Za tých 17 rokov, čo som v Mníchove, som na cestách domov stretla všeljakých ľudí. Ženská časť populácie svorne tvrdila, že všetok nemecký drogistický tovar je lepší. Mydlo mydlí, prášok perie, telové mlieko voňavo mliekuje, deodorant deodorantuje dlhšie, atď.
Nikdy, nikdy som tomu neverila…vážne nie. V priebehu času som zistila, že áno, v niečom rozdiel je, a to v sume. Niektore veci sú fakt predražené, viď môj článok nižšie (z augusta 2014), ale čo do kvality som rozdiel nespozorovala.
Povedzme parfumy.
Značkové parfumy používam, ako som v sebe objavila ženu. Dodnes si pamätám, ako som si pred cca dvadsiatimipiatimi rokmi kúpila Elle, a v parfumovanej záložke prezentovali Givenchy Extravagance. Prešla som po nej zápästím a tá vôňa ma doslova opantala.
Roky som potom používala výhradne túto značku – a to aj v časoch keď som skutočne premýšľala nad každou korunou. Moj dlh na nájomnom rástol, ale ja som si aj tak nikdy nekúpila nič „podradnejšie a lacnejšie“. To už som radšej v tom čase prestala používať parfum.
Teraz používam parfumy rôzne, no nekupujem ich v Mníchove, ale na www.notino.sk. Predáva parfumy omnoho lacnejšie, než keby som ich kupovala tu. A nie, nie sú to fejky. Ak vám to bude svätosväte niekto tvrdit a dovolávať sa otca koňa brata syna, že sú a sú a sú, neverte mu.
Taký Kenzo a Issey Miyake, ktoré tvoria už minimálne desať rokov základ mojej parfumovej výbavy – každú zmenu zloženia (rovnako ako rozdel medzi parfumovanou a toaletnou vodou a pod.) by som rozoznala okamžite, sú rozhodne pravé. Minimálne za tieto značky ručím.
Takže áno, cenové rozdiely tu sú. V tomto smere sa už nehádam. Ale pokiaľ ide o kvalitu, o tej som sa vedela pohádať hocikedy.
Jednoducho som to nedokázala pochopiť: Mne veci kúpené na Slovensku a v Nemecku prišli vždy úplne rovnaké. Pracie gélové vankúšiky vždy vyperú dobre, či hovoria slovensky alebo nemecky. A aviváž mi rovnako ovonia bielizeň, mydlo rovnako umyje, tablety do umývačky umyjú riad rovnako a soľ ju rovnako vyčistí.
Keď bol môj Dobrý Manžel v blahej pamäti ešte slobodný mládenec, žil a pracoval v Brne, vo firme, ktorú založil Čech žijúci v Mníchove. Tento človek aj s manželkou žili časť mesiaca v Brne, a časť v Mníchove. No a keď prišli do Brna, tak si vraj, čo sa týka potravín, nosili úplne všetko z Nemecka. Okrem minerálky, vraj pili Matonku.
V kvalite som rozdiel nevidela, ako som už písala. V cene rozdiely boli (ako som už tiež písala), no nestáli mi za to, aby som prevláčala na Slovensko všetky potraviny. Jediné, čo som tam kedy doniesla, bolo maslo do pečenia, keď sa vydávala Dobrá Cérka. Mali sme vyše sto hostí, a pri takom počte sa to už oplatilo.
Ak som teda niečo prenášala, tak veci, ktoré na Slovensku nedostanem. Napríklad 100% arašídové maslo. Alebo Dobrej Svokre dodnes nosím z Tengelmanu jeden druh chleba – ale už aj to prestanem, lebo Tengelman zrušili a Edeka (jeho nástupcana v mojej štvrti) tento chlieb nepredáva.
Navyše som lokalpatriot, a keď som v Banskej Bystrici, nakupujem výhradne od domácich farmárov. Aj keď je tá soľ do umývačky riadu trikrát drahšia, stále by som si ju nepriniesla a kupujem ju za trojnásobnú sumu :-).
A po tomto dlhom entrée sa konečne dostávam in médias res…
Ako všetci viete, máme mačky. Minulý rok sme boli tri mesiace v Banskej Bystrici, a tak som objednala jedlo cez zoohit.sk. V Nemecku je to zooroyal.de. Keď objednávam v Nemecku, doručia mi objednávku najneskôr o štyri dni. A tým myslím skutočne najneskôr, spravidla ho mávam doma už na tretí deň.
Tak som objednala na Slovensku a čakám, čakám… a nič. Na štvrtý deň mi poslali len email, že to vyskladnili a mám si to sledovať u prepravcu. Na šiesty deň pozerám, kde v prdeli to je – a ono sa to nakladalo v Poľsku!!!
Balík prišiel na jedenásty deň. Medzitým som úbohým mačkám bola kúpiť jedlo v Tescu, už som im nemala čo dať do papuliek.
Mačky začali veľmi zle papať, dokonca aj Barbora, ktorá je neskutočný žrút. Vtedy som prišla na to, že Barbora miluje surové mäsko.. a tak som jej každý deň pridelila za hrstičku. U Noelka som zvyknutá, že on jedáva menej. Je to lovec, takže predpokladám, že niektoré myšky nielen uloví, ale aj zje. On má rád zase skôr suché krmivo.
Takže u Noela som jeho nechutenstvo dávala za vinu frustrácii, že nemôže chodiť von. U Barbory to bolo zvláštne. No po návrate do Nemecka bolo zase všetko v poriadku.
Situácia sa opakovala zakaždým, keď sme šli na Slovensko. Zvykla som si, že z misiek neustále vyhadzujem obschnuté nezjedené jedlo, a že mám mačaciiu stravu objednávať o dva týždne skôr, ako ju budem potrebovať.
Tento rok na jeseň sme boli v Banskej Bystrici šesť týždňov, a ja som už v Míchove robila objednávku, aby som mala potravu dodanú včas. Tentokrát som objednala aj podstielku.
Čo sa týka stravovacích návykov, už som zvyknutá, že nejedia. Hlasno sa dožadujú jedla, a keď im ho otváram, doslova mi podrážajú nohy, čo by mi najradšej vyliezli na chrbát. Potom s očakávaním pribehnú k miskám, ovoňajú a odídu.
Vôbec som tomu nerozumela.
A potom som zistila, že podstielka nie je kvalitatívne taká, ako tá Mníchovská. Pochopíte to? Tá istá značka, úplne rovnaký výrobok, a napriek tomu nehrudkovala tak ako mala. 7-kilový balík som minula raz dva.
Do Mníchova sme sa vracali cez Jihlavu, lebo sme chceli stráviť posledné krásne jesenné dni na chate na Okrouhlíku. Niesla som si z Bystrice pre mačky aj jedlo, aj podstielku, ale keď sme tam prišli, našla som na chate oboje – jedlo aj podstielku, ktoré tam zvýšili z leta (a priniesla som ich tam z Nemecka).
Mačky sa išli dotrhať, ako jedli. Barborka nedostala ani surové mäsko, čo sa normálne spokojne napapala. Noelko chytil myši, ale videli sme, že ich len usmrtil, no nezjedol. Spokojne zjedol to, čo mal v miske.
S podstielkou to bolo obdobné. Barborka je naučená len na svoj záchodík. Ak je aj vonku, vždy pribehne dnu, urobí do záchodíku, čo urobiť chce, a znovu peláši von. Takže som jej vysypala ešte podstielku z leta. Keď sme odchádzali, mohla som ju po vyčistení pokojne presypať naspäť do vedierka, pretože bola úplne v pohode.
A mne to stále nedochádzalo…
Keď sme prišli domov, vytiahla som vrecúška s jedlom, ktoré som priniesla z Bystrice. A znova som z misiek musela vyhadzovať obschnuté jedlo. Barborka dostala znova surové mäsko a Noelko nám každý deň hlasno kričal, že má myš. A statočne ich aj jedol!
Potom som urobila objednávku zo zooroyalu. Objednala som jedlo aj podstielku, a na druhý deň som už mala všetko doma.
A misky boli prázdne. Rovnako záchodík som mohla čistiť doslova rohom lopatky, ani sitovať som nemusela.
AŽ VTEDY SOM ZAČALA NIEČO TUŠIŤ.
Tak som urobila pokus. Na ranné kŕmenie som im dala slovenský vankúšik. Výsledok? Obschnuté, nezjedené. Na druhé ranné jedenie dostali nemecký. A misky… vylízané!
Potom som skontrolovala slovenské vrecúška. Ten istý typ, tá istá značka… vôbec ničím sa nelíšili, akurát slovenské s lososom a cuketou mali trošičku iný farebný odtieň. Ale inak boli úplne, ale úplne rovnaké. Rovnaké zloženie, rovnaké nápisy, rovnaké všetko.
Akurát tie slovenské… mačky nechcú žrať.
Trvá to už rok a ja som to za celý čas nepochopila! Potom som zistila, že Felix produkuje Nestle, a okamžite ma napadli všetky tie články, aké sú rozdiely hlavne v cukrovinkách… ktoré tiež vyrába Nestle.
Shebu a Royal Canin som mala doma len nemecké, nemala som to ako porovnať.
Za celé tie roky som nenašla rozdiel medzi západnou a východnou chuťou, vôňou, kvalitom, až mi to museli povedať Noel a Barbora. Tento problém naozaj existuje, minimálne v produktoch, ktoré používajú oni. A oni nemajú prečo klamať, takže im verím.
A tak sa pýtam, mám byť ako pán Muller, a voziť si všetko z Mníchova? Bránim sa tomu, ale viem, že moje mačky chcú to mníchovské, vrátane podstielky do záchoda.
Pred mojimi zhrozenými očami mi prebehla príhoda spred desiatich rokov, keď si jedna pani niesla domov na Slovensko TOALETNÝ PAPIER. Smrteľne vážne, jej dcéra má vraj so slovenskými problém. Vtedy som sa tomu v duchu strašne smiala, že či sú už ozaj na rozum a myslia si, že nemecká riť je lepšia ako slovenská… A teraz som prišla na to, že pravdepodobne áno. Minimálne tá mačacia.
