O tom ako nám robili údržbu okien

 

Práve od nás odišiel pán Nemec, ktorý nám robil údržbu okien.
S DM sme si robili kávičku, tak sme sa ho opýtali, že či si nedá. A veruže si dá.
No kávovar sa dohučal, toľko káv naraz nerobil, už ani nepamätám.
Keď odchádzal tak mi vysvetľoval, že zatváram zle okná a opýtal sa ma odkiaľ pochádzam. Tak som vysvetlila. Pán zahmkal a povedal, že je zvláštne, ale keď mu niekto ponúkne kávu, čaj, pitie, tak je to takmer vždy len cudzinka. Je jedno či z východu, alebo západu, ale nemecká žena skoro nikdy. A viete čo? Keby som nerobila v tom momente nám, tak mu ju neponúknem ani ja.
Tak premýšľam, či už nie som ako  tí  ponemčení Turci..

Turecké rodiny, poväčšine žijú v komunitách.
Takúto mám priamo oproti nášmu činžiaku.


Sú tam dvojizbové byty s kuchynským kútom a jednoizbové byty s malou kuchyňou.   Keď sme  sem pred dvadsiatimi rokmi prišli, tak tam bývali ruské  rodiny a sem tam študenti
Našťastie my do ulice máme jedine kúpeľňu a kuchyňu.
Raz do mesiaca sa tam konali  žúrky a tak v ulici vyhrával buď otrasný nemecký akože rock,  alebo ruské častušky. Vyrevúvali rovnako či už Rusi, alebo Nemci.
Neviem kedy začala výmena národností, ale ruská rodina je tam už len jedna. Tichá a žije si svoj život na prízemí s dospelou dcérou, ktorú si ja pamätám ako maličké dievčatko, čo sa hrávalo na okne s koníkom a navzájom sme si kývali.  Dokonca ju aj s maminkou zachytila v roku 2008 kamera google street, priamo pred našim domom.


Teraz je to slečna a keď sa máme stretnúť, tak prejde na druhú stranu.

A  ešte jedna mladá pani je  Ruska . Ako ju poznám tak žije sama.  Za tých dvadsať rokov prešla nesmiernou zmenou. Predtým vážila asi  40 kíl aj s topánkami, chodila do práce, kamarátila sa s dobre situovanou rodinou z ich domu.  Rodina sa odsťahovala a ja som si namojdušu myslela, že ona odišla s nimi, pretože som ju prestala vídať.  Minulý rok som si ju všimla a ostala som v úžase. Veľmi pribrala a na ulici pred činžiakom stála a niekoho vyzerala. Ten niekto nechodil a nechodil, pretože odvtedy ako som si ju všimla prvýkrát, ubehli dobré dve hodiny a ona tam stále stála chodila z jednej strany ulice na druhú a niekoho čakala.
Na druhý deň som išla do obchodu a ona tam znovu stála a rútila sa ku mne.  Prišla a vraví mi, že kým jej prídu renta , bude trvať ešte tri dni, či by som jej neprispela na žemle nejakými centami.
Skoro som odpadla a všetko pochopila.
Ona tam nestála len tak, ona tam vlastne žobrala. Naša ulica je veľmi tichá jednosmerka. Ľudia po nej chodia minimálne a tak ona vždy pozerala, koho môže odchytiť.  Ja som bola v takom šoku, žeby som jej aj dala nejaké euro, ale just sme sa vrátili z Čiech a ja som vážne nemala pri sebe jedného centa. Plánovala som sa zastaviť najprv v banke. Videla som ju už takto viackrát a premýšľala nad tým, čo sa jej mohlo asi stať, že ju okolnosti prinútili k tomuto.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A miesto Rusov začali prichádzať Turci a študenti zmizli už úplne.

Poviem Vám pravdu, že mi to takto úplne vyhovuje.
Keď do Nemecka príde Turek, tak  pracuje . Je usilovný, je úslužný. Má väčšinou tehotnú manželku a v rýchlom slede príde  ďalšie  dieťa.
V tých dvojgarsónkach bývajú rodičia a dve deti, plus nejaký príbuzný občas.  V tých jednoizbových netuším. Slobodní muži by tam aj bývali, ale v tom dome sa nemôžu umiestňovať  na okná a múry a balkóny satelitné taniere. Musia si platiť káblovku.   A to žiaden Turek neurobí a on bez televízora nebude. Kto tam býva nebýva neviem.
Tureckí manželia čo bývajú oproti, svojim manželkám pomáhajú. Vidím ich umývať okná a aj vysávať.  Manželky sú pracovité a veľké matky a veľké gazdiné. A pravdepodobne aj veľké manželky, pretože keď sa manželia vrátia z práce, tak ich vidím pofajčievať na balkóne, pani im tam prinesie kávu a kým ju nevypijú, tak sa rozprávajú a usmievajú sa na seba a občas sa držia okolo pása.
Akonáhle vyjde takýto pár na ulicu, z chlapa sa okamžite stáva macho, manželka nesie nákup a tlači kočík a on ide, ako keby k nim nepatril a je vysoko nad vecou.  Predpokladám, že doma možno ten nákup vybalí a poukladá, alebo prebalí dieťa, ale na ulici! Tak pardon! Ja som chlap a kto je viac!
Ak sa detičky nenaučia poriadne nemecky, tak chodia do vyrovnávacích základných škôl. Keďže ale v tomto konkrétnom činžiaku nechytajú tureckú TV a neviem, či si platia káblovku, deti pozerajú  na nemecké rozprávky a videla som, že mamičky začali detičky voziť aj do predškolských škôlok.  Predpokladám, že tieto deti začnú chodiť do normálnej, nie vyrovnávacej školy, pretože sa naučia nemecky, ale ruku na klát nedávam.
Prvá generácia detí, ktorá sa narodí v Nemecku tureckým rodičom, ešte stále sa považujú za Turkov.  S ich zvykmi a s ich potrebou pracovať a ako hlava rodiny sa zamestnať a živiť rodinu.
No a s druhou generáciou sa to všetko zmení. Tieto deti sa síce stále považujú za Turkov zvykmi a tradíciami, ale len s tými, ktoré im vyhovujú.
A čo im najviac nevyhovuje, je česť uživiť svoju rodinu. V tom sa náhle cítia ako Nemci. Nebudú brať tie podradné práce, práce do ktorých treba skoro ráno vstávať, práce, ktorú sú platené slabšie.  On je Nemec a na to sú tu Ukrajinci, Albánci a podobne. A keďže je Nemec tak má právo na to, aby ho živil štát. A tak začnú poberať dávky v nezamestnanosti, sociálnu podporu a sťahujú sa do podporovaných bytov, kde ich je natlačených ako hadov.  Keďže je Nemec začne sem tam piť a robiť bordel a zvyšovať svoje nároky a nadávať na štát, že mu dáva málo a že chce viac a že on to tak nenechá.
A pri rôznych príležitostiach neustále oslavujú Turecko a Erdogana ako SVOJHO prezidenta.
A Nemecko,  keďže má stály nedostatok manuálnych pracovníkov, neustále prijíma ďalšiu a ďalšiu nultú generáciu, ktorá robí miesto druhej generácie a spoločne oslavujú Erdogana.
Netvrdím, že je toto pravidlo.
A aby som bola úplne  spravodlivá, turecké dievčatá sú tak nejako iné.
Oni sa v tej druhej generácie stanú Nemkami, ale tak nejako inak. Študujú a zarábajú si. Nerodia v pätnástich a pracujú.
Ja napríklad nechápem, kde chodia pracovať nemecké zdravotné sestričky. Pretože všetci lekári, ku ktorým chodím….a nie je ich málo, tak tam sú všade zamestnané  jedine turecké zdravotné sestričky. Ak je sestra Nemka, tak je už zaručene po päťdesiatke.
Turecko-nemecké slečny sa o seba starajú. Nemajú ten nemecký natur vzhľad. Majú výrazný mejkap, nádherné vlasy a pekné postavy.
Tieto dievčatá sa vydávajú za Turkov, vezmú si toho z druhej generácie a do dvoch rokov majú dve deti.
V tom väčšom byte oproti bývali dve takého sestry, ako vajce vajcu sa podobali na seba.  Každé ráno chodili upravené, voňavé a krásne do práce. Jedného dňa si našla jedna frajera. Druhá sa odsťahovala a ostala tá s chlapom. Do dvoch rokov má dve deti. Nepribrala a nerezignovala. Ešte stále keď vyjde s kočiarikom a druhým v manduke na ulicu , je oblečená v mestskom outfite, upravená a krásna.  A manžel cupitá pred nimi, ako keby k nim nepatril.
A toto všetko mi prebehlo hlavou kým pán Nemec ešte ani hádam nezazvonil pri ďalších dverách.
Keď som v našom slovenskom byte a príde nejaký údržbár, opravár, montér a čojaviemčo ešte, tak sa nejako automaticky pýtam, či im môžem uvariť kávu, alebo čaj, alebo dám nejakú vodu. Ja viem, že od týchto zvykov sa už upustilo, ale mne to nedá.

Tak prečo mi to dá v našom nemeckom byte? Cítim sa v tomto Nemkou? Vyhovuje mi tento nemecký zvyk a tak som si ho rýchlo prisvojila, ako Turci svoje ponemčenie v oblasti dávok?
Bože ďakujem, za dnešný deň v mnohých veciach. Vstala som zdravá z postele, Dobrý Manžel tiež, prežívame pekný deň a dúfame, že to takto ostane.  No a ďakujem, že som mohla niekomu urobiť radosť tým, že som mu ponúkla kávu.

2 názory na “O tom ako nám robili údržbu okien

  1. Marie

    Zajímavý článek, děkuji za něj. Dost mě totiž zajímá téma lidí odlišného původu v jiné zemi, jak se aklimatizují nebo naopak drží svých zvyklostí z původní vlasti.
    A moc se mi líbí poslední fotka – hlavně spodní okraj. Posílám uctivé pod bradičkou pošimrání vašim kočkomňoukům.

    1. vybusna Autor

      Ďakujem veľmi pekne, potešila ma Vaša reakcia. A viete, že som tak nejako čakala, či si to niekto všimne? To je Barbora, ona tam rada sedáva, ale len keď keď som s ňou. Niekoľkokrát za deň ma zavolá aby sme išli do kuchyne k oknu. Tam sa najpv dôkladne potuľkáme a potom pozeráme do ulice, lebo sme zvedavice zvedavé. Noel ten keď ide sadnúť na okno, tak to je niečo úplne iné. On tam dáva pozor, aby k nám neprišiel nejaký iný zlý kocúr, alebo nás neprepadol nejaký netvor a tak. A keď sa opriem k nemu, tak na mňa ani nepozrie, lebo to sa na stráži nerobí. Taký je to kocúr obranár. Pekný večer.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.