Pečená hovädzia roláda

Pridaj komentár

Hovädzie závitky robím veľmi veľmi často….a viete prečo? Pretože v Mníchove predávaju už na to upravené mäso. Nádherne rozklepané, tenučké a akurátne veľké na španielske vtáčky. Je zabalené v úhľadnom balíčku po tri kusy. Takto to je keď kupujem v samoške na sídlisku. V poslednej dobe chodievame mäso kupovať do veľkých supermarketov…ty brďo…tak v takom mäsiarstve kúpim fakt hocičo….síce držky a býčie žľazy som ta nevidela..to je fakt, ale to preto, lebo som sa o tento artikel nezaujímala, možno by ich tam mali. No a keďže tam majú všetko vo veľkom….tak aj plátky na vtáčky sa tam zmenili na pláty na mäsovú roládu…tiež úhľadne zabalené v balíčku po tri kusy. Dva som teda rozrezala bohapusto na tie vtáčky a jeden som si nechala tak ako bol. Vždy keď kupujem nejaku takúto šikovnú vecičku, tak si zapremýšľam…prečo to nejde urobiť aj na Slovensku? Rozumiete…predstavte si, že v chladiarskom pulte sú balíčky hovädzie zo stehna, hovädzie na guláš, hovädzie na polievku, hovädzie na roštenky, hovädzie pláty na závitky, hovädzie na roládu…nebolo by to fajn? Ja si teda tie plátky na závitky urobiť viem, ale na roládu nie. Keď som …už pre tú srandu, chcela vidieť, ako by som ho mala asi robiť, tak som jeden návod našla….a ak sa mi to podarí, tak to aj nafotím a vložím…aby slovenské gazdinky…keď raz ich chlap zatúži zmenu po tom bravčovom….vedeli ako na to. Dúfam, že sa mi to podarí.
Takže táto mäsová roláda nie je nič prevratné, podobne robievam závitky v malom. Urobila som ju najjednoduchšie ako so mohla….plánovala som ju v špenátovej omáčke a so zemiakmi, ale DM si ju prial len v šťavičke s ryžou ….že je to taká spomienka na školskú jedáleň…že to mal tam veľmi rád. A tak som sa rada zahrala ne školskú tetu kuchárku a hneď som si spomenula na tie moje. Keď som už ako dospelá raz išla s malou Radkou do detského kina, robila tom jedna z nich, trhačku lístkov. Tak som sa jej prihovorila, povedala som , že odkiaľ ju poznám a v priebehu minúty zo seba vysypala moje meno a všetkých mojich spolužiačok…neuveriteľné……

	Čas prípravy: 60 minút + príprava
	Počet porcií (kusov):

Suroviny:

Plát hovädzieho stehna na roládu
Zmäknuté maslo
Cibuľa podľa veľkosti plátu
soľ, čerstvo mleté korenie, chilli vločky
múka
olej

Postup

Plát mäsa posolíme,posypeme čerstvo drveným korením. Potrieme nahrubo maslom….naozaj nahrubo. Po masle nahusto rozložíme nasekanú cibuľu….naozaj nahusto. Ja som ešte po povrchu posypala chilli vločky.

Roládu z dlhšej strany začneme rolovať, normálne ako roládu. Moje plát bol tenký, v pohode by ho udržali aj špáradlá, ale pre istotu som roládu predsa len, omotala potravinovým špagátikom. Zabezpečíme aj obidva konce.

Roládu zľahka obalíme v múke a opečieme ju sprudka zo všetkých strán do hneda, na rozohriatom oleji.
Opiecť roládu bolo pre mňa celkom komplikované, pretože som nemala takú širokú panvicu a ani kastról, musela som opekať na pekáči…pekáč som mala plechový a nenormálne mi na priamom plameni naháral, pred mojimi očami sa menil na hnedý…no…prestal byť fotogenický 🙂
Opečenú roládu vložíme do pekáčika, vlejeme k nemu nejaké decko horúcej vody, pár lyžíc oleja a prikryjeme alobalom.
Vložíme do vyhriatej rúry na 200 stupňov. Ja som piekla hodinu, občas som preliala výpekom.
Strážte si to podľa svojej rúry.

Po upečení, roládu vyberieme a necháme trochu odpočinúť. Výpek zlejeme do kastrólika. V 100 ml vody rozšľaháme lyžičku múky a vlejeme k výpeku…privedieme k varu. Podľa potreby si dolejte vody, koľko potrebujete na omáčku.
Ak treba , tak omáčku dosoľte.
Ryža je k tomuto jedlu nenormálne retro…ale môžete dať aj zemiakovú kašu, knedľu a podobne. Dobrý manžel trval aj na družinárskej kyslej uhorke, ale ja som urobila radšej čerstvý šalát.

Jednoduché jablkové taštičky

1 Odpoveď

Tak aby som zhrnula rozdiely medzi jablkovým závinom a jablkovými taštičkami. Jablkové taštičky sú lepšie…vážne…toto je jeden nepopierateľný fakt….lepšie sa jedia…nič z nich nepadá, chuťove sú báječné. Takto by som to asi definovala. Ich zápor je ten, že je daný počet…je ich 6, kdežto zo závinu sa nakrája viac kúskov. Ak chceme ísť nejako psychologicky na našu mieru zodpovednosti, ohľadne kalórií, tak pri závine si povieme….“dám si len jeden kúsok“ a ten kúsok bude určite menej škodlivý našej postave…ako taštička, Taštička je skrátka väčšia. Dobre som Vám to vyložila (n_n) :-). Samozrejme sú to také tarániny. Jablkové taštičky som robila prvýkrat a závin už asi robiť nebudem. Páčia sa mi omnoho viac a Dobrý Manžel, aj keď spočiatku pristupoval k nim dosť nedôverčivo…po prvom hryze mi kričal, že sú fantastické….a zjedol všetko. Aj ja som zjedla jednu…a to je čo povedať, pretože ja jablkový závin nemám rada……ale toto závin našťastie nie je.

	Čas prípravy: 20 min + priprava
	Počet porcií (kusov): 6 taštičiek

Suroviny:

1 rolka rozvaľkaného lístkového cesta
2 malé jablká
1 PL hrozienka
1 PL mandľové lupienky
štava z pol limety
cukor podľa potreby (viac v texte)
marhuľový, alebo iný obľúbený džem
práškový cukor

Postup

Očistené jablká, pokrájame na maličké kocky. Zakvapneme ich šťavou z pol limety, alebo citróna, Pridáme nasekané, očistené mandle a hrozienka. Ja som ešte zasypala lyžicou cukru a môžem povedať, že taštičky boli dosť sladké. Neviem povedať, ako by chutili bez toho cukru v jablkách, pretože som to ešte nevyskúšala, ale nabudúce cukor vynechám. Sladkosť dostatočne zabezpečia podľa môjho názoru, džem a hrozienka. Myslela som, že tá limetová šťava tú sladkosť stiahne, ale nestalo sa tak. Samozrejme len teoretizujem.
Plnku vymiešame.
Rolku cesta rozvinieme a rozdelíme ju na 6 štvorcov.
Radielkom, alebo ostrým nožom , urobíme zárezy do hornej polovice štvorca, tak, aby neprerezali okraj.
Spodnú polovicu potrieme tenkou vrstvou džemu, snažíme sa nejaké dva milimetre do okraja vynechať.
Na džem rozdelíme náplň, preložíme pokrájanou časťou cesta a prstami uzatvoríme okraje.
Nakoniec okraje ešte popritláčame vidličkou.

Preložíme taštičky, na plech s papierom na pečenie a vložíme do vyhriatej rúry !!!!!! na 220 stupňov.
Teplo stiahneme na 200 stupňov a pečieme kým taštičky nie sú zlaté.
Počas prvých 10 minút pečenie, rúru za žiadnu cenu neotvárajte.
Moja rúra upiekla taštičky za 20 minút.

Taštičky po vychladnutí pocukrujeme.

Parížska šľahačka

komentáre 4

Veľakrát som deklarovala pri mojich rcp, že moja mamička je bývala profesionálna cukrárka, ktorá od svojho vyučenia nerobila nič iné, len cukrárčinu. Popri práci v cukrárenskej výrobe, boli jej zákusky svedkom mnohých, mnohých svadieb, krstin, karov, osláv, promócií a pod. Jej torty boli pred mnohými a mnohými nevestami, jubilantami a podobne. . Mala vlastnú dielňu aj doma a týždeň, čo týždeň sme spolu piekli. Pamätám sa…keď sa pred 40 rokmi vydávala naša suseda Betka….upiekla svoju prvú štvrocovú poschodovú tortu a poťahovala ju falošným marcipánom….pred 40 rokmi !!!!!!. V tom období nám často chodili fotky od príbuzných z Ameriky…ako chodili po svadbách, tak nám vždy posielali fotky toriet ….a ona vymýšľaľa ako ich v tedajších podmienkach upiecť a nazdobiť. Jej torty sa vážne piekli do celého Slovenska. Raz sme vymysleli tortu, ktorá bola trojposchodová, celá biela a bola nazdobená modrými ružičkami a kvietkami a striebornými vlasovými lamelami. Modrú farbu si namiešala, tak aby nekričala, aby bola tlmená a nebolo to gýčové a lamely som ako dievča vyrábala zo sáčkov na mikulášske darčeky. Nech Vás to nemýli…že no Bože…biela torta a modré kvietky…bavíme sa o dobe pred 40 rokmi. Keď si predstavím, čo všetko sa v dnešnej dobe už dá kúpiť a uľahčuje zdobenie, veľkých svadobných toriet a čo všetko si ona musela vyrobiť na kolene. Tých pozváraných foriem, tých vyrobených podpier zo štrikovacích ihlíc. Tých konštrukcií na labutie jazierka.. Ach jaj. Ešte aj teraz keď už má 80 rokov , chodí o dvoch barlách, trpí neznesiteľnými bolesťami kostí a má okolo seba veľa pomocníkov, dokáže upiecť na rodinnú oslavu. Je pre mňa veľká česť, že sa môžem riadiť jej radami, jej skúsenosťami, že s každou maličkosťou, ktorá mi nie je jasná, ohľadne pečenia, zdvihnem telefón a kašlem na to, koľko bude ten hovor z Mníchova do Seliec stáť….rozoberám to s ňou aj hodinu. A je mi veľkou cťou, že na také bežné pečenie, už sa spolieha na mňa….A viete čo ju nenormálne baví? Keď jej púšťam na jutube rôzne nové techniky výroby cukrárenských ozdôb, kvetov, ako zdobia veľké torty, malé cukrárenské dezerty…..Je úžasné sledovať tú starú, zrobenú, na smrť chorú ženu, ako sedi pred nojbučikom, s rukou na myši a tými najmocnejšími okuliarmi na očiach aj dve hodiny. Potom si vzdychne a povie…ach, kde sa podela moja sila, kde sa podela moja sila….keby som len bola o 15 rokov mladšia a zdravšia tak to všetko poskúšam. A prečo som písala takéto mohutné entrée? Pretože okrem iných vecí, naučila som sa od tej vynikajúcej cukrárky , čo je moja mamka….aj túto jednu….parížska šľahačka, nie je parížsky krém. Môžu Vám to tvrdiť kované odborníčky v x rôznych internetových diskusiách, na receptových portáloch a doménach, že toto je krém…nie je to pravda…šľahačka je šľahačka a krém je krém. Absolútne som nepostrehla dobu, keď začali gazdinky parížsku šľahačku volať a zamienať za parížsky krém. Som nad tým úplne vážne premýšľala a jediné čo ma napadlo, bolo to, že v angličtine aj nemčine sa občas šľahačková smotana prekladá, ako cream a tak sa nejako pri guglovani a prekladani takto udialo. Parížsky krém je toto.
Parížskou šľahačkou poťahujem zákusky, jednoposchodové torty, dezerty. Pri nich musí byť istota, že sa skonzumujú do jedného, maximálne dvoch dní. Na tretí deň je viditeľne šľahačka už stará a garantujem Vám, že sa pokiaľ nie je v chladničke..tak aj pokazená. To akokeby ste mali šľahačkový zákusok jesť na tretí deň….to je už vážne cez čiaru. Parížska šľahačka nie je skrátka trvácna, ako je parízsky krém. Parížska šľahačka nie je pevná, ako parížsky krém…..ona Vám nestuhne, tak ako krém….v nej nie je maslo, ktoré zabezpečí hutnosť a pevnosť…nie je vhodná na plnenie zákuskov a už vôbec nie rolád. Ano ja som ju použíla v tomto dezerte, ako náplň, ale išlo o nízky korpus, ktorý držal aj hrubá vrstva ovocia a vedela, som, že ten zákusok ako naplním, tak sa okamžite aj zje.
Pozrite, pokiaľ budete trvať na tom, že Vám to funguje…ja sa vážne nechcem hádať….moje slová nie sú mantra a robte tak, ako Vám to vyhovuje. Každá z nás má svojho učiteľa a ten môj ma to naučil takto.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov): Toto mnoštvo šľahačky je na potiahnutie veľkého plechu zákuskov, alebo veľkej torty.

Suroviny:

500 ml sladká smotana na šľahanie, ja som mala 32 %
150 g kvalitná horká čokoláda na varenie (viac v texte)
4 PL kryštálový cukor

Postup

Deň dopredu uvaríme základ na parížsku šľahačku.
Ja som použila 32% smotanu, ale robila som aj z 30 % a šlo to.
Do smotany nalámeme čokoládu…obyčajne dávam do pol litra 150 g dobrej, tmavej, horkej čololády na varenie. Teraz som mala len 50 g, tak som pridala ešte 2 preplnené lyžice kakaa.
Ja obecne radšej dávam čokoládu, hoci moja mamka tá bežne robila aj z kakaa. Z kakaom sa mi veľmi zle manipuluje…čokoladá je taká čistejšia….na kvalite šľahačky som rozdiel medzi kakaovou a čokoládovou nezbadala.
Smotanu dáme variť a stále miešame, kým sa čokoláda neroztopí. Potom privedieme do varu len na jednu bublinu a hneď odložíme zo zdroja tepla. Necháme vychladnúť a odložíme do chladničky do druhého dňa. Na chladničku rozhodne nezabudnite, čím je smotana chladnejšia, tým lepšie sa vyšľahá.

Na druhý deň, môžeme ešte základ dať na 10 minút do mrazničky….v žiadnom prípade nie na dlhšie. Ja si to vzdy, ked varím základ poviem, že to urobím, ale vždy na to zabudnem. Takže toto môžete vynechať.

Vyberieme šľahačkový základ a vyšľaháme pevnú šľahačku…tu musíte dávať pozor, aby ste ju neprešľahali. Merala som čas koľko mi trvalo šľahanie a bolo to 5 minút. Samozrejme nie je to pravidlo.

Šľahačka drží tvar a môžeme ju striekať aj ozdobnou trubičkou.

A je hotovo, môžeme použiť ako sme mali v pláne.

Jednoduchá torta s ovocím a parížskou šľahačkou

Mäsové gule, plnené syrom s bylinkovými cestovinami.

Pridaj komentár

Tak milí moji….dnes išiel Dobrý Manžel do práce bez teplého obedu, len s veľkou, veľkou bagetou. Toto jedlo mu nesadlo…dal si prvé sústo a rovno mäso preložil a zjedol komplet všetku prílohu..ako hlavné jedlo. Vraj mu to nechutilo pre ten syr….tak to som blázon, pretože som už niečo podobné varila a vtedy si pochutil nesmierne….a použila som dokonca presne ten istý syr, čo vtedy.. Tak vážne neviem v čom bol problém…zato ja som si pochutila ohromne, napriek tomu, že ja tieto červené omáčky síce môžem, ale len vo veľmi obmedzenom množstve. Moja rada…nedajte na chute DM….

	Čas prípravy: 60 minut
	Počet porcií (kusov): 4 porcie

Suroviny:

500 g mleté miešané mäso
2 malé vajcia
5 PL strúhanka
1 zarovnaná lyžička soľ + čerstvo mleté korenie + sladká mletá paprika
150 g syr nakrájaný na kocky
Na omáčku :
500 ml pasírované paradajky
lyžička cukor
pol malej lyžičky soľ
po pol malej lyžičke mletá škorica + mleté oregano
Na ochutenie bylinkových cestovín :
olivový olej
sušené talianske bylinky
majoránka
soľ
chilli vločky

Postup

K mäsu pridáme dve malé vajíčka, pochutiny a strúhanku. Dôkladne vymiešame. Masu rozdelíme na 12 rovnakých kúskov .
Nejaký obľúbený syr pokrájame na kocky.
Pekáčik vytrieme dôkladne olejom.
Každý kúsok mäsa rozťapkáme prbližne na veľkosť dlane a zabalíme do neho kocku syra. Uzatvoríme do guľky a kladieme do pekáčika

Pasírované paradajky ochutíme a vylejeme na guľky. Ak Vám ostali nejaké syrové kocky, tak ich kľudne pridajte.
Vložíme do vyhriatej rúry a pečieme približne hodinu. Ja som nepiekla v rúre, ale v remoske, takže doporučujem ochutnať po nejakých 45 minútach, či to už nemáte hotové. Ako som písala, moja remoska to upiekla za hodinu.
Príloha môže byť všelijaká, ja som urobila bylinkové cestoviny.

Uvarené a odcedené cestoviny nepremývame. Ešte horúce, dôkladne vykropíme olivovým olejom a ochutíme talianskymi bylinkami , keby som nemala také klasické, tak by som kľudne dala aj tie pizzové, majoránku a chilli vločky. Vymiešame. Čo sa týka majoránky, ja som na tú chuť dlho nemola prísť, doporučujem, aby ste si to vyskúšali najprv na vzorke.
No ale môže byť aj zemiaková kaša, alebo normálny chlieb…..chutí to zo všetkým…a DM môže ľutovať.

Mäso na marocký spôsob

Pridaj komentár

Tak…recept z ktorého som vychádzala sa volal marocký jahňací tajin. Hneď dve veci z toho som nepoužila…jahňacie a tajine. Jahňacie pri všetkej vôli by som ja nejedla a Dobrý Manžel, len povinnú porciu….pre nás dvoch je to škoda jahniatkovho života. A hrniec tajin….no môžem sa aj pokrájať, ale jediný živý tajine som videla u mojej Dobrej Svokry, veľký asi ako prerastený náprstok, ktorý jej priniesla z Maroka ako suvenír moja Dobrá Švagriná Kačenka. DS v ňnom naposledy mala 3 špendlíky. Najprv som chcela uvariť na tento spôsob kuracie, ale nakoniec som sa rozhodla pre krásne prerastanú krkovčku bez kosti, ktorú by pravdepodobne nedal do úst žiaden pravoverný maročan, alebo sa tam bravčové jedáva?…vôbec neviem ako to s týmto majú v ich krajine. V každom prípade…u nás bolo to bravčové….Hneď keď som videla , že tam idú sušené slivky a hrozienka, tak som vedela, že DM toto jedlo ocení…no a keď som tam dala ešte aj zrnká z granátového jablka…na svete nebolo lepšej manželky ako som bola ja…..

	Čas prípravy: 2 hodiny + príprava
	Počet porcií (kusov): 4 porcie

Suroviny:

600 g krkovička bez kosti
1 červená cibuľa + 3 cesnakové strúčiky
400 g konzervované nakrájané paradajky
200 g konzervovaný cícer
1 čl kumín (rímska rasca)
1 čl mletý ďumbier (zázvor)
1 čl sladká + 1 čl pálivá mletá paprika
1 čl mletá škorica
1 čl mletá kurkuma
1 čl cukor
soľ
4 sušené slivky + 1 veľká PL hrozienka
šťava z pol citróna
petržlenová a koriandrová vňať
opražené pistácie na suchej panvici
hrsť granátových zrniek

Postup

Čo sa týka suchých korenín….keď som bola v bystrickom Tescu…tak všetky tieto exotické koreniny mali. Problém bol v tom, že ich nemali medzi normálnymi koreninami, tam sme ich hľadali ako blázni a nič. Potom sme to vzdali a nakoniec sme ich našli v takom regáli, kde mali hocičo exotické, boli tam aj hotové zavárané pasty na indickú kuchyňu, rôzne druhy čatní, koreniny, činske cestoviny a tak rôzne. Takže v Tescu spoľahlivo nakúpite…..keď sme hľadali v bystrickom Kauflande, tam bol tiež exotický kútik, ale mizerný. O Lidli neviem, ako na tom je v tomto smere.
Pokiaľ nie je leto a nemám istotu, že paradajky dozreli na letnom slnku, najlepšie mimo skleníka, tak radšej používam konzervované…deklarujem to v podstate v každom rcp, kde ich používam…o tých konzervovaných mám takú predstavu, že tam idú fakt už tie prezreté. Cícer si môžete samozrejme uvariť aj sušený..nemusí byť ten z konzervy. Čo sa týka ďumbiera….mala som čerstvý, tak som dala ten.
No a slivky….v zdrojovom rcp sa varilo 1,4 kg jahňacie pliecko a išlo do neho 250 g sušených sliviek. Mala som len úbohé 4 kusy, tak som to doplnila hrozienkami.
Sušené ovocie nevynechávame za žiadnu cenu.

V hrnci rozohrejeme olej a popražíme nasekanú cibuľu a cesnak do voňava…v tejto fáze som dala aj čerstvý nasekaný ďumbier. Pridáme všetky koreniny okrem soli a miešame nejaké dve minúty. Mäso pokrájame na kocky cca 2×2 cm a pridáme na základ….premiešame, posolíme a restujeme ho 5 minút. Nesmie nám nič prihorieť, stále miešame.
Pridáme konzervované paradajkové kúsky, slivky, hrozienka, Znovu premiešame. Ak máte vývar, môžete podliať tak cca 250 ml horúcim vývarom. Ja som vývar nemala a podliala som horúcou vodou, aby bolo všetko zakryté. Ešte som ocukrila, priviedla k varu, prikryla som pokrievkou. Stíšime zdroj tepla a varila som dve hodiny. Občas som skontrolovala či neprihára a asi raz som doplnila vriacu vodu.
To jahňacie pliecko varili 3 hodiny….aj ja by som mala variť toľko to bravčové. Ide o to, že mäso by sa malo rozpadať na vlákna…no nevarila som 3, ale len dve..už sme sa nevedeli dočkať.
V poslednej polhodine som pridala odcedený cícer, citrónovú šťavu a dochutila som ešte soľou.
Po uvarení do mäsa nasekáme kyticu koriandrovej a petržlenovej vňate.

Pred podávaním hotové porcie posypeme nasucho opraženými, pistáciovými orechami a zrnkami granátového jablka.
Ako prílohu môžeme urobiť kuskus. Ja som podávala s arabským chlebom a keď mi došiel, tak na druhý deň úplne prozaicky s tortilami.
Jedlo je to báječné, verím tomu, že s tým jahňacím by to bolo autentickejšie, ale ako píšem…v našej domácnosti by to bolo ako hádzať perly sviniam…Pokiaľ by sme to brali ako v Maroku…tak by sme to mali jesť všetko prstami…v tom prípade, nezabudnime na misku s vodou 🙂

Zapečené klobásky v ceste s kyslou smotanou

Pridaj komentár

Počas varenia tohto jedla ma prepadla neobvyklá bodavá ostrá bolesť pod ľavou lopatkou. Kým som dovarila, tak som mohla byť otočená v jednom uhle doľava a ruku ohnutú v lakti a pritisnutú k telu, tak bola tá bodavá bolesť najznesiteľnejšia. Kým sa klobásky piekli, tak som si vygúglila čo to znamená a okrem jedného prípadu, som mala okamžite volať sanitku aby ma previezli do nemocnice. V tom jednom prípadu písalo, že to mám niečo s nervom a nemám volať sanitku, ale si to ísť nahrievať a ísť k lekárovi. Tak som sanitku nevolala, dala si na to miesto teplú náplasť a hodila do seba bobuľu brufenu. Trošku povolilo…minimálne tak, že som mohla aj fotiť, aj servírovať a teraz aj písať…..ale som veľmi ďaleko za mojou komfortnou zónou…hlavou hýbem len do určitej strany, ruka je hybná na 30 percent a každý nesprávny bohyb ma upozorní, že mám pod lopatkou vrazenú kudlu. Toľko k rozpoloženiu.
Niečo podobné ako toto jedlo som už raz varila, bolo to veľmi dobré a keď som videla u mojej obľúbenej blogerky, odlišnú variantu, tak som ju chcela vyskúšať a nesklamalo ma to…zdá sa mi, že je to ešte lepšie, pretože som použila veľmi výrazné a pikantné klobásky a jedlo malo vážne skvelý šmak. DM znovu chutilo a ja nechápem prečo mu to do tých obedových škatuliek nerobievam, pretože je to jedlo na to ako stvorené.

	Čas prípravy: 20 min + priprava
	Počet porcií (kusov): zapekacia misa 20×20, 2 porcie

Suroviny:

pikantné tenké klobásky
150 g hladká múka
150 g kyslá smotana
150 ml sladké mlieko
3 malé vajcia
1 zarovnaná lyžička soli
1vačšia štipka prášok do pečiva (alebo 2x medzi prsty)
3 jarné cibuľky aj s vňaťou
maslo na vytretie pekáčika
múka na vysypanie pekáčika
olej na opekanie

Postup

V mlieku rožšľaháme vajíčka, pridáme smotanu, soľ, prášok do pečiva a hladkú múku. Vymiešame hladké cesto. Hustotu má povedzme takú, ako cesto na lievance.
Cesto necháme postáť nejakých 20 minút.
Medzi tým na rozohriatom oleji opečieme klobásky zo všetkých strán.
Pekáčik vytrieme maslom, vysypeme múkou a nalejeme do neho odstáte cesto.
Jarnú cibuľku očistíme a nakrájame aj s vňatkou na kolieska.
Cesto posypeme cibuľkou a vložíme do neho opečené klobásky.
Vložíme nezakryté do vyhriatej rúry na 200 stupňov a pečieme cca 20 minút.

Strážte si to podľa svojej rúry.

Necháme trochu vychladnúť a podávame s čerstvou zeleninou a šalátom

A ja si idem dať ľudia do pokoja.

Raňajkové kvietky pre detičky

Pridaj komentár

Dorka s Janíčkom, moje vnúčatá…tak majú veľmi zlé jedácie obdobie. Tu sa mi chce povedať, že štastná to mamka, ktorá nemá starosti so stravovaním svojho dieťatka. Tak Janíčko je autista, takže tam sa s tým, že bude jesť len vyberané jedlá do bezvedomia, tak nejako počíta. Janíčkovým hlavným autistickým znakom je to, že nerozpráva a slovám ani nerozumie. Ale nebojte sa….jeho prvá papagájčina obsahovala…“kouáčik dáme, kekík dáme“. Že si má priniesť papučky, tak to bude na Vás pozerať ako puk , hodí rozmrzene rukou a odíde sa hrať so stavebnicou, ale keď mu povieme prines piškótku…tak to utekáááááááá. Aj Janíčko , aj Dorka sú úplne ako ich ocko, na sladkom by vedeli existovať a normálne jedlo len pobabriť. Už som tu raz písala, ako mu strčili večer do úst kúsok hrušky a ráno nechcel piť mliečko…a až potom zistili, že ten kúsok hrušky starostlivo držal v ústach, celý večer (vôbec netuším ako si s tým dokázal umyť zúbky), spal s ním a ráno ho konečne od nej oslobodili…hrušky hnusnej. A raňajkuje jedine sladké…makovník, vianočka…a na tomto by dokázal existovať aj týždeň. Občas suchú žemličku. Druhá stará mamka, ktorá chodí vyzdvihúť Janíčka do autistickej škôlky, spomínala, že Janíčko normálne jedol aj chlebík so špenátovou nátierkou, hovorili tety škôlkárske vraj….tak toto kým nebudem vidieť na vlastné oči, veriť nebudem. Dorka tak to je iná káva….strašne by som chcela vedieť frekvenciu obľúbenosti jej jedál. Teraz sa vezieme na vlne cestoviniek s červenou omáčkou. A keď som ich varila už 4x za sebou, tak sa mi chcelo kričať. Dorkina maminka je zúfala…Moja Dobrá Cerka varí veľmi rada…a musím podotknúť, že aj veľmi chutne. Lenže, potom mi úplne bezideová zatelefonuje, že uvarila sviečkovú, alebo lasagne, alebo maslové rezne a nikto to absolútne neje…Ona zas chce kričať zo sotéčiek, ktoré musí točiť. Ja jej verím, že takéto varenie je frustrujúce. V tomto smere som požehnaná, pretože varím pre jedného, vcelku dobrého stravníka.
Dorka je dobrý adept na surovú stravu…čo sa týka ovocíčka…jeda moja…jedla by ho na kilá. A aj vybrané druhy zeleniny…hlavne tej sladkej…kápia, mrkva, sem tam uhorka. Keď dostane pred seba hlboký tanier načistenej, na jeden hlt nakrájanej zeleniny…spucuje ho mehom binúty. Hlavnú zložku jej raňajok u mňa tvorí zelenina…ten obložený rožtek, rožtek vo vajíčku, alebo nejaký chlebík je tam tak nejako len do počtu. Jej maminka je taká istá, ak jej načistím kilo jahôd, tak zje kilo jahôd, keď jej očistíme kilo hrozna, alebo pol červeného melóna…tu musím aj odkôstkovať, tak zje všetko do poslednej mrte. Keď Dobrá Cerka čakala Janíčka, tak som z Mníchova priniesla čerstvý hrášok…hrúzu hrášku. Kým bol v luskoch, tak tam ležal chudáčik…ale ako som ho komplet vylúpala…jeda moja…aj Dobrá Cerka, aj Dobrá Vnučka, ten hrášok jedli lyžicou a zjedli do poslednej guličky.
Jedenie DV počas dňa…tak to je jedna katastrofa, keď ju mám na prázdniny, tak mám chuť si to hodiť. Ona si sadne k obedu, ak mám šťastie, tak po prvom hlte povie….ja si to neprosím, ale väčšinou si sadne a rovno povie, že si to neprosí. A pritom kedysi sa za tým jedlom išla zblázniť. A palacinky s nutelou jej odmietam robiť ako hlavné jedlo…nech sa na mňa nikto nehnevá. Na palacinky chodieva s deduškom, po nejakej ich spoločnej aktivite a dúfa, že ich bude dostávať stále…no to určite.
Každé prázdniny mávam Dorku, Janíčka, dostáva druhá stará mamka, ktorá sa maximálne oddala štúdiu autistických detičiek a Janíčko má v nej dokonalú parťáčku. Už teraz sa pripravujem na frustrujúcu časť…jedenie a skúšam všetko možné, aby som mala variabilný repertoár.
Tieto párkové kvietočky som videla na pintereste, ohromne sa mi páčili a keď sme boli na veľkom rodinnom nákupe, videla som aj prepeličie vajíčka a spomenula si na to. Ich výroba bola naozaj veľmi jednoduchá a nepokazila som ani jeden kvietoček. Akurát pre Dobrého Manžela by som musela urobiť teda riadnu kyticu, aby som ho nachovala. Je to fakt tak na detské ústočká. DM zjedol vzorku a dorobila som mu klasický hemendex z prepeličých vajíčok. Nesmierne si to pochvaľoval.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov): 1 porcia

Suroviny:

párky, prepeličie vajíčka
olej, špáratká

Postup

Párky rozrežeme po dĺžke na dve polovice. Z jednej strany do nich nerežeme hrebienok, nenarezávajte veľmi do hĺbky, aby sa Vám párka pri zatáčaní neroztrhla.
Skúsime ju zatočiť, tak aby mala pekný okrúhly tvar a zvyšok párky odrežeme. Ak by bola párka dlhá tak ten okrúhly tvar nedosiahnete.
Konce párky zošpendlíme špáradlom dokopy. Drží to…neobávajte sa.

Na panvici rozohrejeme olej a opečieme kolieska najprv z lícnej strany….špáradlá stále v pohode držia.
Prevrátíme ich a vklepneme do stredu koliesok vajíčka.

S rozklepávaním prepeličích vajíčok je trochu práca. Ich škrupinka je krehká, ale tá vnútorná blana je pevnejšia ako pri slepačích. Drží ako čert. No a čo si budeme hovoriť, tie vajíčka su prťavé. Doporučujem naklepnúť poriadne ostrým tenkým nožom. Pri manipulácii sa mi neroztrhol, ani jeden žĺtok, sú dobre celistvé.
Pečieme kým nebudú volské oči ztuhnuté. Špáradlá stále držia.
Po upečení ich preložíme na tanier a odstránime špáradlá…kvietky v pohode držia aj bez nich.
Obložíme podľa ľubovôle.
Vážne sa mi veľmi páčia…

Bavorská cestovná bageta

Pridaj komentár

Ako žijeme v Mníchove, náš svet pozostáva z cestovania…mnohého cestovania. Keď si spomeniem na naše začiatky pred 17 rokmi, príde mi nesmierne smiešne, aké nám bolo trápne robiť si vlastné jedlo na cestu. Hrozne sme sa báli, že budeme vyzerať ako ľudia z východného bloku, kt. nemajú na hotové jedlo a kávu na pumpe. Keď si toto ja teraz predstavím, tak si tlčiem hlavu o múr, ako sme mohli byť tak neskutočne sprostí…ja a aj Dobrý Manžel. Dokonca keď za nami cestovala Dobrá Cerka , ešte ako študentka, tak sme jej dávali peniažtek naviac, aby si aj ona kúpila pocestné hotovky na pumpách. Hej teraz si klepeme na čelo, ale vtedy sme nemali sebavedomia ani zamak…takí maličký Čech a maličká Slovenka oproti tým svetaznalým Nemcom a Rakúšanom. Až neskôr som pochopila, že kazdý ten jeden kapitalistický človiečik, by milerád vymenil svoju pumpnú bagetu za doma urobený obložený drevorubačských chlieb a vyprážané šnicle a dobrú silnú kávu a nie tú zlievku, čo vypľúvajú kávové automaty. Čo si budeme hovoriť, barista sa popri diaľnici nenájde, čo by som ho lupou hľadala. A tak v priebehu dvoch rokov, som sa nerozpakovala a robím nám vlastné jedlo…pokiaľ cestujeme s niekým, je jasné, že sa vyhnem klobáske a vajíčkam, ale pokiaľ ideme vlastným autom…jeda moja…tak to sú arómy….a teraz už ani nejedávame za pochodu…ale normálne si zasavíme na odpočívadle, vyjdeme si k stolom a tam si urobíme piknik..skoro doslova. Lebo aby ste vedeli…poprosili sme Ježiška o termosky a bratislavský Ježiško to poňal ozaj veľkoryso..rôzne veľkosti…veľká na čaj pre DM, menšia pre sladenú kávu pre DM a jedna čierna a mocná pre mňa. Košík s jedlom robím aj pre nášho kamaráta Milana…to je sranda, že ako už ovládam, aj jeho chute…so zeleninou a ovocím ako prílohou som sa mu vždy trafila. Občas urobíme ale výnimku na prechode do Čiech Strážný, tam si DM kúpi bavorskú bagetu a ja chlebíčkový špeciál. Chlebíčkový špeciál je jasný, ale strašne ma zaujímalo, ako si predstavujú v Čechách a na Slovensku, že si robia Bavori bagety. Spoľahnite sa, že na území Bavorska takúto nekúpite, akurát v CZ a na SK.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):

Suroviny:

Pečivo z lúhovaného cesta
smotanový chren
sušená šunka
kyslé uhorky
vajíčko na tvrdo

Postup

Čo sa týka bagety…tak v krajine praclíkov z lúhovaného cesta, je ich kúpenie hračkou. Sú nádherne na povrchu chrumkavé s mäkkym vnútrom , posypané kúskami soli a vzorne popraskané. Si predstavte, ze v základnej ponuke každého stánku , kde predávajú obložené žemle a podobné veci sú praclíky naplnené maslom a plátkami syra. Vôbec som si to nevedela predstaviť, že sa to vôbec dá, bez toho, aby sa ten praclík neprerušil, teraz ma to už neprekvapuje, už som si zvykla.
Je pravda, ze tieto bagety robievam v Mníchove, bagety kúpim hocikde. V BB, alebo v Jihlave ich tak poruke nemám a tam sú mi zase vzácne naše obyčajné rožky, ktoré, ak si v Mníchove neupečiem, tak ich nemám. Vlastne ani neviem, či tento typ pečiva dostať bežne na Slovensku, ale hádam že ano keďže sú v sortimente diaľničných púmp. Keď raz budem veľká, tak si tie bagety budem piecť, receptov na lúhované cesto je na SK a CZ všade veľa. Toľko k pečivu.

základ tvorí chren…ten je absolútne nevyhnutný. Ja ho rozmiešam s maslom na akúsi chrenovú nátierku. Závisí podľa toho, aký silný je chrenový základ.
Pokladieme sušenú šunku…ja používam schwarzwaldskú.
Na šunku zase kolieska na tvrdo uvareného vajíčka a kolieska kyslej uhorky. Dáme šalát priklopíme a je hotovo. Môžeme cestovať…ale až keď DM dopajdá s členkom.

Ovocný šľahačkový zákusok veľmi rýchly

Pridaj komentár

Dobrý manžel mal narodeniny. Celý začiatok apríla je u nás veľmi hektický, pretože v priebehu týždňa slávime moje narodeniny a meniny a narodeniny Dobrého Manžela. Narodeninko a meninko si skrátka v tomto období v našej domácnosti môže aj ruky a nohy zodrať. Už sme manželia dosť dlho na to, aby sme sa besneli s prekvapeniami a darčekmi, takže ja dostávam nejaké obzvlásť krásne kvietky a DM ananásový zákusok. Ale tento rok bol môj narodeninko fakt prekvapenim. DM stále nechodil von, lebo nôžka a keď som bola na nákupe tak som si v jeho mene kúpila fakt zvláštne tulipány, ktoré po rozkvitnutí výzerali ako pivónie. No a čo sa nestalo…DM sa vynašiel a kvietky mi objednal a pán UPC mi ich priniesol…hľadela som ako puk….normálne som sa bála, že odniekiaľ vyskočia traja páni v trblietavých sakách a klobúkoch a aj mi zaspievajú…Nádherne naviazaná kytica z mojich najobľúbenejšich kvietkov.

Aj s vázou…vraj bola zadarmo…DM si mal len vybrať a vybral vážne dobre, pretože sadla ako ritka na šerbel k tej kytici. Riskovala som a položila som ju do mačacej zóny, len aby som ju neustále mala na očiach a kým som ju po týždni musela vyhodiť, tak ju Barbora prevrhla len raz. Nuž a teraz bola rada na mne…nebudete mi veriť, ale ja ten ananásový zákusok tak neznášam robiť…a neznášam ho aj jesť…niežeby som ho robila pre mňa. Tak som zariskovala a urobila tento. Robila ho moja obľúbená talianska kuchárka Benedetta. Rada ju čítam, ale toto je prvýkrát keď som niečo podľa nej aj urobila. Mala som svoje obavy, pretože DM sa občas vyjadrí v tom zmysle, že nemá rád šľahačku, ale tento zákusok padol okamžite. A teraz vážne….pokial máte doma všetky suroviny…tak zákusok od chvíle keď ho začnete robiť, môžete mať do 45 minút na stole. Nemormálne rýchle urobený a presne tak isto rýchle aj zjedený. V Selciach by ho okrem Dobrej Švagrinej nikto nejedol…možno ešte Dobrá Cerka. Raz som urobila krém s mascarpone a nikto, to nechcel jesť. Mamka ako si k tým zákuskom sadla, tak aj rýchle odsadla….a povedala mi hned aj prečo to nemôže jesť….vraj keď bola mladá cukrárka, tak im do vozili smotanu v tých veľkých konvách…neviem, či to bolo z hliníka, alebo z čoho. a keď otvorili veko, tak smotana, ktorá sa prichytila na tom veku, tak smrdela, ako mascarpone…toľko k príhode. Dobrý Brat a Dobrý Tatko…nič…vôbec sa nechytili.Takže toto bude zákusok len pre Dobrého manžela. Ešte raz všetko najlepšie Zlatko.

	Čas prípravy: 45 minút
	Počet porcií (kusov): plech 35 x 35

Suroviny:

Na piškót :
4 vajcia
150 g cukor
150 g hladká múka
1 plná čajová lyžička kypriaci prášok do pečiva
2 PL voda
2 PL olej

Na ovocnú náplň :
300 g mrazené bobuľovité drobné ovocie
šťava z celej limety
3 polievkové lyžice cukor
1 vanilkový cukor
4 polievkové lyžice voňavý alkohol…ja som dala griotku

Na krém :
250 g mascarpone
1 PL práškový cukor + 1 balíček vanilkový cukor
pol ampulky vanilková príchuť
250 ml šľahačková smotana , ja som mala 32 percentnú

Postup

Zapneme rúru na 180 stupňov.

K mrazenému ovociu dáme cukor a limetovú šťavu. Dáme na plameň a varíme 5 minút.
Ovocie na sitku prelejeme a šťavu zachytíme. Do šťavy pridáme dve lyžice vody a alkohol. Všetko odložíme na neskôr.
V mise prešľaháme celé vajcia s cukrom. Zašľaháme vodu a olej a nakoniec vsypeme múku a prášok do pečiva. Všetko premiešame.
Ja som chcela mať štvorcový tvar korpusu a nemám taký plech. Papier na pečenie som upravila na štvorec 35 x 35 a položila na plech. Cesto na korpus som rozotrela na papier, nič Vám nebude stekať, ale pri pečení bude mať tendenciu sa trošku rozutekať, tak rozotrite len centimeter od kraja.
Dáme piecť do vyhriatej rúry. Piekla som cca 15 minút, ale Vy si to strážte podľa svojej rúry.
Ja som pred pečením zvýšila teplotu na 200. Mamka ma učila, že keď pečiem tenké cesto, tak radšej mám piecť intenzívne a krátko, pretože keby som piekla pomaly a dlhšie , tak by som to zbytočne vysušovala..
Cesto po upečení, ihneď stiahneme z plechu a odstránime opatrne papier. Pri manipulácii s cestom buďte opatrní, aby sa Vám nestalo to čo mne….tak mi spadlo na zem že až. Boli to fajné piškótové puzzle.
Mascarpone a cukor šľahačom poriadne prešľaháme…ako sa zdá, ja som to urobila halabala, pretože mi ostali hrčky.
Vyšľaháme pevnú šľahačku. Niekoľko lyžíč pridáme k sladkému mascarpone a prešľaháme..pridáme ďaľšie dve lyžice a prešľaháme. Nakoniec zamiešame všetko čo ostalo.
Pokiaľ by ste chceli aby bol krém farebný, môžete pridať trošku ovocnej šťavy. Kuchárka Benedetta používala ako ovocie mrazené čučoriedky a krém s ich šťavou bol trošičku do modra.
Ja som chcela krém biely, takže som od toho upustila.
Štvorec cesta rozrežeme na 4 menšie štvorce.
Prvý pokvapkáme dobre šťavou, potrieme krémom a posypeme časťou ovocia, priklopíme ďaľším štvorcom, ten zase hojne pofŕkame šťavou, potrieme krémom, posypeme ovocím. Videla som že mám krému dostatok, tak túto vrstvu som na ovocie znovu naniesla krém a až tak priklopila cestom. Takto pokračujeme plnením.

Naplnený štvorec potiahneme krémom. Ja som plánovala, že celý povrch torty pokladiem nahusto malinami..ale bolo to dosť vysoké, tak som to nerobila. Potom som plánovala, že posypem napr. kokosom, alebo mletými praženými mletými orieškami. Ale nemala som ani jedno , ani druhé, tak som to nechala tak.

Pri krájaní som naplnenú tortičku rozrezala na ďaľšie štvorce a každú časť na tri rezy. Takého krájanie mi ohromne uľahčilo život.
Tortu môžeme podávať vlastne okamžite a u nás sa aj okamžite jedla. Zjedla sa do poslednej štvrtiny. Tá posledná ostala do druhého dňa a DM tvrdil, že bola ešte lepšia.
Obidvaja doporučujeme…je rýchla a je skvelá.

Pizza od mamičky

komentáre 3

Hneď na úvod sa dohodneme, že toto samozrejme nie je talianska pizza a preto aj tie úvodzovky v názve.

Keď sa otvorili hranice a našinci začali chodiť na dovolenky nielen do Bulharska a Rumunska a podobne…polovica Seliec so zbožnou úctou hovorila, že idú do Talianska…fúúúúúú, to bola v tej dobe destinácia a vravím to úplne vážne. To nebolo vtedy tak ako teraz….teraz keď už ide niekto do Talianska, tak sa to bere, tak ako keby išiel k Balatonu. Dosť na tom, také bežné slovenské gazdinky, ktoré celý rok chodia do práce a dovolenku si brávali, keď im priviezli domov uhlie a bolo ho treba rýchlo rýchlo spratať, alebo gazdinky,ktoré si brali dovolenku, keď bolo treba na záhrade vykopať trativod…rozumiete, tak tieto gazdinky v tom Taliansku prišli prvýkrát do styku s pizzou. A po návrate domov špekulovali a špekulovali. No…moji rodičia v Taliansku nikdy neboli…oni ostali len pri tom Balatone, Rumunsku, Bulharsku a “ Juhoške“, ale suseda tak, tá mala kolegyňu a jej sestra veru bola v Taliansku a rozprávala o pizze. Takže z reči do reči…mamka sa prepracovala k tejto variante. V tom období začali rásť v BB rôzne reštaurácie a pizzérie ako huby po daždi a tak som v pizzérii Alba ochutnala svoju prvú „pravú“ taliansku pizzu….a hanba mi veľká…z tej mamkinej som sa regulérne vysmievala….zjedla som jej síce plný tanier…ale vysmievala som sa…ešte raz hanba mi. Už som jedla toľko rôznych talianskych pizz (kristepane ako sa to slovo skloňuje), dobrých, zlých, pečených na ohni, v peci ..u pravých talianov, u nepravých talianov, že sa to nedá ani vypovedať, ale čo je zvláštne, čoraz častejšie sa vraciame k tejto mamičkinej a Dobrý Manžel už ani nechce inú a tvrdo vyžaduje presný postup, ako to robí ona. Keď bol tatko na operácii a celé zimné gazdovstvo musel obstarovávať môj dobrý manžel, tak mu mamka vraví, že mu upečie nejaký oblúbený zákusok, len nevie aký. A Dobrý Manžel…zákusky mi už upečie Dobrá Manželka, ale takú pizzu ako Ty mi neupečie…tak chcem toto.
Tak samozrejme mu ju upečiem, ale nikdy som ju napríklad nepotierala vajíčkom…takže, aby som ho potešila, už som začala robiť aj to….no niet na tomto svete šťastnejšieho Dobrého Manžela. A miesto klasického seleckého eidamu dávam predsa len mozzarelu, Povesť našej talianskej pizzy tým nezachránim…ale nech sa kto chce, aj na uši postaví….toto jedlo sa u nás bude navždy volať mamina pizza. Keď sme chodili na kopačku okolo krumplí do Jelšín, tak tam sme si niesli jedlo na celý deň a pizza tam nemohla chýbať. Na pitie sme si nabrali vodu zo studničky, hneď vedľa poľa, taká bola studená, že keď sme si ju nenechali ohriať na slniečku a pili ju rovno po nabratí, vždy sme dostali angínu. Dorobili sme sa tam ako kone, ale bolo nám tam vždy veselo…Radka bola malá školáčka a lietala horedolu a neustále otravovala, keď prišli na susedné pole Čížikovci a Patrášovci…povymieňali sme si čo mal kto na jedenie, pochichotali sa a chlapci čížikovci zabávali Radku a boli si nazbierať drevené jahody….plody morušovníka. A hrávali sme všetci svorne hru „myslím si vec“ Horšie bolo keď som išla okopávať sama…niekedy som sa tam aj trochu bála, bolo to fakt ďaleko. A sused Patráš, keď sme vykopali a začali zvážať vrecia , vytiahol odniekiaľ rum. A tatko bol šťastný, lebo na kopačky sme chodili autom a on nešoféroval. A tak som vypila ja a mamka a Anna a Janka a Jožko nie. Ach….ktovie čo sa stalo s tou zemou tam hore….a ktovie čo sa stalo s tou studničkou…kto by už teraz pestoval zemiaky , keď si ich môže kúpiť a kto by sa staral o studničku, keď nemá kto z nej piť…je mi tak clivo, že to nedokážem ani vysloviť.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov): plech vonkajší okraj 37 x 40

Suroviny:

Na cesto :

470g hladká múka + na dosypanie, ak je treba
1vajce + 1 žĺtok
plytká lyžička soľ
Kvások :
200 ml teplá voda
5 pl olej
1 balíček sušené droždie Dr.Oetker, alebo pol kocky čerstvého
1 lyžička cukor

Obloženie :
kečup
šunka, údená klobása
oravská slanina
paprika
červená cibuľa, 4 cesnakové strúčiky
páliva čerstvá paprika
zmes sušených byliniek na pizzu
syr
vajce

Postup

Do teplej vody vsypeme balíček sušeného droždia, alebo pol kocky čerstvého, pridáme olej, cukor a zamiešame. Necháme na teplom mieste nejakých 10 minút.
Ja cesto zarábam a kysnem v pekárni, takže do nádoby dám vajce, kvások a múku. Pridám soľ a nechám miesiť a kysnúť.

Po ukončení programu, ešte nechávam cesto v zbytkovom teple v nádobe a až po nadstavených 20 minútach ho vyberiem na dosku, kde ho prepracujem.
Dno plechu vytriem hojnejšie tukom, alebo vyfŕkam dôkladne olejom.
Cesto rozvaľkám a prenesiem do plechu.
Cesto hojne potriem kečupom a opakom lyžice rozotriem. Chyba ktorú som robievala, bola tá že ja som potierala paradajkovou omáčkou. Dobrý Manžel mi až po niekoľkých pokusoch definoval, že jemu chutí práve tá sladkastosť kečupu. Takže už si nerobím násilie a dávam normálny kečup. Aj keď som dávala kečup, tak DM drdlal, že nevie prečo to aj tak nechutí ako selčianska….tak som mu to vysvetlila. Moja mamka a teraz už len Dobrá Švagriná robí kečup domáci…taký čo ide do neho cvikla pre farbu…žiadne umelé farbivo, pravé selčianske paradajky , ktoré nerástli v skleníku, ale dolu pri potoku dozrievali na letnom slnci…a cibuľa a cesnak…cukor bol z obchodu…cukrovú repu nepestujeme a ostatné pochutiny, ktoré do toho kečupu idú tiež:-). Selčiansky kečup prešiel mnohými receptovými fázami a keď niečo hľadám v maminých receptoch, tak tam nájdem…kečup od Božky..alebo kečup od Vicianky…a tak rôzne. Vôbec netuším, pri ktorej variante Dobrá Švagriná skončila. Toľko ku kečupu.
Rozotretý kečup posypem bylinkami na pizzu.. pozitívne viem, že mamka dáva len oregáno.
No a kladieme šunku…celé plátky…nie tak ako ja hlúpa, že som tú šunku nakrájala nadrobno, plátkami pokryjeme celu plochu. Nakrájame na hranolčeky oravskú slaninu a na kolieska našu údenú klobásu. Tak ja debil som kupovala sušenú šunku a mortadelu a olivy ..toto je už minulosť…Po mäsitej oblohe posypem tenké cesnakové plátky, nakrájané tenké kolieska papriky, feferónky a rebrá červenej cibule.
Mamka dávala aj paradajky, ale neskôr od toho upustila…chvalabohu.
No a dáme piecť do vyhriatej rúru na 200. Ja mám plynovú a tá pečie hocijako…už sa nejako neriadim minútami, ale pozerám ako je upečená odspodu…no dodvíham sa toho cesta niečo.
Po nejakých 15 minútach dám na dno rúry plech a pustím horný fukár a dopekám možno nejakých ďaľších 15 minút. Pizzu vyberieme a pokladieme po nej nakrájaný syr…ak mám strúhaný, tak ho nesypem kompaktne po celej ploche, ale sypem ho akokeby v kôpkach.
Vrátim plech do trúby a nechám ten syr roztiecť.
Vyberieme a necháme chvíľku postáť . A teraz to príde…..rozšľaháme vajce, trošicku osolíme a mašlovačkou potrieme celú pizzu. Normálnym surovým vajcom. A necháme to vajce, na tej teplej pokládke, akokeby ztuhnúť. Až nedávno som sa dozvedela, prečo to mamička robí…..vraj aby tú pokládku zafixovala a nepadala pri jedení z cesta. No smiala som sa, ale istú logiku to má. Táto kysnutá pizza sa neje príborom, ako talianska , alebo sa nedá ohnúť do lievika, ako talianska….vtedy padne ozaj všetko priamo do úst. Tak si vymyslela toto….síce to nepomáha, ale robím to , keď mamkina, tak aj z vajcom….

Keď už nevieme vydržať a to vajce nie a nie ztuhnúť, tak strčím ešte plech do zbytkového tepla v rúre a je to v porádečku.

Keď ju DM nezje celú naraz, tak ohrievam v sáčku v mikrovlnke a je ako čerstvá.

Míniny recepty

Recepty Miny Chalupnikovej teraz aj na Facebooku

Pečená hovädzia roláda

Suroviny:

Postup

Jednoduché jablkové taštičky

Suroviny:

Postup

Parížska šľahačka

Suroviny:

Postup

Mäsové gule, plnené syrom s bylinkovými cestovinami.

Suroviny:

Postup

Mäso na marocký spôsob

Suroviny:

Postup

Zapečené klobásky v ceste s kyslou smotanou

Suroviny:

Postup

Raňajkové kvietky pre detičky

Suroviny:

Postup

Bavorská cestovná bageta

Suroviny:

Postup

Ovocný šľahačkový zákusok veľmi rýchly

Suroviny:

Postup

Pizza od mamičky

Suroviny:

Postup

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok:

Suroviny:

Postup

Zdieľaj tento článok: