Keď sme začali chodievať  pred pár rokmi na chatu na letný pobyt,  Dobrému Manželovi a mne sa ušla izbička po Babičke. 
Bola zariadená chatársky a babičkovsky.
Váľanda a starý gauč do elka a na protiľahlej stene tretia váľanda.
Ako konferenčný stôl,  slúžil pevný kempingový ,a pod oknom ako solitér,  nádherný starodávny stolík so stoličkou.  Je síce krásny, ale po praktickej stránke neuveriteľne zavadzal a mohol slúžiť jedine tak tak na sedenie a písanie pozvánok na letné večierky pri šichtúni dreva,  respektíve na lepenie známok na obálky tých pozvánok, ktoré by som radšej išla písať do kuchyne na kuchynský stôl. 
Pravda…keby nejaké letné večierky a pozvánky, v našom svete,  existovali.
Tak som na tom stolíku mala naukladané všetky dámske, kozmetické potrebnosti. 
Neviem síce načo, ale  každý rok sem vláčim krém ranný, denný, nočný a výživný.  Odličovacie mlieko, odličovacie tonikum, revitalizačné tonikum a asi 10 ampuliek rôznych sér.
Aj tak si na ten ksicht dávam len to čo mi zostane na rukách, keď si krémujem ramená a nohy, lebo sa mi strašne vysušujú. Dedovi Oldrichovi a Vilme som úplne jedno ako vyzerám . Do tohto všetkého pribudli ešte naše kufre, tašky a všetky tie zbytočnosti okolo toho, ako sú napríklad 3 rôzne druhy kabeliek, 5 dizajnových šatiek, 3 klobúky. 
Nemám rozum.
Chodím tu v jednej letnej sukni, kraťasoch a teplákoch a točím dookola 3 tričká.
DM, napriek tomu, že je to ajťák, tak má šikovné ruky a kreatívneho ducha. Zhotovil nám hlboké šuplíky na kolieskach, ktoré sme zasúvali pod tie všetky postele a tam sme mali poskrývané, oblečenie, kufre a topánky a všetky tie zbytočnosti.
Gauč kde som spávala ja,  bol ako inak, po babičke.
Aj moji rodičia v svojej prvej obývačke, keď boli mladý manželia v roku 1958, mali taký.
Strašne, strašne ťažký, s dyhovanými doskami po bokoch. Keď sa dali dolu štyri , asi dvesto ton vážiace,  epedá, tak tam bol aj úložný priestor.  Tie epedá už na tom „mojom“ gauči neboli a babička mala kvalitný zdravotný matrac a zmäkčujúcu prikrývku z pamäťovej peny z Dormea.
Spalo sa na ňom vskutku dobre. 
DM obišiel horšie.
Váľanda, na ktorej musel každý rok uťahovať nízke nôžky. Tri jednoduché,  staré molitánové matrace s tou obyčajnou pokrývkou. 
Na tej tretej váľande spávala Dorka s Barborou.
Dorka je vnučka a Barborka je mačka.
 Dorka vyrástla a prázdniny už chce tráviť len s kamarátkami, tak tam už spávala len Barborka a boli tam naukladané všetky veci, ktoré inde miesto nemali. 



Chodievali sme sem len na pár týždňov a to sme takto vydržali niekoľko rokov. 
Ale ako sa náš pobyt z pár týždňov, predĺžil na pár mesiacov,  napriek tomu, že je naše manželstvo už dlhé viac ako dve desaťročia, stále sme pociťovali túžbu zdieľa spoločnú posteľ, nehovoriac o tom, že naše chrbtice už zostarli a vyžadujú šetrnejšie zaobchádzanie. 
A padlo rozhodnutie.
Babičkovská izbička už nebude „tá po babičke“ ale urobíme z nej našu. 
Urobili sme si nákres a umiestnili sme na ňom  čo najoptimálnejšie našu novú manželskú posteľ, úložné priestory, pracovný stôl a zdravé stoličky.
Všetko klaplo.
Máme našu izbičku.
Manželská postel je nevídaná.
Objednali sme si do nej vysoké matrace,  jeden stredne tvrdý a druhý stredne mäkký.
Obidva sa nám zdajú rovnako tvrdé  ako skala a zdalo sa nám na začiatku, že to môžeme už kľudne spať aj na stole a nezbadáme rozdiel. 
A tá výška. Bože môj.
Keď si sadnem na posteľ, tak si môžem hompáľať nohami a z postele normálne zoskočím.
Chvíľu sme uvažovali, že na tie tvrdé matrace, dáme prikrývky z pamäťovej peny, ale sme sa obávali, že už si nebudeme môcť na tej posteli sadnúť, lebo by sme sa búchali hlavami do plafóna.
Po prvej noci, keď sme nadšene na tú posteľ vyliezli, sme sa neveriacky držali za ruky, že to je hotovo a dedo Oldrich s Vilmou a Dobrou Tetou Pavlou na nás  medzi dvermi pozerali.
Ráno sme prišli do kuchyne,  ja v predklone do pravekého uhla a DM v záklone, obidvoma rukami sa podopierajúc v krížoch.
Ako to len s nami a s tou posteľou dopadne?
Dobrá Teta Pavla tu má svoju izbičku v podkroví.  
A keď sme prišli s tým, že si ideme prerobiť tú našu, tak si popremýšľala, že sa pridá a zmení aj ona tú svoju.
Zmena spočívala v tom, že na chatu priviezla svoj starý nábytok z mestského bytu, kde si zaobstarala nový.
Tak je to jej izbička, keď to chcela, mala to mať.
DM , so susedom,  vyvláčil  všetko do podkrovia, kde si to pekne usporiadala a nevyzerá to vôbec tak zle, ako som si predstavovala.
Vyzeralo to  všetko fajn do momentu, keď si popremýšľala, že ten babičkin gauč je dobrý,  aj ten matrac je dobrý, aj perín má a vankúšov má dosť a aj miesto, kde by ho vedela umiestniť. 
Ľudia moji, 
Viete si predstaviť vyniesť takú opachu a ťarchu do podkrovia úzkym schodiskom pre jedného, kde sa nedá bohvieako vykrútiť?
A potom vyniesť do podkrovia celú dolnú knižnicu. 
Nemyslite si, že išlo o pár knižiek.
Čítala Babička, číta Dedo Oldrich, číta DTP, číta DM, čítam ja, čítame celá,  úplne celá rodina. Knihy sa tu hromadia a sú naukladané všade a tým, že DTP priniesla so svojou starou obývačkou aj obrovskú knižnicu, vyriešil sa náš problém kde dať knihy.  Veľa kníh. 
Veľa kníh vyniesť po schodoch do podkrovia.
Večer sme skončili všetci unavení na smrť, s rukami vyťahanými až po zem a s dvorom ako starým vetešníctvom. Tam boli nahromadené staré postele, tam staré matrace, tam 5 starých vankúšov, tam to, tam ono.
Tak sme ráno taký poohýbaný nevedeli, či sa nevieme vystrieť kvôli posteli, alebo kvôli ťahaniu všetkého možného.
Upratali sme dvor a bez slova sme sedeli na záhrade a každý čítal svoju knihu s tým, že sme museli sami sebe odprisahať, že každý tú svoju potom sám vynesie hore do knižnice. 
Spíme na novej posteli už piatu noc a môžeme povedať, že každou nocou je to lepšie a lepšie.
Mňa prestalo tak bolieť koleno. Netuším aký môže mať vplyv nová posteľ na koleno. 
DM sa vyjadril, že je to skrátka lepšie, ale netuší, či ho bolia kríže z novej postele, alebo novej stoličky, alebo starého stolíka na ktorom sa dajú len lepiť známka na obálky a on tam má dočasne umiestnený pracovný kút, kým nám sused vyhobľuje do hladka dosky, z ktorých DM urobí nový pracovný stôl. 
Nevie sa ho dočkať.
Dobrá Teta Pavla, ako jej umrel  Ľubomír (božtek do nebíčka), tak v čase svojho voľna chodieva na chatu a spoločne si tu žijeme. 
Včera priniesla asi dve kilá jahôd červených a sladkých ako sen.
A vraj na džem. Tak jej vravím, že to teda ani náhodou.
Budú jahodové guľky s tvarohom a ostatné zjeme.
A ona že to teda ani náhodou.
Budú jahodové guľky sypané perníkom a jahodová bublanina a ostatné zjeme.
K jahodovej bublanine nemám dobrý vzťah. Mám dobrý vzťah k ríbezľovej, pretože mdlému piškótu, dá chuť jedine pikantná ríbezľa. 
Robila som už bublaninu z čoho sa len bublanina robiť dá, ale ríbezle sú jediné, ktoré dokážu ten múčnik oživiť.
A tak som išla do tohto jahodového koláča. 
Keby som sa držala striktne receptu, ktorý som našla v časopise Apetit, tak by som nebola vôbec spokojná, pre rôzne čudné veci. 
Napríklad celý plech bol robený z 300 g jahôd. To fakt nechápem. Mne to prišlo strašne málo. 
Ale zato posýpka bola robená z 250 g múky a 250 g cukru a 100 g masla. To mi prišlo strašne sladké, strašne múčne, málo maslové a strašne veľká masa.
A nemala som cmar, ale mala som kyslú smotanu.  A dala som viacej toho a menej onoho. 
No, ale základ je teda ten z Apetita.
Koláč nám vážne chutí a zjedli sme ho všetok všetúci…akurát nám na jedenie jahôd,  ako takých , nič neostalo.

Suroviny:

Použila som plech o veľkosti 35 x 30

Na cesto :
220 g polohrubá múka
220 g hrubá múka
2 malé vajcia, alebo 1 naozaj veľké
250 ml cmar (viď text v postupe)
180 g jemný krupicový cukor
1 balíček kypriaci prášok do pečiva Dr.Oetker
150 ml olej

Na jahodovú náplň:

1 kg jahody
5 polievkových lyžíc cukor
1 balíček vanilkový puding Dr.Oetker

Na posýpku :

150 g polohrubá múka
130 g práškový cukor
120 g studené maslo

Na dokončenie :

maslo na vytretie plechu
kokosová múčka, alebo múka na vysypanie plechu

Postup

Zapneme rúru na 200 stupňov.

• Jahody očistíme od stopiek a poškodených častí a umyjeme.
• Do veľkej misy rozbijeme dve malé vajcia a spolu s cukrom ich dôkladne prešľaháme, až kým nám zmes nezbelie a cukor sa nerozpustí.
  V rozpise surovín som síce napísala jedno veľké, alebo dve malé, ale radšej dajte tie dve malé, ako jedno veľké.
• Prilejeme cmar.
  Cmar sa v českej kuchyni volá podmáslí a čo som zasledovala tak sa používa veľmi často. S cmarom som sa v našej slovenskej kuchyni až tak nestretla. Neviem či sa za ekvivalent podmáslí môže rátať aj zakysanka.
  Neviem to posúdiť ani chuťove ani nijako inak. Ani jedno som nemala v ústach nikdy v živote.
  Ja som to podmáslí nemala a tak som použila kyslú smotanu.
  Mala som len pol kelimka, tak som ju doliala na 150 ml  mliekom a prešľahala.
• Pridáme olej.
  Všetko vymiešame do hladka.
• Do tejto tekutej zmesi, presitujeme obidve múky a prášok do pečiva.
  Spracujeme mäkké cesto.
• Jahody vo veľkej mise nakrájame na malé kúsky. Posypeme ich piatimi lyžicami cukru a vsypeme celý sáčok vanilkového pudingu Dr.Oetker. Premiešame a odložíme bokom.
• Do misy pridáme suroviny na posýpku a medzi prstami ich rozžmolíme, aby sa nám suroviny spojili a vytvorili žmolenky.
• Plech vytrieme kúskom masla a dôkladne vysypeme strúhaným kokosom. Pokiaľ nemáte kokos, tak stačí aj polohrubá múka.
• Cesto premiestnime do plechu a opatrne rozostrieme cesto. Možno budete mať s tým trochu problém, ale dá sa to zvládnuť.
• Jahody nám pustili šťavu a premiešame ich.
  Tu by som sa chcela trochu pristaviť. Ten vanilkový prášok má za úlohu, tú šťavu zahustiť, aby sme na to cesto nedávali len riedku tekutinu. Ak je tej mokrej šťavy príliš veľa, možno pridať ešte lyžicu buď pudingového prášku, alebo akéhokoľvek kuchynského škrobu (maizena, solamyl, gustin, zlatý klas). Tá šťava by nemala odkvapkávať. Ja som mala tú šťavu veľmi riedku a tak som sa ju bála dávať a potom sa mi zdalo, že som to mala trošku suché. Keď budem robiť nabudúce, tak tú šťavu podľa uváženia vykropim na jahody. 
  Takto pripravené jahody rozložíme rovnomerne na cesto, snažíme sa aby boli šťavnaté.
• Nakoniec všetko zasypeme posýpkou.

Pripravený plech vložíme do rúry a pečieme približne 30 až 40 minúť. Ak pečiete s vrtuľou, tak buď znižte teplotu, alebo čas pečenia. Strážte si to podľa svojej rúry.
Vyberieme a necháme vychladnúť.
Až potom krájame. Ak budete krájať horúci, koláč nebude spevnený a môže sa sklznuť náplň. Skrátka vydržte to.

Do názvu som napísala dôvod, pre ktorý som sa rozhodla tento zákusok vložiť aj na blog. Chcem ho vedieť okamžite nájsť, pretože ten krém sa mi zdá tak skvelý, že som prestala hľadať a budem na tento typ múčnikov používať iba tento. To že je zákusok jahodový, je len jeho bonus.
Recept som našla na internete a bol vložený ako nepečený, s hŕbou keksíkov miesto piškótu a ja som si ho upravila takto.
Po upečení a zjedení som zvážila, prečo recept napíšem inak, ako som ho pôvodne robila.
Pôvodne som hrubší piškót prerezala stredom. Na jeden plát som natrela polovicu krému, priklopila druhým plátom, natrela som druhú polovicu krému, pokládla jahody a zaliala želatínou.
Tento postup má v sebe veci, ktoré mi vadia.
– Rozrezaný piškót sa drobí.
Tomuto sa dá zamedziť asi tým, že pred natretím krému, by sme piškót potreli nejakým džemom, ale ja som sa rozhodla inak.
Neupečiem jeden hrubý, ale radšej upečiem dva tenké piškóty.
– Vrchná časť krému, pod jahodami pôsobí pri krájaní „bordel“ . Aj keď stuhne, tak želé, ktoré chcem, aby bolo krásne čisté, aj pri najväčšej opatrnosti, vždy zašpiním od krému. Jahody sú členené a vychyľujú nôž z čistého priameho rezu a tak je táto úloha nemožná.
Nebudem krém rozdeľovať na dve časti, ale použijem všetok, ako strednú vrstvu koláča.

Na fotografii vidíte zákusok v pôvodnej technológii a časom, keď ho upečiem po novom, tak ju zmením.
Zatiaľ je to tak ako je a uvidím, či to nové riešenie, bude lepšie.

Samozrejme nič Vám nebráni ho upiecť tak, ako som piekla pôvodne. Teda piškot + polovica krém + piškot + polovica krém + jahody + želé

Suroviny:

Na úplne malý hlboký plech s vnútorným rozmerom 21 x 21 cm potrebujeme
Ak Vám bude takýto malý plech málo, tak zdvojnásobte suroviny a použite väčší hlboký plech 

Na korpus :
3 vajcia
150 g kryštálový cukor
150 g hladká múka
1 polievková lyžica voda
1 polievková lyžica olej

Na krém :
500 g plnotučný tvaroh
80 g maslo
80 g práškový cukor
1 kopcovitá čajová lyžička kuchynský škrob ako napríklad  maizena, gustin, krémový prášok, solamyl a podobne
2 vajcia
100 ml sladké mlieko
1 balenie prášku na vanilkový puding
citrónová kôra

Na dokončenie :
vanička čerstvých jahôd
1 balenie červeného želé dr.Oetker  – viac  v postupe
červený ovocný džem

Postup

Upečieme piškót:
Z vajec oddelíme žĺtky od bielkov.
Bielka našľaháme do peny a z naváženého množstva cukru , odoberieme tretinu a pridáme k tejto pene. Vyšľaháme do pevného snehu.
Ak robíme najskôr sneh, tak metličky umývať nemusíme a môžeme s nimi rovno začať šľahať žĺtky.  Ale ak robíte najskôr žĺtkovú zmes a potom sneh, pred tým ako metličky ponoríte do bielkov, musia byť absolútne čisté, umyté v horúcej saponátovej vode a opláchnuté. 
Takže máme sneh a hneď začneme šľahať žĺtkovú zmes.
Žĺtka tiež našľaháme do peny a pridáme cukor, šľaháme kým sa cukor neroztopí a zmes nezbelie. 
Pridáme vodu a olej, prešľaháme.
Vareškou,  zapracujeme dôkladne múku a nakoniec zapracujeme vareškou,  sneh.
Piecť môžeme dvojako. 
1- Hlboký malý plech vystelieme papierom na pečenie.
Z cesta na piškót,  odoberieme polovicu a navrstvíme ju na tento papier .
Pečieme v predhriatej rúre na 200 stupňov.
Takto tenké cesto,  vystavujeme radšej okamžitému upečeniu a nie pozvoľnému na nízkej teplote. Ak by sme ho piekli pomaly, úplne  by vyschlo a lámalo sa. Neviem koľko sa pečie ale hádam, že nie viac ako pár minút. V mojej rúre maximálne 6. Strážte si to. Správne upečené je pružné a nerobia sa v ňom,  po zatlačení prstom,  jamky. 
Cesto po upečení ihneď stiahneme z plechu.
A takto upečieme aj druhú časť cesta.
No, je to prácnejšie ako tá,  druhá možnosť. Tá je jednoduchšia
2 – Upečieme naraz  na malom plechu , celý piškót tak, aby sme ho mohli po upečení rozdeliť na dve rovnaké časti, ktoré sa zmestia do malého hlbokého plechu, kde budeme skladať celý zákusok.
Môžete rozmer vyznačiť na papieri na pečenie a rozotrieť do toho rozmeru,  cesto na piškót.  Nebude vám stekať. Prstom obídete okraje cesta, aby boli pekné rovné a položíte tento papier na veľký plech a upečiete.
Keď piškót trošku schladne, stiahneme z neho opatrne papier na pečenie. Ak by Vám to nešlo, tak ten papier odspodu navlhčite .

Ideme uvariť krém.
Do hrnca,  vložíme maslo s práškovým cukrom a miešame kým sa všetko neroztopí. Robíme to na miernom zdroji tepla, maslo nemá zozlatnúť, len sa roztopiť.
Do tejto hmoty, ktorá bude stále na miernom plameni, pridámeplnotučný tvaroh a miešame kým sa všetko nespojí do kompaktnej hladkej hmoty.


Hrniec odstavíme. 
V miske šľaháme celé vajíčka do penista.
Tieto vajcia,  pomaly vlejeme do tvarohového krému v hrnci a zapracujeme.


Hrniec vrátime na mierny zdroj tepla a privedieme k varu.
Kým sa tvarohová zmes zohrieva, rýchle v mlieku rozmiešame pudingový prášok a kuchynský škrob.
Hneď ako privedieme k varu tvarohový krém v hrnci, vlejeme k nemu pudingovú zmes a varíme 5 minút.
Nakoniec vmiešame strúhanú žltú citrónovú kôru a ja som dala aj pár kvapiek vanilkovej príchute.

Na dno hlbokého plechu s vnútorným rozmerom 20 x 20 dáme prvú časť piškótového cesta. 
Vlejeme tvarohový krém a priklopíme druhým plátom piškótového cesta.
Vložíme na hodinu do chladničky aby ztuhol.
Vytiahneme a vrch koláča potrieme tenkou vrstvou ríbezľového džemu.
Umyté a odstopkované čerstvé jahody nakrájame na menšie kúsky a pokladieme po koláči. Sami sa rozhodnite ako nahusto to chcete. 
Uvaríme si želé.
V Mníchove predávajú priamo aj jahodové želé, ale ako som pozerala na stránky Dr. Oetkera na Slovensku, tam ho nevidím v ponuke. Takže máte dve možnosti.

Použiť tento. 

Toto,  tortové červené želé, sa vmieša do 250 ml tekutiny a pridajú sa 2 polievkové lyžice cukru. Môžete použiť na ochutenie aj jahodový sirup. Do odmerky nalejte jahodový sirup, koľko Vám chutí  dolejte ho na 250 ml vodou. Ak treba tak doslaďte, ale už by som dala asi len jednu lyžicu cukru. Je jedno, či časť tej tekutiny,  budete nahrádzať šťavou, alebo sirupom, alebo to bude čistá voda, vždy jej musí byť len 250 ml. 
Tekutinu privedieme  takmer k varu a necháme na zdroji tepla maximálne minútu. Odložíme bokom a necháme trošičku vychladnúť. 
Toto želé slúži na to,  aby to ovocie, akoby oblialo a dalo mu lesk. Je mäkšie ako cukrárenské želé, červené, ktoré môže byť vašou druhou voľbou.
Cukrárenské želé červené

je pevnejšie ako to tortové, používa sa na jeho výrobu aj prímes agaru, ktorý mu tú pevnosť zaručuje.
Jedno vrecúško sa zmieša s 500 ml tekutiny. Tiež môžete tekutinu doplniť o šťavu z kompótu, alebo sirupu, tak, že dáte najprv tieto dochucujúce tekutiny a potom dolejete vodou na 500 ml. Dáme na zdroj tepla a keď je takmer vriace, povaríme ešte minútu a odložíme.
Ako vidíte, tekutiny je viac a dosiahnete ním vysokú hladkú vrstvu, ktorá je číra.  
Je na Vás ktorú možnosť si vyberiete. Ja som použila to nemecké jahodové a je to ekvivalent toho prvého . Tortové želé, červené.
Ak použijete to agarové, treba pamätať na jeho množstvo a plech musí byť naozaj hlboký.
Takže máme uvarené želé a lyžicou ho pomaly lejeme na jahody. 
Ak by Vám medzi časom veľmi stuhlo, stačí ho nad plameňom nahriať.
Vložíme do chladničky a necháme tuhnúť niekoľko hodín.
Krájame a podávame

Túto štrúdľu som upiekla na deň Svätého Valentína a odvtedy premýšľam a premýšľam čo s tým.
Uverejniť – Neuverejniť.
Možno to všetko spíšem, aj fotky pridám a nakoniec ho odložím medzi koncepty, kde zapadne prachom.
Mňa totiž to cesto nejako neoslovilo.
Niežeby bolo zlé, ale skrátka mi nechutilo a a neviem, či tento recept ešte niekedy použijem.
Neviem, kto prišiel s týmto receptom ako prvý, ale prehnal sa celým českým a slovenským internetom.
V zdrojoch v ktorých som ho našla, nebola na ňom zmenená ani čiarka, hoci autorky tvrdili také srandy, akože
– toto je recept, ktorý mám po babke
– toto je recept, ktorý má mamička v zošite už 40 rokov
– tento recept sa používa v našej rodine už 100 rokov
bla bla bla bla
Tak ja to poviem normálne.
Našla som ho na internete asi na tisícich stránkach, ktoré sa zaoberajú varením, u blogeriek, u užívateľkách a kade tade. Pôvodný zdroj nie je možné dohľadať, pretože niektoré domény, veľmi fikane podotýkam, neudávajú verejne dátum vloženia.
To cesto mi príde nejaké bez chuti a je také…neviem to popísať. No ako som uviedla, neoslovilo ma.
Jeho chyba bola asi len v chuti, pretože inak k nemu nemám ani jednu výhradu.
Veľmi rýchle je hotové.
Výborne sa s ním pracuje.
Netrhá sa.
Ľahko sa s ním manipuluje.
Nenechajte sa mnou odradiť. Keď ho chváli slovenský a český internet, tak predpokladám, že chyba je len vo mne a Vám príde naopak absolútne v poriadku.
Možno ho dochutím ešte nejakými vecami, niečo pridám, niečo uberiem….a bude pre mňa tiež také.
No a čo sa týka náplne.
Kým som sa nevydala za Dobrého Manžela , záviny som absolútne nerobila.
U nás v Selciach sa robievali zákusky, a maximálne makové podkovy z kysnutého cesta.
Jablká sa nikdy, nikde nedávali v surovom stave, vždy sa používali kompóty.
Na záhrade máme staručkú jabloň „strúdľovku“ a z tej môžeme zavariť aj sto pohárov jablkového kompótu.
A aj sa u nás zavárali .
Nejedli sa. Len sa používali do pečenia.
Aj keď bola jablková sezóna, tak aj vtedy sa používali kompóty.
Mamička už nepečie a tak sa zavarí asi len tak 10 pohárov. Ostatné jablká, sa buď zjedia, alebo rozdajú.
Pred dvoma rokmi mi dala Dobrá Švagriná, plnú debničku a dve tašky.
A tak som na chate zavárala.
Tam ma prehovárali, aby som to nerobila ako kompót. Že keď babička, alebo obidve jej dcéry (Dobrá Svokra a Dobrá Teta Pavla) mali dostatok jabĺk odniekiaľ, tak oni ich len nakrájali a nahusto, nahusto natlačili do pohára a zasterilizovali.
Bez cukru, bez vody.
No nevedela som si to predstaviť, lebo som to vôbec nepoznala a tak som robila po svojom.
To bolo prvýkrát čo som zavárala ja, sama od seba, jablká. Urobila som to len preto, aby nevyšli navnivoč.
Keď som začala robiť záviny z lístkového cesta, alebo žemľovku, alebo jablčníky a páje, tak som si kúpila normálne v obchode jablká a tie som buď postrúhala, alebo nakrájala a použila ich také surové na náplň.
Dobrá Svokra to tak robieva a DM jej záviny chutia. Začala som ich robiť tak aj ja.
No..čo Vám budem čo hovoriť, bola som zúfala, lebo ani raz! Ani jeden jediný raz sa mi nestalo, aby mi tá náplň z toho závinu , alebo žemľovky , nevypadúvala a nerozpadúvala sa.
Mohla som robiť , čo som chcela, furt furt to tak bolo.
A tak som si zvykla.
Minulý rok mala mamka pankreasový záchvat a aj sa jej zapálil, takže bola chvíľu v nemocnici a potom musela mať doma diétu.
Tak sme sa s Dobrou Švagrinou u nej striedali.
Po nejakých pár týždňoch, keď už nemala zápal a už začala jesť aj normálne veci, tak som urobila jablkový závin.
Aj som jej ho priniesla a aj sa tešila. Trochu odjedla a nechala tak.
Potom som urobila žemľovku.
Ani tú.
A chodila ako sto čertov, okolo mňa.
A keď už sa dosť natrucovala a ja som sa , nevediac, čo je jej, opýtala, že prečo to nezjedla.
Vraj chorá , stará, úbohá žena.
To ste mali vidieť a počuť .
„To že si akú tú plnku urobila. To kto Ťa takto naučil robiť, to si kde videla, to ako taká haranbaša lenivá robíš, to vyzerá ten koláč ako seno“
„To sa takto nerobí!!!!!!!!“
“ To je tvrdô, ťie jablká. A nedrží Ti to pokope. Daj to het, to sa nedá jesť“
“ A ani otec to nebude chcieť“
No on by chudák aj jedol, ale Zlatka povedala, že nemá, tak sa bál. 🙂
Moja mamička nie je rozhodne, ako babička Boženy Nemcovej 🙂
Dobrý Brat s Dobrou Švagrinou zjedli všetko, ako sa patrí , lyžicou z plechu 🙂 a Dobrý Manžel mi napísal, že on by si veru tiež s láskou a vďakou dal.
Tak som sa nechala učičíkať. 🙂
Potom sa mamka odfučala a popremýšľala a prišla sama za mnou, že prečo som tie jablká nepodusila.
Tak som jej povedala, že neviem, žeby som to mala dusiť, lebo v Jihlave to DS nedusí a my sme v Selciach tieto jablkové koláče nerobievali.
A keď sa pozriete na rôzne jablkové koláče, tak tam tiež píše, že jablká postrúhame, pokrájame a podobne, ale nikde ani slovo o tom, že ich treba podusiť.
A tak mi aj vysvetlila, že to preto mi tá plnka nedrží pokope, a aby som ich určite vždy aspoň 10 minút podusila.
A tak neviem, či mala pravdu, či nemala, ale odvtedy dusím jablká.
A Panebože odpusť, ale plnka mi už aj drží.
Nevypadúva a nesype sa.
Takže odteraz budem teda tie jablká naozaj všetky zavárať, aby som mala vždy pripravené k ruke.
A skúsim urobiť aj tie , čo sú dusené, len vo vlastnej šťave. Hlavne nastrúhané takto skúsim.
No a čo ešte vyčítam tomuto závinu.
Je totálne nefotogenický.
Nechcite……nechcite vedieť, koľko fotiek som vymazala, koľko som menila scénu, koľko som sa doupravovala, aby to bolo čo len trošku publikovateľné.
Z postupu nemám fotky, pretože neboli v takom stave, aby som ich sem vložila. Do plnky som dávala miesto slivkového, džem z čiernych ríbezlí. Farba bola tak ohavná, že sa nedalo na to pozerať. Vyzeralo to ako zo surrealistického filmu.
Ak sa rozhodnem rcp nakoniec nevložiť, tak veľkú veľkú mieru na tom budú mať , práve fotografie.

(pozn. takže po štyroch dňoch je recept tu. Dobrý Manžel povedal, že čo mi šibe, že ten závin bol výborný, len trochu suchý)

Suroviny:

Na cesto :

500 g hladká múka
2 vajcia
1 plnšia čajová lyžička prášok do pečiva
220 ml smotana na šľahanie
pol lyžičky soľ
2 polievkové lyžice ocot

Na náplň :

7 veľkých šťavnatých jabĺk
100 g maslo
100 g mletý mak
2 polievkové lyžice  slivkový lekvár
2 polievkové lyžice práškový cukor
2 polievkové lyžice hrozienka
1 polievková lyžica limetová šťava

Na dokončenie :
vajíčko na potretie
maslo + rum

Postup

Múku, vo veľkej mise, skypríme spolu s práškom do pečiva
Pridáme štipku soli, dve vajcia a začneme k vajíčkam priberať a domiešavať múku len tak prstami.
Smotanu pomaly prilievame a neustále prstami zapracovávame ďalšiu a ďalšiu múku.
Pridáme ešte ocot.
To cesto som mala ešte veľmi tuhé, tak som vyliala nádobu, kde som mala smotanu, asi troma lyžicami vody a vyliala do neho.
Všetku múku už zapracujeme.
Spracujeme rýchle cesto , prikryjeme a necháme odpočinúť. 
Jablká nastrúhame na veľkej slzičke.
Nebolo v nich veľa šťavy a ak by aj bola, tak by som ju neodstraňovala.
Jablká dáme do kastróla a pridáme k nim veľký kus masla. 

Dusíme 10 minút.
Nasypem k nim mletý mak.
* Dala som 125 gramov, ale plnka sa mi v koláči zadala suchá, takže v recepte uvádzam už len 100 g. Musíte sa riadiť intuíciou, pretože jablká sú rôzne šťavnaté a rôzne sladké*
Nakoniec vmiešame lekvár.
* tu znovu musím zmeniť recept, proti tomu, ako som robila . Obyčajne dávam slivkový, ale som ho nemala a tak som použila , džem z čiernych ríbezlí. Vizuálne to je katastrofa a ani nám to veľmi nepasovalo. Snažte sa výhradne o ten slivkový*
Ochutíme práškovým cukrom.
Slivkový džem skvele plnku ochutí, takže aj ten cukor v rozpise je orientačný.
Mala som polovicu limety, tak som vytlačila nakoniec do plnky aj šťavu.

Cesto rozdelíme na dve rovnaké polovice.
Ak chcete nejako ozdobovať tak si s každej polovice oddeľte rovnaký kúsok cesta.
Na plech položíme papier na pečenie
Každú´´ polovicu cesta rozvaľkáme na tenko do obdĺžnika.
Cesto posypeme rozmrvenými piškótami.  Ja som nemala , tak som posypala strúhaným kokosom.

Polovicu náplne rozložíme po celej ploche, ale na bokoch necháme tak centimeter voľný a na vzdialenejšom konci, ku ktorému budeme rolovať,  päť centimetrov. 

Voľné strany cesta po bokoch založíme na plnku.
No a zarolujeme.
Preložíme roládu na plech .
Prekladalo sa mi dobre, bez problémov.
A takto urobíme aj s druhou polovicou.
Ak chcete robiť ozdoby, tak teraz prišiel na ne čas.
Rozšľahajte vajíčko a štetcom ponatierajte obidva záviny.
Popriliepajte ozdoby a znovu pretrite všetko vajíčkom

Dáme piecť do vyhriatej rúry na 200 stupňov a piekla som približne pol hodinu.
Ja mám plynovú rúru a tá mi nepekne zapeká z vrchu.

 
Všetky tie recepty, ktoré sú na internete s týmto cestom, píšu, že sa má potrieť roztopeným maslom , zmiešaný s rumom. Ja som radšej zvolila to vajíčko, lebo som vedela, že aby som mala akú takú farbu, musím tomu pomôcť. Naviac som chcela tie ozdoby  a tie sa musia prilepiť na cesto,  tým vajíčkom. 

Keď pečiem kysnuté koláče, tak ich vždy hneď po upečení, keď ich vytiahnem z rúry, potieram roztopeným maslom , zmiešaným s rumom.
Pri tomto koláči som to urobila tiež. Netuším či to pomohlo, ja som mala pocit že nie, ale neviem to odhadnúť. Čestne sa priznávam.
Necháme vychladnúť a až potom krájame. 

Tento typ múčnika môžete nájsť aj pod menom „machová torta“
Machovú tortu som robila už niekoľkokrát a zakaždým som použila iný recept.
Viete je napísaný recept a „napísaný recept“.
Ja mám veľké problémy s upečením zákuskov, dezertov, koláčov.
Nemám v sebe tú zručnosť, originalitu, precíznosť a chýba mi  pri nových druhoch, empirická skúsenosť. 
Neviem hotový výrobok dokončiť, pekne nazdobiť a nakrájať.
Toto v sebe jednoducho nemám.
Spolieham teda na to, že „fajn, nevyzerá to úhľadne, nafotené je to mizerne, vyzerá to celkove hrozne, ale ručím za to, že to bude chutné, dobré a niekto, kto je šikovnejší, tak z toho urobí doma obrovskú parádu.
A na to,  aby som za to ručila, tak potrebujem naozaj dobrý recept a pár rád k tomu.
Pri varení sa dokážem vyznať aj v zmrvenom rozpise a v pohode sa v tom vyznám,  aj keď sú tam fakticky zlé gramáže a popletené postupy.

Ale nedokážem si poradiť pri pečení. 
Neviem a priznám sa,  že ani ma to tak do hĺbky nezaujíma ako fungujú chemické procesy v potravinách,  pri rôznych technikách. 
Ja by som len potrebovala rozpis, kde mi povedia, urob to a to,  za týchto podmienok.
Na veľkých variacich webových portáloch, kde užívatelia vkladajú svoje recepty, alebo v tlačených receptových časopisoch a kuchárskych knihách, mi absolútne chýba taká nejaká komunikácia o problémoch, ktoré sa môžu vyskytnúť. Tak nejako sa tam ráta s tým, že človek čo ide piecť, má už akú takú gramotnosť a upiekla už aspoň bublaninu.
Pokiaľ je recept na blogu a blogerka uvažuje o tom , že recept čítajú aj úplní začiatočníci, tak občas opíše problém , ktorý môže nastať, ale je to skôr výnimka. 
Ja priznávam, je to strašná práca, vypisovať donekonečna, že pre vyšľahanie bielkového snehu, je nutné mať dokonalé čisté metličky, ale existujú začiatočníčky, ktoré o tom netušia, že čo sa môže stať. Zdržuje ma to, nechce sa mi, ale vždy to píšem.

Machovú tortu, ako som spomínala, som piekla viackrát.
Rôzne pomery surovín, rôzne náplne.
Krém bol pre mňa celkom nepodstatný, ale išlo mi hlavne o korpus.
Ja som hľadala korpus z troch vajec a drvivá väčšina receptov bola práve z troch.
Vôbec to neviem pochopiť. Niekde sa má dať necelých 200 g múky, niekde takmer 400. Niekde 100 ml oleja, niekde 200 ml oleja.
V čom sa líšili , bolo a v  množstve špenátu. Stretla som sa aj so 400 gramovým množstvom.
A nebola to priama úmera, že ako sa zvyšujú množstvá niečoho ,  tak sa zvyšuje alebo znižuje niektorá z iných položiek receptu.
To ani náhodou. 
Ak sa Vám bude chcieť, tak schválne prejdite si pár receptov,  na tento typ múčnika.
Fakt mi to hlava neberie.
Prvú machovú, ktorú som piekla,  bola z  250 g  množstva, čerstvého špenátu. Nakoniec som nedala všetok zmixovaný pretlak, lebo sa mi toho zdalo strašne veľa.
Postupne som toto množstvo znižovala.
Čím je viac špenátu, tým je korpus mokrejší a zle sa s ním manipuluje. 
A čím je ho viac, tým je šokujúco zelenší.
Po naplnení krémom, je torta súdržná, ale pri krájaní, už nedržia špice nakrájaných trojuholníkov a klesajú.
A garantujem Vám, že posledné dva kúsky sa na tanieriku rozpadnú.
Oni chutia skvele, nieže nie, ale skrátka tie posledné dva kúsky , budete jesť v kuchyni, aby nikto nevidel ten bordel…..a nesmierne si to užijete.
To Vám tiež garantujem.
Líšili sa aj gramážou múky a cukru.
Tým, že špenátu je veľa, tak našľahané vajíčka zrednú a treba pridať viac múky.
No a v čom je môj hlavný problém
Pečenie.
Každý recept sa zjednotil na dĺžke pečenia, plus mínus 45 minút na 180 stupňoch
No ja som piekla hodinu a stále bola torta nespevnená.
Po vychladnutí, stuhla. Ale kôra korpusu už bola tvrdá. 
Neviem, či je pravidlom, že tuhnutím spevnie, alebo to bola náhoda.
V každom prípade,  mne bolo tých 45 minút málo a to zakaždým. 
Mám plynovú rúru.
O špajdľovej skúške mi je zbytočné písať v tomto prípade. Keď som ju tam strčila prvýkrát, tak bola krásne suchá, korpus bol vratký a po rozrezaní sa s ním nedalo manipulovať. Nemohla som ani odstrániť papier napečenie zo spodku, pretože som ju nemohla zdvihnúť. Bála som sa, že sa roztrhne.
No a toto som sa nedočítala, absolútne nikde. Ani pod jedným receptom .
O krémoch sa rozpisovali do milej chuti,  ale o korpuse, každá cudne mlčala.
Z tých všetkých receptov,  sa mi tento páči tak najviac.
Je poľský a zdá sa mi zatiaľ najlepší. 
Ale neverím, že je všetkým machovým tortám koniec.
Určite budem skúšať aj ďalšie a ďalšie.
Mám nafotenú ešte jednu. Je veľkonočná. Mám k nej dokonca aj dlhý dlhý predslov napísaný. Len vôbec netuším, či sa hodí vkladať teraz v lete veľkonočnú tortu he he he.
Ja len dúfam, že som Vás nevydesila a pôjdete do toho. Nebyť toho, že sa nemám s kým o o tom pečení porozprávať, tak by som ju kľudne piekla aj každý týždeň.

Suroviny:

Budeme potrebovať  tortovú formu s roztvoriteľným obvodom, veľkosti 24 cm a ešte som použila,  jednoduchú,  tortovú formu bez dna,  veľkosti 22 cm. 

Na korpus

120 g mladé špenátové čerstvé listy
3 veľké vajcia
200 g jemný kryštálový cukor
170 g hladká múka
1 balíček prášok do pečiva Dr. Oetker
130 g olej (nie olivový)
strúhaná zelená kôra z celej limety
Tuk a strúhaný kokos na vytretie tortovej formy

Na biely krém

500 ml plnotučná sladká smotana – ja som mala 32 percentnú
1 balíček prášková želatína Dr. Oetker (foto v recepte)
1 plná polievková lyžica práškový cukor

Na jahodové želé

500 g čerstvé jahody
3 plné polievkové lyžice práškový cukor 
vyžmýkaná šťava z limety
2 balíčky prášková žalatína do jahôd Dr. Oetker 

Postup

Urobíme si špenátový pretlak.
Čerstvé baby lístky umyjeme, odstránime poškodené a ak majú niektoré ozaj veľmi hrubé stopky, tak ich odtrhnite. 
Odvážime si olej potrebný na pečenie.
Do mixéra, dáme špenátové lístky a začneme mixovať. Z odváženého  množstva oleja,  odoberieme tri polievkové lyžice a pridáme ku špenátu. 
Výrazne to uľahčí mixovanie. 
Ak nemáte mixér, tak skúste ponorným mixérom, a doporučujem najprv tie lístky potrhať na menšie a vložte ich do užšej nádoby.

Zapneme rúru na 180 stupňov.
Do misy rozbijeme tri veľké vajcia, napeníme  ich a pridáme cukor. 
Začneme šľahať a robíme to dovtedy, kým zmes nezbelie a výrazne nenaberie na objeme. 
Pridáme olej, zašľaháme.
Pridáme múku a prášok do pečiva, zašľaháme a hneď vmiešame aj špenátový pretlak.
Na dno tortovej formy zacvikneme papier na pečenie. Boky formy potrieme kúskom masla,  alebo prejdeme po nich naolejovanou rukou.
Vysypeme strúhaným kokosom, alebo múkou.
Do formy prelejeme cesto a dáme piecť.

Ja som piekla dobrých 50 minút a stále bol stred  zľahučka nespevnený. Vybrala som, lebo už som sa bála, že to bude prepečené.
Korpus necháme vo forme vychladnúť.

Smotanu vyšľaháme do pevnej šľahačky.
Na úplný záver do nej zašľaháme 1 preplnenú lyžicu práškového cukru a hneď prestaneme.
Cukor sa pridáva na úplný záver, aby šľahačka nespadla.
Do kastrólika vsypeme práškovú želatínu. Ja som použila túto.

Pridáme k nej 6 plných polievkových lyžíc vody. Necháme minútu postáť a zahrejeme ju, kým sa pasta nerozpustí. Dáme hneď mimo zdroj tepla a necháme trošku prechladnúť.
Do hrnčeka pridávame po lyžiciach ušľahanú šľahačku a zmiešame, aby sa šľahačka spojila so želatínou. Ja som použila asi 3 lyžice. 
Nakoniec želatínovú zmes preložíme do šľahačky a rýchle zapracujeme.
Nikdy nerobte naopak. Vždy najprv malé množstvo krému zapracovať do želatíny a až potom preložiť k celej mase. 
Vyhnete sa tým zhrčkaveniu želatíny. 
Dáme misu do chladničky.
Vychladnutý korpus vyberieme.

Nahnedastú kôru z vrchu zrežeme, aby nám ostal čistý zelený korpus.
Tento odrezok už nebudeme potrebovať a urobte si s ním čo chcete. 
Korpus prerežeme na dva pláty.
Spodný dáme na servírovací podnos a druhý položíme bokom.
Aby machová torta reprezentovala svoj názov, tak by sme nemali zakrývať to, že je zelená  a nemusíme ju poťahovať krémom.
Aby sme tú zelenú farbu ukázali, tak by bolo fajn odstrániť hnedú kôrku aj z bokov.
Ja som na to použila jednoduchú formu na tortu, ktorá mala menší priemer ako korpus a vyrezala som ho.

Formu som neodstraňovala.
Na korpus natrieme a uhladíme polovičné množstvo krému a dáme na polhodinu do chladničky.

Plát ktorý nám ostal, tiež obrežeme z bokov, aby ostala len zelená masa.
Rozdrobíme ho na väčšie odrobinky a odložíme bokom.

Urobíme želé.
Očistené a umyté jahody dáme do kastróla.
Popučila som ich tlačidlom na zemiaky, ktorým robíme zemiakovú kašu.
Ponorným mixérom som ich zmixovala.
Pridáme 4 plné lyžice práškového cukru, limetovú šťavu a dva balíčky želatínového stužovača.
Použila som tento.

Jahodový pretlak privedieme k varu a hneď po prvej bublinke, vypneme.
Odložíme bokom a necháme šľahaním trošku vychladnúť.
Vyberieme tortu a želé vylejeme na šľahačku.
Poľská pani písala, že máme tortu dať na 15 minút do mrazničky.
No ozaj som nemala na to miesto v mrazničke, ale nabudúce si ho asi nejako urobím.
Dala som to len do chladničky.
Po 15 minútach som natrela na želé,  druhú časť šľahačky.
Krém uhladíme a pokryjeme celý povrch torty,  zelenými omrvinkami. Minieme úplne všetky.

Tortu vrátime do chladničky  a prestaneme si ju všímať minimálne na 5 hodín. Najlepšie do druhého dňa.
Pred podávaním,  uvoľníme nožom boky torty po celom obvode a odstránime formu.

Ľubovoľne ozdobíme.

Mamička začala pekávať na svadby, najprv v rámci dedín. Neviem,  ako v tom období,  robili svadby,  ľudia z mesta. 
Bola som malá.
Ja si pamätám od roku,  povedzme 1975, že keď sa pieklo niekomu na svadbu, tak mamka chodievala po práci do svadobného domu, kde si ju objednali. 
My sme Selčania a tak to bolo v Selciach, ale mamka chodievala aj do svojich rodných Podkoníc, pretože tam mala kopu rodiny s deťmi na vydaj a ženenie.
Raz,  si pamätám, že išla aj kdesi na úplne inú dedinu v okrese. To ju chodili vyzdvihnúť rovno do práce a večer ju doviezli autom domov.
Ženil sa jediný syn,  starý mládenec, hádam tridsiatnik a  vidím pred sebou jeho mamku ako teraz keby to bolo. Taká milá, usmievavá tetuška.
Raz nebola spokojná s nastávajúcou nevestou, netušíme prečo.  A keď chodila ku nám, tak stále hovorila, že keby si len táto Vaša Milenka vzala tohto nášho Janka. Hlavne tri mesiace, pred chystanou svadbou , to bolo výborné prianie svadobnej mamky 🙂
Ako som písala, bol tak asi ku tridsiatke a ja som mala 16 rokov a chodila na strednú.  Keby som ho stretla niekde v meste, tak by som ho asi volala ujo a vykala mu.
Asi mali nejakého strýka v Amerike, alebo , čo, lebo milý syn mal auto značky Chrysler a malo metalízu.
Povážte,  v roku povedzme 1978,  mať na Slovensku Chryslera s metalízou.
A keď sme túto rodinu aj po dlhých rokoch spomínali, tak sme ju nijako inak už nevolali,  len tí od Janka chryslera. Chodievali celkom často, aby im mamka upiekla nejaké torty na rôzne príležitosti, ale ani jedna nebola rozvodová, tak to asi dopadlo dobre s tým manželstvom.
Na dedinských svadbách bol kedysi taký zvyk, že susedia a ľudia, nejako spriaznení so ženíchovou, alebo nevestinou rodinou, nosili do tohto domu “ do svadby“.
Nosilo sa to víkend pred svadobným týždňom a bol to materiál na pečenie.
Hrudy domáceho tvarohu, cukor, múka, olej, maslo, čokoláda, kakao a vajcia. Všetko v rozličných množstvách.
Niekto zodpovedný bol poverený tým, aby zapisoval, kto a čo priniesol. 
Druhý zodpovedný to odoberal a nosil do chladnej komory a tretí zodpovedný to triedil..
Tento zoznam sa starostlivo odkladal a dával sa naň pozor ako oko v hlave. A svadobná mamka, alebo jej dieťa, museli sledovať, kedy má svadbu, niekto z tej rodiny, čo priniesli materiál, aby presne to isté, mohla ísť do tej svadby „vrátiť“
Tento recipročný systém bol úžasný.
Keď som sa  v roku 1980 vydávala, boli také lastovičky, že k nám nepriniesli materiál, ale peniaze. A keď sa o pár rokov ženil môj brat, tak sa nosili už len peniaze.
Keď sa vydávala moja dcéra ,  peňažná tradícia, ešte stále žila. 
Netuším, vôbec netuším, ako je to teraz.
A potom začala pekávať mamka tak, že si urobila na to miesto v letnej kuchyni a chodili jej pomáhať členovia svadobnej rodiny, a keď som na to dorástla, tak sme boli už len my dve s mamkou. 
A svadby už nie sú tými, čo bývali kedysi a začali sa nové tradície. 
A tak je to asi aj v poriadku.
No a prečo som zvolila toto svadobné entrée?  🙂
 Pred hlavným svadobný týždňom sa muselo upiecť zopár druhov koláčikov,  aby bolo „čím ponúknuť“ ľuďom čo nosili „do svadby“ a aj ostatných, čo v tom období prišli do domu.
Koláčiky neboli nejako veľké a už v žiadnom prípade neboli krémové. Hlavne museli byť trvácne.
Patrili tam hlavne  jarné rezy, ľadovky, punčové rezy a možno ešte nejaké orechové košíčky a zlepované linecké.
Jarné rezy milujem a vôbec som ich doteraz nepiekla. 
Nie sú krémové, čo je zásadná požiadavka Dobrého Manžela a je ich veľa. 
Ich množstvo ani nie je problémom. Oni sú ako stvorené do mrazničky. Lenže prečo by som ich dávala do mrazničky, keď ich môžem zjesť. Však?
Na internete ich volajú väčšinou orechové rezy so žĺtkovou polevou. Neviem pod akým menom ich poznáte Vy.
Tieto tu som piekla na Vianoce, keby som ich piekla teraz, tak zvolím nejakú inú posýpku.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):    plech 37 x 40

Suroviny:

Na veľký plech 37 x 40 potrebujeme :

Na orechové cesto

300 g maslo
300 g práškový cukor
2 balíčky vanilkový cukor
7 bielkov
300 g mleté vlašské orechy
100 g hladká + 100 g polohrubá múka

Na žĺtkovú polevu

7 žĺtkov
300 práškový cukor

Postup

Najprv vyšľaháme sneh.
Sedem bielkov prešľaháme do penista. Z navážených tristo gramov cukru odoberieme štyri lyžice, vsypeme ich k penistým bielkom a vyšľaháme pevný, tuhý sneh.
Na nič nečakáme a v druhej veľkej mise, začneme šľahať úplne mäkké maslo s cukrom, čo ostal po odobratí štyroch lyžíc.
Do maslového sladkého krému, vsypeme orechy a múku. 
Premiešame. 
Masu odľahčíme tým, že ju zmiešame s tuhým snehom.
Veľký, rovný plech vymažeme kúskom tuku a vysypeme buď kokosom, alebo hrubou múkou. 
Do plechu vložíme cesto a povrch uhladíme.

Vložíme do predhriatej rúry na 180 stupňov a pečieme cca polhodinu.
Ja mám plynovú rúru, takže mi viac vysušuje, ako povedzme elektrická, preto len 30 minút. Vy budete možno potrebovať viac. 
Strážte si to prosím podľa svojej rúry.
Kým pečieme koláč, pripravíme žĺtkovú polevu.
Žĺtky,  metličkou prešľaháme poriadne do penista a prisypávame cukor.
Musela som pridať asi dve lyžice vody na zriedenie.
Hotová poleva má hustú konzistenciu a je bez hrudiek.

Upečený koláč, hneď ako vytiahneme z rúry, potrieme polevou.
Moja mamka ju kľudne dávala aj na studený , ale ja som usúdila, že je lepšie na taký horúci. Sú to surové žĺtky a ja som si tak popremýšľala, že ten horúci koláč ich ako keby tepelne upravil. Možno to tak nie je, ale som s tým tak nejako uspokojená.
Necháme polevu vyschnúť. Ak chcete posýpku, tak to urobte, ešte kým je poleva vlhká.

Krájame super ostrým nožom a máčame ho pred každým zárezom do horúcej vody.
Ja sa môžem aj rozliať na kolomaž, aj tak mám okraje strapaté.

Tvarohový koláč sa mi vždy spájal s kysnutým cestom. A kysnuté cesto u nás nejde. Dobrý Manžel ho nemá rád a ja mám z neho príšernú kyselinu. 
Iné je to, keď som na Slovensku, alebo na chate na Okrouhlíku.  Do Seliec môžem nosiť tvarohové buchty aj každý deň a o moravských koláčoch ani nehovorím. Ale v Selciach som bola naposledy v septembri.
Janíčko a Dorka sa musia zaobísť bez tvarohových koláčikov. Je mi strašne smutno. 
Dušičky,  mamičkine narodeniny, Vianoce. Spoločná hromadná rodinná fotka. Nič z toho nebolo. 
Február bude o to smutnejší.
Celá rodina oslavuje vo februári narodeniny, alebo majú sviatok. Dobrá Cerka bude vo februári oslavovať okrúhle narodeniny, ktorých sa asi nebudeme môcť zúčastniť.
Situácia je taká aká je, všetci musíme držať spolu a v rámci spoločenskej pospolitosti priniesť nejakú obetu.
Na Okrouhlíku  som mala obrovského stravníka na buchty v Ľubomírovi. Ľubomír nás náhle opustil a my sa doposiaľ nevieme z toho náhleho odchodu spamätať a nechcem o tom písať.
Chcela som urobiť žemľovku, ale nakoniec z toho zišlo a tvarohu som mala veľa. 
A tak som sa rozhodla pre tento múčnik. 
Príliš som si neverila, lebo sa pečie na trikrát.
A nebola som pri ňom ani veľmi sústredená, pretože som s Klinčekom premýšľali nad jej budúcou novou kuchyňou.
Myslela som, že jej ju idú robiť budúci mesiac a ona mi na záver povedala, že v septembri 🙂
Hlavne, že sme už vyberali aj silikónové podložky do drezu 🙂
Koláč je skvelý .
Cesto je krehké a maslové, tvarohová časť je penová a veľmi jemná, sneh je sneh.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov): hlboký plech vnútorný rozmer 20 x 30

Suroviny:

Robila som z polovičnej dávky, ak robíte pre celú rodinu, zdvojnásobte si suroviny

Na spodné krehké cesto :

2 vajcia
250 g hladká múka + štipka soli
75 g práškový cukor
150 g mäkké maslo + maslo na vytretie plechu
kokos na vysypanie plechu

Na smotanovo tvarohovú masu:
1 veľký citrón
75 g mäkké maslo
125 g práškový cukor
3 vajcia
380 g tučný tvaroh
300 g kyslá tučná smotana
1 vrecúško vanilkový pudingový prášok
1 kopcovitá lyžička kuchynský škrob (gustin, maizena, solamyl)
200 g šľahačková smotana

Na snehovú penu :
bielky podľa popisu v recepte
štipka soli
125 g práškový cukor

Postup

Zapnememe rúru a nastavíme180 stupňov, pri teplovzdušnej s ventilátorom160.
Ideme upiecť krehké cesto.
Vezmeme dve vajcia a oddelíme ich. 
Bielky dáme bokom a  nevšímame si ich.
Žĺtky dáme do misy a pridáme maslo. Prešľaháme do penista.
Pridáme práškový cukor a zapracujeme ho k mase.
Nakoniec zapracujeme múku a štipku soli.
Cesto je mäkké a veľmi tvárne, Drží tvar.

Hlboký plech vytrieme maslom a vysypeme.
Ja na to používam kokos, ale môže byť aj múka.
Cesto sa dosť nešikovne rozkladá na dno plechu, aby bolo rovnomerne hrubé.
Skúste si ho rozdeliť na päť guliek a roztľapkať ich na čo najviac a položiť ich rovnomerne do plechu a na plechu to prstami nejako dokončiť.

Na záver zarovnajte povrch do hladka, valčekom alebo čím sa Vám bude dať. Ja som si myslela, že to cesto sa nejako zarovná teplom.
Nezarovnalo a potom bolo na reze koláča vidieť aké bolo jamkavé.

Cesto vložíme do predhriatej rúry a pečieme 15 minút.
Cesto sa Vám bude zdať nedopečené, ale je to tak v poriadku.
Pekáč vyberieme a dáme bokom.
Teplotu v rúre stiahneme, ale nevypíname.
Ideme urobiť smotanovo-tvarový krém.
Umytému a osušenému citrónu, najemno ostrúhame žltú kôru a vytlačíme z neho šťavu.
Mäkké maslo s práškovým cukrom, nastrúhanou kôrou a šťavou, vyšľaháme do penista.
Na prípravu krému máme pripravené tri vajcia. 
Jedno vajce rozdelíme a jeho bielok pridáme k tým, čo máme odložené bokom, keď sme pripravovali krehké základné cesto. Jeho žĺtok  pridáme do vyšľahaného citrónového masla.
No a nakoniec do toho masla rozbijeme obidve vajíčka, tak ako sú. Tie neoddeľujeme.
(Ak budete tento koláč piecť z celej dávky a nie polovičnej ako ja, budete potrebovať na smotanovú masu 6 vajec, 1 vajce rozdelíme. Jeho bielok, dáme do bielok odložených bokom, žĺtok do masla + 5 neoddelených vajec..)
Maslovú zmes dobre prešľaháme aby sa nám vajcia do nej zapracovali do hladka.
No a pridáme aj tvaroh, kyslú smotanu, pudingový prášok a škrob. Znovu prešľaháme.
Zo sladkej smotany vyšľaháme pevnú šľahačku a zapracujeme ju do masy.
Krém rovnomerne rozotrieme na krehký základ.

Vložíme do vyhriatej rúry , nastavíme teplotu na 160 stupňov, teplovzdušnú s ventilátorom na 140 a pomaly pečieme päťdesiat minúť.
Po tomto čase vyberieme a položíme bokom.
Znovu sa mi zdalo, že ten krém nie je celkom upečený, hlavne v strede, bol tam, akoby lepkavý, ale som to nepredlžovala.
Teplotu v rúre zvýšime na 200 stupňov, teplovzdušnú s ventilátorom na 180.
No a prišiel čas na snehový krém .
Vezmeme odložené bielky, máme ich konkrétne tri. 
Pridáme k nim štipku soli a vyšľaháme ich do zahustenej peny, pridáme polovicu práškového cukru a šľaháme do mäkkého snehu. Nakoniec dáme druhú polovicu snehu a šľaháme do tuhého lesklého snehu.
Sneh rovnomerne navrstvíme na predpečený citrónový tvaroh. Povrch môžeme uhladiť, alebo krížom krážom urobiť vidličkou ryhy.

Dáme piecť na 15 minút.

Hotový koláč by mal mať snehovú vrstvu tmavo zlatú.
Vyberieme a necháme vychladnúť.

So stupňami na ktorých budete piecť, je to ošemetné. Ja mám rúru plynovú a tá pečie úplne inak ako elektrické a teplovzdušné s ventilátorom. Berte tie informácie ako orientačné, musíte sa riadiť ako pečie práve tá Vaša rúra.
Pri chladnutí koláča došlo k zaujímavému javu, s ktorým som sa jakživ nestretla.
Ten sneh sa rozdelil a stiahol sa. 

So snehom robím často, ale toto sa mi vonkoncom ešte nestalo.
Mamička je už popletená, nevedela mi celkom dobre vysvetliť o čo išlo. Tvrdila mi, že som to dala asi do horúcej rúry, ale tak nejako sa mi to nezdá.
Možno to súviselo s tým, že ten tvaroh bol akoby lepkavý po upečení.
Ak mi napíšete, čo si o tom myslíte a či ste sa s tým už stretli, budem rada.
A mimochodom na druhý deň bola snehová vrstva rovnako vysoká, neklesla a ani sa nezrazila a ani nezgumovateľa.
Múčnik je výrazne citrónový, tvarohová vrstva nie je ubitá, ale vláčna a ľahká. Krehké cesto tomu dodáva iný rozmer. 

Mám veľký problém. Nedaria sa mi pekné fotky.  A nielen to. Mne sa nedaria ani prijateľné fotky.
Všetky foťáky, ktorými som doteraz dokumentovala recepty na mojom blogu, boli také, že Dobrý Manžel usúdil, že naša rodina si zaslúži nejaký lepšejší a ten čo nám dosiaľ slúžil, tak som zdedila ja.
Nikdy som si nesťažovala a všetky, ktorými som fotila, som doslova vypotrebovala a keď prišla ich posledná chvíľa, tak už neboli na opravu, ale do zberu.
Spočiatku keď mi DM dal do ruky ďalší a ďalší aparát, tak som vždy frflala, že je taký a onaký, ale vždy som nakoniec prišla na grif a keď som nacvakala fotky jedla, tak som vyraďovala nie preto, žeby boli zlé kvalitou, farebnosťou a podobne.
Nie.
Vyraďovala som ich preto, lebo boli neostré mojou vinou. Že som zvolila zlú kompozíciu. Že v nádhernom naaranžovanom zábere šľahačkových zákuskov , bola cibuľa. Že som mala v zábere palec a za nechtom špinu.  Že som nejako prepla funkciu na nastavení aparátu a ja som fotila miesto jedla, ohňostroj, alebo vzdialené vrcholky hôr, alebo niečo podobné. Farby som väčšinou upravovala len vtedy, keď som fotila pri zapálenom svetle.
Niekedy som cvakla a záber bol doslova na prvú bez akejkoľvek úpravy a mohla som ho vložiť.
Keďže náš posledný rodinný fotoaparát , ako sa zdá bezchybne funguje k spokojnosti DM a ja som načisto dotrončila ten môj, tak mi  DM kúpil dočasný na ebay za celých dvadsať eur.
Tento mi „dočasne“ slúži už tretím, alebo štvrtým rokom. Aby som neklamala.
Nie nie je zlý a pri zlom svetle fotil vážne dobre. Ale pri takom ostrom, no nepáči sa mi.
A čo sa nestalo.
Ježiško mi priniesol nový.
Ozajstný!!!!!!
A je celkom môj. Po prvýkrát za tie roky mám funglovku.
Prvé nevydarené fotky silvestrovských špecialitiek a kokosového zákuska som prisúdila tomu, že som to ešte nemala „v ruke“.
Bohužiaľ fotky som robila tak, že návšteva už stepovala pred dverami a ja som špecialitky a zákusky podávala na stôl . A fotky pozrela až na nejaký tretí deň. Boli katastrofálne. Nepoužiteľné.
A tak som na blog nepridala kokosový zákusok, drobnosti k vínu a na  údenú polievku som vyfotila asi pol karty.  Bolo skvelé svetlo, všetky podmienky na vytvorenie krásnej ostrej fotky, hrajúca živými farbami, ako stvorené.
Verte mi, že som ten recept takmer nevložila, čo som bola tak veľmi sklamaná.
A potom som vkladala recept na Oreo dezert. Ten som vložila len preto, že som nechcela stratiť ten recept. Rodine veľmi chutil a tak som ho zaradila do mojej ponuky. Rátala som, že nabudúce ho nafotím znovu a prehodím fotky.
Nafotila raz, potom znovu a ešte raz. Neprehodila.
Fotky hrozné zakaždým a tie čo sú tam,  sú bohužiaľ  najlepšie.
Tak fotogenický zákusok to je a mne tam trčí toto. Som nešťastná.
Pozrite napríklad na makový koláč. Fotila som dvadsaťeurovým. Postup som fotila večer pri osvetlení. Pohoda.  Hlavnú fotku za denného svetla. Pohoda.
V novom roku som začala fotiť novým. Entuziazmus obrovský.
A tak som prišla o fotky k receptu na kuracie srdcia, na indické zemiaky, na ryžový šalát a čo ma najviac štve, tak to sú čínske kuracie krídelka nejakého generála, tuším Tso.  S tým bola taká piplačka, celú kuchyňu som mala tým zaprtenú .Pri recepte bol skvelý komentár a vysvetľoval prečo a ako sa majú vyprážať aby boli naozaj chrumkavé a tak.
Som taká znechutená, že sa mi to nechce variť znovu.  Respektíve chce, ale pri tých srdciach a indických zemiakoch sa používa kari a výsledné fotky s indickými koreninami sú všetky do zelena.
Už som to vyskúšala.
Tie fotky boli skrátka nepoužiteľné.  Jeden záber som fotila všetkými možnými funkciami, aby som zistila, že ako to urobiť najlepšie. Nič.
Za denného svetla pri funkcii kvietka, alebo jedla, pri bežnom dennom osvetlení, pri mrakoch, pri slniečku, pri žiarivke, všetko bolo buď do zelena, buď do červena, alebo do oranžova. Bielu vyvážiť je umenie. ˇUpravovať farby ručne katastrofa.
A tak som sa vrátila k starému dvadsaťáku. A fotím duo aj s tým aj s tým.
Kým nafotím tak ako chcem, ubehne hodina a jedlo už nemá tú správnu sviežu a vlhkú visáž.
A čo je najhoršie, že ten starý už odchádza . Už sa nedá dobre fotiť ani  za denného svetla.
Takže všetko pri žiarivke.
Hlavné fotky k tomuto receptu som pôvodne fotila za bieleho dňa. No nič.
A tak som fotila aj starým aj novým pri žiarivke. Pena z espressa úplne opadla.
Vložila som nakoniec fotky toho nového, zdali sa mi lepšie ako tie od starého. Ale o starom viem, že má radšej denné svetlo. Ale on sa urazil, že som ho zavrhla a tak veľmi som sa tešila tomu novému a kašle už na mňa.

Takže nie priatelia, neprestala som variť a piecť.
Akurát musím zatínať zuby a dať si čas, aby som robila také fotky ako kedysi. Neverím, žeby som sa s tým novým neskamarátila a neprišla na to ako s ním pracovať. Zatiaľ sa mi to nedarí.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):  okrúhla forma premer 24 cm, ale môže byť kľudne aj vačšia 26, alebo 26

Suroviny:

4 vajcia
230 g kryštálový cukor
250 ml smotana na šľahanie
300 g polohrubá múka
1 balíček prášok do pečiva Dr. Oetker
50 g biela nastrúhaná čokoláda
malá kávová lyžička vanilkový extrakt
hrnček strúhaného kokosu
200 g rebarbora
jahody (?)
plátky mandlí, alebo lieskových orechov
maslo na vymazanie

Postup

Rebarboru očistíme od poškodených koncov a stiahneme poškodenú šupku. Nakrájame ju na malé kocky.
Jahodám odstránime stopky, poškodené časti  a prekrojíme ich na väčšie kúsky. Neviem koľko ich bolo presne, pretože som mala veľmi veľký odpad.
Vajcia prešľaháme vo veľkej mise a pridávame k nim počas šľahania cukor.
Pridáme smotanu, vanilkový extrakt a nastrúhame bielu čokoládu.
Vsypeme prevzdušnenú múku, prášok do pečiva  a vymiešame hladké cesto.
Formu na tortu , vymažeme maslom a vysypeme časťou kokosovej múky.

Preložíme do formy cesto.
Cesto bohato posypeme kokosovou múčkou.

Po celom povrchu nahusto poukladáme rebarboru a jahody. Nebojte sa ich dávať fakt nahusto.
Kúsky mierne zatlačíme do povrchu.

Dáme piecť do vyhriatej trúby na dvesto stupňov a stiahneme teplotu na stoosemdesiat.
Podľa receptu sa má piecť štyridsať minút, ale ja som mala po tejto dobe ešte stále celkom nespevnený stred.  Pridala som ešte dobrých desať minút naviac. Stred bol po tej dobe len tak tak spevnený, ale už som to vybrala.
Po vychladnutí bol ale koláč úplne v poriadku.

Strážte si to prosím podľa svojej rúry.
Na posyp som nepoužila mandľové, ale lupienky z lieskových orieškov.
Nedávala som ich hneď , ale po 40 minútach pečenia, keď som si myslela, že koláč už bude hotový. Piekli sa teda ešte nejakých 15 minút a keby boli o minútu viac, tak by už boli upečené veľmi.
Za žiadnu cenu nedávajte túto posýpku hneď, ale až pred dopečením.

Necháme vychladnúť.
Ja nejako zvlášť k týmto druhom koláčov neinklinujem a Dobrý Manžel naopak áno. Robila som ho len preto, lebo som už potrebovala minúť rebarboru a zdal sa mi tak trošku iný, ako tie,  večne sa opakujúce,  variácie na bublaninu. 

Bol skutočne dobrý a myslím, že pri tomto recepte aj ostanem.

Čo si budeme čo hovoriť. Toto nie je koláč na nedeľu.
Toto je koláč, ktorý sa pečie na zabíjačky, alebo keď sa robí drevo, alebo keď  v jeseň ukladáme záhradu na zimu, alebo keď ho budeme ponúkať chlapovi, ktorý nám na dvore kope studňu.
Ak ho nakrájate na malé kocky, tak chlap ho dá naraz do úst a žena na dva zhryzy.
Nič z neho nepadá, nič z neho nevyteká. Drží tvar a neroztápa sa. Netreba ho dávať na tanierik, alebo papierovú servítku. Neumaže Vás.
Pripravovať krémové koláče k vonkajšej práci v plnom nasadení, je absolútna blbosť.
Kysnuté koláče sú najlepšie v ten deň. Na druhý deň ešte ako tak, a na tretí deň ho dojedá jedine gazdiná s čajom, lebo ich už nikto nechce a všetci majú z neho kyselinu.
Tento koláč nie.
Na druhý deň Vám v ústach spieva, lebo sa správne rozležal a jablká mu dali tú správnu chuť a konzistenciu.
O treťom dni nič neviem, lebo som ho piekla prvý krát a dnes je deň druhý a bezpečne bude dnes aj zjedený.
Je to jeho obrovská výhoda, že ho môžete upiecť  bez strachu o jeho kvalitu už deň dopredu.
A druhá najväčšia výhoda je tá, že sa ho urobíte raz dva. Takpovediac medzi zápražkou a zátrepkou.
Moja kamarátka a bývala spolužiačka Zrubôčka ho nazdieľala na svoj FB.
Ona nezdieľa recepty skoro vôbec, teda okrem tých mojich. Ona je správna kamoška a propaguje ma kde môže.
Raz,  okrem mojich receptov,  sa u nej objavilo videjko s týmito rožtekmi. Hneď v ten deň som ich upiekla a boli báječné.
Pekáva ich podľa môjho blogového príspevku  aj jedna japonská pani v Tokiu a doma ich tiež volajú,  že sú Zrubkine a jedine čo o ňom vedia, je to, že Zrubka je meno.
Tak som si povedala, že Zrubôčka má istú ruku v tých správnych receptoch a  tento koláč tiež upečiem.
No. Poviem Vám pravdu.
Čo sa týka mňa, bolo to sklamanie.
Vôbec, ale vôbec ma neoslovil a vyslovene som váhala, či ho sem vôbec vložím.
Na môj vkus bol dusivý, mak bol ako keby pichľavý, čokoládová poleva mi k tej chuti nesedela. Bol málo výrazný. No dodrlala som sa, dodrdlala.
Dobrý manžel ten bol spokojným, ale on je spokojný s každým sladkým. V tomto smere sa na neho až tak spoliehať  nemôžem. A večer s kakaom zjedol polovicu pekáča.
Ráno sa ho pýtam, či ho teda mám vložiť, či nie. A vraj určite áno. To, že nechutí mne, neznamená, že nie je dobrý.
Keby som si nebola istá, že Dobrému Vnúčikovi Janíčkovi by tento koláčik pravdepodobne chutil tiež a Dobrá Cerka by s ním mala minimum práce, tak by som asi neváhala a poslala ho do zabudnutia.
Keď som doobeda  išla s triedeným odpadom a na obchôdzky, celý čas som premýšľala, aký úvod k nemu napíšem, aby som zmierila moju nechuť k nemu.
No a s takou nechuťou som ho aj aranžovala, aj fotila aj všetky tie veci okolo.
A keď som to všetko balila, tak som nejako pozabudla a celý kus som normálne zjedla.
A to už bola iná káva, to Vám poviem.
Ten koláč sa rozležal, jablká ho zvlhčili a čokoláda už bola pekne stuhnutá.
Nesmierne sa mi uľavilo, vážne. A hneď som si dala aj druhý kus. To aby som sa ubezpečila, že som nemala halucinácie :-).
A teraz mám práve pri čaji aj tretí kus. Tak.
Zrubôčka, vďaka. Mala si znovu šťastnú ruku.
Oproti pôvodnému receptu som pridala múku, cesto sa mi videlo veľmi riedke. Dala som o jedno jablko viac a pridala aj mandle.  Ešte nejaké drobnosti som zmenila a všetko popíšem v surovinách. So zmenami som spokojná.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):   Hlboký plech 30 x 20 cm

Suroviny:

4 vajcia
250 g hustá kyslá smotana
150 g polohrubá múka
150 g mletý mak
150 g práškový cukor
1 čajová lyžička prášok do pečiva
malá lyžička vanilkový extrakt
3 jablká
3 polievkové lyžice nahrubo nasekané ošúpané mandle
Na polevu :
200 g čokoláda na varenie
3e polievkové lyžice olej

maslo a kokos na vymazanie a vysypanie plechu

Postup

Vajcia rozbijeme do misy a pridáme k nim kyslú smotanu. Metličkou poriadne prešľaháme.
Postupne pridávame všetky sypké prísady. Múku, cukor a mak.
Znovu prešľaháme.
Jablká umyjeme a ošúpeme.  Postrúhame ich nahrubo na veľkej slzičke.
Ja jablká pred strúhaním nechávam v celku, nerozkrajujem ich. Len ich  ošúpem dookola  a také
celé ich strúham až na ohryzok. Je to rýchle a efektívne, bez zbytočných úkonov naviac.
Do cesta zamiešam vanilkový extrakt, strúhané jablká a tenké hranolčeky olúpaných mandlí. Mala som mandle, tak som dala tie, keby som ich nemala tak tam dám drvené orechy.
Hlboký plech vymažeme maslom a vysypeme kokosom. Nemusí byť priamo kokosová múčka , môže byť pokojne aj polohrubá, alebo hrubá múka, alebo detská krupica.
Cesto prelejeme do pripraveného pekáča.

Vložíme do predhriatej rúry na 180  stupňov a pečieme 30 až 35 minút.

Strážte si to prosím, podľa svojej rúry.
Upečený koláč necháme vychladnúť.

Polámanú čokoládu a olej,  v hrnčeku nad parou,  roztopíme a vylejeme na koláč.

Rovnomerne rozotrieme a dáme do chladu, aby čokoláda dôkladne stuhla.

(Žiadna mačka sa nepriznala k tomu, čia labka je otlačená v čokoláde )

Krájame nožom, ktorý ponárame do horúcej vody.

Koláč je vynikajúci hlavne na druhý deň.