
„Černý Kuba“, takto volajú toto jedlo v českej rodine Môjho Dobrého Manžela. A vlastne všetci v Čechách pochopiteľne.
Prinútil ma ho raz urobiť na Vianoce a ja som to robila s veľkým sebazaprením, pretože oni ho jedávajú na Štedrý Večer na obed.
Moja slovenská časť rodiny stále dodržuje pôst a tá škvarka by mi ani neprešla cez ústa.
A tak aj to jedlo vyzeralo, a odvtedy ma o to jedlo DM nepožiadal 🙂
Na letný pobyt na Okrúhlik (Okrouhlík) nosievame nejaké veci z Mníchova, čo sa týka potravín. Napríklad kilové kávy, aby vystačili na celý pobyt a kilá a kilá cestovín….no.. o tomto pojednám niekedy inokedy.
Okrem iných vecí, vždy, vždy prinesiem škvarky.
Vážne škvarky.
V Mníchove ich kupujem v supermarkete a aj oni ich dovážajú z Rakúska. Vyrába ich rakúska firma „Šimič speck“.
Sú to Slovinci a dodávajú slaninu, klobásy, škvarky, údené rebrá a podobný sortiment.
Ja som z rodiny, kde sa robievali domáce zabíjačky, robievame domáce klobásy, údime si vlastné rebrá a kým žila stará mamka Betka, mali sme aj všetky druhy domácej slaniny.
Viem ako chutia domáce údené výrobky, robené podľa tradičných rodinných receptov, vo vlastnej udiarni a bla bla bla bla.
Rakúsky Slovinci v Šimičovi, svojej práci rozumejú.
Je mi ľúto akurát, že ich klobásy, nie sú určené na varenie, ale sú čabajkovité.
Ale škvarky!!!!!!!!!!!!!!!!! Tie ich „cvarci“!!!!!!!!!!!!!! To sú najlepšie škvarky, ktoré som kedy jedla.
Tieto škvarky nosievam už ako príručnú časť mojej batožiny či do Čiech, či na Slovensko.
Akonáhle dáte jednu do úst, niet Vám pomoci.
Robievala som z nich moju škvarkovú nátierku.
Nevedeli pochopiť, že tak ako ju robím ja, je úplne inak ako by ju robili oni v Jihlave a pritom je fantastická. Lebo ako každá kuchárka na svete, mňa nevynímajúc, si myslí, že jedine tak to bude dobré, ako to robí ona.
Myslím, že je tým postihnutá každá kuchárka.
Naspäť k škvarkám.
Zo škvarkových letných zásob na chate, už ostala len polovička balenia a DM si tak zaspomínal na jihlavského Kubu, ktorý robí jeho rodina na Štedrý večer a vlastne ho nejedol, ako umrela jihlavská babička Martička. Tá mu vždy jednu malú porciu odložila, ak vedela, že máme prísť.
Po jej smrti, sa každý Kuba, každý rok, zjedol do poslednej omrvinky a Kubíčkovi úbohému neostávalo nič. 🙂
Bol síce október, ale DT Pavla povedala, žeby ho urobila, aj keď ho vlastne nikdy nevarila, lebo na to je odborníčka Moja Dobrá Švagriná Kačenka. Tá ho robieva už roky rokúce a nikto nemá záujem jej toto privilégium zobrať.
Takže ja som prvýkrát po 24 rokoch manželstva , ochutnala tradičného Kubu.
Fantázia, fantastická.
A DM bol tieto Vianoce, obzvlášť dobrý a fakt si ho zaslúžil, tak som sa podujala, že mu ho urobím, aj keď som vôbec netušila, ako.
Niečo som si naštudovala na internete a niečo som robila intuitívne.
Hlavne sa nečudujte, že ho vkladám na Nový Rok, ale musím, kým ho mám v čerstvej pamäti a nezabudla ako som ho robila nabudúce.
A Šťastný Nový Rok Priatelia Moji.
Suroviny:
Na dve až tri porcie budeme potrebovať pekáčik cca 25×20 (vačší určite nie, skôr menší)
200 g krúpy stredné (alebo bulgur)
80 g sušené huby
100 g škvarky
1 veká cibuľa
4 cesnakové strúčiky
2 polievkové lyžice bravčovej masti
2 polievkové lyžice majoránka
soľ
Postup
Huby zalejeme vriacou vodou. Predtým som ich akoby pomrvila v rukách, aby boli menšie.
Krúpy uvaríme vo vode do mäkka.
Aj keď mám krúpy (po selčiansky gjaršňa 🙂 ) veľmi rada, v posledných rokoch mi ich plnohodnotne nahradil bulgur. Jednak je menej kalorický a jednak sa uvarí oveľa rýchlejšie.
Takže ja som nevarila krúpy, ale bulgur. Píšem o krúpoch preto, lebo je to tradičné, ale ako píšem, ja už používame všade, kde môžem , bulgur.
Tesne pred dovarením som do vody v ktorej varíme bulgur, pridala aj soľ.
Po dovarení bulguru , rozohrejeme bravčovú masť a opečieme do voňava, nasekanú, očistenú cibuľu a dva plátky cesnaku.
Huby vyberieme a preložíme k cibuli a podlejeme vodou, v ktorej sme ich namáčali.
Dusíme huby do mäkka a stále podlievame . Minula som všetku vodu z namáčania.
Keď sú huby mäkké, pridáme k nim škvarky , premiešame a ochutíme soľou.
Hubovú zmes prelejeme k bulguru a všetko dôkladne premiešame. Zmes je príjemne vlhká.
Vsypeme majoránku, prelisujeme cesnak, znovu ochutíme.
Pekáčik vymastíme bravčovou masťou a naplníme ho ochuteným bulgurom.
Povrch pekne uhladíme a pokladieme po ňom plátky masla.
Vložíme do vyhriatej rúry a zapekáme, kým sa nám nevytvorí mäkká kôrčička
Určite som nezapekala viac ako 20 minút na slabých 200 stupňov. Myslím, že ku koncu so pridala teplotu, ale to bolo len na pár minút.
Naši v Jihlave to jedia s kyslými uhorkami, ale ja som mala udusenú kyslú kapustu a keď som si z toho urobila na tanieri, vymiešanú gebuzinku, DM sa chytal za hlavu. Nech. Bolo to absolútne báječné.