Na sociálnych sieťach , ktoré založili Slováci, žijúci v Mníchove často čítam, ako im nenormálne chýbajú slovenské potraviny. Napríklad horčica a tatranky. Nechápem to.
A za tých dvadsať rokov som zažila jeden reálne založený obchod so slovenskými potravinami a tri internetové. Posledný internetový dokonca ponúkali dovoz priamo domov. Nechápem to.
Každý bol pre nezáujem zrušený. To chápem úplne.
Tak keby bol Mníchov niekde v Japonsku, tak budem rozumieť, že pri varení slovenských jedál nám bude chýbať povedzme trojaká múka , hladká, polohrubá, hrubá a údené syry a neviem čo ešte.
Ale v Mníchove? V takmer stredoeurópskom meste, kde kúpim všetko tak ako u nás v Sásovej v Bystrici?
Tak pardon, áno nekúpim tu údené tvrdé syry a údené klobásy. A vržďavú kyslú kapustu, ktorá sa dáva variť priamo s údeným mäsom, aby zmäkla. A knedlík z obchodu. A obyčajné rožky. A kremžskú horčicu.
A podistým aj iné veci, ale toto chýba mne osobne.
Oštiepok a kremžskú si priveziem z domu, klobásy robievame vlastné a objavila som , že vržďavú kyslú kapustu, si môžem nakrájať z nakladaných kapustných hláv, ktoré sa tu predávajú vcelku. Tie zase nekúpim na Slovensku. Knedlík si urobím vlastný a keďže mám českého Dobrého Manžela, ktorý preferuje české tvrdšie knedle a nie tie vatové slovenské, tak robím jednoducho knedle žemľové.
Rožky pečiem a sú skvelé a DM ich miluje hlavne keď sú ešte teplé, ale tie obchodové tie urobiť nedokážem.
Ja neviem čo očakávali prevádzkovatelia slovenských potravín v Mníchove.
Že každý deň predajú tridsať kusov horčíc a päť krabíc tatraniek?
Tí traja študenti čo o tom dookola vypisujú si tú jednu horčicu prinesú z domu a s veľkou chuťou presedlajú na knoppers. Jasné žeby chceli aby sa tam predávala treska a Zvolenský jogurt, lenže pri podmienkach , ktoré sú nastavené v Nemecku na predaj netrvanlivých potravín, by sa toto muselo predávať asi 4x drahšie, ako na Slovensku. A to by som chcela vidieť toho Slováka, ktorý by neoželel chuť na tresku , keby mala stáť 8 eur.
Ja vážne nevidím dôvod prečo by som sa mala trmázgať niekde metrom, presadnúť na električku, potom na bus , aby som si mohla kúpiť na priváte u nejakého xy kremžskú horčicu, syrokrém a polohrubú múku, keď si môžem kúpiť adekvátnu náhradu v obchode na rohu.
Občas sa na tých sociálnych sieťach ešte objaví výkrik…olá a nechcete, aby sme predávali slovenské potraviny? A desať študentov napíše „ježíííš, to by bolo supééééér“ . A keď si ten nadšenec začne zisťovať, čo by kto chcel, aby sa tam predávalo a za aké peniaze, tak to zanikne v priestore.
Je pravda, že ja osobne si vozím zo Slovenska, alebo Čiech čoraz viac potravín. Robím to preto, pretože mám na to priestor a kúpim to doma omnoho lacnejšie, ako tu v Mníchove.
Tie fámy, že tu je všetko lacnejšie, verte mi, sú len fámy. Minimálne čo sa týka potravín. Tak jasne, že v diskontných obchodoch, keď je akcia, tak sa dá kúpiť za rovnakú cenu ako na Slovensku, alebo o pár centov lacnejšie, ale to býva skôr výnimka.
Sú samozrejme veci, ktoré sú zatiaľ tu lacnejšie. Napríklad vajcia z voľného chovu 10 kusov tu kupujem za 1,69. Takúto cenu som na Slovensku nevidela. Ale zase pozor, táto cena nie je daná a je len v jednom obchode. Inde stoja takmer tri eurá.
Remeselná práca je príšerne drahá. A tým, že ja osobne som už nevidela fyzicky pracovať žiadneho nemeckého remeselníka a len Turkov, Poliakov, prípadne Rusov a iných gastarbeitrov, tak tá práca tak aj vyzerá, minimálne pokiaľ sa týka našich osobných skúseností.
Aha nie, klamem. Raz nám prišli opraviť umývačku riadu Nemci. Dvaja. Dobrý Manžel s tým ešte nemal skúsenosť, tak zavolal opravárov. Vymenili tesnenie na dvierkach a zaplatili sme 60 eur. Minule už ho vymenil DM.
A zapojiť plyn nám prišli tiež dvaja Nemci. Majster a učeň. Bavori, nič im nebolo rozumieť. Pán sa vyznal a všetko vysvetľoval mladučkému. Tí boli skvelí. Platili sme okolo stopäťdesiat eur za tú prácu. Pamätám si to, lebo som to chcela pichnúť do nákladov, aby sa nám to odrátalo z daní. Nepamätám sa či nám to prešlo. :-).
Nábytok do celého bytu som si dala urobiť v Banskej Bystrici. Odtiaľ mi ho aj doviezli a komplet namontovali. A napriek tomu, že som musela platiť dovoz a diéty štyrom chlapom, aj tak som na tom ušetrila minimálne dve tisícky…minimálne.
Drogéria je lacnejšia, prostriedky do umývačky a do práčky výrazne. To som išla doslova do kolien, aké je to príšerne predražené na Slovensku. Také vankúšiky na pranie.. tá istá značka, to isté množstvo, prosím pekne o desať eur. Sú to nemecké značky, takže tam sa niet o čom baviť.
Lenže čo z toho , keď napríklad DM používa Old Spice. Nie je to nemecká značka, takže sme ju donedávna mohli kúpiť len na Amazone za drahšie, ako na Slovensku. Základné vône už dostať aj v nemeckých drogériách za veľmi dobrú cenu, lacnejšiu ako na SK, ale my sme s DM exoti a on jedine takú vôňu, čo ju tu nedostaneme. A ja som na tom rovnako, ženský adidas je cesta zarúbaná. Vlasovú kozmetiku Wella, môžem kúpiť tiež len na internete a je rovnako drahá, ako keď si ju kúpim v mojom bystrickom kaderníckom salóne. Značka pleťovej kozmetiky Phyris má našťastie zastúpenie aj v Nemecku, takže áno, Je lacnejšia ako keby som ju kupovala na Slovensku o niekoľko eur.
Ale toto sú veci, ktoré sa potravín netýkajú, vráťme sa teda naspať tam kde nám patrí.
Ako som spomínala, tak veru som začala voziť zo Slovenska nejaké veci a to som sa kedysi dušovala, že robiť nebudem. No nerobila by som, keby som chodievala s prepravcami. Túto možnosť prepravy už nevyužívam, a tak to môžem voziť v aute.
Keď idem prvýkrát. po príchode na Slovensko, do obchodu, tak vždy vždy vždy kúpim ako prvé, rožky, syrokrém s príchuťou klobásy, selecké jogurty a šalát. Buď vlašský, alebo zemiakový, alebo tresku.
Ja viem, ja viem. Nič zdravé a plné éčiek a umelých chutí a stabilizátorov.
Nemôžem si pomôcť tie umelé nezdravé šaláty sú úžasné.
DM urobím plnú misu chlebíčkov, kde musí byť aj kôpka vlašáku a ja ho jem len tak s rožkom.
Taký umelý šalát doma proste neurobíte 🙂
V Mníchove sa nejaké majonézové šaláty predávajú. Keď som sem prišla žiť, tak som si ho aj kúpila a bolo to vážne nechutné. Bolo to už tak dávno, že si nepamätám čo konkrétne tam bolo hnusné, ale zanechalo to vo mne trvalú spomienku, že som to viac nekúpila.
No a predávajú aj šaláty nemajonézové, zemiakové. Tie sa doslova na Vás usmievajú a lákajú k nákupu. Tiež som to urobila len raz.
Tam si ale pamätám, že čo mi vadilo. Nálevy ktoré sa v Bavorsku robia sú príliš koncentrované všetkým. Aj cukrom aj octom.
Sú príliš sladké a príliš raziace octom.
Všetky zemiakové šaláty, ktoré som kedy v Bavorsku jedla boli také chuťovo nevyvážené. A tak som sa ich naučila robiť po svojom.
A presne sa to týka aj tohto .
Predstavte si, že v pôvodnom recepte bol nálev robený z dvoch lyžíc cukru a 5 lyžíc octu. Žiadna voda. A pečené zemiaky, to som si vôbec nevedela predstaviť.
Keď mi poslal DM tento recept, tak som vedela, že budem musieť upravovať podľa našich domácich chutí. Takých Československých.
No a podarilo sa. Ja som ho podávala ako prílohu, lebo som netušila, že bude tak výdatný. Neviem čo som očakávala.
Dá sa jesť úplne v pohode aj bez nálevu, ale dajte tomu šancu, možno Vás to osloví, tak ako nás.
Čas prípravy: | |
Počet porcií (kusov): 2 porcie |
Suroviny:
800 g v šupke uvarených malých zemiačikov
150 g prerastaná oravská, alebo anglická slanina v kuse
1 veľká cibuľa
tymián, soľ, chilli
petržlenová vňať
na nálev :
2 polievkové lyžice cukor
3 polievkové lyžice ocot
2 polievkové lyžice voda
Postup
Zemiačiky uvaríme v presolenej vode.
Necháme úplne vychladnúť a až potom ošúpeme.
Na plech dáme papier na pečenie.
Zemiaky rozdelíme na štvrťky a kladieme na papier.
Posypeme sušeným tymiánom, osolíme a podľa chuti posypeme chilli vločkami.
Nakoniec pofŕkame olejom.
Vložíme do rúry a opečieme. Ja som čas nesledovala, Mám plynovú rúru, takže pečie inak ako elektrické. Skrátka si to kontrolujte, aby boli pekne upečené.
Zemiačiky prevrátime na druhú stranu a dopečieme.
Slaninu nakrájame na hranolky a cibuľu nasekáme.
Na panvici s trochou oleja slaninu vypražíme a pridáme cibuľu. Opekáme kým nezmäkne.
Odstavíme a hneď do tohto základu nasypeme cukor a vlejeme ocot. A premiešame.
Pokiaľ slanina pustila veľa tuku, tak tú vodu nedávajte. Ak bola slanina príliš mäsitá a tuku je menej, doporučujem nariediť troškou horúcej vody.
Zemiaky preložíme do misy a lyžicou preložíme základ.
Dolejeme nálev s výpekom podľa svojho uváženia. Ja som dala celý.
Nakoniec som dosolila a okorenila a vmiešala petržlenovú vňať.
Ako som písala je to naša chuť. Treba to ochutnávať spočiatku, pretože napríklad ocot v Nemecku, je úplne iný ako na Slovensku. Všetko záleží len na Vás.
Byly tak dobre, ze mi je manzelka uvarila jeste na veceri. S volskym okem a cesnekovou topinkou to byla uzasna a vydatna vecere – klidne by se hodila i drevorubci na obed!