Plnené cannelloni „primavera“

primaver hlavna

Kým som neprišla žiť pred 18 rokmi do Mníchova, tak som bežne nakupovala cestoviny v samoškách na sídlisku. Nezameriavala som sa ne ne príliš, pretože to nebola moja parketa. Dobrá Cerka , na rozdiel od iných detičiek, nemala rada špagety s kečupom a syrom. Kolienka boli u nás výnimočne, pretože sa preferoval knedlík  „ako duša“. Halušky k mäsu som robila domáce a na kapustové fliačky som som si fľaky tiež robila domáce.  Sladké jedlá som nerobievala, pretože sme mávali doma vždy nejaké mamičkine zákusky. Jedine  čo som teda kupovala boli rezance a písmenká do polievky. A aj tie rezance som začala kupovať, až vtedy keď ich mamička prestala robievať doma. Ako teraz to vidím, tie rozvaľkané pláty tenučkého cesta, porozkladaného na utierkach, aby trochu „obschlo“. Mamička ich krájala na tenko a každý rezanec bol jeden ako druhý a to som až tak rada nemala. Moja Podkonická Mama , ako sme volali starkú Betku, tak tá ich krájala na menej strojovo a boli aj hrubšie, aj tenšie. Ja ako dieťa som milovala jej polievku, plnú širších rezancov. A moja mamka to nešla prežiť. Pre ňu muselo byť všetko perfektné. Neskôr si kúpila strojček na rezance a to bola pre mňa zábava robiť ich. Tatík ten sa tiež nedal od krútenia strojčeka odohnať.  Prirobil si ho k televízoru a krútil a pozeral a nikto od neho nič nechcel a to mal rád. On mal rád vo všeobecnosti práce, pri ktorých mohol sedieť a pozerať na TV.  Napríklad žehlenie. Mamička ako cukrárka raz za týždeň priniesla  z práce plnú cestovnú tašku bielych špinavých  plášťov a nohavíc a tričiek. Jedna sada na každý deň. Plná plná šnúra na záhrade. Vôbec si nepamätám, kde sa to sušilo v zime, pretože v dome sme nemali práčovňu a tie klasické rozkladacie sušiaky vtedy ešte neexistovali, musím sa na to príležitostne opýtať. No a tatko jej tie cukrárenské oblečky všetky žehlil. To nebol materiál ľahký, ale taká ťažká biela látka a jemu bolo pritom sveta žiť. Na lavici boli na konci žehlenia  tri komíny.  Najvyšší bol plášťový, stredný nohavicový a najkratší tričkový.  No a postupne sa k tomu pracovnému oblečeniu, pridávali na žehlenie pyžamá, nočné košele,  potom normálne oblečenie a nakoniec tatko žehlil všetko. Teda všetko nie, mamička si sama žehlila sukne, šaty, nohavice a tie také komplikované veci, ktoré sa žehlili pod vlhkou látkou. Pre mňa bola tá najprirodzenejšia vec na svete, že môj tatko žehlil . Raz podvečer sme boli na našej veľkej lúke a sušili sa sená. Na každej lúke boli susedia a skladali presušené seno do „petrencov“ aby ho nezamočila rosa. Ja som bola na jednom konci a tatík zväzoval  do batoha seno, ktoré už bolo suché a išlo už do šopy. A vtedy som si spomenula, že mamička telefonovala , aby tatko nezabudol ožehliť prádlo. A ja som na celú tú lúku zakričala….Tatíííííík, máš ožehliť práááádlo. Všetci susedia naokolo otočili hlavu a zasmiali sa. Vôbec som nepochopila, prečo sa potom na mňa obidvaja rodičia hnevali a kričali na mňa.  Nuž, v roku 1970 to asi nebolo prirodzené, aby predseda MNV žehlil prádlo. Ale aby som zase bola spravodlivá, bolo pre mňa úplne prirodzené, že moja mamička v pondelok, keď bola cukráreň zatvorená a ona mala voľný deň, kopala krompáčom rigol cez celú záhradu.
A naspäť k cestovinám.
Keď som prišla do Mníchova, musela som sa naučiť žiť s cestovinami. Dobrý Manžel nemá rád knedľu „ako duša“,  miluje kolienka, špagety na rôzne spôsoby, sladké rezancové jedlá a cestoviny s rôznymi omáčkami. No a zistila som, aký tu majú obrovský výber. A keď sme prišli do BB, tak som teda išla nakúpiť cestoviny a moji milí, pred tými 18 rokmi to bol problém. Vážne.  Niežeby nemali kolienka a špagety a makaróny a podobne. Ale  boli v hroznej kvalite. Teraz je to už úplne iné a s cestovinami nemám najmenší problém ani na SK. A to kupujem zásadne slovenské výrobky, vážne sú skvelé.
Čo sa týka talianskych cestovín, tie tiež bývajú horšie a lepšie.  Nenormálne som túžila po tých veľkých mušliach, čo sa plnia mäsom. Tak som ich kúpila  a pripravila podla receptu. Bože. Ani jedna mušľa neostala v celku, každá mala zlomený koniec, respektíve sa zlomila ešte počas plnenia. Tak som išla do špeciálneho cestovinového obchodu a zistila, som, že také kvalitné veľké cestoviny, stoja od 8 do 12 eur.  Nešla som prežiť tú cenu, niežeby som na to nemala, ale prišlo mi choré, aby som za sáčok cestovín dala toľko ako za kilo mäsa.
A možno by som také kvalitné veľké cestoviny ani nikdy nemala, keby som nemala Dobrého Synovca Kubka a jeho Maťku. Maťkin Dobrý Otčim má  na Hornej 16 , v pasáži pri pizzerke v  Banskej Bystrici malý obchodík s talianskymi potravinami. Nikdy som tam nebola , ale začala som od mladých dostávať darčeky z tohto obchodíku, za ktoré im bývam neskonale vďačná.  A tak dostanem občas aj veľké cestoviny, neviem koľko stoja u Boba, ale sú dobré, nelámu sa, držia pokope a sú skvelé.
A konečne som sa prepracovala aj k receptu. Bol v mojom nemeckom časopise a kvôli jeho názvu som išla pre radu ku mojej internetovej kamarátke Jitke, ktorá už niekoľko desaťročí žije v Taliansku so svojim talianskym manželom, synom, vnukom a celou talianskou rodinou.  Nevedela som totižto čomu sa konkrétne rozumie pod slovom „primavera“. Primavera je jedlo, kde sú ako hlavná prísada jarné bylinky, jarná zeleninka. Všetky typy receptov, ktoré mi ukazovala boli čiste cestoviny s týmito prísadami, kde tu bola syrová hoblinka. Tento môj recept,  ako budete vidieť, nie je tak jednoduchý, ale vskutku  je tam veľa jarnej zeleniny a celkove mi to evoukuje také jarné jedlo. Aby som zbytočne nemiatla pravoverných talianofilov, tak som to primavera dala do úvodzoviek, že to len akože primavera.
Jedlo je to báječné, nesmierne som si pochutila a rozhodne zaraďujem minimálne do môjho jedálnička, hoci DM, po počiatočnom sklamaní, že čo to má vlastne jesť, na záver dodal, že nemusel by to jesť každý týžden, ale na jar si toto jedlo vždy dá s radosťou. Takže poďme na to.

Cas pripravy Čas prípravy:   40 minút + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   hlboký plech 18 x 30 (vnútorný rozmer

Suroviny:

Cestoviny cannelloni
maslo na vytretie pekáča
strúhanka na vysypanie pekáča
Na mäsovú plnku :
500 g mleté miešané mäso (v pôvodnom recepte použili teľacie)
1 žemľa odvčera
1 cibuľa
8 listov medvedí cesnak
veľká hrsť bazalkové listy
1 vajce
100 ml sladké mlieko
2 polievkové lyžice maslo
1 čajová lyžička soľ, čerstvo mleté korenie
Na omáčku „primavera“
400 g zelená špargľa
100 g mrazený hrášok
200 g čerešňové paradajky
2 polievkové lyžice maslo
2 polievkové lyžice olej
2 polievkové lyžice hladká múka
100 g strúhaný tvrdý syr
400 ml sladké mlieko
1 malá lyžička soľ, čerstvo mleté korenie

Postup

Ošúpanú cibuľu nasekáme na maličké kocky, umytú a osušenú bazalku a medvedí cesnak nasekáme na drobno. . Žemľu nakrájame na kúsky.
Na rozohriatom masle podusíme cibuľu, zalejeme mliekom a privedieme k varu. Ihneď vypneme a touto zmesou zalejeme  nakrájanú žemľu v mise. Necháme poriadne vsiaknuť.
Pridáme mleté mäso, bylinky, vajce, soľ, čerstvo mleté korenie a všetko poriadne premiešame, aby nám vznikla kompaktná mäsová plnka.
Hlboký pekáč vytrieme maslom a vysypeme zľahka strúhankou.
Pripravíme si sáčok na plnenie so širokou hladkou trubičkou a naplníme plnkou.
Plnku vtláčame do cestovinových trubičiek. Ja som si na tento účel len odstrihla roh igelitového sáčka a tak som plnila. Robila som to prvýkrát v živote a spočiatku mi to išlo nešikovne, ale potom som získala grif a išlo to raz dva. Ale uznávam, že s tou trubičkou by to išlo ešte viac raz dva.
Naplnené cannelloni kladieme do pripraveného pekáča vedľa seba.

primavera cannel
Urobíme zálievku.
Čerstvej zelenej špargli odrežeme poškodené , alebo zdrevnatené  konce a nakrájame ju na 2 cm kúsky. Paradajky prerežeme.
Na panvici rozohrejeme 2 PL oleja a pridáme špargľu, paradajky a mrazený hrášok. Posolíme, pokoreníme, ja som posypala aj chilli vločkami. Všetko premiešame a necháme pod pokrievkou podusiť 5 minút. Vypneme a celú zeleninovú zmes rozložíme do pekáča na cannelloni.

primavera zelenina

V hrnci rozohrejeme maslo tak aby sa nezačalo škvariť, zasypeme múkou a miešame do hladka, aby nám múka s maslom nezmenila farbu a ostala biela.
Zalejeme 400 ml mlieka a vymiešame do hladka.  Do tejto omáčky vlejeme horúcu vodu. A necháme 5 minút slabo vrieť. Vypneme. Pridáme soľ  a čerstvo mleté korenie.
Ak máte vývar, tak miesto vody môžete použiť vývar, ale pozor potom na soľ.
Na záver vmiešame do omáčky 50 g strúhaného syra.
Omáčkou rovnomerne prelejeme do pekáča a posypeme povrch syrom , ktorý nám ostal.
Pripravený pekáč vložíme do predohriatej rúry na 200 stupňov, trošku stiahneme teplotu a pečieme 40 minút.
Strážte si to podľa svojej rúry.

primavera po upeceni
Po upečení necháme vychladnúť .
Hotové porcie môžeme posypať kolieskami jarnej cibuľky a lupeňmi zelených šalátov

primavera hlavna

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.