O tom, ako som sa to rozhodla okomentovať

Začalo sa to takto :

Anonym
178.41.132.166
Trochu menej vyťahovania sa, najmä ak neovládame celkom spisovnú slovenčinu. Nie sme predsa honvá na palici, či?

Na chrbte už nosím pomaly 6 krížik a  ľudia v mojom veku už len neustále frflú.
Ťažko preťažko prijímajú novinky, sú najmúdrejší na svete a všetko bolo kedysi lepšie ako dnes.
Jasne, že si o sebe myslím, že ja taká nie som.
Kdežeby!!!!
Ja som ten osvietený človek, čo ide s dobou a prijíma všetky novinky a veci, ktoré s tým súvisia.
O frflaní nemôže byť ani reči a s ľahkosťou sa viem povzniesť nad negatíva doby.
Muhehehehe, alebo chachachá, alebo LOL.
Isteže,  som domýšľavá  a moje vlastné dieťa sa doma isto iste  váľa od smiechu, pri spomienke na situácie,  keď som bola úplne jasne „nad vecou“, ako to tu vypisujem.
Napriek všetkému,  nikto  ma nemôže obviniť z toho, že nedokážem pochopiť aký je internet zázračný.
Pomocou internetu som v spojení s mojou rodinou  a priateľmi  na Slovensku.
Pomocou internetu som neustále v obraze, ako žije naša partia a riešim s Najkou  všetky nastolené problémy na vzdialenosť stoviek kilometrov.
Pomocou internetu som našla priateľku, ktorú som nevidela takmer tridsať rokov.
Pomocou internetu sa so mnou ,nevedno prečo , z ničoho nič  „rozišla“ kamarátka.
Pomocou internetu som pred dvadsiatimi rokmi úplne prekopala môj život.
Pomocou internetu sa môžem venovať mojím záľubám
A za tých dvadsať rokov aktívneho užívania internetu som sa naučila, že vedieť napísať kritickú pripomienku je veda.
Túto vedu treba neustále zdokonaľovať a každú kritickú pripomienku treba obrusovať a narábať s ňou ako s vajíčkami.
Prvú vec, ktorú som si uvedomila je tá, že môj partner na druhej strane, mi nevidí do očí, nepočuje môj tón hlasu, nevidí, že nemám zaťaté sánky, ale pokojný , nenahnevaný výraz.
Aj tá najlepšie mienená poznámka, ktorú som vyslovila vecne, občas môže vyznieť arogantne a nepriateľsky.
Priznám sa, že občas na to zabúdam a až spätne vidím, že to môže vyznieť hocijako, len nie dobre a tak mi nerobí problém,  pokorne sa ospravedlniť.
Sme len ľudia.
Samozrejme, sú ľudia, čo zase mienia svoje uštipačné a pod pás mierené poznámky vážne a píšu ich cielene s úmyslom ublížiť, ponížiť, zosmiešniť,  alebo jednoducho len uraziť.
Hejterov nám priniesol do života ten zázračný internet,
Internet nevie vyselektovať zbabelcov, čo im narastú svaly, alebo prsia v anonymite krytia.
Týmto anonymným individualitám sa čo najviac snažím vyhýbať. Nemám rada hádky a konfrontácie, ktoré absolútne k ničomu nevedú.
Moji priatelia majú svoje vyhranené názory, ktoré sa často nezlučujú s tými mojimi a viem, že niečo riešiť na internete je taká hlúposť, ako povestná voda v koši. A tak mám zásadu.
S mojimi priateľmi to odmietam riešiť, pretože ani jedného nechcem stratiť.
To že ich politické presvedčenie, názor na usporiadanie sveta a sporenie a situácia v dažďových pralesoch je iné ako to moje, neznamená, že ich nemám rada.
Spája ma s nimi minulosť, prítomnosť, alebo nejaký styčný bod, na ktorý nechcem zabudnúť.
Jasné , žeby bolo pekné, keby každý mal taký istý názor ako ja a pekne by sme to rozoberali a drukovali si navzájom, ako nám to pekne ide a ako my všetkému rozumieme najlepšie.
Ale takto to nefunguje a tak sa navzájom sebe prispôsobujeme, pretože moji priatelia sú dobrí ľudia a stoja mi za to.
Anonymných hejterov, vrtákov a podrývačov ignorujem a do konfrontácie vstupujem len sporadicky.
K anonymnému hejterovi , čo napísal príspevok k receptu na mojom blogu, som sa rozhodla vyjadriť, pretože ma dosť pobavil.
Viete. Tým, že som si založila blog, kde verejne opisujem časti svojho života, rodiny, priateľov a situácií, ktoré ma stretávajú, ma priviedla čiastočne nuda z odlúčenia od rodiny, priateľov a Slovenska a  čiastočne záľuba vo varení a kus veľkého exhibicionistu vo mne.
Takže áno, vyťahujem sa. Ja by som to nazvala inak, ale o teraz o to nejde.
Len neviem či sa vyťahujem aj tým, že opisujem aj hlúposti , ktoré sa mi dejú.
Pamätáte sa ako som opisovala napríklad to, že som mačacie granule, miesto do misiek nasypala do kávovaru a takmer ich pomlela. To, že napíšem, aký som debil, to sa vyťahujem?
Alebo keď opíšem ako mi pri koňakových špicoch,   vytiekol alkohol do puserlíkov, to sa vyťahujem?
Alebo keď opisujem ako sme s mamičkou varili lečo a zároveň pri tom piekla trojposchodovú svadobnú tortu, to sa vyťahujem?
Alebo mám prestať pridávať na blog recepty a jedlá, ktoré nám chutili a aby som ich nemohla chváliť, že sme všetko zjedli? Mám teda radšej pridávať  to, čo sme nezjedli, čo mi nevyšlo, aby som sa nemohla vyťahovať?
Ja vážne neviem, ako si to asi ten anonym predstavuje.
Naviac keď ho asi nútim s pištoľou na jeho sluche sledovať práve môj blog. Pretože , môj blog, je zákon, ktorý MUSí  číťať úplne každý človek, čo rozumie slovensky.
A takto môjmu anonymu robím násilie, uznajte, čo som to ja len za zlého človeka.
Čo sa týka mojej spisovnej slovenčiny.
Bohužiaľ, neteší ma to a nie som na to hrdá, ale čím som staršia, tým mi nejako tá slovenčina prestala ísť ako keď bičom plieska.
A čo je horšie, bola som si istá, že si nemusím dávať na slovenčinu pozor, verila som si natoľko, že som tie recepty púšťala na blog bez  kontroly.
Moja chyba.
Spočiatku som používala anglickú klávesnicu a nepoužívala som opravovací program.
Asi pred troma rokmi , keď moja Dobrá Cerka začala s prekladaním kníh, začala riešiť aj korektúry svojich prekladov.  Prestala vnímať môj  blog ako moju čistú zábavu, a tlačila ma do  korekcií textov,ktoré umiestňujem na blog.
Dobrý Manžel mi nainštaloval opravný program, začala som používať slovenskú klávesnicu a vloženie jedného receptu mi teraz netrvá hodinu, ale celý deň.
Recepty, ktoré umiestňujem na pinterest,  spätne prepisujem do diakritiky, opravujem gramatiku a štylistické chyby.
A odvtedy som tak nejako stratila ten elán. Už nepíšem čo mi prinesie slina na jazyk, ale snažím sa o nejakú korekciu svojich myšlienok.
Áno ten recept pôsobí omnoho lepšie, to uznávam a prequel pred receptom má aj hlavu aj pätu.
Robím viac  odsekov, vraciam sa k slovám a neustále ich opravujem a hľadám v slovníku, či je správne napísané strinka, alebo strynka a premýšľam nad tým, či mám prepísať tú petržlenovú vniatku na petržlenovú vňať, pretože vniatka nie je správne slovensky, aj keď od môjho detstva až doteraz inak nepoviem ako vniatka.
A aj to slovo „prequel“  už nenapíšem ako slovo „pokec“, pretože pokec je čechizmus.
Je hanba keď napíšem „na taniery“.
Vôbec netuším prečo som to tak napísala, pretože viem, že správne je na „tanieri“.  Nesnažím sa to nijako ospravedlňovať, je to moja hrubica ako hrom , bodka.
Keby som si to poriadne po sebe prečítala, tak som mohla bez toho byť a tak mi treba.
Môj štýl písania meniť nebudem. Viem, že je občas trochu zmätený, ale je môj. Pre mňa omnoho viac znamená keď mi Dobrá Cerka  napíše, že keď to číta, tak akoby ma počula hovoriť, ako keby mi niekto napísal, že mám to štylisticky úplne čisté.
Milý anonym,  blogov je veľmi veľa a nepochybne si vyberiete taký, čo Vám bude vyhovovať a nebudete si musieť zraňovať oči pri mojom chválenkárstve a príšernej gramatike.
Muselo vám to nesmierne zraniť Vaše správne slovenské cítenie,  keď ste mi to napísal takým hrubým spôsobom, dalo sa to napísať aj normálnejšie a hlavne gramaticky správne,
Honvá na palici , sa totižto správne píše hovná.

12 názorov na “O tom, ako som sa to rozhodla okomentovať

  1. Dobra Cerka

    Popravde, ja sa čudujem, že si tu takýchto trollov nemala už viac.

    Inak, uvažovala si niekedy, či sú to chlapi alebo ženy? Tento tu je podľa mňa chlap. Beloch, po tridsiatke, bez rodinného zázemia, kolegovia ho opisujú ako nekonfliktného a uzavretého…
    No dobre, takto opisujú masových vrahov, ale podľa mňa to sedí 😀

    Aha, a ešte by ma zaujímalo, ako to u trollov funguje: treba len šplechnúť niečo, čo značnú časť publika rozzúri do biela, alebo treba do toho zakomponovať aj nejaký „háčik“, vecnú chybu, do ktorej sa môžu diskutéri pustiť?

    Dúfam, že áno, lebo by mi pripadalo dosť patetické, obúvať sa do niečej slovenčiny a nevedieť napísať správne po slovensky ani dve vety 😀 😀 :D.

    1. vybusna Autor

      jedneho hejtera som mala, co sem za mnou prisiel z Topreceptov. Strašne srandovna ženská to bola, pri vyvarovej polievke z morcacieho krku a srdca mi napisala, ze preco tam davam tolko roznej zeleniny, ze su to prazdne kalorie. Taký ona bola znalec. Potom mi pisala jedna zena, ona je ucitelka na spojovej ulici v BB. Ze makovnik co som upiekla je han ba sveta, ze nase stare mamy sa musia v hrobe obracat, lebo pouzivam susene drozdie a nechala som ten makovnik piect vo forme na biskupsky chlieb. Takto som sprznila regionalny recept. Samozrejme to okorenila vyraznym slovnikom. Tejto dame som neodpovedala pod rcp, ale som jej napisala emial, musela odpadnut. Aspon sa naucila, ze anonym sa da vystopovat. a potom mi napisal nejaky pubescent, ktory chcel vidiet, ako vyzerajú napisane rozne nazvy pohlavnych organov. Viac uz ani nebolo…niekedy mi napisu ludia, ze preco nepisem s diakritikou a ze tu a tam mam chyby. Napisu mi to uplne normalne, vecne , bez zjavneho dovodu ma urazat. Akurat aby som si to opravila. Ja si to opravim, podakujem a vec je vyriesena.

  2. Zdenka

    Milá MÍna, nic si z toho nedělejte, vždycky se najde rejpal . Mně je 65 ,od 19 let žiju v Čechách , česky prý mluvím jako rodilý Čech, na Slovensku česko-slovensky ,protože mi přijde, že čeština má výstižnější výrazy a psat už neumím správně český ani slovenský ,bohužel se mi to všechno plete.
    Vy máte ale slovenčinu krásnou, 9 let jsem bydlela v BB, možná i proto je mi spousta Vašich receptů blízka.Přeju hodně zdraví a na hlupáky nedejte. Zdenka

    1. vybusna Autor

      jejda..bystričanka, tak to som rada, že sa takto ponachadzame na sieti. Zdenka naozaj Vám dakujem za pekné slová.

    1. vybusna Autor

      och ďakujem Helenka, určite nemám zatiaľ v úmysle skončiť. Minimálne nie z dôvodu hejtovania anonymov.

  3. Zlatica

    Už viackrát som chcela reagovať na váš blog, lebo sa mi veľmi páči váš štýl. Ja v ňom vidím miernu sebairóniu a vrúcny vzťah k rodine a priateľom /teda okrem uverejneného receptu/, Píšte pre nás aj naďalej a tí, ktorých to nezaujíma, nech ho nečítajú.

    1. vybusna Autor

      Zlatka ďakujem, mimochodm, máte jedno s najkrajších mien na svete…vola sa rovnako aj moja mamka..

  4. lenka

    Moje milá Míno,
    mohla bych se tu rozepisovat dlouho…o lidské hlouposti, malosti, krutosti…. setkání s ní bývá někdy bolestivé, ale silný jedinec to ustojí! Je dobře, že jsi reagovala. Ale především a to podtrhuju, je dobře že JSI! Že jsi jaká jsi a svým blogem – tím způsobem, jakým ho píšeš, nám přinášíš do života radost! Tu potřebujeme, abychom nad takovými anonymy mohli jenom mávnout rukou, za víc nám nestojí!
    A Tvoje Dobrá cérka mně tím profilem taky pobavila. Mějte se, holky, fajn! Z Litoměřic zase po čase zdraví Lenka.

    1. vybusna Autor

      Lenka som rada, ze mam taku fanusicku ako si, za to stoji tato praca. dakujem este velmi vela vela vela

  5. Miriam

    Uz dlhsi cas sledujem vas blog a ked chcem varit nieco typicky slovenske/bystricke (opekance, makovnik, kysla zemiakova polievka, perkelt…) alebo ceske (gulas, svieckova..), ale aj nejake medzinarodne novinky tak to u vas takmer vzdy najdem rezept alebo inspiraciu a sa to aj podari. Dnes som sa chcela pozriet na mlety rezen v cesticku a samozrejem ze ho tam mate, takze zajtra sa na to dam. Taketo rezepty su pre mna spomienka na domov. Pochadzam ako vy z Banskej Bystrici a uz 30 rokov zijem tiez v Mnichove s manzelom z Ciech. Mam tiez jednu „dobru cerku“. Velmi rada citam vase clanky, vase zazitky s rodinou, priatelmi. Pisete s velmi prijemnym humorom a casto mam pocit akoby som to zazila aj ja sama. Pokracujte v tom takto dalej a nejakymi nechutnymi komentarmi od zakomplexovanych spoluobcanov nemate naozaj zapotreby sa zooberat. Vasa pripomienka k tomu komentaru je bezvadna a je to tak – nech ma kazdy svoj nazor, svoju pravdu, treba zit a nechat zit. Mozno ani moj komentar nie je uplne spisovna a gramaticky bezchybna slovencina (no tolke roky v zahranici sa niekde urcite prejavia), ale kto chce tak tomu rozumie a kto nie, tak si musi pohladat ine stranky. Zelam vam este vela chute a elanu do dalsich rezeptov a tesim sa az si budem moct vyskusat.

    1. vybusna Autor

      Mila moja Miriam, je neuveritelne, ze je medzi nami tak velka podobnost v zivotnych cestach. Citim sa Vasim prispevkom oslovena a dakujem, ze ste mi dala vediet, ze v tomto svete, sme si tak nejako vsetci podobni. Dakujem za Vasu podporu a dufam, ze mi nadalej zachovate priazen. Vsetko dobre do zivota.

Napísať odpoveď pre Zdenka Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.