Mám veľký problém. Nedaria sa mi pekné fotky.  A nielen to. Mne sa nedaria ani prijateľné fotky.
Všetky foťáky, ktorými som doteraz dokumentovala recepty na mojom blogu, boli také, že Dobrý Manžel usúdil, že naša rodina si zaslúži nejaký lepšejší a ten čo nám dosiaľ slúžil, tak som zdedila ja.
Nikdy som si nesťažovala a všetky, ktorými som fotila, som doslova vypotrebovala a keď prišla ich posledná chvíľa, tak už neboli na opravu, ale do zberu.
Spočiatku keď mi DM dal do ruky ďalší a ďalší aparát, tak som vždy frflala, že je taký a onaký, ale vždy som nakoniec prišla na grif a keď som nacvakala fotky jedla, tak som vyraďovala nie preto, žeby boli zlé kvalitou, farebnosťou a podobne.
Nie.
Vyraďovala som ich preto, lebo boli neostré mojou vinou. Že som zvolila zlú kompozíciu. Že v nádhernom naaranžovanom zábere šľahačkových zákuskov , bola cibuľa. Že som mala v zábere palec a za nechtom špinu.  Že som nejako prepla funkciu na nastavení aparátu a ja som fotila miesto jedla, ohňostroj, alebo vzdialené vrcholky hôr, alebo niečo podobné. Farby som väčšinou upravovala len vtedy, keď som fotila pri zapálenom svetle.
Niekedy som cvakla a záber bol doslova na prvú bez akejkoľvek úpravy a mohla som ho vložiť.
Keďže náš posledný rodinný fotoaparát , ako sa zdá bezchybne funguje k spokojnosti DM a ja som načisto dotrončila ten môj, tak mi  DM kúpil dočasný na ebay za celých dvadsať eur.
Tento mi „dočasne“ slúži už tretím, alebo štvrtým rokom. Aby som neklamala.
Nie nie je zlý a pri zlom svetle fotil vážne dobre. Ale pri takom ostrom, no nepáči sa mi.
A čo sa nestalo.
Ježiško mi priniesol nový.
Ozajstný!!!!!!
A je celkom môj. Po prvýkrát za tie roky mám funglovku.
Prvé nevydarené fotky silvestrovských špecialitiek a kokosového zákuska som prisúdila tomu, že som to ešte nemala „v ruke“.
Bohužiaľ fotky som robila tak, že návšteva už stepovala pred dverami a ja som špecialitky a zákusky podávala na stôl . A fotky pozrela až na nejaký tretí deň. Boli katastrofálne. Nepoužiteľné.
A tak som na blog nepridala kokosový zákusok, drobnosti k vínu a na  údenú polievku som vyfotila asi pol karty.  Bolo skvelé svetlo, všetky podmienky na vytvorenie krásnej ostrej fotky, hrajúca živými farbami, ako stvorené.
Verte mi, že som ten recept takmer nevložila, čo som bola tak veľmi sklamaná.
A potom som vkladala recept na Oreo dezert. Ten som vložila len preto, že som nechcela stratiť ten recept. Rodine veľmi chutil a tak som ho zaradila do mojej ponuky. Rátala som, že nabudúce ho nafotím znovu a prehodím fotky.
Nafotila raz, potom znovu a ešte raz. Neprehodila.
Fotky hrozné zakaždým a tie čo sú tam,  sú bohužiaľ  najlepšie.
Tak fotogenický zákusok to je a mne tam trčí toto. Som nešťastná.
Pozrite napríklad na makový koláč. Fotila som dvadsaťeurovým. Postup som fotila večer pri osvetlení. Pohoda.  Hlavnú fotku za denného svetla. Pohoda.
V novom roku som začala fotiť novým. Entuziazmus obrovský.
A tak som prišla o fotky k receptu na kuracie srdcia, na indické zemiaky, na ryžový šalát a čo ma najviac štve, tak to sú čínske kuracie krídelka nejakého generála, tuším Tso.  S tým bola taká piplačka, celú kuchyňu som mala tým zaprtenú .Pri recepte bol skvelý komentár a vysvetľoval prečo a ako sa majú vyprážať aby boli naozaj chrumkavé a tak.
Som taká znechutená, že sa mi to nechce variť znovu.  Respektíve chce, ale pri tých srdciach a indických zemiakoch sa používa kari a výsledné fotky s indickými koreninami sú všetky do zelena.
Už som to vyskúšala.
Tie fotky boli skrátka nepoužiteľné.  Jeden záber som fotila všetkými možnými funkciami, aby som zistila, že ako to urobiť najlepšie. Nič.
Za denného svetla pri funkcii kvietka, alebo jedla, pri bežnom dennom osvetlení, pri mrakoch, pri slniečku, pri žiarivke, všetko bolo buď do zelena, buď do červena, alebo do oranžova. Bielu vyvážiť je umenie. ˇUpravovať farby ručne katastrofa.
A tak som sa vrátila k starému dvadsaťáku. A fotím duo aj s tým aj s tým.
Kým nafotím tak ako chcem, ubehne hodina a jedlo už nemá tú správnu sviežu a vlhkú visáž.
A čo je najhoršie, že ten starý už odchádza . Už sa nedá dobre fotiť ani  za denného svetla.
Takže všetko pri žiarivke.
Hlavné fotky k tomuto receptu som pôvodne fotila za bieleho dňa. No nič.
A tak som fotila aj starým aj novým pri žiarivke. Pena z espressa úplne opadla.
Vložila som nakoniec fotky toho nového, zdali sa mi lepšie ako tie od starého. Ale o starom viem, že má radšej denné svetlo. Ale on sa urazil, že som ho zavrhla a tak veľmi som sa tešila tomu novému a kašle už na mňa.

Takže nie priatelia, neprestala som variť a piecť.
Akurát musím zatínať zuby a dať si čas, aby som robila také fotky ako kedysi. Neverím, žeby som sa s tým novým neskamarátila a neprišla na to ako s ním pracovať. Zatiaľ sa mi to nedarí.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):  okrúhla forma premer 24 cm, ale môže byť kľudne aj vačšia 26, alebo 26

Suroviny:

4 vajcia
230 g kryštálový cukor
250 ml smotana na šľahanie
300 g polohrubá múka
1 balíček prášok do pečiva Dr. Oetker
50 g biela nastrúhaná čokoláda
malá kávová lyžička vanilkový extrakt
hrnček strúhaného kokosu
200 g rebarbora
jahody (?)
plátky mandlí, alebo lieskových orechov
maslo na vymazanie

Postup

Rebarboru očistíme od poškodených koncov a stiahneme poškodenú šupku. Nakrájame ju na malé kocky.
Jahodám odstránime stopky, poškodené časti  a prekrojíme ich na väčšie kúsky. Neviem koľko ich bolo presne, pretože som mala veľmi veľký odpad.
Vajcia prešľaháme vo veľkej mise a pridávame k nim počas šľahania cukor.
Pridáme smotanu, vanilkový extrakt a nastrúhame bielu čokoládu.
Vsypeme prevzdušnenú múku, prášok do pečiva  a vymiešame hladké cesto.
Formu na tortu , vymažeme maslom a vysypeme časťou kokosovej múky.

Preložíme do formy cesto.
Cesto bohato posypeme kokosovou múčkou.

Po celom povrchu nahusto poukladáme rebarboru a jahody. Nebojte sa ich dávať fakt nahusto.
Kúsky mierne zatlačíme do povrchu.

Dáme piecť do vyhriatej trúby na dvesto stupňov a stiahneme teplotu na stoosemdesiat.
Podľa receptu sa má piecť štyridsať minút, ale ja som mala po tejto dobe ešte stále celkom nespevnený stred.  Pridala som ešte dobrých desať minút naviac. Stred bol po tej dobe len tak tak spevnený, ale už som to vybrala.
Po vychladnutí bol ale koláč úplne v poriadku.

Strážte si to prosím podľa svojej rúry.
Na posyp som nepoužila mandľové, ale lupienky z lieskových orieškov.
Nedávala som ich hneď , ale po 40 minútach pečenia, keď som si myslela, že koláč už bude hotový. Piekli sa teda ešte nejakých 15 minút a keby boli o minútu viac, tak by už boli upečené veľmi.
Za žiadnu cenu nedávajte túto posýpku hneď, ale až pred dopečením.

Necháme vychladnúť.
Ja nejako zvlášť k týmto druhom koláčov neinklinujem a Dobrý Manžel naopak áno. Robila som ho len preto, lebo som už potrebovala minúť rebarboru a zdal sa mi tak trošku iný, ako tie,  večne sa opakujúce,  variácie na bublaninu. 

Bol skutočne dobrý a myslím, že pri tomto recepte aj ostanem.

Čo si budeme čo hovoriť. Toto nie je koláč na nedeľu.
Toto je koláč, ktorý sa pečie na zabíjačky, alebo keď sa robí drevo, alebo keď  v jeseň ukladáme záhradu na zimu, alebo keď ho budeme ponúkať chlapovi, ktorý nám na dvore kope studňu.
Ak ho nakrájate na malé kocky, tak chlap ho dá naraz do úst a žena na dva zhryzy.
Nič z neho nepadá, nič z neho nevyteká. Drží tvar a neroztápa sa. Netreba ho dávať na tanierik, alebo papierovú servítku. Neumaže Vás.
Pripravovať krémové koláče k vonkajšej práci v plnom nasadení, je absolútna blbosť.
Kysnuté koláče sú najlepšie v ten deň. Na druhý deň ešte ako tak, a na tretí deň ho dojedá jedine gazdiná s čajom, lebo ich už nikto nechce a všetci majú z neho kyselinu.
Tento koláč nie.
Na druhý deň Vám v ústach spieva, lebo sa správne rozležal a jablká mu dali tú správnu chuť a konzistenciu.
O treťom dni nič neviem, lebo som ho piekla prvý krát a dnes je deň druhý a bezpečne bude dnes aj zjedený.
Je to jeho obrovská výhoda, že ho môžete upiecť  bez strachu o jeho kvalitu už deň dopredu.
A druhá najväčšia výhoda je tá, že sa ho urobíte raz dva. Takpovediac medzi zápražkou a zátrepkou.
Moja kamarátka a bývala spolužiačka Zrubôčka ho nazdieľala na svoj FB.
Ona nezdieľa recepty skoro vôbec, teda okrem tých mojich. Ona je správna kamoška a propaguje ma kde môže.
Raz,  okrem mojich receptov,  sa u nej objavilo videjko s týmito rožtekmi. Hneď v ten deň som ich upiekla a boli báječné.
Pekáva ich podľa môjho blogového príspevku  aj jedna japonská pani v Tokiu a doma ich tiež volajú,  že sú Zrubkine a jedine čo o ňom vedia, je to, že Zrubka je meno.
Tak som si povedala, že Zrubôčka má istú ruku v tých správnych receptoch a  tento koláč tiež upečiem.
No. Poviem Vám pravdu.
Čo sa týka mňa, bolo to sklamanie.
Vôbec, ale vôbec ma neoslovil a vyslovene som váhala, či ho sem vôbec vložím.
Na môj vkus bol dusivý, mak bol ako keby pichľavý, čokoládová poleva mi k tej chuti nesedela. Bol málo výrazný. No dodrlala som sa, dodrdlala.
Dobrý manžel ten bol spokojným, ale on je spokojný s každým sladkým. V tomto smere sa na neho až tak spoliehať  nemôžem. A večer s kakaom zjedol polovicu pekáča.
Ráno sa ho pýtam, či ho teda mám vložiť, či nie. A vraj určite áno. To, že nechutí mne, neznamená, že nie je dobrý.
Keby som si nebola istá, že Dobrému Vnúčikovi Janíčkovi by tento koláčik pravdepodobne chutil tiež a Dobrá Cerka by s ním mala minimum práce, tak by som asi neváhala a poslala ho do zabudnutia.
Keď som doobeda  išla s triedeným odpadom a na obchôdzky, celý čas som premýšľala, aký úvod k nemu napíšem, aby som zmierila moju nechuť k nemu.
No a s takou nechuťou som ho aj aranžovala, aj fotila aj všetky tie veci okolo.
A keď som to všetko balila, tak som nejako pozabudla a celý kus som normálne zjedla.
A to už bola iná káva, to Vám poviem.
Ten koláč sa rozležal, jablká ho zvlhčili a čokoláda už bola pekne stuhnutá.
Nesmierne sa mi uľavilo, vážne. A hneď som si dala aj druhý kus. To aby som sa ubezpečila, že som nemala halucinácie :-).
A teraz mám práve pri čaji aj tretí kus. Tak.
Zrubôčka, vďaka. Mala si znovu šťastnú ruku.
Oproti pôvodnému receptu som pridala múku, cesto sa mi videlo veľmi riedke. Dala som o jedno jablko viac a pridala aj mandle.  Ešte nejaké drobnosti som zmenila a všetko popíšem v surovinách. So zmenami som spokojná.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):   Hlboký plech 30 x 20 cm

Suroviny:

4 vajcia
250 g hustá kyslá smotana
150 g polohrubá múka
150 g mletý mak
150 g práškový cukor
1 čajová lyžička prášok do pečiva
malá lyžička vanilkový extrakt
3 jablká
3 polievkové lyžice nahrubo nasekané ošúpané mandle
Na polevu :
200 g čokoláda na varenie
3e polievkové lyžice olej

maslo a kokos na vymazanie a vysypanie plechu

Postup

Vajcia rozbijeme do misy a pridáme k nim kyslú smotanu. Metličkou poriadne prešľaháme.
Postupne pridávame všetky sypké prísady. Múku, cukor a mak.
Znovu prešľaháme.
Jablká umyjeme a ošúpeme.  Postrúhame ich nahrubo na veľkej slzičke.
Ja jablká pred strúhaním nechávam v celku, nerozkrajujem ich. Len ich  ošúpem dookola  a také
celé ich strúham až na ohryzok. Je to rýchle a efektívne, bez zbytočných úkonov naviac.
Do cesta zamiešam vanilkový extrakt, strúhané jablká a tenké hranolčeky olúpaných mandlí. Mala som mandle, tak som dala tie, keby som ich nemala tak tam dám drvené orechy.
Hlboký plech vymažeme maslom a vysypeme kokosom. Nemusí byť priamo kokosová múčka , môže byť pokojne aj polohrubá, alebo hrubá múka, alebo detská krupica.
Cesto prelejeme do pripraveného pekáča.

Vložíme do predhriatej rúry na 180  stupňov a pečieme 30 až 35 minút.

Strážte si to prosím, podľa svojej rúry.
Upečený koláč necháme vychladnúť.

Polámanú čokoládu a olej,  v hrnčeku nad parou,  roztopíme a vylejeme na koláč.

Rovnomerne rozotrieme a dáme do chladu, aby čokoláda dôkladne stuhla.

(Žiadna mačka sa nepriznala k tomu, čia labka je otlačená v čokoláde )

Krájame nožom, ktorý ponárame do horúcej vody.

Koláč je vynikajúci hlavne na druhý deň.

Pred Veľkou Nocou sme zahájili okrouhlícku sezónu. Ako obyčajne sme plánovali najprv len tri týždne a ako obyčajne sme tam ostali šesť. A pravdepodobne by sme tam na jeden záťah ostali, až dovtedy, kým by nám nezačalo chýbať letné oblečenie.  Pravdupovediac, rátala som, že nám začne chýbať už po tých troch a to nás prinúti aby sme sa vrátili do Mníchova. Lenže ja som umyla 29. apríla na chate okná a na druhý deň začalo pršať a pršalo až kým sme neodišli 26. mája. Medzitým prišli traja zamrznutí, uzimená Žofia a k lejaku sa pridali teploty do 10 stupňov.
Na letné oblečenie sme ani nepomysleli a každý deň sme si kúrili.
A prečo sme neodišli?
Pretože sme si to užívali. Doslova a do písmena.
Klepot dažďa na plechovú strechu, hlučný odkvap priamo za mojim oknom kde spávam, praskot ohňa v piecke.
Dobrý Manžel ma musel opustiť a odísť na týždeň do Mníchova, kvôli pracovným povinnostiam a ja som tam ostala sama s mačkami. Aj keby som nemala  zdravotné problémy, ktoré mi to cestovanie znemožnili, aj tak by som tam asi ostala.
Naučila som sa rozkladať v piecke oheň, vyhopkať do dažďa a nabrať si zo šichtúňa drevo.
Zatvárať nepadnúce okno, ktorým tvrdohlavo chodia naše mačky von a dnu z chaty..
Raz,  keď ma v noci zobudila zima, prikryla som sa  ešte jednou perinou a pohladila som Noela, ktorý okamžite začal priasť ako traktor, zabudla som, že som sama, že ma bolí strašne noha a nemám uvarený urologický čaj.
Bolo to skrátka skvelé.
Keď sa DM vrátil a celý šťastný bol zmoknúť do lesa,  mne sa už uľavilo , predsa mi len noha neodpadla a mohla som miesto uroložáku piť už normálny čaj, tak sme odišli na jeden víkend pozrieť do Bratisky naše drahé detičky,
Dobrú Cerku sme presvedčili aby nám v jeden deň  navarila obed u Strýka Burgera, kde sme si nesmierne pochutili.

S Dobrým Zaťom sme si posedeli na detskom ihrisku, kým DC s DM odišli do mesta ako ocko s cerkou.
Strašne krásny víkend to bol.
Keď sme sa vrátili na Okrouhlík, tak začalo ako inak, pršať.  Vraj celý víkend čo sme boli preč, tak síce slnko nesvietilo, kraťasy sa nenosili, ale nepršalo.
No a došlo k nevyhnutnému, došla nám zásoba liekov a jubilujúca Dobrá Teta Pavla dostala zápal okostice a k žiadnej oslave teda nedošlo, usúdili sme, že je čas ísť domov.
Potajomky sme zabalili a upratali, aby mačky nič nezbadali a nezmizli na celý deň pod Nahodilovu chatu.
Ráno o ôsmej sme azda ešte nikdy neodchádzali.
A áno nesklamala som sa, v opare na lúke stál Srnec Lojzo aj s pani Lojzovou aj s harantom .
A keď sme prišli do Mníchova, tak sme vybaľovali v daždi a pršalo celý týždeň.  A to som tu tie okná neumývala.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):

Suroviny:

4 vajcia
80 gramov kryštálový cukor
80 gramov polohrubá múka
1 čajová lyžička kuchynský škrob (maizena, solamyl, gustin a pod)
1 polievková lyžica dobré tmavé kakao
Na jahodový rozvar :
250 g jahody
3 polievkové lyžice cukor
podľa chuti nejaký voňavý alkohol
Na krém :
500 ml sladké mlieko
2 polievkové lyžice cukor
1 vanilkový puding
250 g  maslo
3 polievkové lyžice cukor
limetová šťava

Postup

Ako prvé vyberieme z chladničky maslo a rozkrájame ho na malé kúsky.
Ako druhé uvaríme puding v mlieku a s dvoma lyžicami cukru podľa návodu na obale.
Ja som nemala vanilkový puding, len malinový a tak som uvarila teda malinový.  Na chuti  a farbe krému to bolo poznať veľmi nepatrne.
Uvarený puding necháme úplne vychladnúť. Občas je nutné ho premiešať, aby sa nevytvorila na ňom zhrubnutá vrstva.
Do veľkej misky rozbijeme celé vajcia a pridáme cukor.
Šľaháme ich kým nebudú svetlé , a výrazne nenaberú na objeme.
Pridáme nejaký kuchynský škrob, ktorý máte otvorený.
Pridáme nakyprenú múku, do ktorej vmiešame kakaový prášok.
To,  že kakao vmiešame do múky, nemá žiadny cukrárenský efekt. Je to preto, aby sa vám to kakao neprášilo.
Mne ten kakaový poprašok vadí a tak som si to takto zaužívala.
Sypké suroviny zapracujeme do vyšľahaných vajec.
Na plech dáme papier na pečenie a rovnomerne po ňom roztrieme cesto.
Vložíme do dôkladne predhriatej rúry na 220 stupňov, stiahneme na 200 stupňov a upečieme.
Platí zásada, že pri pečení takých tenkých korpusov, sa vyhýbame pozvoľnému pečeniu, pretože cestu hrozí vysušenie.
Moja rúra upiekla cesto za sedem minút, Vy si to strážte podľa svojej rúry.
Hneď po upečení preložíme cesto z plechu  na  dosku, kde je položený papier na pečenie.
Cesto prevrátime a opatrne stiahneme z neho papier a ten potom voľne položíme na to cesto.
Máme teda cesto medzi dvoma papiermi na pečenie a to poriadne zarolujeme aj s tými papiermi a necháme v rolke poriadne vychladnúť.
Kúsky zmäknutého masla vyšľaháme s troma lyžicami cukru do penista a po lyžiciach pridávame vychladnutý puding, ktorý postupne zašľahávame k maslu.
Táto postupnosť zašľahávania pudingu po malých častiach do masla je veľmi dôležitá.
Len takto máte zaručené, že krém bude hladký a kompaktný.
Keď do masla zapracujeme všetok puding, šľaháme krém na stredných obrátkach minimálne 10 minút.
Krém je nadýchaný a zväčší svoj objem.
Tento krém je  chuťovo nevýrazný, je akurát sladký.
Tento som ochutila limetovou šťavou. Vyžmýkala som celú polovicu limetky a zapracovala do krému. Keby som jej mala viac, ešte by som možno pridala.
Vy si to upravte podľa svojej chute.
Takže máme hotový krém a vychladnuté cesto.
Ak robím ovocnú roládu, tak som prestala dávať do krému a na piškótové cesto, čerstvé ovocie.
Čerstvé ovocie radšej pridám pri servírovaní hotového múčnika.
Čerstvé drobné ovocie je síce efektnejšie, ale v krémových zákuskoch je zúfalo nevýrazné.
To je jedna vec.
A druhá vec je tá, že pokiaľ múčnik nezjete maximálne do druhého dňa, riskujete, že také jahody, alebo čučoriedky Vám pokojne môžu v tom kréme splesnivieť.
Ja keď robím ovocné rolády, pripravujem si radšej rozvar.
250 g jahôd očistíme, umyjeme a nakrájame na kúsky.
Do panvice dáme cukor a jahody a rozvaríme tak, aby bol cukor rozpustený, jahody  stratili tvrdosť, pustili šťavu a kúsky boli obalené v sirupe.
Rozvar môžeme ochutiť lyžicou nejakého voňavého alkoholu. Ja som nemala, tak som nedala.
Cesto na roládu rozbalíme a necháme stále na tom papieri.
Na cesto rozprestrieme rovnomerne ten rozvar aj s kúskami ovocia.
Dve tretiny krému rozotrieme po ceste a pomocou papiera zarolujeme roládu.
Nakoniec ju celú potrieme krémom, ktorý sme si dali bokom a uhladíme.
Teraz sa musíte rozhodnúť, ako chcete roládu dokončiť.
Buď ju zosypete strúhanou čokoládou, alebo mletými orechmi, alebo kokosom.
Ja som ju jednoducho poliala čokoládou.
Roládu necháme dôkladne vychladnúť a krém zatuhnúť.
Čokoládu  na varenie  s kúskom stuženého tuku  roztopíme nad parou a roládu vytiahnutú práve z chladničky, touto polejeme a nožom s okrúhlou špičkou hneď uhladíme. Bohužiaľ som pomery nezapisovala a urobím tak nabudúce.
Znovu dáme do chladu a po zatuhnutí môžeme krájať a podávať.
Mala som nové nože a také ostré, že som nemusela vôbec nôž nahrievať vo vriacej vode. Krájal ako čert.

Rýchly je preto, pretože na tento účel používam vyvaľkané lístkové cesto, ktoré jednoducho kúpim. V mojej chladničke ho mám neustále, jedno miniem a druhé hneď dokúpim. Robievam záviny často a rada. Dobrý Manžel je spokojný a ja som rada , že mi to tak rýchle od ruky odpadne.
Ale minule sa tá plynulosť zasekla, čo sa týka maku.
Kedysi nebolo dostať jednoduchý mletý mak. Len mak osladený. Akože áno, dalo sa ním plniť, posýpať bez problémov, akurát všetko do čoho som použila tento kúpený osladený mletý mak, chutilo tak, ako keby som to kúpila. Malo to takú špecifickú chuť, ako mávali kúpené lúpačky, kúpený makovník a iné makové vecičky. Neznášala som to a ani rodina mi to nechcela jesť.
Tak som si kúpila mlynček na mak. Klasický, ten trieštivý.
Moja mamička má taký , čo používa hádam už 40 rokov, možno aj viac.
Je napevno pripevnený na najspodnejší regál v špajze. Keď treba mletý mak, tak tatík si tam prinesie stolček, misu, sadne si a melie.
Ja tatka doma nemám a tak som si ten mak musela mlieť sama.  O rozum som išla pri tom prísť, kým som si zvykla. A zabehala som sa tak, že namletá kopa bola raz dva.
A čo sa nestalo. Náhle sa začal predávať mletý mak nesladený. Ohromná vec.
V Tescu nevedno prečo, je nesladený mletý mak drahší od sladeného o 20 centov. Stojí 1,99 a sladený 1,79.  Pre úplnosť, v Mníchove  v Real stojí 2,29. Nesladený.
U mňa tým začali makové hody. Niežeby som ho zbožňovala ako  môj Dobrý Synovec Kubko, ale sú jednoducho koláče a jedlá, ktorým charakter určuje práve ten mak  a bez neho by to nebolo ono.
V lete na Okrouhlíku, nám občas priniesla Dobrá Svokra závin. Ja som piekla iné a ona pekávala záviny.
Ten dotyčný, bol naplnený makom a jablkami. Bože ten bol úžasný.
S DM sme ho zjedli postojačky, nešli sme sa od toho odtrhnúť. Ja som robievala doma kombináciu s čerešňami a nejako som na jablká v tomto smere zabudla.
Strašne som rada, že mi to pripomenula. Mala som vystarané u DM, ktorý si práve túto kombináciu zamiloval.
No a minule, ako som písala , sa niečo stalo. Zmizol mletý mak. Minimálne vo všetkých obchodoch, ktoré mi boli dostupné po vlastných nohách.  Celkom v piatich. Nebol ani v jednom.
A tak som vytiahla mlynček a trpko som pri tom mletí nadávala, že som už po rokoch, zabudla na grif a mlela som dlho a únavne.
Tak som pracovala s tým závinom, ako s okom v hlave.
Keď sme boli teraz v Čechách, tak som mala vo všetkých debilníkoch napísané veľkým „kúpiť mletý mak“.
No a kúpila som veľký makový trt a nie mletý. Zabudla som.
Našťastie ten mak nevymizol úplne a zrejme to bola nejaká lokálna kalamita , kúpila som ho pri objednávaní online potravín.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):

Suroviny:

1 šúľok vyvaľkané lístkové cesto
4 až 5 jabĺk
mletý mak
krupicový cukor
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
hrozienka, mletá škorica
100 gramov maslo

Postup

Každý závin, ktorý upečiete , sa Vám jedenkrát upečie taký a druhý krát onaký. Ukážem Vám moje dva . pečené v rozmedzí troch týždňov.

Zapálime rúru na 250 stupňov.
Na rovný plech dáme papier na pečenie a rozbalíme naň plát lístkového cesta.
Cesto opatrne uvoľníme od papiera v ktorom je zabalené, ale neodstraňujeme ho.
Na plochu cesta rozsypeme mletý mak v cca hrúbke 2 milimetre.

Na veľkej slzičke nastrúhame maslo z chladničky a rozložíme po maku.
Celú plochu riadne pocukrujeme. Cukor ktorý je na obrázku, nie je všetok, ešte som tam po krajoch pridala nejaké  tri veľké polievkové lyžice.
Jablká ošúpeme a postrúhame na veľkej slzičke.  (ja tie jablká nerozkrajujem, strúham ich rovno  v celku).
Jablká rovnomerne rozložíme.

Posypeme po nich vanilkový cukor a môžeme ich ochutiť mletou škoricou, alebo hrozienkami. Aj tu som pridala o jedno jablko viac ako je na obrázku.
Ešte raz pripomeniem. že fotky s cukrom a jablkami korešpondujú so spodnou štrúdľou .  Táto, ktorú s receptom publikujem obsahuje viac jablkovej plnky, viac cukru a miesto oleja som použila maslo.

Dlaňami náplň pritlačíme k cestu a pomaly, pomocou papiera, ktorým bolo cesto predtým zrolované, točíme a zarolujeme do rolády.
Spoj cesta štipkaním uzatvorím a dám ho na spodok.

Vidličkou štrúdľu popichám.
Vložíme do vyhriatej rúry, teplotu stiahneme na 220 stupňov.

Prvých 10 minút za žiadnu cenu rúru neotvárajte, možno aj prvých 15.
No a potom už dopečiete podľa potreby kým nebude povrch zlatistý.
Trvá to nejakých 30 minút.

Hotový závin necháme vychladnúť, posypeme práškovým cukrom a najlepšie tenkým pílkovitým nožom krájame.

Pri  tejto štrúdli,

ktorú som piekla predtým, som dávala hrubšiu vrstvu maku a nestrúhala som maslo, ale kropila som olejom.
A dala som len 4 menšie jablká.
Bola skvelá, ale bola málo sladká a nebola až tak šťavnatá.
Jablká, ktoré používam sú z Ľubomírovej záhrady a už nemajú tú krehkosť a šťavnatosť, ale stále sú skvelé. Preto som dala do už do tejto ďalšej, čo publikujem o jedno jablko viac a aj viac cukru a miesto oleja som použila maslo.
Možno keby som používala jablká čerstvé, tak by stačili aj tie štyri a bolo by všetko v úplnom poriadku.
Nevedno.

Dnes bol deň plný prekvapení.
Tá veľká plátenná taška, o ktorej som si myslela, že je plná jadier vlašských orechov, ktoré mi natĺkol tatík a bolo ich dobrých 5 litrov, tak tá taška bola plná jonatániek z rodičovskej záhrady. Takže od debničky jabĺk od Ľubomíra, pribudli červené jablká zo Seliec.
A to čo som si myslela, že je taška plná neviem čoho, tak to sú orechy , čo sme zbierali  minulú sobotu v Selciach.
Keď som Dobrého Manžela poinformovala o tejto zámene všetkého so všetkým a zabudnutými nalúpanými orechami , výborne sa na tom pobavil a priniesol mi teraz večer darček a to luskáčik na orechy .
Boli síce časy, keď mi nosil napríklad zmrzlinu, ale teraz som sa tomu luskáčiku potešila prenesmierne.
Hoci aj tak si myslím, že ich budem tĺcť kladivom.
Keď som z tej plátennej tašky vybrala červené jabĺčka, tak nesmierne mi pripomenuli Vianoce, ale tak veľmi, že to snáď ani nebolo možné. Ak zarodia na strome čo len tri jablká, tak tatík ich vždy odložil , tak aby vydržali do Štedrého Večera a tam sme ich prekrojili a hľadali hviezdu, alebo kríž.
Dobrá Cerka, tá proti tomuto zvyku brojí roky rokúce, Strašne sa bojí, že tam raz bude kríž, alebo bude poškodené jadro. A bojím sa aj ja a tak sme už dve, čo proti tomu drdleme. Minulý rok sme už už s tým prestali, ale potom potajomky mamička to jablko prekrojila a potom nám víťazoslavne  ukázala dokonalú hviezdu.
Zatiaľ bola naša rodina požehnaná tým, že sme sa len rozrastali a ja dúfam, že to tak bude ešte roky.

No a tým, že mi pribudli ďalšie jablká, ďalší múčnik bude zase len jablkový.
Minule som pridávala na pinterest môj posledný jablčník  a pinťák mi ponúkol rôzne tematické recepty.  Tam som videla tento, ktorý pridávala na Varechu Tajka06. Ohromne ma oslovil.
Urobila som v ňom zmeny podľa mojich potrieb a surovín, technológiu som ponechala pôvodnú.
Taštičky chutia ako vianočné pečivo,  ozvláštnené jablkami. Naozaj nesmierne pôvabná chuťová kombinácia.
DM ani nevečeral normálne jedlo, Urobila som mu kanvicu čaju Earl Grey s plátkou limety a medom. A pomaly ich likviduje. Svieti nám dušičkový veniec a vo vzduchu cítiť chryzantémy vo váze.
Nádherný jesenný večer s vianočnou chuťou.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):  cca 40 kusov

Suroviny:

Na cesto :
400 g hladká múka
130 g práškový cukor
150 g maslo
2 žĺtky
1 balíček vanilkový cukor Dr. Oetker
1 plná čajová lyžička prášok do pečiva
2 plné polievkové lyžice hustá kyslá smotana
Na náplň :
jablká, šťava z polovice limetky
1 čajová lyžička škorica
práškový cukor na posyp

Postup

Zo všetkých surovín uvedené v rozpise rýchle vypracujeme cesto. Cesto je dosť lepivé, vydržte to.
Maslo , ktoré som požila som vytiahla z mrazničky a nastrúhala som ho na strúhadle. Išlo to veľmi rýchle a tým, že bolo také studené, som nemusela cesto nechať odpočívať v chlade.
Jablká ošúpeme a zbavíme jadrincov.  Nakrájame ich na pol centimetrové mesiačiky. Dáme ich do nádoby, pokvapkáme šťavou a zasypeme mletou škoricou.  Premiešame a odložíme bokom
Cesto rozvaľkáme na tenko, na nejaké dva milimetre. Ja som vaľkala na nejaké tri mm a znieslo by to menej.
Vykrojíme kolieska , ja som robila pohárom s priemerom osem centimetrov.
Na polovicu každého kolieska položíme mesiačik ochuteného jablka a preložíme.
Ja som to nerobila, ale nabudúce pod jablkový mesiačik rozotriem buď trošičku jablkovej detskej výživy, alebo ríbezľový lekvár.
Do receptu som to nepísala, pretože som to tak nerobila, ale Vy to určite vyskúšajte na pár kúskoch.

Cesto nezatláčame ani taštičku neuzatvárame. Len cesto prehneme
Hotovú taštičku preložíme na plech s papierom na pečenie.
Dáme piecť do predhriatej rúry na 200 stupňov.
Ja som potom stiahla na 180 a piekla cca 30 minút do tmavozlata.
Ja mám rúru plynovú a tá pečie inak ako elektrické, strážte si to.
Taštičky budú po vytiahnutí z rúry mäkké, ale po vychladnutí ztuhnú.

Nakoniec ich pocukrujeme.

Dobrá Teta Pavla má dlhoročného priateľa Ľubomíra. A moja Dobrá Svokra mala pred rokmi nadriadeného, ktorý sa volal Jaromír.  Môj Dobrý Manžel si vtedy dôsledne mýlil ich mená. To bolo niečo neskutočné. On bol schopný zmiasť komplet celú rodinu . Moja DS, ktorá Ľubomíra poznala od svojho pubertálneho obdobia a istý čas nosila v peňaženke jeho hlavičku, vystrihnutú zo spoločnej táborovej fotky, kde im robil vedúceho, tak ešte aj ona úbohá, sa raz zamyslela, pri vyslovení jeho mena. Dobrá Švagriná Kačenka, ho istý čas volala Jaromír, nevediac, že on je vlastne Ľubomír.  Raz sa opýtala DT, že kto je ten Jaromír a kedy sa rozišla s Ľubomírom.
Toto obobie je pradávno za nami a nutné je k tomu dodať, že to bolo obdobie, kedy sme, okrem DS, nikto nepoznali Ľubomíra osobne , pretože sa nás všetkých bál.
Ktovie prečo, pretože keď prekonal svoju sociálnu plachosť z našej utáranej rodiny, tak do nej okamžite zapadol ako ritka na šerblík.
Dokonca, teraz keď som písala toto intro, tak som si už vôbec nevedela spomenúť akéže to bolo meno, s ktorým si ho DM zamieňal.
Ľubomír miluje koláče a nesmierne dokáže vychváliť toho, kto mu ich predloží na stôl. Na chate som to bola ja a bol mojim najmilším koláčovým stravníkom, pretože toľko chvály mi jakživ nikto nepovedal.
A to ja milujem. Milujem keď niekto chváli moje koláče. Taká som ja.
Keď mal prísť, tak čo by som mala otvorenú zlomeninu nohy a k tomu akútny zápal slepého čreva, tak kým by som si zavolala sanitku, tak som mu najprv narýchlo niečo upiekla. Na tácku dôsledne naložila, všetky okrajové a rohové kusy a až potom umrela. Taký je to chválič.
Ľubomír nikdy nechodí s prázdnymi rukami a vždy, takpovediac klope čelom. Takú archívnu hruškovicu z roku 2005 ste ešte nepili, akú mi priniesol. Tak ani ja som ju nepila, ale dokonca aj moja mamička, čo je trvale polepená opiátovými náplasťami proti bolesti,  oblizla a keďže poznala za celý svoj život,  len  tú najlepšiu domácu pálenku, tak vedela oceniť kvalitu toho  moku.
No a on ma tento celý rok zásoboval aj  ovocím zo svojej záhrady.
Tak čerešne som mu zakázala nosiť, lebo čerešňu som mala priamo na dvore.
Ale sliviek mi priniesol za kýbel s tým, že si mám zavariť. Pche, vraj zavariť!
Týždeň som chodila dehydrovaná, lebo som sa bála napiť vody, aby ma nerozdrapilo, alebo niečo podobné. Bola som doslova živá na tých slivkách. Asi 2x som urobila slivkový kysnutý a asi 2x slivkové gule, zvyšok som zjedla.
Potom mi priniesol hrušky, tie som tiež zjedla.
Jablká ktoré mi priniesol by som nemohla zjesť, tých mi priniesol dve debničky.

Z tých som piekla a piekla a piekla a priniesla som si ich aj do Mníchova.
Tento múčnik bol posledný, ktorý som piekla na chate. Je dokonalý. Piekla som ho asi trikrát po sebe a vždy sa zjedol v ten deň.
Recept som našla úplnou náhodou v starom čísle časopisu Dobré Jedlo. Potrebovala som nutne spotrebovať tvaroh a tento klenot ma oslovil.
Teraz ma napadlo, že to nebol vlastne posledný múčnik. Posledné čo som na chate piekla boli cestovné rožteky.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):    hlboký plech 27 x 32 cm vnútorné rozmery

Suroviny:

Na cesto :
350 g polohrubá múka + múka na podsypávanie pri vaľkaní
250 g maslo
250 g tvaroh
1 vajce
3 lyžice práškový cukor
1 balíček prášok do pečiva Dr.Oetker
štipka soli
Na náplň :
8 veľkých jabĺk
1 balíček vanilkový puding Olé bez varenia
4 polievkové lyžice kryštálový cukor
2 balíčky vanilkový cukor Dr. Oetker
veľká hrsť hrozienka

tuk na vytretie plechu
múka, alebo kokosová múčka na vysypanie plechu
práškový cukor na posyp hotového koláča

Postup

Ako prvé pripravíme plnku. Jablká ošúpeme a postrúhame na veľkej slzičke.
Pridáme vanilkový a obyčajný cukor a hrozienka. Čo sa týka cukru , tak ho pridávajte postupne, niekedy je toho cukru príliš, niekedy málo.  Keby som piekla koláč do Seliec tak hrozienka nedávam, pretože tam sú nehrozienkový stravníci.
Nakoniec posypem pudingovým práškom a všetko premiešame.
Tvaroh na cesto som použila nehrudkový a tučný. Na doske zo všetkých surovín vymiesime hladké cesto. Ide to rýchle a miesi sa ľahko.
Znovu, je možné, že múku budete musieť pridávať, pretože závisí od veľkosti vajca, mokrosti tvarohu a podobne.
Cesto rozdelíme na dve rovnaké polovice.
Plech vytrieme tukom a vysypeme kokosovou múčkou, alebo jednoducho múkou.
Presne podľa veľkosti plechu upravíme papier na pečenie.
Papier poprášime múkou a cesto na ňom rozvaľkáme. Pomáhame si pri tom podsypávaním múkou.
Okraje, ktoré prečnievajú odrežeme a doplníme  kúsky cesta tam, kde zase naopak cesto chýba.
Cesto preklopíme  do plechu a papier stiahneme.
Takto isto rozvaľkáme aj druhý plát cesta.

Plnku v mise premiešame. Podľa šťavnatosti jabĺk je zmes buď mokrá, alebo veľmi mokrá.
Nežmýkame ju, ale zase ani nenaberáme tak, aby nám z nej čurčala šťava.
Ja som ju premiešala a potom normálne rukou prenášala na cesto. Keď som piekla prvýkrát, tak mi v mise neostala žiadna šťava, ale druhýkrát som mala inú odrodu jabĺk a ostalo mi veru šťavy dosť veľa.
Plnku uhladíme opakom lyžice a na plnku preložíme druhý plát cesta.
Preložíme presne tak ako ten prvý. Preklopíme a stiahneme papier.

Plech vložíme do predhriatej rúry na 200 stupňov a stiahneme teplotu na 180 .
Pečieme nejakých 35 až 40 minút, tak aby bol koláč odspodu a aj zvrchu tmavozlatý.
Minutáž si strážte podľa svojej rúry.
Koláč necháme úplne vychladnúť a pocukrujeme

Dúfam, že Vám bude chutiť tak ako našej rodine.

Môj tatík pochádza z piatich súrodencov. Dnes už bohužiaľ nežije ani Anna, ani Ján. Ale je to dobrý rod. Obaja mali vyše deväťdesiat rokov, keď sa odobrali do neba a strážia nás ako anjeli. Zvyšný traja, stále žijú. Želmíra má už vyše deväťdesiat a tatík Blažej so svojou dvojičkou Ondrejom majú vyše osemdesiat.  Nám, ich deťom ostáva len dúfať, že budeme mať to veľké šťastie a dožijeme sa tak zaslúženého veku, ako oni.

S každým z nich mám zachovanú nejakú spomienku.
Najstaršia Anna , rodina tvrdí, že som sa na ňu podala. Ak je to pravda, tak mám veľké šťastie. Strynka Anča, ako sme ju volali, bola úžasná žena. Mala až do konca svojich dní nesmierny prehľad o verejnom živote, politike, sociálnej problematike a na všetko mala svoj zdravý názor. Celý deň počúvala rádio a všetko komentovala. Celý život ťažko pracovala.  Ako dnes ju vidím, ako sedí u nás  v kuchyni, mocné nohy (ktoré som po nej zdediť ozaj nemusela) v károvaných vysokých podkolienkach, vyložené na malom stolčeku. V ústach mala jeden viditeľný zub a zjedla celé jablko, len tak chruplo. Neviem, či mala zubnú protézu, ale u nás si ju pamätám len s tým jedným zubom. Už keď som žila v Mníchove a strynka prestala vychádzať z domu, bola mi mamička ukázať jeden dom, na jej ulici. Zastavili sme sa u nej a zistila som, že rozum mala stále rovnako bystrý, ako predtým. V jej poslednom roku, sa pri nej striedali všetky jej dcéry, aby nebola sama a tak umrela v podstate v kruhu svojej rodiny. Strynka bola si skvelá a je to pre mňa naozaj veľká česť , ak som taká ako Ty.
Strýčka Jana mám zachovaného, ako hrá na harmonike a spieva pesničku „moja Betka“. Betka sa volá jeho manželka. Keď sa mu vydávala vnučka Veronika, bola som , tak ako je zvykom u nás v dedine, priniesť na prípravu svadby peniaze. Kedysi sa nosili potraviny na pečenie koláčov. Ale to bolo v čase keď sa tie zákusky na svadbu, skutočne fyzicky piekli v dome. Teraz sa zákusky objednávajú a nosia sa teda už peniaze. Vlastne ja už neviem, či sa to stále praktizuje. Dosť na tom keď sa vydávala Veronika, tak to ešte fungovalo a ja som prišla s mamičkou k mojej sesternici Marte, nevestinej maminke. Vtedy som videla strýčka Jana naposledy. Bol to vysoký rovný chlap, a aj v svojej osemdesiatke si tú rovnosť zachoval. Prišiel podal mi ruku a ja som ho pobozkala. Stále cítím vôňu jeho kolínskej, pretože bol čerstvo oholený. Prešlo viac ako desať rokov a on sa odobral.
Strynka Želka. Keď sa vydávala Annina dcéra Elena,na jej svadbe si strynka  dala na zem  otvorenú fľašu nejakého alkoholu, vyzula sa a hajduchovala ponad tú fľašu v kruhu ľudí. Ona ma brávala na svoje firemné výlety, rozprávala sa svojím tichým hlasom so smnou ako s dospelou ženou,  aj keď som bola len dievča a celý môj život ma volá Milenka. Takto ma volá jedine ona. Keď som si ako dieťa predstavovala, že čo sa so mnou stane, ak by mi umreli rodičia, tak som tajne dúfala, že si ma vezme strynka Žela.  Mala len synov a tak som po nej zdedila, nejaké kúsky z jej šatníka. Nádhernou kruhovou sukňou, ktorú ona volala „štofka“, som robila veľkú parádu počas celej mojej strednej školy a nejedna spolužiačka mi ju závidel.  Potom som sa do nej už nezmestila.
Stále je medzi nami a občas ju tatík privezie ku nám autom. Keď som sa s ňou rozprávala tento rok, neustále sa so mnou chcela rozprávať o mojich deťoch Dorke a Janíčkovi. Až po nejakej chvíľke som zistila, že si myslí, že ja som Radka, moja dcéra. Aj ma tak oslovovala a opýtala sa ma, ako sa má Milenka. Chudiatko je už veľmi zmätená.
Strýčko Ondrej, tatíkove dvojča. V dedine bol nesmierne obľúbený. Vtipkár, elektrikár, kujon.. Oni sú jednovaječné dvojičky a tak sa na seba aj veľmi podobali, ale povahou neboli rovnakí. Tatík mal skôr povahu ako strynka Žela, tichý, rozvážny, ktorý má rád ľudí, ale aj svoju samotu.
Ondrej bol povahou na strynku Anču. Do každého hrnca vareška, jazyk sa mu nezastavil a bol všade, kde sa niečo dialo. Neviem vybrať žiadnu spomienku, pretože on bol viacmenej súčasťou našej rodiny.  Váľali sme sa od smiechu keď k nám prišiel. Nechápem kde na tie žartíky a trefné vetičky chodil. Kým som bývala ešte u rodičov, ale aj potom neskôr, boli sobotné rána nemysliteľné bez Ondreja.  S taškou plnou mlieka a rožkov sa u nás vždy zastavil na hrnček kávy. My všetci v pyžamách, neučesaní s neumytými zubami a Ondrej verklíkoval, čo, kde, ako.
Od svojich 75 rokov sa stali s tatíkom zdvojené nádoby. Chodili spolu na nákupy, chodili spolu do kostola, chodili spolu po doktoroch. Ešte aj choroby majú rovnaké. Darmo, genetika nepustí.
V poslednej dobe si Ondrej prechádza zložitým zdravotným obdobím a nám všetkým ostáva dúfať, že tá figliarska iskierka v ňom ešte zažiari.

Tento koláč, tak sama pre seba volám strynkin Želkin. Aj keď som si recept na cesto našla na týchto maďarských stránkach a náplň u Magdalénky na topreceptoch.
Strynka ho asi piekla inak a s tvarohom, ale stále mám zachovaný jej tvarohový mrežovník.  Aj keď som sa akokoľvek snažila, tak nejako som si nikdy na tom mojom nepochutila.
Raz na chate som mala v pláne , že ho upečiem, ale som zistila, že ten tvaroh, ktorý som mala, sa na ten koláč vôbec nehodil. Tak som myslela, že urobím normálny lekvárový mrežovník a prechádzala som si recepty. Na topreceptoch som objavila koláč od Magdalénky, ktorý mal rovnaké cesto ako môj  miesený, ale náplň,  aj keď vyzerala ako tvarohová, tak tvarohová nebola. Mala som všetko a tak som išla do toho a vážne bol skvelý. Dobrý Manžel síce chce viac ten jablkový, ale zbytok rodiny zas práve tento smotanový. Už sa neviem dočkať, kedy ho budem môcť upiecť aj v Selciach. Strašne som zvedavá čo naň povedia.
Viete tvaroh sa dá použiť do mnohých iných koláčov, ale táto náplň asi len tu, tak si myslím, žeby bola škoda, piecť ho inak.
Takže Magdalénka  ďakujem, ale určite Ti nebude vadiť, keď ho budem volať „strynkin“ naďalej. Lebo vieš, on je presne taký ako ona, báječný.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):     plech 27 x 32

Suroviny:

Na cesto :
500 g hladká múka
250 g maslo
200 g práškový cukor
4 žĺtky
1 balíček prášok do pečiva
štipka soli
strúhaná kôra z jedného citróna

Na smotanovú náplň :

700 ml sladké mlieko,
80 g krémový prášok Zlatý klas
9 polievkových lyžíc kryštálový cukor
1 balíček vanilkový cukor
pol čajovej lyžičky vanilkový extrakt
4 bielky
300 g hustá tučná kyslá smotana

Postup

Najprv vypracujeme cesto.

Na dosku presitujeme múku a zmiešame ju s práškom do pečiva a cukrom a štipkou soli.
Do stredu urobíme jamku a vklepneme tam štyri žĺtky. Zapracujeme nahrubo a nakoniec pridáme nakrájané mäkké maslo. Všetko zmiesime a vypracujeme hladké cesto.
Zabalíme ho do fólie a odložíme na chladné miesto aspoň na polhodinku.

Uvaríme puding.
Dáme variť 500 ml mlieka a v 200 ml poriadne rozmiešame 2 balíčky Zlatého klasu (každý po 40 g) a 7 polievkových lyžíc cukru.
Keď mlieko začne po krajoch bublinkovať, vmiešame do neho pudingové mlieko a uvaríme dohusta. Uvarený puding preložíme do väčšej misy a  ideme šľahať sneh.

Bielky napeníme a pridáme k nim  2 polievkové lyžice cukru. Vyšľaháme pevný, tuhý sneh s ostrými špičkami.
Počas šľahania poprosíme nejakých pomocníkov, aby nám občas premiešali uvarený puding,  aby sa netvorila koža.
Hneď po vyšľahaní snehu, do pudingu vmiešame po častiach kyslú smotanu, aj keď je puding stále ešte veľmi teplý.
Po zmiešaní, po častiach pridávame sneh a pomaly ten sneh prevraciame a obaľujeme v pudignovej hmote.
Cesto rozdelíme na dve časti.

Podľa plechu  27 x 32 (radšej menší, ako väčší)  vystrihneme papier na pečenie a cesto vaľkáme priamo na ňom, kľudne podsypávajte pritom múkou, alebo to cesto vaľkajte medzi dvoma papiermi na pečenie.
Nesporná výhoda vaľkania na papieri je v tom, že ho prenesiete raz dva. Mne teda veta z podobných rcp “ cesto prenesieme pomocou valčeka “ príde jednoduché napísať, ale ťažko uskutočniť. Takže prenos na papieri mi výrazne pomohol.
Cesto preklopime do plechu a papier stiahneme.
Na cesto rozotrieme plnku.
Druhú časť cesta rozvaľkáme podobne ako prvú a prikryjeme ňou  plnku.
Plát cesta popicháme vidličkou.

Pečieme v predhriatej rúre na 200 stupňov 35 až 40 minút.
Strážte si to podľa svojej rúry.
Vychladnutý múčnik posypeme práškovým cukrom a krájame.

Naša rodinná okrouhlícka chata je rozdelená na dve časti. V jednej trvale žije Deda Oldřich a jeho manželka Vilma. A v druhej žila jeho staršia sestra, naša Dobrá Babička. Babička si už , bohužiaľ, spieva pri nebeskom táboráku a ako náš anjelik dáva pozor, aby sme sa v lese nestratili.
Oldřich s Vilmou očividne ožili, keď sme na chate pobudli tých pár mesiacov. Ani sa nedivím, žijú tam celoročne a ich spoločenský život skončil niekedy pred 20 rokmi. Pracovný ten nie, aj pri svojich ôsmich krížikoch, sú si absolútne sebestačný a len pri tých naozaj zložitých veciach, ako je opraviť a nastaviť vodné čerpadlo, alebo obmurovať komín, tak príde jeho syn Martin, ktorý takto chatuje v Jizerských horách.
Oldŕich ma naučil ako sa nakupuje v akciách. Ja som dovtedy vždy s prehľadom ignorovala akciové letáky supermarketov. Keď som niečo potrebovala , tak som išla a kúpila si to, bez ohľadu, koľko to stojí. Dobrý Manžel, po vzore Môjho Dobrého Zaťa, kúpil to čo bolo na cenovke v červenom,  ale to boli vždy len náhodné nákupy.
Na chate sme takto zistili, aké sú skvelé Zlaté ovsené Opávia keksy s kokosom, alebo jablkami. Dorka s kamarátkami mali neskutočnú spotrebu sladkostí a keď som napísala na nákupný zoznam „sladkosti pre detičky“, tak DM kupoval tie s červenými cenovkami a takto raz priniesol práve tieto ovsené. Sú absolútne úžasné a odpustili sme im, že majú v sebe palmový olej.
Oldřich v určité dni vystriehol DM, keď odchádzal do Jihlavy do práce (aby bolo jasné, práca DM bola izbička v jihlavskom byte Mojej Dobrej Svokry, kde si zriadil office), a nakázal mu aby priniesol akciový leták xy supermarketu. DM pri schránkach vždy zhrabol čo tam všetko bolo a Oldřich s rozžiarenými očami si to prevzal.  Raz keď som sedela u nich na kávičke, tak si písal nákupný zoznam a tam čítam 3 kilo krkovičky. No nešla som to pochopiť, či oni zjedia toľko krkovičky. A potom mi to ukázal. Krkovička stojí obyčajne 160 českých korún a teraz v akcii stála 79. Bravčová panenka stála 160 korún a pôvodne stojí tristo aj niečo, už som zabudla koľko. No ohromná zábava prechádzať akciové letáky.
Raz bolo v akcii maslo,stálo 30 českých korún, čo je 1,20 eur. Takto lacné maslo som nekúpila už asi 3 roky. Práve včera som kupovala v mníchovskej Edeke najlacnejšie maslo za 1,90 eur.
DM mi priniesol dve kilá masla a Oldřich sa tomu strašne smial. Že čo budeme robiť s toľkým maslom.
Tak som mu to vysvetlila.
Jeden koláč = jedno maslo.
A piekla som dva až trikrát do týždňa.
Jasne že nie vždy som minula jedno maslo na jeden koláč, to zas nie, ale dovolím si tvrdiť, že za tých 100 dní som s prehľadom minula desať kíl masla.
A smiech ho prešiel.
Tento koláč volá moja mamička miesený. Krehký koláč je vraj niečo iné. Takže ho volám miesený aj ja.
Doteraz som ho nerobievala, ale na chate, kde sa spotrebúva všetko čo je, tak som ho veru piecť začala. Čo s tými jablkami všakáno. A neľutujem. Miesený koláč pripomína vždy detstvo. Robili ho prababky, babky. Myslím, že celé Slovensko sa vezie na vlne tohto jablčníka a podľa mňa,  neexistuje človek, čo by ho nemal rád.
Vyskúšala som niekoľko receptov na cesto a najviac sa mi páči tento z tohto zdroja.

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):  plech 27 x 32

Suroviny:

Na cesto :
500 g hladká múka
250 g maslo
200 g práškový cukor
2 vajcia
1 balíček prášok do pečiva
štipka soli
strúhaná kôra z jedného citróna

Na plnku :
1 kg jablká
4 polievkové lyžice cukor (podľa sladkosti jabĺk)
1 balíček vanilkový cukor
1 čajová lyžička mletá škorica

Postup

Najprv urobíme plnku.
Jablká ošúpeme, odstránime jadrince a pokrájame na čo najmenšie kúsky, prípadne postrúhame na veľkej slzičke.
Do kastróla nasypeme cukor a vložíme jablká. Jablká začnú púšťať šťavu a cukor sa rozpúšťať. Jablká dusíme, kým nezmäknú, natoľko, aby sa dali dôkladne rozpučiť a kým sa nevyparí prebytok šťavy. Pokiaľ je zmes veľmi mokrá, tak zahustite lyžicou strúhanky z piškót.
Po prvýkrát som udusené jablká nepučila a tak som ten koláč aj odfotila, až neskôr som tie jablká začala rozfašírovávať.

Jablká ochutíme vanilkou a škoricou , citrónovou šťavou, všetko podľa svojej chuti a odložíme nabok.

Na dosku presitujeme múku a zmiešame ju s práškom do pečiva a cukrom a štipkou soli.
Do stredu urobíme jamku a vklepneme tam dve vajcia.  Zapracujeme nahrubo a nakoniec pridáme nakrájané mäkké maslo. Všetko zmiesime a vypracujeme hladké cesto.
Zabalíme ho do fólie a odložíme na chladné miesto aspoň na polhodinku.
Cesto rozdelíme na dve časti.
Čo sa týka veľkosti plechu. Keď som robila po prvýkrát tak som použila  plech veľký 33x 27 a koláč bol príliš nízky. Použila som teda menší, ale keby som mala ešte menší o dva centimetre na každom kraji, tak by to bolo ideálne. Potom ma napadlo, že veľkosť som mohla korigovať, veľkosťou papiera na pečenie, ale takéto veci Vás napadnú až neskôr.
Podľa plechu vystrihneme papier na pečenie a cesto vaľkáme priamo na ňom, kľudne podsypávajte pritom múkou, alebo to cesto vaľkajte medzi dvoma papiermi na pečenie.
Nesporná výhoda vaľkania na papieri je v tom, že ho prenesiete raz dva. Mne teda veta z podobných rcp “ cesto prenesieme pomocou valčeka “ príde jednoduché napísať, ale ťažko uskutočniť. Takže prenos na papieri mi výrazne pomohol.
Cesto preklopime do plechu a papier stiahneme.
Na cesto rozotrieme plnku.
Druhú časť cesta rozvaľkáme podobne ako prvú a prikryjeme ňou jablkovú plnku.
Plát cesta popicháme vidličkou.

Pečieme v predhriatej rúre na 200 stupňov 35 až 40 minút.
Strážte si to podľa svojej rúry.
Vychladnutý múčnik posypeme práškovým cukrom a krájame.

.
Na chate som nikdy nebola sama. Ak si myslíte, že život je tam tichý a pokojný, tak si to nemyslite.
Mesačné obdobie, keď tam prázdninovala Dorka bolo, aby som sa vyjadrila čo najkulantnejšie, bolo priam hektické.
Občas som za sebou doslova ťahala črevá, povedané nekulantne 🙂 . Nevymenila by som to obdobie za nič na svete a dúfam, že každý rok si to bude tam Dorka užívať plnými dúškami a ja budem tie črevá za sebou ťahať, dlhé dlhé roky.
Piekla som každé tri dni a keď nie tri, tak štyri určite. Piekla som kysnuté, piekla som miesené, piekla som šľahané, piekla som ovocné, piekla som s krémom, piekla som záviny, piekla som štrúdle. Piekla som hocičo.
A v jeden deň som si tak popremýšľala a zistila som, že som nepiekla ešte žiadnu bábovku.
Uznajte, bábovku.
A tak som si vyšľahala cesto, predhriala rúru a vybrala formu.  A čo sa nestalo. Tá forma  nemala bábovkovú vložku, a v ruke som mala obyčajnú formu na tortu.
A tak som upiekla kvázi bábovku. Veď na forme nezáleží, hlavne že chutí.
Po upečení mi ale vadilo, žeby som to mala len pocukrovať, prišlo mi to také nedorobené.
A som si popremýšľala, že krém ganache by bolo skvelá voľba.
Lenže pred pár dňami som minula moju poslednú čokoládu na varenie a ak si myslíte, že na Okrouhlíku je várová čokoláda bežný artikel , tak si to nemyslite. V krčme nemali ani len obyčajnú horkú, akurát krčmárka mi poslala 75 percentnú čokoládu Lindt, ktorú jej niekto daroval  a nie je schopná zjesť. Bola otvorená a tretina z nej chýbala 🙂
Ale mala som kakao.
Prelustrovala som internety a nejako som nakombinovala túto konkrétnu kakaovú polevu.
Ten bábovkový koláč bol skvelý, zjedol sa tlesknutím ruky do večera.
Ganache je báječná vec, vážne báječná. Stuhne dostatočne na to, aby držala svoj tvar, dalo sa s ňou parádne zdobiť a je dostatočne tvárna na to, aby nerobila pri krájaní žiadne problémy.
A jej chuť! Tá úžasne dobrá  chuť !!!

	Čas prípravy:
	Počet porcií (kusov):  tortová forma

Suroviny:

5 vajec
250 g krupicový cukor
220 g maslo
2 balíčky vanilkový cukor
strúhaná kôra z jedného pomaranča
šťava z jedného pomaranča
250 g hladký jemný tvaroh
250 g polohrubá múka
1 balíček kypriaci prášok do pečiva
250 g červené ríbezle (ja som mala mrazené)
veľká hrsť hrozienka
maslo na vymazanie formy
strúhaný kokos na vysypanie formy

Kakaová ganache :
170 ml smotana
5 polievkových lyžíc krupicový cukor
4 polievkové lyžice  s kopčekom dobré tmavé kakao
100 g maslo

Postup

Oddelíme žĺtky od bielkov.
Zmäknuté maslo vyšľaháme s vanilkovými cukrami do penista a postupne do neho zašľahávame žĺtky. Poriadne prešľaháme a pridáme kôru a šťavu z pomaranča, prášok do pečiva a cukor, z ktorého sme odobrali tri  lyžice. Šľaháme kým sa cukor neroztopí. Pridáme ešte  tvaroh a múku a znovu všetko vyšľaháme.
Mala som ešte trochu zamrazených ríbezlí tak som dala tie, ale môžeme použiť akékoľvek drobné ovocie, môže byť aj čerstvé. No a hrozienka. Dôkladne vmiešame do cesta.
Šľahacie metličky starostlivo umyjeme horúcou vodou a na strednej rýchlosti začneme šľahať bielky. Po zapenení pridáme tie tri lyžice odloženého cukru a vyšľaháme tuhý sneh, ktorý tvorí ostré špičky.
Sneh preložíme do cesta a pomaly ho do neho zapracujeme. Robíme to tak, že kusy cesta ako keby obaľujeme snehom a vymiešame jednotnú masu.
Formu vymažeme maslom a vysypeme kokosom. Preložíme do nej cesto a uhladíme povrch.
Dáme piecť do predhriatej rúry na 220 stupňov.
Vložíme a stiahneme teplotu na 190 stupňov a pečieme cca 40 minút, respektíve kým nebude koláč upečený. Strážte si to podľa svojej rúry.
Koláč necháme vychladnúť a stále nechávame vo forme.
Smotanu pomocou metličky poriadne zmiešame s kakaom a cukrom.
Zmes dáme variť a stále miešame až kým sa cukor nerozpustí a hmota nie je hladká. Pozor veľmi prihára, takže naozaj miešame.
Odložíme zo zdroja tepla metličkou zapracujeme do masla a vymiešame hladký krém.
Necháme pri izbovej teplote, za občasného miešania,  vychladnúť. Ako bude krém chladnúť, tak bude aj hustnúť. To chladnutie je celkom pomalé.
Keď ganache dostatočne zhustne nanesieme ju na koláč, nechala som stiecť aj na boky,  vložíme do chladničky a necháme úplne zachladiť.
Krájajte ostrým nožom, poleva sa bude možno ťahať , tak ten nôž namáčajte do horúcej vody.

.