Archívy autora: vybusna

Zeleninová omáčka s mletým mäsom

Dnes nemám vôbec dobrý deň, na ktorý sa neteším.
Idem tepovať koberce.
Keď sme zariaďovali pred 7 rokmi náš byt, tak sme ani len nechyrovali o tom, že budeme mať dve čierne mačky.
Smotanový koberec pri tých pĺznucích beštiách, bola tá najhoršia možnosť, ktorú som mohla na tú podlahu prestrieť. A to pekne od steny ku stene.
Pokojne som mohla kúpiť aj koberec z bieleho zamatu, pretože tento čo máme by sa mu vyrovnal.
Keby som to len tušila, tak  štýl zariadenia zvolím úplne iný.
A to prosím pekne, sme ho položili na drevené parkety.
Usúdili sme, že vybrúsenie tých parkiet nás vyjde drahšie, ako nový koberec.
Bola som najmúdrejšia a tak som presadila smotanový koberec a k tomu sme dali urobiť nábytok na mieru, čo k nemu farebne ladí.
Keby sme hneď  dali ten koberec dolu a dali tie parkety vybrúsiť, tak by to vyzeralo strašne.
Nie je to  nábytok, ktorý sa farebne hodí na drevené parkety a bolo by to ako päsť na oko.
A tak som , po adoptovaní mačiek, ako prvé, pokorne vytiahla starý, klasický vysávač. Automatický robík to neutiahne a ten používam, len na každodenný očistný rituál.
Chlpy, stopy po zablatených labkách, rozvlečený piesok, kúsky novín, pierka z mažoretkových paličiek, tak to jedine tým starým, dobrým vysávačom.
No a museli sme dokúpiť aj tepovací stroj.
Pretože smotanový koberec je nesmierne zákerná vec nášho bytu, aj bez tých dvoch mačiek. A to ho máme naťahaný v celom byte.
Našťastie som mala toľko rozumu, že v chodbe je koberec tmavý.
Chcem zdôrazniť, že ešte aj v tej chodbe máme  koberec od steny k stene a na ňom položený vstavaný nábytok.  Na parketách.
Mám čo som chcela.
A keď mi včera padla na zem lyžička od kávy,  a na tom smotanovom koberci to vyzerá, ako keby som tam prinajmenšom stúpila gumenou čižmou, v ktorej chodím do hnoja, padlo rozhodnutie.
Dnes idem tepovať.
Nemyslite si, že by som si to nerada uľahčila,  a vanišom   na koberce,  neprekefkovala len ten fľak.  Ten smotanový koberec je vážne děvka proradná.
Ono by to bolo poznať.
Buď by som musela na kolenách vykefkovať do stratena dva metre štvorcové, alebo to zobrať z gruntu.
A tak to beriem z gruntu a čakám kým udrie ôsma hodina.
V Nemecku sa začína o ôsmej ráno. Garantujem Vám, že tu Vás smetiari zobudia až po ôsmej.
Náš činžiak je postavený po druhej svetovej, takže byty sa tu renovujú pomerne často.
Ja mám vážne pocit, že chlap s vŕtačkou čaká, ako na štartovacej čiare, opretý o stenu a úderom celej, tú vŕtačku zapne.
A vypne ju o na pravé poludnie a zapne ju presne o tridsať minút.
Hodinky si môžete nastavovať.
Raz sa to ale vymyklo a  v niektorom byte, buchotať začali už o siedmej ráno. Vec neslýchaná. A potom som videla dve dodávky. V jednej boli robotníci, v druhej materiál. A tie dodávky boli z Maďarska.
Nebojte sa, po týždni začali buchotať, ako sa patrí, presne o ôsmej.
To si teda dovolili dosť, budiť mníchovských spoluobčanov.
A prišli aj policajti a dostali pokutu za tie dve dodávky. Parkovali kade-tade, nemali povolenie a všetky tie veci okolo.
Bohvie ktorý sused ich natrel.
No a je už deväť minút po ôsmej. Idem sa teda realizovať a urobiť ten smotanový koberec čistým

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

200 g mleté miešané mäso
3 sardely
1 červená cibuľa
3 strúčiky cesnaku
1 malá červená paprika
1 malá žltá paprika
1 menší petržlen
1 hrubší výrez zo zelerovej hlavy
pár ružičiek brokolice
hrsť čerešňových  paradajok
hrsť čiernych olív
250 ml pasírované paradajky
bobkový list
soľ, čerstvo drvené korenie
cukor + balsamico na dochutenie
3 polievkové lyžice olej

Postup

Zeleninu očistíme, ošúpeme, obielime poumývame.
Všetko nakrájame na vhodnú veľkosť. Paradajky rozkrojíme.
V kastróle rozohrejeme olej a opečieme na ňom mäso. Opekáme ho dovtedy, kým nie je zo všetkých strán hnedé a rozpadnuté.
Mäso rozhrnieme do strán a pridáme cibuľu a cesnak a orestujeme.
Všetko zmiešame.
Pridáme sardely.
U nás sardely kupujeme na kilá. Dobrý Manžel ich miluje, ale verím, že  to nie je komponent ktorého ste doma fanúšikom a možno by bola pre Vás vhodnejšou náhradou , trebárs sardelová pasta. Stačila by asi malá lyžička.

No a postupne pridávame zeleninu a bobkový list.  Prilejeme hrnček horúcej vody a pasírované paradajky.
Pridáme malú lyžičku soli, malú lyžičku cukru.
Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla.
Necháme veľmi mierne bublať nejakú polhodinu.
Podľa chuti ešte okoreníme, a prípadne osladíme alebo pridáme ešte balsamicový ocot.
Nakoniec vložíme čierne olivy bez kôstok.

Podávame s cestovinami.

 

Toskánsky chrumkavý šalát z chleba a paradajok – panzanella

Za mojej mladosti sa mamička tak besnela so sadením hocičoho, že sa až čudujem, ako sme to zvládali.
A približne každý piaty rok usúdila, že to pole, ktoré obhospodarujeme je jej malé a potrebuje väčšiu plochu.
A tak sa odorala časť lúky a tá sa mala premeniť na pole.
Spočiatku na túto činnosť objednávali miestneho sedliaka s koňom a neskôr chodil Mirko Očenáš s traktorčekom.
No hej, oni priorali,  vypili oldomáš, zjedli mamičkine zákusky a spokojne odišli domov.
Nám nechali  ťažké žumplaty, ktoré sme museli motykami rozbíjať, vytriasať  korene, znovu to ručne prerýľovať, prekopať a zarovnať. Potom urobiť novú medzu a mamka víťazoslávne nasadila čo nevyhnutne potrebovala , aby sme mali všetkého veľa a aby sme všetko mohli zavárať.
A aj tak to, ako sa zdalo, bolo málo.
Jedného roku mamička usúdila, že na poli za domom, sa už budú sadiť zemiaky len skoré, aby sme si ich chodili vykopať a rovno ich aj varili. A na zimné uskladnenie sme začali sadiť zemiaky na poli v Jelšinách.
Vôbec netuším, čia to bola pôda, ale nikto nás odtiaľ nevyhnal.
Sa ani nečudujem, pretože keď sme tam pripravovali pôdu na sadenie, tak som si tam pripadala ako nevoľníci za Márie Terézie, ktorí si svoje vlastné políčko robili v takom kamenisku, že tam by si rozbil hlavu, každý pandúr s bičom v ruke.
Neviem ako mohli medzi tými skalami rásť nejaké zemiaky, ale rástli a tých dvadsať vriec sme tam  vždy vykopali.
Bože to bola lopota.
V tom čase na Markíze išiel taký program, volalo sa to tuším „snívajte s nami“. Tam písali ľudia, že čo by bolo ich najväčším splneným snom a dramaturgia vybrala tie najzaujímavejšie a potajomky plnila.
Každý rok, keď sme išli buď sadiť, alebo okopávať, alebo ohŕňať, alebo zbierať mandelinky, alebo vykopávať,  som si hovorila, že prečo som ja debil nenapísala, že mojím najväčším snom by bolo, keby sme tam prišli a bolo by to už zasadené, alebo okopané, alebo ohrnuté, alebo vykopané a vrecia pekne zoradené, len ich odviezť..
Ale zase sme si užili aj srandu na tom poli. Hrávali sme hru “ myslím si vec“. Kľučka na evanjelickom kostole vo Vlkanovej, alebo vltavínsky travertín v Šumných mestách v českej televízii mali svoje čaro.
A potom sa to zase začalo nejako uberať.
Najprv sme pustili Jelšiny.
Potom sa na prioraných častiach začala nemilobohu vysádzať taká vec ako cuketa,  alebo ozdobné tekvice. Predstavte si to, nemali sme už 50 koreňov paradajok, ale len polovicu.
Už sme nekupovali za vaňu uhoriek na zaváranie a zavarilo sa len to, čo sa urodilo u nás a viac sa sadila ťahavá fazuľa, alebo hrášok na jedenie.

Nástupcom mamičkinho pestovateľského boomu sa stala Moja Dobrá Švagriná ktorá, to ale prevzala s jasnou mysľou a  citom pre zdravú mieru.
Spočiatku chudiatko musela robiť tak ako si to predstavovala mamka, ale s jej  pribúdajúcimi chorobami, rokmi a obdobiami letargie, mamka pristúpila na výmenu a nechala už všetko na ňu.
Janka to robí tak, že áno, pestuje. Ale pestuje tak, že čo dorastá, to sa nezavára, nesuší, nemrazí.
V prvom rade sa to je. Každý víkend zozbiera čo dorastie, rozdelí to do košíkov a podľa toho sa doma varí.
Až to, čo sa nezje a nespotrebuje, tak len to sa zavarí, zamrazí, zasuší, uskladní.
Neviem ako to má tento rok so zemiakmi, ale tuším sú zasadené len skoré a polovica pola sa nechala zarásť na lúku pre včeličky.
Pôda naberie silu sama od seba a ak bude treba, znovu ju poprosíme aby nám bola k úžitku pri pestovaní.
Keby som tento šalát poznala v tom čase, keď som bola v pestovateľskom procese zapojená aj ja, tak by som bola na ňom živá celé paradajkové obdobie.
Pritom to nie je vonkoncom nič zvláštne.
Je v ňom všetko, čo robievame bežne, akurát to asi nikoho nenapadlo takto všetko zmiešať dokopy.
Ale v Toskánsku ich to napadlo a tak majú výsadu tvrdiť, že toto jedlo je toskánske.
A je nesmierne dobré a ja si musím ísť urobiť žlčníkový čaj.
Zhltla som ho takou rýchlosťou, že mi zaškodil. Pažravá Mína si nič iné nezaslúži, ako ťažobu.
Majte to na pamäti, je tak dobrý, že Vám môže urobiť zle.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

Chlieb typu ciabatta od včera
olej
2 cesnakové strúčiky
2 čajové lyžičky strúhaný syr typu grana (grana padano, parmazán)
Na zeleninový šalát :
300 gramov čerešňové paradajky
tretina šalátovej uhorky
1 malá červená cibuľa
veľká hrsť bazalkových lístkov
Na nálev :
5 polievkových lyžíc olivový olej
3 polievkové lyžice jemný biely ocot (vínny, balsamico)
1 polievková lyžica práškový cukor
1/2 čajovej lyžičky soľ
čerstvo mleté korenie

 

Postup

Paradajky prerežeme na polovičky. Uhorku ošúpeme a nakrájame na tenké polmesiačiky.
Zeleninu dáme do misky a zmiešame nálev z oleja, octu a cukru.
Ja som robila nálev podľa mojej chuti, Vy si pridajte  buď cukor, alebo ocot podľa seba.
Zeleninu prelejeme nálevom, osolíme ju a zasypeme čerstvo drveným korením.
Všetko premiešame  a odložíme bokom.
Naším cieľom je, aby zelenina ešte pustila trošku šťavy a tá sa zmiešala s nálevom.

V rozpise som uviedla, že použijeme chlieb ciabatta.
Ide o to, že každá kocka chleba by mala mať aj kúsok kôrky, čiže chlieb ktorý, budeme spracovávať, by mal mať malý priemer. Napríklad taký ako má veka na chlebíčky, ale chlebíčková veka nie je vhodná a ani toastový chlieb.
Ja som v sobotu kúpila zemiakový chlieb  a na tento recept bol ako stvorená.
Chlieb teda nakrájame na kocky, tak aby obsahovala každá kúsok kôrky. Kocky by mali mať veľkosť na hryz.
Poriadne ich pokropíme olejom  a rukami premiešame.


Rozohrejeme širokú panvicu a kocky zo všetkých strán opekáme do tmavozlata.  Uprostred opekanie som usúdila, že chlieb je príliš suchý, tak som ešte raz pofŕkala olejom.
Čo sa týka oleja, pochopiteľne každý uvádza olivový. Ja doma používam repkový s maslovou príchuťou, tak som si naň zvykla, že ho používam už aj do šalátov a tento som používala aj v tomto prípade.
Moje kocky sa opiekli za 7 minút.
Tesne pred ukončením som chlieb veľmi jemne poprášila lyžičkou grana padano.

Premiešala som a vypla zdroj tepla.
Nakoniec k chlebu prelisujeme cesnak a znovu premiešame.
Do zeleniny ešte pridáme veľa nasekaných bazalkových lístkov a vmiešame opečený chlieb.
Chleba si pridajte toľko,  koľko chcete.


Niekto  má  toto jedlo radšej viac chrumkavé a niekto viac zeleninové.
Chlieb musí vsiaknuť všetku šťavu a ostať stále chrumkavý.
Nie je to jedlo, ktoré môže postáť.
Pred podávaním ešte posypeme kolieskami červenej , alebo lahôdkovej cibule.
Ja som si ešte moju porciu posypala lyžičkou grany.
Tá grana sa v rozpisoch panzanelly neuvádza, ja som ju tam dala preto, pretože tento syr milujem.

Jahodová roláda

 

Pred Veľkou Nocou sme zahájili okrouhlícku sezónu. Ako obyčajne sme plánovali najprv len tri týždne a ako obyčajne sme tam ostali šesť. A pravdepodobne by sme tam na jeden záťah ostali, až dovtedy, kým by nám nezačalo chýbať letné oblečenie.  Pravdupovediac, rátala som, že nám začne chýbať už po tých troch a to nás prinúti aby sme sa vrátili do Mníchova. Lenže ja som umyla 29. apríla na chate okná a na druhý deň začalo pršať a pršalo až kým sme neodišli 26. mája. Medzitým prišli traja zamrznutí, uzimená Žofia a k lejaku sa pridali teploty do 10 stupňov.
Na letné oblečenie sme ani nepomysleli a každý deň sme si kúrili.
A prečo sme neodišli?
Pretože sme si to užívali. Doslova a do písmena.
Klepot dažďa na plechovú strechu, hlučný odkvap priamo za mojim oknom kde spávam, praskot ohňa v piecke.
Dobrý Manžel ma musel opustiť a odísť na týždeň do Mníchova, kvôli pracovným povinnostiam a ja som tam ostala sama s mačkami. Aj keby som nemala  zdravotné problémy, ktoré mi to cestovanie znemožnili, aj tak by som tam asi ostala.
Naučila som sa rozkladať v piecke oheň, vyhopkať do dažďa a nabrať si zo šichtúňa drevo.
Zatvárať nepadnúce okno, ktorým tvrdohlavo chodia naše mačky von a dnu z chaty..
Raz,  keď ma v noci zobudila zima, prikryla som sa  ešte jednou perinou a pohladila som Noela, ktorý okamžite začal priasť ako traktor, zabudla som, že som sama, že ma bolí strašne noha a nemám uvarený urologický čaj.
Bolo to skrátka skvelé.
Keď sa DM vrátil a celý šťastný bol zmoknúť do lesa,  mne sa už uľavilo , predsa mi len noha neodpadla a mohla som miesto uroložáku piť už normálny čaj, tak sme odišli na jeden víkend pozrieť do Bratisky naše drahé detičky,
Dobrú Cerku sme presvedčili aby nám v jeden deň  navarila obed u Strýka Burgera, kde sme si nesmierne pochutili.


S Dobrým Zaťom sme si posedeli na detskom ihrisku, kým DC s DM odišli do mesta ako ocko s cerkou.
Strašne krásny víkend to bol.
Keď sme sa vrátili na Okrouhlík, tak začalo ako inak, pršať.  Vraj celý víkend čo sme boli preč, tak síce slnko nesvietilo, kraťasy sa nenosili, ale nepršalo.
No a došlo k nevyhnutnému, došla nám zásoba liekov a jubilujúca Dobrá Teta Pavla dostala zápal okostice a k žiadnej oslave teda nedošlo, usúdili sme, že je čas ísť domov.
Potajomky sme zabalili a upratali, aby mačky nič nezbadali a nezmizli na celý deň pod Nahodilovu chatu.
Ráno o ôsmej sme azda ešte nikdy neodchádzali.
A áno nesklamala som sa, v opare na lúke stál Srnec Lojzo aj s pani Lojzovou aj s harantom .
A keď sme prišli do Mníchova, tak sme vybaľovali v daždi a pršalo celý týždeň.  A to som tu tie okná neumývala.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

4 vajcia
80 gramov kryštálový cukor
80 gramov polohrubá múka
1 čajová lyžička kuchynský škrob (maizena, solamyl, gustin a pod)
1 polievková lyžica dobré tmavé kakao
Na jahodový rozvar :
250 g jahody
3 polievkové lyžice cukor
podľa chuti nejaký voňavý alkohol
Na krém :
500 ml sladké mlieko
2 polievkové lyžice cukor
1 vanilkový puding
250 g  maslo
3 polievkové lyžice cukor
limetová šťava

Postup

Ako prvé vyberieme z chladničky maslo a rozkrájame ho na malé kúsky.
Ako druhé uvaríme puding v mlieku a s dvoma lyžicami cukru podľa návodu na obale.
Ja som nemala vanilkový puding, len malinový a tak som uvarila teda malinový.  Na chuti  a farbe krému to bolo poznať veľmi nepatrne.
Uvarený puding necháme úplne vychladnúť. Občas je nutné ho premiešať, aby sa nevytvorila na ňom zhrubnutá vrstva.
Do veľkej misky rozbijeme celé vajcia a pridáme cukor.
Šľaháme ich kým nebudú svetlé , a výrazne nenaberú na objeme.
Pridáme nejaký kuchynský škrob, ktorý máte otvorený.
Pridáme nakyprenú múku, do ktorej vmiešame kakaový prášok.
To,  že kakao vmiešame do múky, nemá žiadny cukrárenský efekt. Je to preto, aby sa vám to kakao neprášilo.
Mne ten kakaový poprašok vadí a tak som si to takto zaužívala.
Sypké suroviny zapracujeme do vyšľahaných vajec.
Na plech dáme papier na pečenie a rovnomerne po ňom roztrieme cesto.
Vložíme do dôkladne predhriatej rúry na 220 stupňov, stiahneme na 200 stupňov a upečieme.
Platí zásada, že pri pečení takých tenkých korpusov, sa vyhýbame pozvoľnému pečeniu, pretože cestu hrozí vysušenie.
Moja rúra upiekla cesto za sedem minút, Vy si to strážte podľa svojej rúry.
Hneď po upečení preložíme cesto z plechu  na  dosku, kde je položený papier na pečenie.
Cesto prevrátime a opatrne stiahneme z neho papier a ten potom voľne položíme na to cesto.
Máme teda cesto medzi dvoma papiermi na pečenie a to poriadne zarolujeme aj s tými papiermi a necháme v rolke poriadne vychladnúť.
Kúsky zmäknutého masla vyšľaháme s troma lyžicami cukru do penista a po lyžiciach pridávame vychladnutý puding, ktorý postupne zašľahávame k maslu.
Táto postupnosť zašľahávania pudingu po malých častiach do masla je veľmi dôležitá.
Len takto máte zaručené, že krém bude hladký a kompaktný.
Keď do masla zapracujeme všetok puding, šľaháme krém na stredných obrátkach minimálne 10 minút.
Krém je nadýchaný a zväčší svoj objem.
Tento krém je  chuťovo nevýrazný, je akurát sladký.
Tento som ochutila limetovou šťavou. Vyžmýkala som celú polovicu limetky a zapracovala do krému. Keby som jej mala viac, ešte by som možno pridala.
Vy si to upravte podľa svojej chute.
Takže máme hotový krém a vychladnuté cesto.
Ak robím ovocnú roládu, tak som prestala dávať do krému a na piškótové cesto, čerstvé ovocie.
Čerstvé ovocie radšej pridám pri servírovaní hotového múčnika.
Čerstvé drobné ovocie je síce efektnejšie, ale v krémových zákuskoch je zúfalo nevýrazné.
To je jedna vec.
A druhá vec je tá, že pokiaľ múčnik nezjete maximálne do druhého dňa, riskujete, že také jahody, alebo čučoriedky Vám pokojne môžu v tom kréme splesnivieť.
Ja keď robím ovocné rolády, pripravujem si radšej rozvar.
250 g jahôd očistíme, umyjeme a nakrájame na kúsky.
Do panvice dáme cukor a jahody a rozvaríme tak, aby bol cukor rozpustený, jahody  stratili tvrdosť, pustili šťavu a kúsky boli obalené v sirupe.
Rozvar môžeme ochutiť lyžicou nejakého voňavého alkoholu. Ja som nemala, tak som nedala.
Cesto na roládu rozbalíme a necháme stále na tom papieri.
Na cesto rozprestrieme rovnomerne ten rozvar aj s kúskami ovocia.
Dve tretiny krému rozotrieme po ceste a pomocou papiera zarolujeme roládu.
Nakoniec ju celú potrieme krémom, ktorý sme si dali bokom a uhladíme.
Teraz sa musíte rozhodnúť, ako chcete roládu dokončiť.
Buď ju zosypete strúhanou čokoládou, alebo mletými orechmi, alebo kokosom.
Ja som ju jednoducho poliala čokoládou.
Roládu necháme dôkladne vychladnúť a krém zatuhnúť.
Čokoládu  na varenie  s kúskom stuženého tuku  roztopíme nad parou a roládu vytiahnutú práve z chladničky, touto polejeme a nožom s okrúhlou špičkou hneď uhladíme. Bohužiaľ som pomery nezapisovala a urobím tak nabudúce.
Znovu dáme do chladu a po zatuhnutí môžeme krájať a podávať.
Mala som nové nože a také ostré, že som nemusela vôbec nôž nahrievať vo vriacej vode. Krájal ako čert.

 

O tom, ako som sa to rozhodla okomentovať

Začalo sa to takto :

Anonym
178.41.132.166
Trochu menej vyťahovania sa, najmä ak neovládame celkom spisovnú slovenčinu. Nie sme predsa honvá na palici, či?

Na chrbte už nosím pomaly 6 krížik a  ľudia v mojom veku už len neustále frflú.
Ťažko preťažko prijímajú novinky, sú najmúdrejší na svete a všetko bolo kedysi lepšie ako dnes.
Jasne, že si o sebe myslím, že ja taká nie som.
Kdežeby!!!!
Ja som ten osvietený človek, čo ide s dobou a prijíma všetky novinky a veci, ktoré s tým súvisia.
O frflaní nemôže byť ani reči a s ľahkosťou sa viem povzniesť nad negatíva doby.
Muhehehehe, alebo chachachá, alebo LOL.
Isteže,  som domýšľavá  a moje vlastné dieťa sa doma isto iste  váľa od smiechu, pri spomienke na situácie,  keď som bola úplne jasne „nad vecou“, ako to tu vypisujem.
Napriek všetkému,  nikto  ma nemôže obviniť z toho, že nedokážem pochopiť aký je internet zázračný.
Pomocou internetu som v spojení s mojou rodinou  a priateľmi  na Slovensku.
Pomocou internetu som neustále v obraze, ako žije naša partia a riešim s Najkou  všetky nastolené problémy na vzdialenosť stoviek kilometrov.
Pomocou internetu som našla priateľku, ktorú som nevidela takmer tridsať rokov.
Pomocou internetu sa so mnou ,nevedno prečo , z ničoho nič  „rozišla“ kamarátka.
Pomocou internetu som pred dvadsiatimi rokmi úplne prekopala môj život.
Pomocou internetu sa môžem venovať mojím záľubám
A za tých dvadsať rokov aktívneho užívania internetu som sa naučila, že vedieť napísať kritickú pripomienku je veda.
Túto vedu treba neustále zdokonaľovať a každú kritickú pripomienku treba obrusovať a narábať s ňou ako s vajíčkami.
Prvú vec, ktorú som si uvedomila je tá, že môj partner na druhej strane, mi nevidí do očí, nepočuje môj tón hlasu, nevidí, že nemám zaťaté sánky, ale pokojný , nenahnevaný výraz.
Aj tá najlepšie mienená poznámka, ktorú som vyslovila vecne, občas môže vyznieť arogantne a nepriateľsky.
Priznám sa, že občas na to zabúdam a až spätne vidím, že to môže vyznieť hocijako, len nie dobre a tak mi nerobí problém,  pokorne sa ospravedlniť.
Sme len ľudia.
Samozrejme, sú ľudia, čo zase mienia svoje uštipačné a pod pás mierené poznámky vážne a píšu ich cielene s úmyslom ublížiť, ponížiť, zosmiešniť,  alebo jednoducho len uraziť.
Hejterov nám priniesol do života ten zázračný internet,
Internet nevie vyselektovať zbabelcov, čo im narastú svaly, alebo prsia v anonymite krytia.
Týmto anonymným individualitám sa čo najviac snažím vyhýbať. Nemám rada hádky a konfrontácie, ktoré absolútne k ničomu nevedú.
Moji priatelia majú svoje vyhranené názory, ktoré sa často nezlučujú s tými mojimi a viem, že niečo riešiť na internete je taká hlúposť, ako povestná voda v koši. A tak mám zásadu.
S mojimi priateľmi to odmietam riešiť, pretože ani jedného nechcem stratiť.
To že ich politické presvedčenie, názor na usporiadanie sveta a sporenie a situácia v dažďových pralesoch je iné ako to moje, neznamená, že ich nemám rada.
Spája ma s nimi minulosť, prítomnosť, alebo nejaký styčný bod, na ktorý nechcem zabudnúť.
Jasné , žeby bolo pekné, keby každý mal taký istý názor ako ja a pekne by sme to rozoberali a drukovali si navzájom, ako nám to pekne ide a ako my všetkému rozumieme najlepšie.
Ale takto to nefunguje a tak sa navzájom sebe prispôsobujeme, pretože moji priatelia sú dobrí ľudia a stoja mi za to.
Anonymných hejterov, vrtákov a podrývačov ignorujem a do konfrontácie vstupujem len sporadicky.
K anonymnému hejterovi , čo napísal príspevok k receptu na mojom blogu, som sa rozhodla vyjadriť, pretože ma dosť pobavil.
Viete. Tým, že som si založila blog, kde verejne opisujem časti svojho života, rodiny, priateľov a situácií, ktoré ma stretávajú, ma priviedla čiastočne nuda z odlúčenia od rodiny, priateľov a Slovenska a  čiastočne záľuba vo varení a kus veľkého exhibicionistu vo mne.
Takže áno, vyťahujem sa. Ja by som to nazvala inak, ale o teraz o to nejde.
Len neviem či sa vyťahujem aj tým, že opisujem aj hlúposti , ktoré sa mi dejú.
Pamätáte sa ako som opisovala napríklad to, že som mačacie granule, miesto do misiek nasypala do kávovaru a takmer ich pomlela. To, že napíšem, aký som debil, to sa vyťahujem?
Alebo keď opíšem ako mi pri koňakových špicoch,   vytiekol alkohol do puserlíkov, to sa vyťahujem?
Alebo keď opisujem ako sme s mamičkou varili lečo a zároveň pri tom piekla trojposchodovú svadobnú tortu, to sa vyťahujem?
Alebo mám prestať pridávať na blog recepty a jedlá, ktoré nám chutili a aby som ich nemohla chváliť, že sme všetko zjedli? Mám teda radšej pridávať  to, čo sme nezjedli, čo mi nevyšlo, aby som sa nemohla vyťahovať?
Ja vážne neviem, ako si to asi ten anonym predstavuje.
Naviac keď ho asi nútim s pištoľou na jeho sluche sledovať práve môj blog. Pretože , môj blog, je zákon, ktorý MUSí  číťať úplne každý človek, čo rozumie slovensky.
A takto môjmu anonymu robím násilie, uznajte, čo som to ja len za zlého človeka.
Čo sa týka mojej spisovnej slovenčiny.
Bohužiaľ, neteší ma to a nie som na to hrdá, ale čím som staršia, tým mi nejako tá slovenčina prestala ísť ako keď bičom plieska.
A čo je horšie, bola som si istá, že si nemusím dávať na slovenčinu pozor, verila som si natoľko, že som tie recepty púšťala na blog bez  kontroly.
Moja chyba.
Spočiatku som používala anglickú klávesnicu a nepoužívala som opravovací program.
Asi pred troma rokmi , keď moja Dobrá Cerka začala s prekladaním kníh, začala riešiť aj korektúry svojich prekladov.  Prestala vnímať môj  blog ako moju čistú zábavu, a tlačila ma do  korekcií textov,ktoré umiestňujem na blog.
Dobrý Manžel mi nainštaloval opravný program, začala som používať slovenskú klávesnicu a vloženie jedného receptu mi teraz netrvá hodinu, ale celý deň.
Recepty, ktoré umiestňujem na pinterest,  spätne prepisujem do diakritiky, opravujem gramatiku a štylistické chyby.
A odvtedy som tak nejako stratila ten elán. Už nepíšem čo mi prinesie slina na jazyk, ale snažím sa o nejakú korekciu svojich myšlienok.
Áno ten recept pôsobí omnoho lepšie, to uznávam a prequel pred receptom má aj hlavu aj pätu.
Robím viac  odsekov, vraciam sa k slovám a neustále ich opravujem a hľadám v slovníku, či je správne napísané strinka, alebo strynka a premýšľam nad tým, či mám prepísať tú petržlenovú vniatku na petržlenovú vňať, pretože vniatka nie je správne slovensky, aj keď od môjho detstva až doteraz inak nepoviem ako vniatka.
A aj to slovo „prequel“  už nenapíšem ako slovo „pokec“, pretože pokec je čechizmus.
Je hanba keď napíšem „na taniery“.
Vôbec netuším prečo som to tak napísala, pretože viem, že správne je na „tanieri“.  Nesnažím sa to nijako ospravedlňovať, je to moja hrubica ako hrom , bodka.
Keby som si to poriadne po sebe prečítala, tak som mohla bez toho byť a tak mi treba.
Môj štýl písania meniť nebudem. Viem, že je občas trochu zmätený, ale je môj. Pre mňa omnoho viac znamená keď mi Dobrá Cerka  napíše, že keď to číta, tak akoby ma počula hovoriť, ako keby mi niekto napísal, že mám to štylisticky úplne čisté.
Milý anonym,  blogov je veľmi veľa a nepochybne si vyberiete taký, čo Vám bude vyhovovať a nebudete si musieť zraňovať oči pri mojom chválenkárstve a príšernej gramatike.
Muselo vám to nesmierne zraniť Vaše správne slovenské cítenie,  keď ste mi to napísal takým hrubým spôsobom, dalo sa to napísať aj normálnejšie a hlavne gramaticky správne,
Honvá na palici , sa totižto správne píše hovná.

Americká pizza na detroitský spôsob

 

 

Každý pravoverný Talian odfrkne. Akú už len v Amerike vedia robiť pizzu. No neviem, jediné americké, ktoré som jedla boli v Mníchove v PizzeHut a pravdupovediac  nechutili mi. Boli veľmi hrubé a nemali na sebe dostatočné množstvo obloženia, ktoré by prebili chuť cesta.
Lenže to bolo pred desiatimi rokmi a viac ako chuť tej pizzy mi utkvela príhoda.
Sedeli sme v pizzerke Hut. Ja, Dobrá Cerka, čoby prázdninujúca vysokoškoláčka a naša vtedajšia mníchovská kamoška Kata.
Nechcela som pizzu a tak som si vyberala a vyberala a vyberala a nevedela som čoby. Čašník pri nás stál a čakal a čakal. Ja celá nervózna zo stojacieho čašníka a z toho, že nemám na nič chuť som si tak od pľúc po slovensky odpľula „k…a, ja fakt neviem“
A čašník mi tak od pľúc po slovensky odpovedal “ ja vám verím, ani ja si tu neviem nikdy vybrať“
Takýchto podobných príbehov za tie roky sa nám nazbieralo viacero.
Najmilejšia je asi tá z metra s vnučkou Dorkou.
Sedel oproti nám taký snedý mladý muž. Dorka neustále trepala a trepala a na niečo sa pýtala. Pekne nahlas, ako to len ona vie.
A zrazu sa pýta „Omka a tento pán oproti je Turk“?  Nevedela vtedy ešte vyskloňovať slovo Turek. A pán sa ňu pozrel a povedal. „Nie, ja som Slovák“.
A tak sa už riadime, že ani v tom Mníchove si nemôžeme byť naistom, že nám nikto nerozumie.  A keď ohovárame oproti idúcich, tak len potíšku do ucha.
No a naspäť k receptu.
Piekol ju môj neobľúbený kuchár.
A môžem povedať, že asi zahajujem jeho seriál, pretože včera Dobrý Manžel celý deň pozeral jeho kanál a ja som neveriacky sledovala ako sa mi plní môj jutubvý kanál „na vyskúšanie“
Kým som začala pizzu piecť, prezrela som, čo všetko sa o nej dozviem a musím povedať, že to čo som dohľadala sa veľmi nelíšilo od tohto receptu.
Ale dofrflala som sa niečo. Nemôžem si pomôcť, no nemám a nemám rada tohto blogera.  Vlastne nemám rada varenie amerických blogerov tak všeobecne.
Vadí mi , že všetko merajú na šálky a hrnčeky. A keď už vážia, tak nemajú metrický systém. A pridávajú suroviny, ktoré tam vôbec nemusia byť, všetko hádžu dokopy a varia  strašne kaloricky.
A používajú  polotovary.
Samozrejme to nie je pravidlo, to zase nie.
A keď som pozerala tento recept, tak aj keby som to nevedela, tak by som ho hádala na americký.
Samé šálky a oz a nenormálne veľké množstvo syra a úplne iný postup ako by som si predstavovala.
Ani by som do toho receptu nešla, keby ma vážne nezaujala tá technológia a keby DM po tej pizze veľmi veľmi netúžil.
A tak som ju urobila.
Viete čo Vám musím povedať?
Je TAK DOBRÁ, je TAK VÝBORNÁ  a pre človeka, čo sa obáva kysnutého cesta, úplne jednoduchá.
Táto pizza bude patriť do nášho jedálnička, tak, ako tá selčianska od mamičky.
Ľudia z Detroitu  a kuchár John, ďakujem v mene celej našej rodiny.

Cas pripravy Čas prípravy:  2 hodiny + príprava
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   pekáč 25 x 35 vonkajší rozmer

Suroviny:

na cesto:
200 ml voda
1 balíček sušené droždie dr. Oetker
300 g hladká múka
1 lyžička cukor
1 veľká lyžica olej
1 lyžička soľ
Na omáčku :
800 g krájané paradajky z plechovky
1 cibuľa
4 cesnakové strúčiky + 1 čajová lyžička sušený cesnak
1 polievková lyžica sušený tymian, alebo vetvičky čerstvého
1 čajová lyžička chilli drvené papričky
čerstvo mleté korenie
1  zarovnaná polievková lyžica cukor
1 čajová lyžička soľ
Na dokončenie :
papriková saláma
300 g tvrdý syr v kuse (ja som mala ementál)
olivový olej

Postup

 

Do teplej vody vsypeme celé vrecúško sušeného droždia, pridáme lyžičku cukru a olej. Premiešame a necháme droždie napeniť.
Do misy dáme drožďovú vodu, vsypeme múku a soľ.
Vypracujeme hladké cesto.
Mne sa nechcelo do toho strkať ruky, tak som použila ručný šľahač s vlnovitými násadami.  Potom som aj tak do toho musela strčiť ruky, takže tento krok kludne vynechajte a ušetríte čas.
Cesto nemiesime, len to všetko dajte dokopy do hladka.
Cesto bolo na môj vkus dosť riedke, ale riedke bolo aj v pôvodnom recepte, tak som to nechala tak.
Cesto nenecháme kysnúť v mise.
Vezmeme si hlboký pekáč.  Rozmer pekáča je dôležitý. Pretože pri tejto pizze je dôležitý chrumkavý okraj.  Ak nemáte vhodnú veľkosť, tak radšej pečte v dvoch menších.
Dno pekáča poriadne vykropime olejom a položíme do neho cesto.
Prsty si namočíme do oleja a pomocou prstov cesto rozťaháme po celej ploche.


Pekáč prikryjeme druhým plechom a necháme kysnúť na teplom mieste hodinu a pol.
Po tejto dobe, cesto znovu pomocou  naolejovaných prstov,  rozťaháme po ploche rovnomerne,  až do okraja pekáča.
Znovu prikryjeme plechom a necháme kysnúť 30 minút.


Uvaríme si omáčku.
Do kastróla dáme dve lyžice oleja a podusíme na ňom malé kocky očistenej cibule.
Pridáme soľ a tymián a nakoniec paradajky.
Omáčku dusíme pod pokrievkou nejakých 15 minút.
Po tejto dobe do nej prelisujeme cesnak, pridáme cukor, okoreníme, pridáme drvené chilli papričky a ak treba dochutíme ešte soľou.
Omáčku odložíme bokom.
Tehličku syra nakrájame na maličké kocky. J
Na vykysnuté cesto poukladáme kolieska paprikovej salámy.

Celú plochu posypeme kockami syra a dbáme na to, aby kocky boli nasypané pekne až do krajov pekáča.


Z omáčky urobíme tri pásy a na tie pásy ešte poukladáme kolieska paprikovej salámy.


Pekáč vložíme do vyhriatej rúry na 250 stupňov a pečieme na plný výkon 15 minút.
Po upečení  musíme nutne nechať pizzu trochu vychladnúť. Syr je tekutý a musí trochu spevnieť, aby sa dala pizza krájať.
Ja som pri príprave pizzy urobila dve chyby a vy sa ich vyvarujte.
Prvá. Nedotiahla som vykysnuté cesto až do kraja. Nechala som priestor aby pri pečení malo ešte kde narásť.
Druhá. Môj neobľúbený kuchár hovoril, že sa nemáme báť nechať teplotu na 250 stupňov, že to neprihorí.
Ja som sa bála a nechala 220 stupňov a bola to chyba.
Aspoň pri mojej rúre. Ale Vy dávajte prvýkrát pozor, ja Vašu rúru nepoznám.
Správne upečená pizza má zdvihnuté tmavo zlaté chrumkavé okraje . Zmiešané cesto so syrom.  Fantastické.
Mne sa ten okraj  nevydaril, akurát takýto.


Keď ju budem piecť budúci týždeň tak to urobím už tak, ako káže Môj Neobľúbený Kuchár.

Španielska cesnakovo-chlebová polievka

 

Asi sa Vám zdá, že vždy keď vložím nejaký nový recept, tak neustále píšem, aké je to skvelé a báječné a famózne a bla bla bla.
Podľa toho by to malo u nás vyzerať tak, že všetko u nás chutí skvele a báječne a famózne.
A to vôbec nie. Tak niežeby to bolo nechutné, ale nie vždy sa trafím novými vecami do našich chutí.
Ani netušíte koľko nových receptov sme vyskúšali, uvarili, ochutnali, zjedli a povedali si, že toto teda už nie.
A tej práce okolo toho aranžovania, fotenia, upravovania a potom som s najväčšou ľahkosťou tie fotky vymazala, recept odstránila zo súborov a s vďakou naň úplne zabudla.
Je také zvláštne, že takých 60 percent z týchto prípadov, tvoria koláče a zákusky.
Takže keď ja sa tu rozplývam nad každým jedlom, tak to nie je len tak, nám tie jedlá naozaj chutili.
V poslednej dobe ma Dobrý Manžel zásobuje receptami z kanálu FoodWishes. Tak Vám poviem. Nemám ich rada.
Tak ľudsky mi vadí hlas nášho kuchára.
A spôsob spracovania videjok.
Nič tam neurýchľuje strihom. Všetko je pomalé. Keď sa má naplátkovať 10 cesnakových strúčikov, tak vidíme ako sa plátkuje 10 cesnakových strúčikov.
Nepomáha mi ani zrýchlenie, ani preskakovanie. Je to skrátka nuda nudovitá.
Naviac,  tento človek pridáva do tých receptov, ktoré pochádzajú z tej, ktorej krajiny,  vlastnú invenciu, ktorá celkom zásadne nieže mení ten recept, ale nemožno už tvrdiť, že áno, toto je taliansky, španielsky a neviem ešte aký recept.
Predstavme si, že by varil slovenské halušky. On by povedzme uvaril všetko ako sa má.
Na videjku by sme dôsledne videli, ako očistí zemiaky a každý jeden bude ručne strúhať na strúhadle a cesto bude hádzať z lopárika.
No a keď má dať bryndzu, tak náhle povie, že áno na slovensku sa dáva bryndza, ale jemu to nechutí a tak ich urobí s ricottou a posypané jarnou cibuľkou a žeruchou.
No a teraz čo.
Ako mám nazvať ten recept?
Slovenské halušky?
Ja viem, že ich môžem nazvať zemiakové noky s ricottou a jarnou cibuľkou.
Lenže ja, keby som bola foodblogerka povedzme z Jamajky, by som vôbec netušila, že to čo uvaril je blbosť a nie je to slovenské. A keďže to tak pomenoval, tak to pomenujem tak aj ja.
A slovenské halušky sú náhle mimo a Slovák, čo žije na Jamajke, si bude búchať hlavu o stenu.
Toto všetko sa môže týkať aj tejto polievky.
On ju volá španielska, Ale čo ja môžem vedieť o tom, či nejaká španielska doňa sa neváľa niekde v svojej kuchyni od smiechu, že vraj „španielska“.
Je jasné, že môžem to krajinné označenie v názve úplne vynechať.
Ale ako potom odlíšim chlebovo cesnakovú polievku, od mnohých iných podobných polievok, ktoré sa váľajú na internetoch.
Ja chcem tento môj produkt posunúť ďalej, nie aby ostal len ako cesnaková polievka v zástupe svojich sestier a nik okrem pár mojich skalných  čitateľov, si nevšimne, že je niečim iná.
Rozumiete mojej dileme?
Takže, táto polievka nám chutila nesmierne. Urobila som v postupe zmenu takú, že som nenechala ten chlieb úplne rozvariť, ale som ihneď prišla k finálnemu vareniu.
Bolo veľmi príjemné cítiť ten chlieb, nie ako rozmočenú vatu, ale ako pevnejší kúsok.
Pridávam pôvodný klip, takže ak by Vám to vadilo, skúste teda verziu môjho neobľúbeného kuchára.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):   3 porcie

Suroviny:

Chlieb aj s kôrkou
150 g dusená šunka
6 až 10 cesnakových strúčikov
olivový olej
3 vajcia
plná polievková lyžica mletá sladká paprika
soľ, čerstvo drvené korenie

Postup

 

Chlieb nakrájame na kocky, také, aby nám nevadilo, že sú príliš veľké, alebo príliš malé v ústach.
Vysypeme ich na plech, hojne pofŕkame olivovým olejom a dáme zapiecť do chrumkava.

 

 

 

 

Cesnak očistíme a naplátkujeme.
Šunku nakrájame na kocky.


Do hrnca dáme rozohriať olej. Oleja dajme o niečo viac ako sme v poslednej dobe zvykli,  a porestujeme na ňom cesnak, tak aby bol len veľmi slabučko zlatavý.
Prihodíme šunku, všetko ešte zarestujeme.
Prihodíme mletú papriku a pol minútky ju necháme rozpustiť v tuku, ale stále miešame, aby nezhorkla.
Do tohto základu vsypeme opečený chlieb a dôkladne ho pomiešame v tuku.
Osolíme a okoreníme.
Zalejeme horúcou vodou a ihneď privedieme do varu.


Akonáhle začne voda vrieť, v hrnci urobíme miestečká na vajcia.
Vajcia trepneme do polievky, nemiešame!!!!!!!.


Prikryjeme pokrievkou a pošírujeme na stíšenom zdroji tepla
kým nestuhnú, ale stred ostane tekutý.
Pred podávaním ak treba ešte dochutíme.
Porcie rozdelíme podľa vajíčok a posypeme petržlenovou vniatkou.

Dusené paradajky s vajíčkami – šakšuka

Shakshuka je pôvodne arabské jedlo, ktoré priviezli utekajúci židia z arabských krajín,  do Izraela. Izrael šakšuku nesmierne spopularizoval a tak nejako sa ujalo, že je to jedlo izraelské.  Ale to sú len také tančeky o pôvode jedla.
Je zaujímavé sledovať, že mnohé recepty, ak sa aj označujú za pochádzajúce z takej a z onakej krajiny, majú svoje mnohé varianty po celom svete, a mnohé národnosti ani netušia, že toto čo oni jedia veky vekúce, vlastne nie je ich, ale nejakých arabov.
Tak málo tomuto jedlu chýba, aby sa stalo našim úplne obyčajným lečom.
No, ale lečo to skrátka nie je.
Koreniny a technológia urobili z toho niečo iné.
A musím povedať , že jedlo úžasné.
Tak dlho som ho mala odložené na vyskúšanie a nejako som ho nešla urobiť.
Keď sme vlani bývali na Okrouhlíku, tak mi často pani Miluška z chaty na proťajšom brehu rybníka, posielala paradajky.
Vlani bola nadúroda všetkého, paradajok nevynímajúc a Miluška už nevedela, čo s nimi. A tak mi okrem svojich dvoch vnučiek, posielala všeličo.
Raz jablkový koláč, raz keksíky a keď jej Maruška s Terkou povedali, že pečiem aj ja a kvôli ďalšej Dorkinej kamarátke Zituške, máme bohaté zásoby sladkostí a zmrzlín, Miluška celkom bezradná mi poslala paradajky.
Paradajky presne také ako sme kedysi pestovali u nás v Selciach na poli. Veľké, mäkké,  teplé od slnka, voňavé a akosi nevhodné na jedenie. Tak som urobila najprv lečo, potom paradajkovú omáčku a keď som hľadala niečo nové, tak ma napadla šakšuka. No dohľadala som sa ju, kým som našla presne tú čo som chcela vyskúšať.
Variant je mnoho a konkrétne tá, čo som chcela bola niekde v hlbinách mojich súborov.
Nenormálne dobre sme si pochutili. A vôbec to nechutilo ako lečo a vážne to bolo skvelé.
Vraj je to raňajkové jedlo. Nepamätám si kedy sme to jedli my, ale raňajky to určite neboli, tie paradajky som musela obieliť a rozvariť a toto je to posledné, čo sa mi chce robiť ráno.
Neviem kto máte akú možnosť, čo sa týka paradajok, ale hádam, že nie každý má to šťastie, aby si šakšuku mohol urobiť z vlastných čerstvo natrhaných paradajok. Tak jasne že si môžeme urobiť z tých čo si vlastnoručne kúpime v obchode, ale som si istá, že každý chápe ako to myslím.
Pôvodne som chcela , že urobím šakšuku takú ako vlani v lete. Že si  u Turka kúpim čerstvé paradajky. Rozhodla som sa inak.
Uvarila som túto, z paradajok konzervovaných.
A dúfam, že Vám bude chutiť tak ako nám.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

400 ml konzervovaných drvených paradajok
1 červená paprika
1 chilli paprička
1 cibuľa
3 strúčiky cesnaku
1 polievková lyžica paradajkový pretlak (30 gramov)
1 lyžička kumín (rímska rasca )
1 lyžička sušený tymián
1 lyžička sladká mletá paprika
1 lyžička pálivá mletá paprika (podľa chutí možno aj vynechať)
1 plytká lyžička cukor
1 lyžička soľ
čerstvo mleté korenie
2 polievkové lyžice olej
4 až 6 vajíčok

Postup

Cibuľu ošúpeme a nasekáme. Papriku zbavíme jadrinca a nakrájame na malé kocky.
Do panvice dáme rozohriať olej a podusíme na ňom nejakých 5 minút cibuľu, aby bola šťavnatá.
Pridáme nasekanú papriku a chilli papričku. Restujeme ďalších 5 až 7 minút.
Pridáme 30 gramov paradajkového pretlaku, prelisujeme cesnakové strúčiky a vlejeme drvené paradajky.


Vsypeme všetky koreniny, soľ, cukor a premiešame.
Dusíme na stíšenom zdroji tepla 10 až 15 minút.
Omáčka je už zredukovaná, ochutíme ju ešte podľa seba a urobíme do nej jamky, podľa počtu vajec.


Do každej trepneme celé vajce, nemiešame!!!!!!!!!
Prikryjeme pokrievkou a necháme vajíčka zatuhnúť tak, aby žĺtok ostal tekutý.
Na tanier preložíme porcie, posypeme  nasekaným koriandrom a jeme s pečivom
Ja som to poňala tak, že som konkrétne túto šakšuku brala ako prílohu, k rýchlym bravčovým plátkom.
To celé korenie na fote nie je úmysel, vysypal sa mi komplet celý mlynček na korenie a nesmierne ma to otrávilo. Dobrý Manžel si zvlášť nesťažoval.

Pečené hovädzie rebrá v omáčke

 

Tento recept,  ako klip  portálu Tasty, uverejnila na svojom FB profile Evka Dingová. A hneď sme si obidve zauvažovali, že tento recept jakživ nebudeme variť, lebo také rebrá nikdy nekúpime. Že také predávajú len do michelinských reštaurácií, TV programov a tvorcom videoklipov. Potom som ešte zbehla pár desiatok klipov s pečenými rebrami na youTube a prepadla som číremu zúfalstvu.
Kým som na ten recept nezabudla, tak som aj sledovala v mníchovskom Real a V-markte, či tam neobjavím pekné rebrá, ale buď boli veľmi nízke, alebo veľmi mastné.
Raz som ich pozerala aj v jihlavskom Kauflande a tam to bola úplná katastrofa.
A tak som si žila život bez pečených rebier.
I sme išli na Slovensko, zapiť môjho šesťdesiatročného brata a zavoliť novú prezidentku.
Na záver som chcela ešte rodičom uvariť sviečkovú na smotane a tak sme s Dobrým Manželom začali cestu po mäsiarstvach.
V štyroch mi nasilu chceli predať roštenku, takú nízku a škaredú, že som ju odmietla.
A tak som s veľkým frflaním zamierila do Kauflandu.
Nesmierne príjemná mäsiarka tam bola, nesmierne. No dochichotali sme sa spolu. DM bol vysmiaty ako lečo.
A nádherné nádherné pliecko mi priniesla. Dve kilá som  kúpila a dve kilá som aj naložila a dve kilá som aj uvarila a dve kilá sa vraj aj zjedli. No a potom to prišlo, pohľad mi padol na tie najkrajšie rebrá, ktoré som kedy na YouTube videla. No prenádherné.


Uznajte v Banskej Bystrici v Kauflande.  Všetky som vykúpila.  Zamrazila a doviezla si ich v chladničke do Mníchova. Ani sa po ceste nerozmrazili.
Evka mi promptne poslala ten recept a dnes som ich upiekla. A DM ich už aj zjedol.
Recept som upravila na chute a potreby mojej rodiny.

Cas pripravy Čas prípravy:  3 hodiny
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

1 kg vysoké hovädzie rebrá
700 g paradajky
2 cesnakové hlávky
150 ml červené víno
200 g mäsitá anglická slanina
olej
soľ, čerstvo mleté korenie
čerstvé bylinky (ja som dala bazalku)

Postup

Nasekané hovädzie rebrá dôkladne osolíme a pokoreníme.
V rajnici rozohrejeme tri polievkové lyžice oleja a rebierka dôkladne opečieme zo všetkých strán. Ja som opekala nejakých 15 minút.
Kým opekáme, tak obielime všetky cesnakové strúčiky a poprekrajujeme paradajky.
Opečené rebierka vyberieme a do výpeku vložíme obielené strúčiky a paradajky. Pár minút opekáme.  

Vložíme rebierka, podlejeme cca 250 ml vriacou vodou a dolejeme červeným vínom.

 

 


Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a dusíme pol hodinu.

 

 

Po polhodine preložíme všetko do pekáčika. 

 

 

 

Utesníme a vložíme do predhriatej rúry na 180 stupňov.
Pečieme dve a pol hodiny.


Ja som zabudla stiahnuť plyn na 180 a piekla som na 210 a musela som podliať vodou. Keby som mala rúru od začiatku na tých 180 tak by som možno ani nemusela podlievať.
Vy si všetko strážte podľa svojej rúry.
Po upečení je mäso mäkučké a má dostatok šťavy, aby sme mali dobrú omáčku.
Z mäsa vyberieme kosť, ktorá ide von ako po masle.


Šťavu zmixujeme, alebo prepasírujeme.
Na záver, na panvici rozpražíme kocky slaniny a pridáme tenké kolieska cukety.
Cuketu zbytočne nedusíme, stačí naozaj len pár minút. Nechceme, aby bola na blato, ale bola  trošku chrumkavá.
Pred podávaním,  prelejeme omáčkou, ktorú si ešte dochutíme podľa svojich potrieb.
Mäso presypeme slaninou a cuketou a nasekanými bylinkami.
Ako prílohu som podávala uvarené zemiaky, ktoré som opiekla na výpeku po slanine.

Rýchly závin s makom a jablkami

 

Rýchly je preto, pretože na tento účel používam vyvaľkané lístkové cesto, ktoré jednoducho kúpim. V mojej chladničke ho mám neustále, jedno miniem a druhé hneď dokúpim. Robievam záviny často a rada. Dobrý Manžel je spokojný a ja som rada , že mi to tak rýchle od ruky odpadne.
Ale minule sa tá plynulosť zasekla, čo sa týka maku.
Kedysi nebolo dostať jednoduchý mletý mak. Len mak osladený. Akože áno, dalo sa ním plniť, posýpať bez problémov, akurát všetko do čoho som použila tento kúpený osladený mletý mak, chutilo tak, ako keby som to kúpila. Malo to takú špecifickú chuť, ako mávali kúpené lúpačky, kúpený makovník a iné makové vecičky. Neznášala som to a ani rodina mi to nechcela jesť.
Tak som si kúpila mlynček na mak. Klasický, ten trieštivý.
Moja mamička má taký , čo používa hádam už 40 rokov, možno aj viac.
Je napevno pripevnený na najspodnejší regál v špajze. Keď treba mletý mak, tak tatík si tam prinesie stolček, misu, sadne si a melie.
Ja tatka doma nemám a tak som si ten mak musela mlieť sama.  O rozum som išla pri tom prísť, kým som si zvykla. A zabehala som sa tak, že namletá kopa bola raz dva.
A čo sa nestalo. Náhle sa začal predávať mletý mak nesladený. Ohromná vec.
V Tescu nevedno prečo, je nesladený mletý mak drahší od sladeného o 20 centov. Stojí 1,99 a sladený 1,79.  Pre úplnosť, v Mníchove  v Real stojí 2,29. Nesladený.
U mňa tým začali makové hody. Niežeby som ho zbožňovala ako  môj Dobrý Synovec Kubko, ale sú jednoducho koláče a jedlá, ktorým charakter určuje práve ten mak  a bez neho by to nebolo ono.
V lete na Okrouhlíku, nám občas priniesla Dobrá Svokra závin. Ja som piekla iné a ona pekávala záviny.
Ten dotyčný, bol naplnený makom a jablkami. Bože ten bol úžasný.
S DM sme ho zjedli postojačky, nešli sme sa od toho odtrhnúť. Ja som robievala doma kombináciu s čerešňami a nejako som na jablká v tomto smere zabudla.
Strašne som rada, že mi to pripomenula. Mala som vystarané u DM, ktorý si práve túto kombináciu zamiloval.
No a minule, ako som písala , sa niečo stalo. Zmizol mletý mak. Minimálne vo všetkých obchodoch, ktoré mi boli dostupné po vlastných nohách.  Celkom v piatich. Nebol ani v jednom.
A tak som vytiahla mlynček a trpko som pri tom mletí nadávala, že som už po rokoch, zabudla na grif a mlela som dlho a únavne.
Tak som pracovala s tým závinom, ako s okom v hlave.
Keď sme boli teraz v Čechách, tak som mala vo všetkých debilníkoch napísané veľkým „kúpiť mletý mak“.
No a kúpila som veľký makový trt a nie mletý. Zabudla som.
Našťastie ten mak nevymizol úplne a zrejme to bola nejaká lokálna kalamita , kúpila som ho pri objednávaní online potravín.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

1 šúľok vyvaľkané lístkové cesto
4 až 5 jabĺk
mletý mak
krupicový cukor
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
hrozienka, mletá škorica
100 gramov maslo

Postup

Každý závin, ktorý upečiete , sa Vám jedenkrát upečie taký a druhý krát onaký. Ukážem Vám moje dva . pečené v rozmedzí troch týždňov.

Zapálime rúru na 250 stupňov.
Na rovný plech dáme papier na pečenie a rozbalíme naň plát lístkového cesta.
Cesto opatrne uvoľníme od papiera v ktorom je zabalené, ale neodstraňujeme ho.
Na plochu cesta rozsypeme mletý mak v cca hrúbke 2 milimetre.


Na veľkej slzičke nastrúhame maslo z chladničky a rozložíme po maku.
Celú plochu riadne pocukrujeme. Cukor ktorý je na obrázku, nie je všetok, ešte som tam po krajoch pridala nejaké  tri veľké polievkové lyžice.
Jablká ošúpeme a postrúhame na veľkej slzičke.  (ja tie jablká nerozkrajujem, strúham ich rovno  v celku).
Jablká rovnomerne rozložíme.


Posypeme po nich vanilkový cukor a môžeme ich ochutiť mletou škoricou, alebo hrozienkami. Aj tu som pridala o jedno jablko viac ako je na obrázku.
Ešte raz pripomeniem. že fotky s cukrom a jablkami korešpondujú so spodnou štrúdľou .  Táto, ktorú s receptom publikujem obsahuje viac jablkovej plnky, viac cukru a miesto oleja som použila maslo.

Dlaňami náplň pritlačíme k cestu a pomaly, pomocou papiera, ktorým bolo cesto predtým zrolované, točíme a zarolujeme do rolády.
Spoj cesta štipkaním uzatvorím a dám ho na spodok.


Vidličkou štrúdľu popichám.
Vložíme do vyhriatej rúry, teplotu stiahneme na 220 stupňov.

 


Prvých 10 minút za žiadnu cenu rúru neotvárajte, možno aj prvých 15.
No a potom už dopečiete podľa potreby kým nebude povrch zlatistý.
Trvá to nejakých 30 minút.

 


Hotový závin necháme vychladnúť, posypeme práškovým cukrom a najlepšie tenkým pílkovitým nožom krájame.

 

 

Pri  tejto štrúdli,

ktorú som piekla predtým, som dávala hrubšiu vrstvu maku a nestrúhala som maslo, ale kropila som olejom.
A dala som len 4 menšie jablká.
Bola skvelá, ale bola málo sladká a nebola až tak šťavnatá.
Jablká, ktoré používam sú z Ľubomírovej záhrady a už nemajú tú krehkosť a šťavnatosť, ale stále sú skvelé. Preto som dala do už do tejto ďalšej, čo publikujem o jedno jablko viac a aj viac cukru a miesto oleja som použila maslo.
Možno keby som používala jablká čerstvé, tak by stačili aj tie štyri a bolo by všetko v úplnom poriadku.
Nevedno.

Ovsená kaša pre manžela

 

Keď sa bloger zasekne, má na to svoje dôvody.
Tie sú rôzne. Lenivosť,  strata inšpirácie, entuziazmu a mnohééé mnohéééé iné.
A včera som presne definovala ten môj.
Pomenovanie a fotenie.
Vôbec som netušila ako mám pomenovať to ovocie na vrchu. Najprv som myslela že dám slovo „pyré „. Nuž pyré to nie je. Potom že „čatní“ to tiež nie. Tak čo to vlastne je. Omáčka, zálievka, vložka, dochucovadlo? Ako to doparoma nazvať, aby to čo najviac vystihlo a nebolo to dlhé?
A fotografovanie.
Mne sa nechce vymýšľať kompozície, mám zlé osvetlenie a mám zlý zlý zlý zlý foťák.
Starý sa mi pokazil, dočasný stál na ebay dvadsať eur a  podľa toho tie fotky aj vyzerajú a neustále s ním bojujem.
Snímky, ktoré vypľúva sú strašné. Mám zdokumentované  minimálne tri recepty, ktoré mi nedovolí hrdosť, aby som ich umiestnila na blog.
Narodeninko , ktorý o mesiac príde ku mne, je už tak zahltený želaniami, že ten foťák sa tam už ani pri najmenšej vôli nezmestí.
Fotiť môžem výhradne pri plnom osvetlení, aby to vyzeralo aspoň ako tak.
Ak už musím použiť umelé osvetlenie tak všetka tá práca je vlastne zbytočná, pretože tento prístroj to skrátka urobiť nevie.
A nápady, ktoré mi poslal Dobrý Manžel.  sú jedlá, ktoré by sa nemali prihrievať a ako ich uvarím, tak by sa mali rovno jesť.
Naskutku netuším, ako by som to asi mala urobiť, aby som ho prinútila prísť z práce domov okolo poludnia, aby moja práca bola osvetlená
prirodzene.
Dnes som fotila pri dennom svetle a som aj tak z toho nešťastná, lebo viem, že sa to dá aj lepšie. No čo už. Akú mala, takú dala.
Kaša z ovsených vločiek.
Jakživ som to nejedla, netušila som ako sa to robí, čo k tomu treba.
O ovsenej kaši som vedela toľko , že to jedávala Jana Eyrová, keď bola chudobná a slečna Marplová si to dala na raňajky v hriešne drahom hoteli . A potom si to občas dávajú Američania v svojich amerických filmoch, kde k tomu pijú pomarančový džús a zajedajú hriankami s džemom.
A ešte si to varieva každé ráno moja Dobrá Neter Julka.
A to je asi tak všetko čo som o tomto jedle vedela.
Dobrý Manžel ma minule prinútil, aby som mu urobila strúhanú mrkvu s citrónom a cukrom. Musela som to skonzultovať s jeho maminkou, lebo toto by som ja do úst nedala, pokým by som neumierala a z nejakého dôvodu by mi to malo zachrániť život.
Dobrá Svokra mi pri tej príležitosti spomenula aj ovsenú kašu, že ona to veru svojim deťom varila a DM s rozžiarenými očami  pritakával a že mu to mám  uvariť.
Tak som sa to musela najprv naučiť.
Neučil ma to nikto iný, ako Jamie Oliver.
Jamie Oliver mi, okrem toho, že všetko bolo úžasné a chutné a krásne a lovely, porozprával, aj všelijaké vecičky.
Napríklad, že v Škótsku od pradávna miešajú ovsenú kašu, paličkou „spurtle“. Tá je rôzne zdobená a používa sa preto, pretože v žiadnom prípade nebudeme mať pri jej používaní,  kašu s hrčkami. To, že by som mala kašu hrčkavú ma ani len nenapadlo. Kedže som na ebay objavila, že sa tam váľajú rôzne a rôzne spurtles, tak som si jednu aj hneď objednala.
Medzi nami, ja som dnes miešala opakom varešky a poslúžilo mi to na jednotku, možno som tie eurá vôbec nemusela na spurtle vyhadzovať a vhodiť si to do sporiteľničky s nápisom “ nový fotoaparát“.
Keď som prechádzala nejaké recepty v slovenčine, tak drvivá väčšina tú kašu varili v mlieku.
Jamiesko vo vode a to mi bolo teda omnoho srdcu bližšie.
Moja mamička tá je vždy chorá z toho, keď jej poviem, že žiadne kysnuté cesto, či na chlieb, či na rožky, či na pečivo, či na buchty a koláče nezarábam s mliekom, ale vodou, rovno z vodovodu.  Dokýva sa tou hlavou a drdle a drdle, že to robím zle a potom celá naštvaná spráska  tretinu plechu mrveničkového kysnutého koláča, alebo pizze, ktoré prinesiem do Seliec a celý deň si pochvaľuje aké to bolo výborné a ako som to dobre upiekla.
Jamie Oliver na koniec, keď už už mal tú kašu vypnúť, tak tam dal taký jeden špľach mlieka, že to pre tých, ktorý si to bez toho mlieka predstaviť nevedia a že toto im dodá taký,  taký dobrý mliečny pocit.
On to mlieko doma prestal používať jednak preto, že v Škótsku (neviem prečo stále spomínal  práve to Škótsko) sa používa  voda a že on ho tiež prestal používať, lebo mu to mlieko neustále priháralo.
Ostáva mi ešte dodať, že ja som tam nedala ani ten špľach.
Toľko k mlieku.

No a na záver, samozrejme to nemusí byť len pre manžela, ale pre každého, kto už môže piť alkohol.

Cas pripravy Čas prípravy: 20 minút
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  1 veľká, alebo dve malé

Suroviny:

Na ovocnú zálievku :
300 g mrazené bobuľovité  drobné ovocie
šťava z celej limety
3 polievkové lyžice cukor
1 vanilkový cukor
4 polievkové lyžice voňavý alkohol…ja som dala griotku

Na kašu :
Množstvo vločiek a vody  sa ráta 1 : 3
na tento objem som použila
250 ml (hrnček) normálne nemleté ovsené vločky
750 ml  horúca voda
1 polievková lyžica cukor
malá štipka soli

Postup

Najskôr uvaríme ovocie.


Mrazené ovocie dáme do kastróla , prisypeme cukor, pridáme limetovú šťavu a alkohol. Varíme päť minút. Ani o minútu viac. Inak budete mať z toho ozaj rozvarené pyré a to nechceme.


Odložíme bokom a ideme uvariť kašu.
Dáme prevrieť odmerané množstvo vody, podľa toho, koľko ste dali ovsených vločiek.
V našom prípade je to 750 ml.
Do hrnca vsypeme hrnček ovsených vločiek a zalejeme horúcou vodou.
Dáme variť a miešame. Ako som písala v úvode, máme miešať opakom varešky a ja som to aj tak robila. Či mi to pomohlo netuším
Miešala som 15 minút.
Hotová kaša mala hustú konzistenciu, ako máva povedzme puding.


Chvíľu som si myslela, že budem musieť dosypať vločky, zdalo sa mi to riedke, ale ono to vážne po 10 minútach pekne začalo hustnúť.
Ja som si myslela, že cukor už nebude treba, pretože to ovocie sa mi zdalo dostatočné sladké, aby dalo tomu pokrmu harmóniu, ale DM na tom trval, tak som tam jednu lyžicu prihodila.
Hotovú kašu preložíme do misky a prelejeme ovocnou omáčkou.
No a na záver.
Mne by tá kaša chutila viac bez toho sladkého. Len tak uvarená vo vode.
A asi mám americké chute, pretože by mi k tomu možno chutila aj tá hrianka.
No. Toto je môj prvý variant  a hádam, že pribudnú aj ďalšie.
No a nesmejte sa mi, ja som vážne netušila ako sa tá kaša varí a tak mi ten recept pomôže aj nabudúce.
🙂