*Pizza* od mamičky

pizza hlavna

Hneď na úvod sa dohodneme, že toto samozrejme nie je talianska pizza a preto aj tie úvodzovky v názve.

Keď sa otvorili hranice a našinci začali chodiť na dovolenky nielen do Bulharska a Rumunska  a podobne…polovica Seliec so zbožnou úctou hovorila, že idú do Talianska…fúúúúúú, to bola v tej dobe destinácia a vravím to úplne vážne. To nebolo vtedy tak ako teraz….teraz keď už ide niekto do Talianska, tak sa to bere, tak ako keby išiel k Balatonu. Dosť na tom, také bežné slovenské gazdinky, ktoré celý rok chodia do práce a dovolenku si brávali, keď im priviezli domov uhlie a bolo ho treba rýchlo rýchlo spratať, alebo gazdinky,ktoré si brali dovolenku, keď bolo treba na záhrade vykopať trativod…rozumiete, tak tieto gazdinky v tom Taliansku prišli prvýkrát do styku s pizzou. A po návrate domov špekulovali a špekulovali. No…moji rodičia v Taliansku nikdy neboli…oni ostali len pri tom Balatone, Rumunsku, Bulharsku a “ Juhoške“, ale suseda tak, tá mala kolegyňu a jej sestra veru bola  v Taliansku a rozprávala o pizze. Takže z reči do reči…mamka sa prepracovala k tejto variante. V tom období začali rásť v BB rôzne reštaurácie a pizzérie ako huby po daždi a tak som v pizzérii Alba ochutnala svoju prvú „pravú“ taliansku pizzu….a hanba mi veľká…z tej mamkinej som sa regulérne vysmievala….zjedla som jej síce plný tanier…ale vysmievala som sa…ešte raz hanba mi. Už som jedla toľko rôznych talianskych pizz (kristepane ako sa to slovo skloňuje), dobrých, zlých, pečených na ohni, v peci ..u pravých talianov, u nepravých talianov, že sa to nedá ani vypovedať, ale čo je zvláštne, čoraz častejšie sa vraciame k tejto mamičkinej a Dobrý Manžel už ani nechce inú a tvrdo vyžaduje presný postup, ako to robí ona. Keď bol tatko na operácii a celé zimné gazdovstvo musel obstarovávať môj dobrý manžel, tak mu mamka vraví, že mu upečie nejaký oblúbený zákusok, len nevie aký. A Dobrý Manžel…zákusky mi už upečie Dobrá Manželka, ale takú pizzu ako Ty mi neupečie…tak chcem toto.
Tak samozrejme mu ju upečiem, ale nikdy som ju napríklad nepotierala vajíčkom…takže, aby som ho potešila, už som začala robiť aj to….no niet na tomto svete šťastnejšieho Dobrého Manžela. A miesto klasického seleckého eidamu dávam predsa len mozzarelu, Povesť našej talianskej pizzy tým nezachránim…ale nech sa kto chce, aj na uši postaví….toto jedlo sa u nás bude navždy volať mamina pizza. Keď sme chodili na kopačku okolo krumplí do Jelšín, tak tam sme si niesli jedlo na celý deň a pizza tam nemohla chýbať. Na pitie sme si nabrali vodu zo studničky, hneď vedľa poľa, taká bola studená, že keď sme si ju nenechali ohriať na slniečku a pili ju rovno po nabratí, vždy sme dostali angínu. Dorobili sme sa tam ako kone, ale bolo nám tam vždy veselo…Radka bola malá školáčka a lietala horedolu a neustále otravovala, keď prišli na susedné pole Čížikovci a Patrášovci…povymieňali sme si čo mal kto na jedenie, pochichotali sa a chlapci čížikovci zabávali Radku a boli si nazbierať  drevené jahody….plody morušovníka.  A hrávali sme všetci svorne hru „myslím si vec“  Horšie bolo keď som išla okopávať sama…niekedy som sa tam aj trochu bála, bolo to fakt ďaleko.   A sused Patráš, keď sme vykopali a začali zvážať vrecia , vytiahol odniekiaľ rum. A  tatko bol šťastný,  lebo na kopačky sme chodili autom a on nešoféroval.  A tak som vypila ja a mamka a Anna a Janka a Jožko nie. Ach….ktovie čo sa stalo s tou zemou tam hore….a ktovie čo sa stalo s tou studničkou…kto by už teraz pestoval zemiaky , keď si ich môže kúpiť a kto by sa staral o studničku, keď nemá kto z nej piť…je mi tak clivo, že to nedokážem ani vysloviť.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  plech vonkajší okraj 37 x 40

Suroviny:

Na cesto :

500g hladká
1vajce + 1 žĺtok
plytká lyžička soľ
Kvások :
200 ml teplá voda
5 pl olej
1 balíček sušené droždie Dr.Oetker, alebo pol kocky čerstvého
1 lyžička cukor

Obloženie :
kečup
šunka, údená klobása
oravská slanina
paprika
červená cibuľa, 4 cesnakové strúčiky
páliva čerstvá paprika
zmes sušených byliniek na pizzu
syr
vajce

Postup

Do teplej vody vsypeme balíček sušeného droždia, alebo pol kocky čerstvého, pridáme olej, cukor a zamiešame. Necháme na teplom mieste  nejakých 10 minút.
Ja cesto zarábam a kysnem v pekárni, takže do nádoby dám vajce, kvások a múku. Pridám soľ a nechám miesiť a kysnúť.

Po ukončení programu, ešte nechávam cesto v zbytkovom teple v nádobe a až po nadstavených 20 minútach ho vyberiem na dosku, kde ho prepracujem.
Dno plechu vytriem  hojnejšie tukom, alebo vyfŕkam dôkladne olejom.
Cesto rozvaľkám a prenesiem do plechu.
Cesto hojne potriem kečupom a opakom lyžice rozotriem. Chyba ktorú som robievala, bola tá že ja som potierala paradajkovou omáčkou. Dobrý Manžel mi až po niekoľkých pokusoch definoval, že jemu chutí práve tá sladkastosť kečupu. Takže už si nerobím násilie a dávam normálny kečup. Aj keď som dávala kečup, tak DM drdlal, že nevie prečo to aj tak nechutí ako selčianska….tak som mu to vysvetlila. Moja mamka a teraz už len  Dobrá Švagriná robí kečup domáci…taký čo ide do neho cvikla pre farbu…žiadne umelé farbivo, pravé selčianske paradajky , ktoré nerástli v skleníku,  ale dolu pri potoku dozrievali na letnom slnci…a cibuľa a cesnak…cukor bol z obchodu…cukrovú repu nepestujeme a ostatné pochutiny, ktoré do toho kečupu idú tiež:-). Selčiansky kečup prešiel mnohými receptovými fázami a keď niečo hľadám v maminých receptoch, tak tam nájdem…kečup od Božky..alebo kečup od Vicianky…a tak rôzne. Vôbec netuším, pri ktorej variante Dobrá Švagriná skončila. Toľko ku kečupu.
Rozotretý kečup posypem bylinkami na pizzu.. pozitívne viem, že mamka dáva len oregáno.
No a kladieme šunku…celé plátky…nie tak ako ja hlúpa, že som tú šunku nakrájala nadrobno, plátkami pokryjeme celu plochu. Nakrájame na hranolčeky oravskú slaninu a na kolieska našu údenú klobásu. Tak  ja debil som kupovala sušenú šunku a mortadelu a olivy  ..toto je už minulosť…Po mäsitej oblohe posypem tenké cesnakové plátky,  nakrájané tenké kolieska papriky, feferónky a rebrá červenej cibule.
Mamka dávala aj paradajky, ale neskôr od toho upustila…chvalabohu.
No a dáme piecť do vyhriatej rúru na 200. Ja mám plynovú a tá pečie hocijako…už sa nejako neriadim minútami, ale pozerám ako je upečená odspodu…no dodvíham sa toho cesta niečo.
Po nejakých 15 minútach dám na dno rúry plech a pustím horný fukár a dopekám možno nejakých ďaľších 15 minút.  Pizzu vyberieme a pokladieme po nej nakrájaný syr…ak mám strúhaný, tak ho nesypem kompaktne po celej ploche, ale sypem ho akokeby v kôpkach.
Vrátim plech do trúby a nechám ten syr roztiecť.
Vyberieme a necháme chvíľku postáť . A teraz to príde…..rozšľaháme vajce, trošicku osolíme a mašlovačkou potrieme celú pizzu. Normálnym surovým vajcom. A necháme to vajce, na tej teplej pokládke, akokeby ztuhnúť. Až nedávno som sa dozvedela, prečo to mamička robí…..vraj aby tú pokládku zafixovala a nepadala pri jedení z cesta. No smiala som sa, ale istú logiku to má. Táto kysnutá pizza sa neje príborom, ako talianska , alebo sa nedá ohnúť do lievika, ako talianska….vtedy padne ozaj všetko priamo do úst. Tak si vymyslela toto….síce to nepomáha, ale robím to , keď mamkina, tak aj z vajcom….

pizza potretie vajcom

Keď už nevieme vydržať a to vajce nie a nie ztuhnúť, tak strčím ešte plech do zbytkového tepla v rúre a je to v porádečku.

Keď ju DM nezje celú naraz, tak ohrievam v sáčku v mikrovlnke a je ako čerstvá.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.