Musím Vám napísať, ako získavam nápady čo idem variť.

V sobotu sme sa vrátili z letného pobytu, na náš zimný, do Mníchova.
A už v piatok som musela ísť vyhodiť triedený odpad. Schválne som to vyfotila a ako mierku som Vám dala normálne vedro.

A pritom sklo, vyhadzujem osobitne. Bežne mávam v umývačke riadu kopu odpadu, ktorý umývam, aby mi to nesmrdelo, kým nazbieram plné vrece do vozíka.
Nenormálne veľké množstvo plastu a plechoviek.
Kedysi som čítala článok, akú plastovú stopu, zanechávajú cez svoju kuchyňu, rodiny v rôznych krajinách.
A boli tam zobrazené nákupy za istý časový úsek.
Čím viac sme išli do vyspelejších krajín, tým boli nákupy väčšie, rozmanitejšie a „zabalenejšie“
Môžeme namietať, že tie vyspelejšie krajiny sa vedia so svojím plastovým odpadom nejako vysporiadať.
No áno, fakt je, že ja keď roztrhnem celofánový obal na krabičke čaju a vytiahnem z nej čajové vrecúško, zabalené v ďalšom plaste, tak ich vyhodím do triedeného odpadu a spôsobne ho odnesiem do plastového kontajnera. A to nehovorím o plastovom odpade, ktorý produkujú naše dve mačky. Každý deň tri plastové vrecúška z mokrej stravy, dve plastové vrecúška zo suchej stravy ,pretože oni nebudú predsa jesť suché, z toho dvojkilového balenia, ktoré je vyvanuté !!!!!!!!, sem tam obal z mačacej tyčinky, ktorá je tiež každá osobitne zabalená v plaste a samozrejme každý deň dve kapsličky mliečka, pretože oni nebudú piť to, z dvojdecovej fľašky. Bože , vzhľadom na ich plebejský pôvod, sa správajú ako keby sa narodili so striebornou lyžičkou v labkách.
Čím sme hlbšie a hlbšie v treťom svete, tak tam sa na triedenie kašle a ten „bojovník“, čo hrdo čaká na nejakú peknú, dedinskú vojnu , pred svojou chatrčou, keď dopije svoju colu, tak odhodí fľašu niekam do priekopy.

A keď som ten odpad niesla do zberného kontajnera, tak som nad tým premýšľala a pred sebou videla posledný obrázok z článku, kde bola zobrazená nejaká africká rodina.
Sedeli na zemi a okolo nich boli vrecia. Boli plné nejakých strukovín, obilia a múky. Za nimi sa pásli , už si nepamätám, či tam boli kozy, alebo ovce, alebo čo to bolo, ale mali vemená plné mlieka a pobehovali tam aj sliepky.
Ich odpad: žiadny.
Hlavne, že sa na nich pozeráme s dešpektom.
Ako som si na to spomenula, tak som si predstavovala ako tie ich ženy varia.
A myšlienky sa mi rozutekali.
A spomenula som si na mnohé kuchárky, na ktoré som natrafila na webe, ktoré varia tiež ako tie africké , komplexne.
A nemusia to byť nevyhnutne ženy, ktoré žijú v menej priemyselne vyspelých krajinách.
Sledujem istú mormónsku farmu.

https://www.instagram.com/ballerinafarm/
Manželka je nádherná, bývalá baletka. Vyhrala vlani titul Mrs. Amerika 2023. Asi mesiac potom, ako porodila svoje ôsme dieťa.
Má osem malých detí a vyhlasuje, že jej veľkým vzorom je jej sestra, ktorá má detí desať.
Ich farma je aj mliečna a aj mäsová.
Na raňajky upečie dva pecne chleba, zo smotany vymieša riadnu hrudisko masla a prinesie si kôš vajec.
Ak ide variť mäsové guľky s tagliatelle, tak najprv si vyrobí mozarellu, potom si vyrobí tagliatelle, potom ide zobrať kus hovädzieho do baliarne a to si pomelie, potom vyjde von natrhá si bazalku a pozbiera paradajky a vytrhne cibuľu. A potom sa pustí do varenia.
A je to naskrze moderná žena, ktorá používa všetku modernú techniku.
Ale je nesmierne vtipné pozerať, ako ide podojiť kozu, alebo ovcu a priamo z toho šechtára sa napije čerstvého mlieka.
A keď ide robiť maslo, tak z obrovskej chladničky vytiahne asi päť litrový pohár – no dobre prehaniam, ale neviem to odhadnúť. Ukáže nám pokiaľ siaha v tom pohári smotana, veľkou naberačkou tú smotanu pozbiera a nalieva ju priamo do misy najmodernejšieho robota, kde umieša maslo. Vyberie ho, rukami povytláča cmar, alebo ako sa to volá, preleje to do pohára a rovno vypije.
A všade sa jej tmolia deti. Toľko k tejto, mormónskej rodine.
A takto s rozbehanými myšlienkami na africkú a mormónsku gazdinú som si predstavovala , že takto varia aj iné a aj arabské ženy.
A keď som prišla domov a dobrý manžel odkladal vozík do skrine, tak som mu spevavým hlasom oznámila, že ideme mať niečo arabské.
Našla som si recept na marockú polievku hariru.
Varila ju nejaká turecká žena, ktorej som nevidela do tváre a bezpochyby si tú polievku varila po svojom, pretože sa trochu odlišovala od pôvodných receptov, ale páčil sa mi najviac.
Aby bolo jasné, toto čo som uvarila ja, NIE JE harira. Aj ja som si do receptu priniesla vlastnú invenciu.
Tá najväčšia je asi tá, že v žiadnom prípade nebudem používať jahňacinu.
Cez to nejde vlak.
No a tá turecká žena varila tiež tak, že si najprv všetko pripravila.
Tak predpokladám, že nevyšla na dvor a nepodrezala nejakú ovcu a nezavesila na hák a neodrala a nerozporciovala, ale išla do normálneho mäsiarstva. A predpokladám, že ani šošovicu a cícer nemala zasadený za humnom . Ale na rozdiel odo mňa, ten cícer namočila a predvarila, ja som ho bez rozpakov otvorila z konzervy. A aj paradajky sama ošúpala a prepasírovala nahrubo. Jedine čo som urobila ako ona, že som sama urobila rezance…bohvieako mi nevyšli, ale nabudúce sa zlepším.

 

Suroviny:

Na 4 porcie budeme potrebovať

500 g hovädzie mäso na polievku
veľká lyžica maslo
1 veľká cibuľa
4 stopky stopkatého zeleru
1 chilli paprika (ja som dala 2 pálivé baranie rohy)
5 cesnakových strúčkov
6 veľkých lyžíc šošovica
1 malá konzerva cícer
1 konzerva drvené paradajky
1 polievková lyžica rímska rasca (cumin)
1 polievková lyžica mletý koriander
1 polievková lyžica údená mletá paprika
soľ, čerstvo drvené korenie
1 čajová lyžička mletá škorica
1 vajce + 3 polievkové lyžice smotana  + 1 čajová lyžička hladká múka
Na široké rezance
1 vajce
100 g hladká múka
trochu vody a soľ
1 veľká kytica petržlenová vňať
šťava z citróna

Postup

Očistenú cibuľu a zelerové stopky nasekáme .
Očistíme chilli a cesnakové strúčiky.
Mäso nakrájame na veľké kocky. 
Šošovicu prepláchneme a namočíme do vody.
Vo veľkom hrnci rozohrejeme maslo s dvoma polievkovými lyžicami oleja. 
Mäso opečieme zo všetkých strán do hneda, rozhrnieme do strán a pridáme nakrájanú chilli papriku, cibuľu a zeler. Plochou stranou noža, rozpučíme tri cesnakové strúčiky a pridáme do hrnca. 
Všetko dobre orestujeme.
Pridáme drvené paradajky a všetky koreniny.

Premiešame dôkladne a podlejeme horúcou vodou, tak aby to bolo tesne ponorené .

Privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a stíšime zdroj tepla. Dusíme kým nie je mäso takmer mäkké.
Kým dusíme mäso, urobíme si široké rezance.
Samozrejme, že ich nemusíte robiť a stačí ak použijete normálne, kúpené.
Mimochodom v arabskej harire, používajú tenké, polievkové rezance. Minimálne v tých polievkach čo sa varia na jutube 🙂
Takže do múky vtrepneme vajíčko a pofŕkame trochou vody.
Rukami, alebo nožom zapracujeme vajíčko do múky. Ak je cesto suché pridajte po troškách vodu. Ak ste dali vody viac, tak prisypte trochu múky.
Cesto má byť pružné, hladké, nie príliš mäkké, ale príjemne plastické.
Ja neviem prečo, zabudla som na vodu a robila som čiste len z vajca a múky. Vlastne viem prečo….nikdy som takéto cesto nerobila a nemala som ani štipku skúsenosti, pretože som si ani len recept, vo svojej arogantnosti,  nevyhľadala.  Cesto som zabalila do sáčku a nechala odpočívať, kým nepríde na neho čas.
Za občasného podliatia som mäso dodusila do takmer mäkka. Kým nebolo ešte celkom hotové, vsypala som do hrnca scedenú šošovicu.
Vybrala som cesto na rezance. Bolo tvrdé , keďže som bola najmúdrejšia na svete a rozvaľkať ho bolo umenie. Ani som neriešila , že vyzeralo po rozvaľkaní, ako otrhaná látka.

Zbalíme ho a nakrájame dlhé rezance. 

Keď bolo to mäso hotové, vybrala som ho z hrnca a roztrhala na vlákna.

Preto som písala na začiatku, aby ste ho krájali na väčšie kusy. 
Do hrnca vrátime natrhané mäso,

vhodíme naše dlhé rezance, či už kupované, alebo domáce.
Pridáme cícer z konzervy a dolejeme znovu horúcu vodu.
Všetko varíme tak, aby bolo všetko mäkké. Aj šošovica, aj rezance, aj ten cícer nech do seba nasaje chuť a poriadne sa prehreje.
Ja som varila ešte asi 15 minút.

V receptoch dávajú múku s vodou a tak zahusťujú. Taká veľmi riedka zátrepka. Toto som neurobila. 
Ja som rozšľahala vajíčko a pridala smotanu a trošku hladkej múky, aby to bolo trošičku zahustené, ale stále mi to vajíčko tieklo.
A pomocou lyžičky som to vajíčko krúživo liala do hrnca. 
Nasekáme petržlenovú vňať a dáme do hrnca a na záver prelisujeme cesnak čo nám ostal.
Do hrnca ešte vytlačíme šťavu z citróna.
Dáme ešte prevrieť na jednu bublinu a vypneme. Ak treba ešte dochutíme.
Uvarila som fakt slušný eintopf.