Najprv k receptu
Šéfkuchár John používal na tento recept palmový kel, u nás ho poznáme aj ako kel kučeravý. Netušila som čo to je, ale našťastie mi ujo gugl pomohol. Dokonca som ho z pohľadu poznala a v Mníchove som ho videla predávať vo veľkých supermarketoch, alebo súkromných zelovococh. Len som nevedela čo to je. Dokonca som ho videla pred rokmi , aj párkrát u nás na poli, kde sme si s mamičkou mysleli, že kelové listy sa z nejakého dôvodu nezakrútili do hlávky ale vyrástli do výšky. Asi sa im v semenách pomiešali sorty a tak sme nasadili niečo iné ako sme chceli.
Ja som kúpila obyčajný kel, usúdila som, že pokiaľ budete hľadať na slovenskom trhu palmový kel, tak Vás prejde chuť a vystačíme si teda aj s týmto obyčajným.
Horšie bolo s druhou zložkou a tou bola kapusta sitinová, Mustard greens. Nejaký druh rastliny horčice. Som si istá, že keby som cielene po tejto rastline išla, tak v Mníchove ju kúpim šmírom šmárom.
Vykašlala som sa na to a nahradila som ju normálnym, bežne dostupným baby špenátom.
John hovoril, že tieto toasty sa robievajú v Írsku na Deň Sv. Patrika. No je to možné, vtedy sa všetko varí na zeleno.
Škoda len, že som to urobila práve v takýto teplý deň, včera bolo o 12 stupňov menej. Na teplé počasie je príliš hutný a ťažký a v lete ho asi robiť nebudem.
V jeseň a neskôr a v chladnejšom počasí, ak dožijem, rozhodne príde v našej rodine, jeho čas.
Dúfam, že osloví aj Vás.
Mňa by strašne zaujímalo, či to má každá žena na tomto svete , tak ako ja.
Kým pristúpim k vlastnému vareniu, urobím kopu inej práce.
Ráno som vybehla do ovozelu k Pánovi Turkovi na rohu ulice. Išla som kúpiť jedine kel, ani tašku som si nebrala.
Ale potom som si spomenula, že k tomuto receptu by som potrebovala krajce bieleho chleba a doma som mala len plátkový, ražný či aký, Taký typický nemecký, ktorý mne, odchovancovi tých báječných, slovenským chlebov, chutí ako vlhké zlisované piliny. Pri všetkej úcte , ktorú cítim k chlebu.
Tak som sa nezastavovala a išla ďalej do do pekárne.
V pekárni bol jeden človek, nemali pecne bieleho chleba, len tmavého. Tak som išla ešte ďalej , až som zašla do samošky.
Predtým to bol Tengelmann a teraz je to Edeka. S Tengelmannom som bola bežne spokojná. Vždy som tam nakúpila čo som chcela a mal jednu obrovskú výhodu. Predávali tam skvelý chlieb.
Tmavý, s rôznymi semienkami a mäkký a vydržal dlho. Ale u nás nie. U nás sa vždy zjedol do druhého dňa. Bol tak dobrý, že som ho nosievala aj Dobrej Svokre do Jihlavy, ktorá ho u nás raz ochutnala a napriek tomu, že u nej štvrťka chleba vydrží aj 10 dní, keby skôr nestvrdla na kameň, tak tento chlieb jedla a jedla a vydržal jej, no, možno aj 4 dni.
No a raz Tengelmann zmizol a s ním aj ten úžasný chlieb . A prišla tam Edeka bez chleba. Priniesla si také svoje edekovské. Tie nech si nechajú. Kupujeme alsaský v pekárni vo V-markte. Ale tam sa chodí autom. A ja som bola div nie v papučiach, keďže som išla kúpiť len kel na roh.
Edeka je strašne sprostý obchod.
Hlavne, že majú balené sushi, ale farebné celé korenie do mlynčeka ani za pána. A hocikedy, hocičo nemajú. Moja zajtrajšia sviečková, bude nešpikovaná slaninou, lebo ju v Edeke dnes nemali. A raz za pol roka tam všetko pomenia. Nič tam neviem nájsť.
A dnes to bol kompozičný vrchol, pretože nemali okrem baleného, absolútne žiadny chlieb, ani len ten edekovský.
A nevedela som tam nájsť normálne kravské trvanlivé mlieko. Mali niekoľko druhov kozieho, ovčieho a bezlaktózového, ale kravské som nenašla. Tak ja si myslím, že ho niekde majú, ale tam kde bývalo predtým, teraz tam bol regál s koreninami. Bez farebného celého.
A nemali kel palmový, len obyčajný.
No ale urobila som nákup taký, že som si musela kúpiť dve nákupné tašky. Išlo ma rozhodiť od jedu.
Naspäť som sa chcela zastaviť v pekárni pre ten bochník. Lenže v Mníchove sa do malých obchodov vstupuje po jednom a na chodníku, stálo ďalších 10 orúškovaných ľudí. A svietilo na nich slnko.
Tak som išla ďalej a u Pána Turka to isté. Našťastie ten mal menšie kelové hlávky aj na pultoch pred obchodom, tak som mu len zamávala, vzala kel, podala peniaze a išla domov. Budem variť teda z normálneho kelu, nie z toho palmového.
Kým som začala variť, musela som nutne pozametať dlážku v kuchyni. Ja keď tam mám niekde zrnko niečoho, mám pocit, že chodím po skle. Neznesiem to.
Pustila som robotka, nech to tam pozametá, medzitým, som si išla umyť ruky.
Potom som si spomenula, že robotko ma vydraté metličky a išla som pohľadať náhradné v skrinke na sezónnu obuv.
Nenašla som, ale som vytriedila kompletne botník a pripravila nám obutie na leto a vyčistila a odložila jarné.
Umyla som umývadlo v kúpeľni a vytriedila prádlo na prvú várku prania.
Robotka som zadokovala a umyla nádobku a hadičky od raňajšieho kapučína. Vyložila som umývačku riadu a naložila som do nej šálky, poháre a všetko čo sa nazbieralo od rána a bolo položené na kuchynskej pracovnej doske.
Drez som umyla práškom, pretože ráno sa mi do neho vysypalo sitko s vylúhovaným Puerhom a urobilo tam fľaky.
Keď som nasadzovala čistú súpravu na kapučíno do kávovaru, všimla som si, že je plná nádržka na odkvapkanú vodu. Vyčistila som kávovar.
Vyčistila som mačacie misky a keďže išiel Dobrý Manžel pre Noela na dvor, dala som mu vyniesť smeti.
Kým ich vyniesol, chcela som do nich ešte vyčistiť mačacie záchody. Urobila som to.
Barbora neznesie čistý záchod, tak ešte do neodloženého , urobila, čo urobiť musela.
Musela som pozametať znovu dlážku, pretože Barbora vyniesla na labkách piesok zo záchoda.
Odložila som záchod a umyla držiaky na smetné koše a dlážku, čistiacimi obrúskami.
Umyla som si ruky.
Vyložila som a odložila nákup.
Po troch hodinách , čo som sa rozhodla, že idem uvariť toto jedlo, som ho konečne začala robiť.
 |
Čas prípravy: 20 minút |
 |
Počet porcií (kusov): |
Suroviny:
na dve veľké, alebo tri malé porcie porcie potrebujeme :
500 g kel, očistený od hlúba a poškodených listov
100 g čerstvé špenátové listy
4 cesnakové strúčiky
4 jarné cibuľky aj so zelenou zdravou vňaťou
1 plná čajová lyžička horčičné semienko (nemusí byť)
šťava z pol veľkého citróna
soľ, čerstvo drvené korenie
4 veľké krajce chleba
na každý krajec chleba 1 tenký plátok tvrdého syra
maslo, olej
Postup
Kel očistíme od poškodených listov a hlúba. Vyrežeme všetky hrubé žily. Umyjeme ho.
Umyjeme aj špenátové listy. So stopkami si nerobte starosti a neodstraňujte ich.
Špenát odložíme bokom.
Cibuľku a cesnak očistíme a naplátkujeme.
Kel nakrájame na kusy a ponoríme ho do hrnca so studenou vodou. Dáme lyžicu soli.
Vodu privedieme k varu a kel v nej varíme 4 minúty.
Kel preložíme na sitko a necháme odkvapkávať.
Do hlbšej panvice dáme hrudku masla asi ako tri orechy.
Pridáme horčičné semienko, ale to som dala len z vlastnej iniciatívy, pretože to máme radi, keď sa nám popletá v ústach. Ak ho nevyužijete na nič iné, tak ho nemusíte kvôli tomuto kupovať.
Maslo začneme roztápať a pridáme nasekaný cesnak a krúžky cibuľky aj s nasekanou vňaťou.
Všetko podusíme do mäkka a pridáme špenátové listy.
Premiešame. Rýchle vyžmýkame odkvapkané kelové listy. Vyžmýkame čo najlepšie a tú guľku čo nám z naho ostane, poprekrajujeme nožom na pásy.
Pridáme ho k špenátu do panvice a premiešavame, nejakú minútku.
Odstavíme.
Podľa chutí ešte dosolíme, hojne pridáme čerstvo nadrvené korenie a vykropime citrónovou šťavou.
Všetko premiešame a odložíme bokom.
Do čistej panvice pridáme orech masla a dolejem olej.
Necháme rozohriať a na panvicu dáme dva rovnako veľké krajce bieleho chleba.
Kým sa budú opekať zo spodnej strany, na ich vrchnú časť rozprestrieme tenký plátok syra.
Ja som dala toho syra viac a syr potlačil chuť zelenej plnky. Takže nabudúce dám len ten jeden plátok.
Takže máme dva krajce chleba , zo spodku sa opekajú, z vrchu je naukladaný syr.
Na jeden krajec rozložím polovicu plnky
a druhým krajcom , tou syrovou stranou ho priklopím.
Opatrne ho pritlačím, aby sa syr natavil a spojil.
Toast lopatkou niekoľkokrát prehodíme raz na jednu , raz na druhú stranu, aby sa z oboch opiekol do chrumkava a syr rovnomerne zatavil plnku.
Krajec preložíme na tanier a necháme trochu vychladnúť aby syr stuhol.
Moje krajce boli veľké a tak som jeden prerezala pilkovým nožom na dve časti.
Tú moju druhú polovičku som vládala zjesť až o tri hodiny a môžem povedať, že ten toast mi chutil viac, ako taký teplý. .
