13. 9. 2018 O tom ako som sa stratila

 

Z počiatkov môjho blogovania som bola celkom bezradná a hľadala som inšpiráciu, ako na to. Už ani neviem koľkokrát som deklarovala, že mojimi  veľkými vzormi boli balkánske blogerky. Našla som si medzi nimi moje obľúbené, mala ich v záložkách a každý deň som prechádzala ich nové recepty.  Po čase som zistila, že niektoré prestali publikovať. Palachinka sa vydala, narodilo sa jej dieťa a presťahovala sa do Estónska. Jej srbský blog a linky prestal fungovať a ponechala už len anglickú mutáciu. Jej skvelý, skvelý skvelý projekt mezze.rs sa už nedá nájsť ani v archíve a to ma nenormálne mrzí.
Ale čo sa stalo s takou Kuvaricou, alebo Tortelinou, tak to vonkoncom netuším. Im zatiaľ ten blog funguje, ale sú mnohé, ktorým ten blog zanikol úplne. A neboli to žiadne holé ritky, to boli dámy, ktoré varili a fotili excelentne.

Nenormálne som zvedavá a chcela by som vedieť PREČO sa to stalo?

Stratili motiváciu? Stratili elán? Je za tým ich osobná situácia?
Aj ja som mávala výpadky, nepopieram, ale bolo to maximálne na mesiac. U mňa to bolo obyčajná lenivosť. Nedá sa ani vypovedať, koľko mám nafotených  hotových pokrmov a nemajú vôbec žiadnu cenu, pretože pri niektorých netuším ako som ich varila, ani zdroj z ktorého som čerpala. Pokiaľ nemám nafotený postup, tak to nemám ako odvodiť a pomaly začínam tie fotky premazávať.
To,  že som ale teraz zmizla na 4 mesiace,  má svoj dôvod.
Priatelia moji, odcestovali sme dvojtýždňovú dovolenku na rodinnú chatu na Okrouhlík. A ostali sme tam prosím pekne do minulej soboty, čo je presne 100 dní.
Dobrý manžel si raz urobil cestu do Mníchova, aby si priniesol potrebné veci, zriadil si kanceláriu v izbičke u mojej Dobrej Svokry a z chaty chodil do práce do Jihlavy. A ja som si žila svoj nádherný chatový život. Bohužiaľ internet sme tam mali na paušál,  s obmedzenými dátami,  a fungovali sme  tam v úspornom režime.
Varila som čiste jedlá, ktoré som poznala a recepty už na blogu sú.
Koláče, tak to je iná vec,  niečo som nafotila a pokiaľ nájdem recepty, tak ich budem postupne vkladať.
A keďže som fotoaparát už úplne dotrončila, pokiaľ nedostanem nový aj tak nebudem môct variť nič nové a budem pridávať všetko čo sa bude dať z karty.
Takže priatelia, neumrela som, neodpadli mi ruky, neodsťahovali sme sa do tajgy.

A som späť.

 

8 názorov na “13. 9. 2018 O tom ako som sa stratila

  1. Alena

    No Miňa, tak to ste si riadne predĺžiili dovolenku, ale rozumiem tomu, lebo je tam nádherne, krásna príroda.

  2. Tigi

    milá Mína, nevadí že nebloguješ, hlavne že SI a nestratila si sa. Takýto únik na chatu by som brala hneď, ale asi by som to tak dlho nevydržala, ja som tvor spoločenský. A rada trajdám trošku po svete a okolí. Tak ti želám čo najskôr nový fotoaparát a ešte veľa elánu do varenia a blogovania. Niekedy sa určite znovu vidíme. Maj sa fajn, nech si kdekoľvek 🙂 Zuzka PS: Tá fotka je perfektná, tam musí byť naozaj krásne. Neprenajímate náhodou? 🙂

    1. vybusna Autor

      Zuzka, veru sa to neprenajíma, rodina tam chodieva po celý rok, je to rodinny klenot. Vnucku sme tam mali mesiac a s Deduškom a sesterničkami sa kúpali aj 3x denne. Neskutočná výhoda mať rybník priamo pred chatou s vlastnou lávkou na skákanie rybičiek a schodíkmi. A za chatou a v celom jej okolí les. A keď som bola prinútená ísť do Jihlavy z nejakého dôvodu, bolo to strašné, strašné, utekala som odtiaľ skade ľahšie. No a neverila by si, aký je rušný spoločenský život v osade…ak oň stojíš. Oproti na druhom brehu je koncentrovana osada s námestíčkom a hospodou. Je tam aj verejna malá pláž, pre tých, čo nemali to šťastie, že mali postavenú chatu priamo na brehu rybníka . Vedľa hospody je maličké pódium a terasa…každý víkend tam v lete hrajú a spievajú a tancujú a cez rybník sa to ozýva tak, že ke´d nechceme ani tam nemusíme ísť, počuť to tak ako keby hrali na záhrade u tretích susedov. Ak by som mala chuť, tak môžem žiť nebývalým spoločenským životom a na výlety sme chodili veľa a často. No…boli to nádherné mesiace a myslím, že o nejaký mesiac si tam pôjdeme užiť na nejaké dva týždne jeseň.

  3. nigina

    Wow! Minka, to je super, teda muselo to byť super na tom Okrouhlíku. Takže sa vôbec nečudujem, že si na nette bola len „akomak“ a že si varila celkom bežné veci. Veď cez dovolenku si má človek užívať slnko, vodu, vzduch, vnúčatá a zábavky. Dobre si urobila, fotiť kulináriu budeš potom. Ja si predstvujem dovolenku presne tak, ako si ju mala ty. A dlhú akurát ako treba… tých 100 dní je akurát 😀 Minie, veľmi sa ale teším na tvoje nové kulinárske zápisky, fotenie a receptuše. A rada si na ne počkám 😉 pááá

  4. lenka

    Milá Míno,
    fakt to bylo tak dlouho? Přiznám se, že trošku závislost mám a chýbala si mi. Zároveň Ti ale ten odpočinek i zpětně moc přeju a i když sama sobě slibuju, že už si nebudu tolik nových rcp ukladať, lebo ich do konca svojho života nestihnem vyskúšať….stejně mi to nedá a jsem zvědavá, co nového. A mám ráda Tvé úvodníky, jak víš. Měj se krásně a těším se na další pokračování.
    Lenka

  5. Lenka Hamelová

    Milá Míno,
    já jsem se tady dneska dopoledne dojmula a napísala komentár striedavo česko – slovensky. A pak jsem zjistila, že nastala chýba a že sa neuložil. No, podruhé už to isté znovu nenapíšem…a tak len, že som rada, že si tu naspät (?) nazpět, že mám vypěstovanou lehkou závislost hlavně na Tvých úvodnících k receptům a že Ti tu dlouhou dovolenou i se zpětnou platností moc přeju! A že se mi líbí jméno Vašeho kocúra = Noel!
    Lenka

    1. vybusna Autor

      to nevadi Lenka, ja si Tvoje príspevky čítam hocikedy aj 6x, lebo ma vždy tak pohladkajú na dusi a čo si budeme vratie aj na ege. A tieto Tvoje dva naraz si bezpochyby ešte párkrát za sebou prečítam. No a veru, bolo to tak dlho, aj nám to ušlo. Noel ten chodí von aj v Mníchove, tak ten je úplne v pohode, ale Barborka je úbohá, tá z tej voľnosti, ktoru tam mala prišla zrazu do dvojizbového bytu. Tej mi je strasne ľúto, ale nedá sa nič robiť.

Napísať odpoveď pre Tigi Zrušiť odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.