Archívy autora: vybusna

Jarná špargľa

komentáre 2

Keď vybehla v TV reality show „Ano šéfe“ so Zdeňkom Pohlreichom, tak sa priznám, že sme to s Dobrým Manželom hltali.
Ohromne sa nám to páčilo.
Vydržali sme možno tak necelé dve série a potom sme to už prestali sledovať, pretože to začalo byť všetko na jedno kopyto.
Začali to vysielať v roku 2009 a ja som tohto šéfkuchára zasledovala, na základe nejakého článku,  v roku približne 2007.
Jeho osoba a jeho život  bola nesmierne zbulvarizovaná a jemu to možno tak vyhovovalo. Nevedno.
Jeho excesy  a excesy jeho manželky ,  skutočné a nafúknuté a vymyslené,  ma vážne nezaujímajú. Niežeby som ich nečítala. 
Jeho manželka sa tiež venuje gastronómii a v jednom rozhovore , ktorý dala nejakému časopisu, vystupovala veľmi príkro a arogantne.
Ale musím uznať jedno. Mala pravdu od a až po zet.
A ďalšia pravda, ktorá je, je tá, že Zdeňek Pohlreich tou šou, pozdvihol povedomie ľudí , čo sa týka varenia, o niekoľko levelov vyššie.
Osveta, postupy, princípy varenia, to bolo niečo úplne iné. Kedysi sme pozerávali Prima Varešku, alebo taký program čo uvádzal ten hudobník Petr Novotný.
Bože, to keď porovnávam s varením Pohlreicha, to bolo ako porovnávať zanesené koronárne cievy 60 ročného riaditeľa krachujúceho podniku, ktorý fajčí jednu od druhej, rozvádza sa so svojou piatou manželkou a najstarší drogovo závislý syn, vykradol práve lekáreň,  s cievami 30 ročného zdravého domorodca ktorý žije šťastný niekde na Bahamách a jeho jedinou prácou, je uloviť si rybu a pozbierať kokosové orechy a pomilovať sa so svojou šťastnou a zdravou manželkou.
Ani Cajthamlová, ani Žídek ani otca, koňa, brata syn, neurobil toľko v osvete, čo sa týka zdravšieho stravovania a prebúrania postupov, ktoré sme preberali z generácie na generáciu v našich kuchyniach, ako práve Pohlreich.
Mňa nevynímajúc.
Z tých množstva častí, kde v rámci show prišiel a my sme ich s DM reálne v TV videli, som si zapamätala tri.
V jednej bol na návšteve kdesi na Šumave.
Viedol to mladý kuchár so svojou manželkou a v tej krčme mali oni aj bývanie s malým synčekom. On varil, ona bola v obsluhe.
Bolo to niečo ako steak house. Kravy, ktorých mäso využíval, sa mu pásli, na jeho vlastných šumavských lúkach.
Bol ich ukázať Pohlreichovi a oni tam sedeli a pozorovali, to malé stádo a on ten chalan hovoril, ako mu je zaťažko , tie kravy dať porážať, pretože každú pozná od teliatka a vie aj ako sa volajú a tak. Že jediné čo môže, že ich má vo veľkej úcte a chce, aby mali svoj život aj koniec, čo najmenej stresujúci.
Ani mu nič vtedy , čo sa týka varenia, Pohlreich nevyčítal. Skôr mu radil, čo sa týka organizácie krčmy a že dáva veľmi nízke ceny. A z jedálneho lístka mu vyhodil nejakú prílohu fazuľovú.
Keď sa tam po čase vrátil, tak zistil, že tie kovbojské fazule, dal znovu na lístok, pretože si ich vyslovene dopredu objednávali hostia, že toto a jedine toto chcú.
Prijal nejakých ľudí, do obsluhy, hostia už tam mohli chodiť jedine na základe telefonických objednávok, pretože to nestíhali a manželka si presadila , že jeden deň v týždni majú zatvorené a otvárajú až o štvrtej poobede.
Aj sme sa tam chceli ísť pozrieť. Cez Šumavu chodíme pravidelne, ale bolo to  ďaleko od cesty a s nami vždy cestujú aj mačky a to zase my im chceme dopriať , čo najmenej stresujúci cestovný zážitok, tak sme tam nikdy nešli.
Chudáci, ktovie ako sa držia v tomto strašnom pandemickom období.
Tie dve ďalšie prevádzky nejdem opisovať, nechám si to na inokedy.
No a ako sa toto všetko, čo som popísala, týka tohto receptu?
Z tej časti seriálu, si nepamätám nič iné, len toto.
Pohlreich prišiel a objednal si niekoľko jedál  a medzi nimi bolo aj niečo s prívlastkom „primavera“
A keď doochutnával, tak si zavolal majiteľa a toho sa pýta, že prečo dal tomuto jedlu, preboha živého, názov primavera, keď to tomu vôbec nezodpovedá.  A  či vie,  čo vlastne znamená to primavera.
A pán majiteľ mu povedal, že je to taký zveličený význam, že je to príma jedlo. Že je to niečo, čo veľmi dobre chutí.
Tak Pohlreich skoro upadol do kómy.
Nie priatelia, tak to veru nie je.
Primavera je slovo z taliančiny, alebo španielčiny a znamená to jar.
A keď je niečo primavera, tak aj bez toho, žeby ste to jedlo dopredu videli, tak musíte dostať na tanieri, okrem toho hlavného, aj veľa veľa jarnej zeleniny a zeleného šalátového lístia.
Tam nešlo o to, že ten človek netušil, čo slovo primavera znamená, nie je to v našich končinách také časté. Ale o to, že gastronomické prevádzky zakladajú ľudia, ktorí o tom nemajú ani poňatia.
Ich jediným cieľom bolo zarobiť. Nezáležalo na tom, z čoho a ako varia, nezáležalo na tom, že aby ušetrili na jednej pracovnej sile, tak miesto toho, aby prijali kuchtíka, ktorý by urobil normálnu pravú zápražku, tak nakúpia kýble sušenej lacnej instantnej, miesto normálneho vývaru z rezancami, objednajú kýble lacného instantného prášku, alebo miesto toho aby sa čistili a strúhali pravé zemiaky a s pravým vajcom, tak robia zemiakové placky z prášku. 
O toto tomu Pohlreichovi išlo a ja som si vtedy nadosmrti zapamätala, že primavera je plná sviežej chrumkavej zeleniny.
A že kde mi dajú haruľu urobenú z prášku, tak už tam viac nevkročím.
Iná vec je tá, že aj to je iluzórne. 
Tá plná svieža chrumkavá zelenina je pestovaná priemyselne a s následkami, ktoré už nedokážeme zvrátiť. 
Ale priatelia, o tom až nabudúce.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 

Suroviny:

 

Na dve porcie budeme potrebovať :
300 g zelená špargľa
300 g biela špargľa
3 jarné cibuľky aj s vňaťou
3 cesnakové strúčiky
konárik čerešňových paradajok
dve veľké hrste mladých hráškových luskov
lupene čerstvej rukoly, poľníčku
šťava a kôra z jednej limetky
hrsť lieskových orechov
3 polievkové lyžice olej

Postup

Pri zelenej špargli som sa týmto nestretla, ale pri bielej je to časté, že pokiaľ je už staršia, dlho stojí, tak je drevnatá, bez šťavy, má tvrdé vlákna. Je to nešťastie, hlavne v prípade, že tú špargľu máte na tanieri po prvýkrát. Potom na ňu zanevretie a už jej nikdy nedáte šancu.
Takáto bola aj moja biela špargľa v tomto recepte, ale ja som jej to odpustila, pretože to bola moja chyba, že som ju pri nakupovaní, neskontrolovala.
V každom prípade, keď špargľu kúpite, hneď ju radšej aj spracujte.
Aby ste predišli možnému drevnatému vláknu musíte bielu špargľu dostatočne od konca zrezať a obieliť ju až po hlavičku.
Zelenú stačí niekedy len umyť a spodky orezať.
Všetku zeleninu a šalátové lupene umyjeme.
Limetovú, alebo citrónovú kôru nastrúhame a vytlačíme šťavu.
Na suchej panvici opečieme lieskové orechy. Opekáme kým sa nebude dať medzi prstami vymrviť ich šupka a nebudú zlatohnedé.
Necháme ich vychladnúť a medzi dlaňami ich vyšúchame a zbavíme šupiek. Bude to bordel.
Jarnú cibuľku nakrájame do šikma na stĺpčeky. Cesnak obielime naplátkujeme.
Na panvici necháme rozohriať tri lyžice oleja a vložíme do nej špargľu.
Minútu ju pretriasame a prikryjeme pokrievkou.
Opekáme ju asi osem minút, občas panvicou pretriasajme, aby sa špargľa opekala zo všetkých strán.
Preložíme ju na teplé miesto.
Do výpeku môžeme dať ešte lyžicu oleja.
Vložíme plátky cesnaku, cibuľkové stĺpčeky, hráškové lusky a konáriky paradajok.
Dáme znovu pod pokrievku a dusíme nejaké tri minúty.
Zeleninu preložíme ku špargli a pekne naaranžujeme.
Posolíme, posypeme čerstvo drveným korením.
Do výpeku primiešame limetovú, alebo citrónovú šťavu podľa chuti a ľahučko môžeme ešte osoliť.
Ochuteným olejom prelejeme špargľu. Pomôžte si vytierkou na krémy, aby ste dostali z panvice všetok skvelý olej.
Je dôležité aby ste takto pripravenú panvicu obsypali šalátovými lupeňmi.
Ja som použila rukolu a poľníček. Keby som mala mladý špenát, tak dám aj ten.
Nakoniec presypeme opečenými orieškami.
Takto pripravená špargľa primavera, môže slúžiť ako príloha, ak si k tomu upečiete zemiaky, tak aj ako samostatné jedlo.



Špagety s mäsovou omáčkou – netalianske

Pridaj komentár

Pred nejakými piatimi rokmi,  Môj Dobrý Manžel sledoval taký seroš, ktorý mapoval rôzne rodiny a skupiny ľudí v Amerike, ktorí čakali na súdny deň. Ten súdny deň mohol mať rôzne podoby.
Buď globálny konflikt, alebo globálna klimatická katastrofa, ktorá mala rôzne dopady na civilizáciu.
Vždy zničujúcu.
Prestala fungovať funkcia štátu, prírodné zdroje boli zamorené, po svete sa potulovali hordy, ktoré vraždili, aby si zabezpečili prežitie.
Apokalypsa.
Každý diel pojednával o inom človeku, respektíve rodine a pripravoval sa na katastrofu, v ktorú on veril.
Zaoberali sa tým normálne , seriózne. Nikto si z nich nerobil srandu, nikto nespochybňoval ich konanie.

Mávala som z toho zlé sny a odmietala som sa na to pozerať pred spaním v posteli, ako si DM, určite potajomky myslel.
No v živote som sa tak nebála, ako v tom období.
Ja som duša dôverčivá a verím všetkému, čo mi kto povie.
A tak som raz,  s vážnou tvárou,  pristúpila k DM a pýtam sa, že čo by sme mali urobiť, v tejto neistej dobe, aby sme aj my boli  pripravení. 
A DM mi s vážnou tvárou povedal :
„Urob nejaké základné zásoby potravín tak, aby nám vystačili povedzme na mesiac. Urob si zásobu liekov tak, aby si ich mala aspoň na tri mesiace. Kúpime nejakú vodu a kúpime bandasku na benzín. A kúpime aj takú nepriepustnú igelitovú vložku do vane, a keď bude treba rýchle napustíme vodu do vani aby sme mali zásobu.“
Vôbec neviem, či si robil zo mňa srandu, ale urobila som ako kázal.
Mala som chvíľu problém zistiť , ako sa povie po nemecky  „nepriepustná igelitová vložka do vani, na zachytenie zásoby vody“, ale našla som a i kúpila.
Aj som si lieky naškrečkovala.
Pravda je taká, že za tie roky som úplne zabudla, kde som odložila tú vec do vani. Kým by som ju našla, tak by bolo po tečúcej vode. Určite som ju odložila na nejaké,  úplne logické miesto a tam je jej dobre.
Z naškrečkovaných liekov som odoberala, keď sa mi nechcelo chodiť pre obnovenie receptu, ale tak tie v zásade stále mám, pretože dostávam predpisy na tri mesiace.
Pitná voda je stále v pivnici. Päťročná síce, ale tej sa hádam nič nestane.
No a potraviny.
Tak čo by ste nakúpili, aby to vydržalo. Ja som išla hlavne po mäsových konzervách. 
No aspoň 15 som kúpila, takých tých veľkých, pol kilových. A aj som si normálne predstavovala, že ako ich budeme jesť, keď nebude voda, elektrika , plyn a po uliciach sa budú preháňať šialený Mad Maxovia.
Odložila som ich do najzadnejšieho kúta v špajzičke, naukladala na seba a tešil ma pohľad na ne a hrialo vedomie, ako som pripravila svoju rodinu na apokalypsu.
Ako sme stále v Mníchove a nemôžeme cestovať , tak sa nám stále zapratávajú priestory v kuchyni, pretože len dokupujem a dokupujem.
A ten roh zaprataný polkilovými konzervami som začala nutne potrebovať na niečo iné, aktuálnejšie. Napríklad nemala som kde popchať fľaše s alkoholom, ktoré budú vraj skvelé ako výmenný artikel v apokalyptickom období. To hovorilo v tom seriály.  Som zvedavá, kto by vymenil tri konzervy za fľašu vaječného koňaku, ale no dobre..
A tak som započala revíziu.
Takže najprv som okamžite vyhodila tie, ktoré boli po záruke viac ako dva roky.
Čo boli po záruke rok, som nechala na zhodnotenie DM.
A tie čo boli po záruke len niekoľko mesiacov, tak tie som vyložila, aby som ich minula.
Nebála som sa, žeby s nimi niečo bolo.
Z mojej zásoby na apokalypsu ostali 2 konzervy.
A tým pominie záruka v priebehu tohto roku. Takže aj tie som už vyložila na míňanie.
Tak Vám poviem.
Ak dnes nastane skaza sveta biblických rozmerov, nemáme konzervy, sme nepripravený a ja som zlyhala ako strážkyňa kozuba.
Otvorili sme tú konzervu, čo bola po záruke rok.
No úplne normálna bola. Nádherne voňala a krásnu farbu mala tá hruda mäsa v nej.
Bolo  to bravčové zaliate v bravčovej masti. Ešte aj tá masť voňala.
A tak som sa podujala urobiť špagety v mäsovej omáčke z rok prejdenej konzervy. 
Robievame túto omáčku z lunchmeatu, teda DM ju robieval, on ma na ňu naviedol.
Pred revolúciou  sme u nás doma špagety s omáčkou nepoznali. Ja neviem, či sa to varievalo, pretože ja si to vážne nepamätám.
Ešte ako mladí nájomníci v našom novom paneláku, sme sa často, susedia, medzi sebou navštevovali. Mali sme všetci malé detičky a tie sa spolu hrali a my sme mali svätý pokoj na besiedku.
A raz som bola u susedovcov Serváčkovcov, kde sme rozoberali, ako sa asi robí taká omáčka na špagety.
Alenka chcela udusiť normálne mäso, ktoré nakrája na menšie kúsky. Jej manžel Igorko oponoval, že to musí byť mleté mäso, že ako by tie kocky mäsa v šťave na tom držali.
Ja som vôbec nemala predstavu a len tak odboku som povedala, že čo keby sa rozvarila paštika nejako, aby z nej vznikla omáčka.
Normálne sme o tom aj zauvažovali.
To je jedna taká moja spomienka na špagety.
Druhá spomienka je taká, že vo vedľajšom paneláku bývala rodina môjho bratranca. 
Aj s nimi sme hocikedy besedovali.
A raz keď som k nim prišla, tak Mica mi vraví, že si ide urobiť špagety, že jej prišli nesmierne na chuť.
A uvarila špagety, dala do nich kocku taveného syra Unikát, rozmiešala, aby sa rozpustil a zamiešala ešte kečup.
Normálne som si to robievala roky takto, lebo mi to zachutilo.
Jediné talianske jedlo kedy som vtedy poznala bola „milánska polievka“ , čo bola obyčajná paradajková, do ktorej bol nastrúhaný nejaký eidam, a ten tam bol v tanieri usadený v jednej hrude,  na dne taniera a dal sa zjesť jedine,  keď sme tú polievku lyžicou vyjedli a na dne taniera sme ten syr lyžicou pokrájali.
Pizzerie, internet, zahraničné dovolenky neexistovali. 
Bože keď si na to spomeniem.
Takže sa dohodneme, aby pravoverní milovníci talianskej kuchyne neupadli do kómy, toto vážne vážne vážne nie sú talianske špagety.
A ak ich odmietate a priori, moja škoda to nebude.





 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Na dve až tri porcie omáčky budeme potrebovať :

Polkilová mäsová konzerva vo vlastnej šťave v čo najväčšej kvalite
1 cibuľa
4 cesnakové strúčiky
bobkový list
2 polievkové lyžice oleja
2 papriky
2 zdravé stopky rapíkatého zeleru
100 ml pasírovaných, alebo drvených paradajok 
(môžeme nahradiť plnou lyžičkou paradajkového pretlaku)
tvrdý syr na strúhanie
nasekaná petržlenová vňať


Postup

Do hlbokého kastróla dáme rozohriať olej , pridáme bobkový list, na veľmi malé kúsky nasekanú  očistenú cibuľu a rozdrvené tri cesnakové strúčiky.
Pokiaľ sa nám na miernom plameni dusí základ, vezmeme konzervu.
Ja otvorím aj vrchné aj spodné viečko , tak sa mi mäso najlepšie vyberá.
Očistíme ho od tuku a šťavy a tú preložíme do hrnca, kde sa dusí základ.
Mäso nakrájame na malé kocky a položíme na základ.
Premiešame a necháme dusiť.

 

Hneď potom,  očistíme a umyjeme papriky a zelerové stopky. 
Papriku nakrájame na menšie pásiky a zeler na polmesiačiky.
Pridáme do hrnca a premiešame.
V tejto fáze som videla, že som mala konzervu, ktorá sa volala „bravčové mäso v masti“
Tej masti bolo toľko, že som ju musela zliať. 

Nechala som ju znovu stuhnúť a na druhý deň mal Dobrý Manžel hody, keď si ju natrel na chleby . Nakrájala som mu na to veľa cibule, nebolo treba ani opaprikovať a  okoreniť, pretože bola plná chutí z toho, ako som v nej všetko dusila. Tak pribudol DM ďalší klinec do rakvy jeho koronárneho systému.
Pridala som zeleninu.
Ten stopkatý zeler nikdy nevynechávam. On má takú chrumkavú konzistenciu a dáva tomu ohromne dobrý pocit pri jedení. O chuti ani nehovorím.


Priliala som pasírované paradajky. Mala som asi 100 ml a stačilo.
S tekutinou opatrne, pretože nechceme mať z toho polievku, alebo prílohovú omáčku.
Miesto pasírovaných, môžete dať aj čerstvé paradajky. V tom prípade ich dajte zarovno z mäsom a radím ich pred tým obieliť. 
Necháme na jednu bublinku prevrieť a hneď vypíname.
Nakoniec prelistujeme strúčik cesnaku. Všetko trvá maximálne 15 minút.


Ja podávam tak, že uvarené špagety dávam priamo do omáčky, vymiešam a rovno podávam. 
Až na tanieri nastrúham syr a posypem bylinkami.
Špagety dávam priamo do omáčky len v prípade, že sa idú rovno jesť a hneď sa aj všetky zjedia.
Tak.


Španielska zemiaková tortilla

Pridaj komentár

Francúzske zemiaky milujem.
Ale nie také, ako nám varievala za môjho detstva mamička.
Ona uvarila zemiaky v šupke, vajíčka na tvrdo a domácu údenú klobásu.
Vlastne tú nevarila, tú nakrájala na kolieska.
A nahrubo nakrájala surovú cibuľu.
Všetko naskladala do vymastenej misy z jenského skla vo vrstvách a dala piecť. Keď chytil povrch nejakú farbu, tak to zaliala vajíčkami , zapiekla a podávala.
No nechutilo mi to.
Vtedy som to nevedela definovať prečo, ale teraz už presne viem prečo.
Boli suché, klobása v nich nebola šťavnatá a boli tam vajíčka na tvrdo.
Tie vajíčka boli najväčším kameňom úrazu.
Ja varené vajíčka naozaj dokážem jesť holými ústami a pochutím si. Ale v kombinácii vo varenom jedle ich nemôžem.
Ak už veľmi musím, z nejakého dôvodu, jesť španielske vtáčky, tak dôsledne vypreparujem ich vnútro a odložím nabok taniera, nejedávam znojemskú a nejedávam kulajdu.
V kulajde sa s tými uvarenými vajcami naviac , snúbi aj kôpor.
Ak je na špenáte smažené volské oko, tak je to mňamka preveľká, Ak je tam uvarené vajíčko na tvrdo, tak ho odsuniem na bok.
A tak sa tie francúzske zemiaky , u nás v Selciach, prestali variť.
Ako mladá gazdiná v mojom vlastnom byte, som tie zemiaky tiež nevarila, ale na obede v závodnej jedálni, nám ich raz urobili preložené s kyslou kapustou a neboli tam uverené vajíčka.
A to mi chutilo.
A tak som ten recept začala prispôsobovať mojim chutiam.
Jedna kolegyňa mi povedala fintu raz na to, druhá kolegyňa na ono.
A tak som si ich vyšperkovala a milovala ich.
Vydala som sa a prestala ich variť. Niet komu.
Dobrý Manžel ich nemá rád a pre mňa samú sa to robiť nechce.
Na tortillu ako recept som pozerávala veľmi často, pretože ma to ohromne lákalo a vyzerá to fantasticky.
A s povzdychom som vždy obrátila pozornosť inam, lebo DM mi to jesť nebude.
A raz som si zase chcela potešiť oko a pozerala som nejaké videá na recepty španielskej kuchyne a tam aj na tortillu. A DM počul komentár a kričí na mňa že toto by si veru aj dal.
No skoro som odpadla.
A tak som si to naplánovala.
Jednu som robila na deň sv. Patrika ako prílohu ku špenátu a pečenému mäsu.
A druhú som robila na Veľký Piatok k špenátu a rybe.
A zistila som, že si musím kúpiť panvicu.
Panvica s vnútorným rozmerom 22 cm je pre naše potreby príliš veľká a naviac nemá teflónový, alebo iný nepriľnavý povrch.
A tá druhá má vnútorný rozmer 15 cm a tá je zase malá.
Takže prvá tortilla bola príliš tenká, dalo by sa to nejako utľapkať, ale lepila sa na dno a boli problémy aj s jej prevrátením.


No a tá druhá bola zase asi príliš tučná.


Najlepšia panvica bude niečo medzi tým a takú si aj veru kúpim.
Hneď ako vložím tento recept na blog.
Tortilla sa jedáva len tak sama so sebou, ale ja ju vidím ako skvelú prílohu k zeleninovému šalátu a podobne.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  2 porcie

Suroviny:

Na jednu  tortillu pre dvoch ľudí budeme potrebovať :
3 stredné, alebo 2 veľké zemiaky
1 veľká cibuľa
5 vajec
soľ
olivový olej

Postup

Očistenú cibuľu a zemiaky umyjeme a nakrájame na tenké polmesiačiky.

 

Do nepriľnavej vhodnej panvici dáme rozohriať olej. Musí ho byť toľko, aby boli zemiaky s cibuľou, sčasti ponorené.


Olej, ktorý ostane, nebude prepálený a bude ochutený a prevoňaný cibuľou. Po použití ho zlejte a normálne doužívajte vo varení.
Takže olej v panvici rozohrejeme a naraz do neho vložíme zemiaky aj s cibuľou.
Zľahka posolíme.

Zemiaky v tom oleji akokeby dusíme, nevyprážame.
Miešame ich, aby sa neprichytávali.
Podľa množstva a kvality zemiakov to môže trvať desať až pätnásť minút.
Nie je to čas ktorý, musíte dodržať, ak budú zemiaky mäkké na hryz, tak jasné, že stačí aj menej.
Hotové zemiaky cez sitko odcedíme od tuku.

Snažíme sa, aby plátky zemiakov neboli úplne dolámané a zmrvené.

Do misy rozbijeme 5 vajíčok, trošku osolíme
Pozerala som niekoľko videí a každý kuchár robil po svojom. Jeden tie vajcia prešľahal, druhý nie.
Ten čo ich nerozšľahal, tak rovno z oleja, vyberal tie zemiaky dierovaným vyberákom a také horúce dával k tým celým vajciam.
Lyžicou ich opatrne premiešal, aby sa žĺtka roztrhli a celá zemiaková zmes sa v tých vajciach obalila.
A túto zmes nechal asi 15 minút odpočívať. On hovoril, že tá zmes zhustne a všetky tie cibuľové a zemiakové chute prejdú dôkladne do tých vajíčok.
Ďalší kuchár vajcia prešľahal, praskol zemiaky k nim, premiešal a rovno dal piecť na panvicu.
Vyskúšala som obidva spôsoby a nevidela som medzi tým žiaden rozdiel. Nemám s tým ešte toľko skúseností, aby som zbadala niečo výnimočne iné. Ale pri tom prvom, budete mať o jeden riad menej na umývanie, myslím tým tú metličku na šľahanie .

Olej z panvice zlejeme a necháme len menšie množstvo. Na toto pozor, pretože keď som robila tortillu prvýkrát na tej jednoduchej panvici a začala sa mi veľmi lepiť o dno, tak som dolievala olej a keď som ju potom prevracala na druhú stranu, tak som ten olej vyliala a mala ho úplne všade.
Olej v panvici musí byť rozhorúčený, až potom do neho vlejeme vaječnú zmes.
Túto spočiatku pretriasame, aby čo najskôr začala tuhnúť aj v strede, ale to nech netrvá ani pol minúty.
Tortilla sa začne pripekať a my ju obracačkou upravujeme a pritískame okraje po celom obvode, aby mali pekný guľatý tvar.


Kuchári hovorili, že toto by malo trvať 3 minúty, kým nie je zo spodu pekne tmavo zlatá a tuhne už aj na povrchu.
No mne na povrchu netuhla, tak som ju prikryla pokrievkou a aj tak to trvalo dlhšie ako tie dve tri minúty.
Potom priklopíme panvicu plytkým tanierom hore dnom (to čím priklápame , musí byť väčšie ako panvica ), rýchlym pohybom panvicu s tanierom prevrátime.
Tortilla nám z panvice vypadne na tanier, na tanieri je opečenou stranou navrchu a tou mokrou na spodku.
Tu vidíte prečo nemôže tá tortilla pri opekaní plávať v oleji, všetko by sa Vám vylialo na ruky.
Hneď ju sklzom zošuchneme naspať do panvice, aby sa opiekla aj z tej druhej mokrej strany.
Znovu opečieme to tmavozlata a definitívne vyklopíme , už známym spôsobom na tanier.
Hotová tortilla chutí trošičku sladkasto po tej cibuli a smerom do stredu by mala byť máličko mokrá.
Chuť je skvelá a zaraďujem do rodinného jedálnička.






Fašírky s cuketovými špagetami v cesnakovo – citrónovom masle

komentáre 3

 

Pred nejakým časom som sledovala v TV nejaký program. Už neviem o čom to bolo respektíve, netuším, o čo tam išlo. 
Dali tam ľuďom variť jedlo a nedali im žiaden kuchynský nástroj, ktorým by ho mohli miešať.
A náhle im dali kefy na čistenie záchodových mís.
Boli úplne nové a kvôli tomuto pokusu, ich dali aj špeciálne vydezinfikovať, aby sa zabezpečila úplná čistota.
Jeda moja, tak to ste mali vidieť.
No ani za nič to nechceli urobiť a keď ich to už prinútili urobiť, tak sa zdráhali to jesť a jedli s veľkým sebazaprením.
A potom dlho debatovali o svojich pocitoch bla bla bla.
Alebo toto.
Po päťdesiatke ma začali pozývať každé dva roky na  preventívnu mamografiu a musela som si ísť bezpodmienečne kúpiť novú podprsenku.
Mala som ich plný šuplík ale nemala som ani jednu funglovku a to by mi bez funglovky,  tú mamografiu určite neurobili.
Nebola som na mamoške prvýkrát a vedela som, že sa vyzlečiem v kabínke a prídem tam už len hore bez,  a tú moju krásnu novú podprsenku, uvidí leda doma,  Dobrý Manžel.
Aj tak som si ju musela kúpiť.
A odvtedy mám v šuplíku takú, čo sa nosí iba na mamografiu.
Chápete to ?
Proste sú veci, ktoré Vás nepustia.
Dnes som sa na internete rozprávala s jednou mojou webovou kamoškou a opisovala som jej tento recept a že som nadšená, ako špiralizér funguje na cukete.
Že áno, na mrkvu je ten malý sopliak, úplne na figu, ale keď som prišla na takú malú fintičku , tak som robila na tom zeleninovom 
strúhadle,  cuketové špagety ako divá a že je to fakt super.
Stojí to pár eur a poskytuje to nesmierne možnosti. 
A narazila som u nej na blok, ako tí, čo nechceli jesť jedlo, ktoré miešali s absolútne nezávadnou záchodovou kefou, alebo ako ja, čo si myslím, že na mamošku sa môže chodiť jedine v podprsenke,  na to určenej.
Stála si tvrdo za tým, že je jedno, či si ona tú cuketu nakrája na kolieska, alebo na hranolky, furt to bude chutiť rovnako.
Ja Vám tu na mieste prisahám, že nechutí .
Ohromne som rada, že po prvom mrkvovom pokuse, keď som brblala a nevidela v tej somarinke žiadnu budúcnosť v mojej kuchyni, rovno nevyhodila.
Lebo ja toto robievam. A niekedy trpko ľutujem.
Napríklad tento týždeň.
Za tých dvadsať rokov v tomto byte, som zlikvidovala asi 3 nádobky na tekuté mydlo. Kupúvam vždy len sklenenú. Už si celkom dobre nepamätám, ako pošli prvé dve, ale túto tretiu som nezničila vlastnou vinou. Vrchnáčik so sosáčikom bol kovový a predstavte si, že ten sosáčík sa odlomil. Len tak. 
Tak som odmerala priemer hrdla a išla sa pozrieť na amazon po náhradnom diely. I som veru našla. Objednala som, zaplatila som.
Dva týždne ho nebolo. Vec nepochopiteľná. Tak som to spomenula DM a ten to zisťoval a zistil nasledovné.
Ja som ten náhradný diel za 7 eur objednala z Číny!!!!!!!!!!!!!! Z Číny!!!!
Ja , čo som zakázala v našej domácnosti kupovať čokoľvek z Číny, ide ma čert uchytiť z každého čo si objednáva všetko v Číne, aby ušetril tri eurá na tovare a zanecháva za sebou ekologickú stopu za pár miliónov.  
Vôbec som si nevšimla dodaciu lehotu a krajinu pôvodu.
A to vôbec nie je všetko. 
Keď ten náhradný diel prišiel, tak bol priemer objímky väčší asi o milimeter a nesedel.
Fakt to bol zlý zlý deň.
A od zlosti som to vyhodila, lebo nám to bolo na nič.
Tak to zobral do rúk DM a objednal úplne novú celú fľašku, akurát zmeral rozteč skrutiek na držiak, aby nemusel vŕtať nové diery do kachličiek.
Fľaška prišla a hádajte čo. 
Ten vrchnák, čo som vyhodila, by bol na ňu akurát. Mohla som mať náhradný diel doma. A mám veľký makový trt.
Lebo keď zozúrim, tak konám, bez rozmyslu.
Ale pri tom špiralizéry, som asi nezozúrila dostatočne, pretože som ho pekne umyla a zabalila do krabičky a dala ho k výrobníku na jogurt, k plniču hotdogov, k ultrazvukovému vodnému čističu hocičoho a ručnému šľahaču, ktorému chýba jedna metlička.
A keď som tie špagety vyrábala, tak som si popremýšľala, že keby som tú mrkvu pred špirálovaním povarila 5 minút, tak by to šlo asi dobre. 
Takže mením svoj informáciu o tomto produkte, ktorú som dala pri mrkvovom šaláte. 
S cuketou to fungovalo. Akurát som cuketu držala pevne v ruke, žiadny nádstavec som na to nepoužila. A nekrútila som cuketou, ale tým strúhadlom.
Neviem ako dlho mi vydrží, je to celé z plastu.
Vzhľadom na to, akú mi urobil službu, tak keď ho dorazím, kúpim si ďaľší, možno nie taký istý, ale lepšejší. 
V mojej kuchyni ho využijem.




Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Suroviny:

Na približne tri porcie potrebujeme 

Na fašírky :

400 g mleté miešané mäso
4 cesnakové strúčiky
plytká lyžička soľ
čerstvo drvené korenie, chilli vločky 
1 polievková lyžica pikantný kečup
veľká kytica petržlenová vňať
plátkový syr, kolieska póru
3 polievkové lyžice olej

Na cuketové špagety :

2 cukety – vážili dokopy približne 900g
dve poriadne lyžice maslo
2 strúčiky cesnaku
1 čajová lyžička sušený cesnak
podľa chuti soľ
šťava z jedného citróna
1 čajová lyžička sušené talianske bylinky


 

Postup

Najprv si urobíme prípravu na fašírky a na zeleninu.
Mäso vymiešame dôkladne s koreninami, prelisujeme do neho cesnak, pridáme kečup a nasekanú vňať.
Miešame dovtedy kým sa mäso pekne nespojí.
Rozdelíme ho na 8 rovnakých guliek.
Ja som sa rozhodla, že každú tú guľku ešte rozdelím a obidve polovice vyťapkám na placky.

Na spodnú položím syr a koliesko póru a druhou ho priklopím ako sendvič a spojím okraje po obvode.


Nespojila som ich asi dobre, pretože sa mi pri vyprážaní otvárali. Nebolo to nič zásadné, ale ak to tak nechcete, tak každú guľku rozťapkajte, do stredu vložte syr a pór a uzatvorte to do guľky a potom ešte stlačte.
Ja som chcela aby tam ten syr a pór boli na reze vidieť, preto som zvolila to sendvičovanie.


Fašírky dáme bokom a ideme na cuketu.
V úvode som písala, spôsob akým som ju strúhala. Nebudem sa už k tomu teraz vracať.
Cuketu dôkladne umyjeme a našpagetujeme ju.


Pásy boli dlhé a na tanieri som ich musela prerezávať, inak by som ich na vidličku namotala asi všetky.
Na panvici rozohrejeme olej.
Fašírky opekáme na každej strane približne 5 minút. Dáme ich bokom na teplé miesto.
Do kastróla dáme roztopiť maslo a pridáme naplátkované strúčiky cesnaku
K maslu ešte pridáme výpek po vyprážaní fašírok.
Pridáme cuketové špagety.
Neustále ich kliešťami prehadzujeme, aby sa obaľovali v tuku.
Takto to robíme 5 minút a vypneme. Čas nepredlžujte.
Na cuketové rezance vytlačíme citrónovú šťavu , pridáme talianske bylinky, sušený cesnak a soľ podľa chutí.
Premiešame.
Máme hotovo.
Pred podávaním fašírky ešte polejeme omáčkou, ktorá vznikla z vody, ktorú pustila cuketa, masla, cesnaku a citrónovej šťavy s koreninami.
Mala som svoje pochybnosti, ako prijme DM tú prílohu a zo zbabelosti som uvarila ešte aj cestovinové špagety a jemu som prílohu namiešala v pomere asi dve tretiny cestovinové a tretina cuketové.


Ale ma milo prekvapil a do práce som mu už dávala opačný pomer a vraj nemá problém jesť aj samotnú cuketu.




Dusené hovädzie – ropa vieja

Pridaj komentár

 

Kedysi nebolo varenie cudzokrajných receptov taká jednoduchá záležitosť,  ako je to teraz.
Nebolo k dispozícií toľko informácii o receptoch, ani toľko fotografií, ani možnosti porovnávania receptov, alebo videí. Teraz mávajú rôzne druhy receptov svoje stránky na wiki, môžeme si dohľadať jeho mutácie, čítať recenzie, čítať , čo si kto o tom postupe myslí,  atak ďalej.
Varili sme tak, ako nám kto povedal, ako nám kto napísal a koľkokrát sa recept tvoril podľa toho, akú chuť tam na tanieri vidím a cítim.
Ropa vieja je recept, o ktorom niekto môže tvrdiť, že je kubánsky. Ale keď sa začítate do jeho špecifík, tak zistíme, že vlastne ho varia vo viacerých,  španielsky hovoriacich,  krajinách.
A Portoričan, ho kľudne môže variť inak ako Španiel.  A Kubánec už úplne inak.
Ale čo sa jednoducho musí a musí a musí dodržať je to, že mäso, ktoré sa udusí, sa špecificky upraví tak, že sa ako keby napáralo na tenké nite.
Toto,  už aj predurčuje preklad  ropa vieja, čo znamená „staré šaty“
Presne také aké majú strašiaci v poli, alebo zodraté odstrihnuté rifľové kraťasy, alebo značkové rifle, ktoré sú deravé a v tej diere visia nite.
Na prípravu je najlepší flank steak, krája sa po vlase. Určite ho poznáte ako hovädzí pupok.
Ja som ho nemala. 
Kúpila som mäso, určené na polievku. Doslova polievkové mäso. 
Bolo také krásne, že mi ho bolo ľúto iba uvariť, vo vývare.


Akurát bolo nesprávne nakrájané. 
Bolo krájané nie po vlase, ale naprieč.
Aby som mala dlhšie mäsové párance, tak by malo byť hrubšie.


Ale je  vlastne jedno aké mäso máte, hlavne nech je určené na dusenie a dá sa pohodlne párať.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

500 g hovädzie mäso na dusenie 
soľ, čerstvo drvené korenie
mletá rímska rasca (kumín)
oregano
kajenské korenie
sušený cesnak

3 polievkové lyžice olivový olej
1 veľká cibuľa
5 strúčikov cesnaku
300 g pasírované paradajky, alebo stredný paradajkový pretlak
2 bobkové listy
pár guličiek nového korenia a pár klinčekov

2 malé rôznofarebné papriky
1 malá plechovka olivy
2 polievkové lyžice kapary aj s nálevom
1 plná čajová lyžička cukor
kávová šálka biele víno – nie je podmienkou
1 čajová lyžička balsamiko – nie je podmienkou
kytička koriandrovej vňate, ak ju nemôžete vystáť tak dajte petržlenovú

 

Postup

Ak máte hovädzí pupok, tak ten nakrájajte na stejky. Stejky by mali byť dlhé, tak aby sa Vám tie mäsové párance dali pohodlne jesť. Nie sú to špagety, ale kúsky mäsa.
Rezne z obidvoch strán dôkladne nasolíme, nakoreníme. Posypeme kumínom, kajenským korením a sušeným oreganom a sušeným cesnakom.
Koreninami nešetrite.



V hlbokom kastróle rozohrejeme olej a mäso opečieme zo všetkých strán do hneda.
Kým opekáme, necháme si v konvici zovrieť vodu, ošúpeme cibuľu a cesnak.
Cibuľu pokrájame na rebrá a cesnak rozpučíme.
Rezne vyberieme a odložíme bokom.
Na výpeku opečieme cibuľové rebrá a rozpučený cesnak, kým cibuľa nezmäkne.
Ak máme víno, tak ho vlejeme k cibuli. Ja som mala, tak som dala. Ak nemáte, tak len podlejte horúcou vodou, alebo ak máte, bude fajn aj horúci vývar.
Ale ako píšem postačí aj voda.
Pridáme pasírované paradajky, alebo paradajkový pretlak.
Všetko premiešame, vložíme mäso a dolejeme horúcou vodou, tak aby bolo všetko prikryté.
Pridáme bobkový list, nové korenie a klinčeky.
Všetko privedieme k varu, pridáme lyžičku soli, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a necháme dusiť dobré dve hodiny.
Počas dusenia, robte občasné kontroly, aby Vám nejakým nedopatrením nevyvrela tekutina a neprihorelo to.
Ak treba tak podlejte.
Po dvoch, ak by bolo treba, tak až po 2,5 hodine, všetko vypneme.
Ja som mäso vybrala, aby som urýchlila chladnutie.
Očistíme papriku a nakrájame na tenké pásiky.
Olivy nakrájame na kolieska.
Ja som mala čierne olivy, pretože tie mávam vždy, ale keď som pozerala recepty na webe, tak som videla, že všade použili zelené olivy plnené papričkou.
Ak budete kupovať cielene olivy len na túto príležitosť, tak kúpte tie zelené.
Mäso párame na rezance ručne, alebo dvoma vidličkami.


Tu vidíte, že mám tie rezance krátke, ale hlavne nech sú.

Omáčka je krásna a zredukovaná


Mäso, papriky, olivy a kapary, vložíme do omáčky.


Ak je toho veľmi veľa , dolejte horúcu vodu
Ja som mala ešte biele víno, tak som tam dala aj ten zbytok, čo mi ostal.


Privedieme k varu, dáme lyžičku cukru, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a dáme tomu ešte 20 minút.
Hotovo.


A teraz začneme všetko ochutnávať.
Ja som pridala omáčke pálčivosť, chilli vločkami, dala som tam trochu balsamika, aj keď to asi do ropa vieja veľmi nepatrí, ale dalo to tomu taký šmrnc. A ešte som tam prelisovala strúčik cesnaku a dosolila som.
Na záver zamiešame nasekanú zelenú vňať.
Podávame s bielou ryžou a limetkou.

Rybie filé v omáčke

komentáre 2

Dnes to bude bez  rečí.
Tento guláš je robený na spôsob brazílskeho pokrmu moqueca. Netvrdím, že sa moqueca robí presne takto ako ja, ale robí sa podobne. 

 

Cas pripravy Čas prípravy: pol hodina
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  3 porcie

Suroviny:

Na tri porcie potrebujeme :


4 kocky mrazeného filé
1 limetu
1 červenú papriku
1 mrkvu
1 cibuľu
4 cesnakové strúčiky
1 jalapeno (alebo chilli paprika)
1 polievkovú lyžicu paradajkového pretlaku (malá konzervička )
1 plechovka lúpané paradajky vcelku
1 plechovka kokosové mlieko
1 lyžička soľ,
1 polievková lyžica mletý koriander
1 polievková lyžica mletá sladká paprika
zväzok petržlenovej vňate, alebo koriandrovej
3 polievkové lyžice olej

Postup

Filé necháme úplne povoliť a rozkrájame ho na väčšie kocky.
Na kocky nastrúhame limetovú kôru (predtým ju dôkladne umyjeme), zľahka ochutíme soľou a čerstvo drveným korením. Zastrekneme limetovou šťavou.


Odložíme bokom.
Mrkvu a papriku očistíme a nakrájame na maličké kocky.
Ja som nepoužila jalapeno, pretože som ho nemala, ale normálnu chilli papriku.
Máme radi pálivé, takže som ju len umyla a pokrájala na kolieska. Jadierok som sa nezbavovala.
Cesnakové strúčiky a cibuľu ošúpeme.
Cibuľu nasekáme a cesnak nahrubo pokrájame.
Pokiaľ varíte guláš v lete, respektíve máte naozaj sladké čerešňové paradajky, tak použite tie a prerežte ich. Použite tak za malú vaničku.
Do kastróla dáme rozohriať olej a na dve tri minútky podusíme na ňom cibuľu.
Pridáme mrkvové a paprikové kocky a kolieska jalapena.


Všetko posolíme a dusíme 4 – 5 minút.
Pridáme paradajkový pretlak, koriander, sladkú papriku, premiešame a troškou horúcej vody (100 ml) zriedime základ.
Premiešame.
Vložíme paradajky. Ja som použila konzervované, lúpane a v celku. V rukách som ich rozdriapala priamo do hrnca. Ak by so ich krájala na doske, tak by mi vytiekli a takto som o šťavu neprišla.

Nakoniec vlejeme kokosové mlieko.
Všetko privedieme k varu a do tohto základu vložíme kocky filé aj so šťavou.


Stíšime zdroj tepla a dusíme 6 minút.
Vypneme.


Pridáme všetku limetovú šťavu, nasekanú vňať a ochutnáme.
Ak treba dosolíme a dokoreníme.
Podávame s ryžou.


Jarné rezy

komentáre 2

Mamička začala pekávať na svadby, najprv v rámci dedín. Neviem,  ako v tom období,  robili svadby,  ľudia z mesta. 
Bola som malá.
Ja si pamätám od roku,  povedzme 1975, že keď sa pieklo niekomu na svadbu, tak mamka chodievala po práci do svadobného domu, kde si ju objednali. 
My sme Selčania a tak to bolo v Selciach, ale mamka chodievala aj do svojich rodných Podkoníc, pretože tam mala kopu rodiny s deťmi na vydaj a ženenie.
Raz,  si pamätám, že išla aj kdesi na úplne inú dedinu v okrese. To ju chodili vyzdvihnúť rovno do práce a večer ju doviezli autom domov.
Ženil sa jediný syn,  starý mládenec, hádam tridsiatnik a  vidím pred sebou jeho mamku ako teraz keby to bolo. Taká milá, usmievavá tetuška.
Raz nebola spokojná s nastávajúcou nevestou, netušíme prečo.  A keď chodila ku nám, tak stále hovorila, že keby si len táto Vaša Milenka vzala tohto nášho Janka. Hlavne tri mesiace, pred chystanou svadbou , to bolo výborné prianie svadobnej mamky 🙂
Ako som písala, bol tak asi ku tridsiatke a ja som mala 16 rokov a chodila na strednú.  Keby som ho stretla niekde v meste, tak by som ho asi volala ujo a vykala mu.
Asi mali nejakého strýka v Amerike, alebo , čo, lebo milý syn mal auto značky Chrysler a malo metalízu.
Povážte,  v roku povedzme 1978,  mať na Slovensku Chryslera s metalízou.
A keď sme túto rodinu aj po dlhých rokoch spomínali, tak sme ju nijako inak už nevolali,  len tí od Janka chryslera. Chodievali celkom často, aby im mamka upiekla nejaké torty na rôzne príležitosti, ale ani jedna nebola rozvodová, tak to asi dopadlo dobre s tým manželstvom.
Na dedinských svadbách bol kedysi taký zvyk, že susedia a ľudia, nejako spriaznení so ženíchovou, alebo nevestinou rodinou, nosili do tohto domu “ do svadby“.
Nosilo sa to víkend pred svadobným týždňom a bol to materiál na pečenie.
Hrudy domáceho tvarohu, cukor, múka, olej, maslo, čokoláda, kakao a vajcia. Všetko v rozličných množstvách.
Niekto zodpovedný bol poverený tým, aby zapisoval, kto a čo priniesol. 
Druhý zodpovedný to odoberal a nosil do chladnej komory a tretí zodpovedný to triedil..
Tento zoznam sa starostlivo odkladal a dával sa naň pozor ako oko v hlave. A svadobná mamka, alebo jej dieťa, museli sledovať, kedy má svadbu, niekto z tej rodiny, čo priniesli materiál, aby presne to isté, mohla ísť do tej svadby „vrátiť“
Tento recipročný systém bol úžasný.
Keď som sa  v roku 1980 vydávala, boli také lastovičky, že k nám nepriniesli materiál, ale peniaze. A keď sa o pár rokov ženil môj brat, tak sa nosili už len peniaze.
Keď sa vydávala moja dcéra ,  peňažná tradícia, ešte stále žila. 
Netuším, vôbec netuším, ako je to teraz.
A potom začala pekávať mamka tak, že si urobila na to miesto v letnej kuchyni a chodili jej pomáhať členovia svadobnej rodiny, a keď som na to dorástla, tak sme boli už len my dve s mamkou. 
A svadby už nie sú tými, čo bývali kedysi a začali sa nové tradície. 
A tak je to asi aj v poriadku.
No a prečo som zvolila toto svadobné entrée?  🙂
 Pred hlavným svadobný týždňom sa muselo upiecť zopár druhov koláčikov,  aby bolo „čím ponúknuť“ ľuďom čo nosili „do svadby“ a aj ostatných, čo v tom období prišli do domu.
Koláčiky neboli nejako veľké a už v žiadnom prípade neboli krémové. Hlavne museli byť trvácne.
Patrili tam hlavne  jarné rezy, ľadovky, punčové rezy a možno ešte nejaké orechové košíčky a zlepované linecké.
Jarné rezy milujem a vôbec som ich doteraz nepiekla. 
Nie sú krémové, čo je zásadná požiadavka Dobrého Manžela a je ich veľa. 
Ich množstvo ani nie je problémom. Oni sú ako stvorené do mrazničky. Lenže prečo by som ich dávala do mrazničky, keď ich môžem zjesť. Však?
Na internete ich volajú väčšinou orechové rezy so žĺtkovou polevou. Neviem pod akým menom ich poznáte Vy.
Tieto tu som piekla na Vianoce, keby som ich piekla teraz, tak zvolím nejakú inú posýpku.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):    plech 37 x 40 

Suroviny:

Na veľký plech 37 x 40 potrebujeme :

Na orechové cesto

300 g maslo
300 g práškový cukor
2 balíčky vanilkový cukor
7 bielkov
300 g mleté vlašské orechy
100 g hladká + 100 g polohrubá múka

Na žĺtkovú polevu

7 žĺtkov
300 práškový cukor

Postup

Najprv vyšľaháme sneh.
Sedem bielkov prešľaháme do penista. Z navážených tristo gramov cukru odoberieme štyri lyžice, vsypeme ich k penistým bielkom a vyšľaháme pevný, tuhý sneh.
Na nič nečakáme a v druhej veľkej mise, začneme šľahať úplne mäkké maslo s cukrom, čo ostal po odobratí štyroch lyžíc.
Do maslového sladkého krému, vsypeme orechy a múku. 
Premiešame. 
Masu odľahčíme tým, že ju zmiešame s tuhým snehom.
Veľký, rovný plech vymažeme kúskom tuku a vysypeme buď kokosom, alebo hrubou múkou. 
Do plechu vložíme cesto a povrch uhladíme.


Vložíme do predhriatej rúry na 180 stupňov a pečieme cca polhodinu.
Ja mám plynovú rúru, takže mi viac vysušuje, ako povedzme elektrická, preto len 30 minút. Vy budete možno potrebovať viac. 
Strážte si to prosím podľa svojej rúry.
Kým pečieme koláč, pripravíme žĺtkovú polevu.
Žĺtky,  metličkou prešľaháme poriadne do penista a prisypávame cukor.
Musela som pridať asi dve lyžice vody na zriedenie.
Hotová poleva má hustú konzistenciu a je bez hrudiek.


Upečený koláč, hneď ako vytiahneme z rúry, potrieme polevou.
Moja mamka ju kľudne dávala aj na studený , ale ja som usúdila, že je lepšie na taký horúci. Sú to surové žĺtky a ja som si tak popremýšľala, že ten horúci koláč ich ako keby tepelne upravil. Možno to tak nie je, ale som s tým tak nejako uspokojená.
Necháme polevu vyschnúť. Ak chcete posýpku, tak to urobte, ešte kým je poleva vlhká.


Krájame super ostrým nožom a máčame ho pred každým zárezom do horúcej vody.
Ja sa môžem aj rozliať na kolomaž, aj tak mám okraje strapaté.

Chlebové buchty s chuťou masti a dusenej cibule

Pridaj komentár

Z obezity som začala mať príšerné zdravotné problémy, aleže hrozné. Tu už nejde o estetický zážitok z pohľadu na mňa, mne ide vážne o život.
A tak som nezačala držať diétu.
Nenormálne mi vnútorne pomohla moja internetová kamarátka, ona vie ktorá.
Nechala si zrolovať žalúdok.
Schudla takmer 60 kíl,  pri výške, tipujem 160 cm a vyzerá teraz nesmierne sexy. 
Niežeby ma neinšpiroval jej vzhľad, ktorá žena by nechcela nosiť konfekčnú veľkosť z normálnych obchodov. 
Naša suseda na chate,  Kendysova Marcelka, mi neustále vraví, že na to,  akú mám monštróznu postavu (tento prívlastok ona nepoužíva, na to je príliš  taktná dáma), tak sa viem úžasne obliecť a nakombinovať a aké skvelé doplnky používam. Poteší to, čoby nie. Ale som pri  nakupovaní limitovaná a ja nechcem byť limitovaná ničím, okrem môjho veku.
Deravé rifle by som si neobliekla ani keby som mala konfekčnú veľkosť 38. Príde mi to v mojom veku nesmierne infantilné a podľa môjho názoru to nosia len ženy, ktoré nedokážu starnúť. Ale nakoniec, moja vec to nie je a každý nech si nosí čo chce. 
Možno túto vetu pri korekcii aj vymažem, lebo sa ma rozhodnutia iných žien vážne netýkajú.
Skôr som sa nechala inšpirovať jej stravovaním, vyplývajúceho zo zákroku.
Ona mohla jesť 150 ml stravy každé tri hodiny a piť po dúškoch. 
Po zákroku a nejaký čas po ňom, mala nastavený režim tak, aby vyhovoval jej operovanému žalúdku. To je normálne,
Ale po určitom čase, ktorý jej stanovil lekár, mohla prejsť na normálnu stravu, akurát mohla jesť každé tri hodiny a len stopäťdesiat mililitrové množstvo. 
Jedla všetko na čo mala chuť.
Mohla si kľudne dať 150 ml zmrzliny a o tri hodiny vyprážaný rezeň s kašou.  Stopäťdesiat  mililitrové množstvo. To je tak lyžica kaše a dve hryznutia.
Možno si stanovila, že bude jesť menej kalorické jedlo, ale som presvedčená, že keď si jej telo vypýtalo chlieb s masťou a škvarkami, tak si ho dala. 150 mililitrov.
Nie je to veľa. Ale je to každé tri hodiny , počas 16 hodín, ktoré nespí.
Covidovej infekcie som sa bála, ako každý tučný človek ku šesťdesiatke , čo má cukrovku, vysoký krvný tlak a problémy s dýchaním a nefunkčnou štítnou žľazou a problémami so srdcom.
Ja som vážne, vážne verila tomu, že pokiaľ ju dostanem, tak umriem. 
Všetci popierači na svete tvrdili, že na covid umierajú výhradne takí ľudia ako som ja, plus nevyliečiteľne chorí, plus úbohí starčekovia, čo sú už aj tak jednou nohou v hrobe a  len sú umelo držaní pri živote, tak ich taká škoda nebude. A ani tučných, ani chorých škoda nebude.
Čo s nami, len nás zastreliť.
Nevyvíjame žiadnu fyzickú aktivitu, sme obézni, sme lenivý, prežierame sa, jeme kvantá liekov na zníženie krvného tlaku, cholesterolu, tak prečo zaberáme a komplikujeme život tým zdravým, dravým, ktorých sa to vôbec netýka a kvôli nám musia nežiť svoj zdravý, dravý  život.
Ten tlak bol taký, že keď som zistila, že sme s DM pozitívny, tak som nespala a potajomky plakala a lúčila sa v duchu s rodinou a milovanými. Pretože som verila, že umriem.
Náš priebeh nebol ťažký a prebehol bez komplikácii, so mnou, ako  tou,  z rizikovej skupiny zbytočných,  sa to trochu vlečie, ale DM je úplne v pohode.
Ostatní nemali také šťastie. Umierajú aj mladí a zdraví, s kondíciou 
A tak som si povedala, že vesmír mi niečo chce tým naznačiť.
Najprv mi poslal kamarátkine fotky a potom ma nechal prekonať covid s prstom v nose.
Nebudem držať diétu.
Nebudem kupovať nízkotučné mliečne výrobky. A nebudem jesť výhradne uvarené mäso vo vode. A nebudem živá len šalátoch. A nebudem držať delenú stravu. Ani low carb, ani nebudem kupovať sucháre a tuniaka vo vlastnej šťave.

Verím, že po tom, po čom som si v rámci mojej slabej vôle,  privodila na telo a aj na dušu. A hrozby, čo nado mnou neustále visí, je toto jediná cesta, aby som sa vyhla tomu,  čoho som bola svedkom od mojich 30 rokov – jojo efektu a úplnej deštrukcii môjho tela.
Budem jesť málo, často a to čo mi nezvýši hladinu cukru a to čo mi nebude dvíhať váhu.
Nemôžem jesť sladkosti, ale keď si Dobrý Manžel otvorí zmrzlinu, dám si za malú lyžičku a neupadnem z toho do depresie. Raz za mesiac to , isto iste,  nespôsobí katastrofu.
Nebudem jesť údené, ale keď budem piecť raz za mesiac DM pizzu, tak si dám jedno tenučké koliesko klobásy.
A keď znovu upečiem tieto chlebové dalamánky, tak z jedného, čerstvo upečeného si raz, len jeden raz,  odštipnem ako dáma.
Pečiem ich  asi 2x do mesiaca a sú pre moju chuť, dokonalosť sama.
Vláčne aj na druhý deň, tretí deň neriskujem a dávam ich do mrazničky.
Ako som sa rozhodla nedržať diétu, tak po upečení, okrem dvoch, dávam hneď ostatné do mrazničky.  A vyťahujem v rámci potreby. A zbytočne nás nedráždia.
Lebo aby ste vedeli, keď buchtu rozrežete, natriete maslom a obložíte, je to niečo úžasné.

Recept je z kuchárskej knihy od Ivy Trhoňovej
Nejako zle som si pozrela recept a tak som ich piekla po prvýkrát, len z hladkej múky. Tým pádom,  som použila o  trochu menej vody, pochopiteľne . A používam sušené droždie.
Už som pritom aj ostala a v tomto znení napíšem aj recept.
Iva ich má pomenované ako dalamánky. Slovo dalamánok je český výraz, používa sa aj na Slovensku, ale je v nej dosť neobratný. Musela som si pozrieť jeho gramatiku. 
Skôr by som sa priklonila k pomenovaniu bosniak.
Ale bosniak to nie je.  Podľa wiki je bosniak niečo iné.
Dosť na tom nech je to čo chce. Je to skrátka viac chlebové, ako žemľové pečivo.
A je báječné a kladiem Vám na srdce, vyskúšajte ho .
Iva vďaka veliká.

Priatelia opatrujte sa, pozostalým po covidových  obetiach vyslovujem hlbokú účasť. Tým, čo sa s chorobou potýkajú, skoré a nekomplikované uzdravenie. Alka Caby, bola som zdesená z Tvojho a Majovho priebehu a  stavu a dúfam, že po mesiaci agónie to pôjde už len k lepšiemu. Monika, musíš vydržať, vydržala si už toľko, že tie následky po piatich mesiacoch konečne pominú. Bea a Dušan sa šťastného konca nedožili. Ani jeden z nich nebol chorý, tučný a starý.

Cas pripravy Čas prípravy: cca 2 hodiny
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  8 kusov

Suroviny:

na 8 kusov potrebujeme

430 g hladká múka
220 ml voda
1 čajová lyžička sušené droždie
1 čajová lyžička med
30 g mäkká bravčová masť
dve zarovnané čajové lyžičky soľ
1 čajová lyžička drvená rasca

2 polievkové lyžice olej
1 veľká cibuľa
1 čajová lyžička čerstvo drvené korenie

Postup :

Cibuľu ošúpeme a nakrájame na veľmi maličké kocky.
Rozohrejeme olej a cibuľu udusíme do mäkka a voňava.
Posypeme ju čerstvo drveným korením a odložíme bokom, aby vychladla.

Vodu odmeriame. Múku navážime.
Polovicu vody ohrejeme na letnú, pridáme do nej med, droždie a jednu veľkú lyžicu z odváženej múky.
Vodu s múkou, droždím a medom vymiešame do hladka a necháme postáť približne dvadsať minút.
Na vypracovanie a vykysnutie cesta som použila domácu pekáreň.
Na dno nádoby prelejeme vykysnuté droždie, pridáme múku, soľ, drvenú rascu a mäkkú bravčovú masť.
Nakoniec pridáme aj udusenú cibuľu s olejom, na ktorom sme ju dusili.
Zapneme program cesto. 
Pri miešaní cesto sledujeme a prilievame po častiach druhú polovicu vody.
Podľa potreby , ak sa Vám zdá cesto príliš riedke, alebo príliš husté, pridáme ešte hladkú múku, alebo vodu.
Vypracované cesto nebolo vyslovene husté.
Po vykysnutí, zapneme rúru na 220 stupňov.
Na plech položíme papier na pečenie.
Cesto preložíme na pracovnú plochu a prepracujeme ho .
Rozdelíme na 8 častí
Každú časť vyformujeme do podlhovastej buchty, uhladíme a položíme na plech na pečenie.


Iva píše, že ju máme narezať, ale ja toho nie som schopná, asi mám tupé nože, alebo príliš mäkké cesto, alebo neviem čo.
Aj sa mi to podarí, aj mi zárez pri pečení zmizne.
Pripravené chlebové dalamánky,  necháme na plechu ešte pol hodinu kysnúť.
Iva píše, že buchty stačí potrieť vodou, ale ona a aj ja som rozšľahala vajíčko a potrela ich vajíčkom
Posypala som celou rascou a tú som zľahučka zatlačila do cesta, stačí veľmi zľahka.


Dáme piecť na 10 minúť.
Po tejto dobe stiahneme teplotu na 200 stupňov a dopekáme desať až pätnásť minúť.
Necháme vychladnúť.

Mrkvový šalát s majonézou

1 Odpoveď

 

Mijaitu poznám z internetu. Miluje cestovanie a z ciest si nosí všelijaké recepty. Arabské, Blízky Východ, ázijské, exotické.
Sú to tie, čo môžeme zhrnúť ako „zdravý životný štýl“
Varí samozrejme aj inak, ale vždy dá tomu jedlu taký ten ozdravný kabátik.
Ja mávam záchvaty chudnutia, reštartu životného štýlu a držania hocijakých diét, ale sú to bohužiaľ len záchvaty.
Tak si rada jej recepty pozriem, počítam, zhodnotím, ocením ,poteším oko a vrátim sa k tej mojej fazuľovej s údeným kolenom.
Som nesystematická, nedôsledná, s pevnou vôľou tak čo sa zmestí pod nechty, obézna, trpiaca všetkými chorobami, čo obezita spôsobuje.
Len ma zastreliť. Taká som ja.
Mijaita ma sleduje, nevedno prečo, lebo zdravia na tomto blogu je ako šafranu, ale ma sleduje.
Tak ako ja sledujem ju.
Minule keď som sem vkladala marocký mrkvový šalát, tak sa mi ozvala , že niečo podobné si priniesla aj ona z ciest.
A  naviac mi poslala aj odkaz na tento šalát, čo vložila na varechu.
Je už deväť rokov starý, takže už možno žije svoj dlhoročný život v slovenských kuchyniach. Pre mňa bol novinkou.
Urobila som ho hneď na druhý deň.
Bože mala pravdu. Je absolútne skvelý . Dokonalý na bagetu , alebo ako príloha.
Samozrejme to nerieši vôbec môj problém, ktorý som opisovala, práve pri tej marockej.
Preto mi chutí, pretože tá mrkva nie je surová a nie je na sladko.
Dobrý Manžel sa už poučil , že to nebude sladké a zjedol všetko do poslednej mrkvovej skrutky.
Dnes si ho robím druhýkrát.
A vytiahla som aj svoj nový špiralizér ktorý som si kúpila minulý týždeň Ak chcete julienne prúžky, dlhé ako povedzme polovica špagety, tak tento si nekupujte.
Vyšlo mi z toho niečo , čo sa tvarom podobalo tesneniu na vodovodné kohútiky.
Musím si nájsť niečo iné, lebo toto nefunguje akoby som si predstavovala.
Takže milá Mijaita, som rada, že si mi ten recept poslala a vďaka.

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):  1 porcia

Suroviny:

Rozpis na jednu porciu

2  mrkvy (vážili asi 150 gramov obidve)
1 čajová lyžička majonéza
1 kopcovitá čajová lyžička kapary
Nálev z kapár na ochutenie
soľ, čerstvo drvené korenie
nasekané petržlenové lístky

Postup

Mrkvu nakrájajte na nejaké tenučké prúžky. Môžete ju postrúhať aj na veľkej slzičke, ale vyjde potom z toho len také seno. Ak máte dobrú ostrú škrabku na zemiaky, poslúži Vám dobre. Snažte sa aby boli tie prúžky tenké a dlhé.
Máme nastrúhanú mrkvu.
Do kastrólika dáme vody toľko, aby mrkva, ktorú máme nastrúhanú, bola v nej ponorená.
Osolíme. Ja som dala plytkú lyžičku.
Vodu privedieme do varu a ponoríme do nej mrkvu.
Od sporáka neodchádzame, akonáhle voda znovu začne bublinkovať- to netrvá ani minútu, hneď mrkvu, cez hustý cedník z nej zlejeme.
Ak ju necháte dlhšie, mrkva bude uvarená a to nie je našim cieľom. Chceme aby len stratila svoju chrumkavosť, a pritom ostala al dente.
Scedenú mrkvu necháme voľne vychladnúť, aby spevnela.
Neprehadzujeme ju, nemiešame.
Do nádoby vložíme vychladnutú mrkvu, pridáme nakladané malé kapary a majonézu.
Ja sa priznám, že som to premiešala rukami.
Pridávala som podľa chutí nálev.
Pridáme čerstvo drvené korenie (asi tri kruty mlynčekom na korenie) a ja som aj dosolila.
Po prekonaní covidu, mám ešte nie celkom, odblokované chuťové poháriky a musela som si pridať aj citrón. DM si nedával a povedal že to bolo v poriadku aj bez citrónovej šťavy.
Stále vychutnávajte.


Kuracie gumbo s klobáskou a ryžou

Pridaj komentár

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov): 3 porcie

Z pomenovania tohto jedla som sa celkom nestotožnila. 
Mám pocit, žeby sa skôr malo volať kari. Ale má veľa aj z toho gumba.
Recept mám z môjho obľúbeného nemeckého receptového časopisu, ktorý ma zatiaľ nikdy nesklamal tým, žeby urobili chybu v receptoch, žeby fotografia nezodpovedala. Je moderný, je in. Rada z neho varím .
Toto konkrétne číslo sa venovalo práve receptom na kari , ale toto jedlo pomenovali gumbo.
Gumbo poznám, varievam ho, milujeme ho.
Je to jedlo, ktoré pochádza z  Louisiany a je považované za jeho typické . Má rôzne obmeny a mutácie  a wiki o ňom píše, že je to polievka.
My doma ho za polievku nepovažujeme. 
Ale my nežijeme v  Louisiane a tak nám to hádam lousianský národ a štát odpustí, že im przníme národné jedlo.
Keď som varila, tak som si spomenula na moju bývalú kolegynku Marišku Šípkovú.
Opisovala nám ako varieva paradajkovú polievku. 
Ako závarku dávala do nej ryžu a vždy to skončilo tak, že tú ryžu vyberala sitkom z tej polievky . Nikdy nevedela odhadnúť koľko tej ryže má dať, a dve lyžice sa jej zdalo prekliate málo.
Presne som vedela o čom vraví.
Ryža vždy napuchne, vypije všetku tekutinu a  miesto paradajkovej polievky, máme uvarenú ryžu v troške červenej tekutiny. Ak to  necháme tak, tak do zajtrajšieho dňa, ostane nám už len červená ryža.
Prvýkrát keď som toto jedlo varila, tak som nevážila koľko je to 100 g ryže a sypla som od oka.
V prvý deň to bolo všetko akurát, ale na druhý deň bolo tej ryže už príliš. Bolo to takmer suché.  Ako mäso s ryžou. A to tak byť nemá.
Keď som varila druhýkrát, tak už som si tú ryžu odvážila,  aby som približne videla koľko to je a bola som spokojná. Tretíkrát som už nevážila a išla od oka, ale mala som na pamäti Marišku Šípkovú a kladiem to na srdce aj Vám.
Aj keď sa Vám zdá,  že tej suchej ryže je málo, neverte tomu, aspoň na prvýkrát si ju odvážte, alebo pomerajte. 
No a na záver rozprávania. Ako som už písala, varila som to už za pomerne krátku dobu tri krát. Veľmi nám to chutí. Gumbo skrátka milujeme a vrele Vám ho dávam do pozornosti.

 

Suroviny:

 500 až 700 g vykostených a odkožených kuracích stehien
300 g klobásky na opekanie
100 g ryža basmati (je to cca 8 zarovnaných polievkových lyžíc)
2 veľké cibule
5 cesnakových strúčikov
1 zelená paprika
200 g rapíkatý zeler (keď nemám dám aj normálny buľvový zeler)
1 čajová lyžička celé korenie
4 celé klinčeky
3 bobkové listy
1 zarovnaná lyžica sušený tymian
malá čajová lyžička cayenské korenie
3 zarovnané polievkové lyžice madraské karí, ak nemáte tak aj obyčajný karí prášok
1 čajová lyžička soľ a čerstvo drvené korenie
3 polievkové lyžice olej

Postup :

Do veľkého a hlbokého kastróla, vlejeme olej a necháme ho poriadne rozohriať.
Vykostené a odkožené stehná pokrájame. (Jedno stehno na tri kusy).
Mäso  a klobásky na oleji zo všetkých strán opečieme do zlata, vyberieme a odložíme bokom.
Do oleja dáme bobkový list, celé korenie a klinčeky. Krátko koreniny porestujeme.
Pridáme nasekanú cibuľu, cesnak, zeler či už rapíkatý, alebo buľvový, papriku. Znovu krátko porestujeme.
Pridáme opečené stehná, tymian, cayenské korenie a kari prášok. Všetko premiešame a necháme podusiť približne dve minúty.
Kým prejdú dve minúty necháme dať zvariť 800 ml vody.
Vodu vlejeme do hrnca,

privedieme všetko k varu, prikryjeme pokrievkou, stíšime zdroj tepla a necháme variť približne 40 minút. 
Po tomto čase, do hrnca pridáme opečené a nakrájané klobásky (aby sa dali pohodlne naberať lyžicou) a suchú a prepláchnutú basmati ryžu. 
Necháme variť približne 12 minút. 


Zdroj tepla vypneme a necháme pod pokrievkou ešte 10 minút.
Gumbo na záver dochutíme soľou a čerstvo drveným korením.
Podávame s chlebom, alebo bagetou a je to veľká veľká fajnotka.