Pamätáte sa na ten recept na zapekané toasty s kelom a špenátom? Ostala mi z neho polovičná hlávka kelu. A očividne sa stalo to isté aj šéfkuchárovi Johnovi, ktorý ten toast robil a učil ma ho, pretože vzápätí na svoj kanál pridal ďalší recept s kelom.
Chcem pripomenúť, že na tento recept bol použitý konkrétne kel palmový, ktorý môžete poznať aj pod menom kel kučeravý.
Ohromne mi prišiel vhod.
Ja tento typ jedál môžem, ale Dobrý Manžel ma štve, pretože on už nezje hocičo ako predtým.  A skoro som odpadla, keď ma na ten recept upozornil.
Typy na recepty, ktoré mi posiela , urobím takmer vždy. Nie preto, žeby som si to kládla za povinnosť, ale rada skúšam nové, alebo inovované veci.
A pozorujem aký je srandovný niekedy.
Napríklad.
Konkrétne tento recept.  Keby som si  ho našla sama, uvarila, prestrela a donútila jesť,  tak by dojedol a povedal : “ No. Zjedol som. Ale už to viac nevar“
Keď si to vybral on : “ Bolo to fajné a ten cesnak čo si dala naviac to veľmi vylepšil.“
A ja som tomu ohromne rada, pretože toto je presne jedlo, ktoré si budem robievať a nebudem musieť variť  osobitne jemu a osobitne mne.
Prvýkrát keď som uvarila šošovicovú smotanovú polievku, ako ma ju naučila mamička v Selciach.
To bolo rečí. Ani si už nepamätám čo všetko tej polievke vytkol,
Tak mi prišla na chuť, že si neviete ani predstaviť. Ja som takú fajnú selčiansku nerobila a nejedla hádam aj dva roky.
Dobrá Cerka ju varí často, ale jej rodina sa naučila ju variť bez octu. Všetko urobí tak ako ja, ale nedá tam ocot. No hrozne čudná šošovica to je.
Dobrý Manžel zje jedine  recept z jeho domoviny a to šošovica na kyslo. Chuťou veľmi podobná tej mojej, akurát tú jeho nenariedim smotanou. A pardon, nedávam do nej zemiaky.
Tak som si tú šošovicovú selčiansku polievku uvarila. Plný, plný hrniec. Ani sa jej nedotkol.
Prehovárala som ho nech aspoň ochutná, že je to ako to jeho jedlo. Nie, tam sú zemiaky a basta.
Takže preto som pristupovala k tomuto receptu s takou nedôverou.
Našťastie všetko dopadlo dobre a toto jedlo zaraďujem do rodinného jedálnička.

	Čas prípravy: 15 minút
	Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Na 3 porcie potrebujeme :

150 g hnedá šošovica , lúpanú určite nepoužívajte
200 g kel, čistá váha
1 veľká mrkva cca 100 g
štvrťka očisteného zeleru cca 130 g
1 cibuľa
200 g mäkká netučná údenina
drvené paradajky asi 5 polievkových lyžíc
bobkový list
1 čajová lyžička soľ
2 strúčiky cesnaku
maslo + olej

Postup

Všetky zeleninu dôkladne očistíme, umyjeme a nakrájame.
Do kastróla dáme rozohriať dve lyžice masla a dve lyžice oleja.

Pridáme kocky cibule, kúsky zeleru a kolieska mrkvy. Zeleninu porestujeme.
Pridáme nakrájanú údeninu

a premytú šošovicu.
Znovu všetko dôkladne porestujeme.
Pridáme bobkový list a pridáme približne 700 ml vriacej vody.

Všetko necháme pod pokrievkou jemne bublať asi 15 minút.
Po tejto dobe pridáme na rezance nakrájaný kel a drvené paradajky.

Ak máte čerstvé zrelé paradajky tak pokojne nakrájajte dve, ale nezabudnite ich pred tým ošúpať.
Všetko dobre premiešame, pridáme soľ, čerstvo drvené korenie.
Necháme všetko prevrieť a necháme dôjsť šošovicu, aby bola mäkká.
Dávame pozor, aby sa nám nerozvarila.
Ak to máte príliš husté, tak dolejte trošku vody, ale neprežeňte to. Je to prívarok a nie polievka.
Na záver prelisujeme cesnak a dochutíme podľa seba.

Ako žijeme v Mníchove, náš svet pozostáva z cestovania…mnohého cestovania. Keď si spomeniem na naše začiatky pred 17 rokmi, príde mi nesmierne smiešne, aké nám bolo trápne robiť si vlastné jedlo na cestu. Hrozne sme sa báli, že budeme vyzerať ako ľudia z východného bloku, kt. nemajú na hotové jedlo a kávu na pumpe. Keď si toto ja teraz predstavím, tak si tlčiem hlavu o múr, ako sme mohli byť tak neskutočne sprostí…ja a aj Dobrý Manžel. Dokonca keď za nami cestovala Dobrá Cerka , ešte ako študentka, tak sme jej dávali peniažtek naviac, aby si aj ona kúpila pocestné hotovky na pumpách. Hej teraz si klepeme na čelo, ale vtedy sme nemali sebavedomia ani zamak…takí maličký Čech a maličká Slovenka oproti tým svetaznalým Nemcom a Rakúšanom. Až neskôr som pochopila, že kazdý ten jeden kapitalistický človiečik, by milerád vymenil svoju pumpnú bagetu za doma urobený obložený drevorubačských chlieb a vyprážané šnicle a dobrú silnú kávu a nie tú zlievku, čo vypľúvajú kávové automaty. Čo si budeme hovoriť, barista sa popri diaľnici nenájde, čo by som ho lupou hľadala. A tak v priebehu dvoch rokov, som sa nerozpakovala a robím nám vlastné jedlo…pokiaľ cestujeme s niekým, je jasné, že sa vyhnem klobáske a vajíčkam, ale pokiaľ ideme vlastným autom…jeda moja…tak to sú arómy….a teraz už ani nejedávame za pochodu…ale normálne si zasavíme na odpočívadle, vyjdeme si k stolom a tam si urobíme piknik..skoro doslova. Lebo aby ste vedeli…poprosili sme Ježiška o termosky a bratislavský Ježiško to poňal ozaj veľkoryso..rôzne veľkosti…veľká na čaj pre DM, menšia pre sladenú kávu pre DM a jedna čierna a mocná pre mňa.  Košík s jedlom robím aj pre nášho kamaráta Milana…to je sranda, že ako už ovládam, aj jeho chute…so zeleninou a ovocím  ako prílohou som sa mu vždy trafila. Občas urobíme ale výnimku na prechode do Čiech Strážný, tam si DM kúpi bavorskú bagetu a ja chlebíčkový špeciál. Chlebíčkový špeciál je jasný, ale strašne ma zaujímalo, ako si predstavujú v Čechách a na Slovensku, že si robia Bavori bagety.  Spoľahnite sa, že na území Bavorska  takúto nekúpite, akurát v CZ a na SK.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):

Suroviny:

Pečivo z lúhovaného cesta
smotanový chren
sušená šunka
kyslé uhorky
vajíčko na tvrdo

Postup

Čo sa týka bagety…tak v krajine praclíkov z lúhovaného cesta, je ich kúpenie hračkou. Sú nádherne na povrchu chrumkavé s mäkkym vnútrom , posypané kúskami soli a vzorne popraskané. Si predstavte, ze v základnej ponuke každého stánku , kde predávajú obložené žemle a podobné veci sú praclíky naplnené maslom a plátkami syra. Vôbec som si to nevedela predstaviť, že sa to vôbec dá, bez toho, aby sa ten praclík neprerušil, teraz ma to už neprekvapuje, už som si zvykla.
Je pravda, ze tieto bagety robievam v Mníchove, bagety kúpim hocikde. V BB, alebo v Jihlave ich tak poruke nemám a tam sú mi zase vzácne naše obyčajné rožky, ktoré, ak si v Mníchove neupečiem, tak ich nemám. Vlastne ani neviem, či tento typ pečiva dostať bežne na Slovensku, ale hádam že ano keďže sú v sortimente diaľničných púmp. Keď raz budem veľká, tak si tie bagety budem piecť, receptov na lúhované cesto je na SK a CZ všade veľa.  Toľko k pečivu.

základ tvorí chren…ten je absolútne nevyhnutný. Ja ho rozmiešam s maslom na akúsi chrenovú nátierku. Závisí podľa toho, aký silný je chrenový základ.
Pokladieme sušenú šunku…ja používam schwarzwaldskú.
Na šunku  zase kolieska na tvrdo uvareného vajíčka a kolieska kyslej uhorky. Dáme šalát  priklopíme a je hotovo. Môžeme cestovať…ale až keď DM dopajdá s členkom.