Archívy autora: vybusna

Dusené paradajky s vajíčkami – šakšuka

Shakshuka je pôvodne arabské jedlo, ktoré priviezli utekajúci židia z arabských krajín,  do Izraela. Izrael šakšuku nesmierne spopularizoval a tak nejako sa ujalo, že je to jedlo izraelské.  Ale to sú len také tančeky o pôvode jedla.
Je zaujímavé sledovať, že mnohé recepty, ak sa aj označujú za pochádzajúce z takej a z onakej krajiny, majú svoje mnohé varianty po celom svete, a mnohé národnosti ani netušia, že toto čo oni jedia veky vekúce, vlastne nie je ich, ale nejakých arabov.
Tak málo tomuto jedlu chýba, aby sa stalo našim úplne obyčajným lečom.
No, ale lečo to skrátka nie je.
Koreniny a technológia urobili z toho niečo iné.
A musím povedať , že jedlo úžasné.
Tak dlho som ho mala odložené na vyskúšanie a nejako som ho nešla urobiť.
Keď sme vlani bývali na Okrouhlíku, tak mi často pani Miluška z chaty na proťajšom brehu rybníka, posielala paradajky.
Vlani bola nadúroda všetkého, paradajok nevynímajúc a Miluška už nevedela, čo s nimi. A tak mi okrem svojich dvoch vnučiek, posielala všeličo.
Raz jablkový koláč, raz keksíky a keď jej Maruška s Terkou povedali, že pečiem aj ja a kvôli ďalšej Dorkinej kamarátke Zituške, máme bohaté zásoby sladkostí a zmrzlín, Miluška celkom bezradná mi poslala paradajky.
Paradajky presne také ako sme kedysi pestovali u nás v Selciach na poli. Veľké, mäkké,  teplé od slnka, voňavé a akosi nevhodné na jedenie. Tak som urobila najprv lečo, potom paradajkovú omáčku a keď som hľadala niečo nové, tak ma napadla šakšuka. No dohľadala som sa ju, kým som našla presne tú čo som chcela vyskúšať.
Variant je mnoho a konkrétne tá, čo som chcela bola niekde v hlbinách mojich súborov.
Nenormálne dobre sme si pochutili. A vôbec to nechutilo ako lečo a vážne to bolo skvelé.
Vraj je to raňajkové jedlo. Nepamätám si kedy sme to jedli my, ale raňajky to určite neboli, tie paradajky som musela obieliť a rozvariť a toto je to posledné, čo sa mi chce robiť ráno.
Neviem kto máte akú možnosť, čo sa týka paradajok, ale hádam, že nie každý má to šťastie, aby si šakšuku mohol urobiť z vlastných čerstvo natrhaných paradajok. Tak jasne že si môžeme urobiť z tých čo si vlastnoručne kúpime v obchode, ale som si istá, že každý chápe ako to myslím.
Pôvodne som chcela , že urobím šakšuku takú ako vlani v lete. Že si  u Turka kúpim čerstvé paradajky. Rozhodla som sa inak.
Uvarila som túto, z paradajok konzervovaných.
A dúfam, že Vám bude chutiť tak ako nám.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

400 ml konzervovaných drvených paradajok
1 červená paprika
1 chilli paprička
1 cibuľa
3 strúčiky cesnaku
1 polievková lyžica paradajkový pretlak (30 gramov)
1 lyžička kumín (rímska rasca )
1 lyžička sušený tymián
1 lyžička sladká mletá paprika
1 lyžička pálivá mletá paprika (podľa chutí možno aj vynechať)
1 plytká lyžička cukor
1 lyžička soľ
čerstvo mleté korenie
2 polievkové lyžice olej
4 až 6 vajíčok

Postup

Cibuľu ošúpeme a nasekáme. Papriku zbavíme jadrinca a nakrájame na malé kocky.
Do panvice dáme rozohriať olej a podusíme na ňom nejakých 5 minút cibuľu, aby bola šťavnatá.
Pridáme nasekanú papriku a chilli papričku. Restujeme ďalších 5 až 7 minút.
Pridáme 30 gramov paradajkového pretlaku, prelisujeme cesnakové strúčiky a vlejeme drvené paradajky.


Vsypeme všetky koreniny, soľ, cukor a premiešame.
Dusíme na stíšenom zdroji tepla 10 až 15 minút.
Omáčka je už zredukovaná, ochutíme ju ešte podľa seba a urobíme do nej jamky, podľa počtu vajec.


Do každej trepneme celé vajce, nemiešame!!!!!!!!!
Prikryjeme pokrievkou a necháme vajíčka zatuhnúť tak, aby žĺtok ostal tekutý.
Na tanier preložíme porcie, posypeme  nasekaným koriandrom a jeme s pečivom
Ja som to poňala tak, že som konkrétne túto šakšuku brala ako prílohu, k rýchlym bravčovým plátkom.
To celé korenie na fote nie je úmysel, vysypal sa mi komplet celý mlynček na korenie a nesmierne ma to otrávilo. Dobrý Manžel si zvlášť nesťažoval.

Pečené hovädzie rebrá v omáčke

 

Tento recept,  ako klip  portálu Tasty, uverejnila na svojom FB profile Evka Dingová. A hneď sme si obidve zauvažovali, že tento recept jakživ nebudeme variť, lebo také rebrá nikdy nekúpime. Že také predávajú len do michelinských reštaurácií, TV programov a tvorcom videoklipov. Potom som ešte zbehla pár desiatok klipov s pečenými rebrami na youTube a prepadla som číremu zúfalstvu.
Kým som na ten recept nezabudla, tak som aj sledovala v mníchovskom Real a V-markte, či tam neobjavím pekné rebrá, ale buď boli veľmi nízke, alebo veľmi mastné.
Raz som ich pozerala aj v jihlavskom Kauflande a tam to bola úplná katastrofa.
A tak som si žila život bez pečených rebier.
I sme išli na Slovensko, zapiť môjho šesťdesiatročného brata a zavoliť novú prezidentku.
Na záver som chcela ešte rodičom uvariť sviečkovú na smotane a tak sme s Dobrým Manželom začali cestu po mäsiarstvach.
V štyroch mi nasilu chceli predať roštenku, takú nízku a škaredú, že som ju odmietla.
A tak som s veľkým frflaním zamierila do Kauflandu.
Nesmierne príjemná mäsiarka tam bola, nesmierne. No dochichotali sme sa spolu. DM bol vysmiaty ako lečo.
A nádherné nádherné pliecko mi priniesla. Dve kilá som  kúpila a dve kilá som aj naložila a dve kilá som aj uvarila a dve kilá sa vraj aj zjedli. No a potom to prišlo, pohľad mi padol na tie najkrajšie rebrá, ktoré som kedy na YouTube videla. No prenádherné.


Uznajte v Banskej Bystrici v Kauflande.  Všetky som vykúpila.  Zamrazila a doviezla si ich v chladničke do Mníchova. Ani sa po ceste nerozmrazili.
Evka mi promptne poslala ten recept a dnes som ich upiekla. A DM ich už aj zjedol.
Recept som upravila na chute a potreby mojej rodiny.

Cas pripravy Čas prípravy:  3 hodiny
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

1 kg vysoké hovädzie rebrá
700 g paradajky
2 cesnakové hlávky
150 ml červené víno
200 g mäsitá anglická slanina
olej
soľ, čerstvo mleté korenie
čerstvé bylinky (ja som dala bazalku)

Postup

Nasekané hovädzie rebrá dôkladne osolíme a pokoreníme.
V rajnici rozohrejeme tri polievkové lyžice oleja a rebierka dôkladne opečieme zo všetkých strán. Ja som opekala nejakých 15 minút.
Kým opekáme, tak obielime všetky cesnakové strúčiky a poprekrajujeme paradajky.
Opečené rebierka vyberieme a do výpeku vložíme obielené strúčiky a paradajky. Pár minút opekáme.  

Vložíme rebierka, podlejeme cca 250 ml vriacou vodou a dolejeme červeným vínom.

 

 


Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a dusíme pol hodinu.

 

 

Po polhodine preložíme všetko do pekáčika. 

 

 

 

Utesníme a vložíme do predhriatej rúry na 180 stupňov.
Pečieme dve a pol hodiny.


Ja som zabudla stiahnuť plyn na 180 a piekla som na 210 a musela som podliať vodou. Keby som mala rúru od začiatku na tých 180 tak by som možno ani nemusela podlievať.
Vy si všetko strážte podľa svojej rúry.
Po upečení je mäso mäkučké a má dostatok šťavy, aby sme mali dobrú omáčku.
Z mäsa vyberieme kosť, ktorá ide von ako po masle.


Šťavu zmixujeme, alebo prepasírujeme.
Na záver, na panvici rozpražíme kocky slaniny a pridáme tenké kolieska cukety.
Cuketu zbytočne nedusíme, stačí naozaj len pár minút. Nechceme, aby bola na blato, ale bola  trošku chrumkavá.
Pred podávaním,  prelejeme omáčkou, ktorú si ešte dochutíme podľa svojich potrieb.
Mäso presypeme slaninou a cuketou a nasekanými bylinkami.
Ako prílohu som podávala uvarené zemiaky, ktoré som opiekla na výpeku po slanine.

Rýchly závin s makom a jablkami

 

Rýchly je preto, pretože na tento účel používam vyvaľkané lístkové cesto, ktoré jednoducho kúpim. V mojej chladničke ho mám neustále, jedno miniem a druhé hneď dokúpim. Robievam záviny často a rada. Dobrý Manžel je spokojný a ja som rada , že mi to tak rýchle od ruky odpadne.
Ale minule sa tá plynulosť zasekla, čo sa týka maku.
Kedysi nebolo dostať jednoduchý mletý mak. Len mak osladený. Akože áno, dalo sa ním plniť, posýpať bez problémov, akurát všetko do čoho som použila tento kúpený osladený mletý mak, chutilo tak, ako keby som to kúpila. Malo to takú špecifickú chuť, ako mávali kúpené lúpačky, kúpený makovník a iné makové vecičky. Neznášala som to a ani rodina mi to nechcela jesť.
Tak som si kúpila mlynček na mak. Klasický, ten trieštivý.
Moja mamička má taký , čo používa hádam už 40 rokov, možno aj viac.
Je napevno pripevnený na najspodnejší regál v špajze. Keď treba mletý mak, tak tatík si tam prinesie stolček, misu, sadne si a melie.
Ja tatka doma nemám a tak som si ten mak musela mlieť sama.  O rozum som išla pri tom prísť, kým som si zvykla. A zabehala som sa tak, že namletá kopa bola raz dva.
A čo sa nestalo. Náhle sa začal predávať mletý mak nesladený. Ohromná vec.
V Tescu nevedno prečo, je nesladený mletý mak drahší od sladeného o 20 centov. Stojí 1,99 a sladený 1,79.  Pre úplnosť, v Mníchove  v Real stojí 2,29. Nesladený.
U mňa tým začali makové hody. Niežeby som ho zbožňovala ako  môj Dobrý Synovec Kubko, ale sú jednoducho koláče a jedlá, ktorým charakter určuje práve ten mak  a bez neho by to nebolo ono.
V lete na Okrouhlíku, nám občas priniesla Dobrá Svokra závin. Ja som piekla iné a ona pekávala záviny.
Ten dotyčný, bol naplnený makom a jablkami. Bože ten bol úžasný.
S DM sme ho zjedli postojačky, nešli sme sa od toho odtrhnúť. Ja som robievala doma kombináciu s čerešňami a nejako som na jablká v tomto smere zabudla.
Strašne som rada, že mi to pripomenula. Mala som vystarané u DM, ktorý si práve túto kombináciu zamiloval.
No a minule, ako som písala , sa niečo stalo. Zmizol mletý mak. Minimálne vo všetkých obchodoch, ktoré mi boli dostupné po vlastných nohách.  Celkom v piatich. Nebol ani v jednom.
A tak som vytiahla mlynček a trpko som pri tom mletí nadávala, že som už po rokoch, zabudla na grif a mlela som dlho a únavne.
Tak som pracovala s tým závinom, ako s okom v hlave.
Keď sme boli teraz v Čechách, tak som mala vo všetkých debilníkoch napísané veľkým „kúpiť mletý mak“.
No a kúpila som veľký makový trt a nie mletý. Zabudla som.
Našťastie ten mak nevymizol úplne a zrejme to bola nejaká lokálna kalamita , kúpila som ho pri objednávaní online potravín.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

1 šúľok vyvaľkané lístkové cesto
4 až 5 jabĺk
mletý mak
krupicový cukor
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
hrozienka, mletá škorica
100 gramov maslo

Postup

Každý závin, ktorý upečiete , sa Vám jedenkrát upečie taký a druhý krát onaký. Ukážem Vám moje dva . pečené v rozmedzí troch týždňov.

Zapálime rúru na 250 stupňov.
Na rovný plech dáme papier na pečenie a rozbalíme naň plát lístkového cesta.
Cesto opatrne uvoľníme od papiera v ktorom je zabalené, ale neodstraňujeme ho.
Na plochu cesta rozsypeme mletý mak v cca hrúbke 2 milimetre.


Na veľkej slzičke nastrúhame maslo z chladničky a rozložíme po maku.
Celú plochu riadne pocukrujeme. Cukor ktorý je na obrázku, nie je všetok, ešte som tam po krajoch pridala nejaké  tri veľké polievkové lyžice.
Jablká ošúpeme a postrúhame na veľkej slzičke.  (ja tie jablká nerozkrajujem, strúham ich rovno  v celku).
Jablká rovnomerne rozložíme.


Posypeme po nich vanilkový cukor a môžeme ich ochutiť mletou škoricou, alebo hrozienkami. Aj tu som pridala o jedno jablko viac ako je na obrázku.
Ešte raz pripomeniem. že fotky s cukrom a jablkami korešpondujú so spodnou štrúdľou .  Táto, ktorú s receptom publikujem obsahuje viac jablkovej plnky, viac cukru a miesto oleja som použila maslo.

Dlaňami náplň pritlačíme k cestu a pomaly, pomocou papiera, ktorým bolo cesto predtým zrolované, točíme a zarolujeme do rolády.
Spoj cesta štipkaním uzatvorím a dám ho na spodok.


Vidličkou štrúdľu popichám.
Vložíme do vyhriatej rúry, teplotu stiahneme na 220 stupňov.

 


Prvých 10 minút za žiadnu cenu rúru neotvárajte, možno aj prvých 15.
No a potom už dopečiete podľa potreby kým nebude povrch zlatistý.
Trvá to nejakých 30 minút.

 


Hotový závin necháme vychladnúť, posypeme práškovým cukrom a najlepšie tenkým pílkovitým nožom krájame.

 

 

Pri  tejto štrúdli,

ktorú som piekla predtým, som dávala hrubšiu vrstvu maku a nestrúhala som maslo, ale kropila som olejom.
A dala som len 4 menšie jablká.
Bola skvelá, ale bola málo sladká a nebola až tak šťavnatá.
Jablká, ktoré používam sú z Ľubomírovej záhrady a už nemajú tú krehkosť a šťavnatosť, ale stále sú skvelé. Preto som dala do už do tejto ďalšej, čo publikujem o jedno jablko viac a aj viac cukru a miesto oleja som použila maslo.
Možno keby som používala jablká čerstvé, tak by stačili aj tie štyri a bolo by všetko v úplnom poriadku.
Nevedno.

Ovsená kaša pre manžela

 

Keď sa bloger zasekne, má na to svoje dôvody.
Tie sú rôzne. Lenivosť,  strata inšpirácie, entuziazmu a mnohééé mnohéééé iné.
A včera som presne definovala ten môj.
Pomenovanie a fotenie.
Vôbec som netušila ako mám pomenovať to ovocie na vrchu. Najprv som myslela že dám slovo „pyré „. Nuž pyré to nie je. Potom že „čatní“ to tiež nie. Tak čo to vlastne je. Omáčka, zálievka, vložka, dochucovadlo? Ako to doparoma nazvať, aby to čo najviac vystihlo a nebolo to dlhé?
A fotografovanie.
Mne sa nechce vymýšľať kompozície, mám zlé osvetlenie a mám zlý zlý zlý zlý foťák.
Starý sa mi pokazil, dočasný stál na ebay dvadsať eur a  podľa toho tie fotky aj vyzerajú a neustále s ním bojujem.
Snímky, ktoré vypľúva sú strašné. Mám zdokumentované  minimálne tri recepty, ktoré mi nedovolí hrdosť, aby som ich umiestnila na blog.
Narodeninko , ktorý o mesiac príde ku mne, je už tak zahltený želaniami, že ten foťák sa tam už ani pri najmenšej vôli nezmestí.
Fotiť môžem výhradne pri plnom osvetlení, aby to vyzeralo aspoň ako tak.
Ak už musím použiť umelé osvetlenie tak všetka tá práca je vlastne zbytočná, pretože tento prístroj to skrátka urobiť nevie.
A nápady, ktoré mi poslal Dobrý Manžel.  sú jedlá, ktoré by sa nemali prihrievať a ako ich uvarím, tak by sa mali rovno jesť.
Naskutku netuším, ako by som to asi mala urobiť, aby som ho prinútila prísť z práce domov okolo poludnia, aby moja práca bola osvetlená
prirodzene.
Dnes som fotila pri dennom svetle a som aj tak z toho nešťastná, lebo viem, že sa to dá aj lepšie. No čo už. Akú mala, takú dala.
Kaša z ovsených vločiek.
Jakživ som to nejedla, netušila som ako sa to robí, čo k tomu treba.
O ovsenej kaši som vedela toľko , že to jedávala Jana Eyrová, keď bola chudobná a slečna Marplová si to dala na raňajky v hriešne drahom hoteli . A potom si to občas dávajú Američania v svojich amerických filmoch, kde k tomu pijú pomarančový džús a zajedajú hriankami s džemom.
A ešte si to varieva každé ráno moja Dobrá Neter Julka.
A to je asi tak všetko čo som o tomto jedle vedela.
Dobrý Manžel ma minule prinútil, aby som mu urobila strúhanú mrkvu s citrónom a cukrom. Musela som to skonzultovať s jeho maminkou, lebo toto by som ja do úst nedala, pokým by som neumierala a z nejakého dôvodu by mi to malo zachrániť život.
Dobrá Svokra mi pri tej príležitosti spomenula aj ovsenú kašu, že ona to veru svojim deťom varila a DM s rozžiarenými očami  pritakával a že mu to mám  uvariť.
Tak som sa to musela najprv naučiť.
Neučil ma to nikto iný, ako Jamie Oliver.
Jamie Oliver mi, okrem toho, že všetko bolo úžasné a chutné a krásne a lovely, porozprával, aj všelijaké vecičky.
Napríklad, že v Škótsku od pradávna miešajú ovsenú kašu, paličkou „spurtle“. Tá je rôzne zdobená a používa sa preto, pretože v žiadnom prípade nebudeme mať pri jej používaní,  kašu s hrčkami. To, že by som mala kašu hrčkavú ma ani len nenapadlo. Kedže som na ebay objavila, že sa tam váľajú rôzne a rôzne spurtles, tak som si jednu aj hneď objednala.
Medzi nami, ja som dnes miešala opakom varešky a poslúžilo mi to na jednotku, možno som tie eurá vôbec nemusela na spurtle vyhadzovať a vhodiť si to do sporiteľničky s nápisom “ nový fotoaparát“.
Keď som prechádzala nejaké recepty v slovenčine, tak drvivá väčšina tú kašu varili v mlieku.
Jamiesko vo vode a to mi bolo teda omnoho srdcu bližšie.
Moja mamička tá je vždy chorá z toho, keď jej poviem, že žiadne kysnuté cesto, či na chlieb, či na rožky, či na pečivo, či na buchty a koláče nezarábam s mliekom, ale vodou, rovno z vodovodu.  Dokýva sa tou hlavou a drdle a drdle, že to robím zle a potom celá naštvaná spráska  tretinu plechu mrveničkového kysnutého koláča, alebo pizze, ktoré prinesiem do Seliec a celý deň si pochvaľuje aké to bolo výborné a ako som to dobre upiekla.
Jamie Oliver na koniec, keď už už mal tú kašu vypnúť, tak tam dal taký jeden špľach mlieka, že to pre tých, ktorý si to bez toho mlieka predstaviť nevedia a že toto im dodá taký,  taký dobrý mliečny pocit.
On to mlieko doma prestal používať jednak preto, že v Škótsku (neviem prečo stále spomínal  práve to Škótsko) sa používa  voda a že on ho tiež prestal používať, lebo mu to mlieko neustále priháralo.
Ostáva mi ešte dodať, že ja som tam nedala ani ten špľach.
Toľko k mlieku.

No a na záver, samozrejme to nemusí byť len pre manžela, ale pre každého, kto už môže piť alkohol.

Cas pripravy Čas prípravy: 20 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  1 veľká, alebo dve malé

Suroviny:

Na ovocnú zálievku :
300 g mrazené bobuľovité  drobné ovocie
šťava z celej limety
3 polievkové lyžice cukor
1 vanilkový cukor
4 polievkové lyžice voňavý alkohol…ja som dala griotku

Na kašu :
Množstvo vločiek a vody  sa ráta 1 : 3
na tento objem som použila
250 ml (hrnček) normálne nemleté ovsené vločky
750 ml  horúca voda
1 polievková lyžica cukor
malá štipka soli

Postup

Najskôr uvaríme ovocie.


Mrazené ovocie dáme do kastróla , prisypeme cukor, pridáme limetovú šťavu a alkohol. Varíme päť minút. Ani o minútu viac. Inak budete mať z toho ozaj rozvarené pyré a to nechceme.


Odložíme bokom a ideme uvariť kašu.
Dáme prevrieť odmerané množstvo vody, podľa toho, koľko ste dali ovsených vločiek.
V našom prípade je to 750 ml.
Do hrnca vsypeme hrnček ovsených vločiek a zalejeme horúcou vodou.
Dáme variť a miešame. Ako som písala v úvode, máme miešať opakom varešky a ja som to aj tak robila. Či mi to pomohlo netuším
Miešala som 15 minút.
Hotová kaša mala hustú konzistenciu, ako máva povedzme puding.


Chvíľu som si myslela, že budem musieť dosypať vločky, zdalo sa mi to riedke, ale ono to vážne po 10 minútach pekne začalo hustnúť.
Ja som si myslela, že cukor už nebude treba, pretože to ovocie sa mi zdalo dostatočné sladké, aby dalo tomu pokrmu harmóniu, ale DM na tom trval, tak som tam jednu lyžicu prihodila.
Hotovú kašu preložíme do misky a prelejeme ovocnou omáčkou.
No a na záver.
Mne by tá kaša chutila viac bez toho sladkého. Len tak uvarená vo vode.
A asi mám americké chute, pretože by mi k tomu možno chutila aj tá hrianka.
No. Toto je môj prvý variant  a hádam, že pribudnú aj ďalšie.
No a nesmejte sa mi, ja som vážne netušila ako sa tá kaša varí a tak mi ten recept pomôže aj nabudúce.
🙂

 

Bavorský teplý šalát z pečených zemiakov

 

Na  sociálnych sieťach , ktoré založili Slováci, žijúci v Mníchove často čítam, ako im nenormálne chýbajú slovenské potraviny. Napríklad horčica a tatranky. Nechápem to.
A za tých dvadsať rokov som zažila  jeden reálne založený obchod so slovenskými potravinami a tri internetové. Posledný internetový dokonca ponúkali dovoz priamo domov. Nechápem to.
Každý bol pre nezáujem zrušený. To chápem úplne.
Tak keby bol Mníchov niekde v Japonsku, tak budem rozumieť, že pri varení slovenských jedál nám bude chýbať povedzme trojaká múka , hladká, polohrubá, hrubá a údené syry a neviem čo ešte.
Ale v Mníchove? V takmer stredoeurópskom meste, kde kúpim všetko tak ako u nás v Sásovej v Bystrici?
Tak pardon, áno nekúpim tu údené tvrdé  syry a údené klobásy. A vržďavú kyslú kapustu, ktorá sa dáva variť priamo s údeným mäsom, aby zmäkla.  A knedlík z obchodu. A obyčajné rožky. A kremžskú horčicu.
A podistým aj iné veci, ale toto chýba mne osobne.
Oštiepok a kremžskú si priveziem z domu, klobásy robievame vlastné a objavila som , že vržďavú kyslú kapustu, si môžem nakrájať z nakladaných kapustných hláv, ktoré sa tu predávajú vcelku.  Tie zase nekúpim na Slovensku. Knedlík si urobím vlastný a keďže mám českého Dobrého Manžela, ktorý preferuje české tvrdšie knedle a nie tie vatové slovenské, tak robím jednoducho knedle žemľové.
Rožky pečiem a sú skvelé a DM ich miluje hlavne keď sú ešte teplé,  ale tie obchodové tie urobiť nedokážem.
Ja neviem čo očakávali prevádzkovatelia slovenských potravín v Mníchove.
Že každý deň predajú tridsať kusov horčíc a päť krabíc tatraniek?
Tí traja študenti čo o tom dookola vypisujú si tú jednu horčicu prinesú z domu a s veľkou chuťou presedlajú na knoppers. Jasné žeby chceli aby sa tam predávala treska a Zvolenský jogurt, lenže pri podmienkach , ktoré sú nastavené v Nemecku na predaj netrvanlivých potravín, by sa toto muselo predávať asi 4x drahšie, ako na Slovensku. A to by som chcela vidieť toho Slováka, ktorý by neoželel chuť na tresku , keby mala stáť 8 eur.
Ja vážne nevidím dôvod prečo by som sa mala trmázgať niekde metrom, presadnúť na električku, potom na bus , aby som si mohla kúpiť  na priváte u nejakého xy  kremžskú  horčicu, syrokrém a polohrubú múku, keď si môžem kúpiť adekvátnu náhradu v obchode na rohu.
Občas sa na tých sociálnych sieťach ešte objaví výkrik…olá a nechcete, aby sme predávali slovenské potraviny? A desať študentov napíše „ježíííš, to by bolo supééééér“ . A keď si ten nadšenec začne zisťovať, čo by kto chcel, aby sa tam predávalo a za aké peniaze, tak to zanikne v priestore.
Je pravda, že ja osobne si vozím zo Slovenska, alebo Čiech čoraz viac potravín. Robím to preto, pretože mám na to priestor a kúpim to doma omnoho lacnejšie, ako tu v Mníchove.

Tie fámy, že tu je všetko lacnejšie, verte mi, sú len fámy. Minimálne čo sa týka potravín. Tak jasne, že v diskontných obchodoch, keď je akcia, tak sa dá kúpiť za rovnakú cenu ako na Slovensku, alebo o pár centov lacnejšie, ale to býva skôr výnimka.
Sú samozrejme veci, ktoré sú zatiaľ tu lacnejšie. Napríklad vajcia z voľného chovu 10 kusov tu kupujem za  1,69. Takúto cenu som na Slovensku nevidela. Ale zase pozor, táto cena nie je daná a je len v jednom obchode. Inde stoja takmer tri eurá.
Remeselná práca je príšerne drahá. A tým, že ja osobne som už nevidela fyzicky pracovať žiadneho nemeckého remeselníka a len Turkov, Poliakov, prípadne Rusov a iných gastarbeitrov, tak tá práca tak aj vyzerá, minimálne pokiaľ sa týka našich osobných skúseností.
Aha nie, klamem. Raz nám prišli opraviť umývačku riadu Nemci. Dvaja. Dobrý Manžel s tým ešte nemal skúsenosť, tak zavolal opravárov. Vymenili tesnenie na dvierkach a zaplatili sme 60 eur. Minule už ho vymenil DM.
A zapojiť plyn nám prišli tiež dvaja Nemci. Majster a učeň. Bavori, nič im nebolo rozumieť. Pán sa vyznal a všetko vysvetľoval mladučkému. Tí boli skvelí. Platili sme okolo stopäťdesiat eur za tú prácu. Pamätám si to, lebo som to chcela pichnúť do nákladov, aby sa nám to odrátalo z daní. Nepamätám sa či nám to prešlo. :-).
Nábytok do celého bytu som si dala urobiť v Banskej Bystrici. Odtiaľ mi ho aj doviezli a komplet namontovali. A napriek tomu, že som musela platiť dovoz a diéty štyrom chlapom, aj tak som na tom ušetrila minimálne dve tisícky…minimálne.
Drogéria je lacnejšia, prostriedky do umývačky a do práčky výrazne. To som išla doslova do kolien, aké je to príšerne predražené na Slovensku. Také vankúšiky na pranie.. tá istá značka, to isté množstvo, prosím pekne o desať eur. Sú to nemecké značky, takže tam sa niet o čom baviť.
Lenže čo z toho , keď napríklad DM používa Old Spice. Nie je to nemecká značka, takže sme ju donedávna mohli kúpiť len na Amazone za drahšie, ako na Slovensku.  Základné vône už dostať aj v nemeckých drogériách za veľmi dobrú cenu, lacnejšiu ako na SK, ale my sme s DM exoti a on jedine takú vôňu, čo ju tu nedostaneme. A ja som na tom rovnako, ženský adidas je cesta zarúbaná. Vlasovú kozmetiku Wella, môžem kúpiť tiež len na internete a je rovnako drahá, ako keď si ju kúpim v mojom bystrickom kaderníckom salóne. Značka pleťovej kozmetiky Phyris má našťastie zastúpenie aj v Nemecku, takže áno, Je lacnejšia ako keby som ju kupovala na Slovensku o niekoľko eur.
Ale toto sú veci, ktoré sa potravín netýkajú, vráťme sa teda naspať tam kde nám patrí.
Ako som spomínala, tak veru som začala voziť zo Slovenska nejaké veci a to som sa kedysi dušovala, že robiť nebudem. No nerobila by som, keby som chodievala s prepravcami. Túto možnosť prepravy už nevyužívam, a tak to môžem voziť v aute.
Keď idem prvýkrát.  po príchode na Slovensko, do obchodu, tak vždy vždy vždy kúpim ako prvé, rožky, syrokrém s príchuťou klobásy, selecké jogurty a šalát. Buď vlašský, alebo zemiakový, alebo tresku.
Ja viem, ja viem. Nič zdravé a plné éčiek a umelých chutí a stabilizátorov.
Nemôžem si pomôcť tie umelé nezdravé šaláty sú úžasné.
DM urobím plnú misu chlebíčkov, kde musí byť aj kôpka vlašáku a ja ho jem len tak s rožkom.
Taký umelý šalát doma proste neurobíte 🙂
V Mníchove sa nejaké majonézové šaláty predávajú. Keď som sem prišla  žiť, tak som si ho aj kúpila a bolo to vážne nechutné. Bolo to už tak dávno, že si nepamätám čo konkrétne tam bolo hnusné, ale zanechalo to vo mne trvalú spomienku, že som to viac nekúpila.
No a predávajú aj šaláty nemajonézové, zemiakové. Tie sa doslova na Vás usmievajú a lákajú k nákupu. Tiež som to urobila len raz.
Tam si ale pamätám, že čo mi vadilo. Nálevy ktoré sa v Bavorsku robia sú príliš koncentrované všetkým. Aj cukrom aj octom.
Sú príliš sladké a príliš raziace octom.
Všetky zemiakové šaláty, ktoré som kedy v Bavorsku jedla boli také chuťovo nevyvážené. A tak som sa ich naučila robiť po svojom.
A presne sa to týka aj tohto .
Predstavte si, že v pôvodnom recepte bol nálev robený z dvoch lyžíc cukru a 5 lyžíc octu. Žiadna voda. A pečené zemiaky, to som si vôbec nevedela predstaviť.
Keď mi poslal DM tento recept, tak som vedela, že budem musieť upravovať podľa našich domácich chutí. Takých Československých.
No a podarilo sa. Ja som ho podávala ako prílohu, lebo som netušila, že bude tak výdatný. Neviem čo som očakávala.
Dá sa jesť úplne v pohode aj bez nálevu, ale dajte tomu šancu, možno Vás to osloví, tak ako nás.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

800 g v šupke uvarených malých zemiačikov
150 g prerastaná oravská, alebo anglická slanina v kuse
1 veľká cibuľa
tymián, soľ, chilli
petržlenová vňať
na nálev :
2 polievkové lyžice cukor
3 polievkové lyžice ocot
2 polievkové lyžice voda

Postup

Zemiačiky uvaríme v presolenej vode.
Necháme úplne vychladnúť a až potom ošúpeme.
Na plech dáme papier na pečenie.
Zemiaky rozdelíme na štvrťky a kladieme na papier.
Posypeme sušeným tymiánom, osolíme a podľa chuti posypeme  chilli vločkami.
Nakoniec pofŕkame olejom.


Vložíme do rúry a opečieme. Ja som čas nesledovala, Mám plynovú rúru, takže pečie inak ako elektrické. Skrátka si to kontrolujte, aby boli pekne upečené.
Zemiačiky prevrátime na druhú stranu a dopečieme.

Slaninu nakrájame na hranolky a cibuľu nasekáme.

Na panvici s trochou oleja slaninu vypražíme a pridáme cibuľu. Opekáme kým nezmäkne.
Odstavíme a hneď do tohto základu nasypeme cukor a vlejeme ocot. A premiešame.
Pokiaľ slanina pustila veľa tuku, tak tú vodu nedávajte. Ak bola slanina príliš mäsitá a tuku je menej, doporučujem nariediť  troškou horúcej vody.
Zemiaky preložíme do misy a lyžicou preložíme základ.
Dolejeme nálev s výpekom podľa svojho uváženia. Ja som dala celý.
Nakoniec som dosolila a okorenila  a vmiešala petržlenovú vňať.
Ako som písala je to naša chuť. Treba to ochutnávať spočiatku, pretože napríklad ocot v Nemecku, je úplne iný ako na Slovensku. Všetko záleží len na Vás.

Enchiladas „Yucatán“ – zapečené plnené tortilly

Niekedy pred piatimi rokmi mi Dobrý Manžel,  pomedzi prežúvanie , len tak mimochodom povedal, že prečo občas neuvarím aj niečo z nášho starého repertoáru. Stále varím len nové a nové a nové veci.
A minulý týždeň, keď som priniesla z obchodu nové vydanie obľúbeného kuchárskeho časopisu, tak mi zase povedal úplný opak.
Že kedy mu uvarím niečo z tých časákov, čo si stále kupujem.
A hneď po jedle si ten časopis prelistoval a vypichol mi čo mu mám uvariť……a poslal mi aj niekoľko nových nápadov z kanálu Jamie Olivera.
Tak sa zdá, že to znovu rozbieham.
Ako prvé si prial tieto enchilady.
Pravda je taká, že ja nemám vôbec poňatie, ako vyzerajú enchilady nielen na  Yucatáne, ale ani v celom Mexiku, kde toto báječné jedlo vzniklo.
Viem ako vyzerajú enchilady v bare u Mexičana u nás na rohu a tie čo vidím v rôznych publikovaných receptoch a to je asi tak všetko.
Tak som sa riadila receptom v nemeckom časopise (:-)) a ľudia moji, naozaj je to skvelé.
A to som si myslela, že je to vlastne obyčajné ragú z mletého mäsa, zapečené v tortillovej placke, čo už na tom môže byť také zvláštne.
Nuž asi nič, ale súhra všetkého,  dodala tomu veľmi príjemný punc originality a ja Vám ho veľmi veľmi dávam do pozornosti, Tak si myslím, že neoľutujete.

Cas pripravy Čas prípravy:   50 minút + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   4 až 6 porcií

Suroviny:

 

600 g miešané mleté mäso
2 cibule
3 strúčiky cesnaku
1 chilli paprička
1 krabička (500 ml) pasírované paradajky
2 hrubostenné zelené papriky
1 plechovka (285 g ) kukuričné zrná
150 g strúhaný syr
2 polievkové lyžice nasekanej koriandrovej vňate + koriandrová vňať na ozdobu
limetové kolieska
1 Jalapeño paprička
1 plná čajová lyžička soľ, čerstvo drvené korenie
1 plná čajová lyžička sladká mletá paprika
6 kusov Tortilla-wraps placky
maslo na vymazanie pekáčika
roztopené maslo na vykropenie naplnených placiek
4 polievkové lyžice olej

Postup

 

Cibuľu a cesnak ošúpeme a nasekáme.
Papriku umyjeme , odstránime jadrinec a nakrájame na malé kocky.
Ja z chilli papriky zrnká neodstraňujem a krájam ju na kolieska aj s nimi, ale Vy urobte podľa svojej chuti.
Čítala som, že do tejto náplne má ísť výhradne zelená paprika, nehádala som sa s nimi a  kúpila teda zelené.
Jalapeño tiež býva zelené , ale u Turka mali just len nejakú jeho odrodu, ktorá je červená,
Ako syr bol použitý cheddar , ktorý mne osobne veľmi chutí, ale v blízkych  potravinách  ho nemávajú. Kúpila som  strúhanú mozzarellu.  Vy si spravte ako chcete.
Do kastróla dáme rozohriať olej a orestujeme na ňom cibuľu, cesnak a papriku. Je toho celkom veľká kopa, ktorá síce uľahne, ale kvôli pohodlnejšej manipulácii pri varení, si vezmite  radšej väčší hrniec.
Restujeme nejakých 5 minút,  osolíme, okoreníme a na pár minút prikryjeme pokrievkou, aby sa nám trošku uvoľnila šťava.
Vsypeme papriku a poriadne premiešame.
Pridáme pár lyžíc horúcej vody, premiešame a vložíme  mleté mäso.
Dobre premiešame a restujeme. Ak je to príliš suché, tak kludne pridáme ešte  malú šálku horúcej vody.
Keď je mäso dôkladne  porestované a rozpadnuté, vlejeme paradajkovú šťavu.
Privedieme do mohutného varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a dusíme polhodinu.

 

 

 

 

Po tejto dobe, zamiešame do mäsa kukuričné zrná bez nálevu a vypneme.
Ochutnáme a keď treba tak ešte dosolíme. Tá moja chilli paprička bola nejako málo štipľavá, ja som ešte posypala pálivou paprikou, aby to bolo pikantnejšie.
Na úplný záver zamiešame nasekanú koriandrovú vňať.

Boli časy keď sa mi z koriandrovej vniatky robilo doslova nevoľno. Tak veľmi vadila aj jeho vôňa, aj jeho chuť. Je to zvlášte, ale tento pocit ma už opustil a nevadí mi. Našťastie.
Koriandrovú vňať, pokiaľ nemáte na ňu vyslovene averziu, v žiadnom prípade nevynechávajte.
Táto dodáva svoju špecifickú príchuť každému mexickému a indickému jedlu tak, že bez nej nevarím žiadne chilli ani žiadne kari. Plánovala som robiť enchilady deň skôr, ale nemali práve koriandrovú vňať a vedela som, že na druhý deň už bude k dispozícii, tak kvôli nej som to varenie preložila. V Bystrici ju mávajú, nemám problém ju kúpiť napríklad v Tescu, v Európe dolu v potravinách a určite ho majú aj v Kauflande. V Bille nie je vždy, ale občas áno. Lidl bojkotujem, o tom nič nechcem vedieť.
Takže máme hotovú náplň. Je šťavnatá a báječne chutná.


Pekáčik v ktorom budete zapekať vymažeme maslom.
Polovicu strúhaného syru použijeme pri napĺňaní a druhú pri posýpaní.
Na celú tortillu nanesieme časť náplne, posypeme syrom a zarolujeme.
Vložíme do zapekacej nádoby  a vedľa nej ďalšiu a ďalšiu.

 

Bohate pokropíme roztopeným maslom a posypeme syrom.
Nakoniec poukladáme kolieska Jalapeña.


Zapekáme nejakých dvadsať minút. Strážte si to podľa svojej rúry.

 


Podávala som s kopčekom Crème fraîche ale pokojne bude stačiť aj ochutená,  hustá,  kyslá smotana.

O tom, ako sa to Dorka dozvedela

 

Tesne pred vianočnými sviatkami, sa Dorka úpenlivým nástojčivým hlasom obrátila na rodičov.
„MUSÍTE, mi povedať pravdu, MUSÍTE. Nemôžete ma klamať, Sľúbte mi, že mi to poviete pravdivo.“
Po tomto entré obidvaja rodičia sadli na zadok, čo ich to len čaká.
„KTO NOSÍ DARČEKY“ (tu som chcela napísať veľa výkričníkov, ale na tejto slovenskej klávesnici ho neviem nájsť)
D: dnes sa mi v škole vysmievali všetci spolužiaci, že som deculo (takéto slovo u nás v rodine jakživ nepadlo), že darčeky nenosí žiaden Ježiško, ale rodičia. A ja som sa s nimi hádala a nikto mi neveril a stále sa mi smiali.
Tak jej to rodičia teda vysvetlili. Že áno, Ježiško tie darčeky nenosí, ale dáva rodičom a všetkým čo ju ľúbia prácu a zdravie aby mali možnosť tie darčeky nakúpiť. A že my všetci sme pomocníci aj  Mikuláša, aj Ježiška, pretože oni sú nehmotní a a nemajú ako tie darčeky nosiť a bolo by čudné, keby títo dvaja stáli pri pokladni s nákupnými košmi, plnými darčekov a bla bla bla bla bla.
Dorka to nejako absorbovala a po 10 minútach premýšľania sa usedavo rozplakala a nebola k utíšeniu.
D: Tak ja som sa zbytočne modlila, aj som zbytočne chodila so starkou Zlatkou ku krížu pomodliť sa k Ježiškovi. Všetko toto bola moja márna práca. A ja som si myslela, že dostávam darčeky preto, lebo ma Ježiško má rád. A pritom to ma len Vy máte radi. A tých listov, čo som sa navypisovala po CELÉ TIE ROKY. Bueeeee .
A znovu začal kolotoč dlhééého, dlhééého vysvetľovania a prehovárania .
Nejako sa teda utíšila.
Večer keď jej maminka išla zhasnúť svetielko a poprikrývať ju, milá Dorka sa posadila a vraví.
D: maminka ale ja mám ešte mnoho nezodpovedaných otázok. Mnoho (zase výkričníky, ktoré neviem nájsť,  pretože to vraj hovorila nesmierne naliehavým hlasom a presne tými slovami, že mnoho nezodpovedaných otázok)
M : tak mi Dorinka povedz jednu najdôležitejšiu, pretože je už veľa hodín a ja sa Ti ju pokúsim zodpovedať.
D : …….A KDE PRESNE SÚ TERAZ TIE DARČEKY

Cannelloni plnené bazalkovou ricottou, zapečené v omáčke

Na Vianočné sviatky sa chystáme do BB. Pri tejto príležitosti likvidujem všetko čo je v chladničke. Ricottu som mala pôvodne určenú na iný účel, už si vôbec nepamätám čo som chcela z nej urobiť.
Minúť som ju musela a tak som si našla tento recept. Je to recept, ktorý evokuje leto, dovolenku, Taliansko, more, biele víno.
Nič z toho teraz doma nemám.  Len ten recept a ricottu a posledné cestovinové rúry.
Dobrý Manžel ofrflal, to som vedela. Ale svorne sme to zjedli a mne to chutilo a DM neprekážalo, že to bude mať aj na obed.
Takže áno, za mňa áno.
A som si istá, že keby tu bola Dobrá Švagriná s Julkou, tak nám sa ani neujde. A rozhodla som sa, že budúcu sobotu, keď budeme robiť v Selciach klobásy, tak im dvom toto uvarím.
No a čo sa týka ricotty. Je to taliansky prírodný syr. Nie, nie je to ani tvaroh, ani lučina. Ricotta nemá žiadnu chuť a tvaroh a podobné termizované smotanové syry sú kyslasté.  Samozrejme nevylučujem, žeby sa tou lučinou nedala,  táto moja náplň,  nahradiť.

Cas pripravy Čas prípravy:   60 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  hlboký pekáčik 25 x 25 cm

Suroviny:

Na náplň :
500 g ricotta
šťava z polovice citróna
2 strúčiky cesnaku
veľká hrsť bazalkových lístkov
1 malé vajce
100 g detská krupička + krupička na vysypanie pekáčika
1 čajová lyžička soľ
čerstvo mleté korenie
Na omáčku  :
1 cibuľa
2 mrkvy
1 mesiačik zeler
1 malý petržlen
veľká ružička brokolica (ak máte)
400 g konzerva kúskovaných paradajok
500 ml voda, alebo ak máte tak dobrý vývar

maslo na vymazanie pekáčika
3 polievkové lyžice olej
2 hrudky mozzarelly
cannelloni

Postup

Bazalku nasekáme na kúsky a cesnak ošúpeme.
Ricottu vymiešame s malým vajcom a citrónovou šťavou. Ochutíme ju soľou, korením. Pridáme nasekanú bazalku a prelisujeme k nej cesnak.
Nakoniec zahustíme krupičkou a odložíme bokom.
Pripravíme si omáčku.
Zeleninu očistíme a nasekáme na drobné kocky.
Mala som poruke aj brokolicu, tak som pridala aj tú. Môžeme pridať hocičo zeleninové čo máte, napríklad trochu hrášku, malý kaleráb a tak.
Na rozohriatom oleji podusíme cibuľu, pridáme posekanú zeleninu a dobre prehrejeme.
Zalejeme kúskami paradajok z konzervy.
Premiešame a nakoniec zalejeme horúcou vodu, alebo horúcim vývarom.
V recepte sa uvádza 400 ml, ale doporučujem 500 ml.

 

 

 

 

Pridáme lyžičku soli, čerstvo mleté korenie a lyžičku sušených talianskych byliniek.
Dusíme 10 minút.
Rúru zapneme na 200 stupňov.
Hlboký pekáčik vytrieme maslom a zľahka vysypeme krupičkou.
Náplň naberieme do plniaceho sáčku a pomocou neho plníme duté cestovinové rúry.
Rúrky kladieme vedľa seba do pekáčika

 

 

 

 

Preddusenú omáčku ochutnáme ak treba dochutíme podľa svojej chuti a vlejeme ju rovnomerne do pekáčika.
Dáme piecť.
Po 30 minútach pekáčik vyberieme a po povrchu rozložíme naplátkovanú mozzarellu.
Pekáčik vrátime do rúry a dopečieme ešte  10 – 15 minút.
Po vybratí, necháme trochu schladiť, aby všetko trochu spevnelo.

 


Porcie pokrájame a posypeme petržlenovou vňatkou.

Vianočné opekance s makom

U nás na Štedrý večer pôstime. Aj keď sa už z náboženského hľadiska vraj nemusí.
Pravda je taká, že aj keby mi bábätko z jasličiek  osobne na stôl postavilo pečeného vola, tak by mi nepustilo  jesť nič mäsité. Tak či sa môže , či sa nemôže, my pôstime. Vrátane neverca Dobrého Manžela.
Čo mi pamäť siaha a čo pamäť siahala mojim rodičom a čo pamäť siahala ich rodičom , tak opekance patrili na  štedrovečerný stôl, tak ako mastná husacina k žlčníkovému záchvatu.
A ja som ich nikdy nemala rada.
Ani ako dieťa, ani ako dievča, ani ako mladá žena. Zrazu pred troma rokmi sa niečo stalo, neviem čo, ale začali mi chutiť. Ako starej žene. No ani jeden  problém s nimi nemám.
Ale čo ma nútili robiť rodičia,  je robiť starý zvyk. Ukradnúť tatíkovi z lyžice jeden opekanec, utekať s ním na dvor a tam ho niekde položiť. Ak do rána zmizol, tak sa do roka vydám. A veľkááá, veľkááá sranda to bola, bohato komentovaná v rodine.
A raz veru do rána zmizol. Všetko by bolo v najlepšom poriadku, keby som nemala šestnásť rokov.
A keď som mala sedemnásť,  som sa vydala. Do ritky paľovej. A bolo po srande.  Odvtedy sa kradnutie opekancov  v našej rodine neuznáva  a Dobrej Cerke som to výslovne zakázala. A  tak nejako si myslím, že ani Dobrá Neter Julka k tomuto hroznému aktu nebola nútená.
A v našej rodine skončili svadby dievčat, ktoré sú ešte deťmi. Chvalabohu. A tomu všetkému boli na vine vianočné opekance. Tak veru.
Neviem prečo, ale na blogu som doteraz recept na opekance nemala. Čiastočne to aj chápem. Keď sa zavárajú opekance, tak všetko sa blíži do finále. Vtedy sme už všetci pohádaní a udobrení, niektoré ženy sú vyplakané a so železnou pravidelnosťou je nejaké dieťa vylátané po zadku.
A tento akt varenia dáva za týmto  hektickým chaosom bodku. Ženy, ktoré sú tak unavené, že ťahajú za sebou črevá, tak si ich napchajú naspať. Všetci sa sprchujú, oblečú sa do sviatočného a sme štastní, že sme spolu a všetko sa v okamihu zabudlo a všetka nevraživosť vyprchala.
A ja pri usádzaní za ten nádherný stôl a pri zvonení rolničky, nemám ani v päte fotiť opekance.
Takže som si dnes v Mníchove urobila generálku a tak Vám poviem, že som začala ozaj od začiatku. Najprv som si musela opekance upiecť.  A dnes som kúpila mak tak dobre umletý, že som ho nemusela premlieť na mlynčeku doma. Tak mi to išlo od ruky.
A som si pustila aj vianočné koledy.  Veľmi pekný deň to je.
Pokazil mi ho akurát môj provizórny foťák, ktorý mi DM kúpil na ebay za dvadsať eur. Tak nejako sa zabudlo na to, že mal byť len provizórny, a tak nejako sa stalo, že sa berie ako môj trvalý.
Hneď večer idem napísať Ježiškovi.
No a keby ste túžili po niečom makovom v priebehu roka, tak opekance nerobte, tie patria jednoznačne len na Vianoce. Skúste tieto posúšiky, alebo jihlavské pecinky.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Upečené opekance
Mletý mak
Práškový cukor
220 g maslo

Postup

Pripravíme si dopredu upečené opekance.


Dáme variť veľké množstvo vody a roztopíme maslo.
Do vriacej vody nahádžeme opekance a necháme ich variť približne 5 minút.


Tých 5 minút je orientačných. Záleží od toho, ako máte veľmi vypečené opekance.
Po každej minúte opekanec ochutnajte a podľa jeho kvality ,  minúty na varenie uberte, alebo pridajte.
Dávajte veľký pozor aby sa Vám nerozvarili .
Podberákom opekance vyberieme a preložíme bez preplachovania do misy.


Presypeme cukrom a mletým makom.
Začnime povedzme štyrmi lyžicami práškového cukru a takým istým množstvom mletým makom.
Prelejeme roztopeným maslom.
Prehadzovaním a veľmi jemným  lyžicovaním premiešame, ochutnáme a podľa svojho jazyka prisypeme buď mak, alebo cukor.
Milí moji, prajem Vám pokojné Vianoce.

 

 

 

 

 

Pomaly pečená kačka

 

Ja, ako vnučka, ktorej starí rodičia žili v Podkoniciach som bola naučená výhradne na pečenú hus. Pečenú kačku som jedla prvýkrát niekedy pred 15 rokmi. Moje kamarátky z Topreceptov pekávali kačky a Hella ju piekla presne takto. Vôbec som nedokázala pochopiť, že sa tento vták, dokáže dať upiecť bez stresov, bez práce a dokonale. Keď som to vyskúšala prvýkrát, tak som bola z toho v dokonalom úžase.
Tradičná pečená hus v našej podkonicko-selčianskej rodine nejako plynule odplavala a priplavala kačka. Neviem prečo sa to tak stalo.  Vraj je kačka jemnejšia.
A tak kačkujeme.
Keď sme v Mníchove, tak kupujeme husacie stehná, pretože sú len tri a pre mňa a Dobrého Manžela je to dokonale vyhovujúce.
V lete sme v Jihlave natrafili na báječnú akciu. Kačky predávali po 39,90 českých korún (1,54 eur) za kilo a jeden druh vážil 2,60 a druhý 2,20 kg. Nešla som sa spamätať z tej ceny.
Kačky som piekla ako na bežiacom páse. Keď som povedala Dobrej Tete Pavle, že keď príde na huby, tak jej upečiem kačku, tak nenormálne protestovala, že také náročné a drahé jedlo sa chystám urobiť.
Keď prišla na chatu, tak ma našla ako čítam knihu v absolútnej pohode a neustále sa ma pýtala, kedy budem podlievať a  zlievať a sťahovať teplotu a zvyšovať teplotu . Jediná odpoveď ktorej sa dočkala, bola, že nebudem.
Ako tú kačku vložím, tak prvý krát  a naposledy, keď dvierka na rúre otvorím,  bude po 4 hodinách a potom ju už nechám len podľa ľubovôle ochrumkavieť. Takže, pardon…2x tie dvierka otvorím.
Potom DTP nešla pochopiť, že som do bavorskej prílohovej kapusty dávala ríbezľový lekvár a že sme popíjali červené víno, ktorým som tú kapustu podlievala.
No a keď som robila zemiakovú knedľu, tak to chápala. Tú robieva bežne aj ona.
Kvôli tým lacným a báječným kačkám, sme si kúpili chladničku do auta a keď sme prišli s nimi do Mníchova, tak boli stále tvrdé ako skala. Tie dvojkilové sú pre mňa a DM ako stvorené. Tri sme si priviezli.
Takže na Sv. Martina som piekla kačku. Mala som trochu problém zapiecť ju do tmavozlata, v plynovej rúre nemám vrchný ohrev, ale to bol len kozmetický problém. Koža bola chrumkavá a šuchotala ako papier.
A v noci na druhý deň ma zobudil žlčník. Tak veru.

Cas pripravy Čas prípravy:  4 hodiny
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  4 porcie

Suroviny:

Kačka
soľ, rasca, majoránka

Postup

Kačku rozmrazíme 24 hodín dopredu.
Po rozmrazení ju hojne nasolíme a votrieme soľ do kože.
Posypeme rascou.
Vnútro kačky vysypeme lyžicou majoránky.
Kačku položíme prsiami dolu do suchého pekáča, ktorý sa dá prikryť. Ja som prekryla alobalom.
Vložíme do studenej rúry a zapneme na 140 stuňov.
Rúru neotvárame, výpek nekontrolujeme.
Kačku si nevšímame 4 hodiny.
Po tomto čase kačku vyberieme, zlejeme výpek a tuk a necháme odokrytú zapiecť do tmavozlata.