Občas chodievam na webové stránky „Neviditelný pes“ .
Zakladateľom týchto stránok je Ondřej Neff.
Neviem teraz, aké sú tam majiteľské vzťahy na tých stránkach, dosť na tom, že Ondrej Neff, tam stále vystupuje ako šéfredaktor.
Aby som Vám priblížila kto je Ondřej Neff, tak len v krátkosti.
Moja rodina ho pozná hlavne, ako autora sci-fi literatúry. Ale on je všeličím. Napríklad publicista, bloger, novinár, fotograf a tak. Ale gro pre našu rodinu je jeho sci-fi múza.
A z bulváru ho môžete poznať ako dlhoročného partnera herečky Ljuby Krbovej a v roku 2008 bola zavraždená jeho dcéra Irena, ktorú zabil jej manžel a bolo okolo toho veľké haló.
Z pôvodného formátu „Neviditeľného psa“ nieže neostal kameň na kameni, to zas nie, ale prešiel zmenami. Keďže nemáme radi zmeny, tak sa nám zdá, že tie, formát nevylepšili, ale zhoršili. Ale tí čo ho začali sledovať až po týchto zmenách si nesťažujú a naopak sú nadšení.
Napríklad vypadli fejtóny o Bartovi a celkove tak o psoch, ktoré v rodine Neffovcov chovajú. Vypadli na tej pravidelnej báze, občas ich pán Neff ešte spomenie.
A zdá sa mi že, pán Neff stratil tú optimistickú, humoristickú iskru, ktorú vnášal do svojich článkov.
Teraz necháva celú tú informačnú linku domény, prebrať rôznym blogerom a tie ich príspevky a články sú niekedy príšerné, príšerné.
A vždy, vždy som milovala debatu a príspevky pod článkami.
Tak nejako bolo vidieť, že NP čítavali intelektuáli, ktorí o nich aj debatovali.
Božechráň, hlavne si nemyslite, že to píšem s nejakým dešpektom voči „neintelektuálom“. To by ma vážne veľmi mrzelo. Je to asi tak, ako keď porovnáte debatu pod článkom v Novom Čase a pod článkom v Hospodárskych Novinách.
Dúfam, že ma pochopíte, ako som to myslela a nikoho som sa nedotkla.
Teraz sa už ani tie debaty v NP nedajú čítať , ako sa nemôže čítať debata pod bulvárnymi článkami.
Skrátka na „NP“ chodievam už len sporadicky.
Ale prečo píšem o človeku o ktorom ste možno nikdy v živote nepočuli.
Raz napísal taký fejtón, ktorý mal taký nejaký názov „vedia o nás“.
A tam opisoval, ako sa večer v obývačke rozprával s Ljubou o tom, žeby si mohli kúpiť nové lyže. Tak to rozobrali, kto akú značku preferuje, aké k tomu budú potrebovať palice a kde pôjdu na lyžovačku. A že na druhý deň otvoril počítač a prvé čo na neho na FB vyskočilo, bola reklama na lyže a zimnú dovolenku.
A potom sme to začali s Dobrým Manželom pozorovať a zistili sme, že sa to deje aj nám.
No dobre také veci…..Dobrá Cerka chcela aby sme jej kúpili bandaletky, pekné čipkované, lebo na SK to vtedy ešte nebolo dostať. Tak jej nakúpil DM na Amazone a potom mu pol roka neustále chodili reklamy na dámske čipkované prádlo. Tak tomu rozumiem, to je normálne.
Potom sa začalo stávať, že sme si niečo hľadali na webe, nejakú vec. Normálne cez nejaký webový vyhľadávač anonymne. A do dvoch dní nás začali sociálne siete bombardovať reklamami na dané produkty.
Tak aj to sme nejako pochopili, že MOŽNO cez ip adresu sa nejako napojili na naše vyhľadávania a tak.
Ale teraz sa mi stali také dve veci, že ozaj nechápem.
Dobrej Vnučke sme kúpili vianočný darček, asi pred troma týždňami. Dobrý Manžel ho dôsledne vyhľadával, aby nebol z Temu ani z Aliexpresu a ak by aj bol z Číny, tak aby ho nevyrábali detské ručičky. Podarilo sa. Prišiel. Čaká v skrini na transport pod Vianočný stromček.
A minulý týžden mi prišiel email, kde sa pojednávalo o tomto produkte, na normálne serióznej báze.
Email ani nepadol do spamu, ale už je tam. Ako si našiel ku mne cestu – nevedno.
Takže tomuto už fakt nerozumiem.
Iný počítač, iná Ip adresa, iný vyhľadávač.
Alebo….DM večeria a pozerá pritom na tv, kde sú votrelci dávnoveku.
Ja som si pozerala neintelektuálne recepty v pc a čítala diskusiu prečo redne žĺtkový krém 🙂
Pomedzi to sme prehodili občas raz o tom , raz o hentom čo práve hovorili vo votrelcoch.
O nejakom tureckom meste tam hovorili jeden moment a o tom meste sme potom s DM pohovorili.
A predstavte si, že na FB mi prišiel odkaz na tretí deň, presne o tom meste.
A nakoniec toto.
To že mi ku koncu roku chodia kdejaké žiadosti o príspevok na psy, na mačky, zvieratá a tak, to je jasné…ja objednávam cez internet jedlo pre naše beštie, takže tomu rozumiem, že tie organizácie, majú kontakt na tieto domény.
Ale.
Poslala som príspevok na ochranu medveďa hnedého. Normálne na slovenského, medveďa hnedého. Nejaké záujmové združenie na Slovensku to bolo. Minulý týždeň.
A predvčerom nám prišla žiadosť z wikipédie o príspevok, ktorý mimochodom dávame každoročne, a ako všimné nám poslali utierku na riad s vyobrazením MEDVEDA.
Ja sa už normálne bojím chodiť po byte. 🙂

No a k samotnému jedlu.
Šúľance som robila včera na večeru s makom, dnes mal ešte DM aj do práce a kôpka mi ostala , že ju urobím aj na slano . Takže dnešná večera

Suroviny:

Na 4 až 5 porcií budeme potrebovať 

Na šúľance :
600g múčne zemiaky
150 g polohrubá múka
100 g detská krupica
1 čajová lyžička zemiakový  škrob solamyl
1 vajce
1 malá lyžička soľ
Na obloženie :
gazdovská prerastaná údená slanina
vajíčka
cibuľa

Postup

Zemiaky  v šupke, uvaríme deň dopredu vo veľmi slanej vode. V prímorských krajinách takto varia zemiaky priamo v morskej vode. Teda varili pred 50 rokmi, netuším, či sa to robí pri dnešnom znečistení vôd aj teraz.
Nemusíte ani deň popredu, ale tak, aby Vám stihli vychladnúť.
Studené zemiaky ošúpeme a na malej slzičke postrúhame. Kto má ten zemiakový lis tak môže prelisovať. V Jihlave napríklad Teta Pavla zemiaky melie na mlynčeku na mäso.
Zemiaky posolíme, pridáme vajce, škrob a viac ako dve tretiny múky a krupice.
Miešame rukami cesto a pomaly dosýpame múkou tak, aby bolo cesto stále ešte mäkké, ale pritom dobre drží svoj tvar a je hutné. 
Keď nemám váhu, tak dávam približne 15 lyžíc múky a 15 lyžíc krupičky. Ale nedávam ich nikdy naraz…najprv dám 10 a 10 a potom už prisypávam po lyžiciach podľa potreby.
Dáme variť veľký hrniec vody.
Cesto rozdelím na tri časti a z každej vytvarujem podlhovastú tenkú šišku.
Šišku krájam na centimetrové plátky a tie potom rozvaľkám na šúľky. 

Tie potom ešte porozdeľujem, lebo sú dosť dlhé. Zvoľte veľkosť aby Vám neviseli z lyžice. 
Len nedávno som si kúpila krájač na cesto a neviem ako som mohla bez toho byť. Ohromne sa mi s tým pracovalo práve v tejto časti výroby. Nakrájalo to rýchle a plynule a aj som šúľance prenášala pomocou neho do vody. 

Varila som v troch várkach, každú tretinu osobitne, ale ak máte velikánsky hrniec tak kľudne varte naraz.
Varíme kým cesto nevypláva na povrch a potom ešte necháme nejaké dve minútky v mierne variacej vode.
Vyberieme podberákom , premyjeme v studenej vode a vyklopíme do misy.

Fakt dobrú slaninu, prerastenú a údenú , nakrájame na kocky a cibuľu na rebierka.
Tak ale ak nechcete slaninu, dajte si údeninu akú chcete.
Keď robím šúľance na tento spôsob, opekám všetko v dávkach. 
Zvlášť slaninu, zvlášť cibuľu a šúľance tiež osobitne.
A používam obyčajnú panvicu. Nie teflónovú, nie s hrubým dnom. Obyčajnú plechovú.
Najprv vyškvarím slaninu a dám bokom. Potom opečiem cibuľu. Dám ju bokom.
Nakoniec šúľance. 
Kvôli tým šúľancom používam tú obyčajnú panvicu, pretože jedine na obyčajnej dosiahnem aby mali zlatú kôrčičku. Aspoň u mňa je to tak. Vy máte možno na to svoj fígeľ.
No a potom všetky hotové komponenty spojím vajíčkami.

Záleží od Vás či chcete volské oká s tekutým žĺtkom, alebo vajíčka premiešané.

Vajíčka upečieme a podávame.

U nás sa fŕka tabascom, a posýpa čerstvo drveným korením.
A nakoniec, posypem niečím zeleným. Buď jarnou cibuľkou, alebo petržlenovou vňaťou, alebo žeruchou. Všetko je dobré.

Dorka s Janíčkom, moje vnúčatá…tak majú veľmi zlé jedácie obdobie. Tu sa mi chce povedať, že štastná to mamka, ktorá nemá starosti so stravovaním svojho dieťatka. Tak Janíčko je autista, takže tam sa s tým, že bude jesť len vyberané jedlá do bezvedomia, tak nejako počíta. Janíčkovým hlavným autistickým znakom je to, že nerozpráva a slovám ani  nerozumie. Ale nebojte sa….jeho prvá papagájčina obsahovala…“kouáčik dáme, kekík dáme“. Že si má priniesť papučky, tak to bude na Vás pozerať ako puk , hodí rozmrzene rukou a odíde sa hrať so stavebnicou, ale keď mu povieme prines piškótku…tak to utekáááááááá. Aj Janíčko , aj Dorka sú úplne ako ich ocko, na sladkom by vedeli existovať a normálne jedlo len pobabriť. Už som tu raz písala, ako mu strčili večer do úst kúsok hrušky a ráno nechcel piť mliečko…a až potom zistili, že ten kúsok hrušky starostlivo držal v ústach, celý večer (vôbec netuším ako si s tým dokázal umyť zúbky), spal s ním a ráno ho konečne od nej oslobodili…hrušky hnusnej. A raňajkuje jedine sladké…makovník, vianočka…a na tomto by dokázal existovať aj týždeň. Občas suchú žemličku.   Druhá stará mamka, ktorá chodí vyzdvihúť Janíčka do autistickej škôlky,  spomínala, že Janíčko normálne jedol aj chlebík so špenátovou nátierkou, hovorili tety škôlkárske vraj….tak toto kým nebudem vidieť na vlastné oči, veriť nebudem.  Dorka tak to je iná káva….strašne by som chcela vedieť frekvenciu obľúbenosti jej jedál. Teraz sa vezieme na vlne cestoviniek s červenou omáčkou. A keď som ich varila už 4x za sebou, tak sa mi chcelo kričať. Dorkina maminka je zúfala…Moja Dobrá Cerka varí veľmi rada…a musím podotknúť, že aj veľmi chutne. Lenže, potom mi úplne bezideová zatelefonuje, že uvarila sviečkovú, alebo lasagne, alebo maslové rezne a nikto to absolútne neje…Ona zas chce kričať zo sotéčiek, ktoré musí točiť. Ja jej verím, že takéto varenie je frustrujúce. V tomto smere som požehnaná, pretože varím pre jedného, vcelku dobrého stravníka.
Dorka je dobrý adept na surovú stravu…čo sa týka ovocíčka…jeda moja…jedla by ho na kilá. A aj vybrané druhy zeleniny…hlavne tej sladkej…kápia, mrkva, sem tam uhorka. Keď dostane pred seba hlboký tanier načistenej, na jeden hlt nakrájanej zeleniny…spucuje ho mehom binúty. Hlavnú zložku jej raňajok u mňa tvorí zelenina…ten obložený rožtek, rožtek vo vajíčku, alebo nejaký chlebík je tam tak nejako len do počtu. Jej maminka je taká istá, ak jej načistím kilo jahôd, tak zje kilo jahôd, keď jej očistíme kilo hrozna, alebo pol červeného melóna…tu musím aj odkôstkovať, tak zje všetko do poslednej mrte.  Keď Dobrá Cerka čakala Janíčka, tak som z Mníchova priniesla čerstvý hrášok…hrúzu hrášku. Kým bol v luskoch, tak tam ležal chudáčik…ale ako som ho komplet vylúpala…jeda moja…aj Dobrá Cerka, aj Dobrá Vnučka, ten hrášok jedli lyžicou a zjedli do poslednej guličky.
Jedenie DV počas dňa…tak to je jedna katastrofa, keď ju mám na prázdniny, tak mám chuť si to hodiť. Ona si sadne k obedu, ak mám šťastie, tak po prvom hlte povie….ja si to neprosím, ale väčšinou si sadne a rovno povie, že si to neprosí. A pritom kedysi sa za tým jedlom išla zblázniť. A palacinky s nutelou jej odmietam robiť ako hlavné jedlo…nech sa na mňa nikto nehnevá. Na palacinky chodieva s deduškom,  po nejakej ich spoločnej aktivite a dúfa, že ich bude dostávať stále…no to určite.
Každé prázdniny mávam Dorku, Janíčka, dostáva druhá stará mamka, ktorá sa maximálne oddala štúdiu autistických detičiek a Janíčko má v nej dokonalú parťáčku. Už teraz sa pripravujem na frustrujúcu časť…jedenie a skúšam všetko možné, aby som mala variabilný repertoár.
Tieto párkové kvietočky som videla na pintereste, ohromne sa mi páčili a keď sme boli na veľkom rodinnom nákupe, videla som aj prepeličie vajíčka a spomenula si na to. Ich výroba bola naozaj veľmi jednoduchá a nepokazila som ani jeden kvietoček. Akurát pre Dobrého Manžela by som musela urobiť teda riadnu kyticu, aby som ho nachovala. Je to fakt tak na detské ústočká. DM zjedol vzorku a dorobila som mu klasický hemendex z prepeličých vajíčok. Nesmierne si to pochvaľoval.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):  1 porcia

Suroviny:

párky, prepeličie vajíčka
olej, špáratká

Postup

Párky rozrežeme po dĺžke na dve polovice. Z jednej strany do nich nerežeme hrebienok, nenarezávajte veľmi do hĺbky, aby sa Vám párka pri zatáčaní neroztrhla.
Skúsime ju zatočiť, tak aby mala pekný okrúhly tvar a zvyšok párky odrežeme. Ak by bola párka dlhá tak ten okrúhly tvar nedosiahnete.
Konce párky zošpendlíme špáradlom dokopy. Drží to…neobávajte sa.

Na panvici rozohrejeme olej a opečieme kolieska najprv z lícnej strany….špáradlá stále v pohode držia.
Prevrátíme ich a vklepneme do stredu koliesok vajíčka.

S rozklepávaním prepeličích vajíčok je trochu práca. Ich škrupinka je krehká, ale tá vnútorná blana je pevnejšia ako pri slepačích. Drží ako čert. No a čo si budeme hovoriť, tie vajíčka su prťavé. Doporučujem naklepnúť poriadne ostrým tenkým nožom. Pri manipulácii sa mi neroztrhol, ani jeden žĺtok, sú dobre celistvé.
Pečieme kým nebudú volské oči ztuhnuté. Špáradlá stále držia.
Po upečení ich preložíme na tanier a odstránime špáradlá…kvietky v pohode držia aj bez nich.
Obložíme podľa ľubovôle.
Vážne sa mi veľmi páčia…