Krkovičkové plátky pečené so zemiakmi

Kým som žila na Slovensku a chodila tam do práce, tak som okrem epizódnych zamestnaní , najdlhšie pracovala v štátnej správe a až do svojho odchodu za Dobrým Manželom,  vo veľkom výrobnom podniku.
Obidve inštitúcie mali svoju závodnú jedáleň.
Nemala som ani jeden najmenší problém sa tam stravovať a pokiaľ mi pamäť siaha, chutilo mi.
Závodnú kuchyňu na ONV a neskôr Na Obvodnom úrade si už celkom nepamätám, pretože to už je strašne veľa rokov, ale tú v Harmaneckých papierňach, čo bola moja posledná zamestnanecká stanica,  si pamätám dobre.
A nemôžem na jej hanu povedať ani mäkké fň.
Na výber sme mali štandartne,  asi zo štyroch možností.
Dve mäsité, jedno sladké  a jedno bezmäsité.
Vedúca jedálne bola veľmi kreatívna a nebála sa zavádzať do jedálnička aj to čo nebývalo obvyklé.
Raz sme mali nejaké hraničné termíny na oddelení a museli sme nastúpiť  do práce aj v sobotu.
Cez víkendy sa nevarilo a vydávala sa mrazená strava,  ktorú si kuchyňa sama robila,
Práve v tú našu sobotu,  mala kuchyňa sanitárny deň a keďže vedúca a naša kolegyňa boli nejako veľmi spriaznené, urobili nám obed.
Vedúca chcela na nás vyskúšať nový druh, či ho môže zaradiť.
Ako teraz si pamätám, že to boli kuracie stehná,  pečené na kyslej kapuste a zemiakoch a ja som mala pocit, že som nič lepšie na tomto svete nejedla.
Obedovali s nami aj dvaja riaditelia. Ekonomický a výrobný. A oni  sa o tom vyjadrovali ako o „delikatesse“, ktorú ten výrobný,  jedol raz v živote niekde v Prahe . Tak veru. Nazval to „delikatessa“ a to dvojité ss  aj normálne vyslovil.
Uvedomte si, že to bolo pred tridsiatimi rokmi. Bolo to obdobie keď kuracie prsia zapečené s broskyňou a syrom bolo niečo nevídané a ak neboli buchty na pare naplnené slivkovým lekvárom, ale kompótovaným ovocím, tak to doslova spôsobilo šialenstvo modernosti.
Raz som mala na obed hovädzie z paradajkovou omáčkou. Ako som rezala mäso, tak mi spod vidličky vykĺzlo a na komplet spadlo do lona. Ten filet so sebou zobral aj  všetku paradajkovú omáčku. Tá ma ohodila na komplet,  od hrudníka až dolu.
Mala som oblečenú žltú, jačavú blúzku a bolo horúce leto.
Takto obliata som odkráčala,  s hrdo vztýčenou,  hlavou pomedzi všetkých tých vyškerných ľudí.
Môj Dobrá Brat keď bol zamestnaný vo firme so závodnou jedálňou, si ako endemit orážal výlučne štvorky,
Keď bola na obed sviečková na smotane, on si objednal šalát s klíčkami. Alebo keď bol vyprážaný rezeň so zemiakovou kašou, on si dal zapečenú cviklu.
Raz, už si nepamätám, čo si to objednal, ale bol z toho kvanta ľudí , jediný. Keď prišiel k výdajnému pultu, tak kuchárka kričala dozadu  : „Prišla tá štvorka“ !  Ako píšem endemit.
A on to nerobil preto, že nejedáva mäso. Naopak, sviečkovú má napríklad veľmi rád.
Skrátka sa tak rozhodol a hotovo.
A konečne som sa prepracovala k tomuto konkrétnemu jedlu.
Vôbec netuším, prečo som sa rozpísala o závodnej jedálni, keď som chcela napísať, že krkovičku na tento spôsob, má veľmi rád môj Dobrý Brat Jožko.
Ja som ju takto nikdy nerobila. Keď som si raz u mäsiara hádam pred tridsiatimi rokmi objednala krkovičku na pečenie, tak som dostala v balíčku  takéto nakrájané stejky.. Skoro som odpadla a raz som nevedela, čo si s tým mám počať.
Pre mňa pečená krkovička znamenal veľký kus mäsa v celku, poriadne prešpikovaný cesnakom. Tak ma to mamička naučila a inak som ani nerobila.
Už si nepamätám, čo som vtedy urobila s tými plátmi , ale určite som ich nepiekla, lebo som to jednoducho nevedela.
Posledné tri mesiace sme boli na Slovensku a každú sobotu sme chodievali hromadne do Seliec, kde sme varili približne pre osem  ľudí + nedeľa pre rodičov.
Bože,  som sa dopremýšľala vždy, čo idem variť, aby to nebolo stále to isté, aby to zjedol každý a aby každému aj chutilo.
Na toto mi dala tip Dobrá Švagriná, že to robieva jej  sestra, keď prídu k nim na návštevu, pretože ako som spomínala má to veľmi rád DB.
Keďže som to nevarievala, tak som o tom ani vôbec nevedela.
A pritom je to jedlo veľmi pohodové . Ušpiní sa len jeden riad, so servírovaním si nebudete musieť robiť veľkú hlavu, doprostred stola dáte veľký pekáč a každý si naberie koľko chce.
A čo je najdôležitejšie, je na prípravu nesmierne jednoduché.
Ja viem, že toto jedlo je veľmi známe a robí sa úplne bežne, ale u nás doma to tak nebolo a preto si myslím, že si to zaslúži aj miesto na mojom blogu.

 

Cas pripravy Čas prípravy:
Pocet porcii (kusov) Počet porcií (kusov):

Suroviny:

 

Krkovička, nakrájaná na hrubé stejky
Zemiaky
Červená paprika
2 cibule
3 strúčiky cesnaku
2 veľké bobkové listy
Hrubo drvené korenie
Sušený tymián a rozmarín
Celá rasca
Soľ
Olej

Postup

Na dno hlbokého pekáča nalejeme olej.
Pláty krkovičky,

 

 

položíme na ten olej. Všetky dôkladne okoreníme, posypeme sušenými bylinkami, osolíme. Prevrátime ich na druhú stranu a všetko zopakujeme.
Máme ochutenú krkovičku, ktorá je aj potretá olejom.
Odložíme bokom.
Zemiaky očistíme a nakrájame na štvrťky. Nekrájajte ich na malé, pretože sa budú piecť spolu s mäsom a to trvá aj hodinu a pol. Malé sa Vám zbytočne usušia, alebo jednoducho prihoria.
Rezne naukladáme tak, že sa čiastočne budú prekrývať.
Na voľné miesto na pekáči vložíme štvrťky zemiakov. K nim pridáme nahrubo nakrájanú cibuľu, červenú hrubostennú papriku a cesnak.
Osolíme, orascujeme a poriadne zemiaky premiešame s tým olejom.
Ak usúdite, že toho oleja je už málo, môžete ešte pofŕkať po povrchu

 

Pekáč prikryjeme druhým pekáčom, alebo utesníte alobalom.
Vložíme do vyhriatej rúry na 200 stupňov.
Ja som piekla asi dve hodiny, lebo som vkladala do úplne studenej rúry a nechala som omylom na 220 stupňov. V našom bystrickom byte mám rúru elektrickú a načisto som po tých troch mesiacoch , zabudla piecť na tejto mníchovskej plynovej. Mala som dať na nižší stupeň, pretože mäso sa mi trochu vysušilo. Strážte si to podľa svojej rúry.

 

Ja viem, že je zvykom podávať s kyslou uhorkou, ale my sme si zvrtli k tomu šalát.
A ešte jedna možnosť pečenia.
Ak je vás veľa a treba viac zemiakov.
Okrem tých,  čo sa pečú s krkovičkou, osobitne ešte  očistite nejaké zemiaky a tieto už nemusia byť na tak hrubo. Normálne ich varte v osolenej vode tak, aby boli takmer mäkké. Zlejte z vody.
Samostatný pekáč dôkladne vymažte bravčovou masťou a nevynechajte ani boky.
Predvarené zemiaky poukladajte do pekáča , osoľte, orascujte a dajte neprikryté upiecť, pôjde to rýchle.
Ak máte horkovzduch, tak ich vložte do rúry k pekáču s mäsom, tak asi polhodinu pred dopečením.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.