Kedysi som cestovala autobusmi veľmi často. Dobrý Manžel, ešte nebol Dobrým Manželom, ale Dobrým Frajerom a žil v Brne. Potom dostal pracovnú ponuku z Mníchova, ktorá sa neodmieta . My sme sa stali Dobrými Manželmi a kým som si uzatvorila aktívne veci v Banskej Bystrici a definitívne sa presťahovala, trvalo to rok. Celý ten čas som aktívne za DM dochádzala, aby sme si tam pripravili všetko na to, aby sme mohli začať žiť spoločný život.
Cestovanie mi nevadilo, mala som o 22 rokov menej a tešila som sa na DM. Spočiatku som chodila košickou linkou a to bolo dosť , no, košický vodiči mali pocit, že my sme tam pre nich a nie oni pre nás. Boli to arogantní bulovia, ospravedlňujem sa za výraz, ale iné ma pri spomienke na nich, nenapadá. Neboli takí všetci samozrejme, len táto jedna posádka, bola teda štepená.
V tom čase, cestovali skôr študenti , čo študovali na univerzite v Mníchove, operkovský boom nastal až o trochu neskôr. To neboli pripité typy, s taškami plnými piva a borovičky, ktoré na Slovensku brali podporu a chodili na čierno umývať stavebným partiám, špachtle. To boli múdre deti, ktoré mali jednu chybu, cestovali za svojim snom, bez rodičov.
A páni vodiči sa k nim správali, ako ….no ešte aj po tých desaťročiach som sa naštartovala, keď si na to spomeniem. Raz mi jeden šofér, začal tykať, tak ako tykal aj tým študentom a začal ma cvičiť. Ty bláááho. Na ten moment som čakala a ani som o tom nevedela.
Pekne nahlas, nie nekričala som ani nič podobné, ale vravela som nahlas a pomaly, že si poprosím jeho meno a že si vyprosím, aby sa k nám správal, ako k stádu oviec, . A ako sa my správame k nemu s rešpektom, tak vyžadujem aby sa s takým rešpektom správal aj on k cestujúcim. My za neho plat nedostávame , ale on za nás áno a nech si uvedomí, že „jeb…..ý k…..t“ ktorého práve tak otituloval, preto, lebo zabudol, že si nechal pas v batožine v kufri autobusu a chcel si ho ísť zobrať (ešte pred odchodom zo zastávky), mu môže kľudne raz pozerať do očí, keď ho bude uspávať na operačnom stole.
Kolega toho dotyčného, sa naježil a ohromne odvážne mi povedal, že „mladá, klídek“ .
Už som sa s nimi nedohadovala.
Obišla som pár tých študentov, zobrala som si na nich kontakty a oznámila im čo chcem urobiť.
Po celú cestu bol už kľud a keď sme prišli na konečnú do Mníchova, tak som sa za tými pánmi vodičmi prišla a povedala, že som dala na jeho skvele mienenú radu, aby som sa ukľudnila, ale že ten pokoj, ktorý vo mne zavládne, keď sa zoznámim s ich nadriadeným, mi môžu len závidieť.
Aj som napísala sťažnosť, s pripojením kontaktov na spolucestujúcich s tým, že trvám na tom, aby som bola informovaná, ako moju konkrétnu sťažnosť na týchto mužov, budú riešiť.
Odpísali, mi, že to neboli ich zamestnanci, ale nejakí prenajatí či čo, a že už neuvažujú o tom, že budú využívať ich služby, pretože mali na nich už viaceré sťažnosti a ich konanie nie je v súlade s ich firemnou politikou a ospravedlňujú sa.
Bla bla, netuším či je to pravda, či nie, ale ja som s tým košičanom prestala chodiť. Pribudla nová busová linka s východziou stanicou v BB.
Mala jednu chybu.
Šesť hodín chodila po Slovensku!!!!!!!
Vážne.
V BB mala odchod o 15, 00 a na hranici v Bratislave sme boli o 21.00.
Táto linka chodila vrchom, išla do Martina, Žiliny, zbierala celé Považie, aj v Trnave sme stáli.
A viete čo?
Mne to nevadilo.
Ja som to brala ako taký výlet.
Chápete, nechcela som sa čo najrýchlejšie dostať z bodu A do bodu B, ale užívala som si to.
Bože aká som bola hlúpa.
Však mi to ani netrvalo dlho.
Asi na piaty krát, som už bola z toho na mŕtvicu.
Keď sme vyšli z BB a miesto na Zvolen, Nitru Bratislavu, kde by sme boli za dve, tri hodiny, sme to zvrtli na opačnú stranu, tak mi stislo už žalúdok.
Našťastie sa to vyriešilo ….ale to nechcem teraz opisovať.
Takto som v autobuse necestovala hádam aj 15 rokov.
Minule som si to vyskúšala po takto dlhom čase.
DM nemohol pre mňa prísť do Seliec a tak sme sa dohodli, že však pôjdem busom
Tri krát som presadala.
Ale bolo to rýchle, všetko na seba nadväzovalo. Autobusy nemeškali, boli klimatizované, vodiči a cestujúci nekonfliktní, v Bratislave ma dokonca prišiel odprevadiť na busík do Brna , Janíčko s ockom, takže to bolo aj s milou vsuvkou.
Do Jihlavy som prišla, len o necelú hodinu naviac, ako keby som išla autom
Keď som sa dnes vracala z Okrouhlíku naspäť do Seliec, som si dokonca našla autobus, ktorý išiel z Prahy, cez Brno, priamo do BB.
Výborný busík, sedela som na neslnečnej strane, klíma klímovala, cesta ubiehala.
Po prvú zastávku, a druhú , a tretiu, štvrtú, piatu………zase sme cestovali celým Považím a Handlovou a Prievidzou a neviem čím všetkým.
Už som to nebrala ako pred dvadsiatimi rokmi, ako výlet. Už som sa len chcela čo najskôr dostať z bodu A do bodu B. Nevšimla som si, že na Slovensku je povolená preprava medzi mestami a tak nado mnou stále viselo nejaké prepotené podpazušie a ….Cesta trvala toľko, ako keby som išla do Mníchova. S takýmto cestovaním som znovu skončila na niekoľko rokov, kým na to nezabudnem.
Celý týžden s DM na chate som si to nesmierne užívala a aby som DM vykompenzovala môj odchod, piekla som aj bublaninu, aj závin a teraz na záver aj mrkvové rezy, ktoré už boli takým darčekom na jeho sviatok, ktoré bohužiaľ spoločne neoslávime.
.
Suroviny:
Na hlboký plech o veľkosti 30 x 34 cm (vnútorný rozmer, nie vonkajší)
budeme potrebovať
Na cesto :
400 g mrkva očistená nastrúhaná
dve hrste orechov podrvených
4 vajíčka
230 g trstinový cukor
2 polievkové lyžice javorový sirup (ja som mala agávový)
230 ml olej
200 g polohrubá múka
1 balíček prášok do pečiva
1 čajová lyžička jedlá sóda
2 čajové lyžičky mletá škorica
štipka soli
trochu vanilkovej pasty Dr. Oetker
Na krém
3x 175 g philadelphia syr
110 g práškový cukor
šťava z jedného citróna
3 polievkové lyžice roztopené maslo
1 polievková lyžica javorový (agávový) sirup
Postup
Rúru zapneme na 180 stupňov.
Nastrúhame očistenú mrkvu.
Môžeme to urobiť na veľkej slzičke, ale ja som ju zmixovala nahrubo v robote a tam som zmixovala aj orechy.
Do veľkej misy rozbijeme 4 vajíčka a vsypeme cukor.
Prešľaháme do penista.
Pridáme olej, sirup, sódu, prášok do pečiva, škoricu a soľ.
Premiešame.
Pridáme múku a prešľaháme.
Na záver pridáme mrkvu a orechy.
Cesto s mrkvou sa Vám bude zdať také strapaté a hrboľaté.
Budete si myslieť, že to nebude pekné po upečení. Nerobte si starosti, Všetko dobre dopadne.
Plech vystelieme papierom na pečenie a cesto vylejeme do plechu a rovnomerne rozotrieme.
Dáme piecť do vyhriatej rúry a pečieme cca 40 minút.
Po tejto dobe sa zdalo, že cesto mám upečené, aj drievko zapichnuté do cesta, bolo po vybratí suché, ale mne sa to cesto stále zdalo, také nepevné.
Pridala som na 200 stupňov a piekla ešte asi 10 minút.
To som sa už len sústredila na to pečenie, lebo som nechcela touto záverečnou fázou , niečo pokaziť, napríklad prihorením.
Upečené cesto necháme voľne vychladnúť.
Kým cesto chladne, pripravíme krém
Do misy presunieme krémový syr Philadelphia. Viem, že je dosť drahý a ak máte skúsenosť s nejakým, čo dokáže túto značku nahradiť, tak si spravte po svojom.
K syru pridáme javorový, v mojom prípade agávový sirup, práškový cukor a premiešame.
Pridáme citrónovú šťavu, a roztopené, vychladnuté maslo.
Vymiešame do hladka.
Cesto som rozdelila na tri rovnako široké pásy.
Manipulovalo sa s ním komplikovane.
Myslím, žeby bolo lepšie, keby som cesto dala do trošku väčšieho plechu.
Manipulovalo sa teda s ním komplikovane, ale s trochou šikovnosti a opatrnosti, sa Vám nepretrhne. A ak áno, tak ho jednoducho poskladajte ako puzzle.
Spodný pás položte na servírovaciu tácku, s ktorou môže ísť do chladničky.
Potrieme o trošičku menej , ako tretinou, krému.
Priklopíme druhým pásom.
Znovu potrieme o trošičku menej, ako tretinou , krému.
Priklopíme tretím pásom (mne sa pretrhol a nikto nič v konečnom dôsledku nezbadal)
Povrch a boky potrieme krémom čo ostal.
Dáme do chladničky, necháme dôkladne schladiť aspoň na dve, tri hodiny.
Najlepšie sa mi rezy krájali malým, pilkovým, stejkovým nožom z príboru.
Vedeli sa vysporiadať aj s orechmi.
Rez nenechávajte von a zakaždým keď nakrájate porcie, uložte ho znovu do chladu.
Cesto môžete pokrájať aj na 4 pásy, krém si rozdelíte a naplníte dva nízke kusy. . Tie môžete krájať na trojuholníčky. Budú to menšie rezy a jednoduduchšie na manipuláciu.
Jedla som veľa veľa mrkvových toriet, zákuskov, rezov ale tento mi chutí vážne hádam najviac.
No je to na Vás.
