Archívy autora: vybusna

Tvarohový koláč s kakaovou polevou ganache

.
Na chate som nikdy nebola sama. Ak si myslíte, že život je tam tichý a pokojný, tak si to nemyslite.
Mesačné obdobie, keď tam prázdninovala Dorka bolo, aby som sa vyjadrila čo najkulantnejšie, bolo priam hektické.
Občas som za sebou doslova ťahala črevá, povedané nekulantne 🙂 . Nevymenila by som to obdobie za nič na svete a dúfam, že každý rok si to bude tam Dorka užívať plnými dúškami a ja budem tie črevá za sebou ťahať, dlhé dlhé roky.
Piekla som každé tri dni a keď nie tri, tak štyri určite. Piekla som kysnuté, piekla som miesené, piekla som šľahané, piekla som ovocné, piekla som s krémom, piekla som záviny, piekla som štrúdle. Piekla som hocičo.
A v jeden deň som si tak popremýšľala a zistila som, že som nepiekla ešte žiadnu bábovku.
Uznajte, bábovku.
A tak som si vyšľahala cesto, predhriala rúru a vybrala formu.  A čo sa nestalo. Tá forma  nemala bábovkovú vložku, a v ruke som mala obyčajnú formu na tortu.
A tak som upiekla kvázi bábovku. Veď na forme nezáleží, hlavne že chutí.
Po upečení mi ale vadilo, žeby som to mala len pocukrovať, prišlo mi to také nedorobené.
A som si popremýšľala, že krém ganache by bolo skvelá voľba.
Lenže pred pár dňami som minula moju poslednú čokoládu na varenie a ak si myslíte, že na Okrouhlíku je várová čokoláda bežný artikel , tak si to nemyslite. V krčme nemali ani len obyčajnú horkú, akurát krčmárka mi poslala 75 percentnú čokoládu Lindt, ktorú jej niekto daroval  a nie je schopná zjesť. Bola otvorená a tretina z nej chýbala 🙂
Ale mala som kakao.
Prelustrovala som internety a nejako som nakombinovala túto konkrétnu kakaovú polevu.
Ten bábovkový koláč bol skvelý, zjedol sa tlesknutím ruky do večera.
Ganache je báječná vec, vážne báječná. Stuhne dostatočne na to, aby držala svoj tvar, dalo sa s ňou parádne zdobiť a je dostatočne tvárna na to, aby nerobila pri krájaní žiadne problémy.
A jej chuť! Tá úžasne dobrá  chuť !!!

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  tortová forma

Suroviny:

5 vajec
250 g krupicový cukor
220 g maslo
2 balíčky vanilkový cukor
strúhaná kôra z jedného pomaranča
šťava z jedného pomaranča
250 g hladký jemný tvaroh
250 g polohrubá múka
1 balíček kypriaci prášok do pečiva
250 g červené ríbezle (ja som mala mrazené)
veľká hrsť hrozienka
maslo na vymazanie formy
strúhaný kokos na vysypanie formy

Kakaová ganache :
170 ml smotana
5 polievkových lyžíc krupicový cukor
4 polievkové lyžice  s kopčekom dobré tmavé kakao
100 g maslo

Postup

Oddelíme žĺtky od bielkov.
Zmäknuté maslo vyšľaháme s vanilkovými cukrami do penista a postupne do neho zašľahávame žĺtky. Poriadne prešľaháme a pridáme kôru a šťavu z pomaranča, prášok do pečiva a cukor, z ktorého sme odobrali tri  lyžice. Šľaháme kým sa cukor neroztopí. Pridáme ešte  tvaroh a múku a znovu všetko vyšľaháme.
Mala som ešte trochu zamrazených ríbezlí tak som dala tie, ale môžeme použiť akékoľvek drobné ovocie, môže byť aj čerstvé. No a hrozienka. Dôkladne vmiešame do cesta.
Šľahacie metličky starostlivo umyjeme horúcou vodou a na strednej rýchlosti začneme šľahať bielky. Po zapenení pridáme tie tri lyžice odloženého cukru a vyšľaháme tuhý sneh, ktorý tvorí ostré špičky.
Sneh preložíme do cesta a pomaly ho do neho zapracujeme. Robíme to tak, že kusy cesta ako keby obaľujeme snehom a vymiešame jednotnú masu.
Formu vymažeme maslom a vysypeme kokosom. Preložíme do nej cesto a uhladíme povrch.
Dáme piecť do predhriatej rúry na 220 stupňov.
Vložíme a stiahneme teplotu na 190 stupňov a pečieme cca 40 minút, respektíve kým nebude koláč upečený. Strážte si to podľa svojej rúry.
Koláč necháme vychladnúť a stále nechávame vo forme.
Smotanu pomocou metličky poriadne zmiešame s kakaom a cukrom.
Zmes dáme variť a stále miešame až kým sa cukor nerozpustí a hmota nie je hladká. Pozor veľmi prihára, takže naozaj miešame.
Odložíme zo zdroja tepla metličkou zapracujeme do masla a vymiešame hladký krém.
Necháme pri izbovej teplote, za občasného miešania,  vychladnúť. Ako bude krém chladnúť, tak bude aj hustnúť. To chladnutie je celkom pomalé.
Keď ganache dostatočne zhustne nanesieme ju na koláč, nechala som stiecť aj na boky,  vložíme do chladničky a necháme úplne zachladiť.
Krájajte ostrým nožom, poleva sa bude možno ťahať , tak ten nôž namáčajte do horúcej vody.


.

 

Hovädzie prúžky s karfiolovou ryžou – diétne

 

Keď sme koncom mája odchádzali na chatu a plán bol tam byť 2 týždne, tak som bola v diétnom móde. Vtedy si pripravujem porcie 5x denne, všetko starostlivo vážim a zapisujem. Mám presný plán nákupu, na ktorý chodím každý deň, každý deň si varím niečo iné. Mením zeleninu, ovocie, šaláty od výmyslu sveta. Plánovala som toto všetko robiť aj na chate.
Svätá prostota.
Z dvoch týždňov boli takmer 4 mesiace a mne úmysel vydržal možno celý týždeň.
Tak uznajte, v júni boli čerešne. Celý týždeň mi chodil deda Oldřich oberať čerešňu na dvore. Každý deň som odkôstkovala kýble čerešní, každý deň som upiekla iný typ čerešňového koláča a každý deň večer poobede,  tie čerešne spracovávala. Keď sa mal Dobrý Manžel vrátiť z práce domov, tak som bežala rýchlo uvariť nejakú večeru, tak aby mal aj zajtrajší obed.
Týždeň som mala neustále zalepené fialové ruky a neustále som bola ofŕkaná čerešňovou šťavou.
Večer som bola rada, že môžem umývať poháre, a tie ruky sa mi trochu vrátia do pôvodnej farby.
Po týždňových,  čerešňových orgiách, deda Oldřich v lese pílil drevo a začal ho vo fúriku nosiť a ukladať si ho do šichtúňa  (ani len netuším, ako sa to povie spisovne).  No nemala som to srdce, aby tento 82 ročný človek, bol na to sám. A keďže on mi oberal čerešne, tak ja som jemu vozila vo fúriku drevo do dvora a ukladala .
Táto práca nemá u Oldřicha konca kraja. On sa len zrazu vychytí do lesa za hájnikom a dohodne sa s ním, že si pôjde do lesa pozbierať popadané drevo. A  na jeho miestečku za chatou v lese sa objaví  náhle, nová kopa dreva. A keď už počujem, kvíliť pílu, tak to si rovno idem zobrať rukavice a fúrik. No dochodila som sa dačo.
A uznajte, len zrazu odbehnúť od Oldřichovho dreva k sebe do chaty, zvážiť si jablko a jogurt, zapísať a v kľude ho zjesť. No dalo by sa, ale už to vidím, ako to opisuje Oldřich susedovcom a tí sa váľajú od smiechu.
A ja som už od roboty odvykla, čo si budeme hovoriť. Keď sme skončili, dala som si sprchu, otvorila chladničku a zjedla čo tam bolo a zvalila sa do záhradnej hojdačky s knihou.
A v chladničke je všetko.
Na Okrouhlíku si nemám kde chodiť kupovať každý deň potraviny, aby som nemala plnú chladničku, ktorá by ma lákala. Tu sa urobí obrovský nákup, napchá sa to chladničky, do mrazničky a do komory a žijeme.
Po dvoch týždňoch zmaru som sa na to s prehľadom vykašľala a ani ma netrápilo svedomie.
To ma začalo trápiť, až minulý týždeň, keď mi pán doktor nameral tlak 195/125 a mne začalo ísť o život.
A tak som sa pokorne vrátila k tomu diétnemu módu.
Toto jedlo som varila ešte pred odchodom na chatu a bolo skvelé. Patrí do skupiny, ktorú som opisovala pri tomto recepte
No varila a jedla som to takmer pred pol rokom, nemám zachované presne ani ako som to varila, ani ako to chutilo, ale bezpochyby báječne. Pozrela som si video ako som to robila a pokúsim sa to z neho nejako opísať. Čo sa týka množstva surovín , tak tie som našla v svojom kalorickom denníku…tie mám napísane celkom presne 🙂

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  1 porcia

Suroviny:

190 g hovädzie na minútky
190 g karfiol
180 g brokolica
1 polievková lyžica sójová omáčka Kikkoman
1 lyžička trstinový cukor
2 polievkové lyžice olej
soľ, čerstvo mleté korenie

 

Postup

Karfiol v robote rozsekáme na konzistenciu ryže. Bude to veľmi rýchle, dávajte pozor , aby ste nemali kašu.

 

 

 

Sviečkovú, alebo dobrý roštenec, alebo stehno nakrájame na veľmi tenké plátky a tie na prúžky.
Brokolicu rozoberieme na maličké ružičky.
Do panvice s hrubým dnom dáme olej a rozohrejeme ho.
Pridáme prúžky mäsa a dôkladne opečieme, pridáme brokolicové ružičky, zamiešame a opekáme nejakých 10 minút.
Ja som to mala už dosť suché, tak som dala asi 1 polievkovú lyžicu horúcej vody, sójovú omáčku, cukor, posolíme, okoreníme a opekáme kým sa ten cukor úplne nerozpustí.
Pridáme perličkový karfiol

 

 

 

a dodusíme nejakých 6 minút. Počas dusenia som ešte pridala horúcu vodu.
Pripravíme si zeleninový šalát a máme skvelý, sýty, nekalorický obed.

Celá porcia aj s veľkou misou zeleninového šalátu mala 2389 kJ.

Zrubkine rožteky

Zrubka je moja bývalá spolužiačka zo strednej školy a v súčasnosti moja kamarátka. Akurát už nie je Zrubka, ale Klinček. Hoci tou Zrubkou ostane naďalej a asi aj na smrteľnej posteli budem vedieť, kto je Zrubka. Teda okrem prípadu, že budem mať alzhajmera a  predpokladám, že vtedy už nebudem poznať ani samú seba na fotkách.
Osobne sa často nestretávame, ale starostlivo sa navzájom sledujeme a občas si popíšeme . A keď sa už raz stretneme, tak to stojí za to. V pravom slova zmysle 🙂
Klinček je oddaná kamarátka a je Vám absolútnou bútľavou vŕbou. Neurobí klebetu, neodsudzuje a podporí Vás vo všetkom a vie sa preniesť aj cez zlotu a nikdy to nespomenie a nekonfrontuje.
Máme predplatené sedenie v plzenskej na bystrickom námestí, pretože aj ona aj Osa (o Ose inokedy) pijú pivo. Mne je jedno kde si dám tú hruškovicu.
Keď sa stretnem s mojou Dobrou Cerkou a preberáme úplne všetky klebety, tak na záver sa vždy spýta “ a so Zrubkou a Osou si nebola“?
Tieto rožteky voláme „zrubkine“  nie preto, že ich ona vymyslela, ale preto, že ich zdieľala ako klip na svojom FB profile. Hneď ten večer som ich upiekla, pretože Dobrý Manžel išiel na druhý deň so svojim kolegom z Japonska na výlet do Salzburgu. O talianskom kolegovi z Austrálie, ktorý žije a pracuje v Tokiu som už písala tu. A mali obrovský úspech. Vito si ich fotil, pred jedením , potom z niekoľkých uhlov fotil,  ako ich jedol DM, DM musel fotiť Vita ako sa nimi napcháva a nakoniec niekoľkokrát odfotil aj prázdnu škatuľku.
Upiekla som im dvojaké, jablkové a zrubkine, DM medzi nimi nerozlišoval, ale Vito vraj spucoval tieto. Chutili mu natoľko, že keď už bol v Tokiu, tak písal DM, aby som mu poslala recept pre manželku. Bohužiaľ som ich vtedy na blogu ešte nemala. A vtipné bolo to, že si pýtal recept na „ZRUBKINE“ koláčiky.
Tak ma to Klinček potešilo, že to ráztocké priezvisko rezonuje aj v Japonsku.
Teším sa na Teba baba jedna.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   16 malých  rožtekov

Suroviny:

150 g polohrubá múka + múka na podsypávanie
150 g mäkké maslo
150 g syr  Philadelphia (viac v texte)
ovocný džem
dve veľké hrste sekaných orechov a mandlí
dve veľké hrste hrozienka
rozšľahané vajíčko na potretie
práškový cukor na posypanie

Postup

Najskôr k tomu syru. V pôvodnom recepte sa nepísalo o Philadephii, ale o mäkkom syre. Ja som mala Phila, preto som ju aj použila. Pokiaľ máte doma napríklad ricottu, alebo mascarpone, môžete použíť aj to. Povedzme si úprimne, že tieto syry nie sú žiadna lacná záležitosť. Náhrada môže byť aj neochutená Lučina, ktorú som použila, keď som bola na chate v Jihlave.
Nechápem, že náš trh ešte neprišiel s niečim podobným a neustále si myslí, že si vystačíme s tvarohom. Nepoznám presne technológie výroby smotanových syrov a tvarohu, ale rozdiel je v tom, že tvaroh sa robí z kyslej smotany a tie syry zo sladkej, takže tvaroh bude vždy kyslastý na rozdiel od sladkých syrov, ktoré sú bez chuti.

Keby som bola v úzkych, asi by som použila aj tvaroh, ktorý je jemný a hladký a nechala ho odkvapkať.
Takže syr zmixujeme s maslom

 

 

a pridáme múku.
Vypracujeme hladké cesto, zabalíme do fólie a necháme v chlade aspoň hodinu.
Cesto rozdelíme na dve časti a každú rozvaľkáme na na tenký kruh.
Cez kruh rozmažeme dookola ovocný džem. Raz som použila detské jablkové pyré a bolo to fajn.
Po mokrej náplni  rozhodíme drvené orechy a mandle. No a nakoniec hrozienka.


V pôvodnom recepte dávali tuším aj mletý mak. Ja som ho vynechala, nie preto, že som ho nemala, ale mala som inú predstavu o náplni.


Kruh radielkom rozdelíme krížom krážom na 8 trojuholníkov a tie zrolujeme skraja do stredu a ohneme do rožteka.
Rožteky prekladáme na plech s papierom na pečenie.
Pred pečením potrieme vajíčkom.


Pečieme vo vyhriatej rúre na 180 stupňov do zlata, možno nejakých 20 minút. Strážte si to podľa svojej rúry.
Pred podávaním pocukrujeme.
Klinček vďaka za recept.

Jablkové rožteky na cestu

 

Mne bagety z pumpy nevadia. Jednu z českých  obzvlášť. Volá sa „chlebíčkový špeciál“. Tá mi tak veľmi chutí, že si to neviete ani predstaviť. Alebo česká bageta plnená všeličím plus vlašák. V rakúsku si kupujem vegetariánsku. Je plnená rôznymi druhmi syra plus vajíčko. A je v celozrnnej bagete. Na Slovensku si vyberiem podľa ponuky, ale preferujem pumpy s reťazcom Viva, kde si môžem vybrať z tých v samoobsluhe, alebo pri pulte. Naviac tam predávajú tie fantastické lepkavé taštičky s pekanovými orechmi a robia anglické čaje.
Dobrý manžel jedine „bavorské“ bagety.  Nie, nie sú to bagety, ktoré môže kúpiť v Bavorsku. Je to bageta, ktorá sa volá bavorská a dostať ju jedine v Čechách a na Slovensku. V Bavorsku o nej ani nechyrujú. Dokonca ju mám aj na blogu.
Ale nemám rada kávu z automatov s prednastavenými množstvami kávových zŕn. Ja milujem kávu, ktorá je mocná, čierna, povzbudzujúca a čo si budeme hovoriť, pumpári nie sú žiadni baristi.
Dobrému Manželovi čapovaná káva nevadí.
Bagety a kávu kupujeme už len výnimočne, fakt veľmi veľmi výnimočne. Ja nám robievam jedlo do škatuliek. Véééééľa škatuliek.
Upečiem pizzu, urobím obložené sendviče, očistím veľa rôznej zeleniny, kúpim bananány a upečiem sladkosť.
Ako sladkosť som piekla veľmi často tvarohovú bábovku, ale postupne ju začína nahrádzať uzavreté pečivo, z ktorého nič nevypadne, ak by náhodou DM dostal chuť na priešmetok počas jazdy.
Pri robení sendvičov sa neobmedzujem a kľudne do nich dávam vajíčka a cibuľku a podobne. Spolujazdcov neberieme, pretože nám spoločnosť robia dve uvrešťané mačky, dva pelechy a jeden ich záchod. Vône jedla sú nám preto jedno a aby sme mačky príliš s nimi nerozrušovali, tak si vždy nájdeme príjemne odpočívadlo. Vytiahneme košík so škatuľkami, termosky s kávou a čajom a je nám hej.
Medzi tie sladkosti do škatuľky,  som začala radiť aj tieto rožteky. Na cestu ako stvorené, DM ich miluje, mne sú jedno. Ja som nikdy nejako neholdovala jablkám v koláčoch, ale zase nedám si tiež rukáv odtrhnúť, keď ich už mám pred sebou. Sú voňavé, šťavnaté a hlavne veľmi rýchle urobené.

Cas pripravy Čas prípravy:    20 minút + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   8 rožtekov

Suroviny:

Rozvaľkaný plát lístkového cesta
8 jablkových mesiačikov
hnedý trstinový cukor
prášková škorica
1 balíček vanilkový cukor
sekané mandle
roztopené maslo

Postup

Ja na rožteky používam už rozvaľkaný plát, ktorý bežne predávajú v obchodoch. Ak máte zvyk kupovať mrazené a vaľkáte si sami, urobte ako je Vám lepšie.
Plát narežeme na 8 dlhých trojuholníkov.
Posypeme súvisle cukrom, hojne poprášime škoricou a pokladieme ku krátkej strane mesiačiky jabĺk.


V pôvodnom recepte použili na posyp aj strúhaný muškátový oriešok, ale ja ho nemám rada. Ja som tam dala vanilkový cukor.
A nakoniec všetko zasypeme hustejšie, sekanými mandľami.

 

 


Rožteky zavinieme, preložíme na plech, vyloženým papierom na pečenie, a potrieme rozpusteným maslom.
Nakoniec ešte posypeme trstinovým cukrom.


Dáme piecť do vyhriatej rúry na plný výkon. Teplotu stiahneme na 180 stupňov a pečieme kým nie sú rožteky zlaté.
Riaďte sa svojou rúrou, každá pečie inak, ale platí zásada, že počas prvých 10 minút pečenia, rúru za žiadnu cenu neotvárame.

 

Tvarohové kysnuté koláčiky

Kým som pôsobila na českom portále topreceptov, veľakrát som si všimla, že pri vkladaní receptov, do ktorých sa pridáva tvaroh, kládli autorky dôraz na to, aký druh tvarohu použili. Aspoň kým, som tam pôsobila to tak bolo.
Až teraz, keď som bola v  Jihlave na dlhší čas, som zisitla, že je vážne dôležite uvádzať, ktorý tvaroh používame. Nenormálne veľké množstvo druhov som tam objavila, tie bežné, ktoré dostať aj u nás na Slovensku, ale aj také, ktoré by úplne zmenili receptúru rôznych náplní a ciest z ktorých pečiem, alebo varím. A  nemyslím tým chuť, ale konzistenciu.
Keď som v Jihlave piekla túto bábovku, musela som pridat šťavu z celého veľkého pomaranča, pretože, tvaroh, ktorý som použila bol síce jemný a hladký, ale bol príliš tuhý na to, aby mi to cesto dostatočne nariedilo. Keby som piekla tieto koláče a použila tvaroh, ktorý som použila teraz, tak to maslo by tam bolo úplne zbytočné, ale ten slovenský som tak robiť musela.
Skrátka pri robení tvarohovej náplne sa musíme riadiť intuíciou.
Na vrchné náplne používam hladké a plnotučné, do nemeckého tvarohu musím použiť oveľa väčšie množstvo škrobu, ako pri tých našich. Je trochu  redší. Dochucujem buď strúhanou kôrou , alebo vanilkovým extraktom.
Do buchiet použijem trebárs aj jemne hrudkovitý, ale tam pridávam aj žĺtok a dochucujem pomarančovou, alebo citrónovou šťavou.
Maslo pridávam do tvarohu vtedy, keď sa mi zdá, že tvaroh je suchší a drobivý.

Inšpiráciu na tieto koláče som našla na internete a zdroj je vraj odtiaľto, dosť na tom, cesto aj náplň sú moje. Veľmi sa mi páči ich výroba, veľmi šikovný a rýchlý spôsob. A aj veľkosť je vyýborna, všetci čo majú doma detičky ju ocenia.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

na kvások :

200 ml teplá voda
3 PL olej
1 balíček sušené droždie dr.oetker
3 plné polievkové lyžice kryštálový cukor

Na cesto :

kvások
3 menšie, alebo 2 veľké žĺtka
50 g roztopené a vychladnuté maslo
500 g hladká múka
roztopené maslo na potretie
pol malej lyžičky soľ

Na náplň :

500 g hladký tučný tvaroh
100 g práškový cukor
1 plná čajová lyžička kuchynský škrob (vanilkový puding, puding olé, krémový prášok,  solamyl, gustin a pod.)
vanilkový extrak
strúhaná žltá citrónová kôra
hrozienka a mletá škorica na posyp

Postup

Ako prvé roztopíme 50 g masla a necháme ho na chladnejšom mieste.
Do odmeranej vody pridáme olej, cukor a sušené droždie. Necháme bohato napeniť.
Cesto som dala vypracovať a vykysnúť pekárni.
Do nádoby na miešanie dáme roztopené maslo, dve (alebo 3) žĺtka, vylejeme vodu z kváskom a pridáme skyprenú múku.
Do múky dáme pol lyžičky soli.
Zapneme program „cesto“ a necháme vypracovať hmotu. Ak je cesto príliš tuhé, pridáme primerané množstvo teplej vody. Ak je naopak príliš riedke prisypeme múku. Obyčajne sa jedná o lyžicové množstvá.
Ak pekáreň nemáme, spracujeme cesto ručne. Pri ručnom spracovaní mávam skúsenosť, že tej tekutiny treba o niečo viac.
Cesto necháme vykysnúť.
Pripravíme si náplň.
Do tvarohu nastrúhame citrónovú kôru z umytého plodu. Pridáme cukor a pár kvapiek vanilkového extraktu.
Nakoniec dáme práškový cukor a škrob. Ja som mala poruke otvorený vanilkový puding Olé bez varenia.
Cukor nedávajte naraz, my máme radi keď je náplň sladká, prisýpajte postupne a stále ochutnávajte.
Vymiešanú plnku necháme bokom.
Tesne pred dokysnutím cesta, necháme roztopiť dva veľké orechy masla
Hotové cesto na doske rozvaľkáme do obdĺžnika na hrúbku pol centimetra.


Ak sa Vám cesto lepí, kľudne podsypávajte múkou.
Plát cesta bohato potrieme rozpusteným  maslom.


Cesto po dlhšej strane zrolujeme do rolády a krájame .
Je na to potrebný fakt ostrý nôž, aby sa nám kolieska nezdeformovali.
Kolieska kladieme na plech, vyloženým papierom na pečenie.
Pomocou prstov vytvarujeme z kolieska mištičku a do nej kladieme lyžičkou plnku. Ak máme poruke sáčok na plnenie, tak to pôjde šikovnejšie, ak ho plnkou naplníme a len striekame.
Do tvarohu vtlačíme pár hrozienok, alebo ho necháme čistý.


Vložíme do predohriatej rúry na 180 stupňov a pečieme kým nie sú koláčiky zlaté, nadvihneme jeden, aby sme videli, či sú zlaté aj  zospodu.

 


Už si nepamätám ako dlho som piekla, ale hádam, že nie dlhšie ako 15 minút.
Koláčiky môžeme posypať mletou škoricou, alebo práškovým cukrom.

 

13. 9. 2018 O tom ako som sa stratila

 

Z počiatkov môjho blogovania som bola celkom bezradná a hľadala som inšpiráciu, ako na to. Už ani neviem koľkokrát som deklarovala, že mojimi  veľkými vzormi boli balkánske blogerky. Našla som si medzi nimi moje obľúbené, mala ich v záložkách a každý deň som prechádzala ich nové recepty.  Po čase som zistila, že niektoré prestali publikovať. Palachinka sa vydala, narodilo sa jej dieťa a presťahovala sa do Estónska. Jej srbský blog a linky prestal fungovať a ponechala už len anglickú mutáciu. Jej skvelý, skvelý skvelý projekt mezze.rs sa už nedá nájsť ani v archíve a to ma nenormálne mrzí.
Ale čo sa stalo s takou Kuvaricou, alebo Tortelinou, tak to vonkoncom netuším. Im zatiaľ ten blog funguje, ale sú mnohé, ktorým ten blog zanikol úplne. A neboli to žiadne holé ritky, to boli dámy, ktoré varili a fotili excelentne.

Nenormálne som zvedavá a chcela by som vedieť PREČO sa to stalo?

Stratili motiváciu? Stratili elán? Je za tým ich osobná situácia?
Aj ja som mávala výpadky, nepopieram, ale bolo to maximálne na mesiac. U mňa to bolo obyčajná lenivosť. Nedá sa ani vypovedať, koľko mám nafotených  hotových pokrmov a nemajú vôbec žiadnu cenu, pretože pri niektorých netuším ako som ich varila, ani zdroj z ktorého som čerpala. Pokiaľ nemám nafotený postup, tak to nemám ako odvodiť a pomaly začínam tie fotky premazávať.
To,  že som ale teraz zmizla na 4 mesiace,  má svoj dôvod.
Priatelia moji, odcestovali sme dvojtýždňovú dovolenku na rodinnú chatu na Okrouhlík. A ostali sme tam prosím pekne do minulej soboty, čo je presne 100 dní.
Dobrý manžel si raz urobil cestu do Mníchova, aby si priniesol potrebné veci, zriadil si kanceláriu v izbičke u mojej Dobrej Svokry a z chaty chodil do práce do Jihlavy. A ja som si žila svoj nádherný chatový život. Bohužiaľ internet sme tam mali na paušál,  s obmedzenými dátami,  a fungovali sme  tam v úspornom režime.
Varila som čiste jedlá, ktoré som poznala a recepty už na blogu sú.
Koláče, tak to je iná vec,  niečo som nafotila a pokiaľ nájdem recepty, tak ich budem postupne vkladať.
A keďže som fotoaparát už úplne dotrončila, pokiaľ nedostanem nový aj tak nebudem môct variť nič nové a budem pridávať všetko čo sa bude dať z karty.
Takže priatelia, neumrela som, neodpadli mi ruky, neodsťahovali sme sa do tajgy.

A som späť.

 

Kuracie prsia s jemným perličkovým karfiolom

V Selciach  máme  pole, kde mamička, ešte ako mladá žena, pestovali všetku zeleninu, vrátane sezónnej. Máme  veľký skleník, kde vtedy  rástli papriky a na poli,  ak nebolo vysadených 60 koreňov paradajok, tak sa to mamičke ani nerátalo.
Ako rodina sme boli sebestačný so zemiakmi, cibuľou, cesnakom, fazuľou, kalerábom,  zelerom zvyčajne úplne až do jari.
Zemiaky trvali až do prvých nových.  Mrkvu  a petržlen sme nechávali  na zimu v piesku v pivnici  , ale tie sme už na jar tiež dokupovali.
Repa sa pestovala pre sliepky, kvaka do fazule.  Tekvica, neskôr aj patizón Skúšali sme raz ružičkový kel, inokedy normálny kel, zelený šalát.
Zavárali sme zo svojej úrody  lečo, zelenú fazuľku, uhorky, čalamádu.
A samozrejme čerešne a jablká.  A egreše, ktoré nikto nemal rád.
A zopár rokov sme zakladali víno z čierneho ríbezlia.
A lekváre. Ríbezle sme mali svoje a na maliny a černice sme chodili do  bánu.  Mali sme vlastný ríbezľový,  malinový lekvár, malinový sirup. Bazový sirup sme robili  z bazového kvetu, čo sme natrhali v Jelšinách pri zemiakovom poli.
Jahodový kompót z vlastnej úrody nám posielala Dobrá Teta Monika .
Ja vôbec nechápem, že sme to stíhali všetko obrábať.
Doma sme mali všetko bio, mamička mala ako 40 ročná prvýkrát rakovinový nález a prvýkrát je zliezli vlasy po chemoterapii. U nás sa nič nemohlo práškovať, hnojilo sa vážne pravým hnojom. Ani nejdem písať, akým hnusom sa polievali paradajky.  Mandelinky sa zo zemiakových rastlín  zbierali ručne  a ich vajíčka sa ručne pučili.  Naše ovocné stromy nepoznali postrek, jediné čo sa striekalo boli papriky v skleníku, ale až potom, ako sme cítili na rukách, že nás šteklia mušky.
Jedlá ktoré sa u nás varili boli skvelé, vážne na to rada spomínam a mamičkinu kuchyňu som milovala.
Teraz keď sa na to pozriem spätne, dedina bola vtedy taká, že šaláty sa nerobili.
Toľko možností, ktoré sme mali ….. a nič.
Nepamätám si ani jedno jedlo, pri ktorom bol čerstvý zeleninový šalát.  Tak v žiadnom prípade  to nebolo tak, žeby nám ich rodičia nechceli dopriať.  Mohli sme si zobrať a zjesť, čo sme chceli. Ale nikto nás k tomu neviedol. U nás sa jedli kompóty.
Ak sme chceli papriku, alebo paradajku, alebo uhorku.  Skrátka čokoľvek, mohli sme ich mať v sezóne toľko čo len hrdlo ráči. Poznáte dieťa, alebo pubertiaka, alebo skorého adolescenta, ktorý si sám ide zobrať nejakú zeleninu k rizotu? Ani reďkovky sme nemali…na poli nám ich vždy zlikvidovali mravce a do skleníka sa nezasadili, ktovie prečo, asi by vytlačili 4 paprikové korene, z ktorých sa robilo lečo.
Hrášok sa sadil, až keď sa narodila moja Dobrá Cerka. Keď sme boli na poli , tak sa  nimi toľko dokŕmila, že až.  Raz si aj pamätám, že sme ho mali zasadený, keď som bola dieťa ja, ale išiel na sušenie, mamička z neho uvarila hrachovú polievku.
Zo zeleného šalátu sa robila len šalátová polievka.
Keď sme pretrhávali mrkvu, tak tie mladé sladké mrkvičky sa sušili a išli do domácej vegety. Tak ja nemám mrkvu rada, ja by som ju aj tak nejedla, ale rozumiete mi čo chcem napísať.
Keď som sa rozprávala s mojimi kamarátkami, už keď som bola dospelá , tak u nich to vraj bolo presne to isté.
Ich mamky tiež neboli naučené jesť nič čerstvé, šalátové, všetko sa spracovávalo na zimu a jar.
Moja Starká Betka z Podkoníc. Tak tá nejedla absolútne žiadne ovocie, čo mala na záhrade. Panovala taká povera, že do určitého časového obdobia nemohla zjesť ani jednu jahôdku, ani jednu čerešnu, alebo malinu, alebo jablko, ani slivku , pretože jej umrelo maličké dieťatko. A  takéto mamky nemôžu jesť ovocie, pretože ich dieťatku v nebi Panna Mária nemá čo dať, pretože na zemi mu všetko zjedla mamka.
No hrozné.
Moja Dobrá Švagriná a Dobrý Brat sú už roky šéfovia na našom poli a teraz sa všetko už aj za čerstva konzumuje.  Robievajú sa šaláty,  pestujú aj bazalku, aj rukolu a iné bylinky.
V skleníku sú stále papriky, ale sú tam aj reďkovky, lesné jahody, aby zosladli čo najskôr, bylinky, ľadový šalát.
A rodičia to majú veľmi radi, som zato veľmi vďačná. Tatík miluje paradajky, mamička šaláty.
Ja im to nevyčítam, že to bolo kedysi takto. Obchody neboli tak zásobené a robili sa skrátka zásoby na čas, keď to už nebude.
Ako píšem, teraz všetko dostať v obchodoch a nikomu sa nechce už toľko pracovať na poli. Aj to naše sa zmenšilo minimálne o jednu tretiu a Jelšiny sme vypustili už pred rokmi rokúcimi.  Ale ja tak nejako očakávam, že sa to znovu všetko vráti. Z nejakého dôvodu. Buď z dobrého dôvodu , alebo z núdze.
V budúcnosti si myslím, že bude ten človek, čo vlastní dobrú pôdu,  v obrovskej výhode, Záleží len od ľudí, či to bude nejakou katastrofou, alebo zvyšovaním povedomia.
No prečo som sa tak rozpísala.
Ide práve o tento recept.
Moja mamička keď varila, všetko muselo byť úplne mäkké, mrkva bola vždy na blato, z paprík a paradajok ostávali len skrútené šupky, všetko ostatné bolo rozvarené.
Keď som jej hovorila, že karfiol pred vyprážaním nepredváram, tak ho nechcela ani ochutnať. Že to určite nebude dobré.
Keďže sme spracovávali všetko do konzerv, fliaš, zaváranín, tak všetko bolo úplne mäkké.
Mrkva sa dávala len do polievok a do sviečkovej.
Takto na prudko, no neviem skrátka toto jedlo by ona nejedla, pretože by jej prišlo ako nedovarené.
Tatík by zjedol, ale okomentoval by to dôstojne.
Mrkva je al dente a nestratila nič zo svojej chuti, hrášok taktiež, cítim chuť všetkého a všetko je jedna symfónia.
Vlastne som si istá, že toto jedlo by jedla iba moja Dobrá Cerka, Dobrá Neterka Julka a Dobrá Švagriná. O niektorých členoch rodiny mám svoje pochybnosti a u niektorých mám istotu, žeby to nejedli.
A pritom je to báječné jedlo, chutí úplne fantasticky.
O stránkach Tasty si tiež myslím svoje.
Sú to americké stránky a jedlá  sú  občas nesmierne prekombinované,  s prepáčením gebuziny s obrovskou a pritom,  úplne zbytočnou kalorickou hodnotou.
Ale občas Tasty prinesie tak geniálny recept, že sa idem z toho zblázniť. A toto je jeden z nich. Sú to štyri kombinácie s  mletým karfiolom  pre hydinu, bravčové, hovädzie a vege. Urobím všetky a toto je prvý.
Keďže držím diétu…zase, porátala som aj jeho kalorickú hodnotu a na drženie redukčnej diéty je to ako stvorené.
Dobrú chuť.

Cas pripravy Čas prípravy:   15 minút + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):     1 porcia

Suroviny:

230 g kuracie prsia bez kože a kosti
120 g karfiol
1 menšia mrkva
2 polievkové lyžice mrazený hrášok
2 polievkové lyžice kikkoman sójová omáčka
1 vajce
1 čajová lyžička sezamové zrniečka
1 polievková lyžica olej
čerstvo drevené korenie
čerstvá zelenina

Postup

Karfiol v robote rozsekáme na konzistenciu ryže. Bude to veľmi rýchle, dávajte pozor , aby ste nemali kašu.

 

 

 

 

 

Kuracie prsia nakrájame na malé kúsku.
0čistenú mrkvu na maličké kocky.
Dno panvice s hrubým dnom, potrieme olejom a necháme rozohriať.
Pridáme kocky kuraťa, mrkvu a hrášok. Zalejeme sójovou omáčkou
Dusíme cca 10 minút a občas premiešame.
Pridáme postrúhaný karfiol a sezamové semienka. Dusíme ešte nejakých 5 minút, respektívne kým nie je všetko správne uvarené.
V tejto fáze sa mi to zdalo suché, tak som pridala trošku horúcej vody.
Zmes rozhrnieme do bokov a do stredu vklepneme vajce. Premiešame ho aby stuhlo a vmiešame do jedla.

 

Preložíme do misky, ozdobíme bylinkami a pridáme čerstvú zeleninu.
Inú prílohu som nepotrebovala.
Dve tretiny som jedla na obed a na večeru mi ostala jedna tretina, ku ktorej si urobím zeleninový šalát.
kalorická hodnota  približne 2544 kJ.

Zemiakové kari z karibiku

Moja mamička pracovala hlava nehlava. Cukráreň, kde robila,  bola spojená priamo s výrobňou a tá cukráreň bola otvorená od pondelka do nedele.  Víkendové služby mala 2x do mesiaca. V sobotu a nedeľu tam nebývala plných 8 hodín a v pondelok mala celá búda voľno. No a k tomu svadbovala, krstinovala, promovala, tortovala a neviem aké ešte „fušky“ mávala.
No a to musel tatík občas variť, aby bola rodina nakŕmená.  Pamätám si, že od mäsa to bolo kura na masle a potom, už len také bežnosti, ako pečené zemiaky na plechu, harula, fazuľová na kyslo, fazuľová s geršňou a kyslá zemiaková polievka.
Zemiaky na plechu a haruľu som vážne nemala rada, ale úplne vážne. V ponímaní mojich rodičov sa tieto dve veci museli zásadne jesť s kyslým mliekom. A ja mlieko nemôžem ani cítiť. Predpokladám, že mlieko som prestala piť , ako som prestala chodiť do jaslí. Už vo škôlke si pamätám, ako som sedela v jedálničke sama za stolom a pred sebou som mala hrnček s mliekom, alebo kakaom, alebo tanier mliečnej mrveničkovej polievky. Pozerala som ľútostivo okolo seba a túžila som za deťmi, ktoré som počula hrať sa na záhrade. A sedela som tam „kým to nevypiješ, nezješ!“.
Keď tety kuchárky skončili upratovanie kuchyne, prišli a vzali to. A súdružka mi vykrikovala, že som nevďačná, že rodičia ťažko pracujú a ja si vyberám. A potom žalovala rodičom. Našťastie ma doma do mlieka nenútili.   Okrem situácie s pečenými zemiakmi a haruľou. Keby mi k tomu dali čaj, tak by som s tým nemala najmenší problém, ale tu bude kyslé mlieko a basta, lebo ja neviem čo je dobré a musím sa to naučiť.
Tatíkov majsterštich bol ale slepý guláš. Tak sme ho volali u nás doma. Nešla tam žiadna zelenina, len zemiaky a naša domáca klobása. A veľa veľa majoránky. Na toto jedlo bola vyčlenená taká nízka rajnica s ťažkým dnom. Obidve úchytky na bokoch mala odpadnuté, a miesto nich trčali len dva kolíky. Nevarilo sa v nej vskutku nič iné, len tento slepý guláš. Všetci sa išli za ním zblázniť.
No a tento som tiež nemala rada a nemám rada doteraz. Neviem čo mi na ňom vadilo a vadí. Tie klobásy mi tam prišli príliš výrazné, zemiaky veľmi ťažké, bolo to také chlapské jedlo.
Tento  som ale jedávala a pokiaľ si pamätám, tak ani mamka sa nešla zabiť, len aby mala o lyžicu viac. Skrátka sme to zjedli, ale len preto, že hlad je mrcha veliká. To že som ho nemala rada, tak asi spôsobilo, že som sa ho ani dlho nevedela naučiť variť a aj keď mi už nerobí najmenšie problémy, varím ho minimálne. DM ho nevyžaduje, za čo som mu neskonale vďačná.
No a toto kari je taký slepý guláš , ktorý sa varí na ostrove Trinidad v Karibskom mori. Je absolútne báječné. Dobrý Manžel tam ofrflal , že som tam nedala ďumbier a kokosové mlieko.
Kokosové mlieko som tam pôvodne aj chcela dať, ale nakoniec to kokosové mlieko, čo som mala v špajzičke bola konzerva cíceru a tak som tam dala sladkú smotanu bez najmenších výčitiek svedomia.
DM miluje hlavne indické kari a toto bolo len predsa trochu iné.
Toto karibské som potom nakoniec trochu poindičtila.
Tatík nehnevaj sa, ale kari je kari.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

1 kg zemiaky
1 veľká konzerva cíceru
1 veľká konzerva krájaných paradajok
1 veľká cibuľa + 4 strúčiky cesnaku
200  ml sladká smotana
2 polievkové lyžice kari korenie
1 plytká polievková lyžica soľ
1 polievková lyžica sladká mletá paprika
1 čajová lyžička chilli vločky
čerstvo drvené korenie
1 plytká polievková lyžica sušený tymian
1 čajová lyžička kumín
kytica petržlenovej vňatky
šťava z 1 citróna
5 polievkových lyžíc rastlinného oleja

Postup

Zemiaky, cibuľu a cesnak ošúpeme.
Cibuľu a cesnak nasekáme a zemiaky nakrájame na kocky.
Na rozohriatom oleji orestujeme cibuľu a cesnak.
Pridáme úplne všetky koreniny a miešame kým nezavoňajú. Pridáme zemiaky a premiešame.
Pridáme veľkú plechovku krájaných paradajok a veľkú plechovku cíceru.
Znovu všetko premiešame.
Vlejeme sladkú smotanu a horúcu vodu, tak, aby bolo všetko úplne ponorené.

Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a varíme 20 minút, respektíve dovtedy,  kým nebudú zemiaky mäkké.
Do hotového kari vmiešame citrónovú šťavu a nasekanú petržlenovú vňať.
Kari by malo byť šťavnaté natoľko, aby bol príjemné ho jesť s ryžou, ale nie zase vodovité, aby to nebola skôr polievka.
Podávame s ryžou basmati, ktorú som varila s bobkovým listom a guličkami nového korenia.
Všetko nakoniec posypeme ešte nasekanými bylinkami, poprípade maličkými kockami červenej cibule a mesiačikmi  limetky.
Čo sa týka konzervovaných paradajok a cíceru.
Cícer môžeme použiť samozrejme suchý a dopredu uvarený do mäkka.
To sa týka aj paradajok, môžeme použiť čerstvé, olúpane a nakrájané na kocky.
Ja, pokiaľ nie sú letné, slnečné a nerýchlené paradajky, radšej kupujem zavárané, pretože mám takú teóriu, že zavárané paradajky sa robia z letných prebytkov. Nezdá sa mi,  žeby konzervárne  používali rýchlene drahé paradajky z fóliovníkov. Radšej teda používam tie zavárané  o ktorých sa domnievam, že boli dozreté na slnku.

Vyprážaný karfiol zapečený v omáčke

nakyp hlavna

Kým som žila v Banskej Bystrici, vyprážaný karfiol mal nemenné pravidlo prípravy. Karfiol uvariť, nechať pár ružičiek vo vode, uvariť polievku s krupicovými haluškami  a ostatné ružičky vypražiť v trojobale.
Všetci milovali toto jedlo a všetci ho nenávideli  pripravovať.
Karfiol sa mi takmer vždy uvaril príliš. A ten smrad v celom byte.
Keď som začala obaľovať, tak bol vždy ešte horúci a to mi sťažovalo už aj tak mizernú prácu.
Obaľovať horúcu, mäkkú zeleninu bola prplačka, na jeho konci som mala obalené aj prsty a tvarovo just ako ten karfiol.
Neznášala som to, neznášala. Keď som to rozoberala s kolegyňami, s kamarátkami, so susedami, s rodinou, každá jedna žena to pocitovo brala presne tak isto ako ja.
Mala som kamaráta,  bábkoherca Renečka Krupanského a ten pochádza z Trnavy. Raz sme prechádzali Trnavou a jeho mamka nás pozvala k nim na obed. Urobila obrovskú kopu vyprážaného patizónu. Ako dvadsaťpäťročná, som to jedla pvrýkrát v živote a nešla som sa ho dojesť. Bože to bolo výborné.
Doteraz , aj po tých tridsiatich rokoch, vidím pred sebou obrovský porcelánový podnos a na ňom naukladané podkovičky a vedľa veľká porcelánová misa a v nej maličké petržlenové zemiačiky. A tá chuť!!!!!!!
Chcela som to okamžite zaradiť do nášho jedálnička, ale predstavte si to. V Banskej Bystrici sa patizón nepredával a neviem, či som vtedy nevystihla obdobie, ale patizón sa nepredával ani na trhovisku.
A tak som sa vrátila k tomu uvarenému prplavému karfiolu.
O nejaký rok, dva sme zaradili do pestovaných plodín u nás na záhrade aj patizón. Všetkým chutil a tak sme prestali robiť vyprážaný karfiol .
Ešte pre úplnosť dodávam, že v Mníchove patizón dostať len veľmi veľmi vzácne, nosím si ho z Čiech, alebo Slovenska.
No a späť ku karfiolu.
Už som to tu viackrát deklarovala, moja Dobrá Svokra ten karfiol vôbec nepredvarila,  obaľovala ho normálne surový.  Nenormálne zjednodušenie. A bolo to super chutné.  Keď som to hovorila v práci, tak kolegyne boli nadšené. Jedna to aj hneď tak vypražila,  no  u nich v rodine vraj obrovské sklamanie. Že im to bolo tvrdé a vráti sa naspať k pôvodnému štýlu . Nuž, je pravda, že  ten surový treba vyprážať dlhšie a asi to neodhadla.
V tom čase, som prišla na to, že vyprážať karfiol na plechu v rúre, je jedna fantázia.  Raz som piekla v rúre zemiaky a  omylom som medzi ne položila obalenú ružičku.  Piekla sa tak dlho ako tie zemiaky, ale za ten omyl budem vďačná do konca života. Tak  predpokladám, že som nebola jediná, čo prišla pred tými 18 rokmi na túto možnosť vyprážania, nerobím si žiadne zásluhy,  ale vtedy to v mojom okolí, široko ďaleko nerobil nikto. Žiaden karfiolový odér, žiadne státie pri panvici, úspora oleja 99 percentná. Skrátka super.No a teraz naspať k aktuálnemu receptu.
Keď som ho videla, tak som si povedala, že je to znovu niečo nové a ani chvíľu som nepochybovala, že to bude báječné jedlo. A je a je a ešte trikrát je.
Pristupovala som k tomu receptu, tak ako pristupujem k všetkým receptom z Tasty.  Na Tasty sú skvelé videjká s varením, ale keď sa nad tým zamyslíte, tie recetpy sú…..neviem ako to mám napísať. Sú také správne americké. Suroviny jedno cez druhé, príliš veľa syra, príliš veľa majonézy, prílš veľa tuku. Úplne zbytočné kombinácie.
Ale tento nie je zlý, vážne nie. Ja som sa teda najedla do popuku a  DM zjedol. DM poznamenal, žeby to nemuselo byť zapečené a mal na tanieri čistý karfiol, vedľa paradajkovú omáčku a zemiaky. Dosť ma to prekvapilo, pretože som si bola istá, že bude tak isto nadšený ako ja.
Myslím si, že viem kde je u neho problém. Tieto zapečené jedlá sú najlepšie keď sú akokeby vychladnuté. Vtedy veľmi vyniknú všetky chute. A DM má rád všetko jedlo tak, že mu spália ústa.
Dosť na tom, čo sa týka mňa,  URČITE budem opakovať a DM si dá z láskou tiež.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

Hlávka karfiolu
Múka, vajce, strúhanka na trojobal
olej na vypraženie
1 veľká cibuľa
5 strúčikov cesnaku
Dve veľké  polkilové plechovky zaváraných paradajok
Veľká hrsť bazalky
1 bobkový list
1 lyžička sušené oregano
1 lyžička soľ + čerstvo drvené korenie
1 lyžička sušený cesnakový prášok
1 šálka syr parmezán, alebo grana
2 hrudky syr mozzarella
maslo a strúhanka na vysypanie

Postup

Najprv uvaríme paradajkovú omáčku.
Cibuľu a cesnak ošúpeme a nakrájame na drobno. V hrnci rozohrejeme tri polievkové lyžice oleja a podusíme najprv cibuľu a potom pridáme aj cesnak.
Pridáme dve veľké plechovky zaváraných paradajok. Použila by som tie pokrájané, ale ich nemali, len tie celé, ošúpané. Nie je problém použiť buď také alebo také, akurát tie nepokrájané som v hrnci rozdrvila pučítkom na zemiaky.  nakyp omacka

K paradajkám pridáme sušený tymián a bobkový list. Dáme variť na nejakú hodinu.
Omáčka je zredukovaná. Ochutíme ju soľou, korením, tymianom a sušeným cesnakom. Ja, poznajúc chute DM, som tam prihodila aj lyžicu cukru. Nakoniec vmiešame veľkú hrsť nasekaných bazalkových lístkov.

 

Karfiolu sa usilujeme nevyrezať hlúb, pretože ten musí držať plátky pokope.
Karfiol rovno položíme na hlúb a režeme cca 2,5 cm plátky cez celú hlávku.

nakyp krajanie
Kraje sa mi rozdrobili a tak som  z nich uvarila k tomu aj výbornú karfiolovú polievka s hráškom a krupicovými haluškami.
Karfiolové plátky obalíme v klasickom trojobale…múka, rozšľahané osolené vajíčko a strúhanka.
Na rozohriatom oleji vypražíme. Nie je cieľom vypražiť ho do mäkka, ale len tak, aby sme mu urobili tmavozlatú krustu.

nakyp vyprazanie

Dno pekáča vytrieme maslom a vysypeme strúhankou.
Na dno rozprestrieme polovicu paradajkovej omáčky, posypeme parmezánom, alebo granou. Pokladieme vypražený karfiol.

nakyp karfiol v pekaci
Pokryjeme ho ostatkom omáčky.
Na omáčku pokladieme hrubšie plátky mozzarelly.

nakyp pred zapecenim
Vložíme do vyhriatej rúry na 190 stupňov a pečieme 40 minút. Strážte si to podľa svojej rúry.
Karfiolový nákyp necháme trochu vychladnúť a pokrájame na porcie. Hotové posypeme zelenými bylinkami.

nakyp po upeceni

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Sarma z nakladaných kapustných listov

sarma hlavna

S kyslou kapustou je to v Mníchove takto.  Aj kapusta, ktorá má na sáčku napísané, že je to kapusta priamo zo suda, tak je predvarená. A je absolútne chuťovo skvelá. Vyskúšala som všetky, od najdrahšej po najlacnejšiu a každá mi chutila tak veľmi, že som si zvykla kupovať o jeden sáčok viac, pretože by som nemala čo dať do hrnca. Možno u gazdov a v bedničkových predajoch dostať aj normálnu nepredvarenú, ale v obchodoch len takúto. Respektíve za tých 18 rokov som sa o inej nedozvedela, pretože neviem všetko.
Tomuto faktu som musela prispôsobiť moje varenie. Kapustnicu  varím, tak že, najprv uvarím mäso, klobásy, údené a úplne nakoniec pridávam kapustu. Alebo segedín. Tam udusím najprv mäso a kapustu pridávam na úplný koniec, len pridám smotanu, nechám prevrieť a hotovo. A všetky jedlá s mníchovskou kyslou kapustou, musím na záver dokyslovať, tak veru.  Poľský bigos varím len na Slovensku, zo slovenskej kyslej, z tejto nemeckej si to neviem predstaviť. Naši poľský susedia, tí tiež bigos varili z nemeckej len raz. Čakajú vždy na nejakú príbuzenskú návštevu , ktorá im prinesie ich poľskú kapustu.
Moja kamarátka Eva má priateľa vo Frankfurte a keď spočiatku chodievala len návštevy, tak si vždy nosila v batožine kyslú kapustu. Vôbec nevedela, ako bude varievať z tej nemeckej , no a nakoniec si zvykla. Raz mi z Frankfurtu telefonovala z obchodu. „Priniesla som si klobásy, údené, kyslú kapustu a teraz hľadám bobkový list a nové korenie, ako sa to volá, lebo ja to nikde nevidím.“
No a veru. Pred rokmi bol bobkový list bežnou súčasťou koreninovej ponuky v každom obchode a už nie je. Ja ho dostanem kúpiť len v jednom hypermarkete.Eva išla z toho do kolien, či si má už aj ten bobkový list nosiť.
A to údené.  Spolu s tou hlávkou kyslej kapusty,   som kúpila  aj údené rebrá .  Tie sú namojveru, ako vytiahnuté z našej domácej udiarne .
Milá Evka kašli na údené a kapustu, prines si len klobásy, balíček bobkového listu  a nové korenie.
Ja si ho veru nosím a keď mi chýba a ja ho nemám, tak hybaj naštartovať brm brm a ísť do Realu.  Tam dostať aspoň ten bobkový list, ale  nové korenie, tak to nedostanem ani tam.
Aby sme sa rozumeli, ja hovorím o priamych pultových predajoch. Na internete by som ho pravdepdobne dostala kúpiť, ale to by mi už načisto šibalo, keby som online kupovala nové korenie, za poštovné viac ako 5 eur. Veď si ho môžem krásne priniesť zo Slovenska, alebo Čiech.
No a naspäť k tej kapuste.
Tak v Mníchove síce nové korenie nekúpim, ale zato kúpim hlávku kyslej kapusty. Normálne celá naložená hlávka kapusty. Veľký koštiaľ je vyrezaný a je vákuovo zabalená aj s trochou kapustovej kyslej vody. Vedela som, že to v tom Real majú, nebolo to pre mňa prekvapenie, ale kúpila som ju prvýkrát.
Jeda moja, kapusta ako remeň, ako remeň. Kyslá,  správne tvrdá, fajná fajná fajná.
V tomto Mníchove ozaj kúpim hocičo, teda okrem nového korenia.
No a teraz k samotnému receptu. Ja už jeden recept na sarmu mám. Robila som ho podľa jednej srbskej blogerky. V tom recepte je uvedený aj odkaz.
Tento recept je robený  podľa  inej srbskej blogerky a je o niečo iný. Robila som ho podľa predpisu a keď by som mala robiť druhýkrát, tak v ňom urobím pár zmien. Tieto zmeny už zakomponujem do môjho receptu.
Čo sa týka mňa, tak mi chutili obidve rovnako, ale tá z čerstvej kapusty o trošku viac. Dobrému Manželovi to bolo jedno. S chuťou zjedol aj to aj to, ale mám podozrenie, že to bolo hlavne preto, že tam je klobáska a rebrá.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

500 g mleté bravčové mäso
3 polievkové lyžice suchá ryža
1 malé vajce
1 veľká cibuľa
3 cesnakové strúčiky
1 čajová lyžička soľ
1 čajová lyžička mletá sladká paprika
1/2 čajová lyžička mletá pálivá paprika
1 čajová lyžička čerstvo drevené korenie
1 čajová lyžička mletá rasca
1 čajová lyžička sušené oregano
3 polievkové lyžice olej
Údené rebrá, alebo iné údené mäso
Pikantná papriková klobása
Listy nakladanej kapusty

Postup

Ako som písala v predtáraninkách, tak som varila všetko podľa pôvodného receptu. Mala som k niečomu zásadné výhrady a tak som tento recept už upravila podľa mojich zmien.
Cibuľu a cesnak očistíme a nasekáme na maličké kocky.
Na rozohriaty olej dáme cibuľu, cesnak a suchú ryžu. Podusíme, kým nám cibuľa nezavonia a nezačne zľahka zlatnúť. Ryža nemusí byť uvarená.
K mäsu pridáme udusenú cibuľu s ryžou a výpekom. Ďalej pridáme vajce, soľ, obidve papriky, mletú rascu, drvené korenie a oregano. Všetko dôkladne premiešame.

sarma hlavka

Listy kyslej kapusty opatrne odlúpneme. Odstránime hrubé žily, alebo ich nožom  zrežeme.
V ruke robíme malé valčeky.
Na dlaň položíme kapustný list, položíme valček a zabalíme ho ako obálku.
Okolo valčeka preložíme list zdola nahor, zľava, sprava a nakoniec najdlhšiu časť kapusty omotáme okolo celého valčeka.
Valčeky kladieme rovnomerne, nahusto veľa seba, na dno pekáčika. Ak potrebujete tých sarmičiek veľa, pre veľa ľudí, môžu sa klásť aj v dvoch radoch na sebe, alebo ich klásť nahusto, vedľa seba postojačky.
Po valčekoch som pokládla údené rebrá a klobásku. Vytiahla som ich z mrazničky.

sarma nalozena
Panvicu, kde som opekala cibuľu a ryžu, som vyliala horúcou vodou a zaliala sarmičky v pekáčiku. Musela som ešte doliať horúcou vodou, tak, aby boli tesne tesne ponorené, údeniny.  Rebro mi dokonca trochu z tej vody vykúkalo. Ak máte dobrý vývar, tak kľudne zalejte vývarom.

sarma pred pecenim
Sarmičky nesmú v žiadnom prípade plávať.
Pekáč som prikryla a nechala maličký otvor na odparovanie.
Vložíme do predhriatej rúry na 180 stupňov a necháme piecť  dve hodiny.  Strážte si to podľa svojej rúry.
Podávala som s chlebom a uvarila som  pre istotu aj obyčajné zemiaky, ale tie neboli nakoniec vôbec potreba.

sarma po upeceni
Listy, ktoré mi ostali  na hlávke, som zabalila do sáčku a dala do chladničky, skúsim ich skrájať na tenučko a uvariť segedínsky guláš.

 

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť

Uložiť