Tieto jedlá sa už nevarievajú.
Pochádzajú z doby, keď v obchode neboli lacné cukrovinky, keď neexistovali pekárne s výberom sladkého pečiva, neexistovali cukrárne a ženy nechodili do práce, ale starali sa o gazdovstvo. Kysnuté cesto zarobili raz dva, mak vyrástol na poli.
Moja mamička ako mladá gazdiná, chodila do práce, pracovala ako cukrárka, keď bol v predajni inventúrny prebytok, priniesla domov celé balenia čokolád, cukríkov, lízatiek, žuvačiek. Z každej svadby na ktorú piekla sme mali ostatok zákuskov. A predsa v záchvate neviem čoho, asi štyri roky po sebe sadila na poli mak, lebo trvala na sladkých jedlách, ktoré sme akosi nevedeli oceniť. V školskej jedálni sme dostali obligátne buchty na pare a palacinky a to nám bohate stačilo.
Poviem Vám, bola som dieťa, ale pamätám si, že s makom na poli to bola katastrofa. Ten sa pretŕhal do bezvedomia, už sme nevedeli, ako ho sadiť, aby sme nevyhadzovali každý druhý deň, čo vyrástlo naviac. A polievať ho a strážiť ho. Moje nervy. A keď už konečne bol s veľkou slávou doma, tak sme z makovíc vytriasli za pohár maku. Bolo ho tak akurát na vianočné opekance.
Moja Dobrá Svokra, ešte občas upečie makové pecinky. Sú zo zemiakového cesta a ja som ich robila asi dvakrát. Zdajú sa mi omnoho prácnejšie ako tieto, ale DM ich má pochopiteľne radšej, ako tieto. Ako inak :-).Tieto sa robia, čo sa týka technológie prípravy, identicky, ako keď robím vianočné opekance. Pri tejto príležitosti som zistila, že vôbec nechápem, prečo tu nemám recept na samotnú prípravu vianočných opekancov, len na ich pečenie. Tento rok to určite doplním.
Opekance sa ale pri pečení kúpu v oleji, a aj do cesta pridávam pár lyžíc oleja, tieto, ako nám samotný názov napovedá, sa pečú nasucho.
Neverím, že niekto tento recept vyskúša a celkom to aj chápem. Moja vlastná Dobrá Cerka, ich robiť tiež nebude, hoci je to kuchárka príčinlivá k učeniu a veľmi šikovná. Varí rýchle, kreatívne a chutne, akurát s rodinou má problém, Dobrý Zať vyrástol na inej kuchyni a učit sa na našu odmietol, Janíčko je autista, čo bude jesť dnes je veľká lotéria a Dorka je manca mancatá, tá chce jesť len cestovinky s červenou omáčkou, alebo to čo chutí kamarátke. Ja s Dobrým Manželom a s celou selčianskou rodinou sa dokážeme jej jedla napratať do puknutia.
Ja sama tieto posúšiky nevarím často, evokujú vo mne Vianoce a príde mi to nepatričné….varím radšej iné sladké jedlá. Ale keď mám veľa neminutého maku, tak ich veru urobím….raz za čas.
No a ten čas prišiel. Dobrý Manžel, ako vždy, ofrflal, že to nie sú pecinky, ale s chuťou a láskou ich zjedol a zobal ich aj studené potajomky večer v kuchyni.
Čas prípravy: | |
Počet porcií (kusov): 3 porcie |
Suroviny:
500 g hladká múka
2 čajové lyžičky sušené droždie
250 ml mlieko
1 vajce
2 plytké lyžice cukor
2 polievkové lyžice olej
1 čajová lyžička soľ
200 g maslo
mletý mak
práškový cukor
Postup
Mlieko nahrejeme na príjemnú letnú teplotu, pridáme do neho cukor, droždie, olej, premiešame a necháme narásť kvások na teplom mieste.
Zarobíme cesto
Mne ho vypracovala a vykysla domáca pekáreň. Do nádoby dáme kváskové mlieko, vajce, nakyprenú múku. Vysypeme soľ.
Cesto by malo byť redšie, ako na koláče, ak ho miesite ručne, môžete tam ešte pridať podľa potreby aj trochu letnej vody.
Po vykysnutí (pri voľnom kysnutí, mimo pekáreň, určite hodinu) cesto prepracujeme a rozvaľkáme.
Vaľkáme na hrúbku slabého centimetra, možno aj menej.
Vykrajujeme kolieska, pri pecinkách vykrajujem kvietkovou formičkou, tu som to vzdala a vzala som bežnú okrúhlu. Vyšli mi dva plechy koliesok.
Plech vyložíme papierom na pečenie a pokladieme kolieska.
Vložíme do VYHRIATEJ rúry na 200 stupňov.
Piekla som 10 minút na jednej strane a potom som ich prevrátila a dopiekla do zlata. Ja mám rúru plynovú a tá pečie úplne inak ako elektrické, strážte si to podľa tej svojej.
Ak ich chceme uvariť všetky naraz, dáme do veľkého hrnca variť vodu s lyžickou soli. Upečené posúšiky pohádžeme do vriacej vody. Nechala som ich tam asi dve minúty .
Ten čas varenia je orientačný, záleží na tom, ako veľmi sa posúšiky upiekli, ako boli predtým vykysnuté a podobne. Najlepšie je jeden vybrať a ochutnať, mal by byť vo vnútri úplne mäkký, ale pozor na rozvarenie.
Do veľkej misy vlejeme roztopené maslo. Sitom vyberáme posúšiky a kladieme priamo do masla. Prehadzovaním ich v masle obalíme a zasypeme mletým makom a práškovým cukrom.
Pokiaľ neviete aké množstvo treba, riaďte sa chuťou….dajte na začiatok 5 polievkových lyžíc cukru a maku a potom už ochutnávajte a pridávajte po lyžiciach.
Všetko ešte v mise poprehadzujeme potriasaním a podávame teplé.
Tak ako opekance, tak aj upečené posúšiky, môžeme odložiť do papierového sáčku, na nejaký ten týždeň. Stačí odoberať podľa potreby, akurát už bude asi potrebné pridávať minúty na varenie.
Milá paní Míno, kdybych měla čas, ráda bych vyzkoušela VŠECHNY! Vaše recepty. Ale už za 2 roky! jdu do důchodu, tak pak to se o to můžu pokusit. Mějte se pěkně. Zdraví Vás po čase Lenka.
Lenka moja….dakujem a nech vam tie dva roky rychle utecu. …a pozdravujem rodinu
Moc děkuji. Vnučce Emě jsem teď vezla perníčky, vlastně jsou to spíš sušenky, které jí dělám několikrát ročně a dám si práci i se zdobením bílkovou polevou. Postupně jsem nakoupila z vykrajovátek skoro celou zoologickou. Ona je miluje…..Váže se k nim hláška z doby, kdy jí bylo něco kolem tří roků: Tatínku, přidej mi do toho čaje medíček…a až sem půjdeš, přines mi taky perníček 🙂
recept podle: http://www.chezlucie.cz/2010/12/pepparkakor.html