Môj Dobrý Manžel je muž mnohých záľub.
Škoda, že medzi jeho záľuby nepatrí napríklad ostrenie nožov.
I keď.
Raz sa nadchol na ostrenie japonských nožov.
Toľko videjok, ktoré na túto tému vzhliadol, to svet nevidel. Odkukal toľko techník kadejakých. Ostali nám po nich, rôzne oceľové tyčky, ktorými si vymeriaval uhol, pod ktorým bude ostriť ten môj kuchynský nôž, ktorým som krájala mrkvu. Alebo nejaký špeciálny brúsny kameň, ktorý je už niekoľko rokov namočený vo vode, starostlivo uzatvorený v desiatovej škatuľke a zaberá mi miesto na poličke, medzi čistiacimi handrami.
A tých rôznych brúsok z amazonu!!!!!!!!!
A keď som mala už plné zuby brúsenia si nožov o spodok porcelánovýc tanierov, alebo jeden o druhý, kúpila som si uplne normálnu ostričku. Takú tú okrúhlu , dlhšiu paličku, osadenú v rukoväti.
Zakaždým keď som išla odrezať hárok papiera na pečenie, tak som si naostrila nôž a pripadala som si ako mäsiar, ktorý sa chystá naporcovať prasa. Už mi chýbal len ten krátky, pepitkavý, mäsiarsky kabát a rádiovka na hlave. ako nosí každý mäsiar vo filmoch.
Alebo, raz sa nadchol na modely vláčikov. Teda nie na modely vláčikov, skôr na vyrábanie, tej okolitej krajiny, kde vedie železnica a maličké mašinky mašinkujú.
A to bolo náhodou, veľmi zaujímavé.
Tých večerov, keď sme pred spaním pozorovali pána, ako sa vyrábajú stromy a riečka a jazierko a domčeky a kopček taký a skala onaká. A veru aj niečo povyrábal. Žiadnu dráhu síce nepostavil, ale zato urobil Dobrej Vnučke Dorke, model detského ihriska a model krajiny v okolí jej detskej zvieracej farmy. A bolo tam aj jazierko, kde plávali maličké kačičky. S tým sa dohrala do milej chuti.
Teraz má z tej, modelovej krajinky, mačka Barborka, výborné ležovisko. Stromčeky všetky polámala síce, jazierko už nie je modré, ale celé polepené mačacími chlpmi. Cestička a trávnik sú stále ako nové.
Ohromne by ma zaujímalo, kde skončili, tie igelitové tašky plné koľajničiek a rôznych potrieb pre modelárov.
Výborné bolo aj jeho vzplanutie pre rôzne rádioaktívne materiály.
Len zrazu som našla v pivnici rôzne, absolútne nemoderné vázy a misy a tak. Vôbec som netušila, čo tým mieni.
Či si chce, v našej podzemnej, latkovej pivnici, zariadiť maličkú obývačôčku , aby v tme rozjímal, alebo čo. Keďže som sa kúpy maličkého gaučiku nedočkala, tak som sa opýtala a zistila som, že tie keramické oné, sú natreté rádioaktívnou farbou. A ukázal mi aj nejakú rádioaktívnu horninu, čo má odloženú medzi ceruzkami.
A začal ma nahovárať na výlet do Pripjati. Kým sme sa rozhýbali, tak cesta do Pripjati, je už v rukách rusských agresorov a ostáva dúfať, že z Ukrajiny odtiahnu čo najskôr. Pripjať ale už nebude, to čo bola, takže tam sa už nikdy nepozrieme.
A v súčasnej dobe, záľuba v rádioaktivite spočíva v tom, že DM kade chodí, tade praská. Kúpil si za 300 eur nejaký rádioaktívny merač či čo a meria neviem, čo a seriózne si to spracúva, neviem kde.
Jeho najväčšia záľuba je stále práca s drevom.
Keby ste videli akú krásnu betlehemskú maštaľ, vianočnú vyrobil, vážne krásnu. Tam využil všetky znalosti z modelárskej epizódy a v maštali sú aj rebrinky zo zápaliek a v nich maličká hrstička sena a válov a malé ohnisko a všetky tie maličké veci, ktoré sú zlaté. A aj maličké svetielko a svieti nám to pod stromčekom. Akurát niektoré z detí, stratilo Ježiška, takže Mária tam sedí len tak.
No a čo sa nestalo.
Ja absolutne netuším ako, ale DM má už druhý rok novú záľubu.
On začal pestovať zeleninu!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Neuveríte, ale vlani postavil vyvýšený záhon, porýľoval pôdu a urobil záhon na lúke a vlani sme mali šalát, patizóny, mrkvu, jarnú cibuľku, reďkovku a bylinky.
Tento rok pribudli ďalšie záhony na papriky a truhlíky a kompost.
Dobrá Teta Pavla si kompostér nevie vynachváliť, pretože nemusí vyvážať trávu po kosení, fúrikom kdesi do lesa a kosačku vyprázdňuje priamo na lúke.
Neviem kde dostal impulz, či u Dobrej Švagrinej, ktorá sa furt prtí v niečom, alebo v tom, že videl, že na raňajky zlikvidujem zväzok reďkoviek a on zväzok jarnej cibuľky a neustále sme to museli kupovať.
Skrátka vlani to začalo a tento rok to rozbehol naplno.
Robí to s takým zanietením, že som to ešte u neho nezažila.
Keď mu slimáky ožierali až na hlúbik všetky priesadky šalátu, tak on si Vám normálne dával budík na druhú v noci a chodil s baterkou zbierať na políčko slimáky. Tento rok už nakúpil dlhé truhlíky na šaláty a pozbíjal z drúkov, ktoré si priniesol z lesa, také stoly a na tom má tie truhlíky a vyriešil tak problém so slimákmi
Darí sa mu vo všetkom, okrem cukety. Bože chudák.
Chodí sledovať každý cuketový lístok a keď mu padne naň pleseň, tak mi ho so zúfalstvom, príde ukázať. A keď vyhadzuje 15 cm zhnité cuketky, tak ako keby vyhadzoval na hnoj , vlastné deti. Koľko materiálov a článkov si na túto tému prečítal a študoval. Všetko vyskúšal, všetko.
Podarili sa mu dopestovať štyri. Ani nechcem vedieť ako. Ja mu už toľkokrát chcem povedať „Zlatko veď sa netráp, veď ja si tú cuketu kľudne kúpim“. Ale nepoviem, lebo to je ako keby som mu do otvorených rán sypala soľ.
Ostatné mu ide vážne dobre.
Patizóny naše milované, tak tých máme toľko, že aj rozdávame. Paradajky, papriky, mrkva.
Reďkovku mi pestuje celý rok. Cibuľku jarnú tiež dosádza celý rok. Nenecháme ju vyrásť do veľkej, to ho nebaví. My skrátka všetko hneď jeme.
Každý deň hlávka šalátu, dve tri cibuľky, mrkvička, ja likvidujem lány žeruchy, reďkovky.
Máme spústu byliniek pri ktorých sa nemusím obmedzovať. Neustále mám z čoho strihať pažítku, petržlenovú vňať, ligurček, mätu, bazalku. A strihám stále.
Stále mám čím naplniť raňajkové 4 wrapy, a čo dať do polievky. Keď prídem do marketu, tak prehliadam regály zeleniny, ako Apač prériu. Okrem citrónov a cesnaku a ovocia, vlastne nekupujem nič.
A tento rok pridal aj exotickú ačokču a lufu. To je sranda. Ačokču zasadil pri vysokom smreku a už sa ťahá až pri samom vrcholci toho smreku. Keď ide pozberať úrodu, tak tam má rebrík, aby dočiahol.
Bohužiaľ pohorel pri kríkoch, červené a čierne ríbezle, egreše a čučoriedky v jeseň zlikviduje, pretože len zaberajú miesto. Už tretí rok ani guľôčka.
A DM sa dostal do takého štádia, že keď má voľný deň, tak uteká na záhradu a večer zrobený ako kôň, príde, oblečie si plavky a ide sa doštípaný, spotený, zhorený od slnka, okúpať do rybníka a keď si sadne k počítaču, tak mi spokojný povie „ja som si dnes tak nádherne zazáhradníčil“
Zlatko, dúfam, že táto záľuba Ťa len tak ľahko neopustí.
No a k tým štyrom cuketám
Z jednej som upiekla koláč.
Z druhej so upiekla tento slaný nákyp.
Pridala som tam aj anglickú slaninu a udusené huby, inak som ho robievala bez toho.
Huby nazbierala Dobrá Teta Pavla.
Keď vie, že nebudem variť z húb v ten deň, alebo na druhý, tak mi bez pardonu tie huby podusí.
Dusí ich na troche oleja, len mierne osolené a dusí ich aj polhodinu.
Je to skúsená hubárka a tak určite vie čo robí a ja nemám dôvod jej neveriť.
Mala som ich v chladničke štyri dni a mám absolútnu dôveru, že nám z nich nič nehrozí.
Tento nákyp až tak často nerobievam, pretože patrí medzi trojku obľúbenosti jedál DM, na stupnici 1 až 4, kde je sú najobľúbenejšie jednotka a najhoršie štvorka. Takže skutočne ho jedol, len preto, lebo tam bolo všetko to, čo vlastnoručne vypestoval a patrilo mu to dať do úst.
Ja som sa naopak najedla do popuku a verím že aj deda Oldrich s Vilmou si pochutia.
Suroviny:
Do hlbokého pekáča 32 x 24 cm (vnútorný rozmer) budeme potrebovať
500 g nastrúhaná cuketa
1 nastrúhaný väčší zemiak
1 nastrúhaná cibuľa
4 strúčiky cesnak
4 vajíčka
170 g anglická slanina
350 g udusené hríby
200 g strúhaný syr
100 ml olej
1 polievková lyžica drvená rasca
2 polievkové lyžica sušený majorán
1 čajová lyžička soľ
bravčová masť na vytretie pekáča
Postup
Rúru zapneme na 180 stupňov.
Cuketu a zemiak nastrúhame na veľkej slzičke. Cibuľu som rozmixovala, pretože moji, majú výhrady voči nasekanej. Prelisujeme cesnak.
No a postupne pridávame všetky suroviny.
Na kocky nakrájaná mäkká údenina, huby, strúhaný syr, vajíčka, múku, prášok do pečiva a koreniny.
Pekáč vytrieme vrstvou bravčovej masti a vysypeme strúhankou, alebo múkou.
Pridáme aj olej.
Prelejeme cesto do pekáča.
Uhladíme povrch.
Ja som ako na smrť zabudla dať olej do cesta, tak som poliala povrch uhladeného cesta v pekáči a vidličkou som popichala povrch, aby sa aspoň trochu dostal olej do cesta
.
Vložíme do vyhriatej rúry a pečieme 50 až 60 minút.
Dobrý večer, prosím kolik mouky jde to směsi (cuketový nákyp)?
Děkuji
Růžena nogová
Dobrý večer Ruženka, múka polohrubá, alebo hrubá…..ide len toľko, aby malo cesto správnu konzistenciu a aby netieklo. Pridávajte po lyžiciach. Neviem to odhadnúť, pretože záleží od mnohých vecí (veľkosť vajec, mokrosť zeleniny a tak ďalej) Možno 3, alebo 4 lyžice….Určite sa Vám to podarí na jednotku