravila so závisťou z Bratislavy. V sobotu som celý deň balila a upratovala bytík. DM išiel do Seliec demontovať kompletnú vonkajšiu vianočnú výzdobu, Janka zlikvidovala kompletnú vnútornú vianočnú výzdobu a Jožko pokládol ďalší rad kachličiek už v teple.
V nedeľu ráno o deviatej , 12. januára, sme nasadli do auta a odcestovali domov do Mníchova.
Dorazili sme šťastne.
Tento koláč bol prvý, ktorý som piekla tohto roku. Bolo to ešte v Selciach za zimy. To asi sa začne tradovať u nás nová méta “ to bolo pred tým keď sa nám pokazil na Vianoce kotol, to bolo po tom ako sa nám pokazil na Vianoce kotol“ 🙂
Pri tejto príležitosti som zistila, že v BB nedostať nikde créme fraiche. Ja neviem, že či to bolo tým, že bolo po Vianociach a obchody nemali ešte dostatočne zásobené, alebo tým, že to fakt nedostať.
Chcela som pôvodne upiecť bábovku citrónovú lebo som mala veľa citrónov a keď som sa preberala rôznymi receptami, tak mi nazrel cez plece DM a uvidel obrázok citrónového koláča s makom. A povedal, že tak ako vyzerá ten koláč, tak vyzerá jeho mozog, keby mu niekto pozrel do hlavy. Že nemôže ani rozprávať, čo má také sliny v ústach, že to je momentálne jediné po čom túži, po citróne a maku. A ak mu chcem vynahradiť to, že som nenašla , kde som schovala jeho dva darčeky, tak chce aby som mu upiekla tento koláč.
Ozaj, dva darčeky, ktoré mal Ježiško priniesť Dobrému Manželovi, som v bytíku schovala tak, že som ich nenašla. Vypratala som celý šatník, upratala som kompletne špajzu, čiernu skriňu, poličky a police v kúpeľni, všetky schovky som prekutrala….nič. Mne neostáva nič iné, len veriť, že pri tej kucapace pri prerábke, sme ich nejako vyhodili.
No a tak som mu upiekla tento koláč.
On je celkom tradičný v Nemecku a recepty používajú práve Créme Fraiche, ktorý som nedostala a nemali ani náhradné riešenie. Tak som pristúpila k tomuto maslovému, bábovkovitému.
A keď prídem do Mníchova, tak skúsim aj ten Nemecký a uvidím aký je medzi nimi rozdiel.
Suroviny:
Do hlbokého malého plechu cca 35 x 20, alebo tortová malá forma s priemerom 16 cm, budeme potrebovať
280 g hladká múka
250 g maslo a z neho odoberieme plátok masla na vymazanie formy
4 vajcia
200 g krupicový cukor
lyžička vanilková pasta (alebo balíček vanilkový cukor)
3 citróny
1 čajová lyžička s kopčekom prášok do pečiva
štipka soli
3 polievkové lyžice nepomletý mak
200 g práškový cukor
Postup
Večer vyložíme na linku maslo a vajcia. Citróny dôkladne umyjeme kefkou a pod tečúcou vodou.
Ráno zapneme rúru na 180 stupňov.
Formu vytrieme maslom a vysypeme strúhaným kokosom, alebo múkou.
Dvom citrónom ostrúhame žltú kôru a odšťavíme.
Maslo s cukrom vyšľaháme do penista.
Do masla postupne zapracujeme po jednom vajcia.
Pridáme šťavu z citrónov a aj citrónovú kôru. Pridáme vanilkovú pastu, štipku soli.
Prešľaháme a nakoniec pridám múku, prášok do pečiva a dve lyžice maku.
Prešľaháme.
Cesto vlejeme do formy, uhladíme a vložíme do vyhriatej rúry.
Pečieme približne 35 minút. Strážte si to podľa svojej rúry a urobte kontrolu špajdľou.
Múčnik necháme vychladnúť.
Tretí citrón znovu ostrúhame a odšťavíme.
Do práškového cukru zapracujeme šťavu.
Polevou polejeme múčnik.
Po pár minútach posypeme makom a žltou kôrou.