Archívy autora: vybusna

Adventný jablkový zákusok, jednoduchý

Priznajte sa. Však máte doma nejakú , starú, plechovú škatuľu, od keksíkov, alebo praliniek, alebo od cigár, alebo od čaju. Takú peknú s odkladacím vrchnákom.
Je na nej niečo vyobrazené, nakreslené v živých, sýtych farbách a Vy v nej máte všeličo. Napríklad gumy na vťahovanie do nohavíc, alebo staré perinové gombíky, také tie, čo sú ako keby vyplnené niťami. Alebo zicherajsky, možno aj nejaký náprstok a ihelník v tvare košíka, čo je v ňom už len jedna obrovská ihla, ktorú moja stará mama z Podkoníc, volala šivačka a taká vecička o ktorej som nikdy netušila ako sa používa, ale vraj sa pomocou nej vťahovala jemná nitka, ktorou sa zachytil „rýchlik“ na dámskych pančuchách. A možno by sa tam aj našli „ovčiarske“ nožnice, s ktorými by ste tak odstrihli leda tenkú triesku do pece. A čo tam bude určite, bude nejaký šúľok, ufúľaného sťahovacieho obväzu.
Keby ste hneď teraz išli, otvorili tú plechovicu a vyhodili to všetko do koša, spoľahnite sa, že Vám to nikdy nebude chýbať.
No….možno to nemáte priamo u Vás doma, ale určite v rodičovskom, alebo prarodičovskom dome.
My sme takú škatuľu mali v Podkoniciach.
Tam ich bolo viacero.
Bola som dieťa tak si presne nepamätám, čo konkrétne v nich všetko naozaj bolo.
Moja Stará Mama Betka, mala totižto troch súrodencov a otca v Amerike.
A oni im posielali doláre a neskôr, keď im zabavovali poštu, tak asi len bony. Toto nám deťom, dospelí pochopiteľne nehovorili, ako to bolo.
Ale predstavte si to, že ja si hádam aj pamätám, že tie plechovky boli plné.
Občas zašli do tuzexu a niečo kúpili.
A raz priniesli jednu škatuľu a bola plná vzorkovaných keksíkov.
Doteraz si pamätám ako chutili. Žiaden keksík, ktorý som dovtedy jedla , takto nechutil. Boli úžasné a keď som sa naučila čítať, tak som si neustále slabikovala čo bolo na tej plechovici napísané….s p e k u l a t i u s.
Ešte aj to slovo bolo čudné.
Nad čím asi špekulovali a prečo to tak napísali.
Plechovky zakončím tým, že keď sme prišli do Mníchova, tak medzi keksíkmi a pralinkami a rôznym sladkým tovarom v obchodoch, bolo plno, plno takých, čo boli práve v takých plechovkách.
Čo som sa ich dovláčila na Slovensko a do Čiech.
Boli v nich keksíky všetkých možných druhov, príchutí, tvarov a druhov.
V každej rodine ostala nejaká škatula a potom som už nosila iba náplne v bežných sáčkoch.
A už som prestala nosiť aj tie. Prestali sme to nejako jesť.
Na chate máme dve. Sú veľké. A v jednej máme vrecúška s koreninami a v druhej obväzový materiál a všetky druhy náplastí a leukoplastov.
Na keksíky spekulatius som nezabudla, ale hlavne preto, pretože ich miluje DM. Na Slovensko ich nenosím, pretože tie keksíky sú také krehké, že stačí, aby som sa na ne krivo pozrela a sú na drobno.
Ja ich, na rozdiel od mojich malých čias, nejako nemusím. Hlavne tie korenené. V posledných rokoch ale začali dodávať aj maslové. A tie sú fajné, ale len preto, lebo mi pripomínajú staré slovenské keksíky Club. Ale naozaj tie staré, pretože tieto čo sa predávajú ako klubky teraz, nemajú takú maslovú a krehkú chuť. Ja viem, že je to asi spomienkový optimizmus, ale myslím, si to, že tieto nové na tie staré nemajú.
Majú na ne akurát maslové spekulatius.
Škoda, že ich nemôžem jesť, lebo stále som chudnúca osoba. Aby som sa nezabudla pochváliť…do konca týždňa mám nové číslo zhodených kíl…rovných 35!!!!!!!! Stále tlačím očami tú ručičku na váhe, ale rovných 35 to ešte nie je, ale priatelia….ono to do konca týždňa bude tam.
Budem od šťastia celá bez seba a miesto maslových spekulatius si dám nejaké fajné gervais. Čo narobím, keď som sa tak vyžrala.
A prečo som tento jablkový zákusok nazvala adventný?
Mne sa, neviem prečo, spájajú spekulantky , s predvianočným obdobím. Mám ich spojené skôr s Adventom ako s Vianocami.
A keďže bolo za oknami takto, tak atmosféra nepustila a šla som do toho.

Škoda, že som dostala spekulantky len v týchto veľkých tvaroch. Mávajú aj v tvare kocky a tie sú menšie. Takto boli tie porcie veľké. Dobrý Manžel ale neprotestoval, bolo mu celkom jedno, že si na tanier naložil 3 veľké a nie 4 malé kúsky 🙂
Zákusok je to veľmi jednoduchý a je celkom efektný na pohľad. A DM dáva 10 z 10.
A keď som ho ukazovala Dobrej Cerke, tak sa ho rozhodla upiecť aj ona. Normálne sa v jeden deň piekol aj v mojej, aj v jej kuchyni.
Ten jej vyzeral na pohľad úžasne, lebo nepoužila špekulky, ale lotusky. Bolo to krajšie. Menšie keksíky sú naozaj také úhľadnejšie.




Suroviny:

Na plech o veľkosti 30 x 20 cm budeme potrebovať :


Na piškótové cesto :
3 vajcia
75 g cukor
95 g hladká múka
2  polievkové lyžice  s maličkým kopčekom kuchynský škrob (ja som použila maizenu)
pol lyžičky korenie Spekulatius


Na jablkovú náplň :
620 g jablká (bolo ich približne 500g čistej váhy)
2 plytké polievkové lyžice cukor
citrónová šťava z jedného plodu
2 polievkové lyžice voda
130 ml jablková šťava (ja som dala veľmi koncentrovanú vodu s citrónovým sirupom)
pol balíčku vanilkového pudingového prášku na varenie 
1 čajová lyžička vanilkovej pasty Dr.Oetker

Na krém :
200 g smotana na šľahanie
250 g mascarpone
250 g tučný tvaroh
40 g práškový cukor
1 čajová lyžička vanilková pasta 
2 stužovače na šľahačku

 

Postup



Zapneme rúru na 180 stupňov.
Oddelíme žĺtky od bielkov. Bielky pôjdu do menšej a žĺtky do väčšej misy. 
Ja ako prvé šľahám bielky, aby som nemusela umývať metličky, ale musíme pracovať plynule, aby sneh nestál.
Ak si neveríte, tak šľahajte žĺtky, ale pred tým ako sa pustíte do snehu, musíte bezpodmienečne dôkladne v horúcej vode, umyť metličky.
Bielky šľaháme s dvoma lyžicami cukru do pevného snehu.
Do žĺtkov dáme dve polievkové lyžice vody, prešľaháme a pridáme cukor, ktorý ostal.
Šľaháme, kým krém nie je svetlý a nezväčší svoj objem.
Pri obidvoch používajte radšej stredné otáčky, a nie vysoké.
Do žĺtkového krému zamiešame vanilkovú pastu a korenie spekulatius.
Pridáme múku a škrob a premiešame do hladka.
Nakoniec,  stierkou zapracujeme rezavými a otáčavými pohybmi, sneh.
V hlbokom plechu s rovnými stenami, máme papier na pečenie a do neho vylejme piškótovú masu.
Rovnomerne rozotrieme a dáme piecť na nejakých 12 minút.
Upečené cesto je pevné a môžete ho skontrolovať zapichnutým špáradlom, či nie je mokré. Ak je upečené, hneď ho stiahneme z plechu a necháme na mriežke vychladnúť.
Jablká očistíme a nakrájame na kocky.
Dáme do kastróla a posypeme dvoma lyžicami cukru. Dôkladne vymiešame aby sa rovnomerne obalili cukrom.
Dáme na zdroj tepla a vyžmýkame k nim citrónovú šťavu bez jadierok.
Mne sa zdala jablková zmes málo sladká, tak som podliala jednou lyžicou citrónovým sirupom a jednou lyžicou vodou. 
Pridáme vanilkovú pastu a dusíme približne päť minút.
Jablká pekne zmäkli a pritom ostali v kúskoch a nerozvarili sa.
V 130 ml tekutiny rozmiešame do hladka pol balíčka pudingového,  vanilkového prášku na varenie. Ak  máte jablkový džús , alebo šťavu, tak použite ten. Ja som nemala a mala som citrónový sirup, tak som urobila sýtejšiu vodu s týmto sirupom. Môžete vlastne použiť hocijaký bledý sirup. Mám veľmi dobré skúsenosti s bazovým napríklad, alebo som párkrát odšťavila pomaranče. 
Rozmiešaný puding vlejeme k jablkám, na miernom ohni miešame, kým zmes nezhustne.
Odstavíme zo zdroja tepla.
Piškót stiahneme z papiera a preložíme naspäť do pekáča, alebo vložíme do rámu na pečenie a upravíme ho na veľkosť plátu. 
Nech robím, čo robím…ja sa nikdy v živote nenaučím rozotierať cesto rovnomerne. Raz ma z toho trafí, to Vám vravím rovno.


Na piškót rovnomerne rozotrieme jablkovo-pudingovú náplň.


Necháme dôkladne vychladnúť.
Základom pre pekný, hladký krém, ktorý ideme šľahať je,  aby boli všetky tri zložky rovnakej teploty…a to studenej. 
Šľahačku prešľaháme do penista pridávame po tretinách mascarpone. Po zjednotení krému, pridáme cukor, vanilkovú pastu a tvaroh, ktorý tiež zapracujeme po tretinách.
Po zjednotení krému, šľaháme nejaké tri minúty a pridáme dva balíčky stužovača šľahačky. 
Miešame ešte minútu a vypneme šľahač.
Krém navrstvíme na vychladnutú jablkovú náplň.


Na krém pokladieme spekulatius sušienky, tak aby každá , tvorila povrch jednej porcie. 


Je nevyhnutné aby zákusok postál aspoň tri hodiny.
Sušienka bude stále chrumkavá, ale na druhý deň už zvlhne a bude sa dať aj krájať lyžičkou.  Dobrému Manželovi vyhovovala aj jedna, aj druhá možnosť.
Pôvodný zákusok bol na veľkosť plechu 30 x 40 a piškót bol z 5 vajec. Upravila som recept na môj malý plech 30 x 20. Spomerovala som aj piškót, aj náplň, ale krém som robila v pôvodných množstvách surovín, pretože DM miluje veľa krému. Vôbec to tomu zákusku nevadilo.
Zaraďujem do rodinného repertoáru.

A tu Vám ešte ukážem zákusok Mojej Dobrej Cerky, s lotuskami. Naozaj sa mi veľmi,  veľmi páči jeho vzhľad, omnoho viac, ako ten môj. Menšie sušienky sú jednoducho úhľadnejšie. 





 

Mikulášska malinová roláda s vanilkovým krémom

Znovu Vám musím napísať, ako prišlo k tomu, že som upiekla práve túto roládu.
Viacerí čo ma sledujete viete, že pol roka sme na chate a pol roka v byte. A prišiel čas návratu do bytu.
Po pol roku som potrebovala urobiť veľa vecí.
Najviac ma tešilo, že som musela pretriediť šatník od vecí, ktoré zo mňa padajú. To Vám vravím na rovinu. Nechala som si, čo ešte na mne úplne nevisí a po Novom Roku, keď sa vrátime z Vianočného pobytu na Slovensku, si idem dopĺňať oblečky. Ach, čo ma to len čaká!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
No a potom som musela pretriediť mrazničku. 
Po hubových jedlách z posledného mesiaca, kde som mala každý boží deň k dispozícii hríbov, koľko som len chcela, nastal čas, keď varím samé mäso.
Musím zlikvidovať z tej mrazničky všetko, aby som to potom nebola nútená vyhadzovať, lebo sa to všetko znehodnotí.
No a potom som začala upratovať šuplík v ktorom mám svoje cukrárske pomôcky.
Bože.
Hocičo som tam objavila. Napríklad chrómový plnič šišiek, ťažký ako sviňa, ktorý som jakživ nepoužila a kúpila som ho v nejakom pominutí mysle. Alebo  sáčok zabudnutých indických korenín asi spred 20 rokov, ktoré mali po toľkých rokoch, asi takú vôňu, ako keby som pomlela tehlu.
Obidvoje som vyhodila. Dobrý Manžel ma skoro zabil, že ten plnič mohol ponúknuť na ebay, ale potom zauvažoval, že by mal s tým len oštaru a že som dobre urobila.
No a objavila som tam aj práškové, potravinárske farby.
Absolútne netuším, prečo som ich nutne musela mať. 
Aj som premýšľala, že ich vyhodím, ale boli tak pekne uložené a uskladnené, že som ich ešte na niekoľko rokov vložila naspať do krabičky. 
A potom som premýšľala, že čo upečiem a našla som aj recept na túto roládu. A ona bola v tom časopise, tak prenádherne nafotená, bola bielučká ako sneh, ten červený plát bol červený, červený, červený a krém nádherne vanilkovo sfarbený. Môžem Vám povedať, že keby mala tá roláda meno, tak by sa volala Snehulienka.
Raz som nechápala ako môže byť ten plát taký krásne červený, po malinách. Nie raz som robila na chate malinovú zmrzlinu a farba nikdy taká červená nebola. A čo uvideli moje oči medzi ingredienciami …..Lebensmittelfarbe…..cha, ja som to tušila! 
A hneď som vedela, že ju idem upiecť, pretože ja ako správna cukráročka mám ozaj všetko…ešte aj tú lebensmittelfarbe. No všetko predsa len nie.
Nemám tridsať kilový plnič šišiek.

No a čo sa týka samotného pečenia. 
Netušila som ako to dopadne, kvôli tomu ovociu v piškótovom pláte.
Mala som svoje pochybnosti, pretože si veľmi dobre pamätám na ťažkosti, ktoré som mala pri pečení machovej torty, kde sa do piškótu pridával mrazený špenát. 
A v pôvodnom recepte sa používali čerstvé maliny a ja som mala mrazené. Tých čerstvých išlo 100 g a ja som vedela, že pri rozmrazovaní, časť  šťavy z nich vytečie , tak som zvýšila gramáž na 200 g. 
Napriek týmto obavám s tým plátom išlo všetko ako po masle a pracovalo sa s ním perfektne. 
A mala som aj jahody, ktoré mali perfektnú veľkosť na malých Mikulášikov a tak bol okamžite  nápad na svete.
No a čo sa týka samotnej rolády….DM ju zjedol za dva dni. Niet na  nej čo pokaziť a je to v podstate veľmi jednoduché pečenie, ktoré určite  zvládne aj začiatočník

 

Suroviny:

Na piškótový plát o rozmeroch  papiera na pečenie približne 34 x 40 cm budeme potrebovať :

3 vajcia
200 g mrazené maliny
4 polievkové lyžice s malým kopčekom hladká múka
1 polievková lyžica kuchynský škrob (gustin, maizena, solamyl a pod)
4 plytké polievkové lyžice cukor čo by malo byť približne 50 g
štipka soli
trošku červenej potravinárskej farby

Na krém :
500 ml sladké mlieko
1 bežné balenie prášku na prípravu vanilkového pudingu Dr.Oetker  na varenie(alebo akému dôverujete)
125 g cukor
200 g maslo
vanilková pasta v tube Dr.Oetker

 

Postup


Večer pred pečením uvaríme puding.  Alebo ak budete piecť večer, tak ho uvarte hneď ráno.
Uvaríme ho podľa návodu na obale, a pridajte tam toľko cukru,  ako je uvedené v rozpise mojich surovín. 
Hneď po uvarení, priamo na ten povrch pudingu, položíme potravinársku fóliu a necháme puding chladnúť pri izbovej teplote. Zároveň vyložíme aj maslo.
Tým, že necháme puding chladnúť pozvoľna pri izbovej teplote a maslo nebude priamo z chladničky, zabezpečíme aby sa krém nezrazil a bol nádherne zamatovo hladký.
Maliny vyložíme zo sáčku a necháme ich na tanieri rozmraziť.
Šťavu, ktorá vytiekla,   dôkladne zlejeme a maliny rozmixujeme na kašu. Túto kašu prepasírujeme cez sito, aby sme sa zbavili jadierok.  Pyré dáme zatiaľ bokom
Zapneme rúru na 180 stupňov
Vajcia rozdelíme na žĺtky a bielka.
Z bielkov vyšľaháme mäkkú penu a pridáme štipku soli a 2 plytké lyžice cukru (je to približne 25 g). Vyšľaháme pevný sneh.
Ja šľahám ako prvé sneh, pretože potom nemusím umývať metličky šľahača a môžem ich rovno ponoriť do žĺtkov. Keby som ako prvé šľahala žĺtka, tak po použití musíte metličky dôkladne umyť a až potom začať šľahať sneh.
Do žĺtkov pridáme tiež 25 g cukru , čo sú približne dve plytké lyžice a vyšľaháme ich do peny.
Pridáme k nim malinové pyré a prešľaháme. Pridáme trochu potravinárskeho červeného farbiva.
Zamiešame preosiatu múku a škrob.
Premiešame a rezavými pohybmi, zapracujeme sneh.
Na plech dáme papier na pečenie s približnými rozmermi 34 x 40.
Piškótové cesto rovnomerne rozotrieme a dáme do vyhriatej rúry. 


Cesto nie je hrubé a pečieme približne  10 minút. Musíte dávať pozor, aby nezhnedlo a nevysušilo sa. 
Upečené cesto stiahneme z plechu, prikryjeme druhým papierom na pečenie a prevrátime, tak aby sme mali spodnú stranu, teraz na vrchu.
Z teplého plátu opatrne stiahneme dolu papier na pečenie na ktorom sa piekol a necháme ho položený na pláte.
Roládu spolu s papiermi, medzi ktorými leží, opatrne zrolujeme a necháme vychladnúť.
Ideme vyšľahať krém.
Maslo vyšľaháme do peny a po lyžiciach začneme do neho pridávať pudingovú kašu.
Po zapracovaní pudingu do masla pridáme plnú čajovú lyžičku vanilkovej pasty z tuby.  
No a začneme šľahať krém. Šľaháme na stredných obrátkach nejakých 10 minút, možno aj 15. Krém má byť hladký a nadýchaný. 
Počas šľahanie ochutnajte a ak je Vám málo sladký, tak pridajte ešte trošku cukru. Ja som pridala aj pár kvapiek citrónovej šťavy.
Vychladnuté cesto na roládu opatrne rozbalíme a dve tretiny krému rozotrieme po ploche.
Roládu  zarolujeme a zvyšným krémom ju potiahneme a povrch uhladíme. Necháme vychladiť aspoň dve hodiny. 


Ozdobíme podľa fantázie.
Mne prišla tou červenou farbou ako stvorená na Mikulášsky deň a tak som stvorila jahodových Mikulášov. 



Hovädzí eintopf na spôsob arabskej polievky Harira


Musím Vám napísať, ako získavam nápady čo idem variť.

V sobotu sme sa vrátili z letného pobytu, na náš zimný, do Mníchova.
A už v piatok som musela ísť vyhodiť triedený odpad. Schválne som to vyfotila a ako mierku som Vám dala normálne vedro.




A pritom sklo, vyhadzujem osobitne. Bežne mávam v umývačke riadu kopu odpadu, ktorý umývam, aby mi to nesmrdelo, kým nazbieram plné vrece do vozíka.
Nenormálne veľké množstvo plastu a plechoviek.
Kedysi som čítala článok, akú plastovú stopu, zanechávajú cez svoju kuchyňu, rodiny v rôznych krajinách.
A boli tam zobrazené nákupy za istý časový úsek.
Čím viac sme išli do vyspelejších krajín, tým boli nákupy väčšie, rozmanitejšie a „zabalenejšie“
Môžeme namietať, že tie vyspelejšie krajiny sa vedia so svojím plastovým odpadom nejako vysporiadať.
No áno, fakt je, že ja keď roztrhnem celofánový obal na krabičke čaju a vytiahnem z nej čajové vrecúško, zabalené v ďalšom plaste, tak ich vyhodím do triedeného odpadu a spôsobne ho odnesiem do plastového kontajnera. A to nehovorím o plastovom odpade, ktorý produkujú naše dve mačky. Každý deň tri plastové vrecúška z mokrej stravy, dve plastové vrecúška zo suchej stravy ,pretože oni nebudú predsa jesť suché, z toho dvojkilového balenia, ktoré je vyvanuté !!!!!!!!, sem tam obal z mačacej tyčinky, ktorá je tiež každá osobitne zabalená v plaste a samozrejme každý deň dve kapsličky mliečka, pretože oni nebudú piť to, z dvojdecovej fľašky. Bože , vzhľadom na ich plebejský pôvod, sa správajú ako keby sa narodili so striebornou lyžičkou v labkách.
Čím sme hlbšie a hlbšie v treťom svete, tak tam sa na triedenie kašle a ten „bojovník“, čo hrdo čaká na nejakú peknú, dedinskú vojnu , pred svojou chatrčou, keď dopije svoju colu, tak odhodí fľašu niekam do priekopy.

A keď som ten odpad niesla do zberného kontajnera, tak som nad tým premýšľala a pred sebou videla posledný obrázok z článku, kde bola zobrazená nejaká africká rodina.
Sedeli na zemi a okolo nich boli vrecia. Boli plné nejakých strukovín, obilia a múky. Za nimi sa pásli , už si nepamätám, či tam boli kozy, alebo ovce, alebo čo to bolo, ale mali vemená plné mlieka a pobehovali tam aj sliepky.
Ich odpad: žiadny.
Hlavne, že sa na nich pozeráme s dešpektom.
Ako som si na to spomenula, tak som si predstavovala ako tie ich ženy varia.
A myšlienky sa mi rozutekali.
A spomenula som si na mnohé kuchárky, na ktoré som natrafila na webe, ktoré varia tiež ako tie africké , komplexne.
A nemusia to byť nevyhnutne ženy, ktoré žijú v menej priemyselne vyspelých krajinách.
Sledujem istú mormónsku farmu.

https://www.instagram.com/ballerinafarm/
Manželka je nádherná, bývalá baletka. Vyhrala vlani titul Mrs. Amerika 2023. Asi mesiac potom, ako porodila svoje ôsme dieťa.
Má osem malých detí a vyhlasuje, že jej veľkým vzorom je jej sestra, ktorá má detí desať.
Ich farma je aj mliečna a aj mäsová.
Na raňajky upečie dva pecne chleba, zo smotany vymieša riadnu hrudisko masla a prinesie si kôš vajec.
Ak ide variť mäsové guľky s tagliatelle, tak najprv si vyrobí mozarellu, potom si vyrobí tagliatelle, potom ide zobrať kus hovädzieho do baliarne a to si pomelie, potom vyjde von natrhá si bazalku a pozbiera paradajky a vytrhne cibuľu. A potom sa pustí do varenia.
A je to naskrze moderná žena, ktorá používa všetku modernú techniku.
Ale je nesmierne vtipné pozerať, ako ide podojiť kozu, alebo ovcu a priamo z toho šechtára sa napije čerstvého mlieka.
A keď ide robiť maslo, tak z obrovskej chladničky vytiahne asi päť litrový pohár – no dobre prehaniam, ale neviem to odhadnúť. Ukáže nám pokiaľ siaha v tom pohári smotana, veľkou naberačkou tú smotanu pozbiera a nalieva ju priamo do misy najmodernejšieho robota, kde umieša maslo. Vyberie ho, rukami povytláča cmar, alebo ako sa to volá, preleje to do pohára a rovno vypije.
A všade sa jej tmolia deti. Toľko k tejto, mormónskej rodine.
A takto s rozbehanými myšlienkami na africkú a mormónsku gazdinú som si predstavovala , že takto varia aj iné a aj arabské ženy.
A keď som prišla domov a dobrý manžel odkladal vozík do skrine, tak som mu spevavým hlasom oznámila, že ideme mať niečo arabské.
Našla som si recept na marockú polievku hariru.
Varila ju nejaká turecká žena, ktorej som nevidela do tváre a bezpochyby si tú polievku varila po svojom, pretože sa trochu odlišovala od pôvodných receptov, ale páčil sa mi najviac.
Aby bolo jasné, toto čo som uvarila ja, NIE JE harira. Aj ja som si do receptu priniesla vlastnú invenciu.
Tá najväčšia je asi tá, že v žiadnom prípade nebudem používať jahňacinu.
Cez to nejde vlak.
No a tá turecká žena varila tiež tak, že si najprv všetko pripravila.
Tak predpokladám, že nevyšla na dvor a nepodrezala nejakú ovcu a nezavesila na hák a neodrala a nerozporciovala, ale išla do normálneho mäsiarstva. A predpokladám, že ani šošovicu a cícer nemala zasadený za humnom . Ale na rozdiel odo mňa, ten cícer namočila a predvarila, ja som ho bez rozpakov otvorila z konzervy. A aj paradajky sama ošúpala a prepasírovala nahrubo. Jedine čo som urobila ako ona, že som sama urobila rezance…bohvieako mi nevyšli, ale nabudúce sa zlepším.



 

Suroviny:

Na 4 porcie budeme potrebovať

500 g hovädzie mäso na polievku
veľká lyžica maslo
1 veľká cibuľa
4 stopky stopkatého zeleru
1 chilli paprika (ja som dala 2 pálivé baranie rohy)
5 cesnakových strúčkov
6 veľkých lyžíc šošovica
1 malá konzerva cícer
1 konzerva drvené paradajky
1 polievková lyžica rímska rasca (cumin)
1 polievková lyžica mletý koriander
1 polievková lyžica údená mletá paprika
soľ, čerstvo drvené korenie
1 čajová lyžička mletá škorica
1 vajce + 3 polievkové lyžice smotana  + 1 čajová lyžička hladká múka
Na široké rezance
1 vajce
100 g hladká múka
trochu vody a soľ
1 veľká kytica petržlenová vňať
šťava z citróna

Postup

Očistenú cibuľu a zelerové stopky nasekáme .
Očistíme chilli a cesnakové strúčiky.
Mäso nakrájame na veľké kocky. 
Šošovicu prepláchneme a namočíme do vody.
Vo veľkom hrnci rozohrejeme maslo s dvoma polievkovými lyžicami oleja. 
Mäso opečieme zo všetkých strán do hneda, rozhrnieme do strán a pridáme nakrájanú chilli papriku, cibuľu a zeler. Plochou stranou noža, rozpučíme tri cesnakové strúčiky a pridáme do hrnca. 
Všetko dobre orestujeme.
Pridáme drvené paradajky a všetky koreniny.

Premiešame dôkladne a podlejeme horúcou vodou, tak aby to bolo tesne ponorené .


Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla. Dusíme kým nie je mäso takmer mäkké.
Kým dusíme mäso, urobíme si široké rezance.
Samozrejme, že ich nemusíte robiť a stačí ak použijete normálne, kúpené.
Mimochodom v arabskej harire, používajú tenké, polievkové rezance. Minimálne v tých polievkach čo sa varia na jutube 🙂
Takže do múky vtrepneme vajíčko a pofŕkame trochou vody.
Rukami, alebo nožom zapracujeme vajíčko do múky. Ak je cesto suché pridajte po troškách vodu. Ak ste dali vody viac, tak prisypte trochu múky.
Cesto má byť pružné, hladké, nie príliš mäkké, ale príjemne plastické.
Ja neviem prečo, zabudla som na vodu a robila som čiste len z vajca a múky. Vlastne viem prečo….nikdy som takéto cesto nerobila a nemala som ani štipku skúsenosti, pretože som si ani len recept, vo svojej arogantnosti,  nevyhľadala.  Cesto som zabalila do sáčku a nechala odpočívať, kým nepríde na neho čas.
Za občasného podliatia som mäso dodusila do takmer mäkka. Kým nebolo ešte celkom hotové, vsypala som do hrnca scedenú šošovicu.
Vybrala som cesto na rezance. Bolo tvrdé , keďže som bola najmúdrejšia na svete a rozvaľkať ho bolo umenie. Ani som neriešila , že vyzeralo po rozvaľkaní, ako otrhaná látka.


Zbalíme ho a nakrájame dlhé rezance. 


Keď bolo to mäso hotové, vybrala som ho z hrnca a roztrhala na vlákna.


Preto som písala na začiatku, aby ste ho krájali na väčšie kusy. 
Do hrnca vrátime natrhané mäso,

vhodíme naše dlhé rezance, či už kupované, alebo domáce.
Pridáme cícer z konzervy a dolejeme znovu horúcu vodu.
Všetko varíme tak, aby bolo všetko mäkké. Aj šošovica, aj rezance, aj ten cícer nech do seba nasaje chuť a poriadne sa prehreje.
Ja som varila ešte asi 15 minút.

V receptoch dávajú múku s vodou a tak zahusťujú. Taká veľmi riedka zátrepka. Toto som neurobila. 
Ja som rozšľahala vajíčko a pridala smotanu a trošku hladkej múky, aby to bolo trošičku zahustené, ale stále mi to vajíčko tieklo.
A pomocou lyžičky som to vajíčko krúživo liala do hrnca. 
Nasekáme petržlenovú vňať a dáme do hrnca a na záver prelisujeme cesnak čo nám ostal.
Do hrnca ešte vytlačíme šťavu z citróna.
Dáme ešte prevrieť na jednu bublinu a vypneme. Ak treba ešte dochutíme.
Uvarila som fakt slušný eintopf.




 

Placky z kyslej kapusty

Tento recept som mala odložený a čakala som na príležitosť kedy ho zvrtnem.
Kyslú kapustu zbožňujem a myslím, že si ich budem robievať ako samostatné jedlo.
Samozrejme, v pôvodnom recepte mi chceli k nim nasilu strčiť, nejaký dresing a jogurtovú omáčku a bla bla bla.
To nech si nechajú.
Keď som bola dieťa, neustále ma rodičia nútili jesť haruľu s kyslým mliekom. Alebo pečené zemiaky na plechu s kyslým mliekom . Bože ako som to neznášala. Nepijem mlieko ani sladké, ani kyslé. Aj do kávy si lejem ovsené mlieko, pretože kravské nemôžem ani cítiť.
Jogurtové dipy a ochucujúce omáčky normálne jem, ale ku kyslej kapuste patrí bravčová masť a basta.

Suroviny:


Na približne 20 až 25 placiek veľkých ako malá dlaň budeme potrebovať

500 g kyslá kapusta
3 vajíčka
120 g hladká múka
8 polievkových lyžíc sladké mlieko, alebo podľa potreby
1 cibuľa
4 cesnakové strúčiky
1 malá lyžička mletá rasca
pol lyžičky soľ
1 polievková lyžica majoránka
olej na vyprážanie

Postup


 

 

Kyslú kapustu necháme odtiecť na sitku a poprekrajujeme ju , aby nebola dlhá.
Cibuľu nasekáme na drobné kocky.
Do misy rozbijeme celé vajíčka, prešľaháme a pridáme hladkú múku, mlieko a vymiešame hladké cestíčko.


Je dostatočné husté a korigujte jeho hustotu pridaním mlieka, alebo múky. 
Pridáme soľ, rascu, nasekanú cibuľu a prelisujeme cesnak.


Do cestíčka vložíme kyslú  kapustu, premiešame a necháme postáť. 

 


Rozohrejeme bravčovú masť, alebo olej na panvici a pomocou lyžice kladieme kôpky cesta a opekáme z obidvoch strán do tmavozlata.


Opekala som pomaly, pretože som netušila , či kapusta nebude pod zubami nepríjemne vržďať.
Nevržďala.
Piekla som dnes jelitá a jaternice. Dobrému Manželovi krvavničky a mne jaterničky. DM by ich teraz jedol neustále, aby sa nimi prejedol, pretože v Mníchove a ani na Slovensku tie krvavničky nedostať. Tieto placky boli k nim ako stvorené. Aj sme ich zjedli. Teda najviac ja.
Dobrá kombinácia však?


 

 

 

Linecké na Dušičky

Linecké nepečiem ani na Vianoce. To že ho budem piecť na Dušičky by ma ani vo sne nenapadlo. 
Ja zlepované s džemom nemám rada. Nemá ho rád ani DM.
Dobrá Cerka zistila, že ho má rada, až keď sa narodila Dorka, pretože prepadla reklamám, kde usmievavá mamička s rozkošným dievčatkom vykrajuje tvary v obrovskej kuchyni, čistej ako sklo, kde je miesto na to, aby ešte prišiel aj usmievavý braček s ockom. Braček si sadne priamo na pult a môže tam aj duby váľať, toľko je tam miesta. A samozrejme tá doska na pulte je taká čistá, že sa usmievaví občania v nej odrážajú.
A ocko s láskou pozerá na rodinu a mamičku pohladká a v očiach mu ihrá, čo všetko si predstavuje, ako to bude s mamičkou , keď detiská pospia.
A odpočinutá mamička s upravenými vlasmi a zásterkou bez jednej frcky,  sa usmieva ako sprostá.
A potom vopchá do rúry krásny,  čistý plech, kde sú vykrojené 4 kusy vianočného pečiva  a to  im stačí.
Takto nejako si to asi Dobrá Cerka predstavovala. 
Dobré nie? 🙂
Výborne sa teraz na tom bavíme.
Jej priestor je veľký asi ako doska na váľanie. Keď išli piecť s Dorkou prvýkrát, tak Dorke visel sopeľ až po bradu a stála na stolčeku a jej doska, bola položená , tesne vedla maminkinej, kde sa váľali a popletali, všetky Dorkine vykrajovačky a valček a zásterka a detské riadiky.   Ocko v trenírkach žehlil a Radka pomedzi zátrepkou a zápražkou, vaľkala cesto. 
Napriek tomu, že realita je zdrvujúca, tento čas si všetci užívajú.
Skrátka,  moje dievčatko si to lepené, linecké pečie každé Vianoce, pretože ho majú radi.
A tento rok bude piecť aj medovníčky.
Vec sa má totižto tak.
Dobrá Teba Pavla je pernikárka.
Taká,  čo nielen zdobí ako malý Boh, ale robí aj dedinky a veľké tvary , na ktoré maľuje obrazy,  svietniky a všetky tie pernikárske veci.
A čo je dôležité, ona ich nielen nazdobí tak, že oči prechádzajú, oni aj fantasticky chutia.
Zodpovedne hovorím, že takéto chuťou vynikajúce,  som jakživ nejedla a iné už ani nechcem.
A prepadli im aj moji v Bratislave.
Takže keď ideme na Dušičky do BB, DT  nám zabalí dve dedinky a veľký sáčok tých umeleckých dielok, ktoré chutia tak ako nijaké.
A raz som im priniesla,  takto začiatkom decembra, aby už mali bez starosti. A viete čo urobili?
Oni to normálne zjedli, hneď na druhý deň. Ani Mikuláša ešte nebolo.
Zabila by som ich. 
Mamička , keď som jej ich priniesla, tak si ich schovala!!!!!!!!!!!! Normálne ich skryla,  aby jej ich tie kobylky nezjedli a potajomky sa na ne chodila pozerať a kochala sa.
A vlani som im tiež priniesla takúto perníkovú nádielku a rovno som im to  zakázala jesť, že keď chcú, tak nech si urobia vlastné cesto a jedia tie a tieto nech majú na ozdobu.
A po Vianociach som sa dozvedela, že na druhý deň si každý zobral jeden perník a zjedol ich, lebo inak sa nedalo
A Dobrá Cerka Radka pritom vyslovila legendárnu vetu : “ A teraz sa odfoťme,  ako tie perníky jeme a pošlime to Omke“
Tento rok to bude inak.
DT má už perníky napečené a keď sme išli pred dvoma týždňami do BA, tak že ich im ide nazdobiť a poslať.
Som jej povedal, že to je ako hádzať perly sviniam. Že oni sú teraz už tak zažiadaní za perníkmi, že je úplne zbytočné ich zdobiť , tými jemnými krajkami. A tak im poslala nenazdobené.  Zjedli ich komplet všetky do druhého dňa.
A tak ma DT naučila umiesiť jej perníkové cesto a nesiem im, nech si sami napečú, spolu s lineckými. 
A nazdobené,  tie si počkajú na svoj vianočný čas.

No a čo sa týka týchto dušičkových, lepených lineckých.
Tieto strašidielka vypadnú na Vás z ktorejkoľvek sociálnej domény, otvorím pinterest …sú tam. Otvorím instagram…sú tam, otvorím hocičo a vyskočia na mňa tie doširoka,  otvorené ústočká , ktoré ako keby namaľoval Edvard Munch.

Ohromne sa mi páčia a tak som ich napiekla. Aj keď ich pozná už hádam každý.

 

Suroviny:

 

 

Na približne 30 kusov strašidielok budeme potrebovať :

210 g hladká múka
140 g maslo
70 g práškový cukor
1 vanilkový cukor + malá lyžička vanilková pasta Dr.Oetker
žltá strúhaná citrónová kôra
2 polievkové lyžice citrónová šťava
2 žĺtky
ríbezľový džem
práškový cukor cm
Vykrajovačka „srdiečko“ v najširšej časti malo cca 8 cm
malé okrúhle vykrajovačky na oči a ústa, stačí aj hladká trubička na krém

 

Postup

 

Do veľkej misy presitujeme múku a cukor a vanilkový cukor. Premiešame.
Pridáme nastrúhanú kôru, nastrúhané maslo, žĺtky, vanilkovú pastu a citrónovú šťavu.
Cesto v mise prepracujeme , aby bolo dokonale hladké.
Rozdelíme ho na dve časti a zabalíme do fólie.
Vložíme do chladničky a necháme aspoň hodinu chladnúť. Odporúča sa  nechať odpočívať do druhého dňa, aby sa citrónová chuť dokonale rozležala.
Rúru zapneme na 180 stupňov
Pripravíme si dva, alebo tri, rovné plechy s papierom na pečenie.
Pred spracovaním , zľahka pomúčime dosku a rozvaľkáme prvú časť, kým druhú dáme bokom do chladu.
Hrúbka plátu by nemala mať viac ako 3 mm.
Spočiatku vaľkám cez sáčok, potom si už len podsypávam  a dovaľkám.
Vykrojíme srdiečka a prenesieme na plech, s trošku väčším odstupom od seba. Srdiečko prerežeme na dve zrkadlové polovice a oddelíme ich od seba. Do jednej polovice vykrojíme dve vytreštené oči a väčšie rozďavené ústa. Samozrejme môžete to robiť ešte pred prenesením na plech a prenášať to po jednom. Ako je Vám lepšie.
Ospravedlňujem sa, ale piekla som to ráno pred šiestou. Tri mačky sa mi vrázdili hore-dolu a každá chcela jesť a hladkať a vypustiť von dverami a pustiť dnu oknom. Potom som čistila pec a rúbala som si triesky a tak…..ja som ako na smrť zabudla fotiť. Tak aspoň takto……

 


Na plechu ale urobíme to, že ak máte po rozkrojení príliš ostrý okraj, tak ho opakom lyžičky, štipku zahladíme. No a rukami môžete aj špic trošilinku ohnúť. Máme krásne vytvarovaného ducha. 
Ak nemáte také malé,  okrúhle vykrajovačky, tak použite hladkú trubičku na krémy.
Pracujeme čo najrýchlejšie a akonáhle máme plný plech, dáme ho piecť, nenechajte ho stáť von.
Moja rúra piekla 10 až 12 minút.
Upečené pečivo je  trošku zlatavé aj zvrchu, aj zo spodu. 
Necháme úplne vychladnúť.
Takto spracujeme aj tú druhú polovicu cesta. Odrezky samozrejme spracujeme znovu do cesta a použijeme.
Plné polovičky potrieme ríbezľovým džemom a priklopíme tou maskou.
Povrch cez sitko,  pocukrujeme.
Neobávajte sa, že oči aj ústa sa zasypú, džem ten cukor vpije a bude to všetko krvavé.


Práca je rýchla , cesto super.
Som veľmi spokojná a obdivujem človeka, čo to vymyslel. Mňa by to teda v živote nenapadlo a pritom je to veľmi jednoduché.


 

Lekvárové rožteky bez kysnutia a bez prášku do pečiva

Niekto nemôže prášok do pečiva. A niekto nemá rád kysnuté cesto.
Drahí priatelia, piecť v takejto domácnosti je katastrofa. Vážne katastrofa.
A tak pečiem na striedačku.
A toto je ten kompromis na ktorý som čakala a dúfala. Recept som našla v českom časopise Apetito. Vôbec nie cielene, hľadala som nejaký fajn , neotrepaný recept na huby. Ten som nenašla, ale našla som toto.
A dnes bol deň, kedy prišiel jeho čas.
Včera sme boli s DM v Prahe, v O2 aréne mal koncert, sám veľký Nick Cave.
Ako malé dieťa som sa tešila.
V O2 som bola prvýkrát a bola som v absolútnom šoku, koľko sa tam zmestí ľudí a že bola na ten koncert, vypredaná do posledného miesta.
DM tam bol len kvôli mne a prvú tretinu koncertu sa len pozeral na mňa s úsmevom od ucha k uchu, aká som ja šťastná. Čo Vám budem hovoriť, bola som v rozpoložení. Nemohla som uveriť tomu, že vidím Nicka Caveho na vlastné oči. DM Napísal do rodinného chatu, že ruky mám pritisnuté na ústach, ako keby som sa modlila a oči mám vytreštené, že mi hádam vypadnú. 🙂
Po dve a pol hodine som bola zachrípnutá, ruka ma bolela, čo som ju mala neustále vo vzduchu a ukazovala smer. Posediačky som sa vytancovala do milej chuti. Zmenila som sa na šialenú fanynku.
Bola som taká plná dojmov a všetko som chcela dopodrobna rozobrať a ten môj Dobrý Manžel sa úplne vypol a mlčal celú cestu naspať. Dve hodiny!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Vraj potrebuje úplné ticho, lebo je ohlušený. A tak vypol aj mňa.
Hlavne že on bol pred pár dňami na Laibachu…..to ohlušený nebol!
Ani spať som nemohla, čo som bola plná, toho všetkého.
O pol piatej ráno som vstala, zakúrila som a čakala. kedy sa skotúľa zo svojho traktu , DT Pavla, nech jej to všetko povykladám.
Nikde nikoho.
Hlavne, že inokedy už o šiestej ráno, vraj pije kávu. O tom nič neviem, vtedy ja ešte spím.
Skoro ma porazilo. Spať som nemohla ani za svet a nevedela čo so sebou.
A tak som sa pustila do týchto rožtekov.
O pol siedmej ráno som ich pocukrovala a počula , ako schádza po schodoch DT.
Ešte teplé som ich položila na stôl.
DT si automaticky zložila rovnátka zo zubov a posadila sa k nim. Urobila som jej kávu a ona riekla vetu, na ktorú som čakala : “ Tak aký bol koncert“
A moja odpoveď : “ Pavli strašne sa mi chce späť, povykladám Ti o tom, keď sa zobudím“
Preobliekla som sa naspäť do pyžama, umyla si zuby a odpochodovala do nášho traktu, zalomila som vedľa DM. Ešte som vnímala, ako si prišla ku mne priľahnúť Barborka a spokojne som zaspala na to, ako mi pradie, ako traktor , do ucha.
A keď som sa okolo obeda prebudila, Dobrý Manžel zbíjal základňu pod nový skleník, DT pomáhala Oldřichovi a na na štiepačke štiepala drevo a po rožtekoch už nebolo ani chýru. Ostalo len osem kúskov, ktoré som schovala , aby som ich mohla odfotiť za svetla. A Moja Dobrá Svokra večer už len dostala kávu bez rožteka, ale zato s rumom….. a domáci hotdog. Tak. A mohla som konečne všetkým porozprávať aký bol koncert, aký bol Cave skvelý a vtipný a božský. Pojednala som prednášku aj s fotodokumentáciou a pripravila som si aj ukážky skladieb. 🙂 Riadne som ich tým otrávila, lebo oni ten záujem predstierali len zo zdvorilosti 🙂 Ani netušili, kto to je Nick Cave.
V takýchto momentoch mi príde vždy ľúto, že tu nemám Môjho Dobrého Brata Jožka. S ním by som si ten rozhovor naplno užila a trval by hádam aj dlhšie ako ten celý koncert.
Rožteky boli vraj skvelé a svorne ich zjedli aj zástancovia droždia aj zástancovia prášku do pečiva.
Netuším ani v najmenšom ako chutili, ale mám ich robiť často.


Suroviny:

 

Na 64 kusov malých rožtekov budeme potrebovať :

Slivkový lekvár
Práškový cukor

Na cesto
500 g hladkej múky
250 g maslo
1 vajce
štipka soli

Na kvások:
1 celé + 3/4 druhého sušené droždie Dr.Oetker
10 polievkových lyžíc sladké mlieko čo je 150 ml
1 polievková lyžica cukor

Na potretie :
5 polievkových lyžíc mlieko
2 polievkové lyžice rum

 

Postup

 

 

Rúru zapneme na 180 stupňov
Do hrnčeku dáme ohriať na letnú teplotu,  mlieko a vsypeme do neho vrecúška droždia a cukor. V pôvodnom recepte je uvedená celá kocka čerstvého droždia. Vyberte si podľa toho, kto je na aké, zvyknutý.
Ja som nemala čerstvé droždie,  len sušené a dala som jedno celé a 3/4 druhého vrecúška.  Rada robím zo sušeným droždím a to čerstvé uvádzam len preto, lebo bolo  v pôvodnom recepte.

Do  veľkej misy navážime múku, pridáme štipku soli. Maslo som mala tvrdé, tak som ho nastrúhala  na veľkej slzičke. Pridáme vajce.
V mise som zapracovala nahrubo múku s vajcom a maslom
Medzitým sa kvások pekne napenil a narástol
Vylejeme ho do misy k múke a narýchlo pár ťahmi zapracujeme do cesta.
Preložíme na pracovnú dosku a rýchle spracujeme hladké cesto.
Pracujeme naozaj rýchle a nehráme sa s tým.
Cesto,  v žiadnom prípade nenecháme kysnúť a hneď s ním pracujeme ďalej. 
Rozdelíme ho na 8 rovnakých častí.
Každú časť rozvaľkáme na kruh, ktorý je hrubý tak 3 mm, možno by mal mať priemer okolo 20 cm.
Každý kruh rozdelíme nožom, alebo radielkom na 8 trojuholníkov
Na každý trojuholník, na jeho najkratšiu stranu, dáme malú kôpku slivkového lekváru.


Zakrúcame od lekvárovej strany, smerom ku špičke. 
Vznikne nám malý valček, a konce mu ohneme do oblúka, aby sme mali tvar rožteka.
Vôbec Vás nemusí mrzieť, ak bude každý rožtek iný a sem tam bude trošku trčať lekvár. 
Od tohto som sa už oprostila pred rokmi. Rôzne nedokonalosti zakryje práškový cukor a rožteky budú vyzerať autenticky.
Stačí trpezlivosť a láska .
Rožteky kladieme vedľa seba na rovný plech s papierom na pečenie.


Pečieme kým nebudú rožteky zlaté. Moja rúra na to potrebovala 12 až 15 minút. Strážte si to.
Kým sa pečie prvý plech, tak si pripravíme mlieko s rumom.
Hneď ako vytiahnete plech z rúry  s upečenými rožtekmi, ešte také horúce potierame štetcom,  rumovým mliekom. 

Tento krok určite nikdy nevynechajte.
No a na úplný záver pocukrujeme práškovým cukrom, cez sitko.


Na môj pohľad boli dokonalé. S cestom sa báječne pracovalo a išlo to všetko veľmi rýchlo. A celý čas mi pri práci hral Nick Cave. 

Frankfurtský veniec






Moja, Dobrá Vnučka Dorka, kým sa nedostala do toho, povedzme, „komplikovaného“ desaťročného veku, bola u mňa a deduška, pečená , varená. Potom dorástla a radšej bývala s kamarátkami ako s Deduškom a Omkou. A tak som začala chodievať ja k nim, aby som dávala na nich pozor.
Milovala som tie časy a milujem aj tie spomienky na tie časy. No a samozrejme milujem aj jej prítomnosť a milovať budem aj jej budúcnosť.
Ona a jej braček Janíčko sú moje namilovanejšie detičky a detičkami ostanú až do mojej smrti. Ako vnúčatá každých prarodičov.
Chodievala aj ku nám do Mníchova, nielen do BB.
Všetky detské ihriská v Mníchove sme obrážali. Najviac chcela chodiť, na detské ihrisko, ktoré je súčasťou veľmi starého cintorína, v ktorom sa naposledy pochovávalo niekedy po II. svetovej. Nádherné, rozhľahlé miesto, ktoré je v tieni obrovských gaštanových stromov. Nie, tiché nie je ani náhodou.
Všadiaľ na cestičkách je veľa lavičiek, ktoré sú obsadené hlavne študentami, mládežou, mamičkami s malými detičkami. A tých bežcov, čo si tam idú zabehať, a dôchodcov čo sa tam prechádzajú. Nikto nikomu nezavadzia, nikto nerobí bordel, nikto sa nehnevá na detské hlasné hlásky , na smiech mladých. Aspoň pred pár rokmi to bolo.
A priamo v tom areáli bolo detské velikánske ihrisko.
Na tom ihrisku bola Dorka vo svojom živle. Také atrakcie nepoznala a tak sa tam vždy tešila.
Na jej nôžky to bolo asi trošku ďalej a tak sme sa zviezli jednu zastávku metrom.
(omka, prečo je tu cez deň tma)
Raz si tam našla kamošku . Dievčatko v jej veku z Japonska. Normálna malá, zlatá Japonka.
Ona vedela japonsky a Dorka slovensky. Výborná kombinácia.
Jej maminka vedela 50 slov nemecky a anglicky a ja tiež.
Výborne sme sa svorne porozprávali, aj sme sa dohodli na druhý deň. Potom odišli naspäť do Japonska.
Niekedy chcela ísť na zmrzlinu.
(omka ale tam kde je zmrzlina na nôžkach)
Zmrzlina na nôžkach bývala vo veľkej zmrzlinárni, kde sa dalo ísť pohodlne aj na kolobežke. Poháre od výmyslu sveta. Vysoké poháre. Mala chudiatko problém to jesť. Bol vyšší ako ona, keď tam tak sedela. Zmrzlina na nôžkach. ako ju to len mohlo napadnúť, také prirovnanie.
Zmrzlináreň v zime funguje ako cukráreň a predávajú sa tam perníkové špeciality.
Raz prišla za mnou kamarátka Erika a išli sme si tam posedieť. Práve v ten deň sa ženil princ William s Catherine.
Na stene tam majú velikánsky televízor a išiel na ňom prenos z toho weddingu a keď zabrali detailne Williamovu tvár, tak sme mohli vidieť aj jeho rozšírené póry na nose, namojdušu.
A priamo pod tou obrazovkou, sedela na stoličke nejaká anglická pani a zbožne sa na to pozerala. Nesedela v boxe, ale si preniesla stoličku priamo pod obrazovku. Tie tváre jej mohli aj oči vybiť.
Sedeli sme v tej veľkej miestnosti len ona a my dve s Erikou.
A my sme sa rozprávali a pani na nás neustále robila psst.
A išla sa aj sťažovať personálu, že ju rušíme. Tak jej pán majiteľ povedal, že to nie je tam kino, ale kaviareň.
A potom nasrdená odišla a pred odchodom nám prišla po anglicky vynadať. Kľudne nám mohla vynadať aj po senegalsky, výsledok bol rovnaký.
Keď chcela, mala nám vynadať po slovensky. No nie?
Teraz ma napadlo, že ako Janíčko reaguje inak, ako Dorka.
Prišli nás pozrieť aj s rodičmi do Jihlavy a išli sme do cukrárne U Ignáca. Skvelá cukráreň, spojená aj s raňajkárňou, nie raz nás tam nachovali.
No a objednávali sme si zmrzlinové poháre. Janíčko nám strašne chcel niečo vysvetliť, ako autista s tým mal ohromný problém, ale nakoniec sme to preložili tak, že on nechce a nechce zmrzlinu vo vysokom pohári. Vravel nám, že nechce dlhú zmrzlinu. objednali sme mu teda na tanieriku takú, čo mala tvar ako pinocchio a aj sa tak volala.
A keď prišla slečna a Janíčko videl na tácke, všetky tie obrovské, nožičkové , dlhé poháre…..to ste mali vidieť. Zhasla mu tvárička, bradička sa roztriasla a slzy, ako hrachy….schoval si tváričku do ocka a tam mu dôstojne zasoplil celé tričko. Darmo sme mu vysvetľovali, že to sú naše a jemu ešte len príde…..ten žiaľ a krivda sa dali krájať nožíkom. Slečnu to veľmi mrzelo, že keby to tušila, tak prinesie jemu ako prvému. A tak dostal o kopček viac a viac lentiliek a viac trubičiek a viac keksíkov v mištičke. Dorka uprela na slečnu zrak a preriekla….“aj ja sa rozplačem“. 🙂
No a v Mníchove sme chodievali s Dorkou, veľmi radi aj do nákupného centra Hertie. Vtedy ešte fungoval, teraz je to obyčajný kauhof, alebo čo. Nebola som tam odvtedy, ako Hertie skončilo.
Hertie mal noblesu, šmrnc a invenciu v predvádzaní.
O Hertie pohovorím inokedy.
Ona to volala, že „poďme na obedík“
Po obedíku si mohla vybrať koláčik.
Doviedla som ju k vitrínam, kde stáli dievčatá, oblečené v takých tých uniformách, ako v takých predvojnových, luxusných, dámskych kluboch.
Úžasné to bolo.
Ponúkala som jej, od výmyslu sveta , všetky tie jahôdkové, šľahačkové a neviem aké , zákusky,. Ona si tvrdohlavo trvala na svojom, že chce kúsok z Frankfurter Kranz. Mne to prišlo strašne obyčajné.
Slečna, striebornou lopatkou nabrala to, na čo ukázala.
Bola som si istá, že jej to nebude chutiť, tak som objednala ešte jahodový a neviem ešte aký.
Priniesli nám to na servírovacom vozíčku, spolu s mojou kávou, jej kakavkom, a vodou a džúsikom a všetkými tými serepetičkami. Som sa normálne bála, že či nám neprinesú aj lavórik s vodou, pokrytou ružovými lupeňami, aby sme si mohli ponoriť do nej prsty.
Okolo nás rozložili tanieriky a začali sme degustovať.
Verte či nie, ale Dorka vyhrala. Jej výber bol najchutnejší.
Strašne dlho som sa prehovárala, aby som to upiekla, aj špeciálnu formu som si na to kúpila.
Aj som to na jar upiekla a nenormálne sa mi sekol krém. Ale tak hrozne. Kamuflovala som to, ako som mohla, aby to nebolo na fotkách vidieť.
A potom som vytiahla z rúry maslový korpus a vyklopila ho z formy.
Bože. Upiecť niečo v plynovej rúre je niekedy o hubu.
Vrch, ktorý po vyklopení ide na spodok, dokonale zlatohnedý. Spodok, ktorý príde navrch, dokonale čiernohnedý.
A to všetko som mala naplniť a pomazať tým zrazeným krémom.
Tak som tmavé obrezala, krém nahriala a pokúsila sa ho prešľahať, ale aj tak to pomohlo len trochu.
Dokončila som to, ale na ukazovanie to nebolo, len na jedenie. Tak sme dali polovicu susedom a druhú zjedol DM.
Takú nechuť som k tomuto zákusku dostala, že som sa dokopala k repete , až tu na chate.
Vlastne aj preto na chate, lebo tu mám na to stravníkov.
Zákuskov sa dá upiecť aj menšie množstvo, ale toto sa menšie upiecť nedá.
Je to tradičný zákusok, neviem, či to nemá aj nejaký patent, ako napríklad naše Bratislavské rožky.
A na druhýkrát sa podarilo všetko ako má byť.
Je to taká, povedzme vylepšená, bábovka. Samozrejme to nie je bábovka. Ani do registra pre rýchlejšie hľadanie, ho nezaradím ani náhodou medzi bábovky. Toto nie je bábovka.
Cesto je hutné a tak sa toho nedá zjesť naraz veľa. Len ten jeden kúsok.
Ale každý si po hodinke dal znovu a potom znovu. A tak sa zjedol ešte v ten istý deň.
Akurát Dorka nemala nič.
Ale upečiem jej. Či si spomenie.








No a teraz taká praktická vec.
Formu na pečenie Frankfurter Kranz dostať aj u nás.


Neviem či ju majú fyzicky v každej predajni Tescoma , to si môžete skontrolovať priamo na ich stránkach, ale majú ju aj online.
https://www.tescoma.sk/forma-frankfurtsky-veniec-delicia-o-26-cm
Ja keď som veniec piekla prvýkrát, tak som si myslela, že tú formu mám doma. Nemala som, ale som si pomohla.
Dá sa určite použiť aj veľká, bábovková torta, ale ja mám len malú. Tak som vzala formu na tortu a do stredu som položila porcelánovú, zapekaciu misku z Ikei. Nebolo to také šikovné, ako pravá forma, ale s trochou úsilia som to cesto tam pohodlne vpravila a upiekla.





 

Suroviny:

 

Budeme potrebovať formu na veniec s priemerom 26 cm

Cesto :
270 g maslo
200 g cukor
1 balíček vanilkového cukru (ja používam vanilkovú pastu Dr.Oetker)
2 štipky soli
5 vajec normálnej veľkosti M
270 g polohrubá múka
2 čajové lyžičky prášok do pečiva
3 polievkové lyžice mlieko

Krém :
1,5 balíčka prášku na vanilkový puding
80 g cukor
700 ml mlieko sladké
250 g maslo
+ ríbezľový džem na potretie cesta
+ trošku rumu na vykropenie korupusov

Krokant na obsypanie :
1 orech maslo
80 g cukor
150 g nasekané mandle

Na dokončenie :
koktailové čerešne

Postup

 

Uvaríme puding.
Zo 700 ml mlieka odoberieme jednu tretinu a v tej tretine poriadne metličkou rozšľaháme 1,5 sáčku vanilkového pudingu, tak aby neboli hrčky. Mlieko čo ostalo po odobratí, dáme variť s 80 g cukru. Cukru je veľké množstvo, ale je to preto, pretože do masla už nebudeme pridávať žiaden cukor. Dáme variť a uvaríme puding podľa návodu na obale.
Aby sa Vám nestalo, žeby sa Vám krém zrazil, je bezpodmienečne nutné, aby malo maslo a puding rovnakú teplotu. Takže nie tak, ako ja, najprv upečiem korpus a potom idem variť puding. Potom ho rýchlo vyložiť von, aby vychladol a tak……..Tento múčnik je množstvom masla, ktorý tam ide, dosť drahý a bola by škoda, keby sa niečo  nepodarilo.
Radšej si uvarte puding večer, nechajte ho prikrytý fóliou do druhého dňa , normálne stáť na kuchynskej linke. Ráno vyložte maslo, ktoré pôjde na výrobu krému a pokrájajte ho na kocky,  v miestnosti kde je aj puding.
Horúci puding prikryjeme pokrievkou, alebo kuchynskou fóliou a necháme ho čakať na svoj čas.
Rúru zapneme na 180 stupňov.
Formu na veniec vytrieme trochou masla a vysypeme polohrubou múkou.
Do veľkej misy nakrájame maslo v izbovej teplote, pridáme 80 g cukru a vytlačíme lyžičku vanilkovej pasty. Ak nemáte pastu, pridajte balíček vanilkového cukru.
Prešľaháme  do penista a začneme pridávať jedno vajce, po druhom. Všetko prešľaháme.
Pridáme prášok do pečiva a trošku mlieka. Znovu prešľaháme.
Nakoniec zamiešame múku a premiešame.
Cesto preložíme do formy a dáme piecť.
Záleží od Vašej rúry, ale taký orientačný čas pečenia je 45 minúť.
Skontrolujte si to pomocou špajdli.
Po upečení nechajte postáť 60 minút a vyklopte.


Čo robí tento múčnik takým jedinečným, je aj krokant.  
V Mníchove predávajú priamo nasekané mandle, ak si ho robíte doma.
Na Slovensku dostať zatiaľ len mandle nasekané na maličké hranolčeky. Mandle nasekané na plátky nie sú vhodné.
Ja som použila ručný sekáčik na zeleninu

a posekala som ich na potrebnú veľkosť.

Iný spôsob sekania som neskúšala.
Do panvice dáme maslo a cukor a nasekané mandle. 
Niekto urobí najprv karamel, ale ja som dala všetko naraz a nesťažujem si.


Necháme teda všetko rozohriať,  na roztopenom masle necháme roztaviť cukor, miešame drevenou vareškou a opekáme v tejto sladkosti,  nadrvené mandle, tak, aby sme ich opiekli do zlatohneda.
Používajte výhradne drevenú varešku.
Akonáhle máme mandle zlatohnedé, preložíme ich na pripravený papier na pečenie a necháme úplne vychladnúť. 


Po vychladnutí, ak ich máte zlepené, tak hrčky porozbíjajte. Neochutnávajte, lebo Vám nebude viac pomoci a budete ujedať a ujedať. 🙂
Po úplnom vychladnutí pudingu na izbovú teplotu, vložíme kocky masla, ktoré sú tiež v izbovej teplote,  do veľkej misy a na vysokých obrátkach ho šľaháme, kým nie je napenené a biele.
Po lyžiciach začneme pridávať puding a zakaždým zašľahávame, už na nižších obrátkach dovtedy, kým nemáme zapracovaný všetok puding. Ja som do krému ešte pridala za lyžičku vanilkovej pasty.
Do sáčku na krém s malou hviezdičkovou trubičkou, odoberieme z hotového krému , 3 polievkové lyžice a dáme bokom.
Ríbezľový džem vymiešame dohladka.
Vychladnutý korpus, vodorovne 2x prerežeme zúbkovaným nožom.


Spodnú základňu položte na tanier a povrch natrieme rumom a 3 lyžicami džemu a na džem natrieme tretinu krému. Uhladíme.


Priklopíme druhou základňou a zopakujeme.
Rum, 3 lyžice džemu, na to tretinu krému a uhladíme. 
Priklopíme poslednou základňou.
Zľahučka zatlačíme, vyrovnáme a dáme zachladiť na 30 minút.
Poslednou tretinou krému , potrieme celý povrch, vrátane stien v strede kruhu.
Krokant po častiach odoberajte a posýpajte ním celý povrch, vrátane stien v strede. 


Dlaňou posyp ľahko zatlačte do krému.
Povrch ozdobíme pomocou krému v sáčku s hviezdičkovou trubičkou a pokladieme ovocie.

Ja som dala koktailové čerešne, neviem ako vo Frankfurte, ale v Mníchove sa skôr dávajú čerstvé ríbezle.

No a tu je ukážka môjho prvého, neslávneho pokusu.

 

Hubové karbonátky

Ja a určite aj Vy, mám pocit, že nevarím celú jeseň nič iné, len samé huby.
No možno to aj tak je.
Húb je abnormálne veľa a takto to bolo aj vlani. Ale vôbec nemám zachované, žeby som toľko hubovala v kuchyni.
No.
V podstate všetky tie recepty na hubovú nôtu, ktoré som v tejto dobe vkladala, neboli pre mňa nové a varievala som ich.
Nepoznala som bedlovú nátierku a nepoznala som ani tieto karbonátky.
A môžem povedať, že víťazom tohtoročnej hubárskej jesene, sú tieto karbonátky.
Sú absolútne skvelé. Robila som ich len z polovičnej dávky a celkom to ľutujem.
Môžem povedať, že za mňa….sú lepšie ako vyprážané hubové rezne. Je to moja chuť a som v mojej rodine osamotená. Teda v tom zmysle, že sú lepšie ako hubové rezne.
Zároveň som nesmierne vďačná za môj, ručný sekáč na zeleninu, značky Orion.
A vážne nerobím tejto značke reklamu. Ja som s ním vskutku takto veľmi spokojná a preto ho spomínam, už v takmer druhom recepte.

 

Suroviny:

 

Z tohto množstva som urobila 10 malých karbonátok, čo sú necelé tri porcie

350 g čerstvé huby
35 g maslo
1 cibuľa
50g údená gazdovská slanina
2 cesnakové strúčiky
1 biely rožok od včera
4 polievkové lyžice sladká smotana
1 veľké vajce
3 plytké polievkové lyžice jemná strúhanka
pol lyžičky drvená rasca – alebo podľa chuti
väčšia lyžička sušená majoránka
pol lyžičky soľ
čerstvo drvené korenie
múka, vajíčko, strúhanka na trojobal
olej na vyprážanie

Postup



Slaninu nakrájame na maličké kocky. 
Cibuľu nasekáme na čo najdrobnejšie.
Huby som zvolila nasekať v ručnom krájači, pretože by som toho nebola schopná urobiť nožom. Teda bola by som, ale trvalo by to  veľmi dlho.


V tomto sekáči som sekala aj cibuľu.
Možno zvolíte trochu väčšie kúsky húb, aby ste ich takpovediac aj cítili pod zubami. Je to na na Vás
Do hlbokej panvice na masle rozpražíme slaninové kocôčky a dáme do zlata udusiť cibuľu.


Pridáme nasekané huby.


Nepodlievame.
Ja viem, že to vyzerá desivo a človek má pocit, že to zákonite prihorí a škoda húb a tak. 
Stačí,  keď to v rámci možnosti panvice,  premiešame a prikryjeme pokrievkou.
Po minúte vyzerajú tie huby takto.


Sú zredukované a majú dostatok tekutiny.
Pridáme soľ, mleté korenie a kto má rád, tak aj drvenú rascu.
Premiešame , trošku stíšime plameň a ešte na minútu prikryjeme pokrievkou.
Odokryjeme pokrievku a už len miešaním vydusíme tekutinu.
Netrvá to dlho, možno 10 minút a máme pripravený hubový základ.


Necháme schladnúť.
Rožok, alebo iné pečivo roztrháme a vymiešame so 4 polievkovými lyžicami smotany. Stačí aj smotana na varenie. 
Jedno veľké vajce rozšľaháme a dve tretiny vylejeme k uduseným hubám.
Pridáme majoránku a napité pečivo.
Vymiešame.
Mala som to stále veľmi mokré, tak som dohusťovala strúhankou.
Čo sa týka strúhanky na zahustenie, predpokladám, že to bude zakaždým iné množstvo.  Tentokrát som použila približne,  tri lyžice.
Výsledkom je kompaktná,  tvárna zmes, ktorá drží tvar a nerozpadá sa.
Ospravedlňujem sa, fotka je neostrá.


Máme malé množstvo vajíčka, čo sme odložili bokom a pridáme do neho ešte veľkú lyžicu smotany, alebo mlieka, alebo aj obyčajnej vody. Použijeme ho pri obaľovaní.
Tvarujeme malé faširočky, ja som ich mala desať.
Klasicky obalíme v múke, vajíčku a strúhanke.
Na panvici máme rozohriaty olej a karbonátky opekáme zo všetkých strán do tmavozlata.

Zemiaková kaša, šalát a hubové karbonátky. 


Obed šampiónov.

Jesenná kapustnica s mäsovými guľkami

U nás v Selciach rozlišujeme rôzne druhy kapustníc.
Poznáme štedrovečernú, potom silvestrovskú, potom obyčajnú a Julkinu.
Ja som v posledné roky pridala aj túto jesennú.
Aj keď katolícka cirkev rozhodla, že na Štedrú večeru už nemusí byť pôst, aj tak pôstne pravidlo, stále dodržujeme a preto naša kapustnica vtedy neobsahuje, žiadne mäso, ale len veľa cesnaku a maslovú zápražkU. Nikto na svete ju nevedel tak uvariť ako moja mamička.
Dokonca som si ju nosila aj do Sásovej. Som sa smiala, že na Božie narodenie som varila komplet veľký rodinný obed pre celú famíliu v Selciach, ako pečená hus, knedľa, červená dusená kapusta, polievka, obložené misy a vyprážané rezne, ale pôstnu kapustnicu si nosím v pohári od mamičky, ako prvôstka 🙂
Všetci ju jedávajú z musu, ale ja by som ju jedla hocikedy. Aj v lete. Ale to som nemohla, lebo vraj to je špeciálna len na Štedrú Večeru a ešte mi ju dovolila aj na Starý Rok 🙂
Raz sme už sedeli v Sásovej za stolom, všetko prestreté a nachystané. A predstavte si to….Ja som zabudla na tú kapustnicu, kvôli opekancom, na ktoré som dávala pozor, aby sa nerozvarili a dobre som ich ochutila.
Išla som si nohy dolámať rýchlo, rýchlo ju zohriať a chcela som si to uľahčiť a dala ju do mikrovlnky len v tom skle. Ako som ju vyberala, tak bola prirodzene horúca a tak som ju chytila len za to hrdlo . Samozrejme som to neudržala, vypadla mi z rúk a padla na zem, kde sa aj rozbilo sklo. Bolo to hrozné. Aj po tých rokoch rokúcich, mi táto príhoda nepríde ako vtipná.
Posledné roky sme chodievali na Vianoce už len do Seliec a akokoľvek bola mamička na tom mizerne a už len tak prežívala, túto mi musela vždy, vždy skontrolovať, lebo tá „jej“ chuť, bola najlepšia.
Už mi ju nikdy nedochutí ………
Silvestrovská kapustnica je tiež každá iná.
Ešte keď som chodievala do práce , tak sme si vymieňali s kolegyňami skúsenosti, ako kto varieva. A predstavte si, že ja som bola jediná, čo pridávala do nej aj trochu sladkej smotany. Bože to bolo drdlotu, že ako to môže chutiť, že to bude len potom ako segedín.
Vtedy som ešte nebola sebavedomá kuchárka, tak som sa aj zahanbila.
Ale varila som si ju po svojom a časom som zistila, že veru nie som vôbec taký sám vojak v poli s tou smotanou a že ju tak varia mnohí, mnohí.
Raz sme mali s partiou Silvestra na nejakej chate. A tak som ju varila v obrovskom hrnci. Každá rodina priniesla údenú klobásu.
Hádam päť párov som dávala do nej, spolu s údeným. Len aby bola dobrá, výdatná a hustá.
A keď som začala ochutnávať, už po uvarení klobás a kapusty a všetkých tých kapustnicových súčastí, tak som sa zmraštila a skoro som odpadla.
Hneď som to identifikovala. Niekto priniesol klobásu v ktorej bolo namiešané mäso z kozy!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! A mne sa aj zdalo, že cítím v nose , pri varení kozinu, ale som si myslela, že je to tou chatou, alebo tak nejako.
Vedela som že to bola koza, pretože moji rodičia mali zdroj aj na baraninu aj na kozľacinu a vedela som ako to chutí. Jedávali to len oni dvaja, pretože , Bože odpusť, toto mäso sa jesť jednoducho nedá. Ako aj divina zo starého zvieraťa . Dokonca nemôžem ani tie malé jahňacie kotletky, ktoré sa podávajú v milión hviezdičkových reštauráciách. O konine našťastie nič neviem, DM si v Jihlave občas kupuje konskú salámu a spolu s Dobrou Svokrou, si na nej vždy vynikajúce pochutia.
Ja viem, že takéto hnusenie si rôznych pokrmov a mäsa a všetkých tých jedál, je čisto teoretická záležitosť a v čase naozaj veľkého hladu a nemožnosti zohnať niečo iné, by som bola rada všetkému, čo mi pomôže nakŕmiť rodinu. Modlím sa ku všetkým bohom a celému vesmíru, aby sa tohto nemusel dožiť , nielen každý môj blízky človek, ale nikto na tomto svete.
Nuž ale práve toho Silvestra, kde sa v kapustnici vyvarila klobása s kozím mäsom, som v tej situácii nebola a verte mi , či nie, musela ju dochutiť iná osoba, pretože ja som to už nedokázala nieže prežrieť, ale ani ovoňať.
Celý ten hrniec mi smrdel kozacinou a dobrá polovica ľudí, bola na tom rovnako.
Nepamätám si či som sa na toho Silvestra bavila, ale pamätám si celkom určite, že som kapustnicu nejedla.
A doteraz netušíme, kto bol ten, čo priniesol túto klobásu, pretože nikto sa nepriznal.
Obyčajná kapustnica, je presne taká, čo sa do nej nedáva smotana, len sa vyvarí údené, alebo klobásy a dá sa za hrsť sušených húb. Medzi obyčajnú kapustnicu radím aj jedlo, ktoré kapustnicou nie je, ale tak nejako ja ju súkromne tam mám zaradené.
V Podkoniciach, bývali v čase, o ktorom idem písať, v dvoch menších domoch, spojených priechodom, ktorý sa volá pitvor, starý rodičia a mamičkin brat Jožo a sestra Anna.
Vtedy sme chodievali do Podkoníc veľmi často. Vyviezli sme sa do Priechodu a do Podkoníc sme prešli peši po takej poľnej asfaltke. Asi trištvrte hodiny to bolo prechádzkou, so mnou, malou.
V nedeľu ráno, stará mama dala do kyslej kapusty variť údené klobásy. Uvarili sa, nevybrali sa a všetci išli do kostola na omšu.
A keď prišli z kostola, tak si každý nabral na tanierik kúsok klobásy a uvarenej kapusty. Nebola to ako polievka, ale dávalo sa to na plytký tanierik s chlebom. Tú šťavu si potom povytierali s chlebom.
My keď sme tam dorazili, tak mamička vybalila zákusky a dojedli sme tú kapustnicu s klobásou, ak ešte ostalo.
No a Julkina kapusta ?
U jej druhej starkej Bernardky z Vranieho, nakladali každý rok kapustu do suda. My sme už dávno v Selciach prestali a len sme kupovali v obchode. Oni nie.
Ich kapusta zo suda, bola ako remeň. Vrždavá a kyslá. Dobrá Švagriná si ju nosila domov a spolu s Julkou ju milovali.
Tá ich kapusta sudová, bola taká kyslá, že keď som ju raz ochutnala, tak som si spomenula na všetky hriechy a ústa mi vytočila. Tie dve , by sa v nej aj hádam kúpali. Janka varila kapustnicu z ich kapusty, bez smotany a kapustu nepremývala. Strašne im tak chutila.
I raz prišli na návštevu ku starkej do Žiliny a Julka išla do špajzy. A tam našla hrniec a v nej kapustnicu s naberačkou. Hádam tri tie naberačky vychlipkala len tak postojačky a prišla do kuchyne kde vraví, že tá kapustnica čo uvarili je dokonalá, fantastická, úžasná a fajná.
Jej tety Božka s Hankou na ňu pozerajú, že kapustnicu ešte nevarili. A milá Julka jedla z toho hrnca, vybratú surovú kapustu s vodou zo suda.
Takže áno, toto je Juklina vysnená kapustnica 🙂
No a táto jesenná.
Je to kapustnica, keď mám hlavne čerstvé huby. A tento rok ich mám toľko, že sa môžem nimi obhadzovať lopatou.
Dobrá Teta Pavla odišla definitívne do dôchodku. Takže na chate, je jediný zarábajúci a to Môj Dobrý Manžel. Ostatok sme všetci dôchodcovia, prisatí na sociálny systém 🙂
No a usporiadala rozlúčku so svojimi kolegami z lekárne.
Bolo ich 10 a plán bol taký, že sa pohostenie usporiada na posedení na záhrade. Je pod veľkým prístreškom a dajú sa mu zatiahnuť aj neprefukujúce bočné závesy.
A DT si to predstavovala, že urobíme chlebíčky a jednohubky a opečú si špekačky. DT občas nedochádzajú veci, lebo v tomto je ohromne nepraktická.
Tak som to vzala do svojich rúk, dajúc bokom všetky predstavy DT.
Ako prvé som sa rozhodla, že ich nakŕmime teplou várou.
Ohromne sa mi táto kapustnica vydarila, aleže ohromne a dojedla sa len tak luplo.
A že aký je rozdiel medzi jesennou a zimnou. Nuž do jesennej idú čerstvé huby a mäsové guľky. A nedávam tam klobásy údené . Údené mäso, síce uvarím vo vode, ale nedávam ho ako vložku naspäť.
No o tej akcii hádam inokedy, lebo som už popísala dosť.
Takže poďme variť.




 

Suroviny:

500 g kyslá kapusta
1 údené koleno
pás údenej gazdovskej slaniny
1 veľká cibuľa
4 cesnakové strúčiky
500 g čerstvé lesné huby
3 špekačky
veľká lyžica bravčová masť
2 čajové lyžičky soľ
1 polievková lyžica sladká mletá paprika
mäsové guľky
Na mäsové guľky :
400 g mleté miešané mäso
1 veľká cibuľa
1 čajová lyžička soľ
1 čajová lyžička drvený tymian
1 cesnakový strúčik

Postup



Vo vode uvaríme údené koleno. Mám rada údené koleno, ale Vy si dajte adekvátne množstvo údeného z akejkoľvek časti. Musí to byť ale naozajstné údené,  nie to predvarené. 
Údené nebudeme už potrebovať, pretože v kapustnici nebude. Ja potom urobím cibuľkovo-zemiakový šalát a zjeme s ním údené, ako samostatné jedlo. Po uvarení ho zabalím do alobalu a odložím.
Ostalo asi 1,7 litra údeného vývaru.
Cibuľu ošúpeme a nakrájame na kocky, dva strúčiky cesnaku ošúpeme a naplátkujeme.
Kapustu vyberieme na tanier. Nálev,  v ktorej bola,  zlejeme do pohárika. 
Kyslú kapustu vždy poprekrajujem na drobno, strašne nemám rada, keď mi visí z lyžice.
Gazdovskú slaninu nakrájame na kocky.  Bolo jej asi 30 gramov.
Vo veľkom hrnci roztopíme bravčovú masť a rozpražíme slaninu. Pridáme nakrájané špekáčkové kocky a opečieme ich
Vložíme cibuľu a poriadne porestujeme do zlata, prihodíme plátky cesnaku a ešte restujeme chvíľočku.
Vsypeme mletú papriku a premiešame aby sa rozpustila v tuku a ihneď dáme na červený základ,  kyslú kapustu.
Musíme pracovať rýchle, pretože nám tá paprika môže zhorknúť. 
Akonáhle tento základ premiešame s kyslou kapustou, máme po nebezpečenstve horknutia.
Kapustu dôkladne prehrejeme a zalejeme údeným vývarom, tak aby bolo všetko riadne ponorené.
Varíme kým nie je kapusta takmer mäkká. 
Čerstvé a očistené huby, nakrájame na kocky a pridáme ku kapustnici a dovárame všetko spolu




a dolievam pritom neustále údený vývar.
Minula som ho úplne celý.
V tejto fáze som zistila, že hrniec v ktorom varím, je malý a musela som to preložiť celé do väčšieho 🙂


Kým sa nám kapusta dovára do zmäknutia, urobíme si mäsové guľky.
Cibuľu nasekáme na jemno.
Do mäsa vyklepneme vajíčko, pridáme cibuľu, prelisujeme cesnak, pridáme soľ a tymian.
Mäso vymiešame.
Na veľkú panvicu dáme asi 4 lyžice oleja. Ja som nejako nepremýšľala a naliala som strašne veľa oleja, ako vidíte. Môžem Vám povedať, že po vypražení guliek som ho zliala a použila som ho ešte na ďalšie varenie.
Guľky nerobíme veľké, spočiatku som sa pozabudla a robila som také malé faširočky, ale guľky na lyžicu, na jeden hryz sú vážne lepšie. 
Ak si namočíte ruky vo vode, pôjdu Vám tie guľky rýchle a jedna radosť.
Panvicu som dala na zdroj tepla a guľky dávala priamo na panvicu a išlo to vážne rýchle.


Guľky opekáme zo všetkých strán do zlatohneda.
Keď už máme kapustu mäkkú, vložíme do kapustnice všetky guľky.
Keďže som už nemala údený vývar, musela som doliať normálnou, vriacou vodou. Doliala som asi liter . Dolievame toľko tekutiny, aby ste mali kapustnicu hustú, ako sa páči Vám
Privedieme k varu a do smotany pridáme niekoľko lyžíc horúcej polievky.
Takúto smotanu vlejeme pomalým prúdom do kapustnice a prelisujeme cesnak čo nám ostal.
Pamätajte, že tú smotanu naozaj musíte zmiešať s trochou horúcej tekutiny z polievky, inak riskujete, že sa Vám smotana sekne. 
Necháme prevrieť na jednu bublinu a vypneme.
No a ideme dochutiť.
Ak je Vám málo kyslá, pridajte nálev. Mne bola kyslá až dosť a vedela som, že DM by ju nejedol, takže som do polievky dala lyžicu trstinového cukru. Úplne vážne Vám to píšem. Čo Vám mám čo hovoriť, taký je život s DM.
Ak je Vám naopak kyslá málo, nič sa nedá robiť, tu pomôže pár kvapiek octu. Keď varím z mníchovskej kyslej kapusty, čo je už fertig, tak tú okysľujem vždy.
No a môžete si dochutiť ešte ako sa Vám páči, či soľou, či tým, či oným.
No, je to vážne trochu iná kapustnica a dajte jej šancu. Ja ju milujem a dokonca ju jedáva aj DM a aj si pridáva a aj ju jedáva niekoľko ráz prihrievanú. Pokladám to za obrovský úspech.
Raz som k nej urobila ako prílohu popučené zemiaky , omastené cibuľkou, ale na moje  počudovanie to nebolo ono. Chlieb je chlieb. 






Nátierka z bedlí


No áno, huby stále rastú.
A stále ich sušíme, stále ich zavárame a stále ich varíme.
Vôbec som netušila, že tie huby môžem strčiť do mnohých a mnohých jedál, ktoré môžem takto v jeseň oživiť.

Návod na túto nátierka mi dala Evka Dingová.
Ona je nesmierne láskavý a obetavý a dobrý človek.
Pozná veľa ľudí, čo sú naozaj v zlej sociálnej situácii, a pozná aj bezdomovcov.
Na ňu sa doslova lepia, pretože ona nevie nepomôcť. Ona vie, že 95 percent z nich si za túto situáciu môžu sami, ale nedokáže nad týmto zavrieť oči.
Akonáhle jej naozaj zlý, zdravotný stav dovolí, pomáha, ako sa jej dá.
A minule jej dal plnú sieťku húb, presne takýto chudák.
Dal jej ich preto, lebo mu nejako pomohla a toto bola forma jeho poďakovania.
A čo na to milá Eva.
Polovicu si usušila a z druhej polovici uvarila, plný hrniec hustej, hubovej polievky a dala mu do dvoch zaváracích pohárov.
A potom jej priniesol zase hrúzu bedlí. Časť vypražila a zabalila mu do krabičky s chlebom a spomenula si, že niekto jej raz povedal, že z bedlí sa dá urobiť výborná nátierka na hrianky.
A tak si zaexperimentovala a nesmierne jej to zachutilo.
A ako správna kamarátka, sa so mnou podelila o jej recept.
Čo sa týka receptu.
Určite ju budem robievať, keď bude toľko húb, ako je túto jeseň.
Ale urobila som pár chýb.
Cibuľu budem nabudúce krájať na úplne jemno.
Vedela som, že budem dusiť bedľu dlho a tak som myslela, že sa tá cibuľa udusí, aj keď bude nakrájaná na trošku hrubšie.
Vadia mi tie kúsky cibule.
Ochutila som ju málo výrazne. Kým bola teplá, tak sa mi to zdalo v poriadku, ale po vychladnutí a stuhnutí, je to veľmi mdlé.
Keď som pozerala recepty tak rôzne na internete, tak v jednom prípade som našla, že sa dá nátierka plniť a sterilizovať v pohárikoch, pokiaľ si ju chcete uchovať v špajze.
Ja to neplánujem a tak som ju mohla ochutiť napríklad lyžicou horčice, verím, že by jej to chuť nezmenilo, len zvýraznilo. Neviem, či to mám napísať do receptu, alebo nie, tak to napíšem aspoň sem.
V každom prípade Evi, Boh Ti to na malom Dingovi vynahradí, že si taká aká si. Svet by bol bez Teba chudobnejší.




 

Suroviny:


Asi na 600 ml nátierky budeme potrebovať

800 g klobúkov bedlí
1 veľká, naozaj veľká cibuľa
100 g bravčová masť
100 g maslo
180 g tavený syr ( ja som dala dve kocky Pálivca a dve kocky smotanového)
4 cesnakové strúčiky
soľ, mleté čerstvo drvené korenie
chilli papričky podľa chuti

Postup


Z bediel použijeme len klobúky. Je ich pekná kôpka. A to DM vybehol len za chatu a do polhodiny bol naspäť.



Nohy sa na teplé spracovanie do jedla nehodia, ale zato usušené a pomleté najemno, sú skvelým hubovým ochucovadlom. 
Bedle pokrájame na veľmi malé kúsky. Cibuľu na čo najjemnejšie kocky. 
Do kastróla dáme rozohriať bravčovú masť, spolu s maslom.


Podusíme cibuľku a pridávame kúsky bediel.
Jaj, ešte na cibuľku som dala prúžky jalapeňa. To či chcete nátierku pikantnú, je len na Vás. Stačí  keď dáte  práškovú, pálivú papriku, hádam že pol lyžičky by stačilo.
Môžete podliať trochou, vriacej vody. Pridáme plytkú lyžicu soli.
Neviem to odhadnúť presne, ale dusila som bedle , minimálne 45 minút.
Neplánovala som ich mixovať, pretože som nechcela jemnú konzistenciu, preto som ich chcela rozdusiť na čo najmäkšie a aby cez to všetko , mala tá nátierka nejakú štruktúru. 
A musím hneď povedať, že sa aj tak stalo. Až na tú cibuľu.
Evka rascu nepoužila, lebo ju nemá rada a nedala som ju ani ja, pretože rascu tiež nemusím…okrem pečených zemiakov na plechu. 
Po tejto dobe som vmiešala 4 kocky taveného syra a ešte som dala asi orech masla, lebo sa mi to zdalo také suchšie.
Bol to len pocit, ale ničomu to neuškodilo.
Vznikla nám kaša, ktorá mne chutila úplne skvelo.


Prelisovala som ešte dva cesnakové strúčiky a pridala aj namleté korenie. 
Aj chuť toho korenia mi nejako vadí.
Ale fakt je taký, že som mala covid a odvtedy mám niečo s chuťovými pohárikmi.
Teraz keď paštétu jeme, tak si myslíme, že toho cesnaku som mala dať viac a preto v rozpise uvádzam strúčiky štyri.
Uvažujem, žeby ste mali tú zmes výraznejšie ochutiť, ešte pred stuhnutím, aj keby sa Vám zdalo, že je to za tepla v poriadku. 
Nieže to predimenzovať , ale výraznejšie ako inokedy.
To je ako keď robíte domácu zmrzlinu. Keď ochutnáte tú zmes ešte pred zmrznutím, tak sa Vám zdá v poriadku a po zamrznutí , nemá žiadnu chuť. Preto dávam do takých zmesí vždy o niečo viac cukru a vanilky a určujúcich surovín,  ako sa píše v rozpise a veľmi sa mi to osvedčilo. A zdá sa že to bude aj tento prípad .
Vliala som horúcu zmes do alobalovej vaničky s obsahom 900 ml.


Nie je do plna a naliala som aj do dvoch malých pohárikov na viečka. 
Nesterilizovala som ich, len dala do chladničky. Viečka mi chytili, ale aj tak neslúžia na dlhodobé uskladnenie a preto ich držím v chladničke. 
Myslím, že nejaké dva týždne by mohli vydržať.
Ak chcete sterilizovať, tak rozhodne treba aspoň hodinu.
Sú to huby a je tam cibuľa. Vážne treba aspoň hodinu.
Ja sterilizujem hodinu huby, ktoré sú podusené len vo vlastnej šťave s troškou soli a Pavla tá tie svoje až hodinu a pol.
Túto zmes,  ešte pred zatuhnutím,  môžete variabilne ochucovať, môžete tam pridať tymian, alebo tú mletú rascu, alebo na čo si myslíte, že máte chuť. Ja by som, ako som spomínala v úvode, pridala trochu horčice.

Pred podávaním som nasucho opražila mandle a posypala povrchu. Urobili tam fantastickú službu. Ak máte nejaké zvyšné mandle, alebo lieskové oriešky, tak neváhajte. Ale musíte ich určite nasucho opražiť do zlata.
Jedli sme paštétu normálne na raňajky.
So zeleninou a žeruchou a šalátom. Na normálnych mäkkých rožkoch.
Skúsila som opiecť nasucho aj pár koliesok, ale vôbec to nie je potrebné..



Ak plánujete na hrianky ako pohostenie, zvážte aj kyslé uhorky a tak.
Nátierka má úplne takú konzistenciu, ako bežná paštéta.
Akurát je bez éčok, konzervantov, farbív, umelých príchutí, palmového oleja  a bohvieakých surovín.




Vďaka Evi.